Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/92/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516204849
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3516204849.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov

JUDr. Denisa Vékonyho a JUDr. Aleny Radičovej v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXXX/XX, D. B. D. E., 2/ F. G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, D. B. D. E., obaja zastúpení
Advokát CIBULKA, s.r.o., so sídlom Hodžova 53, Trenčín, IČO: 55 673 121, proti žalovanému: H. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, zastúpenému: doc. JUDr. Štefan Kočan, PhD., advokát, IČO: 42 292 301,
so sídlom Nitrianska 5, Piešťany, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 25. marca 2024, č. k. NM-7C/258/2016 - 291, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovia 1/, 2/ m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že spoluvlastnícky podiel 1/2
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D. B. D. E., a to: bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X.
poschodí, vchod XX, D. K. C. E. D. B. D. E., súp. číslo XXXX na pozemku registra „C“ KN, parc. č.
3659/2, a k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6692/368196 na spoločných častiach a
zariadeniach domu a na pozemku „C“ KN, parc. č. 3659/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 619

m2 patrí do dedičstva po neb. G. B., L. M., nar. XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXX, zomr. XX.XX.XXXX.
Výrokom II. určil, že spoluvlastnícky podiel 1/2 nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. D. B.
D. E., a to: bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí, vchod XX, D. K. C. E. D. B. D. E., súp.
číslo XXXX na pozemku registra „C“ KN, parc. č. 3659/2, a k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel
o veľkosti 6692/368196 na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku „C“ KN, parc. č.
3659/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 619 m2, patrí do dedičstva po neb. F. B., L. B., nar.
XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXX, zomr. XX.XX.XXXX. Výrokom III. rozhodol o náhrade trov konania

tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení uviedol, že pôvodná žalobkyňa sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 09.06.2016
domáhala určenia, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX
k.ú. D. B. D. E., a to: bytu č. XX, nachádzajúcom sa na X. poschodí, vchod XX, D. K. C. E. D. B.
D. E., súpisné číslo stavby XXXX na pozemku registra C KN, par. č. 3659/2, spoluvlastnícky podiel o
veľkosti 6692/368196 na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku C KN, parc. č. 3659/2,

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 619 m2 a určenia, že kúpna zmluva z 31.07.2012 uzatvorená
medzi žalobkyňou a F. B., nar. XX.XX.XXXX ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim, evidovaná
na Okresnom úrade Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor pod V1452/13 je neplatná. Po začatí
konania pôvodná žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX zomrela, pričom z uznesenia zo dňa 08.02.2023, č. k.9D/469/2022, Dnot 262/2022, vydaného notárom JUDr. Zuzany Zigovej, notársky úrad Nové Mesto
nad Váhom, ako súdnym komisárom, ktorým bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva,
vyplýva, že dedičmi po žalobkyni sa stali: A. B., L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D. B.

D. E. a F. G. B., L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, D. B. D. E.. Preto súd uznesením č.k.
NM-7C/258/2016 - 271 zo dňa 22. augusta 2023 rozhodol, že pokračuje v konaní s dedičmi žalobkyne:
A. B., L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D. B. D. E. označeným ako žalobca 1/ a F. G. B., L.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, D. B. D. E. označeným ako žalobca 2/. Na
pojednávaní konanom dňa 25.03.2024 súd pripustil zmenu žaloby v súlade s písomným podaním PZ

žalobcov z dôvodu úmrtia pôvodnej žalobkyne nasledovne: I. Súd určuje, že spoluvlastnícky podiel 1/2
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D. B. D. E., a to: bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X.
poschodí, vchod XX, D. K. C. E. D. B. D. E., súp. číslo XXXX na pozemku registra „C“ KN, parc. č.
3659/2, a k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6692/368196 na spoločných častiach a
zariadeniach domu a na pozemku „C“ KN, parc. č. 3659/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 619
m2 patrí do dedičstva po neb. G. B., L. M., nar. XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXX, zomr. XX.XX.XXXX.

II. Súd určuje, že spoluvlastnícky podiel 1/2 nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. D. B. D.
E., a to: bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí, vchod XX, D. K. C. E. D. B. D. E., súp. číslo
XXXX na pozemku registra „C“ KN, parc. č. 3659/2, a k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel o
veľkosti 6692/368196 na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku „C“ KN, parc. č.
3659/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 619 m2, patrí do dedičstva po neb. F. B., L. B., nar.

XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXX, zomr. XX.XX.XXXX. III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcom
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Súd konštatoval, že v konaní bol preukázaný naliehavý právny záujem na určení, že vec patrí
do dedičstva po poručiteľoch v zmysle § 137 písm. c) CSP. V prípade úspechu v tomto konaní,

by súd na návrh vykonal o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve. Súd tiež poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1 Cdo 26/2007 zo dňa 16.12.2008, podľa ktorého,
ak aj z doterajšej rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že dedič má vždy naliehavý právny záujem na
určení, či určité veci patria do dedičstva po poručiteľovi. Na základe vykonaného dokazovania, súd
po skutkovej a právnej stránke vec posúdil tak, že žalobný návrh je dôvodný a žalobe v zmysle jej

následných zmien vyhovel. Žaloba bola o.i. odôvodnená tým, že právne úkony plnomocenstvá nespĺňajú
náležitosti vážneho prejavu vôle smerujúceho k prevodu nehnuteľností, ktorý sa následne udial a sú
teda absolútne neplatné v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Plnomocenstvo, ktorým
manželžalobkynesplnomocnilsvojumanželkujeneurčité,neobsahujeurčitévymedzenienehnuteľnosti,
ktorá sa má zakladať/prevádzať a je v zmysle konštantnej judikatúry slovenských súdov neplatné

(prípady pohotovosť, napr. Rozsudok KS v Žiline, sp. zn: 29SP/12/2012) pre rozpor s § 37 Občianskeho
zákonníka. Tento nedostatok sa týka takisto plnomocenstva, ktorým žalobkyňa splnomocnila svojho
syna, a na základe ktorého bola uzatvorená Kúpna zmluva, ktorej neplatnosti sa v tomto konaní domáha.
Nespĺňa náležitosti vážneho prejavu vôle smerujúceho k prevodu nehnuteľností, ktorý sa následne
udial a je teda absolútne neplatné v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Súd v tomto

smere uviedol, že plnomocenstvo zo dňa 31.07.2012, ktorým manžel pôvodnej žalobkyne splnomocnil
svoju manželku nie je pre túto právnu vec relevantné. Žalobkyňa v žalobe uvádza, že podpísala
plnomocenstvo (splnomocnená tiež manželom) svojmu synovi A. B. a že na toto splnomocnenie
bola sama neplatne splnomocnená manželom. Súd preskúmal plnomocenstvo zo dňa 31.07.2012,
ktorým pôvodní vlastníci G. B. a F. B. mali splnomocniť splnomocnenca A. B. na o.i. založenie

