Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, January 14, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7Ek/1439/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124335759
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danica Horská
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124335759.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného JUDr. A. B., C., nar. XX.XX.XXXX,
bytomD.X,XXXXXD.,práv.zast.Mgr.MartinBerec,advokáts.r.o.,sosídlomLandererova7866/12,811
09 Bratislava, IČO 55 134 114, proti povinnému POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO 35 807 598, práv. zast. JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, Majerníkova 3479/3A, 841
05 Bratislava, IČO: 42185190, o vymoženie 22,06 Eur s prísl., v exekúcii vedenej súdnym exekútorom

JUDr. Jaroslavom Strakom, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava,
IČO: 30854342, pod sp. zn. 275EX 1214/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Oprávnenému sa voči povinnému p r i z n á v a nárok na náhradu trov v súvislosti s
návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 26,44 Eur (vrátane DPH), ktoré budú v prospech

oprávneného vymáhané na základe osobitného dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po
právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Povinnému nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e
p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 17.06.2024 domáhal od
povinného vymoženia 22,06 eur s prísl. na podklade exekučného titulu - Uznesenia Okresného súdu
Revúca, č.k. 7Er/442/2017, zo dňa 29.06.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
01.02.2019.

2. Okresný súd Banská Bystrica poveril dňa 24.07.2024 vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr.

Jaroslav Straka, Račianska 66, 831 02 Bratislava, IČO: 30854342, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn.
275EX 1214/24.

3. Právny zástupca povinného podal súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie zo dňa
22.08.2024, v odôvodnení s poukazom na § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Vymáhaný
nárok môže v zásade zaniknúť všetkými spôsobmi zániku záväzkov, ktoré upravujú všeobecné predpisy

súkromného práva hmotného. Pôjde najmä o splnenie dlhu, započítanie, pokonávku a pod. Podľa
povinného, pohľadávka oprávneného priznaná exekučným titulom vo výške 22,06 eur zanikla v
celom rozsahu dňa 13.08.2024, kedy bolo oprávnenému doručené písomné započítanie pohľadávok
jednostranným právnym úkonom (dôkaz: doručenka, započítanie pohľadávok jednostranným úkonom).
V ďalšom poukazuje na znenie § 57, § 199c ods. 1 a § 199e Exekučného poriadku. Povinný namieta
v celom rozsahu výšku uplatnených trov exekúcie v rozsahu uplatnenej odmeny súdneho exekútora,

náhradu hotových výdavkov, nakoľko oprávnenému na to nevznikol žiadny nárok, ako aj výšku trov
právneho zastúpenia v exekučnom konaní, nakoľko k zániku pohľadávky oprávneného došlo ešte predzačatím exekúcie. Náhrada trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní oprávnenému neprináleží.
Povinnýnavrhujesúduvydaťuznesenie,ktorýmexekučnékonaniezastavujeauplatnilnároknanáhradu
trov právneho zastúpenia za 2 polovičné úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava právneho

zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, 2. spísanie a podanie návrhu na zastavenie exekúcie
nasledovne: tarifná odmena za jeden úkon právnej služby: 8,30 Eur, 2 úkony spolu: 16,60 Eur, k tomu
režijný paušál (2 x 13,73 Eur, spolu 27,46 Eur), všetko bez DPH vo výške: 44,06 Eur, s pripočítaním
DPH celkom: 52,87 Eur (ďalej: návrh na zastavenie exekúcie“).

4. Právny zástupca oprávneného sa k návrhu na zastavenie exekúcie vyjadril podaním zo dňa
26.09.2024. Tvrdenie povinného o zániku pohľadávky v celom rozsahu dňa 13.08.2024, kedy malo
byť oprávnenému doručené písomné započítanie pohľadávky jednostranným úkonom považuje za
nepravdivé. Oprávnenému nebolo zo strany povinného doručené povinným uvádzané písomné
započítanie pohľadávok. Oprávnený sa s predmetným započítaním pohľadávok zo dňa 13.08.2024
oboznámil až z návrhu na zastavenie exekúcie, uvádzanú pohľadávku povinného neuznáva v celom

rozsahu a z dôvodu neexistencie pohľadávky spôsobilej na započítanie má za to, že úkon započítania
nie je platný a účinný. K zániku pohľadávky započítaním nedošlo z dôvodu neexistencie pohľadávky
povinného spôsobilej na započítanie. Podľa § 61e Exekučného poriadku: Po začatí exekúcie
sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému,
ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu. Keďže

pohľadávka povinného nie je priznaná exekučným titulom, v zmysle § 61e Exekučného poriadku,
nemožno ju (ani v prípade jej existencie) povinným jednostranne započítať. K namietanej oprávnenosti
výšky trov právneho zastúpenia oprávneného, oprávnený uvádza, že nakoľko k zániku pohľadávky
oprávneného preukázateľne nedošlo, právny zástupca oprávneného má nárok na trovy právneho
zastúpenia. Poukazuje na znenie § 199a, § 199d, § 199e Exekučného poriadku. Zároveň si uplatňuje

nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za dva polovičné úkony právnej služby: spísanie a podanie
vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie: 8,30 Eur, režijný paušál: 13,73 Eur, spolu bez DPH: 22,03
Eur, spolu s DPH: 26,44 Eur. Oprávnený trvá na tom, aby súdny exekútor až do právoplatného
rozhodnutia o návrhu povinného na zastavenie exekúcie naďalej zachoval blokáciu majetku povinného
do výšky vymáhanej pohľadávky s príslušenstvom, zároveň aby súd uznesením návrh na zastavenie

exekúcie zamietol a priznal oprávnenému voči povinnému zaplatiť náhradu trov konania vo výške 26,44
EUR, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie (ďalej „vyjadrenie
oprávneného“).

5. Súdny exekútor postúpil súdu návrh na zastavenie exekúcie na rozhodnutie podľa § 61k ods. 5

Exekučného poriadku.

6. Podľa § 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu možno
vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že

povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže
návrh podať aj Justičná pokladnica.

7. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na
vykonanie exekúcie doručený súdu.

8. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, vydané poverenie na vykonanie exekúcie súd odošle
poverenému exekútorovi spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu s údajmi z
návrhu na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína
exekúcia.

9. Podľa § 61e Exekučného poriadku, po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie
vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade
ktorého by povinný mohol viesť exekúciu.

10. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,

e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

11. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

12. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.

Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

13. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

14. Podľa § 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak veriteľ a dlžník majú
vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne
kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane
okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

15. Podľa § 581 ods. 1 OZ, započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej
na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je
prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.

16. Podľa § 581 ods. 2 OZ, započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa
nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať
pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

17. Podľa § 581 ods. 3 OZ, dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené

v odsekoch 1 a 2.

18. Podľa § 358 zákona č. 513/199 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), na započítanie
sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka
premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

19. Podľa § 359 ObZ, proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o
pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.

20. Podľa § 360 ObZ, započítať možno aj pohľadávku, ktorá nie je splatná len preto, že veriteľ na žiadosť

dlžníka odložil dobu splatnosti jeho záväzku bez toho, aby sa zmenil jeho obsah.

21. Podľa § 364 ObZ, na základe dohody strán možno započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky.

22. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je
procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu
z exekučného titulu. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda
ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebovydaniarozhodnutiaozamietnutínávrhunavykonanieexekúciesaprejavujezásadaoficiality.Súdvtejto
fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom
požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je

formálne a materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule
a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania.

23. Súd k tomuto uvádza, že ako exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie
skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie

je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie
exekúcie. Dôkazné bremeno (dôkazná povinnosť) ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie
exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti,
ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, návrh
na zastavenie exekúcie musí byť riadne odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti,
ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť, len takýto návrh má odkladný účinok. Súd

v uvedených intenciách posúdil návrh na vykonanie exekúcie, poverenie vydané súdnemu exekútorovi
a návrh na zastavenie exekúcie včítane všetkých dokumentov a vyjadrení, pričom konštatuje, že návrh
na zastavenie exekúcie bol podaný včas, do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie
povinnému (upovedomenie o začatí exekúcie prevzal povinný dňa 07.08.2024; návrh povinného na
zastavenie exekúcie bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 22.08.2024).

24. Súd sa v prvom rade zameral na to, či povinný namieta skutočnosti, ktoré nastali po vydaní
exekučnéhotitulu–povznikuvymáhanéhonároku,pričompovinnýnavrhujeexekúciuzastaviťzdôvodu,
že pohľadávka oprávneného priznaná exekučným titulom zanikla v celom rozsahu dňa 13.08.2024, kedy
malo byť oprávnenému doručené písomné započítanie pohľadávok jednostranným právnym úkonom.

25. Započítanie vzájomných pohľadávok je hmotným právom uznaný spôsob zániku záväzkov za
splnenia všetkých podmienok v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy (§§ 580 - 581 OZ a 358 -
364 ObZ). Obchodný zákonník ma pre započítanie pohľadávky osobitnú úpravu, ktorá má doplňujúci
charakterkzákladnejprávnejúpravezapočítaniazakotvenúvust.§§580a581Občianskehozákonníka.

