Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 12, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/51/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5623011748
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Liptáková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5623011748.1

Uznesenie

8 3To/51/2024
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Liptákovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Sučika a JUDr. Eriky Bebčákovej, na neverejnom zasadnutí konanom 12. júna 2024 prejednal
odvolanie podané prokurátorom proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 8T/58/2023-255
zo dňa 7.2.2024 a takto

r o z h o d o l :

8 3To/51/2024
Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. por. zrušuje rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k.
8T/58/2023-255 zo 7.2.2024.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vracia okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

7 3To/51/2024
Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 8T/58/2023-255 zo 7.2.2024 bol obžalovaný A. B.
podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora, pre skutok právne kvalifikovaný
ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák.
na tom skutkovom základe, že:

po tom, ako ho poškodený C. D., nar. XX.XX.XXXX, odmietol ďalej voziť a následne odviesť svojím
motorovým vozidlom zn. VW golf, červenej farby, ev. číslo E. (ďalej len motorové vozidlo) z mesta E.
do mesta D. F., dňa 15.10.2022 v čase okolo 18.00 hod. na ul. C. v E. namieril v motorovom vozidle
zo sedadla spolujazdca nožík na hlavu poškodeného C. D., ktorý sedel na mieste vodiča a držal ho
vo vzdialenosti približne 10 až 15 cm od jeho tváre, pričom mu povedal: „More, a teraz si rozmysli, čo

spravíš", kedy zo strachu o svoj život ho poškodený C. D. odviezol spolu s F. C., nar. XX.XX.XXXX,
ktorý v tom čase sedel na zadnom sedadle motorového vozidla, do D. F. a po zavezení a vrátení sa
späť z D. F. do E. v presne nezistenom čase medzi cca. 23.20 hod. dňa 15.10.2022 a 00.00 hod. dňa
16.10.2022 v motorovom vozidle v prítomnosti F. C. žiadal od poškodeného C. D., aby mu dobil kredit
na stávkovanie z firemného mobilného telefónu C. D. a po odmietnutí zo strany poškodeného začal byť
agresívny, zvyšoval hlas, natiahol sa rukou na poškodeného C. D., ktorý zo strachu z vedomia, že má

stále pri sebe nôž, kredit dobil a ďalej ho spolu s F. C. vozil ešte po meste E. až do 05.00 hod. dňa
16.10.2022,
- následne dňa 16.10.2022 v čase okolo 16.00 hod. pred Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Ružomberku, na ul. G. H., E., po tom ako si od neho vypýtal poškodený C. D. peniaze za vozenie
motorovým vozidlom za deň 15.10.2022, začal zvyšovať hlas, chytil mu rukoväť bicykla, na ktorom tam
poškodený C. D. prišiel a povedal mu, že kvôli nemu prišiel o biznis s obrazom, že mu má dať poškodený

C. D. 300,- eur na hotel a vyfajčiť pohlavný úd, pričom poslednú časť vety opakoval niekoľkokrát, kedy
počas rozhovoru sa niekoľkokrát zahnal na poškodeného C. D. pravou rukou a povedal mu, že či chce,aby mu rozbil hubu, po čom mu poškodený C. D. vytrhol volant bicykla a odišiel a počas odchodu z
miesta stretnutia na poškodeného C. D. kričal, že vie, kto je a že si ho nájde,

lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodeného C. D. s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal
na civilný proces.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo 7.2.2024 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení
a poučení o opravných prostriedkoch prokurátor uviedol, že podáva odvolanie v neprospech
obžalovaného. Obžalovaný prehlásil, že sa vzdáva práva podať odvolanie aj za oprávnené osoby.

