Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 4, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/45/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722200428
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8722200428.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Eduarda Valenčina a JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD., v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. D., E. XXX/XX, zastúpená JUDr. Marcelou Kuníkovou, advokátkou, Bernolákova 1053/17,
Spišská Nová Ves, IČO: 37 706 276, proti žalovaným: 1/ F. G. H., nar. XX.X.XXXX, bytom I. - C. I., D.
XXX/XX a 2/ F. B. H., nar. X.X.XXXX, bytom I. - C. I., D. XXX/XX, obaja žalovaní zastúpení JUDr. Martin

Tomas, advokát, Francisciho 3288, Poprad, IČO: 43 267 408, v konaní o ochranu vlastníckeho práva, o
odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 13C/3/2022-163 zo dňa 1.3.2023 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie prvoinštančnému súdu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Rozhodol, že žalovaní v 1/ a 2/ rade
majú nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala odstrániť časť plota
predstavujúceho spojnicu bodov č. 1, 2 v časti nachádzajúcej sa na parcele č. XXXX/X a bodov 3, 4 a 5,
ako je zakreslená vo vytyčovacom náčrte č. XXX/XXXX, vyhotoveným F. G. E. dňa 9.8.2021, autorizačne
overeným F. B. E. dňa 9.8.2021.
Prvoinštančný súd zistil, že žalobkyňa je vlastníčkou parcely registra C č. XXXX/X o výmere 3337 m2

- orná pôda, evidovanú na LV č. XXX, k.ú. I., ktorá susedí s parcelou registra C, parcela č. XXXX/X o
výmere 2679 m2 - orná pôda, ktorá je evidovaná na LV č. XXX, k.ú. I., ktorej vlastníkmi sú žalovaní.
Žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa
30.9.2019 s predchádzajúcimi vlastníkmi H. a A. J..
Prvoinštančný súd ďalej zistil, že Okresný úrad Poprad v konaní pod č. K.-XX/XX dňa 20.1.2021
zamietol návrh, ktorý podali žalobkyňa a žalovaní na opravu chyby v katastrálnom operáte, pretože

na základe geometrického plánu, ktorý vypracovala spoločnosť L., M. pod č. 124/2019 bola vytvorená
parcela XXXX/XXX v k.ú. I., ktorej vlastníčkou je A. B.. Hranica tejto novovytvorenej parcely zasahovala
do parcely č. XXXX/X vo vlastníctve žalobkyne, s ktorou susedí na jednej strane. Správny orgán
konštatoval,žeparcelyKNCč.XXXX/X,XXXX/X,XXXX/XX,XXXXažXXXX/XXač.XXXX/XXažXXXX/
XX boli do operátu katastra nehnuteľností zapísané na základe príslušných verejných listín, ktorých
súčasťou boli aj jednotlivé geometrické plány, avšak nezistili, že by pri zápise parcely XXXX/XXX došlo

k chybe v katastrálnom operáte. Správny orgán uviedol, že pri zameraní parcely KNC č. XXXX/XXX boli
rešpektované všetky predchádzajúce číselné výsledky merania v operáte katastra nehnuteľnosti, nie sú
evidované žiadne rôzne katastrálne mapy. V katastrálnom území C. I. je spravovaná iba jedna vektorová
katastrálna mapa a jedna vektorová mapa určeného operátu. Od roku 2016 do roku 2019 nedošlo
k žiadnej zmene, ktorá by mala za následok posunutie hraníc. Uvedené rozhodnutie bolo následne
potvrdené rozhodnutím Okresného úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov č. K. zo dňa 7.5.2021.