Inak povedané, ak Obchodný zákonník nemá pre konkrétny prípad špeciálnu úpravu, uplatnia sa
vtedy príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zánik pohľadávky nastáva okamihom, keď sa
pohľadávky spôsobilé na započítanie stretnú za predpokladu ich vzájomnosti, teda že ide o dva záväzky
medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky,
a dlžník naopak. Je zároveň nevyhnutné, aby medzi totožnými subjektmi išlo o reálne existujúcu

pohľadávku jedného z nich, pričom tento je súčasne povinný druhej strane plniť z iného právneho
dôvodu. Skutočnosť, že sa pohľadávky stretnú, nemá automaticky za následok ich započítanie, nakoľko
k platnému započítaniu je potrebný právny úkon niektorého, resp. oboch účastníkov záväzkovo-
právneho vzťahu. Je preto potrebné rozlišovať medzi dvoma prípadmi zániku záväzku započítaním.
Na jednej strane ide o započítanie jednostranným právnym úkonom dlžníka alebo veriteľa a na

strane druhej, ide o započítanie dohodou. V prvom prípade teda ide o prejav jedného z účastníkov
adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje
na započítanie proti inej vzájomnej pohľadávke. Započítanie je jednostranný právny úkon, na ktorý
sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka. Je ho možné urobiť po tom, čo sa vzájomné pohľadávky
stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Okrem uvedeného

pre započítanie jednostranným právnym úkonom musia byť kumulatívne splnené aj tieto predpoklady:
plnenie je rovnakého druhu, spôsobilosť pohľadávok na započítanie a započítanie pohľadávok nie je
vylúčené dohodou alebo zákonom.

26. V súvislosti s jednostranným započítaním v rámci exekučného konania je potrebné poukázať na

znenie § 61e Exekučného poriadku: po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie
vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade
ktorého by povinný mohol viesť exekúciu. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje na procesné následky,
avšak sa nedotýka dôsledkov hmotnoprávnych. Inak povedané, exekučný súd môže prihliadnuť aj
na jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky voči judikovanej, pričom rozhodujúcou je

skutočnosť, kedy došlo k započítaciemu prejavu povinného. Ak k započítaniu došlo po začatí exekúcie
v zmysle § 57 ods. 1 Exekučného poriadku a teda okamihom, keď poverenie na vykonanie exekúcie
bolo doručené súdnemu exekútorovi, exekučný súd na započítanie prihliadne len vtedy, ak pohľadávka
povinného voči oprávnenému je priznaná exekučným titulom. Ak však k započítaniu došlo pred začatímexekúcie, exekučný súd prihliadne na jednostranné započítanie, ktorého predmetom je aj nejudikovaná
pohľadávka, avšak s prihliadnutím na osobitosti započítania, ktoré v exekučnom konaní vyvstávajú.

27. Exekučné konanie sa v posudzovanej veci začalo dňa 17.06.2024, kedy oprávnený doručil súdu
návrh na vykonanie exekúcie, následne v zmysle § 57 ods. 1 Exekučného poriadku sa exekúcia (po
oprave návrhu na vykonanie exekúcie) začala dňa 24.07.2024, kedy bolo poverenie na vykonanie
exekúcie doručené súdnemu exekútorovi.

28. Exekučný súd podľa § 61k ods. 1 písm. a) exekúciu zastaví, ak po vzniku exekučného titulu
nastali okolnosti,ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie
domáha zastavenia exekúcie z dôvodu, že pohľadávka oprávneného v celom rozsahu zanikla dňa
13.08.2024 jednostranným započítaním na základe započítania zo dňa 13.08.2024, k čomu súd
konštatuje, že ide o okolnosť, ktorá (v prípade jej preukázania) nastala po začatí exekúcie (po vzniku
exekučného titulu). Povinný k tomuto poukazuje na bližšie nešpecifikovanú doručenku, resp. doručenie

započítania oprávnenému. Po oboznámení sa s obsahom spisu exekučný súd eviduje v rámci návrhu
na zastavenie exekúcie elektronické doručenky, okrem iného s nasledovnými údajmi:

a) Odosielateľ a prijímateľ
SenderID: ico://sk/30854342 (pozn. súdu: IČO povereného súdneho exekútora)

RecipientID: ico://sk/35807598 (pozn. súdu: IČO povinného)
Informácie o doručovaní: DeliveryDate: 2024-08-07
Doručovaná správa_MessageID: de234a6d-acb3-4bfb-b923-7fdea69fcf55

b) Odosielateľ a prijímateľ:

SenderID:ico://sk/42185190_20069 (pozn. súdu: IČO právneho zástupcu povinného)
RecipientID:ico://sk/30854342 (pozn. súdu: IČO povereného súdneho exekútora)
Informácie o doručovaní_DeliveryDate: 2024-08-22
Doručovaná správa_ MessageID: 7f730d3b-e5a5-4ddf-ad5c-78db85f4921a

