Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, December 20, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Svk/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200298
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: prof. JUDr. Juraj Vačok

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:8021200298.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja

Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej
veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK Východné Karpaty, občianske združenie, so sídlom
kpt. Nálepku 102, 069 01 Snina, IČO: 37 783 530, právne zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou,
advokátkou, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, reg. v Slovenskej advokátskej komore pod č. 4148,
proti žalovanému: Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, v konaní o
kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.: 2S/27/2021-69, takto:

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.: 2S/27/2021-69 z 8. septembra 2022 sa ruší a vec sa vracia

Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Okresný úrad Prešov (ďalej len „prvostupňový orgán“) vydal rozhodnutie č. j.: OU-PO-
OOP4-2020/022136/23-MOP z 2. decembra 2020 (ďalej len “prvostupňové rozhodnutie“), ktorým vylúčil
žalobcu zo správneho konania vo veci schválenia programu starostlivosti o lesy (ďalej aj „PSL“).
Prvostupňové rozhodnutie napadol žalobca odvolaním.
2. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný tak, rozhodnutím č. spisu 8069/2021-720 a č. záznamu
6997/2021 z 25. marca 2021 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

Argumentoval, že § 41 ods. 18 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v účinnom znení (ďalej len „zákon o
lesoch“) jednoznačne definuje okruh účastníkov konania, do ktorého žalobca nespadá. Žalobca môže
byť subjektom konania ako zúčastnená osoba v prípade splnenia podmienok § 67 ods. 4 až ods. 6
zákona o lesoch, čím je zabezpečená možnosť prístupu verejnosti (najmä občianskych združení, ktorých
predmetčinnostisúvisísvyužívanímaochranoulesnéhopozemku)kukonaniampodľazákonaolesoch.
Právo prístupu k spravodlivosti a účasti verejnosti, teda aj žalobcu, na rozhodovacom procese orgánov
verejnej moci vo veciach životného prostredia v zmysle Aarhuského dohovoru je podľa žalovaného

zabezpečená vo vnútroštátnom práve prostredníctvom § 15a Správneho poriadku v účinnom znení
(ďalej len „Správny poriadok“), § 41 ods. 18 zákona o lesoch, § 42 Správneho súdneho poriadku v
účinnom znení (ďalej len „SSP“). Zákon o lesoch jednoznačne normuje (§ 67 ods. 4), že združenie s
právnou subjektivitou s predmetom činnosti súvisiacim s využívaním a ochranou lesného majetku, je
subjektom konania vedeného vo veci schválenia návrhu PLS, ako zúčastnená osoba (§ 15a Správneho
poriadku). Prvostupňové rozhodnutie vzhľadom na uvedené vyššie žalovaný vyhodnotil ako zákonné a
vecne správne.

II. Konanie pred správnym súdom3. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného všeobecnú správnu žalobu, ktorú odôvodnil tým, že
rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm.
c) SSP. Žalobca najmä argumentoval, že mu malo byť priznané postavenie účastníka konania, a to s

prihliadnutím najmä na články 6 a 9 Aarhuského dohovoru a Smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992
o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (ďalej len „smernica o biotopoch“).
Mal za to, že možnosť podať správnu žalobu nezodpovedá požiadavke včasnosti a efektívnosti
vyjadrenej v čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru. Naopak, uvedenej požiadavke by zodpovedalo, keby
zainteresovaná verejnosť mohla podať proti prvostupňovému rozhodnutiu v konaní vo veci schválenia

programu starostlivosti o lesy odvolanie. Prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie žalovaného navrhol
zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.
4. O správnej žalobe rozhodol Krajský súd v Prešove (ďalej len „správny súd“) tak, že rozsudkom č. k.
2S/27/2021-69 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil rozhodnutie
žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
5. Správny súd poukázal na skutočnosť, že procesné postavenie žalobcu má byť posudzované nielen

podľa Správneho poriadku a hmotnoprávneho predpisu (zákon o lesoch), ale aj podľa jednotlivých
článkov Aarhuského dohovoru a smernice o biotopoch. Aplikáciou uvedených ustanovení dospel k
záveru, že nepostačuje, aby žalobca v danom konaní mal postavenie zúčastnenej osoby, nakoľko
oprávnenia v zmysle ustanovenia § 42 SSP sú podľa správneho súdu nedostačujúce.
6. Správny súd vyzdvihol dôležitosť práva na priaznivé životné prostredie a vyššie uvedený právny záver

odôvodnil správny súd najmä v odseku 64, kde uvádza že: podľa článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru
platí, že aby boli dotknuté procesy preskúmania uvedené v odsekoch 1 a 2, každá strana zabezpečí,
aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie
úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym
právom v oblasti životného prostredia. Vzhľadom na tieto závery je celkom logické konštatovanie, že

Slovenskárepublikaokreminéhoprevzalanasebamedzinárodnýzáväzokzabezpečiťvzmyslečlánku9
ods. 3 Aarhuského dohovoru prístup verejnosti k správnym a súdnym konaniam a pokiaľ zákonná alebo
výkonná moc nevykoná príslušné normotvorné, resp. záväzné kroky k vytvoreniu vhodných podmienok
k implementácii tohto subjektívneho práva jednotlivca v slovenskom Správnom poriadku, potom súdna
mocnazákladeústavnéhokritériaprednostikomunitárnehoprávaspoukazomnačlánok7ods.2Ústavy

