Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/47/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423203041
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4423203041.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej, a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci navrhovateliek: 1. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, 2. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX a 3. G. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. J., I. XX, všetci zast. JUDr. Vladimír Lamačka, advokát, so sídlom Hlavné námestie 7, Nové
Zámky,protiodporcom:1.K.L.,nar.XX.XX.XXXX,2.LesySlovenskejrepubliky,štátnypodnik,sosídlom

Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351 a 3. Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková
36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o potvrdenie vydržania, o odvolaní navrhovateliek proti uzneseniu
Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13Vyd/3/2023-95 zo dňa 11. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh navrhovateliek v I. - III. rade na potvrdenie
vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území C. D., obec
C. D., okres I. J., ktoré sú zapísané Okresným úradom Nové Zámky ako parc. reg. „C“ KN č. 2922 - orná
pôda o výmere 2754 m2 zamietol. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil s poukazom na § 359c ods.
2, § 359f ods. 2, 4, § 359h zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

1.1. Dňa 28.07.2023 navrhovateľky v I. - III. rade na Okresný súd Nové Zámky podali návrh na začatie
konania o potvrdení vydržania k nehnuteľnosti presne označenej vo výroku napadnutého uznesenia.
Tento návrh odôvodnili tým, že každá z nich je podielovou spoluvlastníčkou tejto nehnuteľnosti vo
veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/6 k celku. Ďalším podielovým spoluvlastníkom v zmysle zápisu
na predmetnom liste vlastníctva č. XX je tam špecifikovaná K. L., nar. XX.XX.XXXX, v súčasnosti už
zomrelá, a to ako podielová spoluvlastníčka vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/6 k celku. Menovaná

K. L. svoj podiel 3/6 k celku v celosti previedla na ich právneho predchodcu, a to na ich otca M. N., nar.
XX.XX.XXXX, zomrelom dňa 27.09.1989. Otec navrhovateliek predmetnú nehnuteľnosť nadobudol tak,
že v roku 1968, a to dňa 22.02.1968 uzatvoril písomnú kúpnu zmluvu spolu so svojou manželkou E. N.,
rodenou L., keď od osoby N. J. odkúpili jednu tretinu z predmetnej parcely č. 2922 a následne podiel
pripadajúci na K. L. vo veľkosti 3/6 k celku priamo od K. L. za sumu 3.000,- Kčs dňa 20.10.1971, ako to
vyplýva z priloženého prehlásenia predávajúcej K. L. a kupujúceho M. N.. Avšak tento zmluvný prevod

vlastníckeho práva z osoby z K. L. na M. N. vo vzťahu k pozemku parc. č. 2922 nebol zaznamenaný
príslušným orgánom katastra nehnuteľností na liste vlastníctva č. XX, pričom otec navrhovateliek v
1., 2., 3. rade, M. N. celý pozemok parc. č. 2922 od jeho nadobudnutia v roku 1968 držal a užíval v
dobrej viere ako vlastný, staral sa o tento pozemok a obhospodaroval. Rovnako v tomto po jeho smrti
pokračovali aj navrhovateľky v 1., 2., 3. rade, pretože jednak sa stali podielovými spoluvlastníčkami
predmetného pozemku parc. č. 2922 na základe výsledkov dedičského konania po smrti svojho otca a

jednak mali vedomosť od svojho otca a aj z jednotlivých listín, ktoré im otec M. N. ukázal, že predmetný
podiel od K. L. vo veľkosti 3/6 k celku kúpil ešte v roku 1971 ako od svojej sestry za sumu vo výške3.000,- Kčs. Teda navrhovateľky v 1. 2., 3. rade po smrti otca M. N. vstúpili do držby a užívania tohto
pozemku parc. č. 2922 ako celku v dobrej viere, že im celý pozemok patrí ako tzv. rodinný majetok
nadobudnutý ich otcom kúpou z roku 1968 a z roku 1971, pričom táto ich držba bola a je dobromyseľná

