Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 15, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123201451
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5123201451.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Kekelyho
a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka v spore navrhovateľa: R.B.
DEVELOPMENT SK, s.r.o., so sídlom Bytčianska 499/130, 010 03 Žilina, zastúpeného Mgr. Michaelou
Jakubcovou, advokátkou
so sídlom Nová 333/32, 010 03 Žilina, IČO: 54 143 934, proti odporkyni: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom C. XXXX/XX, XXX XX B., zastúpenej D. E. F., advokátkou so sídlom Sad SNP 666, 010 01 Žilina,
IČO: 42 224 608, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu Žilina č. k. 27C/79/2023-162 zo dňa 16. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 27C/79/2023-162 zo dňa 16. októbra 2023 potvrdzuje.

II. Odporkyni priznáva proti navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zamietol návrh
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (výrok I.) a priznal odporkyni nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % (výrok II.).
2. Na odôvodnenie uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom sa navrhovateľ domáhal
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bola odporkyni uložená povinnosť nenakladať so svojím

právom previesť vlastnícke právo k pozemkom parcela KN-C č. 166/92 - orná pôda o výmere 847 m2,
parcela KN-C č. 166/93 - orná pôda o výmere 900 m2, parcela KN-C č. 166/94 - orná pôda o výmere
870 m2, parcela KN-C č. 166/95 - orná pôda o výmere 833 m2 a parcela KN-C č. 166/96 - orná pôda o
výmere 786 m2, zapísaným na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Martin, katastrálnym odborom
pre okres D., obec D., k. ú. G., na tretiu osobu, alternatívne povinnosť zdržať sa konania prevodu
vlastníckeho práva na tretiu osobu svojím právom previesť vlastnícke právo k uvedeným pozemkom,

a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Navrhovateľ sa zároveň domáhal nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil k uvedeným pozemkom, ktoré sú vo vlastníctve
odporkyne, záložné právo v prospech navrhovateľa, a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky
z kúpnej zmluvy zo dňa 10.10.2022 vo výške 81.764,50 eur s príslušenstvom. Návrh na nariadenia
neodkladného opatrenia a na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia navrhovateľ skutkovo odôvodnil
tým, že dňa 10.10.2022 ako predávajúci uzatvoril s odporkyňou ako kupujúcou kúpnu zmluvu o prevode

vlastníctva nehnuteľností, predmetom ktorej boli už uvedené pozemky. V zmysle kúpnej zmluvy mala
odporkyňa uhradiť štvrtú časť kúpnej ceny vo výške 81.764,50 eur do 31.01.2023
donotárskejúschovynaNotárskomúradeJUDr.MartinyHarantovejsosídlomvB..Tútosvojupovinnosť
z kúpnej zmluvy si odporkyňa doposiaľ nesplnila. Odporkyni poslal 3 upomienky, ona však ani na jednu
nereagovala a nesplnila si svoj záväzok z kúpnej zmluvy riadne uhradiť štvrtú časť kúpnej ceny. Na
základe lustrácie v katastri nehnuteľností navrhovateľ zistil skutočnosť, že na LV č. XXX je vyznačená

plomba na základeV-523/2023 (kúpna zmluva), ide o nový list vlastníctva, ktorý bol založený v prospech odporkyne po
zápise jej vlastníckeho práva. Ide o identické nehnuteľnosti, ktoré z titulu kúpnej zmluvy previedol na
odporkyňu. Navrhovateľ s odkazom na uvedené mal obavu,

že pokiaľ by súd nerozhodol o neodkladnom opatrení, resp. zabezpečovacom opatrení, mohlo by to
ohroziť jeho pohľadávku vo výške 81.764,50 eur. Prevodom vlastníckeho práva by mohla byť ohrozená
exekúcia. Keďže sa jedná o peňažnú pohľadávku žiadal, aby súd rozhodol o tom, že odporkyňa do času
kým nebude zriadené sudcovské záložné právo
nanehnuteľnostiach,nebudemôcťpreviesťnehnuteľnostinatretiuosobu.Navrhovateľvychádzalztoho,

že je potrebná dočasná úprava pomerov, pretože v opačnom prípade bude jeho pohľadávka ohrozená,
a tým aj exekúcia. Účel ním sledovaný je možno dosiahnuť neodkladným opatrením a zabezpečovacím
opatrením, keďže si voči odporkyni primárne uplatňuje zaplatenie peňažnej čiastky, ktorej exekúcia by
mala byť ohrozená, avšak toho času, keďže je evidovaná plomba v katastri nehnuteľností, by mohlo byť
zabezpečovacie právo
bez neodkladného opatrenia ohrozené, nakoľko by kataster mohol povoliť vklad v prospech tretej

osoby. Čo sa týka rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia, ohrozenie exekúcie videl navrhovateľ v tom, že odporkyňa sa v ostatnom čase zbavuje svojho
nehnuteľného majetku, čo významne ovplyvní vymožiteľnosť jeho pohľadávky.
3. Súd prvej inštancie najskôr postúpil návrh navrhovateľa na ďalšie konanie Okresnému súdu Martin
v zmysle ust. § 20 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

4. Okresný súd Martin uznesením č. k. 6C/13/2023-34 zo dňa 09.03.2023 zriadil záložné právo
v prospech navrhovateľa na nehnuteľnostiach, a to pozemkoch parcela KN-C č. 166/92 - orná pôda
o výmere 847 m2 a parcela CKN č. 166/93 - orná pôda o výmere 900 m2, zapísaných
na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, pre k. ú. G., obec G., okres D.
za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky navrhovateľa vo výške 81.764,50 eur s príslušenstvom

(výrok I.), vo zvyšnej časti návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol (výrok II.), návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok III.), žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania
nepriznal (výrok IV.) a uložil navrhovateľovi, aby na Okresný súd Žilina podal proti odporkyni žalobu
vo veci samej o zaplatenie sumy 81.764,50 eur s príslušenstvom v lehote 30 dní od právoplatnosti
uznesenia (výrok V.). Odporkyňa podala voči predmetnému uzneseniu odvolanie.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, uznesením č. k. 6Co/41/2023-126 zo dňa 29.06.2023
uznesenie Okresného súdu Martin vo výrokoch I., IV. a V. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a odvolanie odporkyne proti výrokom II. a III. uznesenia odmietol. Uznesenie Okresného súdu Martin č.
k. 6C/13/2023-34 zo dňa 09.03.2023 vo výrokoch II. a III. nadobudlo právoplatnosť dňa 31.03.2023.
6. Krajský súd v Žiline, v konaní o nesúhlase Okresného súdu Martin proti postúpeniu veci Okresným

súdom Žilina uznesením č. k. 6NcC/3/2023-145 zo dňa 22.08.2023 v spojení s opravným uznesením
č. k. 6NcC/3/2023-152 zo dňa 12.09.2023 rozhodol, že na prejednanie a rozhodnutie veci je miestne
príslušný Okresný súd Žilina.
7. Súd prvej inštancie ďalej citujúc ust. § 324 ods. 1, § 343 ods. 1 až 3 a § 344 CSP a ust. § 151b
ods. 1, § 151d ods. 1 veta prvá a § 151mb ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len

