Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 19, 2024

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7T/63/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1623010555
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. Mgr. Anna Přikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2024:1623010555.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v konaní pred samosudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v trestnej veci

obžalovaného A. B. narodeného XX.XX.XXXX, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 19. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bydliskom D. E. XXXX/X, C.,

sa uznáva za vinného, že

hoci mu z ustanovenia § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a rozsudku Okresného súdu
Malacky č. k. 8P 147/2011 zo dňa 23.4.2013, právoplatný dňa 16.5.2013 vyplýva, že bol zaviazaný
prispievať na výživu detí B. a to syna F., nar. dňa XX.XX.XXXX a syna F. nar. dňa X.X.XXXX, obaja trvale
bytom C., G. H. I. XXXX/XX sumou 120€ na syna F. a sumou 100€ na syna F., resp. podľa rozsudku
Okresného súdu Malacky č. k. 8P 140/2021 zo dňa 16.11.2022, právoplatný dňa 10.1.2023 sumou 200€
na syna F. a sumou 150€ na syna F. vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky C. J., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom C., G. H. I. XXXX/XX, si túto vyživovaciu povinnosť neplní čo aj z nedbanlivosti

riadne od 24.2.2023 do súčasnosti, čím mu vznikol za uvedené obdobie dlh na riadnom výživnom na
obe deti vo výške 6.650€ /vrátane mesiaca septembra 2024/, pričom bol za taký trestný čin uznaný
vinným trestným rozkazom Okresného súdu Malacky č. k. 1T/10/2023 zo dňa 20.2.2023, právoplatný
dňa 4.3.2023, obžalovanému doručený dňa 23.2.2023.

t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplnil čo aj z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať

iného, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona.

Za to sa mu
ukladá

podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona trestu odňatia
slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do ústavu na

výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal tunajšiemu súdu dňa 14.11.2023 obžalobu číslo 1Pv
261/23/1106 na v tom čase obvineného A. B. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.

1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkyne C.
J., prečítaním súd oboznámil podstatné listinné dôkazy, najmä rodné listy mal. detí č.l. 11 - 12, potvrdenia
o návšteve školy č.l. 13 - 14, rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. 8P/147/2011 č.l. 15 - 16,
rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. 9P/140/2021 č.l. 17, trestný rozkaz Okresného súdu Malacky

sp. zn. 1T/10/2023 č.l. 18 – 21, správu ÚPSVaR MA č.l. 22 - 24, správu Sociálnej poisťovne č.l. 26 –
32, výpis zo Živnostenského registra č.l. 33 – 36, zoznam vozidiel a evidenčnú kartu vodiča č.l. 37 – 41,
výpis z Centrálneho registra exekúcií na č.l. 44 – 46, vyjadrenie svedkyne na č.l. 96, aktualizovaný odpis
z registra trestov a centrálnu evidenciu správnych deliktov a priestupkov.

Obžalovaný A. B. neučinil žiadne z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. V rámci výsluchu
uviedol, že pracoval do novembra 2023 u zamestnávateľa v Trenčíne, ktorý mu nezaplatil mzdu, ani
doplatokzajednuzákazku.Dlžímucca10.600€.Akonáhlemutotobývalýzamestnávateľdoplatí,uhradí
celé zameškané výživné, to by vedel do 18. marca 2024. So synmi je v telefonickom kontakte, chodievali
k nemu pravidelne každý víkend do A., ale približne od korony postupne prestali chodiť, nakoľko starý

otec na strane matky nesúhlasil, aby ku nemu chodili. Občas sa s nimi stretne tu v C. u jeho matky vo
vinotéke.NaVianocemaliuňhoobálky,potomichimdalajehomatka.Ďalejobžalovanýuviedol,žesamu
narodilo ďalšie dieťa, má 7 mesiacov a ešte ho neboli pozrieť. Požiadal o poskytnutie dodatočnej lehoty
na zaplatenie dlžného výživného. Na ďalšom hlavnom pojednávaní uviedol, že mu bývalý zamestnávateľ
nevyplatil mzdu. Chcel založiť auto, aby dostal pôžičku, ale sa mu to nepodarilo. Ani od nebankovej

spoločnosti sa mu úver získať nepodarilo. Na ostatnom hlavnom pojednávaní uviedol, že prišiel o prácu,
novú sa mu nepodarilo nájsť.