Ďalej bolo zistené, že parcela č. XXXX/X bola zameraná geometrickým plánom č. XXX - L. - XXX - XX,
ktorým bol zadefinovaný priebeh hraníc v teréne a tieto hranice boli vyznačené oceľovými rúrkami. Nazáklade tohto vytýčenia hraníc žalovaní umiestnili na danom mieste plot a pri stavbe plota bol prítomný
aj F. N., geodet, ktorý potvrdil priebeh hranice.
Prvoinštančný súd ďalej z výsluchu svedka B. L. zistil, že tento so svojou sesternicou boli pôvodní

vlastníci parcely č. XXXX/X, ktorú odpredali žalovaným. Ešte v roku 1994 pozemok získali od svojich
právnych predchodcov. V roku 1993 bolo za prítomnosti dvoch geodetov a ostatných vlastníkov
susediacich parciel vykonané vytýčenie hranice pozemkov, pričom pred zabitím oceľových rúrok všetci
prítomní vymeraný stav odsúhlasili. Potom otec svedka B. L. zabil do zeme 8 oceľových tyčí na miesta,
ktoré ukázal geodet. Následne sa hneď vyorala aj okolo týchto tyčí brázda. Brázda bola umiestnená 20

cm do pozemku a v roku 2004 bol vystavaný žalovanými na tomto mieste plot.
Prvoinštančný súd na daný právny vzťah aplikoval ust. § 126 ods. 1 OZ, ďalej ust. § 132 ods. 1 OZ, §
129 ods. 1 OZ a § 130 ods. 1 a § 134 ods. 1 OZ. Skonštatoval, že žalobkyňa na preukázanie dôvodnosti
svojej žaloby predložila vytyčovací náčrt, ktorým bola vytýčená hranica medzi pozemkami č. XXXX/X
a XXXX/X a bol vyznačený aj priebeh oplotenia tejto parcely č. XXXX/X. Žalovaní tvrdili, že oplotenie
vypracovali na základe geometrického plánu z roku 1993. Súd skonštatoval, že žalovaní nespochybnili

správnosť vytyčovacieho náčrtu, tvrdenia žalobkyne sú podporené aj rozhodnutiami správnych orgánov
a dospel k záveru, že žalovaní zasahujú sčasti svojim oplotením parcely č. XXXX/X do parcely č.
XXXX/X. Súd však zistil, že žalovaní nadobudli k tejto časti zabratej parcely č. XXXX/X vydržaním
vlastnícke právo, pretože žalovaní najneskôr od konca roka 2004, prípadne od 1.1.2005 túto časť
parcely XXXX/X užívajú dobromyseľne ako vlastnú, na ktorej si postavili vlastné oplotenie, pričom

pred výstavbou oplotenia ohlásili drobnú stavbu obci a oplotenie stavali na mieste, kde v minulosti
boli právnymi predchodcami nabité kovové tyče, ktoré boli zamerané na základe geometrického plánu
z roku 1993, kde ich umiestnenie určil pracovník geodézie a v týchto rozmeroch bol aj pozemok
medzi vytýčenými kovovými tyčami užívaný, a to nielen právnymi predchodcami žalovaných, ale najmä
žalovaným, minimálne od roku 2004 až do súčasnej doby. Žalovaných nikto v užívaní takto vytýčených

nehnuteľností neobmedzoval a to ani v čase, keď na danom mieste postavili plot, a ani neskôr, keď tento
plot obnovovali. Žalovaných nikto v užívaní nerušil, nikto nenamietal, že by užívali časť parcely, ktorá
im nepatrí. Tieto okolnosti potvrdil svedok B. L.. Výstavba oplotenia bola potvrdená aj A. J., pôvodnou
spoluvlastníčkou parcely č. XXXX/X, ktorá predpokladala, že hranice medzi jej pozemkom a pozemkom
žalovaných je tam, kde je vystavané oplotenie. Nevedela pritom, že plot nie je na hranici parciel. Ani

jedna zo spoluvlastníčok parcely XXXX/X, ktorá ich neskôr predala žalobkyni, teda ani A. J., ale ani A.
H. nemali informácie, že by pozemok žalovaných bol oplotený od roku 2006. Tvrdili, že na hraniciach
parciel nikdy nevideli žiadne kovové rúrky, iba drevené kolíky.
Prvoinštančný súd po vykonanom dokazovaní právne uzavrel, že žalovaní spornú časť parcely č. XXXX/
X, nachádzajúcu sa za oplotením, ktorým mala byť oplotená parcela č. XXXX/X, užívajú najneskôr od

