Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 19, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/234/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124012103
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2124012103.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a Mgr. Stanislava Kováča, v trestnej veci odsúdeného A. A., nar. XX.XX.XXXX, v
konaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 04.09.2024, č.k. 110PP/22/2024-40, na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 19.11.2024 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. A., nar. XX.XX.XXXX v A.,
zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava napadnutým uznesením rozhodol tak, že podľa § 66 odsek 1 písmeno b), odsek
2 Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného A. A., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom B., t. č. vo
výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu

trestu odňatia slobody, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. 2T/114/2020 zo dňa
22.02.2021.
Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 40-44 spisu.
Okresný súd svoje zamietavé stanovisko odôvodnil konštatovaním, že u odsúdeného bola splnená
formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, keďže vykonal
potrebnú časť dvoch tretín z výmery trestu 5 rokov za zločin, a to dňom 4.2.2024. V prípade prvej

materiálnej podmienky, a to preukázania polepšenia vo výkone trestu plnením svojich povinností,
okresný súd konštatoval, že vzhľadom na obsah hodnotenia ústavu a správanie sa odsúdeného počas
doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody, mal súd za to, že odsúdený túto podmienku splnil, aj keď
bolo potrebné prihliadnuť na to, že odsúdený sa vie podmienkam výkonu trestu dostatočne prispôsobiť,
nakoľko opakovane bol vo výkone trestu. Vo výkone tohto trestu sa odsúdený po celú dobu správal
na požadovanej úrovni, dosiahol štyri odmeny, disciplinárne potrestaný nebol, pracovne bol zaradený

takmer počas celého výkonu trestu, pričom k práci pristupuje zodpovedne, a aktívne vykonáva aj
mimopracovné činnosti pri upratovaní spoločných priestorov. Odsúdený taktiež plní ciele stanovené
programom zaobchádzania. Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku, okresný súd konštatoval, že
táto nie je splnená. Okresný súd prihliadol na skutočnosť, že odsúdený bol pred výkonom trestu
odňatia slobody v danej veci od roku 1986 celkovo 13-krát odsúdený, najmä za majetkovú a násilnú
trestnú činnosť, pričom opakovane mu boli ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody, resp. sa

trestnej činnosti dopustil opätovne, napriek tomu, že bol z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne
prepustený. U odsúdeného bolo potrebné prihliadnuť najmä na okolnosť, že odsúdený napriek tomu, že
vykonal tri tresty odňatia slobody za lúpeže, opätovne sa dopustil lúpeže, za ktorú aktuálne vykonáva
trest odňatia slobody. Odsúdený bol za lúpeže odsúdený v roku 1988, kedy mu bol uložený 3-ročný
nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorého časť trestu mu bola odpustená amnestiu, v roku 1991,
kedy bol z výkonu trestu vo výmere 8 rokov a 2 mesiace podmienečne prepustený, pričom v skúšobnej

dobe podmienečného prepustenia spáchal viacero trestných činov v Českej republike, za ktoré bol
odsúdený, a v roku 2013 mu bol uložený 3-ročný trest odňatia slobody za lúpež, ktorý vykonal v roku2015. Z uvedeného je zrejmé, že ani vykonanie celých trestov odňatia slobody v iných konaniach, či
predchádzajúce podmienečné prepustenie nemali na odsúdeného taký výchovný účinok, aby po výkone
trestov viedol aspoň dlhšiu dobu riadny život, naopak vždy krátko po prepustení z výkonu trestu, či ešte

v rámci podmienečného prepustenia sa opätovne dopustil trestnej činnosti, a to aj tak závažnej ako
sú lúpeže. Uvedený model správania sa odsúdeného medzi jednotlivými výkonmi trestov jednoznačne
podľa názoru okresného súdu nesvedčí pre skutočnosť, že by od odsúdeného bolo možné dôvodne
očakávať, že v prípade podmienečného prepustenia povedie riadny život.
Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí, zahlásil sťažnosť odsúdený A.

A. (č.l. 39 spisu), ktorú do rozhodnutia sťažnostného súdu bližšie písomne neodôvodnil.
Prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí okresného súdu sa vzdal práva na podanie sťažnosti (č.l.
39 spisu).
Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a/ správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť
b/ konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd v Trnave ako nadriadený orgán na podklade včas a riadne podanej sťažnosti, podľa § 192
ods. 1 písmeno a), b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokovej časti napadnutého uznesenia,
ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z citovaného ustanovenia preskúmal postup
okresného súdu pri rozhodovaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu

odňatia slobody a dospel k záveru, že okresný súd po doručení žiadosti odsúdeného o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody postupoval procesne bez akýchkoľvek pochybení, keď
vo veci určil termín verejného zasadnutia, kde mal odsúdený možnosť vyjadriť sa k svojmu správaniu
vo výkone trestu odňatia slobody, vykonal všetky dôkazy, ktoré sú potrebné pre objektívne a zákonné
rozhodnutie o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a

dospelksprávnemuzáveru,žežiadostiodsúdenéhoopodmienečnéprepusteniezvýkonutrestuodňatia
slobody nie je možné vyhovieť.
Na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, je v zmysle
§ 66 ods. 1 Trestného zákona nevyhnutné, aby okrem formálnej podmienky, spočívajúcej vo vykonaní
zákonom určenej dĺžky trestu, súčasne splnil aj dve materiálne podmienky, ktoré spočívajú v tom,