„OZ“) uviedol, že základnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je danosť práva
uplatneného žalobou a tiež preukázanie dôvodnej obavy,
že prípadná exekúcia právoplatne priznanej pohľadávky žalobcu bude ohrozená. V návrhu
na začatie konania na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí veriteľ (žalobca), okrem
všeobecných náležitostí podania a žaloby, opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce obavu, že

exekúcia bude ohrozená, predmet záložného práva ako aj skutočnosti hodnoverne osvedčujúce
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Veriteľ musí k návrhu pripojiť listiny,
na ktoré sa odvoláva. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia vzniká sudcovské záložné právo, ktoré
síce nie je podmienené právoplatným skončením veci, ale bez meritórneho rozhodnutia stráca zmysel.
Zabezpečovacie opatrenie slúži

na zabezpečenie nároku žalobcu proti konaniu žalovaného, ktorý môže znemožniť vymáhateľnosť
peňažnej pohľadávky uplatnenej žalobcom v súdnom konaní. Sleduje vyváženosť ochrany práv žalobcu
a zásahu do práv žalovaného. Po nariadení zabezpečovacieho opatrenia nedochádza k obmedzeniu
dispozície s nehnuteľnosťami žalovaného, ale len k zriadeniu zabezpečenia pre prípad, že žalobca bude
v konaní úspešný. Ochrana žalovaného spočíva v tom, že výkon záložného práva môže nastať až po

tom,
ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím (§ 343 ods. 3 CSP).
8. V kontexte doposiaľ uvedeného súd prvej inštancie odkázal na uznesenie odvolacieho súdu
č. k. 6Co/41/2023-126 zo dňa 29.06.2023, v ktorom odvolací súd upriamil pozornosťna potrebu osvedčenia existencie a trvania nároku, ktorému sa má navrhovaným zabezpečovacím
opatrením poskytnúť procesná ochrana a na potrebu vychádzať z obsahu kúpnej zmluvy. Konkrétne v
pomeroch posudzovanej veci bolo potrebné vyhodnotiť,

či porušenie zmluvnej povinnosti odporkyne vymedzené tvrdeniami navrhovateľa zodpovedá právu na
zaplatenie peňažnej pohľadávky navrhovateľovi v sume 81.764,50 eur, vo vzťahu
ku ktorému nároku navrhovateľ navrhol v tejto veci procesnú ochranu zabezpečovacím opatrením.
9. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spolu
s priloženými prílohami dospel k záveru, že návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie

je možné vyhovieť. Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bolo potrebné splnenie podmienky
osvedčenia ohrozenia exekúcie, a to buď budúcej alebo prebiehajúcej, ako aj osvedčenia dôvodnosti
konkrétnej peňažnej pohľadávky. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností mal navrhovateľ
poskytnúť súdu dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia nielen potrebu neodkladnej úpravy pomerov
vdôsledkuhrozbyzmareniaexekúcie,aleajdôkazyosvedčujúceexistenciusamotnéhonároku,ktorému
sa má poskytnúť ochrana, k čomu sa však navrhovateľ v podanom návrhu nevyjadril. Z predloženej

kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom ako predávajúcim a odporkyňou ako kupujúcou zo dňa
10.10.2022 (článok IV bod 1) súd prvej inštancie zistil, že zmluvnými stranami dohodnutá kúpna cena
bola v sume 233.530,- eur. V bode 2 sa kupujúca a predávajúci dohodli, že kúpna cena bude uhradená
po častiach, a to tak, že prvú časť kúpnej ceny vo výške 10.000,- eur uhradí budúci kupujúci na účet ešte
pred podpisom zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti. Druhú

časť kúpnej ceny vo výške 25.000,- eur bola kupujúcou prevedená na účet budúcemu predávajúcemu
dňa 10.05.2022. Tretia časť kúpnej zmluvy vo výške 116.765,50 eur bola zložená do notárskej úschovy
zriadenej Notárskym úradom JUDr. Martina Harantová do 31.12.2023. Suma 116.765,50 eur mala
byť uvoľnená z notárskej úschovy bezprostredne po podpísaní kúpnej zmluvy medzi predávajúcim
a kupujúcou a jej zavkladovaním na príslušnom katastrálnom úrade na základe návrhu na vklad

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a štvrtá časť kúpnej ceny
vo výške 81.764,50 eur mala byť zložená do 31.01.2023 do notárskej úschovy zriadenej Notárskym
úradom JUDr. Martina Harantová. Suma vo výške 81.764,50 eur mala byť uvoľnená z notárskej úschovy
v časti kúpnej ceny vo výške 49.058,70 eur bezprostredne
po doručení vydaného stavebného povolenia verejný vodovod, cestné teleso a časť kúpnej ceny vo

výške 32.705,80 eur mala byť uvoľnená z notárskej úschovy bezprostredne
po doručení vydaného kolaudačného rozhodnutia vodovod, verejné osvetlenie, zhotovenie štrkového
lôžka cestnej komunikácie. Podľa bodu 3 kúpnej zmluvy kúpna cena, resp. každá jej časť sa považuje
za uhradenú okamihom pripísania peňažných prostriedkov v prospech predávajúceho alebo notárskej
úschovy podľa podmienok uvedených v bode 2 článku IV. Následne sa predávajúci a kupujúca v bode 4

kúpnej zmluvy dohodli, že v prípade, ak kúpna cena nebude uhradená v dohodnutej lehote podľa článku
IV. bod 2 zmluvy, predávajúci je oprávnený od zmluvy okamžite odstúpiť. V takom prípade sa zmluva
od počiatku ruší
a v prípade, ak by kupujúca medzičasom nadobudla vlastnícke právo k predmetu prevodu, kupujúca sa
zaväzuje bezodkladne vykonať všetky právne úkony k tomu, aby vlastnícke právo bolo zapísané späť

na predávajúceho.
10. Z vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie vyvodil, že odporkyňa si nesplnila svoju zmluvnú
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi štvrtú časť kúpnej ceny vo výške 81.764,50 eur, ale navrhovateľ
taktiež v danom prípade nepostupoval v zmysle ustanovení kúpnej zmluvy. Podľa bodu 4 kúpnej zmluvy
mal navrhovateľ ako predávajúci v situácii, keď odporkyňa ako kupujúca neuhradila dohodnutú časť

kúpnej ceny v dohodnutej lehote, odstúpiť od zmluvy a keďže medzičasom odporkyňa nadobudla
vlastníckeprávoknehnuteľnostiam,žiadať,abyvykonalaprávneúkonysmerujúcekzápisuvlastníckeho
práva späť na navrhovateľa. Súd prvej inštancie však nemal zo strany navrhovateľa osvedčené, že by
postupovalvdanomprípadespôsobomdohodnutýmvkúpnejzmluve.Ztvrdenínavrhovateľavpodanom
návrhu taktiež nevyplynulo, že by sa domáhal vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.

