Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 10, 2025

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/105/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620202606
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Pastirčík

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2025:1620202606.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudcom Mgr. Jánom Pastirčíkom v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C.

D. XXXX/X, E., zastúpený: Grand Oak Legal, s.r.o., so sídlom Konventná 6, Bratislava, IČO: 51 673 541,
proti žalovaným: 1/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom
Štefanovičova 4, Bratislava, zastúpená: FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Šoltésovej
7325/14, IČO: 56 711 832, 2/ A. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G. H. XXXX/X, E., 3/ I. J., nar. XX.X.XXXX,
bytom G. XXX, obaja zastúpení: G. A. B., C., D. D. J. X, E., o zaplatenie 1 255 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 255 € od 24.4.2020
do 8.6.2020 zastavuje.

Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

Súd priznáva každému zo žalovaných 1/ až 3/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.10.2020 domáhal voči žalovaným 1/ až 3/,
aby mu zaplatili sumu 1 255 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 255 € od
24.4.2020 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť

ostatných žalovaných.

2. V žalobe uviedol, že dňa 2.9.2019 v čase o 10:20 hod. došlo na Einsteinovej ulici v Bratislave
k dopravnej nehode, a to tak, že žalovaný 2/, ktorý viedol osobné motorové vozidlo žalovaného 3/
K. L. EČV: A., počas odbočovania vpravo z Einsteinovej ulice v Bratislave ku KFC neprispôsobil
rýchlosť vozidla povahe a stavu vozovky, v dôsledku čoho dostalo vozidlo žalovaného 3/ šmyk na
vozovke a pravou prednou časťou narazilo do ľavého boku zaparkovaného osobného motorového

vozidla žalobcu F. M. EČV: E.. Dňa 9.9.2019 si žalobca riadne a včas prostredníctvom predpísaného
tlačiva žalovanej 1/ uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej dopravnou nehodou. Vozidlo K. L. je
vo vlastníctve žalovaného 3/, ktorý má so žalovanou 1/ uzatvorenú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX
o povinnom zmluvnom poistení. V čase dopravnej nehody viedol toto vozidlo žalovaný 2/. Dňa 12.9.2019
žalovaný 3/ oznámil škodovú udalosť žalovanej 1/, kde potvrdil, že v dôsledku šmyku na vozovke došlo
k nárazu jeho vozidla K. L. do vozidla žalobcu, čím bola spôsobená škoda. Pri dopravnej nehode došlo
k poškodeniu vozidla žalobcu, ktoré bolo zdokumentované pracovníkom spoločnosti Slovexperta, s.r.o.

Žalobca mal za to, že v prípade, ak by vozidlo žalobcu bolo poškodené už pred dopravnou nehodou (čo
žalobca výslovne popiera), odborník zo spoločnosti Slovexperta by takéto poškodenie pri obhliadke zistil
a nahlásil žalovanej 1/, resp. uviedol túto skutočnosť v zápise o poškodení motorového vozidla. Dňa
14.1.2020 žalovaná 1/ oznámila žalobcovi, že jeho žiadosti o náhradu škody na jeho vozidle nevyhovujea nárok na náhradu škody považuje za bezpredmetný. Ako dôvod žalovaná 1/ uviedla, že rozsah
a charakter uplatneného poškodenia nezodpovedá opísanému vzniku škodovej udalosti tak, ako bolo
nahlásené.Žalovaná1/saodvolávalanaznaleckýposudok,vktoromúdajnedošlokzisteniam,ževčase

zrážky vozidiel rýchlosť vozidla žalovaného 3/ bola malá a nespôsobila žiadne poškodenie na vozidle
žalobcu. Po ukončení šetrenia poistnej udalosti pristúpil žalobca k oprave svojho vozidla. Dňa 27.3.2020
bolo vozidlo opravené v autoservise Auto Trend Bus, s.r.o. Za servisné práce na vozidle žalobca uhradil
sumu 960 €, pričom konkrétny rozpis servisných prác sa nachádza na faktúre č. FV XXXXXXX zo dňa
27.3.2020. Za účelom opravy vozidla žalobca kúpil dňa 11.10.2019 použitý náhradný diel – zadné pravé

dvere za kúpnu cenu 295 €, ktorú uhradil na základe faktúry č. XXXXXXXX. Žalobca vyzval žalovanú 1/
k úhrade poistného plnenia vo výške 1 255 € s príslušenstvom a na predloženie znaleckého posudku,
pričom je zaslal aj obe faktúry preukazujúce výšku škody. Žalovaná 1/ však na túto predžalobnú výzvu
neodpovedala. Žalovaných 2/ a 3/ žalobca vyzval k náhrade škody spôsobenej dopravnou nehodou
vo výške 1 255 € s príslušenstvom, pričom ich právny zástupca prisľúbil doriešenie vzniknutej situácie
prostredníctvom žalovanej 1/. Do podania žaloby sa však tak nestalo.

3. Žalobca ďalej uviedol, že voči žalovanej 1/ si uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 1 255 €
s príslušenstvom, na ktorú má priamy nárok v zmysle § 15 zákona o povinnom zmluvnom poistení z titulu
poistnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanou 1/ a žalovaným 3/. Priamy nárok poškodeného znamená,
že ak mu bola spôsobená škoda prevádzkou motorového vozidla, môže si vybrať, či nárok na náhradu

škody uplatní voči škodcovi alebo proti poisťovateľovi, alebo voči obom naraz. Argumentácia žalovanej
1/ uvedená vo vyrozumení zo 14.1.2020 neobstojí, keďže nie je zrejmé, akým šetrením dospela
k záveru o nedostatočnej rýchlosti vozidla žalovaného 3/, keď samotný vodič žalovaný 2/ potvrdil, že
v dôsledku vyššie uvedenej dopravnej nehody došlo ku škode na vozidle žalobcu v rozsahu a charaktere
v akom bola nahlásená. Žalovaný 2/ potvrdil, že neprispôsobil vedenie vozidla stavu a povahe vozovky

v dôsledku čoho spôsobil žalobcovi škodu. Žalobca mal za to, že splnil všetky zákonom požadované
predpoklady náhrady škody od žalovanej 1/, keďže a/ si dňa 10.9.2019 riadne a včas uplatnil nárok na
náhraduškodyužalovanej1/apredložilvšetkypotrebnédokladypreukazujúcenárok,b/žalovaný3/dňa
12.9.2019 riadne oznámil poistnú udalosť žalovanej 1/, c/ žalovaný 3/ zodpovedá za škodu spôsobenú
žalobcovi na jeho vozidle.

4. Voči žalovanému 2/ si žalobca uplatňoval nárok na náhradu škody vo výške 1 255 € s príslušenstvom
v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o porušenie právnej povinnosti, z výpisu z knihy
dopravných nehôd je zrejmé, že vinníkom dopravnej nehody je žalovaný 2/, ktorý svojim konaním
porušil hneď niekoľko právnych povinností, a to najmä tým, že sa nevenoval riadne vedeniu vozidla

žalovaného 3/ a neprispôsobil jazdu stavu a povahe vozovky. V dôsledku dopravnej nehody bola
žalobcovi spôsobená na vozidle škoda vo výške 1 255 €. Výšku škody žalobca preukázal predložením
spomínanej faktúry z autoservisu a tiež faktúrou za kúpu zadných dverí. Vznik škody potvrdzuje aj výpis
z knihy dopravných nehôd, kde Krajský dopravný inšpektorát odhadol spôsobenú škodu na mieste vo
výške 500 €. Vzniknutú škodu posudzoval aj technik spoločnosti Slovexperta, s.r.o., ktorý jej rozsah určil

v zápise o poškodení motorového vozidla zo dňa 10.9.2019 a následne ju odhadol až do výšky 3 745,91
€, čo predstavovalo odhad za náklady na servis vozidla žalobcu v autorizovanom servise. Z výpovede
žalobcu ako aj z oznámenia o škodovej udalosti žalovaného 3/ vyplýva, že v dôsledku dopravnej
nehodybolaspôsobenánavozidležalobcuškoda.Zavineniežalovaného2/vprípadesplneniaostatných
predpokladov pre náhradu škody sa predpokladá.