že svojim správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie a zároveň možno od neho očakávať, že
v budúcnosti povedie riadny život.
Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody znamená podstatnú zmenu spôsobu jeho
výkonu, a preto by táto možnosť mala byť umožnená len odsúdenému, u ktorého je reálny predpoklad,
že uložený trest splnil svoj účel aj bez potreby celkového výkonu tohto trestu v ústave na výkon

trestu odňatia slobody. Súd preto musí skúmať všetky okolnosti svedčiace o možnostiach prevýchovy
odsúdeného, ako aj jeho správanie vo výkone trestu odňatia slobody.
Preskúmaním obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že prvostupňový súd správne konštatoval,
že odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie, teda vykonal pomernú časť
uloženého trestu.

Avšak na rozdiel od prvostupňového súdu je krajský súd toho názoru, že odsúdený nesplnil aj
prvú materiálnu podmienku. Uvedené zistenia, ktoré bral prvostupňový súd do úvahy pri svojom
rozhodnutí, neboli vyhodnotené správne. Totiž pri rozhodovaní o splnení prvej materiálnej podmienky,
t. j. preukázanie polepšenia správaním vo výkone trestu a plnením svojich povinnosti, ide o to rozlíšiť,
kedy správanie odsúdeného a plnenie jeho povinností vo výkone trestu odňatia slobody sú prejavom len

vonkajšej adaptácie odsúdeného na prostredie ústavu na výkon trestu a kedy ide o známky skutočných
zmien osobnosti odsúdeného odôvodňujúce nádej, že i v budúcnosti povedie riadny život. To znamená,
že ak sa odsúdený vo výkone trestu dobre správa, automaticky to neznamená, že sa polepšil a tým
splnil prvú materiálnu podmienku.
Vzhľadomnahodnotenieodsúdenéhoniejemožnéjehosprávanievrámcivýkonutrestuodňatiaslobody

posúdiť ako nasvedčujúce polepšeniu. Aj keď celkovo hodnotenie odsúdeného vyznieva prevažne
pozitívneajeznehozrejmé,žesaodsúdenýadaptovalnarežimvýkonutrestuodňatiaslobody,nadruhej
strane nijako svojou aktivitou nevybočuje z radu, síce režimovo prispôsobených, avšak priemerných
väzňov. Hoci bol počas doterajšieho výkonu trestu štyrikrát disciplinárne odmenený, avšak uvedený
počet disciplinárnych odmien v pomere k dĺžke dosiaľ vykonaného trestu (menej ako jedna odmena za

rok), z tohto potom nie je možné ustáliť, že by odsúdený svojou aktivitou vybočoval z radu, síce režimovo
prispôsobených, avšak priemerných väzňov. K tomu je treba doplniť, že ani počet disciplinárnych odmien
ešte automaticky neznamená, že nastala kladná zmena v jeho hodnotovej orientácii, a teda že možno
konštatovať jeho polepšenie. Preukázanie polepšenia odsúdeného je totižto potrebné vyhodnocovaťkomplexne a taktiež je nevyhnutné zohľadniť aj tú skutočnosť, že odsúdený je len formálne kritický
k spáchanému trestnému činu a trestnú činnosť nepopiera, avšak ju bagatelizuje, vysvetľuje, čo
súd nepresvedčilo o vnútornej zmene odsúdeného v jeho hodnotovej orientácii. U odsúdeného teda

možno konštatovať, že sa v podstate adaptoval na režim výkonu trestu odňatia slobody, avšak
doposiaľ nepreukázal zvýšenú snahu po náprave. Plnenie si základných povinností vo výkone trestu je
nevyhnutnoupodmienkouakosamotnejadaptácie,takajceléhopriebehuvýkonutrestuodňatiaslobody,
čo ale nemožno považovať za prejav jeho vyššej aktivity plnenia si svojich povinností a polepšenia
sa. V súhrne potom možno uzavrieť, že jeho správanie je napriek opakovanému výkonu trestu odňatia

slobody len priemerné, preto nemožno konštatovať splnenie prvej materiálnej podmienky.
Navyše je potrebné prihliadnuť aj na zaradenie odsúdeného v ústave na výkon trestu odňatia slobody,
ktorý trest odňatia slobody si vykonáva v ústave s minimálnym stupňom stráženia, pričom v rámci
diferenciácie je umiestnený v diferenciačnej skupine ,,B“, čo rovnako svedčí o potrebe prísnejšieho
režimu, ktorý je základom diferencovaného zaobchádzania.
Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku, vzhľadom na to, že výkon trestu na odsúdeného nepôsobí