a neprerušená do súčasnosti viac ako desať rokov, ako tomu bolo aj v prípade ich otca M. N.. Celkové
obdobie neprerušenej dobromyseľnej držby celej parcely č. 2922, a teda aj v časti podielu 3/6 k celku
evidenčne zapísaného na K. L. je ku dňu podania žaloby viac ako 51 rokov, a teda po smrti svojho otca
M. N. navrhovateľky v 1., 2., 3. rade boli dobromyseľné v neprerušenej držbe a v užívaní tohto pozemku
viac ako desať rokov a majú za to, že nadobudli predmetný podiel vo veľkosti 3/6 k celku minimálne

uplynutím 10 rokov po smrti svojho otca, resp. po právoplatnosti rozhodnutia zn. 4D 3263/91-11 zo
dňa 12.12.1991, ktorým bolo v dedičskom konaní po ich otcovi rozhodnuté s právoplatnosťou ku dňu
12.12.1991, od ktorého dátumu odvodzujú dátum 13.12.2001 ako dátum vydržania podielu 3/6 k celku.
1.2. Súd prvej inštancie konštatoval, že z listín predložených navrhovateľkami v I.-III. rade a ani zo
žiadnej z listín, ktoré v konaní zadovážil súd nevyplýva žiaden oprávnený právny titul, pre ktorý by sa
navrhovateľky oprávnene mohli cítiť byť vlastníkmi celej nehnuteľnosti, ku ktorej sa vlastníctva domáhajú

(nielen 3/6, ktoré sú v ich prospech zapísané na LV č. XX). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že
navrhovatelia nedisponujú nadobúdacím titulom, z ktorého by vyplynul ich nielen subjektívny, ale aj
objektívny pocit, aby sa objektívne mohli cítiť vlastníkmi predmetných nehnuteľností, ku ktorým sa aj
správali ako k vlastným. Je tomu tak preto, že nepredložili listinu, podľa ktorej by ich právny predchodca
M. N. bol vlastníkom aj druhej polovice predmetnej parc. č. 2922. V uvedenom treba dať za pravdu

odporcovi v I. rade a jeho námietkam, pretože z listín predložených navrhovateľkami takáto skutočnosť
nevyplýva, podľa prehlásenia K. L. ako vlastníčky predmetnej nehnuteľnosti je zrejmé, že predala M.
N. iba 9-15 m2 z uvedenej parcely, nie celý jej patriaci podiel. Je potom vylúčené, aby M. N. a neskôr
aj navrhovateľky boli subjektívne presvedčené o tom, že im nehnuteľnosť (aj jej druhý spoluvlastnícky
podiel 1 ) patrí.

2. Vyššie uvedené uznesenie v zákonnej lehote napadli odvolaním navrhovateľky, domáhajúc sa,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Nesúhlasili s právnym názorom súdu prvej inštancie, že navrhovateľky nedisponujú
nadobúdacím titulom, z ktorého by vyplynul objektívny pocit navrhovateliek, že sú vlastníčkami celej

predmetnej pozemkovej nehnuteľnosti, pretože v konaní nebola predložená listina, podľa ktorej ich
právny predchodca M. N. bol aj vlastníkom druhej polovice pozemku parc. č. 2922. Navrhovateľky vo
svojom návrhu uviedli všetky rozhodné skutočnosti, ako vyplývajú jednak z písomných dôkazov, a ako
jednak vyplývajú aj z verejne dostupných zdrojov. Dokonca samotný súd uviedol, že z obsahu notárskej
zápisnice N54/92 zo dňa 05.02.1992 zistil, že navrhovateľky vydržali vlastnícke právo v podiele 1 k celku

viažuce sa k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XX pre k. ú. C. D. (ktorej podielovými spoluvlastníkmi
v podielu 1 k celku už sú), a to ako právne nástupkyne svojho otca, ktorý ich užíval od roku 1953.
Teda súd prvej inštancie disponuje dvomi rozhodnými dôkazmi, a to dedičským rozhodnutím sp. zn.
4D/3263/91-11 zo dňa 12.12.1991, v zmysle ktorého navrhovateľsky zdedili podiel vo veľkosti 1 k celku
k nehnuteľnosti parc. č. 2922 a vyššie zmienenou notárskou zápisnicou, ktorá deklaruje vydržanie