SR a zásady lojálnej spolupráce článok 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a rešpektovania princípu
právneho štátu uvedeného v článku 1 ods. 1 Ústavy SR musí v prípade jednotlivca dovolávajúceho v
konkrétnej prejednávanej veci na právo prístupu verejnosti k správnym a súdnym konaniam, toto právo
mu v individuálnej veci priznať.
7. Ďalej správny súd uviedol: ... občania musia mať prístup k informáciám, musia mať právo podieľať sa

na rozhodovacom procese a musia mať prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia a
v tomto smere uznávajúc, že občania môžu potrebovať pomoc pri vykonávaní svojich práv, je potrebné
v procese transpozície tohto práva do slovenského Správneho poriadku implementovať s odkazom na
existujúce nepriame formy právnej ochrany, napr. procesné podania na prokuratúru, resp. verejného
ochrancu, ktoré síce môžu smerovať aj k vyvolaniu súdneho konania, avšak je nutné poukázať na

aplikáciu článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru pred úpravou procesného postavenia žalobcu ako
združenia s právnou subjektivitou podľa § 41 ods. 18 Zákona o lesoch, ktorá je v tomto prípade
podľa správneho súdu nedostatočná. Na základe uvedeného výkladu procesného práva týkajúceho
sa podmienok, ktoré je potrebné splniť na podanie správnej žaloby, sa v čo najväčšej možnej miere
zohľadnenia cieľu článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ako aj cieľov účinnej súdnej ochrany práv

poskytovaných komunitárnym právom za účelom, aby organizácia na ochranu životného prostredia,
akou nepochybne žalobca je, mohla v súdnom prieskume napadnúť rozhodnutie prijaté v rámci
správneho konania, ktoré by mohlo byť v rozpore s komunitárnym právom v oblasti životného prostredia.
Správny súd pri svojom rozhodovaní vychádzal nielen zo záverov rozsudku ESD C-243/2015, ale aj s
judikatúry NS SR (rozsudok 5Sžp/41/2009).

III. Kasačná sťažnosť žalovaného, stanoviská účastníkov
8. Žalovaný podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm.
g) SSP. Žalovaný namietal, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.
9. Žalovaný zotrváva na svojom právnom závere vyjadrenom v rozhodnutiach, že žalobca nie je

účastníkomkonania,nakoľkonespĺňapodmienkyúčastníctvapodľa§41ods.18zákonaolesoch,keďže
nemá priamy hmotnoprávny vzťah k predmetu rozhodovania, v konaní sa nerozhoduje o jeho priamych
právach a povinnostiach, ani mu zo schváleného PSL nevyplývajú žiadne práva či povinnosti. Povinnosť
priznať žalobcovi postavenie účastníka konania nevyplýva zo žiadneho všeobecne záväzného právnehopredpisu, ani zo Správneho poriadku, zákona o lesoch, Aarhuského dohovoru, smernice o biotopoch či
iných medzinárodných dohovorov. Žalovaný poukázal na to, že schvaľovanie návrhu PSL nie je uvedené
v prílohe I. Aarhuského dohovoru a v súlade s jeho čl. 6 bodom 1 písm. b) boli vo vnútroštátnom

práve Slovenskej republiky vytvorené podmienky pre účasť zástupcov verejnosti (teda aj žalobcu ako
zúčastnenej osoby) v predmetnom konaní (§ 67 ods. 4 až ods. 6 zákona o lesoch).
10. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že čl. 9 ods. 2 a ods. 3 Aarhuského dohovoru bol prijatím
SSP zohľadnený v § 42, ktorý priznáva právo účasti a žalobnú legitimáciu zainteresovanej verejnosti v
súdnom konaní vo veci životného prostredia. Žalobca je ako zainteresovaná verejnosť aktívne vecne

legitimovaný subjekt na podanie správnej žaloby vo veci životného prostredia, teda aj vo veci schválenia
PSL. Takáto úprava je súladná s požiadavkami vyplývajúcimi z Aarhuského dohovoru a žalobcovi nebolo
nutné (a s odkazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v účinnom znení nebolo ani možné)
priznať postavenie účastníka konania v správnom konaní.
11. Rozsudky, na ktoré odkázal správny súd v odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný považuje za
neaplikovateľné na prejednávaný prípad z dôvodu, že sa týkajú právnej úpravy platnej a účinnej v

čase pred nadobudnutím účinnosti SSP, prostredníctvom ktorého bola do vnútroštátneho právneho
poriadku transponovaná požiadavka na zabezpečenie prístupu verejnosti k súdnemu konaniu vo
veciach životného prostredia. Vzhľadom na skutočnosť, že právna úprava SSP zohľadnila požiadavky
vyplývajúce z Aarhuského dohovoru, správnym súdom citovaná judikatúra je irelevantná. Žalovaný
zopakoval, že ustanoveniami § 67 ods. 4 až 6 zákona o lesoch, § 15a Správneho poriadku a § 42 SSP

je dostatočne zabezpečená účasť žalobcu v konaní v zmysle čl. 9 ods. 2 a ods. 3 Aarhuského dohovoru.
12. Žalovaný v nadväznosti na čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru zdôraznil najmä jeho časť: „každá
strana zabezpečí ... aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu ...“,
z ktorého podľa žalovaného taktiež vyplýva, že je dostatočné, pokiaľ právny poriadok priznáva
zainteresovanej verejnosti aktívnu vecnú legitimáciu v súdnom konaní a nie je nutné priznať žalobcovi

účastníctvo aj v konaní pred správnym orgánom.
13. Žalovaný doplnil kasačnú sťažnosť podaním zo 4. júla 2024, v ktorom poukázal na rozsudok
Správneho súdu v Bratislave vo veci č. k.: BA-5S/276/2019-146 z 29. februára 2024, ktorým Správny
súd v Bratislave v obdobnej veci správnu žalobu zamietol.
14. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalobca tak, že nesúhlasí s posúdením žalovaného, v zmysle

ktorého nie je proces schválenia PSL subsumovateľný pod čl. 6 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru.
Naopak, konanie o schválenie PSL je nepochybne konaním spadajúcim pod čl. 6 ods. 3 smernice
o biotopoch a teda aj uvedeného článku Aarhuského dohovoru. Na záver poukázal na rozhodovaciu
činnosť kasačného súdu, konkrétne na rozhodnutia sp. zn. 5Sžz/1/2010, 8Sžz/1/2010, 10Sžo/1/2017,
5Sžo/19/2016, z ktorých vyplýva, že občianskym združeniam zaoberajúcim sa ochranou prírody

prislúcha v konaniach o vyhotovenie PSL postavenie účastníka konania. Kasačnú sťažnosť vzhľadom
na uvedené navrhol zamietnuť ako nedôvodnú.