Domáhal sa výlučne zaplatenia štvrtej časti kúpnej ceny vo výške 81.764,50 eur.
Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana
a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, dospel súd prvej
inštancie k záveru, že na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neboli v danej veci splnené zákonné

predpoklady, a preto návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
11. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP,
v zmysle ktorého nárok na náhradu trov konania vznikol odporkyni, keďže bola v konaní plne úspešná.12. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ,
ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Navrhovateľ v odvolaní namietal naplnenie odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f),
g) a h) CSP. Konkrétne vytkol súdu prvej inštancie, že nevzal do úvahy ním predložené dôkazy a jeho
argumentáciu. Navrhovateľ poukázal na obsah predmetnej kúpnej zmluvy a dojednania o povinnosti
uhradenia kúpnej ceny odporkyňou ako kupujúcou a zároveň,
že odporkyni zaslal tri upomienky na úhradu sumy 81.764,50 eur splatnej dňa 31.01.2023,

na ktoré odporkyňa nereagovala. Navrhovateľ bol toho názoru, že súd prvej inštancie dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže to, že
nevyužil svoje právo na odstúpenie od zmluvy, nemožno posudzovať tak,
že nepostupoval v zmysle kúpnej zmluvy. Odstúpenie od kúpnej zmluvy bolo jeho právom, a nie
jeho povinnosťou, a preto ak neodstúpil od kúpnej zmluvy žiadal uhradenie štvrtej časti kúpnej ceny.
Nedomáhal sa tak určenia vlastníckeho práva.

14. V ďalšom navrhovateľ namietal, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s výrokom I. uznesenia
Okresného súdu Martin č. k. 6C/13/2023-34 zo dňa 09.03.2023, ktorým bolo čiastočne vyhovené
návrhu navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a tým porušil právo navrhovateľa na
spravodlivé súdne konanie, rozhodol v rozpore so zásadou, aby v tej istej veci rozhodli dva súdy odlišne.
15. Zároveň v odvolaní navrhovateľ poukazoval na to, že v konaní uviedol skutočnosti odôvodňujúce

obavu, že exekúcia bude ohrozená, s čím sa stotožnil aj Okresný súd Martin v uznesení Okresného
súdu Martin č. k. 6C/13/2023-34 zo dňa 09.03.2023. V tejto súvislosti uviedol, že doložil do konania
aj kúpnu zmluvu, ktorou odporkyňa chce previesť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam.
V tejto kúpnej zmluve nebola ani zmienka o záväzku odporkyne doplatiť zvyšnú časť kúpnej ceny,
dokonca táto kúpna zmluva obsahuje vyhlásenie v článku V. bod 6, že ku dňu podpisu tejto zmluvy sú

všetky splatné záväzky týkajúce sa nehnuteľnosti zaplatené. Takýmto vyhlásením dostala do omylu aj
kupujúceho spoločnosť Bestnew, s.r.o. Navrhovateľ mal za to, že pokiaľ nebude zriadené sudcovské
záložné právo, bude exekúcia ohrozená aj vzhľadom na skutočnosť, že sa odporkyňa zbavuje svojho
majetku, viď. kúpna zmluva uzatvorená so spoločnosťou Bestnew, s.r.o., kde zamlčala, že má stále
záväzok na uhradenie poslednej časti kúpnej ceny voči navrhovateľovi.

16. Napokon navrhovateľ namietal, že súd prvej inštancie nerozhodoval v zmysle podaného
návrhu, pretože sa vo svojom návrhu domáhal vydania neodkladného opatrenia, resp. nariadenia
zabezpečovaného opatrenia a súd prvej inštancie v tomto prípade konal a rozhodol len o nariadení
zabezpečovacieho opatrenia.
17. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa považovala odvolanie za nedôvodné, pričom

považovala závery súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení za správne a navrhla napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a priznať jej nárok proti navrhovateľovi na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. K odvolávke navrhovateľa na uznesenie Okresného
súdu Martin č. k. 6C/13/2023-34 zo dňa 09.03.2023 uviedla, že označené uznesenie Okresného súdu
Martin, ktorým bolo čiastočne vyhovené návrhu, bolo na základe jej odvolania uznesením Krajského

súdu v Žiline spis. zn. 6Co/41/2023 zo dňa 29.06.2023 vo výrokoch I., IV. a V. zrušené a vec vrátená
Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie. Odvolací súd zrušil rozhodnutie z dôvodu nedostatku
miestnej príslušnosti Okresného súdu Martin, no považoval zároveň za dôležité sa v odôvodnení vyjadriť
pre úplnosť aj k meritu veci. V tomto kontexte odporkyňa poukázala na odsek č. 12 odôvodnenia
uznesenia Krajského súdu v Žiline.

18. Ďalej odporkyňa zotrvávala na tom, že zo strany navrhovateľa nebola osvedčená existencia a trvanie
jeho nároku na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 81.764,50 eur ako zákonného predpokladu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Poukázala na to, že o pohľadávke žalobcu je vedené
na Okresnom súde Žilina konanie pod spis. zn. 32C/6/2023, v ktorom dosiaľ nebolo rozhodnuté. To
znamená, že dôvodnosť uplatneného nároku, ktorému sa má navrhovaným zabezpečovacím opatrením

poskytnúť ochrana, nie je osvedčená. Odporkyňa tento nárok neuznáva v plnom rozsahu, nárok
je nedôvodný, pohľadávka navrhovateľa na zaplatenie istiny 81.764,50 eur nie je splatná, resp.
zaplatenie štvrtej časti kúpnej ceny na účet navrhovateľa je viazané na splnenie zmluvne dohodnutých
záväzkov navrhovateľa, ktoré z jeho strany dosiaľ neboli splnené. Z ustanovení kúpnej zmluvy vyplýva,
že predmetom jej záväzku v zmysle čl. IV. bod 2.1. zmluvy nebolo zaplatenie štvrtej časti kúpnej

ceny do 31.01.2023 na účet žalobcu, ale zloženie finančných prostriedkov v zodpovedajúcej výške
v lehote do 31.01.2023 na účet notárskej úschovy, ktorej trvanie bolo časovo obmedzené len do
31.12.2023. Notárska úschova v tomto prípade mala fungovať ako určitá forma zábezpeky. Finančnéprostriedky uložené v notárskej úschove by boli navrhovateľovi notárom uvoľnené až po splnení zmluvne
dohodnutých podmienok, t. j.
po doručení vydaného stavebného povolenia verejný vodovod, cestné teleso a vydaného kolaudačného

rozhodnutia vodovod, verejné osvetlenie, zhotovenie štrkového lôžka cestnej komunikácie. V prípade,
ak by navrhovateľ tieto povolenia v lehote do 31.12.2023 notárovi nedoručil, finančné prostriedky by boli
z notárskej úschovy uvoľnené späť odporkyni. Z uvedeného odporkyňa vyvodzovala, že navrhovateľ sa
domáha zaplatenia sumy 81.764,50 eur na svoj účet predčasne a pred splatnosťou štvrtej časti kúpnej
ceny,ktorájeviazanánasplneniezmluvnýchzáväzkovzostranynavrhovateľa,keďžesavtomtoprípade

jedná o synalagmatické (vzájomné) záväzky, pri ktorých plnenie jedného účastníka zmluvy podmieňuje
vzájomné plnenie druhého účastníka zmluvy. Navrhovateľ tak neuniesol bremeno tvrdenia, ani bremeno
dôkazné vo vzťahu k dôvodnosti a oprávnenosti svojho nároku
na zaplatenie sumy 81.764,50 eur ako štvrtej časti kúpnej ceny z titulu kúpnej zmluvy. Rovnako však
v konaní hodnoverne neopísal a neosvedčil danosť svojho nároku na zaplatenie peňažnej pohľadávky
vo výške 81.764,50 eur na jeho účet ani z iného právneho dôvodu (napr. z titulu vydania prospechu

