Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 3, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/75/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124010465
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kišacová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4124010465.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD. a členov
senátu JUDr. Stanislava Libanta a JUDr. Štefana Hrvolu, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364
odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra
zo dňa 13.09.2024 sp. zn. 37T/25/2024, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 03.12.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B., narodeného XX.XX.XXXX
z a m i e t a ,

pretože zistil, že nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra horeuvedeným rozsudkom uznal obžalovaného A. B. vinným z prečinu výtržníctva

podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.
zák. na tom skutkovom základe, že
dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 22:30 hod. v C. C. D. E. F. X v podniku A. G., D. X po predchádzajúcej
hádke a sácaní sa s poškodenou H. I. a po tom, ako poškodená zdvihla zo zeme čapicu a podala ju
obžalovanému s tým, aby odišiel, udrel poškodenú päsťou do ruky a tváre, následkom čoho poškodená
spadla na zem a ostala v bezvedomí ležať, čím jej spôsobil zranenia – pomliaždenie ľavej čelovej oblasti

hlavy a očnice s krvnou podliatinou, zlomeninu nosových kostí a prasklinu pravej čelovej kosti, ktoré
si vyžiadali ošetrenie a následnú liečbu s práceneschopnosťou po dobu nad 7 dní, počas ktorých bol
sťažený jej obvyklý spôsob života.

Za to obžalovanému uložil podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr.
zák., zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr.

zák. , postupom podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad správaním obžalovaného
v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. obžalovanému určil skúšobnú dobu vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. h) Tr. zák. uložil obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa
v súčinnosti s probačnýma mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku
alebo iného výchovného programu.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu poškodenej spoločnosti D. J.
G., K., L. XX, XXX XX M., N.: XX XXX XXX škodu vo výške 1210,66 eur.Podľa§288ods.1Tr.por.odkázalpoškodenúH.I.,trvalebytomC.A.X,C.M.,okr.F.O.,F.P.,prechodne
bytom K. X, XXX XX C. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní, prostredníctvom obhajcu podal
odvolanie obžalovaný, proti výrokom o vine, treste i konaniu, ktoré im predchádzalo.
V jeho písomných dôvodoch vytýkal nesprávne vyhodnotenie vykonaného dokazovania súdom I. stupňa
z dôvodu, že skutok kladený mu za vinu sa stal za úplne iných okolností než je uvedené v obžalobe.

Poukazoval na zvukový záznam z hlavného pojednávania, pretože zápisnica z neho neobsahuje
všetky skutočnosti. Svedok Q. uviedol, že medzi útočiacimi na obžalovaného na terase podniku bola
aj poškodená v čase tesne pred incidentom, kedy ju mal udrieť obžalovaný. Majitelia podniku mali
basebalové palice, ktorými napadli obžalovaného aj vo vnútri. Svedkyňa R. uviedla, že potom sa niečo
vnútri dialo, ona bola len vonku. Niečo sa dialo s basebalkou. Poškodená odišla dovnútra, že sú to jej
kamaráti – barmani a ide im pomôcť. Je taká, kde je bitka, tam je. Poškodenú hodnotila ako konfliktný

typ, agresívnu, je tam, kde sa bijú alebo začne do niekoho vyrývať. Z tohto vyvodil, že poškodená bola
zapojená do fyzického útoku majiteľov baru s basebalovými palicami na neho. Konflikt sa spočiatku
odohral vo vnútri, potom sa presunul na terasu, kde bola aj poškodená a tam mal byť podľa svedka Q. aj
onnapadnutý.Potomtoútokumuspadlanazemšiltovka,poškodenámujupodávala.Bolvpresvedčení,
že útok na jeho osobu bude pokračovať a v tomto dôsledku udrel poškodenú. V prípravnom konaní

predložil lekársku správu ohľadne zranení, ktoré utrpel v súvislosti s útokom a tiež fotodokumentáciu.
Majitelia podniku zámerne nepredložili kompletný kamerový záznam z obavy z trestného stíhania ich
aj poškodenej. Tým je spochybnené, že by ako prvý napadol poškodenú ako to predpokladá skutková
podstata § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Svedkovia S. B., P. Q., Q. R. i on opisujú udalosti tak, že on
bol napadnutý podobným spôsobom. Ich tvrdenia s fotodokumentáciu jeho tela, prepisom hovoru na