5. Voči žalovanému 3/ si žalobca uplatňoval nárok na náhradu škody vo výške 1 255 € s príslušenstvom
v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že zodpovednosť prevádzateľa za škodu
spôsobenú motorovým vozidlom je zodpovednosť objektívna. Škoda na vozidle bola spôsobená
prevádzkou vozidla žalovaného 3/, pričom niet pochýb o tom, že bola spôsobená osobitnou povahou

jeho prevádzky, t.j. pri vedení motorového vozidla. Žalobca mal za to, že boli splnené všetky predpoklady
pre uplatnenie nároku na náhradu škody aj voči žalovanému 3/, keďže žalovaný 3/ je prevádzateľom
motorového vozidla a škoda bola spôsobená jeho osobitnou povahou, tým, že žalovaný 2/ viedol dňa
2.9.2019 vozidlo žalovaného 3/ do vozidla žalobcu, čím mu spôsobil škodu vo výške 1 255 €.

6. Žalovaná 1/ vo vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobou uplatnený nárok neuznáva a považuje ho za
nedôvodný. Na úvod vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Malacky. S poukazom
na § 13 C.s.p. mala za to, všeobecným súdom žalovaného je Okresný súd Bratislava I, a preto
žiadala, aby súd postúpil spor Okresnému súdu Bratislava I. Taktiež poukázala na nesprávnu skutkovúokolnosť uvedenú v žalobe, a to že vozidlo EČV: A. malo naraziť do motorového vozidla pravou
prednou časťou. Vo vzťahu k škodovej udalosti uviedla, že predkladá znalecký posudok, na základe
ktorého dospela k záverom oznámeným žalobcovi dňa 14.1.2020, a to znalecký posudok č. 49/2019

z 22.11.2019, v ktorom vo vzťahu k prijateľnosti priebehu nehodového deja je uvedené nasledovné:
„V spise je uvedené, že osobné motorové vozidlo značky K. L., EČ: A., ktoré viedol vodič A. F., ľavou
prednou stranou narazilo do zaparkovaného osobného motorového vozidla F. M. EČ: E.. Tento priebeh
nehodového deja je po technickej stránke prijateľný len za toho predpokladu, že osobné motorové
vozidlo značky F. M. EČ: E. pred kontaktom vozidiel už bolo poškodené. V čase zrážky vozidiel rýchlosť

osobného motorového vozidla značky K. L. EČ: A., ktoré viedol vodič A. F., bola malá a prakticky
nespôsobiložiadnepoškodenieosobnéhomotorovéhovozidlaznačkyF.M.EČ:E..“Nakoľkopredmetom
uplatnenia nároku žalobcu u žalovanej 1/, ako aj predmetom tohto konania je náhrada škody za vznik
poškodení na motorovom vozidle, ktoré v zmysle znaleckého posudku nevznikli v príčinnej súvislosti so
škodovou udalosťou, žalovaná 1/ mala za to že žalobcovi nevznikol akýkoľvek nárok voči žalovanej 1/.
Navrhla preto, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

7. Žalovaní 2/ a 3/ vo svojom vyjadrení k žalobe uviedli, že je skutočnosťou, že dňa 2.9.2019 v čase
o 10.20 hod. na Einsteinovej ulici v Bratislave došlo k dopravnej nehode – škodovej udalosti, pri ktorej
došlo k stretu medzi motorovým vozidlom F. M. s EČV: E., ktorého vlastníkom je žalobca a motorovým
vozidlom K. L. s EČV: A., ktorého držiteľom je žalovaný 3/ a ktoré v čase dopravnej nehody viedol

žalovaný 2/. Žalovaný 2/ so žalobcom priamo na mieste spísal záznam o dopravnej nehode, kde
špecifikovali priebeh dopravnej nehody. K dopravnej nehode došlo v dôsledku mokrej vozovky, kedy
žalovaný 2/ pri pravotočivej zákrute dostal šmyk a ľavou prednou časťou motorového vozidla žalovaného
3/ došlo k stretu s motorovým vozidlom žalobcu, ktoré bolo zaparkované na mieste dopravnej nehody,
pričom žalobcovi pravdepodobne poškodil pravú stranu motorového vozidla žalobcu. Následne dňa

3.9.2019 žalovaný 3/ dopravnú nehodu riadne nahlásil žalovanej 1/, ktorý ju zaevidoval. Na základe
vykonaného šetrenia žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody, ktorého súčasťou bolo znalecké
posúdenie veci, žalovaná 1/ dospela k záveru, že rozsah a charakter poškodenia motorového vozidla
žalobcu nezodpovedá škodovej udalosti. Žalovaný 2/ po vzniku dopravnej nehody na jej mieste zotrval
a so žalobcom spísal záznam o dopravnej nehode, v ktorom spoločne v základoch popísali stav

motorového vozidla žalobcu po dopravnej nehode. Skutočnosťou však je, že žalovaný 2/ pri popise stavu
motorovéhovozidlažalobcuvychádzalzostatusquo,pričomnevedelaaninemoholvedieť,vakomstave
bolo motorové vozidlo žalobcu pred dopravnou nehodou a či a v akom rozsahu došlo k jeho poškodeniu
motorovým vozidlom žalovaného 3/. Žalovaní 2/ a 3/ mali za to, že žalobca relevantným spôsobom
nepreukázal, že deklarované poškodenie motorového vozidla žalobcu bolo spôsobené priamo pri

dopravnej nehode, tzn. príčinnú súvislosť medzi poškodením motorového vozidla žalobcu a dopravnou
nehodou a zodpovednosť žalovaných 2/ a 3/ za spôsobenú škodu. Naopak, priamo v znaleckom
posudku, ktorý si nechala vypracovať žalovaná 1/ v rámci šetrenia škodovej udalosti, sa výslovne
uvádza, že rýchlosť motorového vozidla žalovaného 3/ pri dopravnej nehode bola malá a prakticky
nespôsobila žiadne poškodenie motorového vozidla žalobcu. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver,

že žalobca v predmetnom prípade nepreukázal jeho nárok na náhradu škody v uplatnenom rozsahu,
a teda ani zodpovednosť žiadneho zo žalovaných. Navrhli preto žalobu zamietnuť.

8. Žalobca v replike uviedol, že s ohľadom na pluralitu žalovaných je v zmysle § 12 až § 15 C.s.p.
miestne príslušných niekoľko okresných súdov. S poukazom na § 37 C.s.p., podľa ktorého ak je miestne

príslušných niekoľko súdov, môže sa konať na ktoromkoľvek z nich, mal žalobca za to, že Okresný súd
Malacky je miestne príslušný na rozhodnutie v predmetnej veci. Žalobca ďalej poukázal na oznámenie
o škodovej udalosti poisteným z 12.9.2019, kde žalovaný 3/ v časti podrobný popis nehody uviedol, že:
„Moje auto odbočovalo vpravo smerom na KFC z hlavnej cesty a na mokrej ceste dostalo šmyk a narazilo
do stojaceho auta“. V dodatku k prešetreniu predmetnej poistnej udalosti sa uvádza, že žalovaný 2/

uviedol, že: Dňa 2.9.2019 o 10:20 hod. jazdil po Einsteinovej ulici v Bratislave a odbočoval ku KFC.
Po odbočení z hlavnej odbočoval vpravo ku prístupovej komunikácii priamo ku parkovisku KFC, kde
na mokrej vozovke dostal šmyk a ľavou prednou časťou – nárazníkom nabúral do tam zaparkovaného
vozidla F. M., ktorému nárazom poškodil pravé zadné dvere a stĺpik medzi dverami. Tam jazdil rýchlosťou
cca 35 km/h, ale pri šmyku nedobrzdil. Na základe vyššie uvedených tvrdení žalobcu a ním predložených

dôkazov je zrejmé, že žalovaný 2/ ako vodič, ktorý spôsobil dopravnú nehodu a žalovaný 3/ ako vlastník
vozidla, ktoré spôsobilo dopravnú nehodu a škodu na majetku – vozidle žalobcu, priznali, že k dopravnej
nehode a škodovej udalosti na vozidle žalobcu došlo, uvedené skutočnosti tak nie sú medzi stranami
sporné. Žalobca je presvedčený, že v uvedenom rozsahu uniesol dôkazné bremeno. K tvrdeniamžalovanej 1/, že mal uviesť nesprávnu skutkovú okolnosť, že vozidlo žalovaného 3/ malo naraziť pravou
prednou časťou do zaparkovaného vozidla žalobcu, žalobca uviedol, že situáciu len opísal z iného
pohľadu, a to z čelného pohľadu a nie z pohľadu vodiča sediaceho v aute. Ďalej žalobca poukázal na