vlastníckeho práva v podiele 1 k celku k pozemku parc. č. 2922. Na tieto rozhodné skutočnosti však
súd prvej inštancie neprihliadol ako na skutočnosti odôvodňujúce opodstatnenosť návrhu na potvrdenie
vydržania v prospech navrhovateliek, pričom aj notár v roku 1992 musel rovnaké rozhodné skutočnosti
preverovať a posudzovať, dokonca príslušný katastrálny orgán notárskou zápisnicou disponuje, pretože
Okresný úrad Nové Zámky ju prvoinštančnému súdu aj predložil, len z doteraz neznámych dôvodov

nevykonal o tejto notárskej zápisnici rozhodnutie vkladom.

2.1. Navrhovateľky namietali, že v doterajšom priebehu súdneho konania nebol vyprodukovaný jediný
dôkaz, ktorý by vyvracal tvrdenia navrhovateliek o splnení podmienok nadobudnutia vlastníckeho
práva vydržaním. Z listinných dôkazov tvoriacich súčasť súdneho spisu je zrejmé, že navrhovateľky

sukcesovali do právneho postavenia svojho právneho predchodcu ich otca, ktorý od K. L. nadobudol
v roku 1971 podiel K. L. na pozemku parc. č. 2922, čo vyplýva jednak z písomného prehlásenia A.
L.. Disproporcie v dátume narodenia K. L. medzi zápisom na liste vlastníctve č. 84 a prehlásením
osoby K. L., resp. zo šetrení v dedičských veciach, ešte neznamenajú, že osoba K. L., ktorá
listinu spolupodpisovala s M. N., nie je osobou, ktorá je ako podielový spoluvlastník vo veľkosti

spoluvlastníckeho podielu 3/6 k celku zapísaná na inkriminovanom liste vlastníctva č. XX. V tomto smere
je zhodná a konštantná aj notárska zápisnica zn. N54/92 zo dňa 05.02.1992.
2.2. V bode 16. odôvodnenia napadnutého uznesenia súd konštatuje, že oprávnená držba sa
nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí aj domnelý právny dôvod, že držiteľ jedobromyseľný. Navrhovateľky sú minimálne od 05.02.1992 dobromyseľné v držbe aj podielu 1 k celku
evidenčne zapísaného na osobu K. L., ale podľa vedomostí a dobrej viery na strane navrhovateliek
nadobudnutého v roku 1971 ich otcom, ktorý celú pozemkovú nehnuteľnosť užíval od roku 1953.

2.3. K námietke súdu prvej inštancie, že predmetom prevodu zo strany K. L. bola len časť jej podielu
zodpovedajúca výmere 9 – 15 m2, uviedli, že tak ako pri dátume narodenia K. L. sa jedná o chybu
v písaní, taj aj pri číselnom vymedzení prevádzanej výmery sa jedná o tzv. pisársku chybu, pretože
v rokoch predchádzajúcich roku 1993 sa výmery pozemkových parciel zapisovali v členení číslovka so
skratkou pre hektár alebo ár a číslovka so skratkou pre metre štvorcové. Teda s určitosťou nedatované

prehlásenie K. L. o prijatí sumy 3 000 Kčs za rolu parc. č. 2922 v spojitosti s písomným prehlásením A. L.
o tom, že má vedomosť o prevode celého podielu náležiaceho K. L. v prospech M. N. sa vzťahuje na celý
spoluvlastnícky podiel K. L. viažuci sa k pozemkovej parcele č. 2922, a nielen k výmere v rozsahu 9 – 15
m2. Tieto listinné dôkazy vo svojom súhrne preukazujú tvrdenia navrhovateliek obsiahnuté v návrhu na
potvrdenievydržania,čobynavrhovateľkyvrámcisvojichúčastníckychvýpovedívprípadeuskutočnenia
pojednávania v merite veci potvrdili a verbálne vysvetlili.