Svedkyňa C. J., do rúk ktorej je obžalovaný povinný platiť výživné, vypovedala, že je bývalá družka
obžalovaného. Od februára 2023 jej nebolo zaplatené výživné v žiadnej sume až doposiaľ. Otec sa

sdeťminestretáva,nekomunikujesnimianitelefonicky.Zacelýminulýrokimotecnekúpilžiadnydarček,
na nič im neprispel. Ja si už ani nepamätám, kedy naposledy im niečo kúpil alebo im nejako prispel.
Obžalovaný s ňou ohľadom výživného nekomunikuje. Na ostatnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný
neuhradil nič z dlžného výživného a neuhradil ani výživné za predchádzajúce obdobie, za ktoré bol
obžalovaný odsúdený v roku 2023.

Z rodných listov vyplýva, že F. B., nar. XX.XX.XXXX a F. B., nar. XX.XX.XXXX sú deťmi otca A. B.
(obžalovaného) a matky C. J. (svedkyne).

Z potvrdení o návšteve školy vyplýva, že F. B. je žiakom B. B. K. L. K. (ku dňu 22.06.2023) a F. B. je

žiakom Základnej školy , M. XX, C. (ku dňu 22.06.2023).

Rozsudkom Okresného súdu Malacky z 16. novembra 2022, sp. zn. 8P/140/2021, právoplatným dňa
10. januára 2023, bola schválená rodičovská dohoda, ktorou bola okrem iného obžalovanému uložená
povinnosť prispievať na výživu maloletého F. B. výživným vo výške 200,- Eur mesačne a na maloletého

F. B. výživným vo výške 150,- Eur mesačne a to k rukám matky maloletých C. J. vždy do 15-teho dňa
v mesiaci vopred počnúc vykonateľnosťou rozsudku.

Trestným rozkazom Okresného súdu Malacky sp.zn. 1T/10/2023 zo dňa 20.02.2023, právoplatného dňa
04.03.2023 bol obžalovaný A. B. odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1

Trestného zákona, a čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov ako aj povinnosť, aby zaplatil v skúšobnej dobe
zameškané výživné. Skúšobná doba mu plynula od 05.03.2023 do 04.09.2024.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky zo dňa 12.09.2023 súd zistil, že obžalovaný

nebol doposiaľ vedený v evidencii ako uchádzač o zamestnanie a nebola mu vyplácaná žiadna štátnasociálna dávka ani dáka v hmotnej núdzi. Zo správy tiež vyplynulo, že matka detí C. J. nie je v súčasnosti
vedená ako uchádzač o zamestnanie. Matke detí sú tiež vyplácané prídavky na deti.

Zo správy Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 29.09.2029 súd zistil, že obžalovaný, ani C. J., neboli
v uvedenom období poberateľmi dávky v nezamestnanosti ani úrazových dávok.

Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že obžalovaný je zapísaný ako podnikateľ fyzická osoba.

K právnej kvalifikácii a k výroku o vine:

Súd vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, a to ani nebolo medzi
stranami sporné, že obžalovaný A. B., napriek zákonnej vyživovacej povinnosti prispievať na výživu detí
B. a to syna F., nar. dňa XX.XX.XXXX a syna F. nar. dňa X.X.XXXX, obaja trvale bytom C., G. H. I. XXXX/

XX sumou 120€ na syna F. a sumou 100€ na syna F., resp. podľa rozsudku Okresného súdu Malacky
č. k. 8P 140/2021 zo dňa 16.11.2022, právoplatný dňa 10.1.2023 sumou 200€ na syna F. a sumou 150€
na syna F. vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky C. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
C., G. H. I. XXXX/XX, si túto vyživovaciu povinnosť neplní čo aj z nedbanlivosti riadne od 24.2.2023 do
súčasnosti, čím mu vznikol za uvedené obdobie dlh na riadnom výživnom na obe deti vo výške 6.650€ /

vrátane mesiaca septembra 2024/, pričom bol za taký trestný čin uznaný vinným trestným rozkazom
Okresného súdu Malacky č. k. 1T/10/2023 zo dňa 20.2.2023, právoplatný dňa 4.3.2023, obžalovanému
doručený dňa 23.2.2023.

Všetky tieto okolnosti, na hlavnom pojednávaní nespochybnené, vyplývajú predovšetkým zo skutkovej

vety podanej obžaloby, ohľadom ktorej muselo dôjsť - tak ako to bude uvedené nižšie - na základe
vykonaného dokazovania k čiastočnej úprave týkajúcej sa obdobia páchania činu a výsledného dlhu na
výživnom, a vyplývajú tiež z výpovedí obžalovaného A. B., ktorý potvrdil, že výživné riadne neplatil a
z výpovede svedkyne C. J., i z listinných dôkazov.