to, že znalec v znaleckom posudku nijakým spôsobom nevysvetlil prečo vozidlo žalovaného 3/ muselo
naraziť pravou prednou stranou do vozidla žalobcu. Znalec sa vôbec nezaoberal závažnou skutkovou
okolnosťou, a to že vozidlo žalovaného 3/ bolo v čase nárazu do vozidla žalobcu v šmyku. Znalec tak
nezohľadnil fyzikálne vlastnosti šmyku a ich možný dopad k spôsobu vzniku škody. Skutočnosť, že
vozidlo žalovaného 3/ v čase nehody išlo malou rýchlosťou, vyvodil jedine z výpovede žalovaného 2/,

ktorý je vinníkom dopravnej nehody. Pravdepodobnú rýchlosť vozidla žalovaného 3/ nepreveroval iným
spôsobom. Z fotodokumentácie, ktorá je v znaleckom posudku sú jasne viditeľné poškodenia vozidla
žalovaného 3, a je tak nepravdivé tvrdenie znalca, že na vozidle žalovaného 3/ prakticky nevzniklo
žiadne poškodenie. Znalec sa vôbec nevysporiadal, resp. neprihliadol na dôležitú skutkovú okolnosť,
a to že vozidlo žalovaného 3/ narazilo nárazníkom do vozidla žalobcu, pričom je všeobecne známe, že
nárazník je konštrukčne a technicky stavaný tak, aby vydržal väčšiu záťaž. Nárazník má omnoho väčšiu

odolnosťvočinárazom,nežkovové(plechové)dvere,ktorésúnáchylnejšienapreliačenie.Keďžeznalec
odborne nevyhodnotil všetky skutkové okolnosti relevantné pre prijatie záveru, nemal by byť pripustený
ako dôkazný prostriedok v súdnom konaní. Žalobca mal za to, že žalovaní 2/ a 3/ vo vyjadrení k žalobe
potvrdili, že vinníkom dopravnej nehody je žalovaný 2/, ktorý v dôsledku mokrej vozovky v pravotočivej
zákrute dostal šmyk a ľavou prednou časťou vozidla žalovaného 3/, ktoré v tom čase riadil, narazil

do vozidla žalobcu, ktoré bolo v tom čase zaparkované na mieste dopravnej nehody. Z uvedeného
je zrejmé, že medzi žalobcom a žalovanými 2/ a 3/ je nesporné, že došlo k dopravnej nehode, že jej
vinníkom je žalovaný 2/, ako aj skutočnosť, že žalovaný 2/ svojou jazdou spôsobil na vozidle žalobcu
škodu. Žalobca predpokladal, že žalovaný 2/ je natoľko rozumovo vyspelý, že vie zvážiť, aké škody
mohol dopravnou nehodou spôsobiť na vozidle žalobcu, nakoľko jedine on vie, akou rýchlosťou vošiel

do pravotočivej zákruty pri odbočovaní ku KFC a akým spôsobom, v akom rozsahu a akou silou narazil
do vozidla žalobcu. Žalovaný 2/ tak mohol a musel vedieť, akú škodu spôsobil na vozidle žalobcu svojou
nezodpovednou jazdou. Ak by žalovaný 2/ vedel, že do vozidla žalobcu len ťukol, takmer s istotou je
možné predpokladať, že by ochotne nespísal záznam o dopravnej nehode, v ktorom potvrdil rozsah
vzniknutej škody, tak ako to v konečnom dôsledku urobil. Zdôrazňoval, že žalovaní 2/ a 3/ spočiatku

prejavovali ochotu nahradiť žalobcovi škodu a k špekulatívnemu konaniu z ich strany došlo až potom,
čo sa oboznámili so znaleckým posudkom, ktorého relevancia je veľmi pochybná. Žalobca preto žiadal,
aby súd jeho žalobe vyhovel.

9. Zo záznamu dopravnej nehody zo dňa 2.9.2019, vyhotoveného Krajským dopravným inšpektorátom

v Bratislave (súčasť pripojeného spisu Krajského riaditeľstva policajného zboru v Bratislave č.j. KRP-
BA-KDI75-5-029/2019), vyplýva, že v uvedený deň došlo na Einsteinovej ulici v Bratislave k dopravnej
nehode. Priebeh dopravnej nehody bol taký, že vodič F. (žalovaný 2/) viedol motorové vozidlo K. L.,
EČV: A. v Bratislave po Einsteinovej ulici, pričom pri odbočovaní vpravo k Relax centru sa dostatočne
nevenoval vedeniu vozidla, následkom čoho narazil do tam zaparkovaného motorového vozidla značky

F.M.EČV:E.,majiteľaB.(žalobcu).Príslušnýpolicajnýorgánuvedenékonaniežalovaného2/vyhodnotil
ako porušenie § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z o cestnej premávke, t.j. povinnosti vodiča plne
sa venovať vedeniu motorového vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. V zázname sa uvádza,
že na vozidle K. L. bol poškodený predný nárazník, pričom na vozidle vznikla škoda 100 €. Na vozidle
F. M. bola poškodená pravá časť vozidla, konkrétne predné a zadné dvere, pričom škoda prestavovala

500 €. Zo záznamu o blokovom konaní Krajského dopravného inšpektorátu v Bratislave súd zistil, že
konanie žalovaného 2/ bolo zároveň vyhodnotené ako priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch a žalovanému 2/ bola
uložená pokuta v blokovom konaní v čiastke 60 € - vydaný bol blok na pokutu na mieste nezaplatenú.

10. Zo záznamu o dopravnej nehode (č.l. 20) podpísaného žalobcom a žalovaným 2/ vyplýva, že dňa
2.9.2019 o 10:20 hod. došlo k dopravnej nehode na Einsteinovej ulici v Bratislave. Z plániku nehody
vyplýva, že motorové vozidlo K. L. EČV: A. vedené žalovaným 2/ pri odbočovaní doprava narazilo do
zaparkovaného vozidla F. M. EČV: E.. Vozidlo K. L. bolo poškodené v oblasti ľavej časti predného
nárazníkaavozidloF.M.malopoškodenúpravúčasťvozidlavoblastizadnýchdverí.Žalobcaažalovaný

2/ sa zhodli, že nehodu zavinil žalovaný 2/.

11. Z výpisu z knihy dopravných nehôd z 21.1.2020 (č.l. 21) vyplýva, že k predmetnej dopravnej nehode
došlo 2.9.2019 o 10:20 hod. na Einsteinovej ulici v Bratislave, pričom nehodu zavinil žalovaný 2/. Navozidle F. M. EČV: E. vznikla škoda vo výške 500 €. Príčinou dopravnej nehody bolo porušenie § 4 ods.
1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a zároveň išlo o dopravný priestupok podľa § 22
ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

12. Zo zápisu o poškodení motorového vozidla (č.l. 24) vyhotoveného technikom spoločnosti
Slovexperta, s.r.o. vyplýva, že na vozidle F. M. EČV: E. išlo o totálnu škodu, pričom sa tam uvádzajú aj
konkrétne diely na výmenu a aké práce je potrebné na vozidle vykonať. Obhliadka vozidla sa uskutočnila
dňa 10.9.2019.

13. Z uplatnenia nároku na náhradu škody zo dňa 9.9.2019 (č.l. 182), adresovaného žalobcom žalovanej
1/, vyplýva, že tento si voči nej ako poisťovateľovi, u ktorého mal žalovaný 3/ uzavreté povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla K. L. EČV: A., uplatnil
nárok na náhradu škody, ktorá podľa žalobcu vznikla na motorovom vozidle F. M. EČV: E. pri predmetnej
dopravnej nehode.