Dňa 22.3.2024 okresnému súdu bolo doručené odôvodnenie odvolania prokurátora, v ktorom uvádza
odvolateľ nasledovné odvolacie argumenty:

„Rozsudok prvostupňového súdu považujem za nesprávny a nezákonný. Mám za to, že súd vyhodnotil
vykonané dôkazy výlučne v prospech obžalovaného.
Poukazujem na to, že hoci výpoveď svedka – poškodeného C. D. možno považovať de facto za
jediný priamy dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného, nie je možné znižovať dôveryhodnosť jeho

svedeckých výpovedí uskutočnených či už v prípravnom konaní alebo na hlavnom pojednávaní v konaní
pred súdom len tým, že neexistuje iný priamy dôkaz o spáchaní obžalovaného skutku. Poškodený
súvisle a konzistentne vo všetkých výpovediach uskutočnených počas prípravného konania v rámci
podaného trestného oznámenia, jeho doplnenia, výsluchu pred vznesením obvinenia, po vznesení
obvinenia, v rámci konfrontácie s obvineným a napokon aj vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní,

detailne popísal skutkový stav, uvádzal tie isté skutočnosti a v žiadnych podstatnejších detailoch sa
vo svojich tvrdeniach nerozchádzal. Poškodený podal trestné oznámenie hneď po druhej časti skutku
dňa 16.10.2022 o 16.35 h a svoje tvrdenia preukázal predložením prsteňa zo žltého kovu, správami
z messengeru, sms správ, dokladom zo záložne a detailami jázd. Navyše, vypovedal po poučení o
trestných následkoch krivej výpovede a krivého obvinenia a po zložení prísahy na hlavnom pojednávaní.

Mám za to, že dôveryhodnosť výpovede poškodeného, ktorý je bezúhonným človekom a ktorý nebol
nikdy trestne stíhaný, ani súdne trestaný, čo bolo preukázané súdu odpisom z registra trestov a z
lustrácie GP SR, nebola nijako spochybnená. Bezúhonnosť poškodeného a tiež to, že v čase skutku
mal súčasne dve zamestnania a momentálne pracuje v zahraničí, vyvracajú tvrdenia obžalovaného,
podľa ktorého motívom poškodeného podať naňho trestné oznámenie bola tá skutočnosť, že predáva

rómskym deťom trávu na H.. I. po ulici a vymýšľa si, aby ho dostal, aby sedel.
Naopak, obžalovaný bol už v minulosti právoplatne odsúdený za zločin vydierania v prvom prípade podľa
§ 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a v druhom prípade podľa § 189 ods. 1 Trestného
zákona, a hoci tieto odsúdenia mu boli zahladené, svedčia o jeho výraznom sklone k páchaniu obdobnej
trestnej činnosti, za ktorú bola podaná aj obžaloba v tejto trestnej veci. Zároveň obžalovaného skutku sa

mal obvinený dopustiť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vo veci sp. zn. 1T/45/2022 pôvodne
vedenej na Okresnom súde Ružomberok.
Súd nevysvetlil, prečo neuveril detailným a opakovane uvádzaným tvrdeniam svedka – poškodeného C.
D., ktorý sa o skutku zdôveril nielen svedkovi H. J., ale aj svedkovi K. E. a v tom čase spolubývajúcemu
F. L.. Poškodený sa mal o skutku zdôveriť aj ďalším osobám, avšak na hlavnom pojednávaní vysvetlil,

že ich nechce menovať pred obžalovaným z dôvodu, že ide o blízku rodinu.
Svedok H. J. pritom dosvedčil aj tú časť skutkového deja, kedy sa s poškodeným stretli na čerpacej
stanici po tom, čo sa obžalovaný mal poškodenému vyhrážať. Síce poškodený o detailoch konania
obžalovaného, a teda o tom, že sa mu mal obžalovaný vyhrážať s nožom, povedal svedkovi H. J. až s
odstupom času cca 2 až 3 týždňov po skutku, avšak táto skutočnosť nemôže byť dôvodom na oslabenie

dôveryhodnosti tvrdení poškodeného. Svedok – poškodený C. D. na hlavnom pojednávaní vysvetlil, že
bol paralyzovaný strachom o svoje zdravie a finančné prostriedky zamestnávateľa v taxislužbe zároveň.
Uviedol, že nikdy vo vozidle nebol sám, preto pri prvej časti skutku vo
vozidle čakal a s vozidlom neodišiel. Pokiaľ aj teda poškodený podľa svedka H. J. nevykazoval známky
nepohody, strachu, ale „len“ únavy, nie je podľa môjho názoru správne vyhodnotiť tieto skutočnosti v

