Uznesenie Judgement was issued on Friday, November 15, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 16P/61/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122209058
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Andrejčáková
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7122209058.18

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, dieťa
matky: C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, F., zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou
so sídlom Štúrova 20, Košice a otca: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, F., zastúpeného ČOLLÁK
& PARTNERI advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Floriánska 19, Košice, IČO: 45 946 868, o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Nariaďuje neodkladné opatrenie:

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX v nevyhnutnej
miere sumou 200,-Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, a to až do

právoplatného skončenia konania vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 16P/61/2022 počnúc
vykonateľnosťou tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka, matka maloletého dieťaťa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.10.2024
žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by zaviazal otca platiť výživné na maloletú A.,
nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj len „maloletá“) vo výške 350,-Eur mesačne, vždy do 15. dňa v kalendárnom

mesiaci k rukám matky od podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia do právoplatného
skončenia konania vo veci samej.

2. Podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že rodičia maloletej spolu
nežijúaosobnústarostlivosťomaloletúzabezpečujematka.Otecmaloletejprispievaldoposiaľnavýživu
maloletej sumou 200,-Eur mesačne k rukám matky. Napriek tomu, že výživné, neuhrádzal s úplnou

pravidelnosťou a nezodpovedalo ani jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca,
ani oprávneným potrebám maloletej, matka sa v záujme toho, aby nevyhrocovala napäté vzťahy s
otcom, nedožadovala úpravy povinností otca, platiť výživné na maloletú neodkladným opatrením. Otec,
však neprispel na výživu maloletej v mesiacoch júl 2024, september a október 2024. Ako vyplynulo z
doterajšieho dokazovania, otec mal. Olívie, je jediným spoločníkom spoločnosti F. G., G., a F. G. X, G..
Spoločnosť F. G., G., je vlastníkom nehnuteľnosti v k.ú. G., zapísanej v katastri nehnuteľností, na LV

č. XXXXX, ako nebytový priestor, ktorú nadobudla kúpnou zmluvou z 08. apríla 2024. Samotný otec
vlastní byt v k. ú., G. C., zapísaný katastri nehnuteľností na LV č. XXXXX, ako aj byt v k. ú. G., zapísaný v
katastri nehnuteľností, na LV č. XXXXX. Ako vyplýva z listín predložených otcom, napriek tomu, že otec
nepodávaakofyzickáosobadaňovépriznanie,arozsahjehopracovnéhoúväzku,vspoločnostiF.G.,G.,
zodpovedá niekoľkým hodinám týždenne (pri hrubej mzde 175,39 EUR, ktorú otec deklaruje, v konaní
pred súdom), z výpisov z jeho osobného účtu vyplýva, že na tento účet mu prichádzajú, v priebehu roku

2022, 2023, a 2024, pravidelne platby od rôznych osôb, o ktorých možno dôvodne predpokladať, že ide
o úhrady za kadernícke služby (pri niektorých platbách, je to výslovne aj uvedené). Za rok 2022, tak lenna tento osobný účet otca, bolo takto zaplatených 12.324,53 EUR, za rok 2023 suma 20.324,60 EUR, a
za rok 2024, od začiatku roka, do 15. februára 2024, teda za necelé dva mesiace, suma 3.918,68 EUR.

3. Matka maloletej po ukončení rodičovskej dovolenky nastúpila opäť k svojmu zamestnávateľovi,
spoločnosti H. I. G., G.. Ako však vyplýva z doposiaľ vykonaného dokazovania, matka pracovala pred
narodením maloletej na pozícii obchodnej zástupkyne, s čím sú spojené, pomerne časté pracovné
cesty. Je pochopiteľné, že vzhľadom na vek maloletej, je v súčasnosti táto práca, pre matku nevhodná,
preto matka tento pracovný pomer ukončila. Maloletá A. navštevuje v súčasnosti materskú školu, kde