z bezdôvodného obohatenia z dôvodu odstúpenia od kúpnej zmluvy). Odporkyňa mala ďalej za to,
že bola oprávnená odoprieť splnenie svojho záväzku zložiť do 31.01.2023 štvrtú časť kúpnej ceny do
notárskej úschovy, keďže plnenia navrhovateľa, ku ktorým sa zaviazal v článku IV. bod 2.1. ako aj
v článku III. bod 4. kúpnej zmluvy, boli ohrozené skutočnosťami, ktoré nastali v jeho projekte „H. I.
J.“. Podľa ust. § 560 druhá veta OZ, i ten, kto je povinný plniť vopred, môže svoje plnenie odoprieť

až do tej doby, keď bude poskytnuté alebo zabezpečené vzájomné plnenie, ak je plnenie druhého
účastníka ohrozené skutočnosťami, ktoré nastali u druhého účastníka a ktoré mu neboli známe, keď
zmluvu uzavrel. Pred termínom zloženia štvrtej časti kúpnej ceny do notárskej úschovy sa k nej dostali
informácie, že navrhovateľ nestihne splniť svoj záväzok dobudovať verejný vodovod, verejné osvetlenie
a cestné teleso tak, aby boli pozemky spôsobilé

na zriadenie stavby rodinného domu a súčasne mali všetky vlastnosti zodpovedajúce projektu „H. I. J.“
v rozsahu dohodnutom v článku III. bod 4. kúpnej zmluvy, a teda
ani nestihne doručiť stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie v lehote do 31.12.2023
v zmysle článku IV. bod 2.1. kúpnej zmluvy. Z internetu sa dozvedela o inom projekte navrhovateľa,
resp. jeho konateľa a jediného spoločníka, v obci J., kde vystupoval ako developer a nedobudovali

sa k domom, resp. pozemkom určeným na stavbu rodinných domov prístupové cesty a pod., a teda
nadobudla pochybnosti o jeho dôveryhodnosti. Z verejne dostupného informačného portálu Ministerstva
životného prostredia SR „Enviroportal“ (K.) zistila, že Okresný úrad Martin, odbor starostlivosti o životné
prostredie, úsek posudzovania vplyvov na životné prostredie zverejnil dňa 14.11.2022 oznámenie,
že proti rozhodnutiu vydanom v zisťovacom konaní č. OU-MT-OSZP-2022/005316-034-No zo dňa

16.09.2022 „H. I. J. - G.“ bolo navrhovateľom podané odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, a teda
zistila, že dosiaľ nebolo právoplatne ukončené ani rozhodovanie o posudzovaní vplyvu developerského
zámeru žalobcu na životné prostredie (tzv. EIA) podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov
na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré
je nevyhnutné aj pre vydanie stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia a následne výstavbu

inžinierskych sietí a prístupovej cesty. Tieto skutočnosti zistila až po podpisu kúpnej zmluvy a neboli jej
pred jej podpisom známe. Kvôli uvedeným skutočnostiam a obavám sa odporkyňa dohodla s dcérou,
ktorá pracuje v realitnej kancelárii, že tá zabezpečí tretiu osobu, ktorá by nehnuteľnosti v k. ú. G. od
nej odkúpila. Preto dňa 03.02.2023 uzatvorila kúpnu zmluvu s kupujúcim, spoločnosťou Bestnew, s.r.o.,
ktorý mal developerský záujem s týmito pozemkami a bol ochotný znášať riziko, že pozemky nebudú

mať v dohodnutej lehote vymienené vlastnosti (teda že budú stavebným pozemkom s vybudovanými
sieťami a zabezpečenou prístupovou cestou), resp. tieto vlastnosti možno budú mať, ale s výrazným
oneskorením. Čo sa týka prevodu nehnuteľností na tretiu osobu, kúpna zmluva uzatvorená medzi
stranami, z ktorej navrhovateľ odvodzuje svoj nárok
na zaplatenie časti kúpnej ceny, neobsahovala žiadne záväzky odporkyne, ktoré by ďalší prevod

nehnuteľností na tretie osoby znemožňovali. Nikto ju nemôže a nemohol nútiť, aby ako fyzická osoba
(spotrebiteľ) znášala rizika spojená s nesplnením vzájomných záväzkov navrhovateľa z uzatvorenej
zmluvy a aby si ponechala rizikové nehnuteľnosti, ktoré bez toho, aby boli stavebným pozemkom a mali
vybudovanésiete,osvetlenieaprístupovúcestu,budúmaťpreňuvýraznenižšiuhodnotuavyužiteľnosť.
To, že boli jej obavy z nesplnenia záväzkov zo strany navrhovateľa oprávnené, ostatne potvrdzuje

skutočnosť, že jej v lehote
do 31.12.2023 nebolo zo strany navrhovateľa doručené vydané stavebné povolenie verejný vodovod,
cestné teleso (podmienka pre vyplatenie sumy 49.058,70 eur), ani vydané kolaudačné rozhodnutie
vodovod, verejné osvetlenie, zhotovenie štrkového lôžka cestnej komunikácie (podmienka prevyplatenie sumy 32.705,80 eur). Podľa informácií z verejne dostupných zdrojov ku dňu 31.12.2023
tiež nebolo rozhodovanie o vplyvoch na životné prostredie právoplatne skončené, nebolo tiež začaté
konanie o vydanie stavebného povolenia pre vybudovanie verejného vodovodu a cestného telesa alebo

konanie o vydanie kolaudačného rozhodnutia pre vodovod, verejné osvetlenie, zhotovenie štrkového
lôžka cestnej komunikácie, a je zrejmé, že dosiaľ neboli začaté žiadne stavebné práce za účelom
vybudovania inžinierskych sietí, prístupovej cesty s asfaltovým kobercom alebo betónovým povrchom
alebo pouličného osvetlenia. Navrhovateľ sa zároveň k svojej schopnosti splniť svoje zmluvné záväzky
účelovo v žiadnom z dosiaľ prebiehajúcich konaní nijako nevyjadril. Následne podal dňa 15.02.2023

voči nej na súde návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia, a účelovo
nechal zapísať na príslušnom LV č. XXX poznámku o tomto súdnom konaní, pričom prebiehajúce
katastrálne vkladové konanie v prospech kupujúceho Bestnew, s.r.o. bolo v tejto súvislosti (nezákonne)
prerušené. V dôsledku tejto skutočnosti jej nebola kupujúcim zaplatená kúpna cena, keďže jej zaplatenie
bolo v zmysle kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi ňou a touto treťou osobou viazané na povolenie vkladu
prevádzaných nehnuteľností do katastra nehnuteľností. Čo sa týka kúpnej zmluvy

so spoločnosťou Bestnew, s.r.o., podotkla, že túto zmluvu do konania nedoložil navrhovateľ, ako
nesprávne uvádzal v svojom odvolaní, ale ju doložila v predchádzajúcom odvolacom konaní ona sama.
Navrhovateľ v odvolaní poukázal na jej zmluvné vyhlásenie o tom, že
ku dňu podpisu tejto zmluvy sú všetky splatné záväzky týkajúce sa nehnuteľnosti zaplatené. Ona žiadny
rozpor v tomto svojom vyhlásení nevníma, zaplatila totiž navrhovateľovi prvé tri splátky kúpnej ceny,

