Rozsudok – Rodina a mládež ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 1T/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124010641
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Volkaiová, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7124010641.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, samosudkyňa JUDr. Zuzana Slebodniková Levkušová na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 29. januára 2025 v Košiciach, takto

r o z h o d o l :

1 1T 13/2024 - 152

Obžalovaný A. B., nar. X.XX.XXXX v C., trvale bytom A. D. C. - E. F., korešpondenčná adresa: C. D.
X, C. ( G. H. B.),

j e v i n n ý, ž e

I. C. a inde si neplní vyživovaciu povinnosť k svojim deťom mal. A., nar. X.X.XXXX, mal. B., nar.
XX.X.XXXX, mal. J., nar. XX.X.XXXX, mal. K., nar. XX.X.XXXX a mal. E., nar. X.XX.XXXX, hoci táto mu
vyplýva zo Zákona o rodine a výška ktorej bola určená na základe rozsudku Okresného súdu Košice
II sp. zn. 43P 90/2021 prispievať sumou vo výške 30% zo životného minima mesačne, túto si však
pravidelne neplní, a tak dlhuje za obdobie od júna 2021 doposiaľ do rúk matky dieťaťa I. A. sumu vo
výške najmenej 7 576 Eur,

t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného
a čin spáchal závažnejším spôsobom konania,

t ý m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom

na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného
zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona pre účely výkonu trestu súd zaraďuje obžalovaného do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

4 1T 13/2024 - 152Okresná prokuratúra Košice II podala na obžalovaného A. B. (ďalej len „obžalovaný“) na tunajšom súde
dňa 14. februára 2024 obžalobu pod číslom 2 Pv 576/23/8803-6 (ďalej len „obžaloba“), pričom skutok
uvedený v obžalobe právne kvalifikovala ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,

ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, ktorého sa obžalovaný mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v
predmetnej obžalobe.

Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie dňa 29.01.2025, ktoré vykonal v neprítomnosti obžalovaného
za splnenia podmienok uvedených v § 252 odsek 2 Trestného poriadku (obžalovanému bola doručená

obžaloba, obžalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, mal možnosť vyjadriť sa o skutku,
ktorý je predmetom obžaloby pred orgánom činným v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o
vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a obžalovaný bola upozornený na možnosť preštudovať spis
a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania a napokon obžalovaný bol
na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený, pričom obžalovaný dal dňa
22.01.2025 súhlas, aby sa hlavné pojednávanie vykonalo v jeho neprítomnosti (D. XXX L.).

V súvislosti s predmetom dokazovania súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním
zápisnice o výsluchu obvineného zo dňa 15.01.2024, výsluchom poškodenej I. A. a prečítaním listinných
dôkazov: D. XX-XX - rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 43P/90/2021-89 zo dňa 20.04.2023;
D. XX-XX - rodné listy maloletých; D. XX-XX- potvrdenia o návšteve školy; D. XX-XX - prehľad úhrad

mesačného výživného ; D. XX-XX - výpis z ústrednej evidencie priestupkov; D. XX -XX - odpis registra
trestov.

K dokazovaniu

Obžalovaný A. B. pri svojom výsluchu v procesnom postavení obvineného dňa 15.01.2024 vypovedal,
že si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti na svojich päť detí určenej mu rozsudkom Okresného súdu
Košice II sp. zn. 43P/90/2021, túto si neplní preto, lebo je chorý, má zdravotné problémy, ktoré mu bránia
sa riadne zamestnať. Toho času je nezamestnaným, bez príjmu, poberá len dávku hmotnej núdzi. Deti
nenavštevuje, lebo má zákaz od ich matky. Nemá kde bývať, nič nevlastní. Je si vedomý svojho dlhu

na výživnom, bude sa ho snažiť splatiť, kvôli zlej finančnej situácií ho však nevie splatiť naraz.

Poškodená I. A. súdu na hlavnom pojednávaní dňa 29.01.2025 uviedla, že to, čo uviedol obžalovaný,
že mu zakazuje, aby sa k deťom priblížil, sa nikdy nestalo. Čo hovorí, že je chorý, nie je pravda, už
dávno nechodí k lekárom. Berie omamné látky. Majú spolu 11 detí. Voči 5 deťom - E., K., J., B. a A.

má obžalovaný vyživovaciu povinnosť. Nežijú od 1.7.2020 v spoločnej domácnosti. Od kedy odišiel,
nekontaktuje ju, neplatí výživné. Väčšie deti ho poznajú a povedal mladšej dcére, že on nie je jej otec.
Najmenšie deti ho nepoznajú vôbec. Momentálne nie je zamestnaná. Poberá náhradné výživné vo výške
180 € mesačne na všetky deti od roku 2023.

Z rodných listov maloletých detí: mal. A. B., nar. X.X.XXXX, mal. B. B., nar. XX.X.XXXX, mal. J. B., nar.
XX.X.XXXX, mal. K. B., nar. XX.X.XXXX a mal. E. B., nar. X.XX.XXXX vyplýva, že obžalovaný je ich
otcom.
Rozsudkom Okresného súdu Košice II. sp. zn. 43P/90/2021 zo dňa 20.04.2023 súd zveril maloleté deti:
mal. A. B., nar. X.X.XXXX, mal. B. B., nar. XX.X.XXXX, mal. J. B., nar. XX.X.XXXX, mal. K. B., nar.