IV. Právne posúdenie kasačným súdom
15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“)

preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho pôsobnosť pre toto
konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.
16. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

17. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP účinného do 30. júna
2023 kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je
prípustná, bola podaná oprávnenou osobou, včas. Od súdneho poplatku bol žalovaný v zmysle § 4 ods.
2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v účinnom
znení oslobodený.

18. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového
materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

19.Kasačnýsúdvprejednávanomprípadeidentifikovalakonajvýznamnejšiuprávnuotázku,čižalobcovi
malo byť prvostupňovým orgánom priznané postavenie účastníka konania. Vzhľadom na skutočnosť, že

vnútroštátne predpisy žalobcovi takéto postavenie nepriznávajú, čo nebolo medzi účastníkmi konania
ani sporné, relevantnú právnu otázku musel kasačný súd, reflektujúc čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej
republiky v účinnom znení (ďalej len „Ústava SR“), posúdiť s ohľadom na jednotlivé články Aarhuského
dohovoru.IV.I K článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru

20. Správny súd dospel k záveru, že Slovenská republika na seba prevzala medzinárodný záväzok
zabezpečiť v zmysle článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru prístup verejnosti k správnym a súdnym
konaniam a pokiaľ zákonná alebo výkonná moc nevykoná príslušné kroky k vytvoreniu vhodných
podmienok k implementácii tohto subjektívneho práva jednotlivca vo vnútroštátnom právnom poriadku,
potom toto právo musí priznať súdna moc. S uvedeným záverom správneho súdu sa nemožno stotožniť,

a to hneď z viacerých dôvodov.
21. Prvým dôvodom je jazykový výklad čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ktorý neustanovuje povinnosť
zmluvným stranám dohovoru zabezpečiť verejnosti prístup k správnemu a súdnemu konaniu, ako tvrdí
správny súd, ale normuje: Strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej vnútroštátnom
práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu
umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú

v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia. Aarhuský dohovor v čl. 9 ods. 3
zaväzuje zmluvné strany zabezpečiť verejnosti prístup k spravodlivosti, ale ponecháva na ich diskrécii,
či tento prístup zabezpečia prostredníctvom administratívneho alebo súdneho konania.
22. Rovnakú textáciu Aarhuského dohovoru nachádzame aj v iných jazykových verziách, príkladmo v
anglickomjazykua„alebo“namiesto„a“používataktiežfrancúzskajazykováverzia.Zjazykovéhoznenia

článku 9 ods. 3 Aahurského dohovoru je teda zrejmé, že správny súd pristúpil k jeho extenzívnemu a
nesprávnemu výkladu, keď mal za to, že uvedeným článkom je Slovenská republika zaviazaná vytvoriť
podmienky pre prístup verejnosti tak do administratívnych ako aj súdnych konaní týkajúcich sa životného
prostredia. Na uvedené nesprávne právne posúdenie naopak celkom správne poukázal v kasačnej
sťažnosti žalovaný a kasačný súd sa s ním stotožňuje.

23. Okrem doslovného znenia čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ktorým správny súd
odôvodnil svoj právny záver, že žalobcovi malo byť priznané účastníctvo v prvostupňovom
konaní, potvrdzuje nesprávnosť tohto právneho posúdenia taktiež Príručka implementácie
Aarhuského dohovoru (ďalej len „príručka“) vytvorená Európskou hospodárskou komisiou OSN
(dostupná na: https://unece.org/environment-policy/publications/aarhus-convention-implementation-

guide-second-edition), ktorá na svojich stranách 197 - 198 opakovane zdôrazňuje, že zmluvná strana
si splní svoj záväzok vyplývajúci z predmetného článku Aarhuského dohovoru tým, že zabezpečí
verejnosti prístup k spravodlivosti prostredníctvom administratívneho alebo súdneho konania. Vzhľadom
na skutočnosť, že príručka nie je dostupná v slovenskom jazyku, kasačný súd cituje relevantné pasáže
preložené z anglického jazyka:

· Odsek 3 (článok 9) predpokladá, že verejnosť môže presadzovať a domáhať práv týkajúcich sa
životného prostredia buď priamo, t. j. podaním žaloby na súd (namiesto náhrady osobnej ujmy),
alebo nepriamo, a to iniciovaním a účasťou na administratívnych konaniach za účelom zabezpečenia
vymáhania práva.

· Článok 9, odsek 3, poskytuje verejnosti prístup k administratívnym alebo súdnym konaniam. Tento
prístup môže byť zabezpečený priznaním aktívnej legitimácie členom verejnosti na priame vymáhanie
práv týkajúcich sa životného prostredia na súde. Táto povinnosť môže byť taktiež splnená zaručením
práva verejnosti iniciovať administratívne alebo trestné konania. Zmluvné strany si ponechávajú značnú

mieru voľnosti pri určovaní, ktoré fóra (súd alebo administratívny orgán) a formy konania (napr.
občianskoprávne, správne alebo trestné právo) majú byť k dispozícii na napadnutie dotknutých aktov
alebo opomenutí.