tiesňovú linku potvrdzujú, že povedal : „palicou ide na mňa, poď, poď, polícia aha, teraz ide na mňa
palicou, polícia!“ Tiež bolo preukázané, že poškodená v ten večer požívala alkohol, čo vyvolalo jej
agresivitu.Onnemalinúmožnosť,sohľadomnadanéokolnosti,ktorénastaliapretrvávalinajehoosobu,
ako tento útok odvrátiť, čo možno hodnotiť ako krajnú núdzu podľa § 24 Tr. zák. Navrhol dokazovanie
doplniť o vyžiadanie výpisu z registra trestov ohľadne jeho osobu, výpisu z evidencie priestupkov na

osobu poškodenej a súčasne aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. zrušil
napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval na podanom odvolaní i jeho dôvodoch.

Uviedol, že konal v sebaobrane, bol viac napadnutý ako poškodená. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol
v súlade s konečným návrhom jeho obhajcu.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí trval na písomných dôvodoch odvolania, ktorých sa
v celom rozsahu pridržiaval. Uviedol, že v konaní pred súdom I. stupňa boli vykonané dôkazy v rozsahu,

ktoré spochybňujú samotný skutok. Preukázali, že incident, ako ho opisuje obžaloba, nastal úplne
inak a pred ním sa odohrali také skutočnosti, ktoré dôvodne spochybňujú obžalobný skutok. Viacerými
svedkami bolo preukázané, že tohto incidentu sa mala zúčastniť aj poškodená. Je tu silný dôkaz –
kamerové záznamy, ale aj okolnosti, ktoré popísali svedkovia pred súdom I. stupňa. Poukazujú na to, že
kamerové záznamy zrejme boli predložené vyšetrovateľovi vo vystrihnutom úseku a nezobrazujú celý

incident vo vnútri podniku a aj vonku. Preto skutok nie je presne zadefinovaný a nastal tak, že prvotne
bol napadnutý obžalovaný a jeho brat, o čom predložili súdu aj listinné dôkazy. Navrhol, aby odvolací
súd rozhodol podľa návrhu uvedenom v písomne podanom odvolaní.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu považovala napadnutý

rozsudok za zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch. Uviedla, že súd I. stupňa zistil náležite
skutkový stav veci. Vykonané dôkazy zákonným spôsobom vyhodnotil a takto dospel k správny
skutkovým a právnym záverom o vine obžalovaného. Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného,
z vykonaného dokazovania nevyplývajú také okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že
v danom prípade išlo o konanie obžalovaného v krajnej núdzi resp. nutnej obrane. Za zákonný

považovala aj výrok o treste. Z týchto dôvodov odvolanie nepovažovala za dôvodné. Navrhla, aby
odvolací súd odvolanie obžalovaného zamietol ako nedôvodné.Poškodená H. I. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že trvá na svojej výpovedi z tohto
konania. Obžalovaného nepozná, nie je v žiadnom bližšom vzťahu ani s majiteľmi podniku. Obžalovaný
sa nezaujímal, ako sa lieči, či nepotrebuje pomoc. Už je v poriadku, nemá žiadne obtiaže. Navrhla, aby

obžalovaný pykal za to, čo jej urobil.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 317 Tr. por., na základe riadne a včas podaného odvolania
oprávnenou osobou – obžalovaným, nezistiac dôvody na postup vyplývajúci z § 316 Tr. por., preskúmal
podľa § 317 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým

odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Prihliadal aj na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, pretože by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Tr. por. Keďže v danej veci prokurátor nepodal odvolanie v neprospech obžalovaného, odvolací súd
bol limitovaný zásadou reformatio in peius – zákaz zmeny k horšiemu. Daným postupom odvolací súd
zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Postupom podľa vyššie citovaného ustanovenia odvolací súd zistil, že v konaní predchádzajúcom
napadnutého rozsudku
- nedošlo k podstatným procesným chybám charakteru porušenia zákona v zmysle § 321 ods. 1 písm.
a) Tr. por., ani k chybám, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 Tr. por.,
- dokazovanie bolo vykonané za rešpektovania všetkých procesných práv obžalovaného a

v súlade s tými zásadami kontradiktórneho procesu, ktoré boli prebraté do Trestného poriadku,
- bolo zachované právo obžalovaného na obhajobu,
- v odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa uviedol dostatočné právne úvahy, ktorými sa riadil
pri zistení a ustálení skutkového stavu, hodnotení dôkazov, právnej kvalifikácie žalovaného skutku i pri
rozhodovaní o druhu a výmere trestu a náhrade škody.