Súd zdôrazňuje a opakuje, že otázka správnosti skutkových zistení ako aj právnej kvalifikácie použitej v
obžalobe nebola medzi stranami sporná. Súd teda vychádzal najmä z dokazovania, ktoré bolo vykonané
na hlavnom pojednávaní, pričom súd nemal pochybnosti o skutkových zisteniach a použitej právnej
kvalifikácii na podklade vykonaného dokazovania. Len pre úplnosť súd dodáva, že konanie pred súdom
má charakter kontradiktórneho konania, t. j. ide o sporové konanie, v ktorom je nositeľom dôkazného

bremena prokurátor. Keďže ide o sporové konanie prokurátora s obžalovaným, je nutné pripustiť aj to,
že medzi stranami v niektorých otázkach vôbec nemusí byť spor, pretože sa na určitých okolnostiach, či
už skutkových alebo právnych zhodujú. Tak to bolo aj v posudzovanom prípade, v ktorom nebolo sporu o
skutkovýchaprávnychzisteniachuvedenýchvobžalobe,čiastočnemodifikovaných,čonapokonvyplýva
aj z vyjadrení obžalovaného. V takýchto prípadoch je nutné pripustiť aj obmedzený rozsah dokazovania

vykonávaného na hlavnom pojednávaní, pretože ak medzi stranami nie je spor, nie je ani čo dokazovať.
Ak ani súd nemá zásadné pochybnosti o skutkových, či právnych zisteniach obžaloby, nie je jeho
úlohou vstupovať prokurátorovi do rozsahu a spôsobu vedenia dokazovania na hlavnom pojednávaní
a predvolávať svedkov, príp. vykonávať iné dôkazy, ak strany netrvajú na osobných výsluchoch týchto
osôb, príp. nenavrhujú vykonanie iných dôkazov.

Spoukazomnauvedené,súd,kotázkevinyaprávnejkvalifikácie,lenvstručnostiuvádza,žeobžalovaný
A. B. najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si čo aj z nedbanlivosti neplnil zákonnú povinnosť
vyživovať deti B. a to F. a F. a tohto konania sa dopúšťal napriek tomu, že bol za taký trestný čin uznaný
vinným trestným rozkazom Okresného údu Malacky sp.zn. 1T/10/2023 zo dňa 20.02.2023, právoplatný

dňa 04.03.2023. Predmetné skutočnosti vyplývajú tak z výpovede obžalovaného, ako aj z výpovede
svedkyne a z listinných dôkazov.

Pokiaľ ide o sumu dlžného výživného, tak obžalovanému v rozhodnom období od 24. februára 2023
až do mesiaca september 2024 vznikla povinnosť zaplatiť výživné vo výške 6.650,-Eur, pričom k tejto

sume súd dospel po pripočítaní neuhradeného výživného po podaní obžaloby (od novembra 2023 do
septembra 2024, t.j. 11 mesiacov po 350,- Eur.).Obžalovaný tak naplnil všetky znaky objektívnej stránky stíhaného prečinu. Z hľadiska subjektívnej
stránky posúdil súd konanie obžalovaného ako priamy úmysel v zmysle § 15 písm. a) Trestného
zákona, pretože obžalovaný vedel, že má vyživovaciu povinnosť na svoje deti a vedel, že matke detí,

ako oprávnenému subjektu, nehradí výživné a taktiež vedel, že má, resp. pri adekvátnej snahe má
mať pravidelný určitý mesačný príjem, čo mu umožňovalo uhrádzať výživné v určenej výške, napriek
tomu tak neurobil. Obžalovaný teda nehradil výživné nie preto, že ho hradiť nemohol, ale preto, že ho
hradiť nechcel (rozhodol sa uprednostniť uhrádzanie iných výdavkov namiesto uhrádzania výživného
pre svojich synov).

Súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť okolnosť, že v zmysle zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o
zmene a doplnení niektorých zákonov - plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, pričom obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Takéto výživné má
prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť okolnosť, že v zmysle zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o
zmene a doplnení niektorých zákonov - plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, pričom obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Takéto výživné má

prednosť pred inými výdavkami rodičov.