konca roka 2004. Desať ročná vydržacia doba im uplynula najneskôr k 1.1.2015, držba žalovaných bola
nepretržitá, počas celej doby boli dobromyseľní, že táto časť parcely č. XXXX/X im patrí, pretože mali
za to, že ide o parcelu č. XXXX/X. Nikto nenamietal užívanie tejto časti parcely. Súd dospel k záveru, že
žalovaní nadobudli vlastnícke právo k tejto spornej parcele, pretože spornú parcelu v časti, ktorú majú
mať zabratú výstavbou oplotenia, užívajú ako vlastnú a ju vydržali. Preto prvoinštančný súd považoval

žalobu o odstránenie oplotenia za nedôvodnú, a preto žalobu zamietol.
Prvoinštančný súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovaným, ktorí boli v spore
úspešní, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrade rozhodne súd
samostatným uznesením po právoplatnosti konania vo veci.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Žalobkyňa ako
odvolací dôvod uviedla ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP.
Žalobkyňa uviedla, že súd svoje rozhodnutie oprel o tvrdenie, že žalovaní boli dobromyseľní v tom,
že oplotenie, ktoré postavili v roku 2004, postavili na hranici svojho pozemku, pritom vychádzali z
geometrického plánu č. XXX - L. - XXX - XX. Súd ďalej konštatuje, že vytyčovacím náčrtom č. XXX/

XXXX žalobkyňa preukázala, že plot nie je na hranici pozemkov. Súd nebral do úvahy aj skutočnosti
vyplývajúce z rozhodnutia okresného úradu, že súradnice lomových bodov parciel KN C XXXX/X, ktoré
boli uvedené v zázname podrobného merania zmien 221, sú totožné so súradnicami lomových bodov
parcely vo vektorovej katastrálnej mape a že súradnice lomových bodov parcely KN C XXXX/X, ktoré
sú uvedené v zázname podrobného merania zmien 225, sú totožné so súradnicami lomových bodov

parcely vo vektorovej katastrálnej mape. Orgány potvrdili, že k zmene hraníc dotknutých pozemkov od
roku 1993 nedošlo.Žalobkyňa ďalej spochybnila vytýčenie hraníc medzi pozemkami geodetom O. N. z roku 1993 železnými
tyčkami, keď železné rúrky nie sú podľa vytýčenia hraníc a vytyčovacieho náčrtu predloženého
žalobkyňou na danom mieste, ako boli osadené v roku 1993.

Žalobkyňa spochybnila správnosť výpovede svedka B. L., ktorá výpoveď si odporuje v tom, že na jednom
mieste tvrdí, že sporná parcela bola pred zameraním užívaná družstvom, inde zase tvrdí, že nebola
pred zameraním užívaná. Zároveň uvádza, že po nabití oceľových tyčí mala byť okolo parcely XXXX/X
vyoraná brázda. Brázda nemohla byť vyoraná na hranici parcely, pretože oceľové tyče by boli prekážkou
pre traktov, ktorý by brázdu vyorával. Ak teda bola vyoraná brázda, táto nemohla byť vyoraná na hranici

parcely. Žalobkyňa spochybnila obhospodarovanie týchto pozemkov svedkom a jeho sesternicou, keď
v priebehu 9 mesiacov ich podielového spoluvlastníctva to nebolo možné. Poprela, že by dodnes asi
20 cm od kovového oplotenia smerom do parcely žalobkyne bola brázda. Svedecká výpoveď B. L. pre
uvedené rozpory je nepravdivá, javí sa ako účelová vzhľadom na rodinný vzťah k žalovaným. Žalobkyňa
tvrdila, že pri výstavbe oplotenia žalovaní umiestnili toto oplotenie inak, ako na hranici parcely č. XXXX/
X, keďže vychádzali z toho, že parcela bola vytýčená v teréne geodetom. Plot nie je na hranici pozemku,

ale sčasti zasahuje do pozemku č. XXXX/X. Už len v tomto konštatovaní je odôvodnenie súdneho
rozhodnutia vnútorne rozporné. Geodet F. N. správne zameral hranicu parciel, avšak žalovaní ju vedome
nerešpektovali, vedome stavali plot smerom do parcely žalobkyne. S rúrkami v teréne sa manipulovalo.
Nie je tiež pravdivé tvrdenie súdu, že to nebolo preukázané, pretože k manipulácii malo dôjsť ešte
pôvodným vlastníkom parcely č. XXXX/X H. P..