dostatočným výchovným vplyvom, nie je možné konštatovať, že je daný dôvodný predpoklad, že
v prípade jeho podmienečného prepustenia povedie riadny život.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať i na to, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody neexistuje právny nárok, daný postup je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom
ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že

odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť riziko recidívy, pričom
takou okolnosťou je aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného. Pri rozhodovaní o podmienečnom
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody treba vždy zhodnotiť osobu odsúdeného a celý jeho doterajší
život, vrátane jeho správania pred spáchaním trestného činu, správania, ktoré viedlo k jeho spáchaniu
ako aj správania vo výkone trestu odňatia slobody. Tieto okolnosti pritom nemožno hodnotiť izolovane,

ale je nutné ich posudzovať vo vzájomných súvislostiach. Očakávanie správania sa odsúdeného v
budúcnosti je možné vyvodiť z objektívnych okolností, ktoré sa už stali a ktoré musí súd logicky
vyhodnotiť. Ohľadne správania sa odsúdeného v budúcnosti súd pri rozhodovaní o podmienečnom
prepustení vyvodzuje iba predpoklady, pretože logicky nemôže vedieť, čo sa v budúcnosti skutočne
stane. Správanie sa odsúdeného v minulosti má v tomto prípade rozhodujúci význam pri určení

pravdepodobnosti jeho správania sa v budúcnosti. Samotnou okolnosťou, ktorá má nepochybne
veľký význam, je teda predchádzajúci spôsob života odsúdeného, vrátane jeho prípadnej trestnej
činnosti, pričom pozitívna prognóza budúceho správania sa odsúdeného je nutným predpokladom pre
rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.
Pokiaľ ide o sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti, na ktoré poukázal aj okresný súd

vnapadnutomuznesení,tietosúajpodľanázorukrajskéhosúduzjavné.Akoužbolouvedené,odsúdený
má v registri trestov trinásť záznamov za rôznorodú trestnú činnosť, prevažne však majetkového a
násilného charakteru, pričom z tohto ďalej rezultuje, že mu boli opakovane ukladané nepodmienečné
tresty, avšak aj napriek týmto odsúdený opätovne páchal trestnú činnosť. Z predchádzajúceho života
odsúdeného teda možno vyvodiť, že jeho sklony k porušovaniu zákona a k páchaniu trestnej činnosti,

nateraz prevyšujú nad ochotou žiť riadny a slušný život, keď možno konštatovať, že ani v minulosti
uložené nepodmienečné tresty a opakované výkony týchto trestov, sa u neho evidentne minuli účinkom
a nevzal si z nich žiadne ponaučenie, keďže s odstupom času opätovne pokračoval v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a to dokonca obdobného násilného charakteru. A v spojitosti s tým, že jeho správanie
sa vo výkone trestu odňatia slobody je aj napriek opakovanému výkonu trestu odňatia slobody len

priemerné, niet sa prečo domnievať, že práve podmienečné prepustenie z aktuálneho výkonu trestu
odňatia slobody splní svoj zákonom sledovaný účel. Vzhľadom na uvedené nemožno konštatovať
predpoklad, že v prípade podmienečného prepustenia bude odsúdený viesť na slobode riadny život.
Naopak aktuálne v jeho prípade podľa názoru krajského súdu naďalej prevažuje legitímna potreba
ochrany spoločnosti pred ním ako páchateľom trestnej činnosti.

K tomu je z pohľadu krajského súdu nutné pripomenúť, že u viacnásobných recidivistov, ktorí sa
opakovane dopúšťajú závažnej alebo druhovo totožnej trestnej činnosti, musia byť prítomné veľmi silné
záruky, že sa v budúcnosti trestnej činnosti nedopustia, čo sa však nestalo v danej trestnej veci.
Uvedené tak možno uzavrieť s tým, že náprava a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného
je v súčasnosti možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným

prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných
účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Krajský súd predmetný
záver vyslovil po komplexnom posúdení všetkých relevantných faktorov, teda nielen s poukazom na
trestnú minulosť odsúdeného, ale primárne s poukazom na priemerné správanie sa odsúdeného počaspobytu vo výkone trestu, no zohľadnil tiež závažnosť spáchanej trestnej činnosti, za ktorú je vo výkone
trestu a tiež výsledky kvalifikovaného prognózovacieho nástroja (Crime Risk Assesment), ktorý ustálil,
že resocializačná prognóza sa u odsúdeného javí ako menej priaznivá.

Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by odôvodňovali
zrušenie resp. zmenu napadnutého uznesenia, preto sťažnosť odsúdeného zamietol ako nedôvodnú
podľa § 193 ods. 1 písmeno c) Trestného poriadku.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.