nehnuteľnosti a prevod nehnuteľností a zistil, že toto plnomocenstvo podpísali obaja manželia, F. B.
aj G. B. a podpisy boli aj úradne overené Mestom Piešťany. Toto plnomocentvo pre syna A. B. teda
nepodpísala iba G. B. aj za manžela (na základe plnomocenstva), podpísali ho obaja. Keďže na
základe tohto plnomocenstva splnomocnenec A. B. podpísal záložnú zmluvu aj kúpnu zmluvu (ktorej
neplatnosti sa pôvodná žalobkyňa domáhala), súd sa ďalej nezaoberal plnomocenstvom, ktorým manžel

pôvodnej žalobkyne splnomocnil svoju manželku. Súd sa stotožnil s dôvodmi a argumentáciou na
strane žalobcov, že jedným z nedostatkom napadnutého prevodu nehnuteľnosti, ktorý sa nedá odstrániť
je absolútna neplatnosť právneho úkonu - plnomocenstva zo dňa 31.07.2012, ktorým G. B. a F. B.
mali splnomocniť splnomocnenca A. B. na prevod nehnuteľností. Tento právny úkon má vadu v časti
označenia a špecifikovania nehnuteľnosti, ktorá má byť prevedená ako aj špecifikácie konkrétneho

úkonu, ktorým má byť prevedená. Absentujú podstatné náležitosti zmluvy, ktorá má byť právnym titulom
pre nadobudnutie vlastníckeho práva. V tomto plnomocenstve je riadne špecifikovaná len časť, kde
je uvedené podpísanie zmluvy o zriadení záložného práva - v tejto časti bola nehnuteľnosť riadne a
nezameniteľne označená, čo samo o sebe aj potvrdzuje tvrdenia pôvodnej žalobkyne, že súhlasila lenso zriadením záložného práva na predmetnú nehnuteľnosť. Toto však absentuje vyššie - kde je len
stroho uvedené - podpísanie zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa.
Ide o všeobecné, tzv. generálne splnomocnenie, ktorého platnosť najvyššie súdne autority pre takýto

druh právnych úkonov odmietli. V súdnej praxi existuje dostatočné množstvo rozhodnutí Najvyššieho
súdu, ktorý potvrdil, že Splnomocnenie na právny úkon k nehnuteľnostiam by malo kopírovať samotný
predmet zmluvy, to znamená, že obsahom plnomocenstva by mali byť tie isté náležitosti označenia
nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje zákon pre zmluvu. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcov, že
formulácia, že splnomocniteľ: „....splnomocňuje ...... a to najmä:....“podpísanie zmluvy o prevode

vlastníctva nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa“......je neurčitá. Nehnuteľnosti, ktoré majú byť
predmetom prevodu a ktoré nie sú žiadnym spôsobom špecifikované, a teda ani splnomocnenec, ani
splnomocniteľ v čase uzatvárania splnomocnenia nevedeli, s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa
bude nakladať. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že si nižšie v plnomocenstve dohodli konkrétnu
nehnuteľnosť (riadne špecifikovaná), ku ktorej má byť zriadené záložné právo. V ostatnej časti súd
takéto plnomocenstvo posúdil ako absolútne neplatné. Z plnomocenstva je zrejmé, že špecifikácia

bytu sa týka len a výlučne záložnej zmluvy, nie zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Z plnomocenstva
by okrem špecifikácie predmetu malo byť zrejmé aj to, či ide o bezodplatnú zmluvu (napr. darovaciu
zmluvu) alebo odplatnú zmluvu (napr. kúpnu alebo zámennú zmluvu), aj toto v plnomocenstve chýba,
čo takisto spôsobuje jeho neplatnosť. V predmetnom splnomocnení nie je výslovne určené, na ktoré
nehnuteľnosti (identifikované podľa parcelných čísel, listu vlastníctva, katastrálnych území) sa má

prevod vzťahovať, teda nie je zrejmé, či sa jedná o konkrétne nehnuteľnosti, resp. o všetky nehnuteľnosti
vo vlastníctve dlžníka. Takéto dojednanie je opäť neurčité. Vzhľadom k tomu, že splnomocnenie je v
časti prevodu neurčité, splnomocnenec nebol oprávnený nakladať s nehnuteľnosťami splnomocniteľov.
Tento názor je vyjadrený vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu, (napr. sp. zn. 8Sžo 30/2007 8
Sžo 17/2007, 1 Sžr 36/2011), ktoré sa vyjadrovali k napadnutým rozhodnutiam správy katastra a ktoré

konštatovali potrebu konkrétneho špecifikovania nehnuteľnosti v splnomocnení, ktorým sa má nakladať
s nehnuteľnosťou, pod hrozbou absolútnej neplatnosti takéhoto úkonu. Nakoľko je plnomocenstvo, na
základe ktorého uzatvoril kúpnu zmluvu splnomocnenec absolútne neplatné, neplatnou je aj kúpna
zmluva o prevode nehnuteľností zo dňa 31.07.2012, nakoľko splnomocnenec nemal oprávnenie na
uzatvorenie predmetnej kúpnej zmluvy.

4. Žalobný návrh bol ďalej odôvodnený tým, že kúpna zmluva o prevode nehnuteľnosti je absolútne
neplatná a to z ďalších viacerých v žalobe uvedených dôvodov: okolnosti prevodu nehnuteľnosti -
absencia vážnosti a slobody vôle predávajúcich predať svoj byt, preukázané nezaplatenie kúpnej ceny
predávajúcim a rozpor s dobrými mravmi. Kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi pôvodnou žalobkyňou, jej

manželom ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim zo dňa 31.7.2012 považuje za absolútne
neplatný právny úkon (s účinkami „ex lege“ a „ex tunc“) v zmysle § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka.
Súd pri posudzovaní platnosti prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti posudzoval aj okolnosti, ktoré viedli
k jej uzavretiu. Počas konania bolo preukázané, že u predávajúcich absentovala vážnosť vôle predať
svoj byt. Pôvodná žalobkyňa sa v žalobe ako aj na pojednávaní vyjadrila, pričom súd o pravdivosti jej

tvrdení nemal pochybnosť, že nemala akýkoľvek dôvod svoj byt predávať, rozhodla sa len pomôcť tretej
osobe založením svojho bytu aj to na obmedzený čas, vážnu vôľu predať ho nikdy nemala. Nemal ju
ani jej nebohý manžel ako bezpodielový spoluvlastník.