Na podklade predloženého spisového materiálu aj podľa názoru odvolacieho súdu dôkazy vykonané
v konaní pred súdom I. stupňa spoľahlivo preukazujú skutkové zistenia uvedené v skutkovej vete výroku
o vine napadnutého rozsudku a jeho spáchanie obžalovaným, ktorý ním naplnil všetky formálne znaky
skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s

prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.

Súd I. stupňa na podklade dokazovania vykonaného zákonným spôsobom správne zistil skutkový stav,
pretože tými dôkazmi, ktoré vykonal na hlavnom pojednávaní a podrobným spôsobom poukázal na
ich obsah v odôvodnení napadnutého rozsudku (strany 3 až 6) bolo bez akýchkoľvek pochybností

preukázané, že obžalovaný po predchádzajúcej hádke a sácaní sa s poškodenou a po tom, ako mu
podala jeho čapicu s tým, aby odišiel, poškodenú udrel päsťou ruky do tváre. Na to poškodená spadla na
zem a zostala ležať v bezvedomí. Obžalovaný spôsobil poškodenej zranenia opísané vo výroku o vine
napadnutého rozsudku, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie a liečenie s práceneschopnosťou nad 7 dní,
počas ktorých bol sťažený obvyklý spôsob života poškodenej. Počas uvedenej doby bola poškodená

hospitalizovaná, musela dodržiavať kľudový režim, bola závislá od pomoci zdravotníckeho personálu
nemocnice. Aj po prepustení do domáceho liečenia poškodená musela počas asi 5 týždňov dodržiavať
kľudový režim. Mala prechodne poruchu čuchu, ktorá sa jej upravila. Nebola však odkázaná na pomoc
druhej osoby. Dokázala sa o seba postarať.

Obhajoba obžalovaného nebola účinná. Odvolací súd v prvom rade k odvolacím námietkam smerujúcim
proti konaniu, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, považuje za potrebné uviesť, že zápisnica
z hlavného pojednávania bola vyhotovená diktovaním, na základe opatrenia samosudkyne, preto
akékoľvek námietky k jej obsahu, najmä doplneniu „všetkých skutočností“ mal obžalovaný resp. obhajca
uplatniť v konaní pred súdom I. stupňa, čo však vykonané nebolo.

Čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto
zákonom, nie je trestným činom (§ 25 Tr. zák.). Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, nejde o nutnú
obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miesta a času,
okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu.

Pri nutnej obrane ide o odvrátenie nebezpečenstva, ktoré vzniká útokom človeka, pričom obrana je
namierená proti útočníkovi. Ide o osobitný prípad stretu záujmov na ochrane rôznych spoločenských
vzťahov. Na jednej strane je to záujem, ktorý bol napadnutý útokom a na druhej strane je to zdravie,majetok resp. aj život útočníka alebo niektorý iný jeho záujem (napr. osobná sloboda), ktorý by bol
za iných okolností, keby nebol útočníkom, chránený. Pri nutnej obrane sú tieto dva záujmy útočníka
obetované, aby bol odvrátený jeho útok. Vo vyššie citovanom zákonnom ustanovení sa útok chápe ako

protiprávne konanie človeka proti záujmom chráneným Trestným zákonom, ktorý musí priamo hroziť
alebo trvať.
Obrana v zmysle § 25 Tr. zák. smeruje proti útočníkovi a spravidla postihuje jeho telesnú integritu. Musí
prebiehať súčasne s útokom. Ak útok už skončil, môže ísť o odplatu, ktorá už nie je nutnou obranou.
Útokom v zmysle tohto ustanovenia nie je útok vyprovokovaný len preto, aby provokatér pod zámienkou

nutnej obrany mohol útočníkovi ublížiť. Primeranosť resp. neprimeranosť obrany v zmysle § 25 Tr zák.
sa posudzuje najmä podľa spôsobu útoku, miesta útoku, času útoku a okolností vzťahujúcich sa na
osobu útočníka alebo na osobu obrancu.