V týchto súvislostiach je potrebné uviesť, že je zodpovednosťou obžalovaného, aby vyvinul dostatočné
úsilie smerujúce k jeho zamestnaniu s pravidelným príjmom, z ktorého by bol schopný prispievať na
výživné svojim synom pravidelne a riadne. Obžalovaný ako vyplýva z jeho výsluchu prácu mal, bol

teda schopný dosahovať príjem, ktorý by mu umožňoval riadne uhrádzať výživné. Súd eviduje, že
obžalovanému sa narodilo ďalšie dieťa, z jeho strany však nedošlo k akémukoľvek úkonu ohľadom
úpravy výšky výživného. Z uvedeného postupu obžalovaného je možné vyvodiť, že aj napriek vzniku
novej vyživovacej povinnosti obžalovaný nepodával nový návrh na zníženie výživného, bol si vedomý
výšky výživného na svoje staršie deti ako aj svojich majetkových a zárobkových pomerov. Neurobil

žiadenkrokkaspoňčiastočnejúhradezameškanéhovýživného.Súdvosvetlevykonanéhodokazovania
tiež poukazuje, že u obžalovaného neboli preukázané žiadne objektívne dôvody, ktoré by indikovali
závažné príčiny vecne odôvodňujúce konanie obžalovaného vo vzťahu k jeho povinnosti vyživovať
nezaopatrené maloleté dieťa.

Súd po uvedených zisteniach uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného
zákona a následne upravil skutkovú vetu tak, že obžalovaný úmyselne nehradil výživné od 24.02.2023
až do mesiaca september 2024 vrátane, s tým, že súd musel primerane upraviť skutkovú vetu - najmä
čo do obdobia páchania skutku a tiež sumy dlžného výživného určeného spôsobom uvedeným vyššie

- v porovnaní s tým, ako bola uvedená v obžalobe, práve preto, aby bola v súlade s vykonaným
dokazovaním a s vyhláseným rozhodnutím súdu.

K výroku o treste:

V súvislosti s výrokom o treste je primárne nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich
ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu
spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za

súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie
v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu
trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.

Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo

podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované
v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich
okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady
ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).Súd pri ukladaní trestu obžalovanému A. B. vychádzal zo závažnosti prečinu, z ktorého bol obžalovaný
uznaný vinným a ktorú určuje už zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom

prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 207 ods. 3 Trestného zákona) v rozpätí 1 rok
až 5 rokov.

Obžalovaný má doposiaľ v registri trestov tri záznamy, pričom v dvoch prípadoch sa naňho hľadí ako
keby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený na základe trestného rozkazu Okresného súdu Malacky

sp. zn. 1T/10/2023, právoplatného dňa 04.03.2023 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa §
207 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov a povinnosť zaplatiť v skúšobnej
dobe zameškané výživné. V registri priestupkov nemá obžalovaný záznam.

Súd pri ukladaní trestu zisťoval v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona aj poľahčujúce a priťažujúce

okolnosti, pričom u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť.

Ďalej súd zistil, že obžalovaný úmyselne spáchal stíhaný trestný čin (pokračoval v jeho páchaní) v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za iný jeho trestný čin - práve vo vzťahu k odsúdeniu
Okresným súdom Malacky pod sp. zn. 1T/10/2023. Vzhľadom na tieto okolnosti súd nemohol

obžalovanému uložiť podmienečný trest odňatia slobody (§ 49 ods. 2 Trestného zákona a § 51 ods.
1 Trestného zákona) a do úvahy zjavne neprichádzalo ani uloženie alternatívneho trestu, napríklad
trestu peňažného, keďže obžalovaný je súdený za trestný čin zanedbania povinnej výživy a ukladaním
peňažného trestu by sa nedosiahol účel trestu.

Preto muselo dôjsť k uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému, s tým, že súd
zastáva názor, že na nápravu obžalovaného postačí uloženie trestu na samej dolnej hranici trestnej
sadzby, čo súd vyjadril tým, že obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 rok. V rámci
ukladania uvedenej výmery trestu súd vzal na zreteľ aj zásadu, že trest má postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby (§ 34 ods. 3 Trestného

zákona), preto obžalovaný po odpykaní nevyhnutného trestu bude môcť čo najskôr prikročiť k doplateniu
zameškaného výživného na jeho deti a zároveň platiť aj bežné výživné.

Súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko
obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia

slobody za spáchanie úmyselného trestného činu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia

rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali
odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je
až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne
podanom odvolaní je potrebné uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj

proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.