prospech obžalovaného, keďže prežívanie strachu a nepohody je veľmi subjektívne. Rovnako svedok K.
E. na hlavnom pojednávaní dňa 07.02.2024 uviedol, poškodený sa mu po asi 2- 3 týždňoch zdôveril, že
ho mal obžalovaný ohrozovať s nožíkom a vyhrážať sa mu. Bol veľmi vyplašený, vystrašený a nevedel,
čo má s tým ďalej robiť.To, že mal poškodený C. D. z obžalovaného strach a frustácie vyplýva aj z výpovede svedka F. L. z
prípravného konania. Uvedený svedok vypovedal na hlavnom pojednávaní dňa 04.12.2023 s tým, že
vo vzťahu k obžalovanému uviedol, že v minulosti bol kvietok, zachránil svedkovi aj život a nikdy v

živote mu obžalovaný neublížil. K poškodenému uviedol, že v čase, keď spolu bývali, mali dobrý vzťah
medzi sebou. Uvedenému postoju svedka k obžalovanému a poškodenému svedčia aj jeho výpovede na
hlavnom pojednávaní dňa 04.12.2023, kedy dosvedčil, že mu poškodený hovoril o obžalovanom skutku,
žesasobžalovanýmzaplietol,ajodobíjaníkreditu,alevovzťahukpoužitiunožíkaužpovažovalkonanie
„za prifarbené“. Tu je nutné dodať, že v čase výsluchu na hlavnom pojednávaní svedok naznačoval

pozitívny vzťah k obžalovanému a skôr negatívny vzťah k poškodenému a vo vzťahu k použitiu noža a
vydieraniu, ktoré považoval subjektívne za prifarbené zo strany poškodeného, pričom doslovne uvádzal,
že ide len o jeho názor. Zároveň tento svedok vyjadril súhlas so svojou výpoveďou z prípravného konania
zo dňa 15.06.2023 z č.l. 78-79 rub, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná s tým, že ide o jeho
výpoveď a súhlasí s ňou. Z tejto výpovede svedka v prípravnom konaní doslovne vyplynulo: „Hovoril mi,
že mal z neho strach. O tom nožíku mi C. najprv nepovedal, to až potom dosť neskôr, dajme tomu po

týždni, až keď mal z toho A. frustráciu.“
Je síce pravdou, že aj pri prvej časti skutku, aj pri druhej časti skutku, boli prítomné tretie osoby, avšak
tieto sú v priateľskom vzťahu s obžalovaným a poškodený pri prvom aj druhom čiastkovom útoku bol s
nimivkontakteprvýkrát.Samotnýobžalovaný,ajsvedkoviaF.C.aE.M.,dosvedčilivpodstatnýchrysoch
priebeh skutku tak, ako ho detailne popísal poškodený, ale popreli, resp. vynechali len tú časť, kedy mal

obžalovaný poškodeného verbálne alebo inak nútiť, aby niečo konal alebo že by sa mu vyhrážal a použil
pri tom nôž. Svedok E. M. uviedol, že si začali nadávať, ale nepočul, čo si vykrikovali a poškodený odišiel
na bicykli a obžalovaný domov. To, že nepočul vyhrážky medzi obžalovaným a poškodeným možno
pričítať práve priateľskému vzťahu s obžalovaným. Z uvedených dôvodov nie je podľa môjho názoru
možné považovať výpovede uvedených svedkov za vierohodné.

Mám za to, že v rámci vykonaného dokazovania bolo dostatočne preukázané, že obžalovaný skutok sa
stal, je trestným činom a spáchal ho obžalovaný A. B..
Zároveň namietam aj postup súdu, keď nerozhodol o zhabaní veci – prsteňa zo žltého kovu podľa §
83 ods. 1 písm. d) Trestného zákona. Súd nevysvetlil, prečo považuje poškodeného za oprávneného
držiteľa tohto prsteňa, ktorý poškodený predložil pri doplnení trestného oznámenia dňa 18.10.2022 s

tým, že tento prsteň mu dal obžalovaný ako záruku za peniaze, ktoré na taxíku prejazdil.
So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby odvolací súd postupom podľa ust. § 321
ods. 1 Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8T/58/2023-255 zo
dňa 07.02.2024 a vrátil vec postupom podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku Okresnému súdu Liptovský
Mikuláš na nové prejednanie a rozhodnutie.“

Súdny spis neobsahuje vyjadrenie obžalovaného a poškodeného k odvolaniu prokurátora a k jeho
odôvodneniu.