štvrtú časť kúpnej ceny mala právo odmietnuť zložiť do notárskej úschovy a zároveň navrhovateľ nemá
nárok na zaplatenie tejto štvrtej časti na svoj účet, keďže neboli dosiaľ splnené zmluvne dohodnuté
podmienky.
19. K tvrdeniam navrhovateľa o osvedčení skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude
ohrozená, produkovala odporkyňa vyjadrenie, že prevodom vlastníckeho práva k predmetným

pozemkom na spoločnosť Bestnew, s.r.o. sa nezbavila svojho majetku, pričom tento
len previedla za rovnakú kúpnu cenu, aká bola dohodnutá v kúpnej zmluve uzavretej s navrhovateľom.
Sám navrhovateľ svojím konaním znemožnil vyplatenie kúpnej ceny odporkyni novým nadobúdateľom.
Zároveň poukazovala na to, že navrhovateľ nepreukázal, že realizuje faktické alebo právne úkony
smerujúce k úplnému zmareniu prípadnej budúcej exekúcie a ani k jej výraznému sťaženiu, keďže

neosvedčil, že sa zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za
veci nižšej hodnoty. Je osobou
so stálym príjmom zo zamestnania a aj vlastníčkou bytu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
v k. ú. B., ako aj množstva ďalších nehnuteľností evidovaných v k. ú. B., E., G., C. a L. L.. Nie je voči
nej vedené žiadne exekučné konanie, ani konkurz na jej majetok a ani nie je daňovým či odvodovým

dlžníkom.
20. Odporkyňa mala tiež za to, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia by sa v neprimeranom
rozsahu zasiahlo do jej práv spojených s predmetom záložného práva a v dôsledku nariadeného
zabezpečovacieho opatrenia by jej hrozil vznik ďalšej závažnej a nenapraviteľnej ujmy. Navrhovateľovi
nehrozí žiadna bezprostredná ujma. Zároveň sa odporkyňa považovala za slabšiu stranou právneho

vzťahu, v ktorej časti vyjadrenia poukázala na úpravu podľa ust. § 2 písm. u) zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa. V nadväznosti na ust. § 5 tohto právneho predpisu nie je možné v
zmluvných vzťahoch uvádzať nepravdivé, neúplné, nepresné, nejasné, dvojzmyselné údaje, zamlčať
údaje o vlastnostiach výrobku a služby. S poukazom na ust. § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.
odporkyňa uviedla, že nekalé praktiky sú zakázané. Navrhovateľ tak konal s cieľom zneužiť svoje právo

na súdnu ochranu,
so snahou znevýhodniť druhú stranu, a nie s cieľom ochrany vlastných hospodárskych záujmov. Súd by
mal preto prihliadať na ust. článku 5 CSP.
21. K námietke navrhovateľa, že súd prvej inštancie nerozhodol v zmysle podaného návrhu, pretože
sa vo svojom návrhu domáhal vydania neodkladného opatrenia, resp. nariadenia zabezpečovacieho

opatrenia a súd prvej inštancie v tomto prípade konal a rozhodol
len o nariadení zabezpečovacieho nariadenia, odporkyňa záverom poukázala na to, že uznesením č.
k. 6C/13/2023-34 zo dňa 09.03.2023, a to jeho výrokom III. Okresný súd Martin návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol. Krajský súd v Žiline zrušil toto uznesenie na základe jej odvolania len
vo výrokoch I,. IV. a V. a jej odvolanie voči výroku III. odmietol, keďže nebola oprávnenou osobou na

podanie takéhoto odvolania. Navrhovateľ odvolanie nepodal. Uznesenie Okresného súdu Martin č. k.
6C/13/2023-34 vo výroku III. nadobudlo právoplatnosť dňa 31.03.2023. Na strane súdu prvej inštancie
nebol žiaden dôvod, aby rozhodoval o tejto časti návrhu žalobcu.22. Navrhovateľ v rámci odvolacej repliky uviedol, že odporkyňa nespomenula, že rozhodnutie
Okresného úradu Martin zo dňa 14.11.2022 bolo zo strany Okresného úradu Žilina, odbor opravných
prostriedkov rozhodnutím zo dňa 23.03.2023 číslo spisu OU-ZA-OOP3-2023/008197-002 zrušené a

vrátenénanovéprejednanie.Dňa07.12.2023bolovydanéOkresnýmúradomMartin,odborstarostlivosti
o životné prostredie rozhodnutie č. OU-MT-OSZP-2023/001163-069, v ktorom sa rozhodlo že zámer
navrhovanej činnosti „H. I. J. – G.“ sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Toto rozhodnutie
zatiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Navrhovateľ tak tvrdil, že naopak odporkyňa mala v úmysle neuhradiť
od samotného počiatku štvrtú časť kúpnej ceny. Odporkyňa síce doložila informáciu, že nie je vedené

voči nej exekučné konanie, avšak spoločnosť na ktorú chce previesť predmetné pozemky sa javí ako
pochybná. Táto má základné imanie vo výške 5.000,- eur, nemá vykázané príjmy za rok 2022, má dlhy
a nedoplatky a jej výnosy za rok boli len vo výške 24.037,- eur. Dá sa predpokladať, že kúpna cena
ani žalovanej nebude vyplatená, keďže aj platobné podmienky v tejto kúpnej zmluve sú dosť pochybné
nastavené. Zdá sa viac ako zarážajúce, že odporkyňa pri jej obozretnosti a predvídavosti prevedie
vlastnícke právo

natretiuosobubeztoho,abyjejbolouhradenéčolenjednoeuro.Odporkyňavlastníbytvbezpodielovom
spoluvlastníctve manželov, na ktorom však viazne ťarcha v prospech banky z roku 2016, kde výška tohto
úveru určite prevyšuje jeho pohľadávku, takže sa z nej nebude môcť uspokojiť a hrozí, že exekúcia bude
zmarená. K zoznamu pozemkov, ktorý odporkyňa predložila, navrhovateľ uviedol, že ide len o nebonitné
pozemky v podieloch, ktoré nemajú hodnotu ani 1/4-iny zo sumy 81.764,50 eur. Odporkyňa nedoložila

hodnotu týchto pozemkov, ocenenú napr. znaleckým posudkom, ani zostávajúcu výšku nezaplatenej
istiny spolu s úrokom, ktorú je povinná uhradiť záložnému veriteľovi A. A., M.. Existujú tak obavy z
ohrozenia exekúcie podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, pokiaľ by nebolo zriadené sudcovské záložné právo,
keďže majetok odporkyne nepostačuje na úhradu sumy vo výške 81.764,50 eur.
23. Odporkyňa v rámci odvolacej dupliky uviedla, že hoci navrhovateľ vo svojom vyjadrení spochybňuje