14. Z oznámenia škodovej udalosti poisteným (poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla) vyhotoveného žalovaným 3/ dňa 12.9.2019 a doručeného žalovanej
1/ (č.l. 92), vyplýva, že tento priebeh predmetnej dopravnej nehody opísal takto: „Moje auto odbočovalo
vpravo smerom ku KFC z hlavnej cesty a na mokrej ceste dostalo šmyk a narazilo do stojaceho auta.“

15. Faktúrou č. I. (č.l. 33) zo dňa 27.3.2020, splatnou dňa 10.4.2020, spoločnosť Auto Trend Bus,
s.r.o. ako dodávateľ vyfakturovala žalobcovi ako odberateľovi za servisné práce (opravu) auta F. M.
EČV: E. celkom sumu 960 €. Faktúrou č. XXXXXXXX (č.l. 35) zo dňa 11.10.2019, splatnou 12.10.2019,
spoločnosť GROUP 44, s.r.o. vyfakturovala žalobcovi za dodanie použitého náhradného dielu – pravých

zadných dverí na vozidlo F. M. sumu 295 €.

16. Z dodatku k prešetreniu poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX z 20.12.2019 (č.l. 208) okrem iného
vyplýva, že vo veci bol oslovený vodič vozidla K. L., pán A. F., syn majiteľa vozidla. Oslovený uviedol,
že dňa 2.9.2019 o 10:20 hod. jazdil po Einsteinovej ulici v Bratislave a odbočoval ku KFC. Po odbočení

z hlavnej odbočoval vpravo ku prístupovej komunikácii priamo ku parkovisku KFC, kde na mokrej
vozovke dostal šmyk a ľavou prednou časťou – nárazníkom nabúral do tam zaparkovaného vozidla F.
M., ktorému nárazom poškodil pravé zadné dvere a stĺpik medzi dverami. Tam jazdil rýchlosťou cca 35
km/h, ale pri šmyku nedobrzdil. Na vozidle K. škoda nevznikla. Privolali policajtov, podrobili ho dychovej
skúške na alkohol s negatívnym výsledkom a bola mu uložená bloková pokuta, ktorú zaplatil. Zranený

nebol nikto a ani inému škoda spôsobená nebola. Na základe podnetu súdneho znalca bol škodca
A. F. kontaktovaný opätovne a bol dotazovaný na skutočnosť, či bezprostredne po náraze zostal stáť
vo vozidle F., alebo sa posunul ďalej a či mal pred nehodou poškodené vozidlo v ľavej prednej časti.
Oslovený na uvedené otázky spontánne odpovedal, že bezprostredne po náraze do F. zostal stáť „vo
dverách“,tedabezďalšiehopohybu.Potomzvozidlavycúvalazaparkovalopodiaľ,abynetvorilprekážku

v cestnej premávke. Celkom s istotou odpovedal, že vozidlo K. L. pred jazdou nebolo poškodené, teda
toto bolo v poriadku.

17. Žalovaný 2/ v rámci svojej výpovede uviedol, že išiel po tej hlavnej ulici, nevedel ako sa volá, tam,
kde je tá sedemdesiatka. Odbočil doprava, bolo trochu napršané, následne dostal šmyk a neodbočoval

doprava, ale išiel rovno. V rámci odpovedí na položené otázky žalovaný 2/ ešte uviedol, že išiel
rýchlosťou asi 35 až 37 km/h. Šmyk jeho vozidla spôsobila nerozvážnosť, stres a mokrá vozovka. Do
auta žalobcu vrazil len raz, vycúval z neho a na parkovisku zaparkoval svoje auto. Jediné, čo videl, keď
vystúpil z auta bolo to, že tam bola preliačina. Potom išiel do blízkeho centra, volá sa asi OC Relax,
kde chcel dať vyhlásiť, či tam nie je majiteľ auta, ale vyhlásiť to nemohli. Potom, asi po pol hodine od

nehody, zavolal policajtov, že nabúral do auta. Bol neskúsený šofér, zodpovednosť cítil, bola to jeho prvá
nehoda. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či spôsobil na aute žalobcu škodu (bez ohľadu na jej
rozsah), žalovaný 2/ uviedol, že nespôsobil.

18. N. L. E., znalec z odboru cestná doprava, vo svojom znaleckom posudku č. 49/2019, vyhotovenom

dňa 22.11.2019 (ktorý do konania doložila žalovaná 1/), v odpovedi na otázku, či priebeh nehodového
deja ako je uvedený v spisovom materiáli, je po technickej stránke prijateľný, uviedol, že v spise je
uvedené, že osobné motorové vozidlo značky K. L. EČ: A., ktoré viedol vodič A. F., ľavou prednou
stranou narazilo do zaparkovaného osobného motorového vozidla značky F. M. EČ: E.. Tento priebehnehodového deja je po technickej stránke prijateľný len za toho predpokladu, že osobné motorové
vozidlo F. M. pred kontaktom vozidiel už bolo poškodené. V čase zrážky vozidiel rýchlosť osobného
motorového vozidla K. L., ktoré viedol vodič A. F. bola malá a prakticky nespôsobilo žiadne poškodenie

osobného motorového vozidla F. M.. Ďalej uviedol, že z rozboru poškodenia osobného motorového
vozidla F. M. vyplýva, že uvedené vozidlo v čase zrážky stálo. Ak toto poškodenie vzniklo od nárazu
osobného motorového vozidla K. L. do pravého boku vozidla F. M., tak by vozidlo K. L. muselo naraziť
pravou prednou stranou do vozidla. Túto polohu vozidiel zakreslil na obrázkoch č. 15 a 16 znaleckého
posudku.

19. N. O. D., súdom ustanovený znalec z odboru cestná doprava, odvetvie nehody v cestnej doprave,
vo svojom znaleckom posudku č. 27/2024 z 19.4.2024, odpovedal na súdom položené otázky takto:

20. Na otázku, či vzhľadom na charakter a rozsah zistených poškodení na motorovom vozidle F. M.
EČV: E. je po technickej stránke prijateľný priebeh nehodového deja opísaný žalobcom v žalobe (tento

priebeh je bližšie konkretizovaný vo výpovedi účastníka dopravnej nehody žalovaného 2/ uvedenej
v dodatku k prešetreniu poistnej udalosti), t.j. že motorové vozidlo K. L. EČV: A. vedené žalovaným 2/,
idúce po Einsteinovej ulici v Bratislave rýchlosťou cca 35 km/h pri odbočovaní vpravo ku KFC dostalo
na mokrej vozovke šmyk, nedobrzdilo a ľavou prednou časťou (z pohľadu vodiča) narazilo do pravého
boku (z pohľadu vodiča) zaparkovaného motorového vozidla F. M. EČV: E., odpovedal, že na základe

vypracovanej analýzy je možné konštatovať, že z technického hľadiska nie je prijateľné, aby nehodový
dej prebiehal tak, ako to popisuje vodič L., nakoľko rozsah poškodenia F. a L. nezodpovedá priebehu
nehodového deja deklarovanom vodičom L.. V prípade jazdy L. rýchlosťou cca 35 km/h, by bol tento
nárazom do Toyoty poškodený v oveľa väčšom rozsahu.

21. Na otázku, či zodpovedá smer nárazu motorového vozidla K. L. EČV: A. do motorového vozidla
značky F. M. EČV: E. zakreslený v zázname o dopravnej nehode, zistenému poškodeniu na motorovom
vozidle F. M. EČV: E., znalec odpovedal, že na základe vypracovanej analýzy je možné konštatovať, že
z technického hľadiska nie je prijateľné, aby smer nárazu L. bol v súlade s plánikom nehody v zázname
o dopravnej nehode, nakoľko je vysoko pravdepodobné, že by došlo aj k poškodeniu pravých predných

dverí a pravého predného blatníka F..

22. Na otázku, či mala vplyv na charakter a rozsah zisteného poškodenia motorového vozidla značky F.
M. EČV: E. skutočnosť, že motorové vozidlo K. L. EČV: A. sa tesne pred zrážkou pri odbočovaní vpravo
dostalo do šmyku, znalec odpovedal, že z technického hľadiska je prijateľné, že pri odbočovaní vpravo

sa mohol L. dostať do šmyku, pokiaľ jeho východzia rýchlosť bola vyššia ako primeraná a technika jazdy
bola nesprávna. Charakter a rozsah poškodenia F. je z technického hľadiska v nesúlade s charakterom
a rozsahom poškodenia L., t.j. k poškodeniu F. nedošlo spôsobom ako popisuje vodič L..

23.Naotázku,akábolarýchlosťmotorovéhovozidlaK.L.EČV:A.včasezrážkysmotorovýmvozidlomF.