24. Z vyššie uvedených citácií je zrejmé, že ani príručka, ktorá má zmluvným stranám napomáhať pri

implementácii záväzkov vyplývajúcich z Aarhuského dohovoru v plnej miere, nevyžaduje od zmluvných
strán zabezpečenie prístupu verejnosti do konaní pred správnymi orgánmi. Naopak, opakovane uvádza,
že čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru vyžaduje zabezpečenie prístupu verejnosti do administratívnych
alebo súdnych konaní, čo je možné vykladať tým spôsobom, že je nutné zabezpečiť minimálne
jednu z uvedených alternatív. Kasačný súd osobitne poukazuje na: Zmluvné strany si ponechávajú

značnú mieru voľnosti pri určovaní, ktoré fóra (súd alebo administratívny orgán) a formy konania (napr.
občianskoprávne, správne alebo trestné právo) majú byť k dispozícii na napadnutie dotknutých aktov
alebo opomenutí. Z citovanej vety jednoznačne vyplýva, že zmluvná strana zabezpečujúca prístup
verejnosti k spravodlivosti prostredníctvom priznania aktívnej vecnej legitimácie v súdnych konaniach,týkajúcich sa životného prostredia, si dostatočne splnila záväzok vyplývajúci z čl. 9 ods. 3 Aarhuského
dohovoru.
25. Odhliadnuc od doslovného znenia čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru ako aj od príručky,

nesprávnosť právneho posúdenia správneho súdu potvrdzuje taktiež rozhodovacia činnosť
Výboru pre posudzovanie súladu s Aarhuským dohovorom (Aarhus Convention Compliance
Committee; ďalej len „výbor“) so sídlom v Ženeve, ktorému zmluvné strany dohovoru zverili
právomoc interpretovať dohovor a posudzovať súlad vnútroštátnej legislatívy a praxe s
dohovorom. Konkrétne kasačný súd poukazuje na nasledujúce rozhodnutia uverejnené v zbierke

rozhodnutí výboru (dostupná na: https://unece.org/fileadmin/DAM/env/pp/compliance/CC_Publication/
ACCC_Case_Law_3rd_edition_eng.pdf ), ktorá rovnako ako príručka nie je prístupná v slovenskom
jazyku, preto kasačný súd cituje jej vybrané právne vety preložené do slovenského jazyka:

· Nedostatok akýchkoľvek administratívnych alebo súdnych postupov na napadnutie aktov a opomenutí,
ktoré sú v rozpore s vnútroštátnym právom týkajúcim sa životného prostredia, ako v tomto prípade,

predstavuje nesúlad s článkom 9, odsekom 3, v spojení s článkom 9, odsekom 4, Dohovoru. (Rakúsko
ACCC/C/2011/63; ECE/MP.PP/C.1/2014/3, 13. január 2014, bod 63)

· Článok 9, odsek 3, dohovoru ukladá každej zmluvnej strane povinnosť zabezpečiť, aby mala verejnosť,
ak spĺňa podmienky stanovené vo vnútroštátnom práve (ak takéto podmienky existujú), prístup k

administratívnym alebo súdnym konaniam za účelom napadnutia aktov a opomenutí súkromných osôb a
orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami vnútroštátneho práva týkajúcimi sa životného
prostredia. (Spojené kráľovstvo ACCC/C/2008/23; ECE/MP.PP/C.1/2010/6/Add.1, október 2010, bod
44)

· Rovnako rozhodol výbor v týchto prípadoch: Belgicko ACCC/2005/11; ECE/MP.PP/C.1/2006/4/Add.2,
28. júl 2006, bod 28; Arménsko ACCC/C/2004/8; ECE/MP.PP/C.1/2006/2/Add.1, 10. máj 2006, bod 38;
Dánsko ACCC/C/2006/18; ECE/MP.PP/2008/5/Add.4, 29. apríl 2008, bod 28.

26. Aj v nadväznosti na vyššie citovanú rozhodovaciu činnosť správny súd dospel k nesprávnemu

právnemuzáveru,keďtvrdil,žesúdnamocmusípriznaťochranužalobcovitým,žemupriznápostavenie
účastníka konania v konaní pred prvostupňovým orgánom, pretože tým plní záväzok vyplývajúci
Slovenskej republike z čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru.
27. Kasačný súd dospel k právnemu záveru, že čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru zaväzuje zmluvné
strany dohovoru prijať takú legislatívu, v zmysle ktorej bude mať verejnosť prístup k spravodlivosti

prostredníctvom účasti v administratívnom alebo súdnom konaní, pričom postačuje jedna z uvedených
alternatív. Zároveň kasačný súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade je záväzok Slovenskej
republiky splnený, nakoľko ustanovenie § 42 SSP priznáva žalobcovi ako zainteresovanej verejnosti
právo účinne brániť práva spojené s ochranou životného prostredia na súde, a to priznaním aktívnej
vecnej legitimácie.

28. Dôvodová správa k SSP k § 42 taktiež uvádza: Zainteresovaná verejnosť má v určených prípadoch
žalobnú legitimáciu a právo účasti na konaní za predpokladu, že sa jedná o veci životného prostredia
podľa osobitného predpisu. Týmto ustanovením sa zohľadňuje znenie čl. 9 ods. 2 a 3 Aarhuského
dohovoru ohľadom prístupu k spravodlivosti. Kasačný súd sa preto stotožnil so žalovaným, ktorý
poukazoval na to, že prijatím SSP bolo znenie čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru zohľadnené vo

vnútroštátnom právnom poriadku Slovenskej republiky.
29. Rovnako sa kasačný súd stotožnil s tvrdením žalovaného, že judikatúra citovaná správnym súdom
ako aj žalobcom je na prejednávaný prípad neaplikovateľná, nakoľko ide o rozhodnutia týkajúce sa
staršej právnej úpravy zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v účinnom znení (ďalej len
„OSP“), ktorý zainteresovanej verejnosti nepriznával aktívnu vecnú legitimáciu na podanie správnej

žaloby, nakoľko nebola účastníkom správneho konania. Príkladmo žalobcom uvádzaný rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/1/2017 z 28. marca 2018, odôvodňuje povinnosť
priznať žalobcovi postavenie účastníka konania v konaní o schválení PSL tým, že je to potrebné,
aby mohol následne podať správnu žalobu, aby boli zaručené jeho práva vyplývajúce z čl. 9 ods. 3
Aarhuského dohovoru.