Pokiaľ došlo k zameraniu plota, pred stavbou plota žalovanými, p. N., žalovaní nepostavili plot na tejto
hranici, ale vedome ho postavili na parcele, ktorá je vo vlastníctve žalobkyne. Tým bolo vylúčené, že by
žalovaní boli v domnení, že užívajú svoju parcelu č. XXXX/X.
Žalobkyňa ihneď po tom, ako zistila z vytyčovacieho náčrtu, že plot nie je postavený na hraniciach medzi
parcelou č. XXXX/X A. N. XXXX/X, podnikla kroky na ochranu svojho vlastníckeho práva. Žalovaní

vedeli, že čiastočne stavajú na parcele, ktorá je vo vlastníctve inej osoby, nemohli byť dobromyseľní
a nemohli ani časť parcely žalobkyne č. XXXX/X nadobudnúť vydržaním. Žalovaní nepredložili žiaden
dôkaz o existencii právneho titulu nadobudnutia predmetnej časti pozemku. Keďže žalovaní neuniesli
dôkazné bremeno, nepreukázali nadobúdací titul, ani dobromyseľnosť. Žalobkyňa žiadala, aby rozsudok
prvoinštančného súdu bol zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

4. K odvolaniu zaujali písomné stanovisko žalovaní. Žalovaní uviedli, že sa stotožňujú s prvoinštančným
rozsudkom. Bolo preukázané, že žalovaní časť parcely č. XXXX/X užívajú. Žalobkyňa na viacerých
miestach vyjadruje svoje domnienky, že s kovovými rúrkami v teréne sa manipulovalo, dokonca
spochybňuje aj obdobie, v ktorom mala byť výstavba plota realizovaná a dokončená, pričom však

minimálne p. J. so svojom čestnom vyhlásení uviedla, že plot bol v čase kúpy, teda v roku 2006
už postavený a žalovaní o tom predložili aj dobové fotografie. Dokonca aj B. L. potvrdil, že plot bol
postavený v roku 2005. B. L. potvrdil, že bol prítomný pri vytyčovaní hraníc 19.8.1993, kde okrem
právnych predchodcov na mieste samom boli aj ďalší občania obce a zamestnanci geodézie, ktorí
zameriavali pozemok žalovaných. Brázdu nevykonával traktor, ale brázda bola vyhĺbená pluhom, ktorý

ťahal kôň. Namietali spochybňovanie výpovede B. L., ktorý osobne, spolu so svojou sesternicou ako
vlastníci parcely boli pri vytyčovaní hraníc prítomní ešte v časoch svojich právnych predchodcov. Taktiež
boli predložené doklady o oznámení drobnej stavby oplotenia pozemku obci I. dňa 5.10.2024, ktoré
oznámenie sa doručovalo aj pôvodnej vlastníčke parcely č. XXXX/X, p. H., ktorá drobnú stavbu žiadnym
spôsobom nespochybňovala. Oplotenie pozemku sa vykonávalo na základe geometrického plánu z roku

1993 a správnosť vytýčenia hraníc medzi pozemkami potvrdil aj F. N.. Žalovaní predložili doklad o tom,
že plot postavili už v roku 2004 v dobrej viere, že plot prebieha po hranici pozemkov č. XXX/X a č. XXX/
X. Do roku 2021 ich nikto v užívaní nerušil. Žalovaní dobromyseľne užívali predmetnú nehnuteľnosť v
stave, v akom sa nachádza dnes po dobu dlhšie ako 10 rokov, preto je potrebné žalované časti parciel
žalobkyne považovať za vydržané. Žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