M. EČV: E., znalec odpovedal, že charakter a rozsah poškodenia F. je z technického hľadiska v nesúlade
s charakterom a rozsahom poškodenia L.. Preto sa nedá jednoznačne stanoviť rýchlosť L. v okamihu
zrážky s F., dá sa ale skonštatovať, že ak L. narazil do F., tak to bolo oveľa nižšou rýchlosťou, ktorá
nepresiahla 10 km/h.

24. Na otázku, či zodpovedá zistené poškodenie motorového vozidla značky F. M. EČV: E. žalovaným
2/ uvádzanej rýchlosti motorového vozidla značky K. L. EČV: A. v čase spôsobenia dopravnej nehody,
znalec odpovedal, že z analýzy (0,0 až 0,7s) po prvom kontakte vyplýva, že pokiaľ by nehodový dej
prebiehal tak, ako tvrdí vodič L., došlo by ku kontaktu ľavého predného rohu L. a celým pravým bokom
F., t.j. s pravými zadnými a pravými prednými dverami a pravým predným blatníkom. Charakter a rozsah

poškodenia F. je z technického hľadiska v nesúlade s charakterom a rozsahom poškodenia L., t.j.
k poškodeniu F. nedošlo spôsobom ako popisuje vodič L..

25. Na otázku, či je technicky možné, aby bol predný nárazník na motorovom vozidle značky K. L.
EČV: A. v dôsledku opísanej dopravnej nehody menej poškodený ako dvere na motorovom vozidle

značky F. M. EČV: E., znalec odpovedal, že z technického hľadiska nie je možné, aby pri náraze L. do
F. spôsobom deklarovaným vodičom L., spôsobil mierne poškodený predný nárazník L. poškodenie F.
v zistenom rozsahu. Energia spotrebovaná na deformáciu dverí a ostatných častí F. v takom rozsahubola oveľa väčšia a nezodpovedá poškodeniu predného nárazníka Golfa, ktoré malo tieto deformácie
Toyoty spôsobiť.

26. Na otázku, či mohla škoda zistená na oboch motorových vozidlách (F. M. EČV: E. a K. L. EČV: A.)
vzniknúť na základe jednej škodovej udalosti, t.j. iba v dôsledku predmetnej dopravnej nehody, znalec
odpovedal, že z technického hľadiska je neprijateľné, aby škoda na L. a F. vznikla pri jednej poistnej
udalosti.

27. Na otázku, či vznikla v dôsledku nárazu motorového vozidla K. L. EČV: A. do motorového vozidla
značky F. M. EČV: E. škoda na motorovom vozidle značky F. M. EČV: E., a ak áno, v akom rozsahu,
znalec odpovedal, že poškodenie L. zodpovedá škode malého rozsahu v oblasti ľavého predného
nárazníka. Nedá sa jednoznačne určiť, či L. v okamihu vzniku poškodenia bol v pohybe malou rýchlosťou
alebo mu toto poškodenie spôsobilo iné pohybujúce sa vozidlo. Jednoznačne sa ale dá konštatovať, že
škoda na F. v zistenom rozsahu vznikla iným spôsobom ako deklaruje vodič L. a nedošlo k nej nárazom

L..

28. Žalovaná 1/ vo vyjadrení k znaleckému posudku N. O. D. uviedla, že ho považuje po formálnej,
ako aj obsahovej stránke za správny. Znalec v ňom inter alia jednoznačne skonštatoval, že charakter
a rozsah poškodenia F. je z technického hľadiska v nesúlade s charakterom a rozsahom poškodenia

L., t.j. k poškodeniu F. nedošlo spôsobom, ako popisuje vodič L.. Zároveň jednoznačne uviedol, že sa
dá jednoznačne konštatovať, že škoda na F. v zistenom rozsahu vznikla iným spôsobom ako deklaruje
vodič L. a nedošlo k nej nárazom L.. Žalovaná 1/ taktiež poukázala na závery znaleckého posudku N.
L. E.. Podľa žalovanej 1/ v danom prípade možno konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
pri uplatnenom nároku na náhradu škody, nakoľko dôkazne nepreukázal existenciu škodovej udalosti

tak, ako ju opísal v žalobe a nepreukázal príčinnú súvislosť medzi touto škodovou udalosťou a škodou,
ktorá mala vzniknúť na jeho motorovom vozidle, pričom žalovaný 1/ tieto tvrdenia účinne poprel.
Žalobca nepreukázal predpoklady pre vznik objektívnej zodpovednosti uvádzaného prevádzkovateľa
motorového vozidla ako subjektu údajne zodpovedného za vzniknutú škodu žalobcu a tým ani vznik
povinnosti žalovanej 1/ na náhradu tejto škody žalobcovi titulom povinného zmluvného poistenia.

29. Žalovaní 2/ a 3/ vo vyjadrení k spomínanému znaleckému posudku uviedli, že ho po formálnej aj
obsahovej stránke, vrátane jeho záverov, považujú za správny. Podstatným je to, že odpovede znalca,
ku ktorým dospel na základe vypracovanej analýzy stavu motorového vozidla žalobcu, motorového
vozidla žalovaného 3/, miesta dopravnej nehody a súvisiacej dokumentácie, na všetky otázky, na ktoré

mal na základe uznesenia súdu o nariadení znaleckého dokazovania odpovedať, vyvracajú tvrdenia
žalobcu ohľadom priebehu dopravnej nehody a jej dôsledkoch, na základe ktorých si žalobca uplatňuje
nárok na náhradu škody voči žalovaným. Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplývajú nasledujúce
skutočnosti: a/ je neprijateľné, aby nehodový dej prebiehal tak, ako to popisuje žalovaný 2/, nakoľko
charakter poškodenia motorového vozidla žalobcu a motorového vozidla žalovaného 3/ nezodpovedá

priebehunehodovéhodejadeklarovanémužalovaným2/,naktorésaodvolávažalobca,b/ztechnického
hľadiska je neprijateľné, aby smer nárazu motorového vozidla žalovaného 3/ do motorového vozidla
žalobcu bol v súlade so záznamom, c/ k poškodeniu motorového vozidla žalobcu (s ohľadom na jeho
charakter a rozsah) nedošlo spôsobom ako popisuje žalovaný 2/, d/ poškodenie motorového vozidla
žalobcu je charakterom a rozsahom v nesúlade s charakterom a rozsahom poškodenia motorového

vozidla žalovaného 3/, je neprijateľné, aby škoda na motorovom vozidle žalobcu a motorovom vozidle
žalovaného 3/ vznikla pri jednej poistnej udalosti, t.j. škoda na motorovom vozidle žalobcu vznikla iným
spôsobom, ako deklaruje žalovaný 2/, na ktoré sa odvoláva žalobca, a teda ku škode na motorovom
vozidle žalobcu nedošlo nárazom motorového vozidla žalovaného 3/. Na margo vyjadrení žalovaného
2/, resp. popisu situácie v čase po dopravnej nehode, považovali za potrebné uviesť, že ich nie je možné

považovaťzarelevantnévovzťahuknárokužalobcunanáhraduškodyuplatňovanejvtomtokonaní,ato
s prihliadnutím na status a psychické rozpoloženie žalovaného 2/, v ktorom sa v danom čase nachádzal.
Žalovaný 2/ bol vo veku 18 rokov držiteľom vodičského oprávnenia veľmi krátky čas, bol neskúseným
vodičom, ktorý ako laik nevedel relevantne vyhodnotiť priebeh a okolnosti deja, ani charakter a rozsah
poškodenia motorového vozidla žalobcu a príčiny jeho vzniku. Bola to jeho prvá nehoda, ktorá u neho

vyvolala vysokú psychickú záťaž, obmedzujúcu jeho racionálne myslenie a vnímanie objektívnej reality,
pričom sa u neho nad rámec štandardu prejavil vysoký pocit zodpovednosti za vykonané pochybenia.
V tomto citovom vypätí žalovaný 2/ nevedel a ani nemohol vedieť, v akom stave bolo motorové
vozidlo žalobcu pred dopravnou nehodou a či k jeho poškodeniu došlo stretom s motorovým vozidlomžalovaného 3/. Zo všetkých skutočností a dôkazov produkovaných v tomto konaní, vrátane znaleckého
posudku, vyplýva jednoznačný záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal jeho nárok
na náhradu škody v ním uplatnenom rozsahu, a teda ani zodpovednosť žiadneho zo žalovaných.