5. Dôležitou okolnosťou v prípade prevodu nehnuteľností bol spôsob vyplatenia Kúpnej ceny za

nehnuteľnosti,ktorámalabyťpodľaKúpnejzmluvyvyplatenánaúčetč.XXXXXXXXXX/XXXXdo3dníod
podpisu zmluvy. Skutočnosť, ktorú súd v konaní skúmal, bol spôsob vyplatenia Kúpnej ceny 65.800 Eur
za nehnuteľnosť. Táto mala byť podľa Článku VII. Kúpnej zmluvy (Kúpna cena a platobné podmienky)
uhradená v 1. časti kúpnej ceny vo výške časti 6.580 Eur v hotovosti pred podpisom predmetnej kúpnej
zmluvy k rukám predávajúcich, čo mali predávajúci potvrdiť svojim podpisom. V 2. časti kúpnej ceny vo

výške časti 59.220 Eur mala byť uhradená kupujúcim prostredníctvom úveru poskytnutého kupujúcemu
odK.N.O.,P.naúčetpredávajúcich-čísloúčtu:XXXXXXXXXX/XXXX,vedenývI.N.,P.bezodkladnepo
predložení všetkých dokladov potrebných na čerpanie úveru, v lehote najneskôr do 3 pracovných dní od
podpisu tejto zmluvy zmluvnými stranami. Súd dopytom na I. N., P. zistil, že tento účet uvedený v kúpnej
zmluve ako účet predávajúcich však nie je účtom predávajúcich (pôvodnej žalobkyne alebo jej manžela)

ani nikoho z jej blízkych osôb. Účet, na ktorý bola predmetná kúpna cena zaslaná, uhradená, patril G.
A., ktorý je synovcom P. G.. Zmluva tak obsahuje klamlivý údaj, že číslo účtu uvedené v zmluve, na ktorý
má žalovaný zaplatiť podstatnú časť kúpnej zmluvy je účtom predávajúcich. Okolnosti toho, kto a prečo
mal vpísať konkrétny bankový účet do kúpnej zmluvy sú rôznymi svedkami navzájom popreté. Kúpnacena prišla na bankový účet osoby, ktorá mala byť synovcom svedkyne G.. To je posledná nesporná
vec, ktorá sa v tomto konaní podarila preukázať ohľadom toku peňazí - kúpnej ceny. Ďalšie odovzdanie
peňazí, ktoré malo prebehnúť medzi viacerými osobami a A. B. nebolo v tomto konaní jednoznačne

preukázané. Súd však uviedol, že A. B. nemal žiadne splnomocnenie na prevzatie takto platenej kúpnej
ceny, pretože sa takéto splnomocnenie v plnomocenstve zo dňa 31.07.2012 nenachádza. Kúpna cena
mala byť podľa kúpnej zmluvy uhradená na účet predávajúcich - to znamená na účet uvedený v čl. VII.
absolútne neplatnej kúpnej zmluvy. V konaní sa žalobcom podarilo preukázať, že predávajúci: pôvodná
žalobkyňa ani jej manžel nikdy neobdržali od žalovaného kúpnu cenu za svoju nehnuteľnosť a to ani

z časti, žalovanému sa nepodarilo dokázať, že kúpna cena bola uhradená predávajúcim. Neobstojí
tvrdenie žalovaného, že hradil na účet uvedený v zmluve. Už len táto samostatná skutočnosť stačí na
to, aby súd kúpnu zmluvu vyhlásil za absolútne neplatnú. Kúpna zmluva je tak absolútne neplatná,
ide o simulovaný právny úkon, nakoľko nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny predávajúcim a odovzdaniu
predmetu kúpy. Na základe tejto skutočnosti, pre nezaplatenie kúpnej ceny, odstúpila žalobkyňa od
kúpnej zmluvy. Žalovaný v konaní poukázal na to, že prečo žalobkyňa odstupovala od zmluvy, ak bola

podľa nej neplatná. Žalobcovia ako reakciu na to uviedli, že k odstúpeniu došlo z opatrnosti pôvodnej
žalobkyne pre prípad, ak by jej bolo v budúcnosti vyčítané, že od zmluvy neodstúpila. Súd k tomu
uviedol, že v kúpnej zmluve v Článku VII mali strany dojednané, že ak z akéhokoľvek dôvodu na strane
kupujúceho nedôjde v lehote v zmysle odseku 2. tohto článku k úhrade dohodnutej kúpnej ceny v plnej
výške, resp. ktorejkoľvek jej časti, tak môžu predávajúci od tejto Zmluvy odstúpiť podľa § 517 zákona

č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení pre omeškanie dlžníka. Súd v tomto smere
poukázal na to, že ak dôjde k platnému (účinnému) odstúpeniu od zmluvy, zmluva sa od začiatku zrušuje
§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd však zdôraznil, že odstúpiť možno iba od zmluvy, ktorá bola
platne uzavretá (R 22/1976), a preto len takú zmluvu možno zrušiť odstúpením od nej.

6. Súd v konaní zistil, že zo strany pôvodnej žalobkyne a jej manžela nedošlo k slobodnému, vážnemu
a najmä určitému prejavu vôle v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, úkon Kúpnej zmluvy je
absolútne neplatný spolu s jemu predchádzajúcim právnym úkonom plnomocenstva zo dňa 31.7.2012.
Okolnosti, za ktorých obaja podpísali plnomocenstvo pôvodná žalobkyňa popísala celkom podrobne a
presvedčivo, keď opakovane uvádzala, že chcela založením bytu krátkodobo pomôcť v dobrej viere

kamarátovi svojho syna, ktorý mal byť v núdzi, čo sa im takýmto nezákonným postupom priečiacemu sa
tiež dobrým mravom vypomstilo. Nakoľko sa takéto konanie prieči dobrým mravom súd poukazuje aj
na neplatnosť tohto právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Súd záverom
uviedol, že k vyššie uvedenej neplatnosti plnomocenstva a kúpnej zmluvy pristúpila ďalšia okolnosť,
ktorá robí prevod nehnuteľností na žalovaného neplatným. Dňa XX.XX.XXXX zomrel F. B. - manžel

pôvodnej žalobkyne a v tom čase bezpodielový spoluvlastník nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto
konania. Následkom tejto udalosti sa vlastníkmi časti nehnuteľnosti stali zo zákona dedičia zosnulého
F. B., a to okamihom smrti poručiteľa (§ 460 OZ). V dedičskom konaní nebolo možné ustáliť predmet
dedičstva kvôli sporu o nehnuteľnosti vo vlastníctve zosnulého. Súd skúmal vecno-právne účinky
prevodu vlastníctva až po smrti jedného z pôvodných vlastníkov. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do
katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa §
30 ods. 2 katastrálneho zákona, „Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania.“
Žalovaný podal návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti dňa 28.6.2013, teda pol roka po
smrti účastníka konania F. B. (zomrel dňa XX.XX.XXXX). Právnym následkom smrti prevodcu bolo