Z hľadiska procesného odvolací súd postupoval podľa § 326 ods. 1 písm. b) Tr. por., pretože napadnutý

rozsudok trpí vadami, ktoré nemožno odstrániť na verejnom zasadnutí.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317
Tr. por., zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie
prokurátora je odvolaním podaným oprávnenou osobou v zmysle § 307 ods. 1 písm. a) Tr. por., odvolanie

prokurátora bolo podané v neprospech obžalovaného a obsah odvolania prokurátora spĺňa náležitosti
stanovené § 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por. Krajský súd zároveň zistil, že nedošlo k vzdaniu sa práva na
podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd
nepostupoval podľa § 316 ods. 1 Tr. por.

Odvolanie prokurátora považuje krajský súd za dôvodné a v plnom rozsahu a bez výhrad sa stotožňuje
s odvolacími argumentmi prokurátora.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy

obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.Trestný poriadok teda ustanovuje, že primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu
veci je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí to s predmetom zákona a jeho účelom, ktorým

je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie páchateľov a uskutočnenie spravodlivého
procesu.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých

okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní, alebo niektorá zo strán.

Orgány činné v trestnom konaní a súd teda hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia
(voľného uváženia), ktoré však neznamená možnosť ľubovôle z ich strany, ale musí byť založené na
logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých dôkazov získaných a vykonaných

zákonným spôsobom.

Hodnotenie dôkazov súdom sa musí premietnuť aj do odôvodnenia rozsudku, pričom podľa § 168 ods.
1 Tr. por., ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za
dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení

vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd
vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi
úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v
otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.

Právo na spravodlivé prejednanie veci zahrňuje tiež právo strán konania na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia. Je korelátom práva strán konania prednášať návrhy, argumenty a námietky, aby na ne
dostali primeranú odpoveď. Nutnosť odôvodniť súdne rozhodnutie je daná rovnako vo verejnom záujme,
pretože je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný, ale že rozhodovanie
súdu je kontrolovateľné verejnosťou. Je rovnako predpokladom toho, aby strany konania mohli účinne

uplatňovať opravné prostriedky, ktoré majú k dispozícii.

V danom prípade bola na obžalovaného podaná obžaloba a napadnutým rozsudkom bol podľa § 285
písm. a) Tr. por. oslobodený spod obžaloby pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin vydierania podľa
§ 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.

Okresný súd svoj oslobodzujúci rozsudok odôvodnil na stranách 8 až 10 odôvodnenia písomného
vyhotovenia rozsudku. Poukázal na to, že obžalovaného zo spáchania skutku usvedčuje len výpoveď
samotného poškodeného, pričom vo veci absentujú akékoľvek iné priame či nepriame dôkazy
o spáchaní skutku obžalovaným. Okresný súd v prospech obžalovaného vyhodnotil výpovede svedkov

N. B. a F. C., ktorí vypovedali v jeho prospech.

Krajskýsúdvkonečnomdôsledkukonštatuje,žezáverokresnéhosúdu,podľaktoréhonebolodokázané,
že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, nezodpovedá skutkovým okolnostiam prípadu, tak ako
vyplývajú z dôkazov vykonaných procesne relevantným spôsobom v prípravnom konaní, ako i v konaní

pred súdom. Všetky dôkazy, ktoré boli v konaní pred okresným súdom vykonané procesne relevantným
spôsobom, svedčia o tom, že žalovaný skutok sa stal. Odvolací súd má v súlade s prokurátorom
za to, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku
usvedčuje výpoveď svedka – poškodeného C. D., ktorý bol priamym účastníkom žalovaného skutku a
ktorý podrobne popísal protiprávne konanie obžalovaného. Podľa názoru odvolacieho súdu výpovede