Žalovaní preto považovali žalobu voči nim v plnom rozsahu za nedôvodnú a navrhli ju zamietnuť.

30. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v záverečnej reči okrem iného uviedol, že
jeho nárok na náhradu škody je v plnom rozsahu oprávnený a preukázaný. V septembri 2019 došlo
k dopravnej nehode bližšie popísanej v žalobe a replike. Pri tejto dopravnej nehode došlo k poškodeniu

vozidla žalobcu, ktoré bolo zdokumentované pracovníkom spoločnosti Slovexperta, s.r.o. Žalobca mal
za to, že ak by vozidlo bolo poškodené už pred dopravnou nehodou, s čím nesúhlasí, odborník
z tejto spoločnosti by takéto poškodenie zistil a nahlásil žalovanej 1/, resp. uviedol by túto skutočnosť
v zápise o poškodení motorového vozidla. Škoda na vozidle žalobcu bola v dôsledku dopravnej nehody
spôsobenážalovaným2/vtakomrozsahu,žežalobcanemoholvlastnévozidlovyužívať,pričompredtým
bolo auto využívané v plnom rozsahu. Preto je viac ako zrejmé, že vozidlo žalobcu nebolo pred

nehodou poškodené. Žalobca poukázal na oznámenie o škodovej udalosti z 12.9.2019, kde žalovaný
2/ uviedol, že jeho auto dostalo šmyk a narazilo do stojaceho auta žalobcu. Taktiež poukázal na
dodatok k prešetreniu poistnej udalosti, kde je uvedené, že žalovaný 2/ nárazníkom nabúral do tam
zaparkovaného vozidla, ktorému nárazom poškodil pravé zadné dvere a stĺpik medzi dverami. Žalobca
nesúhlasil s akýmkoľvek tvrdením, že škoda na vozidle žalobcu v súvislosti s dopravnou nehodou

nevznikla. Takéto tvrdenia sa podľa jeho názoru priečia logike, pričom nie je ani fakticky a fyzicky
možné, aby sa nárazom do vozidla toto vôbec nepoškodilo tak, ako to tvrdia žalovaní a znalecký
posudok. Závery znaleckých posudkov, ktoré sa zaoberali len jednou alternatívou spôsobenia dopravnej
nehody, resp. len jednou alternatívou smeru jazdy žalovaného 2/, o tom, že škoda na vozidle žalobcu
nevznikla v dôsledku dopravnej nehody, žalobca považoval za absolútne nelogické. Z fotodokumentácie

založenej v spise a v znaleckých posudkoch sú jasne viditeľné poškodenia oboch vozidiel. Ďalej vo
vzťahu k znaleckým posudkom uviedol, že ani jeden znalec vôbec neprihliadol na dôležitú skutkovú
okolnosť, ktorou je skutočnosť, že vozidlo žalovaného 3/ narazilo nárazníkom do vozidla žalobcu,
pričom je všeobecne známe, že nárazník je konštrukčne a technicky stavaný tak, aby vydržal väčšiu
záťaž. V samotnom vyjadrení žalovaných 2/ a 3/ zo dňa 14.6.2021 žalovaní potvrdili, že k dopravnej

nehode došlo, že jej vinníkom je žalovaný 2/, ktorý prednou časťou vozidla žalovaného 3/ narazil do
vozidla žalobcu, ktoré bolo v tom čase zaparkované na mieste dopravnej nehody. Z uvedeného je
zrejmá skutočnosť, že žalovaný 2/ svojou jazdou spôsobil na vozidle žalobcu škodu. Ďalej žalobca
poukázal na to, že samotný žalovaný 2/ na pojednávaní potvrdil, že do auta žalobcu vrazil, pričom
ho do tejto situácie dostala nerozvážnosť, stres a mokrá vozovka. Tvrdenie žalovaného 2/ o tom, že

nabúral do auta, na ktorom nespôsobil žiadnu škodu, nedáva absolútne zmysel. Toto tvrdenie popiera
aj zákony fyziky. Žalobca mal za to, že sú splnené všetky predpoklady na to, aby si mohol uplatniť
nárok na náhradu škody voči žalovanému 2/. Žalovaný 2/ preukázateľne porušil hneď niekoľko právnych
povinností, keď nerešpektoval zákon o cestnej premávke a porušil aj § 415 Občianskeho zákonníka.
V zmysle výpisu z knihy dopravných nehôd je zrejmé, že vinníkom dopravnej nehody je žalovaný 2/,

keď sa nevenoval riadne vedeniu motorového vozidla a neprispôsobil jazdu stavu a povahe vozovky.
Žalovaný 2/ sa k spôsobeniu dopravnej nehody aj priznal. Ďalej v dôsledku dopravnej nehody bola
spôsobená žalobcovi na vozidle škoda spolu vo výške 1 255 €. Jej výšku žalobca preukázal predložením
príslušných faktúr. Samotná škoda spôsobená na vozidle žalobcu dopravnou nehodou je potvrdená aj
spoločnosťou Slovexperta, s.r.o. Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou

škodou je daná tým, že už zo samotnej výpovede žalobcu ako aj z oznámenia o škodovej udalosti
žalovaného 3/ vyplýva, že v dôsledku dopravnej nehody bola spôsobená na vozidle žalobcu škoda.
V prípade splnenia popísaných predpokladov sa zavinenie žalovaného 2/ predpokladá. Na základe
uvedeného navrhol, aby súd jeho žalobe vyhovel.

31. V prejednávanej veci sa žalobca žalobou pôvodne domáhal, aby mu žalovaní 1/ až 3/ zaplatili sumu
1 255 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 255 € od 24.4.2020 do zaplatenia, s
tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných.
Žalobca si uplatňoval vyššie uvedenú sumu voči žalovanému 2/ titulom náhrady škody v zmysle § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka, voči žalovanému 3/ titulom náhrady škody v zmysle § 427 Občianskeho

zákonníka a voči žalovanej 1/ s poukazom na § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.

32. Žalovaná 1/ vo vyjadrení k žalobe vzniesla námietku nedostatku miestnej príslušnosti Okresného
súdu Malacky z dôvodu, že jej všeobecným súdom je Okresný súd Bratislava I.33. Podľa § 13 C.s.p., na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak
nie je ustanovené inak.

34. Podľa § 14 C.s.p., všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba
adresu trvalého pobytu.

35. Podľa § 15 ods. 1 C.s.p., všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má

právnická osoba adresu sídla.

36. Podľa § 36 ods. 1 C.s.p., konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný.

37. Podľa § 36 ods. 2 C.s.p., príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená
príslušnosť trvá až do skončenia konania.

38. Podľa § 37 C.s.p., ak je miestne príslušných niekoľko súdov, môže sa konať na ktoromkoľvek z nich.

39. Podľa § 41 C.s.p., súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr
pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na

začiatku konania.

40. Podľa § 42 C.s.p., ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená
včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Súd námietku miestnej nepríslušnosti uplatnenú žalovanou 1/ pri prvom procesnom úkone, ktorý jej
patril, vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže v zmysle § 37 C.s.p. platí, že ak je miestne príslušných viacero
súdov, možno konať na ktoromkoľvek z nich. V danom prípade bol všeobecným súdom žalovanej 1/
v zmysle § 15 ods. 1 C.s.p. Okresný súd Bratislava I (žalovaná 1/ mala v čase začatia konania adresu

sídla Štefanovičova 4, Bratislava), žalovaného 2/ v zmysle § 14 C.s.p. taktiež tento súd (trvalý pobyt
v čase začatia konania mal na adrese G. H. X, E.) a žalovaného 3/ Okresný súd Malacky (trvalý pobyt
v čase začatia konania mal na adrese G. XXX). Žalobca si v tejto situácii mohol vybrať, na ktorý zo
spomínaných súdov podá žalobu. Keďže si zvolil Okresný súd Malacky, neostáva iné, len konštatovať,
že žalobu podal na miestne príslušnom súde (§ 13 a § 14 v spojení s § 37 C.s.p.). Na námietku miestnej

nepríslušnosti žalovanej 1/ preto súd v zmysle § 42 C.s.p. neprihliadal a spor prejednal a rozhodol.
42. Žalobca na pojednávaní uskutočnenom dňa 17.5.2023 vzal žalobu čiastočne späť, konkrétne v časti
úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 255 € od 24.4.2020 do 8.6.2020. Vzhľadom na to,
že žalovaní 1/ až 3/ s týmto čiastočným späťvzatím žaloby súhlasili, súd v zmysle § 145 ods. 2 v spojení
s § 146 ods. 1 C.s.p. konanie v uvedenej časti zastavil.