Uplatnili si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

5. K vyjadreniu žalovaných zaujala písomné stanovisko žalobkyňa. Žalobkyňa uviedla, že
nespochybňuje v odvolaní obdobie, v ktorom bol plot postavený, nemá na to dôvod. Spochybňuje, že
žalovaní ho postavili na hranici parciel, ako tvrdia. Žalovaní tvrdia, že plot bol postavený na hranici

pozemkov, čo vyvracia vytyčovací náčrt č. 108/2021, z ktorého je zrejmé, že plot nie je postavený na
hranici parciel. Žalobkyňa nespochybňuje ani to, že 19.8.1993 boli osadené oceľové tyče I. I. a G. L.
na miesto označené geodetom a ani to, že boli v roku 2004 potvrdené hranice parciel geodetom. S
tým sa stotožňuje a práve na to poukazuje. Tvrdí však, že s tyčami vyznačujúcimi hranice v teréne savedome manipulovalo. Ako to vyplýva z vytyčovacieho náčrtu a z ohliadky na mieste samom, oceľové
tyče na hranici pozemkov nie sú tam, kde boli osadené geodetom a kde ich následne geodet potvrdil ako
označenie hranice parciel. Nikto nemôže spochybniť, že k manipulácii došlo. Tyče boli osadené už v roku

1993 na mieste v priebehu hranice označenej geodetom a opätovne boli ako hranica parciel potvrdené
v roku 2004 pred výstavbou plota. K posunu hraníc nedošlo, čo vyplýva z rozhodnutí Okresného úradu
Poprad a Okresného úradu Prešov. Vytyčovací náčrt však preukazuje, že plot nie je na hranici parciel.
Uvedené jednoznačne a bez pochybností preukazuje, že žalovaní postavili plot vedome mimo hranice
parciel. Žiadali preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a rozhodol o

vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uplatnili si náhradu trov odvolacieho
konania.

6. Žalovaní vo vyjadrení k tomuto stanovisku žalobkyne žiadali rozsudok prvoinštančného súdu potvrdiť.
Uplatnili si trovy odvolacieho konania. Uviedli, že problém s hranicami medzi parcelami XXXX/X a
XXXX/X vznikol v čase, keď sa vytyčovali hranice parcely č. XXXX/XXX, ktorá sa nachádza z druhej

strany parcely XXXX/X, ktorej vlastníčkou je A. B., v roku 2019 geometrickým plánom XXX/XXXX,
kde geodetická spoločnosť L. posunula západnú hranicu pozemku o 4 metre do parcely č. XXXX/
X, ktorú vlastní žalobkyňa a tieto parcely rozšírili parcelu č. XXXX/XX, ktorá bola zameraná v roku
1998 a oplotená. O tento rozmer potom parcela XXXX/X je užšia ako by mala byť. Podľa žalovaných
práve nesprávnym geometrickým plánom č. XXX/XXXX došlo k takejto situácii. Žiadali rozsudok

prvoinštančného súdu potvrdiť. Uplatnili si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

7. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť.

8. Predmetom konania je petit žaloby, kde sa žalobkyňa domáha odstrániť časť plota predstavujúcu
spojnicu bodov č. 1, 2 nachádzajúcej sa na parcele č. XXXX/XX bodov 3, 4, 5, ako to je nakreslené vo
vytyčovacom náčrte č. XXX/XXXX.
Žalobkyňa skutkovo odôvodnila žalobu tým, že plot žalovaných nie je postavený na hranici týchto

parciel (p. č. XXXX/X a p. č. XXXX/X), ale prebieha parcelou žalobkyne (p.č. XXXX/X) a tak žalovaní
bezdôvodne a vedome zasahujú do vlastníckeho práva žalobkyne. Svoj názor podporila vytyčovacím
náčrtom hranice medzi pozemkami p. č. XXXX/X a XXXX/X č. XXX/XXXX vyhotoviteľkou F. G. E.
a autorizačne overeným F. B. E. dňa 09.08.2021.
Súd je viazaný žalobným návrhom (§ 216 ods. 1 CSP).

To, čo je uvedené v žalobe je predmetom skutočného a právneho posúdenia. Dôkazné bremeno na
preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku je na strane žalobkyne.