3. Slovenský pozemkový fond vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších
vyjadrení. Navrhovateľky opierajú odvolanie o listinu – notársku zápisnicu N 54/92 zo dňa
05.02.1992, ktorú nemajú k dispozícii, avšak ak súd pri rozhodovaní vychádzal z listín, ktoré mal
k dispozícii, súhlasia s jeho rozhodnutím aj odôvodnením. Preto napadnuté uznesenie považujú za

vecne správne a týmto odvolací súd žiadajú, aby napadnuté uznesenie potvrdil.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP“ a
§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po preskúmaní uznesenia súdu prvej inštancie ako
aj konania, ktoré mu predchádzalo, bez prejednania veci na odvolacom pojednávaní dospel k záveru,

že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vo výroku vecne
správne.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Predmetom konania je návrh navrhovateliek o potvrdení vydržania spoluvlastníckeho práva
k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XX evidovanom Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor,
pre okres Nové Zámky, obec C. D., katastrálne územie C. D., a to k pozemku p. č. 2922 označenom
ako orná pôda o výmere 2 754 m2, parcela registra C KN (ďalej len ako „nehnuteľnosť“). Navrhovateľky

sú podielovými spoluvlastníčkami tejto nehnuteľnosti, každá o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/6
k celku. Na LV č. XX je okrem nich ako podielová spoluvlastníčka zapísaná K. L., ktorá zomrela
XX.XX.XXXX v prospech, ktorej je v katastri nehnuteľností evidovaný spoluvlastnícky podiel o veľkosti
3/6 k celku. Navrhovateľky tvrdili, že ich otec M. N. ml. nadobudol čiastočne od N. J. (v rozsahu 1/3
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.02.1968) a čiastočne od K. L. (od ktorej mal nadobudnúť 3/6 dňa

20.10.1971 za sumu 3 000 kčs) spoluvlastnícky podiel o veľkosti 3/6 k celku tejto nehnuteľnosti. Avšak
uvedené zmluvné prevody neboli zaznamenané v katastri nehnuteľností. Navrhovateľky tiež tvrdili, že
ich otec celý pozemok (p. č. 2922) od roku 1968 držal v dobrej viere ako vlastný, staral sa o tento
pozemok a obhospodárovaval ho, a v tejto nerušenej držbe pokračovali aj navrhovateľky. Navrhovateľky
boli toho názoru, že predmetný podiel vo veľkosti 3/6 k celku nadobudli minimálne uplynutím 10 rokov

od smrti svojho otca, resp. po právoplatnosti rozhodnutia 4D/3263/91-11 zo dňa 12.12.1991, po ktorom
bolo v dedičskom konaní po ich otcovi rozhodnuté.

7. Súd prvej inštancie návrh navrhovateliek zamietol, pretože z listín predložených navrhovateľkami,
ani z tých, ktoré zadovážil súd, nevyplýva žiaden právny titul, pre ktoré by sa navrhovateľky oprávnene

mohli cítiť byť vlastníkmi celej nehnuteľnosti.

8. Navrhovateľky v odvolaní poukázali na notársku zápisnicu zn. N 54/92 zo dňa 05.02.1992,
ktorá deklaruje vydržanie vlastníckeho práva v podiele 1 k celku k nehnuteľnosti navrhovateľkami
ako účastníčkami právneho úkonu vydržania. Uviedli, že príslušný notár v predmetnej zápisnici po

preskúmaní naplnenia zákonných podmienok potvrdil vydržanie vlastníckeho práva navrhovateľkami na
základe rovnakých skutkových okolností ako sa navrhovateľky domáhajú v tomto konaní. Vlastnícke
právo navrhovateliek k celej nehnuteľnosti však nikdy nebolo na základe tejto notárskej zápisnicezapísané do katastra nehnuteľností záznamom. Navrhovateľky mohli byť teda minimálne od 05.02.1992
dobromyseľné v držbe.