30. SSP však, ako je uvedené vyššie, reflektoval na záväzky Slovenskej republiky ako zmluvnej strany
Aarhuského dohovoru a konkrétne záväzok vyplývajúci z jeho čl. 9 ods. 3: aby členovia verejnosti
mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí
súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblastiživotného prostredia, zabezpečila prijatím § 42 SSP, vďaka ktorému majú členovia verejnosti prístup k
súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej
moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia.

31. Neaplikovateľný je taktiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/19/2016 z
26. februára 2018, ktorého predmet prieskumu tvorila námietka žalobcu, že zistenie skutkového stavu
bolo nedostačujúce na posúdenie veci a nie otázka účastníctva. O skutkovo odlišný prípad ide tiež v
rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie C-243/15 z 8. novembra 2016 a rozhodnutie Súdneho dvora
Európskej únie C-240/09 z 8. marca 2011 potvrdzuje záver poskytnutý kasačným súdom, keď favorizuje

taký výklad procesného práva: týkajúceho sa podmienok, ktoré je potrebné splniť na podanie správneho
opravného prostriedku alebo žaloby, ktorý bude v čo najväčšej možnej miere v súlade tak s cieľmi článku
9 ods. 3 tohto dohovoru, ako aj s cieľom účinnej súdnej ochrany práv poskytovaných právom Únie,
aby mohla organizácia na ochranu životného prostredia, akou je Lesoochranárske zoskupenie VLK,
napadnúť na súde rozhodnutie prijaté v rámci správneho konania, ktoré by mohlo byť v rozpore s právom
Únie v oblasti životného prostredia.

IV.II K článku 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru

32. Pre jednoznačné rozhodnutie kasačného súdu je však nevyhnutné vysporiadať sa aj s tvrdením
žalobcu, že na účastníctvo v konaní má právo nie len v nadväznosti na čl. 9 ods. 3 ale aj s ohľadom na

čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru, nakoľko schvaľovanie PSL je činnosťou subsumovateľnou pod čl. 6
ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru.
33. Kasačný súd sa stotožnil so žalobcom, že s ohľadom na nezanedbateľný význam rozhodnutia o
schválení PSL, je uvedené rozhodnutie možné považovať za „rozhodnutie o navrhovaných činnostiach
neuvedených v Prílohe I, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie“ podľa čl. 6 ods. 1 písm.

b) Aarhuského dohovoru. „Významný vplyv na životné prostredie“ kasačný súd vzhliadol najmä v tom,
že PSL je dôležitý nástroj na plánovanie a riadenie hospodárenia v lesoch, ktorého cieľom je zabezpečiť
ich trvalo udržateľný rozvoj, trvalo udržateľné využívanie v nadväznosti na ťažbu, ochranu biodiverzity,
ochranu a podporu druhovej rozmanitosti fauny a flóry, ochranu biotopov, a to všetko s následkami
na ochranu vodných zdrojov, čistotu ovzdušia, prevenciu erózie či iné spoločenské záujmy a životné

prostredie v celosti.
34. Zákon o lesoch výslovne uvádza, že PSL je nástrojom štátu na zabezpečenie trvalo udržateľného
hospodárenia v lesoch, pričom trvalo udržateľným hospodárením v lesoch je hospodárenie takým
spôsobom a v takom rozsahu, aby sa pri zohľadnení existujúcich prírodných rizík zachovala alebo
zlepšovala ich biologická diverzita, odolnosť, produkčná a obnovná schopnosť, životnosť a schopnosť

plniť funkcie lesov (§ 40ods. 1 v nadväznosti na § 2 písm. i)).
35. Ako ďalej tvrdí žalobca, že pokiaľ je schvaľovanie PSL subsumovateľné pod čl. 6 ods. 1 písm.
b) Aarhuského dohovoru, aplikuje sa súčasne čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru, aj s takýmto
výkladom sa kasačný súd v plnom rozsahu stotožnil. Tento záver vyplýva zo samotného znenia čl.
9 ods. 2 Aarhuského dohovoru, ktorý zabezpečuje možnosť: napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť

akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia podliehajúcemu článku 6....
36. Uvedený záver podporuje aj tá skutočnosť, že rozdiel medzi čl. 9 ods. 2 a ods. 3 Aarhuského
dohovoru tkvie aj v subjekte, ktorému jednotlivé odseky priznávajú práva. Odsek 2 je pritom výslovne
zameraný na zainteresovanú verejnosť, keď normuje: Strana v rámci svojho vnútroštátneho práva
zabezpečí, aby členovia zainteresovanej verejnosti .... Zainteresovaná verejnosť je pojem legálne

definovaný v čl. 2 ods. 5 Aarhuského dohovoru ako: „zainteresovaná verejnosť“ znamená verejnosť,
ktorájealebobymohlabyťovplyvnenározhodovacímprocesomtýkajúcimsaživotnéhoprostrediaalebo
sa o tento proces zaujíma; pre potreby tejto definície sa mimovládne organizácie podporujúce ochranu
životného prostredia a spĺňajúce všetky požiadavky vnútroštátneho práva považujú za zaujímajúce sa
o rozhodovací proces.