nenadobudnutie vlastníctva žalovaného od prevodcu. V konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva,
ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Požadované určenie sa teda
vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa. Súd preto konštatoval, že G. B., L. M., nar. XX.XX.XXXX bola ku dňu
smrti XX.XX.XXXX spoluvlastníčkou a že F. B., nar. XX.XX.XXXX bol ku dňu smrti dňa XX.XX.XXXX
spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D. B. D. E., a to: bytu č. XX,

nachádzajúceho sa na X. poschodí, vchod XX, D. K. C. E. D. B. D. E., súp. číslo XXXX na pozemku
registra „C“ KN, parc. č. 3659/2, a k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6692/368196 na
spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku „C“ KN, parc. č. 3659/2, zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 619 m2. Preto súd rozhodol ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. O náhrade
trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania

podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobcovia boli vo veci úspešní v plnom rozsahu, preto súd rozhodol
tak, že žalobcom sa priznáva náhrada trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, v ktorom namietal, že súd prvej inštancie
dospel na základne vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prvom rade uviedol, že kúpna zmluva

bola uzavretá dňa 31.7.2012, pričom žaloba bola podaná dňa 09.06.2016 t.j. po viac ako 4 rokoch. Týmto
podáva námietku premlčania. Podľa občianskeho zákonníka § 100 je všeobecná premlčacia doba 3
roky. Z hľadiska predmetu premlčania je zásadnou skutočnosťou, že námietku premlčania je možné
vzniesť až do právoplatného skončenia veci, t.j. rozhodnutia vo veci samej. Predmetom celého konania
bola skutočnosť, ako bývalá žalobkyňa vo svojej žalobe v petite žiadala, aby súd uznal kúpnu zmluvu

zo dňa 31.07.2012 za neplatnú. Okresný súd v Trenčíne vo svojom rozsudku sa týmito skutočnosťami
nezaoberal, ani nerozhodol o tom, či kúpna zmluva je neplatná, ale len rozhodol o tom, že nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX k.ú. D. B. D. E. patria do dedičstva. Žalobkyňa v podanej žalobe dňa 09.06.2016
okrem iného uviedla, že ju požiadal jej syn v lete roku 2012 - A. B. o pomoc jeho kamarátovi E. A.,
kde pomoc mala spočívať v dočasnom založení nehnuteľnosti v prospech banky, aby mohol pán A.
dostať úver. Záloh mal byť po troch mesiacoch vymazaný. Pán A. popísal nebohým manželom spolu

zlú finančnú situáciu a pôvodná žalobkyňa súhlasila s dočasným zložením svojho bytu, preto podpísala
(splnomocnená tiež manželom) plnú moc svojmu synovi A. B.. V žalobe podanej dňa 09.06.2016 bývalá
žalobkyňa uvádza, že je toho názoru, že tieto úkony (plnomocenstvá) nespĺňajú náležitosti vážneho
prejavu vôle smerujúce k prevodu nehnuteľnosti, ktorý sa následne udial a sú teda absolútne neplatné v
zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Bývalá žalobkyňa v žalobe tvrdila, že plnomocenstvá

neboli jej prejavom vôle a aj napriek tomu jej syn A. B., ktorý bol splnomocnený svojimi rodičmi (bývalou
žalobkyňou) nehnuteľnosť svojich rodičov najprv založil a potom ju predal na základe kúpnej zmluvy
so žalovaným dňa 31.7.2012 žalovanému. V odôvodnení rozsudku je popísaná v bode 1 časť, ktorá
by podľa Trestného zákona napĺňala znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221
ods. 1 Trestného zákona, keď sa uvádza, že „.. pán A. B. syn žalobkyne teda na požiadanie

E. A. podpísal dňa 31.7.2012 Zmluvu o záložnom práve k nehnuteľnosti svojich rodičov, podpísal tiež
návrh Kúpnej zmluvy z toho istého dňa, načo v zmysle plnomocenstva nebol oprávnený .... sám si
bol vedomý, že na prevod nehnuteľnosti nemá splnomocnenie svojich rodičov .... nehnuteľnosti boli
následne prevedené na žalovaného...“ Čo sa týka jeho argumentácie voči žalobe, to všetko uviedol
na pojednávaní a všetky dostupné dôkazy vo svoj prospech predložil na pojednávaní, čo je uvedené

aj v rozsudku a toho sa pridržiava. Je toho názoru, že súd vo svojom rozsudku nesprávne vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia, nakoľko plnomocenstvo ako aj prejav vôle bývalej žalobkyne bol
založiť nehnuteľnosť a na základe uvedenia do omylu svojim synom A. B. bola uvedená nehnuteľnosť
predaná žalovanému. Bývalá žalobkyňa právny úkon splnomocnenie urobila slobodne a vážne, nakoľko
sa osobne stretla aj s osobou A. a chcela mu pomôcť. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný

je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa
prieči dobrým mravom. Tieto skutočnosti sa počas celého súdneho konania nepotvrdili a právny úkon
(plnomocenstvo) bolo urobené bývalou žalobkyňou ako prejav jej vôle. Poukázal na skutočnosť, že
žalobkyňa podala žalobu pre neplatnosť právneho úkonu (kúpnej zmluvy) až dňa 09.06.2016 t.j. v
období, keď ju vyzval, aby vypratala byt a podal žalobu na vypratanie bytu, nakoľko na katastrálnom

úrade bol napísaný on ako vlastník bytu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 31.7.2012. Syn bývalej
žalobkyne A. B. prakticky 4 roky neuviedol svojim rodičom, že predmetný byt predal a že vlastníkom
uvedeného bytu je on na základe kúpnej zmluvy, ktorá bola platne spísaná, na základe plnomocenstva
bývalej žalobkyne, ktoré plnomocenstvo urobila na základe dobrej vôle. Uvedené splnomocnenie bývalej
žalobkyne obsahovalo všetky náležitosti v zmysle občianskeho zákonníka. V bode 20 odôvodnenia

rozsudku sa jasne a zrozumiteľne uvádza v plnomocenstve zo dňa 31.7.2012, kde súd zistil, že F.
B. a G. B. ako splnomocnitelia udelili plnomocenstvo A. B. ako splnomocnencovi na všetky právne
úkony spojené s nadobúdaním majetku v prospech splnomocniteľa, nakladanie s akýmkoľvek a všetkým
hnuteľným a nehnuteľným majetkom, čím F. B. a G. B. urobili právny úkon splnomocnenie slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne. V bode 21 rozsudku je uvedené, že A. B., ako osoba splnomocnená

podpísala dňa 31.07.2012 Zmluvu o záložnom práve k nehnuteľnostiam svojich rodičov, toho istého dňa
podpísal tiaž návrh Kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Z toho jasne a zrozumiteľne vyplýva, že
A. B. uviedol svojich rodičov do omylu a v zmysle dobrých mravoch ich oklamal a to v tom zmysle,
že im povedal, že peniaze potrebuje A. a že je to len na 3 mesiace. Už pri podpise Kúpnej zmluvy s
osobou žalovaného vedel A. B., že nehnuteľnosť predáva žalovanému a že to nebude na tri mesiace,