9.Vydržaniejeoriginárnyspôsobnadobudnutiavlastníckehoprávanazákladedlhodobejdobromyseľnej
držby veci. Účelom vydržania je zjednotenie faktického stavu, v rámci ktorého sa oprávnený držiteľ veci
vzhľadom ku všetkým okolnostiam domnieva, že je jej vlastníkom, so stavom právnym, pri ktorom sa
držba veci stane súčasťou výkonu vlastníckeho práva. Vydržanie súčasne odstraňuje právnu neistotu
spojenú s vadami alebo nedostatkom nadobúdacieho titulu, ak oprávnený držiteľ so zreteľom na všetky

okolnosti nemohol o týchto vadách vedieť alebo sa, naopak, mohol domnievať, že nadobúdací titul
riadne existuje. K nadobudnutiu vlastníctva vydržaním dochádza uplynutím vydržacej doby, pre jeho
zápis sa do katastra nehnuteľností sa však vyžaduje predloženie príslušnej verejnej listiny deklarujúcej
túto skutočnosť.

10. Aj keď bola v konaní predložená notárska zápisnica, ktorá má deklarovať vydržanie nehnuteľností

navrhovateľkami, na jej základe nikdy nedošlo k zápisu spoluvlasntíckeho práva navrhovateliek k druhej
polovici nehnuteľnosti. Notárska zápisnica je verejnou listinou podľa § 205 CSP a o takejto listine platí,
že potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje, ak nie je dokázaný opak. Preto sa odvolací
súd zaoberal obsahom predmetnej notárskej zápisnice. Touto notárskou zápisnicou notár osvedčil, že
podpísané G. H., E. F., A. B., sú vlastníčkami nehnuteľnosti v kat. úz. C. D., zapísané v EN SG Nové

Zámky, na čísle LV XX, par. č. 2922 - orná pôda – 2754 m2, v 1-ici, ako právne nástupkyne neb.
M. N., nakoľko tieto nehnuteľnosti užíval od roku 1953 a túto skutočnosť uznáva právna nástupkyňa
spoluvlastníčky neb. K. L..

11. Z predmetnej zápisnice však nie je možné zistiť na základe akej právnej skutočnosti užíval tieto

nehnuteľnosti ich otec, ani nemožno zistiť, kto je právna nástupkyňa neb. K. L., ktorá mala túto
skutočnosť uznať. Odvolací súd vidí rozpor aj v navrhovateľkami tvrdenej skutočnosti, že ich otec
začal nehnuteľnosti užívať v roku 1968 (podiel vo veľkosti 1/3 od E. J.) a 1971 (podiel 3/6 od K. L.),
avšak v zápisnici je uvedený rok 1953. Na základe týchto skutočností má odvolací súd pochybnosti
o pravdivosti údajov uvedených v notárskej zápisnici č. N 54/92 zo dňa 05.02.1992. Nie je teda

pravdou tvrdenie navrhovateliek, že notár v roku 1992 osvedčil vlastníckeho právo navrhovateliek k tejto
nehnuteľnostinazákladerovnakýchskutkovýchtvrdení,akýminavrhovateľkyodôvodňujúpodanýnávrh.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nemožno na notársku
zápisnicu č. N 54/92 zo dňa 05.02.1992 prihliadať ako na dôkaz, ktorý by osvedčoval, že v prípade
navrhovateliek k vydržaniu došlo resp. že ide o právny dôvod, ktorý by osvedčoval oprávnenosť ich

držby, teda že minimálne od 05.02.1992 nehnuteľnosti dobromyseľne užívali.

12. Podľa § 359i ods. 1 CSP súd uznesením zamietne návrh na začatie konania o potvrdení vydržania,
ak sa námietky neodmietli a ak sú dôvodné (§ 359h ods. 3).