jej úsudok ohľadom konania o posudzovaní vplyvov projektu „IVB Tri Duby“ na životné prostredie, sám
však potvrdzuje jej tvrdenie, že toto konanie zatiaľ nebolo právoplatné ukončené. Zároveň nepoprel ani
jej tvrdenie o tom, že jej v zmluvne dohodnutej lehote do 31.12.2023 nebolo z jeho strany doručené
vydané stavebné povolenie verejný vodovod, cestné teleso ani vydané kolaudačné rozhodnutie
vodovod, verejné osvetlenie, zhotovenie štrkového lôžka cestnej komunikácie. Tiež nepoprel, že

doposiaľ neboli začaté žiadne stavebné práce za účelom vybudovania inžinierskych sietí, prístupovej
cesty s asfaltovým kobercom alebo betónovým povrchom alebo pouličného osvetlenia, teda práce
nutné k splneniu jeho zmluvných záväzkov. Navrhovateľ sa rovnako účelovo nevyjadril k ďalším
skutočnostiam, ktoré uviedla vo svojom vyjadrení ohľadom jeho schopnosti splniť si svoje záväzky a
jeho dôveryhodnosti, t. j. že v inom jeho projekte, resp. jeho konateľa a jediného spoločníka v obci J.,

kde vystupoval ako developer, sa tiež nedobudovali
k domom, resp. pozemkom určeným na stavbu rodinných domov prístupové cesty. S navrhovateľom
komunikovala, no ten jej nič z toho žiaľ dôveryhodne nevysvetlil. V priebehu súdnych konaní, ktoré
inicioval, prebiehajúcich už od marca 2023, sa tiež k svojej schopnosti splniť svoje zmluvné záväzky
nijako nevyjadroval a nevyjadruje sa ani v svojom poslednom vyjadrení.

24. Iné ďalšie podania strán v rámci odvolacieho konania neboli odvolaciemu súdu predložené.
25. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie navrhovateľa bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný [§ 355
ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) a m) CSP] a oprávneným subjektom (§ 359 CSP) – navrhovateľom,
v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, preskúmal odvolaním navrhovateľom napadnuté uznesenie

súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust.
§ 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania § 378
ods. 1 v spojení s § 329 ods. 1 CSP) uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa ust. § 387
ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil, aj keď z iných dôvodov.
26. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 380 CSP je viazaný

odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa procesných podmienok, na ktoré je povinný
prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva, že na iné pochybenia
súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť
v zmysle ust. § 365 CSP dôvodom
na podanie odvolania, prihliadať nemôže, aj keď by takéto pochybenia zistil. Vady týkajúce sa

procesných podmienok odvolací súd nezistil.
27. Primárne odvolací súd považoval za potrebné vysporiadať sa s odvolacou námietkou navrhovateľa,
že súd prvej inštancie nerozhodol o celom jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
a nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 15.02.2023. Odvolací súd dáva do pozornostiskutočnosť, že o tomto návrhu pôvodne rozhodol Okresný súd Martin uznesením č. k. 6C/13/2023-34
zo dňa 09.03.2023, a to tak, že výrokom I. zriadil záložné právo v prospech navrhovateľa na
nehnuteľnostiach, a to pozemok parcela KN-C

č. 166/92 - orná pôda o výmere 847 m2 a pozemok parcela KN-C č. 166/93 - orná pôda o výmere 900
m2, zapísaných na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, pre k. ú. G., obec
G., okres D., za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky navrhovateľa vo výške 81.764,50 eur s
príslušenstvom. Výrokom II. vo zvyšnej časti návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
Výrokom III. návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Výrokom IV. rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok
na náhradu trov konania. Výrokom V. uložil navrhovateľovi, aby na Okresný súd Žilina podal proti
odporcovi žalobu vo veci samej o zaplatenie sumy 81.764,50 eur
s príslušenstvom v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia. O odvolaní odporkyne proti uzneseniu
Okresného súdu Martin č. k. 6C/13/2023-34 zo dňa 09.03.2023 rozhodol Krajský súd v Žiline, ako súd
odvolací, uznesením č. k. 6Co/41/2023-126 zo dňa 29.06.2023 tak,

žeuznesenieOkresnéhosúduMartinč.k.6C/13/2023-34zodňa09.03.2023vovýrokochI.,IV.aV.zrušil
a vec vrátil Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie a zároveň odvolanie odporkyne proti výrokom II.
a III. uznesenia Okresného súdu Martin č. k. 6C/13/2023-34
zo dňa 09.03.2023 odmietol. O návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia a časti
návrhu navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k pozemkom parcela KN-

C č. 166/94 - orná pôda o výmere 870 m2, parcela KN-C č. 166/95 - orná pôda o výmere 833 m2 a
parcela KN-C č. 166/96 - orná pôda o výmere 786 m2, zapísaným na LV č. XXX vedenom Okresným
úradom Martin, katastrálnym odborom
pre okres D., obec D., k. ú. G., tak už bolo právoplatne rozhodnuté uznesením Okresného súdu
Martin č. k. 6C/13/2023-34 zo dňa 09.03.2023 vo výrokoch II. a III., ktoré nadobudlo v týchto výrokoch

právoplatnosť dňa 31.03.2023. Súd prvej inštancie tak rozhodoval a mal povinnosť rozhodnúť len
o návrhu navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k pozemkom parcela KN-
C č. 166/92 - orná pôda o výmere 847 m2 a pozemok parcela KN-C č. 166/93 - orná pôda o výmere 900
m2, zapísaných na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, pre k. ú. G., obec
G., okres D. (k tomu viď aj obsah odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, odseky

č. 6 a 7).
28. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie založil na závere, že veci neboli splnené zákonné
predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Tento záver založil na tom,
že v posudzovanej prípade navrhovateľ nepostupoval v zmysle ustanovení predmetnej kúpnej zmluvy.
Podľa článku IV. bod 4 kúpnej zmluvy mal totiž navrhovateľ ako predávajúci v situácii, keď odporkyňa

ako kupujúca neuhradila dohodnutú časť kúpnej ceny v dohodnutej lehote, odstúpiť od zmluvy, a keďže
medzičasom odporkyňa nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, žiadať, aby vykonala právne
úkony smerujúce k zápisu vlastníckeho práva späť na navrhovateľa. Súd prvej inštancie nemal zo strany
navrhovateľa osvedčené, že by postupoval v danom prípade spôsobom dohodnutým v kúpnej zmluve.
Z tvrdení navrhovateľa v podanom návrhu taktiež nevyplynulo, že by sa domáhal vlastníckeho práva

k predmetným nehnuteľnostiam. Domáhal sa výlučne zaplatenia štvrtej časti kúpnej ceny vo výške
81.764,50 eur. Preto súd prvej inštancie nemal osvedčenú dôvodnosť a trvanie peňažného nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia,
ako jednu z podmienok pre nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.
29. Navrhovateľ v podanom odvolaní namietal, že odstúpenie od kúpnej zmluvy z jeho strany bolo len

jeho právom, a nie povinnosťou. Ak teda od kúpnej zmluvy neodstúpil, môže dôvodne požadovať od
odporkyne úhradu aj štvrtej časti kúpnej ceny vo výške 81.764,50 eur, a nie sa domáhať na súde určenia
jeho vlastníckeho práva. V tomto rozsahu sa odvolací súd stotožňuje s argumentáciou navrhovateľa,
keďže odstúpenie od kúpnej zmluvy z dôvodu neuhradenia kúpnej ceny bolo zmluvne dojednaným
právom dotknutej zmluvnej strany, t. j. navrhovateľa ako predávajúceho, no nie jeho povinnosťou. Ako