Zavinenie obžalovaného bolo nepochybne preukázané tými dôkazmi, na ktoré precízne poukázal súd
I. stupňa. Tento tiež správne vyhodnotil obsah kamerového záznamu, z ktorého jednoznačne vyplýva,

že na terase podniku poškodená zodvihla zo zeme čapicu, túto podala obžalovanému a gestami ho
vyzývala, aby odišiel. Obžalovaný sa od poškodenej odvrátil, následne sa otočil smerom ku nej a päsťou
ruky ju udrel do oblasti tváre. Na to poškodená spadla na zem. Pri páde si udrela pravú čelovú oblasť
hlavy a zostala ležať na zemi v bezvedomí. Na podklade týchto skutočností nemožno konštatovať, že
v čase, kedy obžalovaný fyzicky napadol poškodenú úderom päsťou ruky do oblasti jej tváre, by sám

odvracal priamo hroziaci alebo trvajúci útok na jeho osobu. Obžalovanému nič nebránilo, aby po tom,
ako mu poškodená podala čapicu a vyzývala ho k opusteniu priestorov podniku, z daného miesta odišiel.
Podľa názoru odvolacieho súdu preto konanie obžalovaného bolo len odplatou, ktorá už nie je nutnou
obranou tak, ako to predpokladá § 25 Tr. zák.
Pokiaľ obžalovaný poukazoval na konflikt, pri ktorom mal byť sám fyzicky napadnutý inými osobami

v priestoroch baru basebalovými palicami, odvolací súd na podklade predloženého spisového materiálu
konštatuje, že v štádiu prípravného konania neboli zabezpečené kamerové záznamy z diania
v priestoroch baru, pričom svedkovia A. A. a B. A. využili svoje zákonné právo a odmietli k danej veci
vypovedať. Naviac sám obžalovaný pri svojom vyšetrení vo T. C. C. dňa 14.08.2021 ošetrujúcemu
lekárovi uviedol, že dňa 13.08.2021 večer spadol zo schodov a udrel si hlavu do tvárovej oblasti. Na

okolnosti si pamätal, nebol v bezvedomí, nezvracal, nič iné si neudrel. Cítil sa dobre. Vzhľadom na
uvedené potom obhajoba obžalovaného v tom smere, že bol fyzicky napadnutý viacerými osobami
basebalovými palicami, pričom ho mala fyzicky napadnúť aj poškodená, bola spochybnená ním samým
a nebola preukázaná inými relevantnými dôkazmi. Ani vyjadrenie svedkyne Q. R. k osobe poškodenej,
ktorá má byť konfliktná, zapájať sa do bitky a výpovede svedkov S. B. a P. Q. ohľadne incidentu

vo vnútorných priestoroch baru, nezbavujú obžalovaného zavinenia zo spáchania skutku. Neuniklo
pozornosti odvolacieho súdu, že svedok S. B. – brat obžalovaného vypovedal, že obžalovaný po údere
palicou zasa padol na zem, normálne sa postavil a v sebaobrane trafil aj poškodenú. Uvedené však
nezodpovedá priebehu skutkového deja tak, ako bol zaznamenaný na kamerovom zázname z terasy
podniku A. G. U. C..

Ohľadne ďalších odvolacích námietok odvolací súd poukazuje na vykonané dôkazy, z ktorých
nepochybne vyplýva, že obžalovaný konaním ustáleným vo výroku o vine napadnutého rozsudku naplnil
znaky prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. i prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1 Tr. zák. Na danom závere nič nemení ani obsah telefonického hovoru obžalovaného na tiesňovú

linku polície 158. Z tohto hovoru je nepochybné, že obžalovaný bol značne pod vplyvom alkoholu. Zjavne
nevedel uviesť relevantné skutočnosti tak k miestu, kde sa nachádzal a ani k tomu, čo sa mu malo stať.
I keď v rámci hovoru oznamoval : „palicou ide na mňa, poď, poď, polícia aha, teraz ide na mňa palicou,
polícia!“, z uvedeného nevyplýva, či a kým mal byť napadnutý, za akých okolností, akým spôsobom
a najmä či útočníkom bola poškodená. Na právne správne závery súdu I. stupňa nemá tiež

vplyv fakt, že obžalovaný mal byť napadnutý iným skôr, ako on fyzicky napadol poškodenú, keďže jeho
konanie opísané vo výroku napadnutého rozsudku napĺňa všetky zákonné znaky protiprávneho činu.