poškodeného C. D. boli v priebehu celého trestného konania konzistentné, v podstatných bodoch sa od
svojich výpovedí neodchýlil, jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností popísal priebeh skutkového
deja tak, ako sa v dňoch 15.10.2022 a 16.10.2022 mal stať. Popísaný priebeh skutkového deja
poškodeným zodpovedá aj zabezpečeným listinným a vecným dôkazom, a to najmä predloženej SMS
komunikácii, dokladom zo záložne, detailmi z jázd a predloženým zlatým prsteňom. Poškodený C. D.

trestné oznámenie podal ešte v deň 16.10.2022, teda bezprostredne po skutku, ktorý sa obžalovanému
kladie za vinu. Výpoveď poškodeného potvrdzujú aj výpovede svedkov H. J., K. E. a F. L., ktorí síce
neboli priamymi účastníkmi žalovaného skutku, ale priebeh skutkového deja reprodukovali nepriamo
od slov poškodeného, ktorý sa im o skutku mal zveriť. V kontexte spolu aj s ostatnými zabezpečenýmilistinnými dôkazmi tieto okolnosti vytvárajú ucelenú reťaz priamych a nepriamych dôkazov, spôsobilých
vysloviť záver, že skutok sa stal tak ako ho popísal poškodený v podanom trestnom oznámení a v ďalších
výpovediach.

Všeobecne pri niektorých trestných činoch existuje dôkazná situácia tzv. slovo proti slovu, kedy
jediným priamym dôkazom, ktorý páchateľa usvedčuje zo spáchania skutku je len výpoveď poškodenej
osoby. Treba v tomto prípade tiež zdôrazniť, že súd hodnotí dôkazy z hľadiska ich zákonnosti,
závažnosti, pravdivosti a vierohodnosti, a to každý dôkaz jednotlivo, ale zároveň i v ich súhrne. Pri

hodnotení výpovede svedka súd skúma, či je logická, či sa svedok neodchyľuje od svojej prvej skoršej
predchádzajúcej výpovede, pričom v prípade odchýlok musí zisťovať, prečo k nim vo výpovedi svedka
dochádza. Pri hodnotení dôkazu vychádza z celej výpovede svedka, z rozsahu a závažnosti prípadných
rozdielov v jeho výpovediach a z vysvetlenia, prečo k nim došlo. Pravdivosť tvrdení svedka treba
posudzovať aj z hľadiska jeho osoby a zistenia, či má motív uvádzať nepravdu. Pritom nemožno
opomenúť, že svedok na rozdiel od obžalovaného má zákonnú povinnosť vypovedať pravdu, a preto

logicky i právne vždy musí platiť prezumpcia pravdivosti tvrdenia svedka, a to až do okamihu, kým
nie je preukázaný opak. Je úlohou súdu, aby po uvážení všetkých týchto dôkazov a okolností prípadu
postupom v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. podľa vnútorného presvedčenia rozhodol, ktorá skupina dôkazov
je vierohodná a ktorá vierohodná nie je.

Krajský súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa napadnutý odvolaním prokurátora trpí
vadami,ktorézákonodarcapredpokladávustanovení§321ods.1písm.b),d)Tr.por.,apretokrajskému
súduneostávaloničiné,lenrozsudokzrušiťavrátiťmuvecnanovéprejednaniearozhodnutiepostupom
podľa § 322 ods. 1 Tr. por.

Úlohou súdu prvého stupňa bude prehodnotiť dôkazy, ktoré boli doteraz v konaní pred súdom prvého
stupňa procesne relevantným spôsobom vykonané, a ďalšie rozhodnutie odôvodní súd prvého stupňa
tak, aby jeho dôvody boli konzistentné s výrokom, a teda aby neboli arbitrárne, ale preskúmateľné.
Odvolanie prokurátora krajský súd vyhodnotil ako dôvodné, keď zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec
okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je
viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony
a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Právnym názorom treba rozumieť názor odvolacieho súdu vyslovený v otázke procesného aj hmotného
práva.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

2 3To/51/2024
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.