ako uviedol svojim rodičom. Vkladom na kataster a podpisom kúpnej zmluvy on platí do dnešného dňa
hypotekárny úver, plyn, elektrinu, vodu a v uvedenom byte naďalej býva osoba A. B., ktorý svojich
rodičov a jeho uviedol do omylu. V bode 58 odôvodnenia rozsudku sa uvádzajú skutočnosti, ktoré sa
nezakladajú na pravde a počas celého pojednávania, ako aj v odvolaní proti rozsudku sa k ním vyjadrila to že pôvodná žalobkyňa a jej manžel urobili právny úkon slobodne, vážne a s prejavom vôle. Neboli
k tomu nijak donútení. Žalovaný nemá nič spoločné s týmto prejavom ich vôle a to že tento prejav vôle
urobili na základe uvedenia do omylu, resp. porušenia dobrých mravoch ich syna A. B. nie je vecou

žalovaného, ktorý by mal teraz za to trpieť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal odvolací súd, aby
zrušil rozsudok okresného súdu z dôvodu, že podal v odvolaní námietku premlčania a vec zastavil,
priznal trovy konania žalovanému, resp. aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu z dôvodu, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, konanie
má inú vadu (rozhodovalo sa o inom petite, ako bol navrhnutý v žalobe) a vydal vlastný rozsudok, že

zamieta žalobu zo dňa 09.06.2016 (o neplatnosti zmluvy) a priznáva trovy konania žalovanému.
8. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že sa stotožňujú s rozsudkom súdu prvej
inštancie a rovnako aj so zrozumiteľným odôvodnením tohto rozsudku, a preto považujú odvolanie
žalovaného za nedôvodné. Zdôrazňujú, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie považujú za
príkladné, nakoľko sa súd vysporiadal so všetkým, čo bolo sporné a rozhodujúce. Odvolanie žalovaného
nie je z hľadiska ním uplatňovaných odvolacích dôvodov a ich obsahového vymedzenia spôsobilé

spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie podrobne poukázal na všetky
podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ
rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. So zreteľom
na uvedené žalobcovia považujú skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne a v celom
rozsahu sa preto stotožňujú s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré

viedli súd prvej inštancie k týmto záverom. K námietke premlčania vznesenej žalovaným v odvolaní
uviedli, že žalovaný podáva námietku premlčania neskoro, pretože námietka premlčania predstavuje
prostriedok procesnej obrany, konkrétne hmotnoprávnu námietku, ktorú však v zmysle § 154 je možné
uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, t. j. nie až do právoplatného
skončenia veci ako nesprávne uvádza žalovaný. V druhom rade, v danom prípade bola pôvodne podaná

žaloba nielen o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ale aj o určenie vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam, pričom následne došlo k zmene žaloby a pôvodná žaloba ako aj zmenená žaloba
predstavovala určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) CSP týkajúcu sa vlastníckeho práva, ktoré nie je
limitované premlčacou dobou s poukazom na § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka (vlastnícke právo
sa nepremlčuje). Vzhľadom na uvedené považujú námietku premlčania za neúčinnú a nedôvodnú.

Žalovaný ďalej namieta, že súd ani nerozhodol o tom, či kúpna zmluva zo dňa 31.07.2012 je neplatná
a iba rozhodol, že spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam patrí do dedičstva. Postup
súdu prvej inštancie bol legitímny, tento v odôvodnení napadnutého Rozsudku vyriešil prejudiciálnu
otázku, t. j. či kúpna zmluva zo dňa 31.07.2012 bola neplatná. Súd v odôvodnení Rozsudku v bode
56., 57. a 58. jednoznačne konštatuje absolútnu neplatnosť Kúpnej zmluvy spolu s jej predchádzajúcim

úkonom plnomocenstva zo dňa 31.07.2012 a to pre ich rozpor s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a dokonca aj § 39 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie teda rozhodol o kúpnej zmluve ako
o prejudiciálnej otázke, ktorá nemusí byť vo výroku Rozsudku. Absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy
mala za následok vyhovenie zmenenej žalobe, v rámci ktorej sa žiadalo o určenie vlastníckeho práva
– o určenie, že spoluvlastnícky podiel patrí do dedičstva. Vzhľadom na uvedené odvolacia námietka

žalovaného v tomto smere je nedôvodná. Žalovaný ďalej v odvolaní v podstate rekapituluje skutkový
stav a preto nie je sa k čomu vyjadriť. Žalobcovia však chcú v reakcii na bod 4. odvolania zdôrazniť, že
pôvodná žalobkyňa priznala udelenie plnej moci, avšak iba na založenie nehnuteľností a nie na prevod
nehnuteľností, k čomu dospel aj súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní. Žalovaný poukazuje
na to, že skutkové závery, ku ktorým dospel súd prvej inštancie by napĺňali znaky skutkovej podstaty

trestného činu podvodu. Žalobcom nie je zrejmé, čo touto odvolacou námietkou žalovaný sleduje,
keďže ani sám žalovaný túto odvolaciu námietku bližšie nešpecifikuje a preto nie je možné sa k tomu
bližšie kvalifikovane vyjadriť, nevedia aký vplyv by mal takýto záver, aj keby sa z trestnoprávneho
hľadiska preukázal, pretože by nemal ako zvrátiť výrok súdu o určení neplatnosti, naopak, len by ho
podporil. Žalobcovia teda majú za to, že predmetné skutkové závery súdu prvej inštancie aj keby mali

znamenať naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu, tak nespôsobujú vecnú nesprávnosť
napadnutého Rozsudku. V bode 8. odvolania dokonca sám žalovaný uznáva, že plnomocenstvo ako
aj prejav vôle bývalej žalobkyne bol založiť nehnuteľnosť. Najpodstatnejšiu otázku tohto konania teda
samotný žalovaný uznáva v prospech žalobcov vo svojom odvolaní. Toto jeho uznanie je teda v súlade
s právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorý mal pochopiteľne za následok aj neplatnosť kúpnej

zmluvy. Bolo preukázané, že plnomocenstvo ako aj kúpna zmluva sú neplatné právne úkony. Dobrá
vôľa bývalej žalobkyne na udelenie plnomocenstva je právne irelevantná v tomto prípade, pretože táto
nesmerovala k splnomocneniu na prevod bytu, ale iba na založenie bytu. Je teda zrejmé, že prejav
vôle žalobkyne a jej bývalého manžela nebol slobodný, vážny a najmä určitý, čo spôsobuje neplatnosťplnomocenstva ako aj následne Kúpnej zmluvy, ktorá bola uzavretá (nie spísaná ako tvrdí žalovaný)
zo strany predávajúcich (pôvodná žalobkyňa a jej manžel) zastúpených ich synom titulom neplatného
(neurčitého) plnomocenstva. Nie je teda pravdivé vyjadrenie odvolateľa, že by žalobkyňa podala žalobu