13. Podľa § 359i ods. 2 CSP pred rozhodnutím o námietkach môže súd vykonať potrebné šetrenia na
overenie skutočností uvedených v námietkach alebo môže vyzvať osobu, ktorá podala námietky, aby
predložila ďalšie dôkazy preukazujúce jej tvrdenia; na tento účel môže nariadiť pojednávanie.

14. Podľa § 359i ods. 3 CSP právoplatné uznesenie podľa odseku 1 súd bezodkladne doručí okresnému

úradu príslušnému na úseku katastra nehnuteľností na účel výmazu poznámky vyznačenej podľa § 359g
ods. 1 písm. e).

15. Súd prvej inštancie v súlade s § 359i CSP vykonal vo veci dokazovanie za účelom zistenia
skutočného stavu veci v zmysle zásady zakotvenej v čl. 6 CMP a tiež aj z § 35 a § 36 CMP.

V zmysle tejto zásady je súd povinný vykonať všetky potrebné dôkazy a aj tie, ktoré účastníci konania
nenavrhli. Vyžaduje sa teda dokazovanie, nie len osvedčovanie, právne významných skutočností, a to
napriek prezumpcii oprávnenej držby v prípade pochybností. Pri ostatných predpokladoch vydržania
už neplatí ani prezumpcia, preto je potreba ich dokázania nevyhnutným predpokladom úspechu
navrhovateľa v konaní. Ak navrhovateľ preukázateľne nepreukáže splnenie všetkých predpokladov

vydržania, neuniesol dôkazné bremeno, čo znamená zamietnutie návrhu na začatie konania.

16. Podľa § 134 ods. 1 OZ v znení účinnom od 1. januára 1992 sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom
nehnuteľnosti, ak ju má nepretržite v držbe po dobu desať rokov. Držiteľ veci je podľa § 130 ods. 1OZ v cit. znení oprávneným držiteľom, ak je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že
mu vec patrí. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší
súd“) dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie,

či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho
hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálne)
opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať,
nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že vec mu patrí. O
dobromyseľnosti totiž možno hovoriť len vtedy, ak omyl držiteľa je ospravedlniteľný. O taký omyl ide

vtedy, ak k nemu došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú
možno so zreteľom na okolnosti od každého požadovať. Taký omyl môže byť tak skutkový, ako aj právny.
Právny omyl môže spočívať v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych
predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych následkov právnych skutočností.
Zásadne nie je ospravedlniteľný právny omyl vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného
ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v čase, kedy sa držiteľ ujal držby. V dôsledku toho

už judikatúra zdôraznila, že dobromyseľným nemôže byť držiteľ, ktorý do držby vstúpil za účinnosti
Občianskeho zákonníka účinného do 31. decembra 1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľností,
ktorá v rozpore s § 134 ods. 2 OZ nebola registrovaná štátnym notárstvom (uznesenie najvyššieho
súdu sp. zn. 4 Cdo 283/2009, judikát R 73/2015), alebo na základe zmluvy, ktorá nebola uzatvorená
v písomnej forme (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 361/2012, judikát R 74/2015). Ústavný

súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) vo vzťahu k tejto judikatúre vo veľmi špecifickej veci,
ktorú riešil, doplnil, že pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ
mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol, a nie je vždy
rozhodujúce, že nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia treba považovať také
nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú

vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar
ako bezodplatné plnenie (nález sp. zn. II. ÚS 484/2015, č. 48/2018 Zbierky nálezov a uznesení).

17. Podľa názoru odvolacieho súdu je pre rozhodnutie vo veci podstatné rozlišovať medzi tým, či si
vlastnícke právo k nehnuteľnosti navrhovateľky uplatňujú z dôvodu, že toto vlastnícke právo 1) vydržali

oni sami, bez ohľadu na držbu jej právnych predchodcov, 2) vydržali ho sami, ale do ich vydržacej
doby je treba započítať aj oprávnenú držbu ich právnych predchodcov, alebo 3) vydržal ho ich právny
predchodca.