mesačne školné predstavuje 50,-EUR, stravné 100,-EUR, športovú prípravku, za ktorú platí matka 40,-
EUR mesačne. V súvislosti so škôlkou vynakladá matka ďalšie výdavky, približne 60,-EUR mesačne. Za
potraviny pre maloletú vynaloží matka mesačne sumu približne 150,-EUR a ďalších 80,-EUR mesačne,
vynaloží za prípravok F., čím dopĺňa stravu maloletej. Na drogériu, kozmetiku, lieky a vitamíny pre
maloletú minie matka mesačne 50,-EUR, na hračky a knihy približne 35,-EUR a za iné aktivity, napr.
návštevy ZOO, múzeí, detských predstavení, približne 50,-EUR mesačne. Oblečenie pre maloletú

stojí približne 100,-EUR mesačne. V záujme podpory imunity maloletej a predchádzania ochoreniam
navštevuje matka s maloletou soľnú jaskyňu, za čo uhrádza približne 60,-EUR mesačne. Ďalšími
výdavkami sú náklady spojené s výletmi, jednorazovými aktivitami, ktoré možno priemerne rozpočítať
na 100,-EUR mesačne. Maloletá býva spolu s matkou, kde náklady spojené s bývaním, predstavujú
sumu 250,-EUR mesačne.

4. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice (ďalej aj len „Úrad“) na žiadosť súdu doručil dňa
07.11.2024 vyjadrenie k návrhu matky, z ktorého vyplýva, že navrhujú určiť výživné s prihliadnutím na
odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj príjmové, majetkové schopnosti a možnosti na strane
povinného rodiča.

5. Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplýva, že matka je od 30.09.2024 nezamestnaná. Zároveň však
z obchodného registra vyplýva, že matka je jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti J.
K., G., ktorá vznikla dňa 26.11.2022 a jednou z dvoch spoločníkov a konateľov obchodnej spoločnosti
L. C. G., ktorá vznikla dňa 06.02.2024

6. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len „CMP“),
na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.

7. Podľa ust.§ 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa ust. § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

návrhu na začatie konania podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa ust. § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa ust. § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.14. Podľa ust. § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

15. Podľa ust. § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší
rozhodnutím, ktorým návrhu na začatie konania vo veci samej vyhovel.

16. Podľa ust. § 363 zákona CMP, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak
sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

17.Podľaust.§366CMPneodkladnýmopatrenímmôžesúdnariadiťplatiťvýživné vnevyhnutnejmiere.

18.Podľačl.1základnýchprincípovCMP,súdpostupujevkonanívsúladesochranouverejnéhozáujmu
a práv zaručených zákonom a prihliada na dobré mravy. Oprávnenia niekoho iného ako účastníka
konania vyplývajúce zo zabezpečenia ochrany verejného záujmu upraví zákon.

19. Podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len zákona o rodine), plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie
sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možnostíamajetkovýchpomerov.Dieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnirodičov.Každýrodičbez

ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

20. V súlade s ustanovením § 366 CMP súd môže nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere,

avšak iba za splnenia podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach výživného,
ktorou je osvedčenie skutočnosti, že bez zásahu súdu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené
zabezpečovanie výživy oprávneného, v tomto prípade maloletej. V zmysle citovaných ustanovení
Civilného mimosporového poriadku (§ 366 CMP) neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť
výživné len v nevyhnutnej miere, a to hlavne v prípadoch, kedy výška výživného určená nebola a povinný

rodič svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní. Dobrovoľnosť v tomto zmysle nemožno vnímať
iba v kontexte, že otec sa v minulosti sám, bez autoritatívneho zásahu súdu, rozhodol platiť na výživu
maloletej A. sumu 200,-Eur, ale treba vziať do úvahy aj pravidelnosť takéhoto poukazovania sumy
výživného, pretože význam a zmysel výživného je jeho poskytnutie mesačne vopred, teda na pravidelnej
báze, aby dieťa malo zabezpečenú aj zo strany druhého rodiča výživu riadne a včas a nie vtedy, kedy

si povinný rodič zmyslí, alebo sa sám rozhodne, že tento mesiac výživné zašle a kedy tak neurobí.
Vyživovacia povinnosť povinného rodičia nemôže spočívať na svojvôli.