až po vyzvaní na vypratanie bytu, naopak. Bolo listinnými dôkazmi preukázané, že pôvodná žalobkyňa
aj po smrti jej manžela prostredníctvom výziev viackrát upozornila žalovaného i pána A. na to, že
dohoda o výmaze záložného práva nebola dodržaná a tiež oznámila, že jej manžel zomrel, teda bol to
žalovaný, ktorý na komunikáciu pôvodnej žalobkyne nijako nereagoval, čo vo svojom výsluchu potvrdil.
Tieto výzvy zo dňa 15.05.2013 a 11.07.2013 zostali bez odpovede žalovaného. Žalovaný tieto výzvy

vo svojom odvolaní opomína. Pôvodná žalobkyňa v žalobe a tiež na pojednávaní uviedla, že keď jej
bolo doručené rozhodnutie katastra o prevode vlastníckeho práva tak zostala šokovaná. Veľmi dôležitou
okolnosťou, ktorú musel súd zvažovať v prípade posúdenia platnosti prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti
bola okolnosť jej nadobudnutia. Počas konania sa podarilo preukázať, že u predávajúcich absentovala
vážnosť vôle predať svoj byt. Pôvodná žalobkyňa sa vyjadrila celkom jasne, nemala akýkoľvek dôvod
svoj byt predávať (s manželom mali približne 80 rokov, plánovali tam dožiť), rozhodla sa len pomôcť

tretej osobe založením svojho bytu, vážnu vôľu predať ho nikdy nemala. Nemal ju ani jej nebohý manžel
ako jej spoluvlastník. Oproti tomuto stojí výpoveď žalovaného, ktorý bytom v Dvorníkoch mal kúpiť byt
údajne pre svoje bývanie v meste, kde nemal absolútne žiadne väzby, rodinu či prácu, 60 km (!) ďaleko
od svojho bydliska, pričom, čo je najdôležitejšie, tento byt nikdy predtým osobne nevidel a dlhodobo
pracoval v Leopoldove, nemal ani záujem hľadať si prácu v tejto lokalite. Bolo samozrejme úlohou

súdu vyhodnotiť dôveryhodnosť výpovedí účastníkov konania, čo sa v prípade napadnutého rozsudku
prejavilo v záveroch súdu týkajúcich sa absolútnej neplatnosti úkonu. V bode 10. žalovaný poukazuje na
to,žesplnomocneniebývalejžalobkyneobsahovalovšetkynáležitostivzmysleObčianskehozákonníka.
Táto odvolacia námietka je nedôvodná, pretože na základe dokazovania súd dospel k správnemu
záveru, že plnomocenstvo bolo neplatné najmä pre jeho neurčitosť, pretože absentovalo konkrétne

označenie nehnuteľnosti, ktorá sa má prevádzať (nie zakladať)! Je zrejmé, že plnomocenstvom mala
byť udelená plná moc na podpísanie zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, kde je
nehnuteľnosť aj špecifikovaná nezameniteľným spôsobom, zatiaľ čo pri podpísaní zmluvy o prevode
vlastníctva nehnuteľností, resp. pri všetkých právnych úkonoch spojených s nakladaním s akýmkoľvek
a všetkým hnuteľným a nehnuteľným majetkom, identifikácia tejto nehnuteľnosti absentuje (nie je

identifikovaná spôsobom uvedeným v § 42 ods. 2 písm. c) Katastrálneho zákona). Ide o všeobecné,
tzv. generálne splnomocnenie, ktorého platnosť najvyššie súdne autority pre takýto druh právnych
úkonov odmietli. V súdnej praxi existuje nespočetné množstvo rozhodnutí Najvyššieho súdu, ktorý
potvrdil, že Splnomocnenie na právny úkon k nehnuteľnostiam by malo kopírovať samotný predmet
zmluvy, t.j. obsahom plnomocenstva by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich

vyžaduje zákon pre zmluvu. Nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom prevodu a ktoré nie sú žiadnym
spôsobom špecifikované a v podstate ani splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania
splnomocnenia nevedeli, s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať. Nič na tom nemení
ani skutočnosť, že si dohodli konkrétnu nehnuteľnosť, ku ktorej má byť zriadené záložné právo – nižšie
v plnomocenstve. V ostatnej časti musí byť takéto plnomocenstvo posúdené ako absolútne neplatné.

Z plnomocenstva je zrejmé, že špecifikácia bytu sa týka len a výlučne záložnej zmluvy, nie zmluvy o
prevode. Z plnomocenstva by okrem špecifikácie predmetu malo byť zrejmé napr. aj to, či ide o odplatnú
(napr. kúpnu alebo zámennú zmluvu) alebo bezodplatnú (najmä darovaciu). I toto v plnomocenstve
chýba, čo musí spôsobiť jeho neplatnosť. V predmetnom splnomocnení nie je výslovne určené, na
ktoré nehnuteľnosti (identifikované podľa parcelných čísel, listu vlastníctva, katastrálnych území) sa má

prevod vzťahovať, teda nie je zrejmé, či sa jedná o konkrétne nehnuteľnosti, resp. o všetky nehnuteľnosti
vo vlastníctve dlžníka. Takéto dojednanie je neurčité. Vzhľadom k tomu, že splnomocnenie je v časti
prevodu neurčité, splnomocnenec nebol oprávnený nakladať s nehnuteľnosťami splnomocniteľov. Tento
názor je vyjadrený vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu, napr. spisové značky 8Sžo 30/2007 8
Sžo 17/2007, 1 Sžr 36/2011 a desiatky ďalších, ktoré sa vyjadrovali k napadnutým rozhodnutiam správy

katastra a ktoré všetky do jedného konštatovali potrebu konkrétneho špecifikovania nehnuteľnosti v
splnomocnení, ktorým sa má nakladať s nehnuteľnosťou, pod hrozbou absolútnej neplatnosti takéhoto
úkonu. Bolo tiež preukázané, že ani prejav vôle pôvodnej žalobkyne a jej manžela nebol vážny a
slobodný v tomto smere. V bodoch 12. a 13. žalovaný konštatuje, že úmysel a vedomosť A. B. vo vzťahu
k skutočným podmienkam záložnej zmluvy a kúpnej zmluvy, pričom tiež poukazuje na to, že dodnes

musí platiť hypotekárny úver a iné. Tieto odvolacie námietky nijako nespochybňujú vecnú správnosť
napadnutého Rozsudku. Pokiaľ sa v bode 13. žalovaný snaží poukázať na akúsi nespravodlivosť, že on
musí platiť úver, tak v tomto smere zdôrazňujú, že žalovaný kúpil byt, ktorý nikdy nevidel a 4 roky sa
ho nedomáhal. Z pohľadu tohto konania môžeme len hodnotiť takéto správanie žalovaného ako veľmi„divné“, zvláštne. Inak sa nedá nazvať ani rozhodnutie žalovaného kúpiť byt, ktorý si nikdy nepozrel,
v meste, v ktorom nikdy nebol, v ktorom nebýva ani tam nemá prácu ... a potom naň splácať úver
niekoľko rokov bez domáhania sa bytu. Takéto konanie vzbudzuje dôvodné pochybnosti o pohnútke