43. Po čiastočnom späťvzatí žaloby sa tak žalobca domáhal voči žalovaným 1/ až 3, aby mu zaplatili
sumu 1 255 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 255 € od 9.6.2020 do
zaplatenia, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných
žalovaných.

44. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

45. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu

nezavinil.

46. Pre vznik všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa vyžaduje
splnenie týchto predpokladov: a/ protiprávny úkon (ako prejav ľudskej vôle navonok, ktorý spočíva v
konaní alebo opomenutí), t.j. taký úkon, ktorým sa porušila právna povinnosť, b/ škoda (ako ujma,

ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, objektívne vyjadriteľná peniazmi), c/ príčinná súvislosť
medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody (tento vzťah musí byť bezprostredný, nie
sprostredkovaný), d/ zavinenie (ako psychický – vôľový – vzťah škodcu k vlastnému konaniu a ku
škode, vyjadrený buď ako priamy alebo nepriamy úmysel, alebo vedomá či nevedomá nedbanlivosť).Predpoklady občianskoprávnej zodpovednosti za škodu uvedené pod bodmi a/ až c/ musí vždy
preukázať poškodený, t.j. žalobca. Predpoklad uvedený pod bodom d/ nemusí poškodený preukazovať,
zákonodarca ho prezumuje, dôkazné bremeno smerujúce k vyvráteniu domnienky viny znáša škodca,

t.j. žalovaný.

47. V konaní nebolo sporné, že dňa 2.9.2019 o 10:20 hod. došlo k dopravnej nehode na Einsteinovej ulici
v Bratislave. Podľa záznamu dopravnej nehody, vyhotoveného toho istého dňa Krajským dopravným
inšpektorátom v Bratislave, vychádzajúceho z vyjadrenia žalovaného 2/, k dopravnej nehode došlo

tak, že vodič F. (žalovaný 2/) viedol motorové vozidlo K. L., EČV: A. v Bratislave po Einsteinovej ulici,
pričom pri odbočovaní vpravo k Relax centru sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla, následkom
čoho narazil do tam zaparkovaného motorového vozidla značky F. M. EČV: E., majiteľa B. (žalobcu).
Príslušný policajný orgán uvedené konanie žalovaného 2/ vyhodnotil ako porušenie § 4 ods. 1 písm. c/
zákona č. 8/2009 Z.z o cestnej premávke, t.j. povinnosti vodiča plne sa venovať vedeniu motorového
vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, a zároveň aj ako priestupok proti bezpečnosti a plynulosti

cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch, za ktorý mu bola
uložená v blokovom konaní pokuta vo výške 60 €. Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že
žalobca preukázal prvý predpoklad zodpovednosti za škodu, t.j. porušenie právnej povinnosti žalovaným
2/, konkrétne § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke.

48. Škodou sa podľa výkladu súdnej praxe rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú možno
objektívne vyjadriť (vyčísliť) v peniazoch. Za skutočnú škodu sa pritom považuje ujma spočívajúca
v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by sa museli
vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu (R 55/1971).

49. Žalobca v konaní preukázal poškodenie jeho motorového vozidla značky F. M. EČV: E., konkrétne
pravých zadných dverí, prahu pravých zadných dverí a pravých predných dverí (viď fotografie na strane
8 až 10 znaleckého posudku znalca N. O. D.). Vozidlo žalobcu bolo opravené v autoservise, pričom
nebolo sporné, že žalobca za servisné práce na vozidle uhradil sumu 960 € a titulom kúpnej ceny za
použitý náhradný diel – pravé zadné dvere, zaplatil sumu 295 €, dokopy teda 1 255 €. Uvedená suma

predstavuje tzv. skutočnú škodu vzniknutú žalobcovi.

50. Ďalším predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka je existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody.
O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom protiprávneho konania škodcu, teda

ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku, a teda ak je doložené, že nebyť
protiprávneho úkonu, ku škode by nedošlo.

51. Žalobca svoje skutkové tvrdenia o priebehu dopravnej nehody opieral o opis škodovej udalosti
uvedený žalovaným 2/ v rámci prešetrovania poistnej udalosti žalovanou 1/, t.j. že motorové vozidlo K.

L. vedené žalovaným 2/, idúce po Einsteinovej ulici v Bratislave rýchlosťou cca 35 km/h, pri odbočovaní
vpravo ku KFC dostalo na mokrej vozovke šmyk, nedobrzdilo a ľavou prednou časťou (z pohľadu vodiča)
narazilo do pravého boku (z pohľadu vodiča) zaparkovaného motorového vozidla F. M., v dôsledku
čoho malo dôjsť k poškodeniu tohto motorového vozidla žalobcu. V konaní nebolo sporné, že pri tejto
dopravnej nehode narazilo motorové vozidlo K. L. vedené žalovaným 2/ do motorového vozidla žalobcu

F. M.. Žalobca tvrdil, že vyššie uvedené poškodenie, ktoré bolo zistené na jeho motorovom vozidle, bolo
v celom rozsahu spôsobené spomínaným nárazom, t.j. že škoda vo výške 1 255 € mu vznikla v príčinnej
súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného 2/, ktorého sa dopustil pri predmetnej dopravnej nehode.

52. Súdom ustanovený znalec N. O. D. však v znaleckom posudku na základe vypracovanej analýzy

dospel k záveru, že z technického hľadiska nie je prijateľné, aby nehodový dej prebiehal tak, ako to
popísal žalovaný 2/, nakoľko charakter a rozsah poškodenia F. (pravé predné dvere, pravé zadné dvere,
prah pravých zadných dverí – viď strany 8 až 10 znaleckého posudku) a L. (mierne oškretie ľavej spodnej
časti predného nárazníka a deformácia jeho hornej časti pri ľavom prednom reflektore – strany 11 a 12
znaleckého posudku) nezodpovedá ním deklarovanému priebehu nehodového deja. Znalec poukázal

na vykonanú analýzu (strany 22 až 25 znaleckého posudku), z ktorej vyplýva, že pokiaľ by nehodový dej
prebiehal tak, ako to tvrdí žalovaný 2/, došlo by ku kontaktu ľavého predného rohu L. s celým pravým
bokom F., t.j. s pravými zadnými a pravými prednými dverami a pravým predným blatníkom. V prípade
jazdy L. rýchlosťou cca 35 km/h, by bol L. nárazom do F. poškodený v oveľa väčšom rozsahu. Ak tedaL. narazil do F., tak to bolo oveľa nižšou rýchlosťou, ktorá nepresiahla 10 km/h. Znalec zdôraznil, že
z technického hľadiska nie je možné, aby pri náraze L. do F. spôsobom deklarovaným žalovaným 2/,
spôsobilmiernepoškodenýprednýnárazníkL.poškodenieF.vzistenomrozsahu.Energiaspotrebovaná

na deformáciu dverí a ostatných častí F. v takom rozsahu bola oveľa väčšia a nezodpovedá poškodeniu
predného nárazníka L., ktoré malo tieto deformácie F. spôsobiť. Na otázku, či v dôsledku nárazu L.
do F. vznikla škoda na Toyote, znalec uviedol, že sa dá jednoznačne konštatovať, že škoda na F.
v zistenom rozsahu vznikla iným spôsobom ako deklaruje žalovaný 2/ a nedošlo k nej nárazom L..
Uzavrel, že z technického hľadiska je neprijateľné, aby škoda na L. C. F. vznikla pri jednej škodovej

udalosti. Uvedené závery súdom ustanoveného znalca sú súladné aj so závermi N. L. E. v súkromnom
znaleckom posudku predloženom do konania žalovanou 1/, v zmysle ktorých v čase zrážky vozidiel bola
rýchlosť L. malá, že toto vozidlo prakticky nespôsobilo žiadne poškodenie F. a priebeh nehodového deja
by bol po technickej stránke prijateľný len za toho predpokladu, že F. bola poškodená už pred kontaktom
s L.. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žalobca ničím nepreukázal, že jeho vozidlo F. M. pred
predmetnou dopravnou nehodou (najmä pokiaľ ide o obdobie od jeho zaparkovania do stretu s vozidlom