Odvolací súd sa neopomenul zaoberať ani skúmaním tzv. materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Tr.
zák., kde však vzhľadom na spôsob vykonania činu – úder päsťou do tvárovej časti hlavy poškodenej,

spôsobený následok v zmysle poranení – pomliaždenie ľavej čelovej oblasti hlavy a očnice s krvnou
podliatinou, zlomeninu nosových kostí a prasklinu pravej čelovej kosti, ktoré si vyžiadali ošetrenie
a následnú liečbu s práceneschopnosťou po dobu nad 7 dní, počas ktorých bol sťažený obvyklý spôsob
životapoškodenej,okolnosti,zaktorýchbolčinspáchaný–obžalovanýbolznačnepodvplyvomalkoholua skutku sa dopustil na mieste verejnosti prístupnom, mieru zavinenia – priamy úmysel zo strany
obžalovaného, dospel k záveru, že závažnosť prejednávaného činu je vyššia ako nepatrná.

Pri ukladaní trestu obžalovanému súd I. stupňa, hoci prihliadol na všetky konkrétne okolnosti, na
ktoré je súd povinný prihliadnuť tak pri určovaní druhu trestu ako aj jeho výmery (§ 34 Tr. zák.),
osobu obžalovaného hodnotil vo všetkých súvislostiach, z hľadiska závažnosti spáchaného činu pre
spoločnosť, jeho osoby, i z pohľadu záznamov o odsúdeniach za trestné činy a postihnutiach za
priestupky, nepostupoval dôsledne.

Odvolací súd pripomína, že za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. možno uložiť trest
odňatia slobody v trestnej sadzbe 6 mesiacov až 2 roky a za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr.
zák. trest odňatia slobody až na 3 roky. Keďže súd I. stupňa obžalovanému ukladal
úhrnný trest za viac trestných činov podľa zásad uvedených v § 41 ods. 1 Tr. zák., správne mal ukladať
trest v sadzbe 6 mesiacov až 3 roky (nie 6 mesiacov až 2 roky) a to podľa trestnej sadzby za prečin
výtržníctva podľa 364 ods. 1 Tr. zák., ktorý je najprísnejšie trestný (až 3 roky). Dolná hranica trestnej

sadzby je určená v danom prípade výmerou 6 mesiacov, teda prísnejšou z oboch dolných hraníc (§ 41
ods. 1 posledná veta Tr. zák.).
Vzhľadomktomu,žeintervenujúciprokurátorodvolanieprotivýrokuotrestevneprospechobžalovaného
nepodal, odvolací súd aplikujúc zásadu reformatio in peius – zákaz zmeny v neprospech – nemal
zákonný podklad na nápravu pochybenia súdu I. stupňa vo výroku o treste v neprospech obžalovaného.

Pokiaľ však ide o samotný uložený trest, vrátane skúšobnej dobe s probačným dohľadom, tento odvolací
súd považuje za primeraný, zohľadňujúci najmä spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, zistenú priťažujúcu okolnosť, osobu obžalovaného, jeho pomery i možnosti nápravy. Súd I.
stupňa správne postupoval, keď pre uložením príkazu podrobiť sa sociálnemu výcviku vyžiadal správu

od probačného a mediačného úradníka.

Zákonu zodpovedá i povinnosť uložená obžalovanému nahradiť poškodenej spoločnosti D. J. G., K.. M.
škodu, ktorú svojim konaním spôsobil v súvislosti s nákladmi na liečenie poškodenej.

Ohľadne výroku podľa § 288 ods. 1 Tr. por., ktorým súd I. stupňa poškodenú H. I. odkázal s nárokom na
náhradu škody na civilný proces odvolací súd uvádza, že tento výrok bol nadbytočný. Z predloženého
spisového materiálu vyplýva, že poškodená do skončenia vyšetrovania neuplatnila nárok na náhradu
škody riadne a včas, keďže pri svojich výsluchoch uviedla, že škodu nežiada, táto nevznikla resp. škodu
neuplatnila a neuviedla sumu, ktorú si uplatňuje. Až na hlavnom pojednávaní poškodená uviedla, že

žiada ušlý zárobok a liečebné náklady, ktoré nemá vyčíslené. Za daného stavu súd I. stupňa správne
nemal poškodenú do konania s nárokom na náhradu škody pripustiť, pretože svoj nárok neuplatnila ani
riadne ani včas a následne vôbec nemal vo vzťahu k poškodenej H. I. rozhodovať výrokom podľa § 288
ods. 1 Tr. por., pretože súd rozhoduje o nároku na náhradu škody len pokiaľ je riadne a včas uplatnený
(§ 46 ods. 3 Tr. por.).

Z týchto dôvodov odvolací súd nezistiac žiadne skutočnosti v prospech obžalovaného rozhodol v zmysle
výrokovej časti tohto uznesenia.

Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný
riadny opravný prostriedok.