žalovaného a skutočných okolnostiach prevodu, obzvlášť keď kúpna cena bola zaplatená na účet
úplne inej osoby, ktorá sa však javí, že bola spriaznená so žalovaným. Súd prvej inštancie konštatoval
neplatnosť prevodu aj z ďalšieho dôvodu, ku ktorému sa už žalovaný vo svojom odvolaní nevenoval.
Týmto dôvodom je skutočnosť, že prevodca – manžel pôvodnej žalobkyne a v tom čase bezpodielový
spoluvlastník nehnuteľností zomrel ešte pred podaním návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností a teda právnym následkom smrti prevodcu bolo nenadobudnutie vlastníctva žalovaného
odprevodcu(súdtobližšievbode59.odôvodnenianapadnutéhoRozsudkukonštatuje).Počasvýpovedí
svedkov a žalovaného vyvstali také závažné pochybnosti o motivácií konaní jednotlivých osôb, že to skôr
naznačuje, že bol pri týchto úkonoch spáchaný minimálne úverový podvod, čo však súd v tomto konaní
nemal právomoc posúdiť, preto túto argumentáciu ďalej rozvíjať nebudú. Čo sa však podarilo preukázať
počas tohto konania a to celkom jednoznačne je skutočnosť, že pôvodná žalobkyňa G. B. ani jej manžel

p. B. nikdy neobdržali od žalovaného kúpnu cenu za svoju údajne scudzenú nehnuteľnosť. Táto okolnosť
je medzi účastníkmi nesporná. I keď žalovaný tvrdí, že nemal povinnosť skúmať, kto je majiteľom účtu
uvedeným v kúpnej zmluve, túto jeho obranu celkom vyvrátila svedkyňa G., ktorá opakovane v zápisnici
v trestnom konaní uviedla, že účet uvedený v kúpnej zmluve jej zadával žalovaný. Toto potvrdila i na
opakovanú otázku vyšetrovateľa vo výsluchu dňa 21.01.2015, teda 6 rokov predtým ako vypovedala na

súde, keď si už na okolnosti spomenúť nevedela. Poukázali tiež na to ako veľmi zvláštne, neštandardné
a podozrivé bolo už samotné dostavenie sa svedkov A. a G. na pojednávania. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti považujú odvolanie žalovaného za nedôvodné a preto navrhovali, aby odvolací
súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobcom priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

9. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa §
379 a § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa
§ 387 ods. 1 CSP, pričom v nadväznosti na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd v celom rozsahu poukazuje

na vecne správne odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

10. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené

spôsobom vyplývajúcim z § 191 až 194 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny
predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto
stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj
osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

11. Čo sa týka žalovaným vznesenej námietky premlčania v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza,
že v zmysle § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Žalovaný bol v konaní súdom prvej
inštancie riadne poučený, mal možnosť využiť prostriedky procesného útoku, resp. procesnej obrany,
ktorými sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie

dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky, a to aj
v podobe námietky premlčania, ktorú ale v konaní pred súdom prvej inštancie nevzniesol. Žalovaný
námietku premlčania do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie pred súdom prvej inštancie
teda nevzniesol, pričom ako už bolo konštatované vyššie a ako zo spisu vyplýva, žalovaný bol riadne
poučený o jeho procesných právach a povinnostiach v tomto konaní. Nakoľko žalovaný námietku

premlčania ako hmotnoprávnu námietku mohol uplatniť pred súdom prvej inštancie, pričom tak neučinil
vlastnou vinou, uvedená námietka premlčania nie je prípustnou novotou v zmysle ustanovenia § 366
písmen a/ až d/ CSP, ktorou by sa odvolací súd mal zaoberať. Ako už bolo uvedené vyššie, žalovaný
bol poučený písomne preukázateľným spôsobom tak, že všetky dôkazy musí predložiť alebo označiť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje

pojednávanie najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené
a označené neskôr súd neprihliada. Takto poučený účastník nemá možnosť uplatniť odvolací dôvod
založený na skutočnostiach alebo iných dôkazoch, ktoré doteraz neboli uplatnené, t. j. uplatní sa tzv.
neúplná apelácia stojaca na báze účastníkovi poskytnutého poučenia o obmedzení (ohraničení) jehomožnosti predložiť alebo označiť všetky dôkazy, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd
neprihliada. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval vznesenú námietku premlčania za tzv. novotu,
ktorú nemožno v odvolacom konaní použiť ako prostriedok procesnej obrany. V opačnom prípade

by odvolací súd nerešpektoval, že u žalovaného sa uplatní systém neúplnej apelácie, čím by došlo
k chybnému postupu súdu.

12. Odvolací súd ešte dodáva, že aj v prípade ak by žalovaný vzniesol námietku premlčania pred
súdom prvej inštancie, táto by nebola opodstatnená, nakoľko v danom prípade bola pôvodne podaná

žaloba nielen o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ale aj o určenie vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam, pričom následne došlo k zmene žaloby a pôvodná žaloba ako aj zmenená žaloba
predstavovala určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) CSP týkajúcu sa vlastníckeho práva, ktoré nie je
limitované premlčacou dobou s poukazom na § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka (vlastnícke právo
sa nepremlčuje). Vzhľadom na uvedené odvolací súd považoval námietku premlčania za neúčinnú a
nedôvodnú.

13. Čo sa týka námietky žalovaného uvádzanej v odvolaní, že súd prvej inštancie ani nerozhodol o tom,
či kúpna zmluva zo dňa 31.07.2012 je neplatná a iba rozhodol, že spoluvlastnícky podiel k predmetným
nehnuteľnostiam patrí do dedičstva, rovnako ani túto nepovažoval odvolací súd za opodstatnenú,
nakoľko postup súdu prvej inštancie bol legitímny, tento v odôvodnení napadnutého rozsudku vyriešil

prejudiciálnu otázku, t. j. či kúpna zmluva zo dňa 31.07.2012 bola neplatná, pričom v odôvodnení v bode
56., 57. a 58. jednoznačne konštatoval absolútnu neplatnosť Kúpnej zmluvy spolu s jej predchádzajúcim
úkonom plnomocenstva zo dňa 31.07.2012, a to pre ich rozpor s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a dokonca aj § 39 Občianskeho zákonníka, teda súd prvej inštancie rozhodol o kúpnej zmluve ako o
prejudiciálnej otázke, ktorá nemusí byť vo výroku rozsudku. Vzhľadom na uvedené odvolacia námietka

žalovaného v tomto smere bola rovnako nedôvodná.

14. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a
vyvodil z nich i správny právny záver. Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje,
že súd prvej inštancie sa správne stotožnil s dôvodmi a argumentáciou na strane žalobcov, že

jedným z nedostatkov napadnutého prevodu nehnuteľnosti, ktorý sa nedá odstrániť, je absolútna
neplatnosť právneho úkonu - plnomocenstva zo dňa 31.07.2012, ktorým G. B. a F. B. mali splnomocniť
splnomocnenca A. B. na prevod nehnuteľností. Správne konštatoval, že tento právny úkon má vadu v
časti označenia a špecifikovania nehnuteľnosti, ktorá má byť prevedená, ako aj špecifikácie konkrétneho
úkonu, ktorým má byť prevedená, teda absentujú podstatné náležitosti zmluvy, ktorá má byť právnym

titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva. Odvolací súd sa teda nestotožnil s námietkou žalovaného
uvádzanou v odvolaní, že toto splnomocnenie obsahovalo všetky náležitosti v zmysle Občianskeho
zákonníka. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že plnomocenstvo bolo neplatné najmä
pre jeho neurčitosť, pretože absentovalo konkrétne označenie nehnuteľnosti, ktorá sa má prevádzať
(nie zakladať). Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie je zrejmé, že plnomocenstvom

mala byť udelená plná moc na podpísanie zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti,
kde je nehnuteľnosť aj špecifikovaná nezameniteľným spôsobom, zatiaľ čo pri podpísaní zmluvy
o prevode vlastníctva nehnuteľností, resp. pri všetkých právnych úkonoch spojených s nakladaním
s akýmkoľvek a všetkým hnuteľným a nehnuteľným majetkom, identifikácia tejto nehnuteľnosti absentuje
(nie je identifikovaná spôsobom uvedeným v § 42 ods. 2 písm. c) Katastrálneho zákona). Teda v

tomto plnomocenstve je riadne špecifikovaná len časť, kde je uvedené podpísanie zmluvy o zriadení
záložného práva - v tejto časti bola nehnuteľnosť riadne a nezameniteľne označená, čo samo o
sebe aj potvrdzuje tvrdenia pôvodnej žalobkyne, že súhlasila len so zriadením záložného práva na
predmetnú nehnuteľnosť. Toto však absentuje vyššie - kde je len stroho uvedené - podpísanie zmluvy
o prevode vlastníctva nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa. Teda aj podľa odvolacieho súdu

ide o všeobecné, tzv. generálne splnomocnenie, ktorého platnosť najvyššie súdne autority pre takýto
druh právnych úkonov odmietli. V súdnej praxi existuje dostatočné množstvo rozhodnutí Najvyššieho
súdu, na ktoré poukázali žalobcovia ako i súd prvej inštancie, ktoré potvrdili, že splnomocnenie
na právny úkon k nehnuteľnostiam by malo kopírovať samotný predmet zmluvy, to znamená, že
obsahom plnomocenstva by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje

zákon pre zmluvu. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že formulácia,
že splnomocniteľ: „....splnomocňuje ...... a to najmä:....“podpísanie zmluvy o prevode vlastníctva
nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa“......je neurčitá, nakoľko nehnuteľnosti, ktoré majú byť
predmetom prevodu a ktoré nie sú žiadnym spôsobom špecifikované, a teda ani splnomocnenec,ani splnomocniteľ v čase uzatvárania splnomocnenia nevedeli, s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami
sa bude nakladať. Nič na tom nemení ani podľa odvolacieho súdu ani skutočnosť, že si nižšie
v plnomocenstve dohodli konkrétnu nehnuteľnosť (riadne špecifikovaná), ku ktorej má byť zriadené

záložné právo. V ostatnej časti preto súd prvej inštancie takéto plnomocenstvo správne posúdil ako
absolútne neplatné. Z plnomocenstva je aj podľa odvolacieho súdu zrejmé, že špecifikácia bytu sa
týka len a výlučne záložnej zmluvy, nie zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Z plnomocenstva by okrem
špecifikácie predmetu malo byť zrejmé aj to, či ide o bezodplatnú zmluvu (napr. darovaciu zmluvu)
alebo odplatnú zmluvu (napr. kúpnu alebo zámennú zmluvu), pričom aj toto v plnomocenstve chýba,

čo takisto spôsobuje jeho neplatnosť. V predmetnom splnomocnení nie je výslovne určené, na ktoré
nehnuteľnosti (identifikované podľa parcelných čísel, listu vlastníctva, katastrálnych území) sa má
prevod vzťahovať, teda nie je zrejmé, či sa jedná o konkrétne nehnuteľnosti, resp. o všetky nehnuteľnosti
vo vlastníctve dlžníka. Takéto dojednanie je aj podľa odvolacieho súdu opäť neurčité. Vzhľadom k
tomu, že splnomocnenie je v časti prevodu neurčité, splnomocnenec nebol oprávnený nakladať s
nehnuteľnosťami splnomocniteľov. Súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené správne dospel

k záveru, že nakoľko je plnomocenstvo, na základe ktorého uzatvoril kúpnu zmluvu splnomocnenec
absolútne neplatné, neplatnou je aj kúpna zmluva o prevode nehnuteľností zo dňa 31.07.2012, nakoľko
splnomocnenec nemal oprávnenie na uzatvorenie predmetnej kúpnej zmluvy. Keďže tento dôvod
neplatnosti kúpnej zmluvy vyriešil prejudiciálnu otázku, t. j. či kúpna zmluva zo dňa 31.07.2012 bola
(ne)platná, nebolo potrebné sa zaoberať ďalšími dôvodmi neplatnosti kúpnej zmluvy, ktoré uvádzal súd

prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, preto odvolací súd sa nimi nezaoberal, tieto nepreskúmaval.
Súd prvej inštancie potom ako konštatoval absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, správne rozhodol tak
ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania

vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu, preto odvolací súd
nepovažoval námietky žalovaného za opodstatnené. Námietky žalovaného uvedené v odvolaní boli v
zásade totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvej inštancie, ktorými sa súd prvej inštancie
zaoberal, správne a dostatočne sa s nimi vysporiadal. V odvolacom konaní neboli tvrdené a ani
preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci, a preto

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešným žalobcom 1/, 2/ odvolací súd priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).