37. Vzhľadom na skutočnosť, že schvaľovanie PSL je subsumovateľné pod čl. 6 ods. 1 písm. b)
Aarhuského dohovoru a že čl. 9 ods. 2 priznáva práva a zaväzuje zmluvnú stranu zabezpečiť prístup
k spravodlivosti práve „zainteresovanej verejnosti“, kasačný súd sa stotožnil so žalobcom, že čl. 9 ods.
2 Aarhuského dohovoru má byť aplikovaný.
38. Pokiaľ však žalobca ďalej tvrdí, že aplikáciou čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru malo byť žalobcovi

priznané účastníctvo v konaní pred prvostupňovým orgánom, s takýmto výkladom sa nie je možné
stotožniť.
39. Rovnako ako pri čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru je nutné sa zaoberať doslovným znením čl. 9
ods. 2 Aarhuského dohovoru ktorý znie: Každá Strana v rámci svojho vnútroštátneho práva zabezpečí,aby členovia zainteresovanej verejnosti ... mali prístup k procesu preskúmania pred súdom a/alebo
iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona na účely napadnúť vecnú a
procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia podliehajúcemu článku 6. Aby

nedošlo k chybe vo výklade v dôsledku textácie slovenskej verzie Aarhuského dohovoru, kasačný súd
dodáva, že rovnako formulujú predmetný článok anglická aj francúzska verzia dohovoru.
40. Doslovné znenie článku 9 ods. 2, kde Aarhuský dohovor taktiež nepoužíva spojku „a“ ale ustanovuje
„a / alebo“, z čoho opäť možno vyvodiť, že zabezpečenie prístupu k súdnemu konaniu prostredníctvom
§ 42 SSP je dostatočné. Okrem uvedeného je nutné si všimnúť, že čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru

zaväzuje zmluvné strany zabezpečiť zainteresovanej verejnosti prístup k procesu preskúmania pred
súdom a/alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona. Z uvedeného
vyplýva, že čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru nezaväzuje stranu zabezpečiť účastníctvo žalobcu v
správnom konaní, tak ako tvrdí žalobca.
41. Za súd a/alebo iný nezávislý a nestranný orgán ustanovený na základe zákona nemožno považovať
správne orgány, ani orgán štátnej správy lesného hospodárstva v zmysle § 56 zákona o lesoch, ktorý

podľa § 41 ods. 13 zákona o lesoch rozhodnutím schvaľuje návrh PSL. Orgán štátnej správy lesného
hospodárstva (§ 56 ods. 1 zákona o lesoch: ministerstvo / okresný úrad v sídle kraja / okresný úrad /
Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia), ktorým bol v prejednávanom prípade Okresný úrad Prešov,
nie je „iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona“, nakoľko je súčasťou
výkonnej moci štátu. Takýto výklad je v súlade s výkladom poskytnutým v príručke na strane 196, v

zmysle ktorého:

· Článok 9, odsek 2, tiež špecifikuje, že prieskum musí prebiehať pred súdom alebo iným „nezávislým
a nestranným orgánom zriadeným zákonom“. To znamená, že preskúmavacie konanie musí obsahovať
záruky na zabezpečenie riadneho procesu, nezávislého od vplyvu akejkoľvek zložky výkonnej moci.

42. Z rozhodovacej činnosti výboru možno uviesť napríklad rozhodnutie Nemecko ACCC/C/2008/31;
ECE/MP.PP/C.1/2014/8, 4. jún 2014, bod 83, v zmysle ktorého:

· Článok 9, odsek 2, v spojení s článkom 9, odsek 4, dohovoru vyžaduje, aby zmluvné strany zabezpečili

dotknutým členom verejnosti prístup k účinnej súdnej ochrane v prípade, že dôjde k porušeniu ich
procesných práv podľa článku 6.

43. Na strane 196 príručka ďalej stanovuje, že:

· Podľa odseku 2 môže zmluvná strana stanoviť predbežné preskúmavacie konanie pred správnym
orgánom. Systém správnych odvolaní však nie je určený na to, aby nahradil možnosť podať odvolanie na
súd. Zmluvná strana môže tiež požadovať, aby žalobcovia „vyčerpali administratívnoprávne prostriedky

nápravy“, t. j. využili všetky dostupné správne konania, predtým ako sa obrátia na súd.
44. Aj z uvedeného opäť vyplýva, že čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru primárne stanovuje povinnosť
zmluvnýmstranámzabezpečiťzainteresovanejverejnostiprístupksúdu,pričomtentojemožnédokonca
obmedziť požiadavkami skoršieho prieskumu v správnom konaní, či vyčerpaním všetkých dostupných
prostriedkov nápravy. Nijako však nie je možné dospieť k výkladu, že čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru

upravuje povinnosť zmluvnej strany priznať zainteresovanej verejnosti postavenie účastníka správneho
konania tak, ako to tvrdí žalobca.
45. Uvedené vyššie, najmä s dôrazom na rozdiel medzi čl. 9 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 v orgáne prieskumu,
ku ktorému majú zmluvné strany zabezpečiť prístup zainteresovanej verejnosti, je stručne zhrnuté na
strane 188 príručky. Pre väčšiu zrozumiteľnosť kasačný súd uvádza, že pokiaľ príručka používa slovo

„kategória“ odkazuje na prvé tri odseky čl. 9 Aarhuského dohovoru:

· Zatiaľ čo pre prvé dve z troch vyššie uvedených kategórií musia zmluvné strany zabezpečiť
preskúmavacie konanie pred súdom alebo orgánom podobným súdu zriadeným zákonom, pre
tretiu kategóriu môžu zmluvné strany zabezpečiť prístup k spravodlivosti buď prostredníctvom

administratívnych, alebo súdnych postupov. Pojem „súdne postupy“ možno chápať ako iný spôsob
označenia súdov a orgánov podobných súdu.
· Uvedený výklad je potvrdený rozhodovacou činnosťou výboru, konkrétne v rozhodnutí: Belgicko
ACCC/2005/11; ECE/MP.PP/C.1/2006/4/Add.2, 28. júl 2006, bod 26.46. Aj z uvedeného dôvodu je žalobcov výklad, že z čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru mu vyplýva
právobyťúčastníkomkonaniapredprvostupňovýmorgánomnesprávny.Článok9Aarhuskéhodohovoru

predstavuje takzvaný tretí pilier, ktorý upravuje prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného
prostredia a vytvára garancie pre každého, koho environmentálne práva boli porušené, aby mal možnosť
spravodlivého posúdenia nezávislými orgánmi, napríklad súdmi. Ani z článku 9 ods. 2 ani z článku 9 ods.
3 Aarhuského dohovoru, však nevyplýva záväzok zmluvnej strany zabezpečiť zainteresovanej verejnosti
možnosť byť účastníkom správneho konania s možnosťou podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu

správneho orgánu v správnom konaní tak, ako uvedený článok vykladá žalobca. Článok 9 Aarhuského
dohovoru zaväzuje zmluvné strany zabezpečiť prístup zainteresovanej verejnosti k spravodlivosti
prostredníctvom napríklad prístupu k súdu, čo je tak podľa ods. 2 ako aj ods. 3 dostačujúce. Uvedený
záväzok je naplnený ustanovením § 42 SSP, ktorý žalobcovi ako zainteresovanej verejnosti priznáva
aktívnu vecnú legitimáciu v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia. Aj v nadväznosti
na uvedené vyššie kasačný súd vyhodnotil kasačnú sťažnosť žalovaného ako dôvodnú.

IV.III K článku 6 Aarhuského dohovoru

47. V nadväznosti na čl. 6 Aarhuského dohovoru, z ktorého sa žalobca taktiež pokúšal vyvodiť svoje
právo byť účastníkom konania pred prvostupňovým orgánom za účelom podania opravného prostriedku
proti rozhodnutiu o schválení PSL, kasačný súd uvádza, že uvedený článok predstavuje takzvaný

druhý pilier Aarhuského dohovoru, ktorého úlohou je zabezpečiť účasť verejnosti (aj zainteresovanej
verejnosti) na rozhodovacích procesoch, nie právo iniciovať prieskum rozhodnutí (inak povedané právo
na prístup k spravodlivosti upravené tretím pilierom Aarhuského dohovoru). Podľa čl. 6 Aarhuského
dohovoru má mať žalobca zabezpečenú účasť na rozhodovacom procese, nie zabezpečenú takú účasť
na rozhodovacom procese, ktorá ho oprávni na podanie opravného prostriedku, tak ako to žalobca

vykladá.
48. Kasačný súd v nadväznosti na uvedené opäť poukazuje na rozhodovaciu činnosť výboru, ktorý v
rozhodnutí Litva ACCC/2006/16; ECE/MP.PP/2008/5/Add.6, 4. apríl 2008, bod 71. požiadavku včasnej
účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch definuje nasledovne:

· Požiadavka na „včasnú účasť verejnosti, keď sú všetky možnosti otvorené“ by sa mala v prvom rade
vnímať v rámci koncepcie stupňovitého rozhodovacieho procesu, pri ktorom sa v jednotlivých fázach
rozhodovania určité možnosti diskutujú a vyberajú za účasti verejnosti.

49. Poukazujúc tiež na príručku, ktorá podporuje vyššie uvedený výklad, keď na strane 124 uvádza

požiadavky vyplývajúce zmluvnej strane dohovoru z čl. 6:
· Zapojiť verejnosť do rozhodovania o činnostiach s možným významným vplyvom na životné
prostredie v počiatočných fázach; Oznámiť to dotknutej verejnosti; Stanoviť primerané časové rámce pre
jednotlivé fázy účasti verejnosti; Poskytnúť dotknutej verejnosti všetky relevantné informácie; Umožniť
verejnosti vyjadriť pripomienky; Náležite zohľadniť výsledok verejného zapojenia, Informovať verejnosť

o konečnom rozhodnutí spolu s jeho odôvodnením.
50. Účasť zainteresovanej verejnosti pod ktorou sa rozumejú vyššie uvedené čiastkové záväzky
zmluvnej strany a pod ktorú nespadá právo podávať opravné prostriedky, pretože to je subsumovateľné
pod tretí pilier Aarhuského dohovoru - prístup k spravodlivosti, garantovaný článkom 9, má byť súčasne
umožnená včas tak, aby bola efektívna (čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru). Záväzok zabezpečiť účasť

zainteresovanejverejnostinarozhodovacomprocesetýkajúcomsaschváleniaPSLjesplnenýpriznaním
postavenia zúčastnenej osoby podľa § 67 ods. 4 zákona o lesoch, pričom najmä § 67 ods. 6 zákona o
lesoch zabezpečuje oznámenie a zapojenie zainteresovanej verejnosti do rozhodovania v počiatočných
fázach (7 dní od začatia konania / od doručenia žiadosti).
51. Ešte pred samotným konaním o schválení PSL, ktorého sa žalobca môže zúčastniť ako zúčastnená