18. Navrhovateľky v podanom návrhu tvrdili, že pokračovali v dobromyseľnej a neprerušenej držbe

v užívaní nehnuteľnosti v celku po smrti svojho otca, teda nadobudli predmetný podiel vo veľkosti
3/6 k celku minimálne uplynutím 10 rokov po smrti svojho otca, resp. po právoplatnosti rozhodnutia
4D/3263/91-11 zo dňa 12.12.1991. Z pripojených dedičských rozhodnutí vedených v konaniach po ich
právnom predchodcovi vyplýva, že spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 3/6 k nehnuteľnosti doposiaľ nebol
predmetom dedenia. Dôvodom na zamietnutie návrhu je predovšetkým skutočnosť, že navrhovateľky

netvrdili a ani nepreukázali právny titul, od ktorého odvodzujú nadobudnutie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti vydržaním. Ak by aj predmetný spoluvlastnícky podiel vydržal ich právny predchodca,
chýba právny titul – dôvod na základe, ktorého by mohli byť navrhovateľky dobromyseľné v tom, že
im tento spoluvlastnícky podiel patrí. Z návrhu nie je zrejmé, na základe akého právneho úkonu alebo
akej právnej skutočnosti mali nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnému podielu od ich právneho

predchodcu – otca. Preto nie je možné uvažovať o nadobudnutí vlastníckeho práva navrhovateľkami, a
to ani pri zohľadnení doby, po ktorú nehnuteľnosti nerušene užívali oni a aj ich právny predchodca.

19. Dedičstvo sa podľa právneho poriadku nadobúda smrťou poručiteľa (§ 460 OZ). K potvrdeniu
nadobudnutia dedičstva, teda potvrdenia nadobudnutia vlastníckeho práva k veciam patriacim do

dedičstva po poručiteľovi ku dňu jeho smrti, je oprávnený súd iba v konaní o dedičstve, ktorého
účastníkmi sú všetci do úvahy pripadajúci dedičia.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné mimo konania o dedičstve deklaratórnym rozhodnutím
určiť, že dedič je vlastníkom veci patriacej do dedičstva. Nie je totiž možné obchádzať zákonný postup

pri prejednaní dedičstva a potvrdiť nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním priamo dedičom, veci
patriacej do dedičstva, ktorá v dedičskom konaní dosiaľ nebola prejednaná . Ak by súd takémuto
návrhu vyhovel legalizoval by nadobudnutie dedičstva bez prejednania a rozhodnutia príslušného súdu
v konaní o dedičstve. Z uvedeného dôvodu pokiaľ navrhovateľky tvrdili, že spoluvlastnícky podiel knehnuteľnosti nadobudol vydržaním ešte ich právny predchodca, správne sa mali žalobou domáhať
určenia, že sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po tom právnom predchodcovi, ktorý splnil zákonné
podmienky vydržania vlastníckeho práva. Napokon z ust. § 359c ods. 1 CMP vyplýva, že návrh na

začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí že vydržaním nadobudol
vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže navrhovateľkám nesvedčí žiadny
titul, ktorým by mali spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti nadobudnúť, nebolo možné ich návrhu
vyhovieť. Nemožno vysloviť záver, že ak podmienky vydržania boli už splnené u právneho predchodcu,
je držba právneho nástupcu automaticky oprávnená z rovnakých dôvodov, kvôli ktorým bola oprávnená

u právneho predchodcu, a môže uňho viesť k opätovnému vydržaniu veci. Naopak, oprávnenosť držby
každého z držiteľov je potrebné posudzovať samostatne (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR
zo dňa 24.01.2023, sp. zn. 32D/13/2022).

21. S poukazom na vyššie uvedený záver odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie,
ktorým zamietol návrh navrhovateliek na potvrdenie vydržania sporného spoluvlastníckeho podielu k

nehnuteľnosti za správny a napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

22. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 52 CMP tak, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).