už uviedol odvolací súd v uznesení č. k. 6Co/41/2023-126 zo dňa 29.06.2023, v posudzovanej veci
bolo preto potrebné vyhodnotiť, či porušenie zmluvnej povinnosti odporkyne vymedzené tvrdeniami
navrhovateľa (nezloženie štvrtej časti kúpnej ceny v dohodnutej lehote do notárskej úschovy) zodpovedá
právu na zaplatenie peňažnej pohľadávky navrhovateľovi v sume 81.764,50 eur, vo vzťahu ku ktorému
nároku navrhovateľ navrhol v tejto veci procesnú ochranu zabezpečovacím opatrením. Odvolací súd

konštatuje, že súd prvej inštancie si však túto povinnosť riadne nesplnil.
30. Pokiaľ navrhovateľ v ďalšom namietal, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s výrokom I.
uznesenia Okresného súdu Martin č. k. 6C/13/2023-34 zo dňa 09.03.2023, ktorým bolo čiastočne
vyhovené návrhu navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a tým porušil právonavrhovateľa na spravodlivé súdne konanie, rozhodol v rozpore so zásadou, aby v tej istej veci rozhodli
dva súdy odlišne, odvolací súd upriamuje pozornosť, že uznesenie Okresného súdu Martin č. k.
6C/13/2023-34 zo dňa 09.03.2023 vo výroku I., ako aj

vovýrokochIV.aV.bolouznesenímodvolaciehosúduč.k.6Co/41/2023-126zodňa29.06.2023zrušené
a vec vrátená Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie, a preto nemá akúkoľvek záväznosť vo vzťahu
k následnému rozhodovaniu veci súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie preto nebol akokoľvek
viazaný označeným rozhodnutím Okresného súdu Martin, ani dôvodmi tohto rozhodnutia a ani nemal
povinnosť sa s nimi v odôvodnení napadnutého rozhodnutia akokoľvek vysporiadavať. Navrhovateľ tak

nemohol mať legitímne očakávanie, že súd prvej inštancie rozhodne rovnako, ako rozhodol iný súd
(OkresnýsúdMartin)vrozhodnutí,ktorébolovodvolacomkonanízrušené.Dotknutúodvolaciunámietku
tak považoval odvolací súd za plne neopodstatnenú.
31. Odhliadnuc od doposiaľ uvedeného posúdenia dôvodnosti odvolacích dôvodov, odvolací súd
pri svojom rozhodnutí vychádzal z obsahu predmetnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom ako
predávajúcim a odporkyňou ako kupujúcou dňa 10.10.2022, z ktorej zistil, že táto okrem záväzku

navrhovateľa previesť vlastnícke právo a odovzdať predmet kúpy odporkyni (článok II. bod 1 a 3)
obsahovala aj záväzok navrhovateľa najneskôr v lehote do 31.12.2023 zapísať na pozemky, na ktorých
bude vybudovaná prístupová cesta, vecné bremeno (in rem), a to právo prechodu a prejazdu v prospech
prevádzaných pozemkov (článok III. bod 4). Kupujúci si zároveň v článku III. bod 4 zmluvy vymienil
nasledovné vlastnosti predmetu kúpy: na predmete prevodu mali byť vybudované najneskôr v lehote

31.12.2023 inžinierske siete v rozsahu – prípojka vody, vybudované prístupové cesty s asfaltovým
kobercom alebo betónovým povrchom, pouličné osvetlenie, a to tak, aby bol pozemok spôsobilý na
zriadenie stavby rodinného domu a súčasne mal všetky vlastnosti zodpovedajúce projektu „H. I. J.“.
Uvedené záväzky boli v kúpnej zmluve označené ako podstatná podmienka záväzku navrhovateľa
podľa zmluvy a ich porušenie bolo podľa dohody strán považované za závažné porušenie zmluvy,

pre ktoré vzniká odporkyni ako kupujúcej právo na okamžité odstúpenie od kúpnej zmluvy (článok III.
bod 4. posledná veta). Sporná štvrtá časť kúpnej ceny v sume 81.764,50 eur (zodpovedajúca tvrdenej
pohľadávke navrhovateľa, ktorá mala byť zabezpečená navrhovaným sudcovským záložným právom
podľa § 343 CSP) mala byť odporkyňou zložená do notárskej úschovy do 31.01.2023
na obdobie do 31.12.2023 a uvoľnená z notárskej úschovy v prospech navrhovateľa v sume 49.058,70

eur bezprostredne po doručení vydaného stavebného povolenia verejný vodovod a cestné teleso
a v sume 32.705,80 eur bezprostredne po doručení vydaného kolaudačného rozhodnutia vodovod,
verejné osvetlenie, zhotovenie štrkového lôžka cestnej komunikácie (článok IV. bod 2.1.). Zároveň sa
navrhovateľ zaviazal, že po skolaudovaní inžinierskych sietí NN rozvodov prostredníctvom projektu
15848 G. - I. J. - Zahustenie TS v investičnom projekte Stredoslovenská distribučná a. s., dobuduje

a skolauduje na vlastné náklady spevnené cestné teleso do finálneho povrchu v zmysle projektovej
dokumentácie
do 120 dní od vydania kolaudačného rozhodnutia NN rozvodov (článok IV. bod 2.2.).
32. Bez akejkoľvek ingerencie do rozhodovania súdu vo veci samej o zaplatenie spornej pohľadávky
navrhovateľa vo výške 81.764,50 eur, odvolací súd vychádzal pri svojom rozhodovaní o návrhu na

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vychádzal výlučne z obsahu skutkových tvrdení strán a nimi
predložených dôkazov a skutočností z nich vyplývajúcich, ktoré mal za osvedčené. Z obsahu predmetnej
kúpnej zmluvy zo dňa 10.10.2022 možno podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne vyvodiť, že
predmetom záväzku navrhovateľa podľa zmluvy nebol len záväzok previesť na odporkyňu a odovzdať jej
predmet kúpy, ale zároveň aj po uzavretí kúpnej zmluvy vybudovať na predmete kúpy inžinierske siete

vrozsahuprípojkavody,vybudovaťprístupovécestysasfaltovýmkobercomalebobetónovýmpovrchom
apouličnéosvetlenie,atotakabybolpozemokspôsobilýnazriadeniestavbyrodinnéhodomuasúčasne
malvšetkyvlastnostizodpovedajúceprojektu„H.I.J.“.Jetedazrejmé,ževčaseuzavretiakúpnejzmluvy
na predmete kúpy (predávaných pozemkoch) neboli vybudované inžinierske siete v rozsahu prípojka
vody, prístupové cesty s asfaltovým kobercom alebo betónovým povrchom a pouličné osvetlenie, a to

tak aby bol predmet kúpy spôsobilý na zriadenie stavby rodinného domu a súčasne mal všetky vlastnosti
zodpovedajúce projektu „H. I. J.“. Z dojednania o úhrade kúpnej ceny sa potom javí, že štvrtá časť
kúpnej ceny v sume 81.764,50 eur mala zodpovedať práve odplate za uvedené nepeňažné plnenie
navrhovateľa, ktoré bolo v kúpnej zmluve označené ako odporkyňou (kupujúcou) „vymienená vlastnosť
predmetu prevodu“, a to či už vo fáze vydaného stavebného povolenia, resp. následne vydaného