29. Ako je už uvedené, oprávnený tvrdí, že mu nebol zo strany povinného doručený započítací prejav
uvádzaný povinným. Po preskúmaní vyššie uvedených údajov z doručeniek má súd za to, že z týchto
nemožno nijako vyvodiť dátum - čas doručenia započítacieho prejavu oprávnenému tak ako uvádza
povinný: 13.08.2024. Vychádzajúc z identifikačných údajov (najmä IČO odosielateľa a IČO prijímateľa)
nemožno nijako vyvodiť, že doručenky sa týkajú na jednej strane odosielateľa: povinného, alebo

právneho zástupcu povinného a na druhej strane prijímateľa: oprávneného, alebo právneho zástupcu
oprávneného. Na obidvoch doručenkách figuruje IČO povereného súdneho exekútora: 30854342,
z čoho súd vyvodil, že nejde o odoslanie a prevzatie písomnosti (jednostranného započítania) medzi
povinným a oprávneným dňa 13.08.2024, ale ide o doručovanie iných dokumentov a v inom čase.
Na základe sprievodného listu povereného súdneho exekútora zo dňa 30.09.2024 k postúpeniu návrhu

na zastavenie exekúcie súdu, možno priradiť uvedené doručenky k dátumu prevzatia upovedomenia
o začatí exekúcie povinným: dňa 07.08.2024 – doručenka a) v predchádzajúcom bode, následne bol
doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 22.08.2024 – doručenka
b) v predchádzajúcom bode. Súd preto v tomto smere skonštatoval, že povinný nepreukázal doručenie
jednostranného započítacieho prejavu oprávnenému tak ako povinný tvrdí, a ak by aj túto skutočnosť

preukázal, k doručeniu započítacieho prejavu dňa 13.08.2024 by došlo po začatí exekúcie, kedy sa
podľa § 61e Exekučného poriadku neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky
povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný
moholviesťexekúciu.Povinnýpritomtakýtoexekučnýtitulnepredložil.Súdnapovinnýmargumentované
jednostranné započítanie nemohol prihliadnuť; v tomto smere sa stotožnil s vyjadrením oprávneného a

nezistil dôvody na zastavenie exekúcie v rozsahu podľa § 61k Exekučného poriadku.

30. Pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta celú výšku uplatnených trov exekúcie
a trov právneho zastúpenia oprávneného (v rozsahu podľa upovedomenia o začatí exekúcie), návrh na
zastavenie exekúcie ani v tomto smere nie je dôvodný. V dôsledku, že súd na jednostranné započítanie

zo strany povinného smerom k oprávnenému neprihliadol, povinný pritom vymáhaný nárok dobrovoľne
neuhradil, súd má za to, že samotný návrh na vykonanie exekúcie je dôvodný a preto má oprávnený
nárok na trovy exekúcie v plnom rozsahu podľa § 199a a nasl. Exekučného poriadku. V dôsledku začatia
exekúcie vznikli aj súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, a to aj v závislosti od pokračovania v exekúcii.Súd v tomto smere nezistil nijaký rozpor s Exekučným poriadkom a ani s Vyhláškou č. 68/2017 Z.z.,
ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti...

31. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne iné skutočnosti odôvodňujúce právny
záver o zániku vymáhaného nároku, o zmene, či zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach
brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa
osobitného predpisu, súd rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3

Exekučného poriadku zamietol (I. výrok).

32. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

33. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

34. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne

vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

35. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne

vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavenie exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

36. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie

má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony
právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto
trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia
na vykonanie exekúcie.

37. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb (ďalej „Vyhláška“), ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška
peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená po začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a
hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

38. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej
odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu,
prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie
na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

39. Podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom
osobitne nedohodol.

40. Podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
predpisu.5a).

41. Oprávnený bol v rámci posúdenia návrhu na zastavenie exekúcie v plnom rozsahu úspešný (100%),
požadoval nárok na trovy s týmto spojené vo výške 26,44 Eur. Súd v zmysle vyššie citovanej právnej
úpravy priznal oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov za jeden úkon právnej služby
v polovičnej sadzbe: vyjadrenie právneho zástupcu oprávneného k návrhu povinného na zastavenieexekúcie: 8,30 Eur + režijný paušál: 13,73 Eur (rok 2024), spolu 22,03 Eur + 20% DPH: 4,41 Eur, celkom:
26,44 Eur (vrátane DPH; II. výrok).

42. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie na
vymáhanie vyššie uvedených trov v prospech oprávneného (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku).

43. Povinný s podaním svojho návrhu na zastavenie exekúcie úspešný nebol, požadoval priznať trovy
s týmto spojené za dva úkony právnej služby: 1. Prevzatie a príprava právneho zastúpenia vrátane prvej

porady s klientom, 2. spísanie a podanie návrhu na zastavenie exekúcie, celkom vo výške 52,87 Eur
(vrátane DPH), ktoré súd povinnému nepriznal (III. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.