XX.X.XXXX a mal. E. B., nar. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Obžalovanému bola týmto
rozsudkom určená povinnosť prispievať na výživu maloletých detí: mal. A. B., nar. X.X.XXXX, mal. B. B.,
nar. XX.X.XXXX, mal. J. B., nar. XX.X.XXXX, mal. K. B., nar. XX.X.XXXX a mal. E. B., nar. X.XX.XXXX
mesačnesumou30%zosumyživotnéhominimanakaždéjednoneplnoleténezaopatrenédieťakrukám
matky, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred od 1.4.2023 do budúcna.

Obžalovaný bol v minulosti 10 krát súdne trestaný. Obžalovaný sa v minulosti dopustil jedného
priestupku, ktorý bol vyriešený pokutou vo výške 20 Eur .

K výroku o vine k právnej kvalifikácií

Vykonané dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo i v ich súvislostiach a zistil, že je z nich zrejmé, že obžalovaný
si najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas. Konanie obžalovaného súd zo subjektívnej stránkyvyhodnotil, ako vedomú nedbanlivosť, nakoľko obžalovaný vedel , že spôsobom uvedeným v Trestnom
zákone môže porušiť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že
také porušenie nespôsobí. Vzhľadom na vyššie uvedené súd právne kvalifikoval skutok obžalovaného

ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona.

Po zistení formálnych znakov trestného činu - prečinu, skúmal súd aj materiálnu stránku - materiálny
znak prečinu uplatňovaný ako materiálny korektív k formálnym znakom, a to z hľadiska posúdenia
všetkých skutočností spadajúcich pod kritéria definované v § 10 odsek 2 Trestného zákona. Pritom

vychádzal z požiadavky, že skutočnosti uvedené v § 10 odsek 2 Trestného zákona je potrebné hodnotiť
vo svojom súhrne bez toho, aby niektorej bol pripisovaný väčší či menší význam (jednej na úkor druhej).
Na tomto základe dospel súd k záveru, že konkrétna závažnosť prečinu stíhaného v obžalobe dosahuje
Trestným zákonom vyžadovaný stupeň pre vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti, teda stupeň
vyšší než nepatrný.

Tento záver vyplýva z už uvedeného spôsobu vykonania činu a jeho následku popísaného v skutkovej
vete rozsudku, z okolností, za ktorých bol spáchaný, ako aj z uvedenej formy a miery zavinenia. Tieto
všetky rozhodné skutočnosti vo svojom súhrne preukazujú taký stupeň závažnosti činu, pre ktorý je
nevyhnutné vyvodzovať voči páchateľovi trestnú zodpovednosť.

K výroku o treste

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie
trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí

podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestnýchčinov,trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľaspoločnosťou.Trestmápostihovať
iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Vo
všeobecnosti treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k
spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj

pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára
z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide
o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o
možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a

výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie
účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon,
t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa
uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky
sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného

pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným
účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna
prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život.
Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania
trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti.

Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré
bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje
pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej
prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými
druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa

trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

Pri úvahe o druhu a výmere trestu, súd vychádzal z vyššie uvedených skutočností a dospel k záveru,

že u obžalovaného najlepšie splní účel trestu uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody,
vzhľadom k prechádzajúcim odsúdeniam za totožnú trestnú činnosť, pretože takýto trest dostatočne
zabezpečí ochranu spoločnosti, vytvorí podmienky na výchovu obžalovaného k tomu, aby viedol riadnyživot a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom zároveň vyjadrí morálne odsúdenie
obžalovaného spoločnosťou.

Súd mal pritom na zreteli to, aký objekt je chránený v ustanovení § 207 Tr. zák., čo je účelom a cieľom
trestu, ako aj to, že pri uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody nemožno páchateľovi trestného
činu zanedbania povinnej výživy zároveň uložiť aj povinnosť zaplatiť zameškané výživné.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ustanovením § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadol

na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce
okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri výmere trestu súd taktiež
obligatórne prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností.

Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a

hooľutoval.Priťažujúcuokolnosťuobžalovaného súdzistiljednu,ato,žeužbolzatrestnýčinodsúdený.
Za toho stavu súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici v trvaní 12 mesiacov
nepodmienečne, nakoľko mal za to, že takáto výmera trestu bude vzhľadom na okolnosti prípadu a
osobu obžalovaného dostatočne represívna.

Ako súd už vyššie uviedol, dospel k záveru, že na obžalovaného je potrebné pôsobiť uložením
nepodmienečného trestu odňatia slobody, keďže obžalovaný bol desaťkrát súdne trestaný, naposledy
trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 1T 39/2023 zo dňa 26.10.2023, za prečin
podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10
mesiacov s odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov do 14.6.2025 s povinnosťou zaplatiť dlžné

výživné.

Súd považuje vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti prípadu za trest primeraný, spravodlivý,
dostatočne zodpovedajúci represívnej funkcii trestu i potrebám generálnej a individuálnej prevencie,
ktorý bude dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli Trestný zákon.

To sú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

Poučenie:

1 1T 13/2024 - 152

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Odvolanie sa podáva na
Mestskom súde Košice. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Košiciach.