kolaudačného rozhodnutia. Inak povedané, javí sa, že len časť dojednanej celkovej kúpnej ceny vo
výške 233.530,- eur (článok III. bod 1.), a to v sume 151.765,50 eur (súčet prvých troch časí kúpnej
ceny podľa článku III. bod 2.1., t. j. 10.000,- eur + 25.000,- eur + 116.765,50 eur = 151.765,50 eur) bola
kúpnou cenou za „holé“ pozemky v stave v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy a zvyšná spornáštvrtá časť kúpnej ceny vo výške 81.764,50 eur mala byť odplatou za budúce zhodnotenie predmetu
kúpy vykonané zo strany navrhovateľa ako predávajúceho po uzavretí kúpnej zmluvy, zodpovedajúce
administrácii a vybudovaniu odporkyňou vymienených vlastností predmetu prevodu podľa článku III. bod

4. zmluvy. Zo strany navrhovateľa však nesporne nedošlo ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie
(329 ods. 2 v spojení s § 344 CSP) k splneniu jeho nepeňažných záväzkov (okrem záväzku previesť
vlastníctvo k predmetným pozemkom a odovzdať ich odporkyni), a teda k vzniku práva navrhovateľa na
uvoľnenie štvrtej časti kúpnej ceny v sume 81.746,50 eur z notárskej úschovy na jeho bankový účet.
V kúpnej zmluve bolo zároveň dojednané (článok IV. bod 2.1.), že odporkyňa zloží štvrtú časť kúpnej

ceny v sume 81.746,50 eur do notárskej úschovy do dňa 31.01.2023 na obdobie
do 31.12.2023. Absentuje však v nej dojednanie pre prípad, že by navrhovateľ do 31.12.2023 nesplnil
zmluvné podmienky pre uvoľnenie štvrtej časti kúpnej ceny, resp. jej časti z notárskej úschovy na jeho
bankový účet. Súčasne strany nepredložili súdu zápisnicu o úschove peňazí [§ 47, § 65 ods. 4 a §
68 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok)], z ktorej by
vyplývalo, ako má notár naložiť s peniazmi, ktoré sú predmetom úschovy, ak zo strany navrhovateľa

ako príjemcu nedôjde k splneniu podmienok na vydanie peňazí z úschovy do 31.12.2023. Možno sa
len logicky domnievať, že notár mal po uplynutí doby úschovy (do 31.12.2023) vrátiť peniaze z úschovy
odporkyni
ako zložiteľovi, pretože zo strany navrhovateľa nedošlo do 31.12.2023 k splneniu podmienok na jej
zaplatenie (ako to tvrdila odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa, a tento toto jej skutkové

tvrdenie nepoprel).
33. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia
je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka
na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná,
s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa.

Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania (§ 344 v spojení s § 337 CSP),
v priebehu konania, ako aj
po jeho skončení (§ 344 v spojení s § 338 CSP). Zo zákonnej formulácie možno substancovať základné
predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré musia byť naplnené kumulatívne:
a) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, b) spôsobilý predmet záložného práva,

ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c) zriadenie záložného práva prostredníctvom
zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a d) existencia obavy
z budúceho zmarenia exekúcie. Zabezpečovacie opatrenie tak môže slúžiťˇ len na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky. Peňažná pohľadávka môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov.
V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by mala byť konkretizovaná peňažná pohľadávka tak,

aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti
a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť
ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
34. Odvolací súd tak v nadväznosti na vyššie uvedené nemal osvedčenú dôvodnosť peňažnej
pohľadávky navrhovateľa, ktorej sa mala poskytnúť ochrana formou nariadenia zabezpečovacieho

opatrenia. Navrhovateľ totižto neosvedčil naplnenie podmienok pre vznik jeho práva na zaplatenie sumy
81.746,50 eur (ako štvrtej časti kúpnej ceny). Povinnosť odporkyne zložiť peňažnú sumu 81.746,50
eur do notárskej úschovy, hoc jej splnenie bolo v predmetnej kúpnej zmluve (článok IV. bod 2.2.
a bod 3.) považované za úhradu štvrtej časti kúpnej ceny zo strany odporkyne, bolo potrebné vykladať
v prvom rade ako formu zabezpečenia úhrady budúcej pohľadávky navrhovateľa na zaplatenie sumy

81.746,50 eur v zmluve označenej ako štvrtá časť celkovej kúpnej ceny. Nesporná skutočnosť, že
si odporkyňa povinnosť zložiť do notárskej úschovy peňažnú sumu 81.746,50 eur podľa zmluvných
podmienok nesplnila, ešte sama o sebe neznamená, že navrhovateľovi vzniklo právo na zaplatenie
„štvrtej časti kúpnej ceny“ vo výške 81.746,50 eur, resp. či mu vôbec v budúcnosti takéto právo
vznikne. Odvolací súd tak nemal osvedčené naplnenie jednej z nevyhnutných podmienok pre nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia, a preto považoval odvolanie navrhovateľa (aj napriek jeho čiastočnej
dôvodnosti) za nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým bol jeho návrh, hoc z iných dôvodov, zamietnutý.
35. S poukazom na záver, že v posudzovanom prípade nebolo osvedčené naplnenie jedného
z predpokladov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenia dôvodnosti a trvania

peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť
ohrozená exekúcia, odvolací súd považoval za nadbytočné vyporiadavať sa vo svojom rozhodnutí
s ostatnou odvolacou argumentáciou navrhovateľa, týkajúcou sa osvedčenia okolností odôvodňujúcich
obavu ohrozenia budúcej exekúcie, vedenej na uspokojenie jeho (neosvedčeného) peňažnéhonároku. Z rovnakých dôvodov nadbytočnosti bolo tiež nepotrebné zaoberať sa zvyšnou odvolacou
argumentáciou sporových strán.
36. Navrhovateľ v odvolaní zároveň neuviedol žiadne odvolacie dôvody, pokiaľ ide o jeho odvolanie

proti výroku II. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania, a teda
odvolací súd uvedený výrok mohol preskúmať len v závislosti prieskumu uznesenia súdu prvej inštancie
vo výroku I.
37. V nadväznosti na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust.
§ 387 ods. 1 CSP tak vo výroku I., ako aj v závislom výroku II. o náhrade trov konania

ako vecne správne potvrdil.
38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP pri
aplikácii ust. § 262 ods. 1 a ust. § 255 ods. 1 CSP. Odporkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná,
apretojejodvolacísúdpriznalprotinavrhovateľovinároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu
100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
39. Záverom odvolací súd dodáva, že konštatované závery neprejudikujú rozhodnutie súdu
vo veci samej o žalobe navrhovateľa na zaplatenie sumy 81.746,50 eur, v ktorom bude vykonané
zrejme dokazovanie v oveľa širšom rozsahu. Komplexné posúdenie dôvodnosti nároku navrhovateľa na
zaplatenie sumy 81.746,50 eur bude teda predmetom iného konania vo veci samej.

40. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo

od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane
pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná
má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].