K. L. vedeným žalovaným 2/) poškodené nebolo. Pracovník spoločnosti Slovexperta, s.r.o., ktorý osem
dní po dopravnej nehode vozidlo žalobcu prehliadal, vôbec nemusel zistiť, že k poškodeniu tohto vozidla
došlo iným vozidlom, odlišným od K. L. žalovaného 3/. Z výpovede žalovaného 2/ vyplynulo, že do F.
narazil len raz, pokiaľ teda žalobca argumentoval, že žalovaný 2/ mohol do F. naraziť v rozrušení znova
(napr. pri otáčaní), jedná sa len o ničím nepodložené domnienky žalobcu. Žalovaný 2/ si tesne pred

nárazom do F. v rýchlosti a v strese vôbec nemusel všimnúť, že stojace vozidlo F. je už poškodené.
Pokiaľ žalovaný 2/ po náraze do F. z tohto vozidla hneď vycúval, ako to uviedol pri prešetrovaní poistnej
udalosti, po vystúpení z vozidla v rozrušení spôsobenom nárazom nemusel ani rozpoznať, že F. bola
už predtým poškodená a mohol sa tak nesprávne domnievať, že poškodenie v celom rozsahu spôsobil
svojim nárazom on. V rámci svojej výpovede pred súdom už ale žalovaný 2/ poprel, že by v dôsledku

nárazu L. bola na F. spôsobená škoda. Uviedol len, že po vystúpení z auta si všimol iba to, že na F.
je preliačina. Ako však vyplynulo zo znaleckého dokazovania, z technického hľadiska nie je možné,
aby mierne poškodený nárazník L. spôsobil poškodenie F. v zistenom rozsahu, t.j. pravých predných
dverí, pravých zadných dverí a prahu pravých zadných dverí tak, ako to vyplýva z fotografií na stranách
8 až 10 znaleckého posudku. S názorom žalobcu, že znalec N. O. D. nezohľadnil všeobecne známu

skutočnosť, že nárazník je konštrukčne a technicky stavaný tak, aby vydržal väčšiu záťaž, sa nemožno
stotožniť, nakoľko z odpovede spomínaného znalca na otázku č. 6 je úplne zrejmé, že vzal do úvahy, že
išlo o náraz predným nárazníkom L., pričom dospel k záveru, že energia spotrebovaná na deformáciu
dverí a ostatných častí F. v zistenom rozsahu bola oveľa väčšia a nezodpovedá poškodeniu predného
nárazníka L., ktoré malo tieto deformácie spôsobiť.

53. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov možno konštatovať, že hoci bolo v konaní nesporné, že
motorové vozidlo K. L. vedené žalovaným 2/ pri predmetnej dopravnej nehode narazilo do motorového
vozidla žalobcu F. M., žalobca hodnoverne nepreukázal k akému konkrétnemu poškodeniu jeho vozidla
v dôsledku tohto nárazu došlo, keď ním tvrdené poškodenie v celom rozsahu rovnajúce sa skutočnej

škode vo výške 1 255 € v zmysle výsledkov znaleckého dokazovania z technického hľadiska nie je
možné. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno ohľadom výšky škody, ktorá mu na jeho vozidle
vznikla v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného 2/, ktorého sa pri predmetnej dopravnej
nehode dopustil. Za týchto okolností súdu neostalo iné, len žalobu voči žalovanému 2/ vo zvyšnej časti
zamietnuť.

54. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

55. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového

vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

56. Pojem prevádzateľ, ktorý je do istej miery jazykovo sporným (v ďalšom texte bude súd používať
pojem „prevádzkovateľ“), Občiansky zákonník nedefinuje. Vo všeobecnosti sa za prevádzkovateľa
na účely § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka považuje subjekt, ktorý má právnu a faktickú

možnosťdisponovaťdanýmdopravnýmprostriedkom,pričomtakátodispozíciamádlhodobejšieúčelové
určenie (k tomu porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.7.2020 sp. zn. 6/
Cdo/154/2018). Prevádzkovateľom je najmä: a/ vlastník dopravného prostriedku, b/ oprávnený držiteľ
dopravného prostriedku, c/ nájomca dopravného prostriedku. V konaní nebolo sporné, že žalovaný 3/ bolv čase predmetnej dopravnej nehody vlastníkom motorového vozidla K. L. EČV: A., pričom z oznámenia
škodovej udalosti poisteným (žalovaným 3/) z 12.9.2019 vyplýva, že bol aj držiteľom tohto motorového
vozidla. V zmysle podaného výkladu tak žalovaný 3/ mal postavenie prevádzkovateľa tohto motorového

vozidla.

57. Pre vznik zodpovednosti prevádzkovateľa za škodu sa v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka
vyžaduje splnenie týchto predpokladov: a/ škodná udalosť vyplývajúca z osobitnej povahy prevádzky
dopravného prostriedku, b/ škoda, c/ príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a vznikom škody.

Z uvedeného vyplýva, že zodpovednosť prevádzkovateľa za škodu je založená na princípe objektívnej
zodpovednosti (zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie).

58. Vzhľadom na to, že v konaní bolo nesporné, že dňa 2.9.2019 došlo k predmetnej dopravnej
nehode, v rámci ktorej narazilo motorové vozidlo K. L., ktorého prevádzkovateľom bol žalovaný 3/,
do motorového vozidla žalobcu F. M., možno konštatovať, že žalobca preukázal prvý predpoklad

zodpovednosti žalovaného 3/ za škodu, t.j. existenciu škodnej udalosti vyplývajúcej z osobitnej
povahy prevádzky dopravného prostriedku. Žalobca preukázal aj poškodenie jeho motorového vozidla
(konkrétne pravých zadných dverí, prahu pravých zadných dverí a pravých predných dverí), pričom
skutočná škoda predstavovala sumu 1 255 €. Ako však súd skonštatoval vyššie, žalobca v konaní
hodnoverne nepreukázal, k akému konkrétnemu poškodeniu jeho motorového vozidla F. M. došlo

v dôsledku spomínaného nárazu motorového vozidla K. L., čiže nepreukázal výšku škody, ktorá mu
vznikla v príčinnej súvislosti so škodnou udalosťou (dopravnou nehodou). Súd preto žalobu voči
žalovanému 3/ ako prevádzkovateľovi motorového vozidla K. L. vo zvyšnej časti zamietol.

59. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom
ku dňu dopravnej nehody (ďalej len „ZoPZP“), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

60. Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ ZoPZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za

neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením,
zničením, odcudzením alebo stratou veci.

61. Podľa § 15 ods. 1 ZoPZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok

preukázať.

62. V konaní bolo nesporné, že žalovaný 3/ mal v čase dopravnej nehody uzavreté so žalovanou
1/ ako poisťovateľom povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla vzťahujúce sa k motorovému vozidlu K. L. EČV: A.. V zmysle § 15 ods. 1 ZoPZP

platí, že poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, je
však povinný tento nárok preukázať. Keďže žalobca hodnoverne nepreukázal výšku škody, ktorá mu
vznikla na jeho motorovom vozidle F. M. v dôsledku nárazu motorového vozidla K. L. pri predmetnej
dopravnej nehode, teda nepreukázal svoj nárok na náhradu škody voči poistenému tak, ako to vyžaduje
ustanovenie § 15 ods. 1 ZoPZP, súd vo zvyšnej časti zamietol aj jeho žalobu voči žalovanej 1/.

63. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

64. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

65. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

66. V danom prípade súd konanie v časti úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 255 € od

24.4.2020 do 8.6.2020 zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby, ktoré žalobca odôvodnil tým, že po podaní
žaloby dospel k záveru, že žalovaný 2/ sa dostal do omeškania až 9.6.2020. Z uvedeného je zrejmé,
že späťvzatie žaloby v tejto časti procesne zavinil žalobca, čo je treba považovať za procesný úspech
žalovaných 1/ až 3/ v uvedenej časti. Keďže títo mali procesný úspech aj vo zvyšnej časti, v ktorej bolažaloba zamietnutá, súd každému z nich priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostirozhodnutia,ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).