osoba, však žalobca môže nahliadnuť do správy o doterajšom hospodárení a o určení zásad na
jeho vyhotovenie, môže k správe predložiť pripomienky a požiadavky na vypracovanie pokynov na
vyhotovenie PSL. Uvedené vyplýva z § 41 ods. 1 zákona o lesoch a deje sa tak na základe
bezodkladného oznámenia, ktoré je spolu s výzvou na predloženie pripomienok a požiadaviek orgán
štátnej správy lesného hospodárstva povinný bezodkladne oznámiť: právnickej osobe podľa § 38

ods. 2, dotknutým orgánom štátnej správy, právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých práva
môžu byť vyhotovením programu starostlivosti dotknuté. Takouto právnickou osobou je aj žalobca. V
praxi sa uvedené oznámenie zabezpečuje napríklad vyvesením na úradnej tabuli či webovom sídle
orgánu štátnej správy lesného hospodárstva (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.3Sžo/165/2015 z 26. apríla 2017). Zainteresovaná verejnosť tak môže nahliadnuť, vzniesť pripomienky
k správe o hospodárení, ktoré sú následne prerokované (§ 41 ods. 8 zákona o lesoch), a ktorých
prerokovanie je zachytené v protokole (§ 41 ods. 8 zákona o lesoch), ktorý je záväzným podkladom pre

vyhotovenie a následné schválenie návrhu PSL (§ 41 ods. 9 zákona o lesoch).
52. Žalobca tak ako subjekt hájaci práva týkajúce sa ochrany životného prostredia môže v zmysle vyššie
uvedených ustanovení (§ 41 zákona o lesoch) svojimi pripomienkami ovplyvniť obsah návrhu PSL a
následne byť účastný na konaní o jeho schválení v postavení zúčastnenej osoby podľa § 67 ods. 4
zákona o lesoch. Požiadavky vyplývajúce z čl. 6 Aarhuského dohovoru aj s dôrazom na včasnosť účasti

žalobcu podľa čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru považuje kasačný súd vyššie uvedeným za naplnené.

IV.IV Záver

53. Kasačný súd vzhľadom na dôvody prezentované v odôvodnení tohto rozsudku, dospel k právnemu
záveru, že kasačná námietka žalovaného, v zmysle ktorej správny súd dospel k nesprávnemu právnemu

záveru, že žalobcovi malo byť priznané postavenie účastníka konania na základe aplikácie ustanovení
Aarhuského dohovoru, je dôvodná.
54. Zhrňujúc uvedené vyššie možno konštatovať, že postup správneho orgánu, ktorý ekologickej
organizácii nepriznal postavenie účastníka konania (§ 41 ods. 18 zákona o lesoch v účinnom znení),
ale zúčastnenej osoby (§ 67 ods. 4 zákona o lesoch v účinnom znení) v konaní o schválenie

Programu starostlivosti o lesy, je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky aj Aarhuským
dohovorom. Článok 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru síce zaväzuje zmluvné strany zabezpečiť verejnosti
prístup k spravodlivosti, avšak ponecháva na ich diskrécii, či tento prístup zabezpečia prostredníctvom
administratívneho alebo súdneho konania. Podobne, článok 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru umožňuje
zmluvným stranám voľbu, či umožnia prístup k prieskumu pred súdom a/alebo iným nezávislým a

nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona. Slovenská republika splnila svoje záväzky
vyplývajúce z čl. 9 ods. 2 a 3 Aarhuského dohovoru prijatím § 42 Správneho súdneho poriadku, ktorý
ekologickým organizáciám okrem iného umožňuje podať všeobecnú správnu žalobu vo veci schválenia
Programu starostlivosti o lesy, aj v prípade, že mali v správnom konaní postavenie zúčastnenej osoby.
55. Žalobcovi je jednotlivými ustanoveniami vnútroštátneho právneho poriadku zabezpečená možnosť

včasnej účasti na rozhodovacom procese (§ 41 ods. 8, § 67 ods. 4 až ods. 6 zákona o lesoch) podľa čl.
6 Aarhuského dohovoru, ako aj prístup k spravodlivosti (§ 42 SSP) podľa čl. 9 ods. 2, ods. 3 Aarhuského
dohovoru. Pokiaľ ekologická organizácia má v procese schvaľovania Programu starostlivosti o lesy
postavenie zúčastnenej osoby, neprichádza k porušeniu práv vyplývajúcich z čl. 9 ods. 2, 3 Aarhuského
dohovoru, pretože táto organizácia má právo súdneho prieskumu ako zainteresovaná verejnosť podľa

§ 42 SSP. Vzhľadom na dôvody vymedzené vyššie kasačný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku.
56. Správny súd v ďalšom konaní opätovne posúdi postavenie žalobcu ako účastníka konania, pričom
je viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP).

IV.V Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

57. Podľa § 462 ods. 1 SSP: ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti,
rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec správnemu súdu na ďalšie
konanie. Keďže kasačný súd vzhliadol dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodol podľa citovaného

ustanovenia.
58. Podľa § 467 ods. 3 SSP: ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na
ďalšie konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. Keďže kasačný
súd zrušil rozsudok správneho súdu, o náhrade trov konania rozhodne podľa citovaného ustanovenia
správny súd.

59. Podľa § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v účinnom znení výkon súdnictva v predmetnej veci prešiel od 1. júna 2023 zo
správneho súdu na Správny súd v Košiciach. Z tohto dôvodu bude aj tento rozsudok doručovaný cestou
Správneho súdu v Košiciach.
60. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.

Pokiaľ ekologická organizácia má v procese schvaľovania Programu starostlivosti o lesy postavenie
zúčastnenej osoby, neprichádza k porušeniu práv vyplývajúcich z čl. 9 ods. 2, 3 Aarhuského dohovoru,
pretože táto organizácia má právo súdneho prieskumu ako zainteresovaná verejnosť podľa § 42 SSP.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.