21. Pod nevyhnutnou mierou podľa ustanovenia § 366 CMP je potrebné rozumieť zabezpečenie
len základných existenčných potrieb bez ohľadu na rozsah odôvodnených potrieb oprávnenej osoby.

Výživné v nevyhnutnej miere sa v neodkladnom opatrení určuje aj v prípade, že by rozsah,
možnosti a schopnosti povinnej osoby umožňoval výživu oprávnenej osoby uspokojovať vo vyššej
miere, to znamená, že výživné určené neodkladným opatrením nevychádza z pomerov povinnej a
oprávnenej osoby zisťovaných v zmysle hmotnoprávneho predpisu (Zákona o rodine), čo je povinnosťou
meritórneho konania, ale zo skutočností vyplývajúcich zo samotného návrhu, resp. jeho príloh. Pri

posudzovaní výšky výživného, ktoré má byť uložené povinnému platiť neodkladným opatrením je pritom
vždy nevyhnutné zohľadniť konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu rozhodujúce pre určenie
výšky výživného daného rámcom nevyhnutnosti. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti súd zdôrazňuje,
že plnenie vyživovacej povinnosti majú obaja rodičia, pričom vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem
plnenia. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť,

ďalej je to plnenie vyživovacej povinnosti vo forme poskytovania vecných plnení, napríklad bývania
alebo stravovania a plnenie vo forme platenia výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie
potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním
vecných plnení (bývanie, strava, nákup, ošatenie, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti) a osobnou
starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil

súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože
platí, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Vodiacou zásadou na
strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Za schopnosti každého
rodiča je potrebné považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.Tento však je potrebné pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne
dosahovaný zárobok o možnosti podmienené subjektívnymi vlastnosťami. Pri určení výšky výživného
je rozhodujúci príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať. Rodičia sú povinní plne rešpektovať

svoju vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo
ohrozené.

22. Pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 366 CMP je okrem osvedčenia pravdepodobnosti
nároku a nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy potrebné osvedčiť aj schopnosti a možnosti

povinného platiť výživné. Výrok neodkladného opatrenia v zmysle uvedeného ustanovenia nepredurčuje
obsah meritórneho rozhodnutia a rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od
jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak sa preukáže, že nevyhnutná miera je súčasne
aj limitom schopností a možností povinného. Výživné priznané neodkladným opatrením má nevyhnutnú
mieru jeho plnenia pre oprávnenú osobu. Je určené len na uspokojovanie základných (osobných) potrieb
oprávneného a nie je rozhodujúce, že je povinný schopný platiť aj vyššie dávky výživného. Účelom

neodkladného opatrenia nie je upraviť pomery účastníkov s konečnou platnosťou, ale ich len dočasne
vyriešiť určením výživného, ktoré je povinná osoba zaviazaná platiť len v nevyhnutnej miere.

23. Matka maloletej podaným návrhom osvedčila naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov
vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu, pretože bez zásahu súdu do pomerov účastníkov by bolo

ohrozené zabezpečenie výživy maloletej v nevyhnutnom rozsahu, nakoľko otec si túto plní svojvoľne
nepravidelne. Nevyhnutnou mierou v zmysle ustanovenia § 366 CMP rozumieme zabezpečenie
základných existenčných potrieb bez ohľadu na rozsah odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa
v tomto prípade. Súd však na tomto mieste zdôrazňuje, že vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia
voči maloletej, ktorá sa nenahrádza v plnej miere výkonom osobnej starostlivosti o maloletú. Súd

eviduje dobrovoľné vzdanie sa finančne výhodného zamestnania matky a na tomto mieste uvádza, že
strata zárobku z dôvodov na strane matky nezakladá zvýšený nárok na vyššiu vyživovaciu povinnosť
od otca pre maloletú. Súd nespochybňuje nevyhnutnosť prispôsobenia sa pracovného života všetkých
rodičov, nie len v tomto konaní svojim deťom, avšak dobrovoľná strata finančne výhodného zamestnania
matky vedie k úvahám, či nie je lepšie, resp. v najlepšom záujme maloletej dať z týchto dôvodov

väčší časový priestor otcovi pri osobnej starostlivosti o maloletú, prípadne na vzájomnú kooperáciu pri
jej výchove a starostlivosti. Nakoľko súd pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení nemal dostatočné
informácie o príjmoch otca, ktorý od počiatku konania vo veci samej nepresvedčil súd o jeho výške,
rozhodol o výške výživného v totožnej výške, v akej bol otec schopný dobrovoľne hradiť výživné na
maloletú a zároveň vo výške, ktorá predstavuje výživne v nevyhnutnej miere.

24. Otec sa doposiaľ k návrhu matky nevyjadril a teda súd pri nariadení tohto neodkladného opatrenia
vychádzal z obsahu spisu a predložených tvrdení matky. Súd dospel k záveru, že je nepochybné,
že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti. Na výživu maloletej otec dobrovoľne
prispieval, aj keď nie pravidelne a za posledné dva mesiace - mesiace september a október 2024

neuhradil výživné ani čiastočne. Zároveň sa matka k 30.09.2024 na základe vlastného rozhodnutia stala
aktuálne nezamestnanou, čo odôvodnila prispôsobením pracovného života potrebám, harmonogramu
maloletej. Otec doposiaľ na základe dohody s matkou dobrovoľne hradil výživné vo výške 200,-
EUR. Matka predložila súdu vyčíslenie pravidelných výdavkov na maloletú celkom vo výške 875,-
EUR mesačne a náklady na bývanie vo výške 250,-EUR spolu (matka a maloletá), pričom zdôraznila,

že osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje ona. Matka nepredložila súdu žiaden dôkaz o týchto
úhradách, a preto súd vychádzal z určenia výšky výživného v nevyhnutnej miere a tiež z porovnateľných
prípadov.

25. Súd zdôrazňuje, že zisťovanie schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča,

ako aj rodiča zabezpečujúceho osobnú starostlivosť o dieťa, prípadná zmena pomerov účastníkov,
ako aj skúmanie odôvodnených potrieb maloletej je predmetom dokazovania vo veci samej, v rámci
ktorého súd vyhodnotí dôvodnosť výdavkov maloletej, ako aj výdavkov rodičov z hľadiska ich účelnosti a
nevyhnutnosti. V rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia sa však dokazovanie nevykonáva,
nakoľko pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou

úplnosti skutkových zistení. Skutočná výška opodstatnených a odôvodnených nákladov maloletej, ako
aj príjmové a výdavkové pomery na strane oboch rodičov budú predmetom dokazovania v konaní
vo veci samej. Avšak do tohto času zákon umožňuje nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
Nariadeným neodkladným opatrením je povinná osoba zaviazaná platiť výživné len v nevyhnutnejmiere tak, aby to postačovalo aspoň na uhrádzanie základných nevyhnutných životných nákladov.
Je zrejmé, že nie je v možnostiach matky, ktorá je aktuálne nezamestnaná zaplatiť všetky náklady
vyčíslené na maloletú A. v sume 875,-EUR, a preto, aby nedošlo k ohrozeniu výživy maloletej, je

nevyhnutné,abynafinancovanieichpotriebpravidelneprispievalajotec.Vdanomprípadejeosvedčená
potreba neodkladne upraviť pomery účastníkov, najmä s ohľadom na záujem maloletej berúc do úvahy
vek maloletej, výšku nákladov na deti v ich veku vo všeobecnosti, ako aj príjmové pomery otca a
jeho životný štandard. Súd považoval výživné na maloletú A. v sume 200,-EUR, vo výške ktorej otec
dobrovoľne hradil mesačne výživné na maloletú za zodpovedajúce výživnému v nevyhnutnom rozsahu,

zároveň zohľadniac aj vyživovaciu povinnosť matky pričom uvedený rozsah pokryje nevyhnutné náklady
maloletej tak, aby bola zabezpečená jej výživa na čas do rozhodnutia vo veci samej v nevyhnutnej miere.

26.Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd

Košice.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve
odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.