9. Žalované v rámci kontradiktórneho procesu majú právo sa nároku žalobkyne brániť prostriedkami
dovoľujúcimi v CSP. Okrem toho, pokiaľ to považujú za účelné, môžu si uplatniť svoje práva vzájomnou

žalobou (§ 174 CSP), na ktorú sa primerane použijú ustanovenia o žalobe.
Žalovaní v prejednávanej veci vzájomnú žalobe nepodali, ich námietku vydržania časti pozemku je
možné považovať za procesnú obranu.

10. Žalobkyňa svoj nárok na odstránenie plota, ktorý na jej pozemku vystavili žalovaní uplatnila podľa §

126 ods. 1 O.z., podľa ktorého vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Žalobkyňa sa ako vlastníčka domáha vypratania veci (odstránenie plota).
Prvoinštančný súd pri skúmaní dôvodnosti žaloby sa nezameral na tvrdené skutkové okolnosti uvedené
v žalobe, ale skutkovo a právne vyhodnotil obranu žalovaných konštatujúc ich vydržanie vlastníckeho

právačastipozemku,ktorýsi„prihradili“ksvojejparcelepostavenímplotanapozemkužalovanej.Závery
vyvodil z obrany žalovaných a vytyčovacieho náčrtu predloženého žalobkyňou.
Závery prvoinštančného súdu o vydržaní pozemku patriaceho vlastnícky žalobkyni, p. č. 1057/6 sčasti
sú nakoľko všeobecné, dôkazmi jednoznačne nepreukázané, že nie je možné ani identifikovať a riadne
označiť „sčasti vydržaný zásah aj do parcely č. XXXX/X“.

11. Prvoinštančný súd pri svojich záveroch vychádzal z vytyčovacieho náčrtu, ktorý súdu predložila ako
dôkaz o dôvodnosti svojho nároku žalobkyňa, ktorým preukazovala hranicu pozemkov p. č. XXXX/X a p.
č. XXXX/X a priebeh stavby plota.Priebehhranicemedziuvedenýmipozemkamijedôležitýpreposúdenie,čiplotjepostavenýnapozemku
žalobkyne.
Podľa § 51 Vyhl. č. 461/2009 Z.z. vytyčovanie hraníc pozemku je geodetická činnosť, ktorou sa

v teréne vyznačí poloha lomených bodov hranice pozemku alebo inej hranice. Súdy v svojej sa
ustálili na jednotnom závere (napr. NS SR sp.zn. 1Cdo/205/2009), podľa ktorého vytýčením hraníc sa
iba deklaruje stav, ktorý vychádza zo súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností. Určenie
lomových bodov hraníc predstavuje transformáciu údajov zo súboru geodetických informácií katastra
nehnuteľností priamo do terénu. Vytýčením hraníc pozemku sa nemenia a ani nezakladajú právne

vzťahy k dotknutým pozemkom. Vytýčenie hraníc pozemku nemá konštitutívny účinok. Vytýčením
hranice pozemku nevznikajú, nemenia sa ani nezanikajú právne vzťahy k nehnuteľnostiam. Vytýčenie
hranicemádeklaratívnycharakter,ideopreneseniesúradníczkatastrálnejdokumentácieautorizovanou
osobou.
Vytyčovací náčrt je (okrem iných dokladov) súčasťou výsledného operátu z vytyčovania hraníc
pozemkov, sám a teda nie je preukázaním reálneho, skutočného prebieha spornej hranice medzi

pozemkami.
Preto prvoinštančný súd svoj záver o zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne plotom žalovaných len na
základe vytyčovacieho náčrtu vykonal predčasne, hoci pre správnosť rozhodnutia je povinný zaoberať
sa priebehom hranice medzi pozemkami strán sporu a určenia vlastníctva k časti pozemku, ku ktorému
žalobkyňa tvrdí svoje vlastníctvo.

12. Ako to už správne uviedol odvolací súd, aj v tomto prípade platí kontradiktórnosť konania
a zodpovednosť žalobkyne za výsledok sporu. Na strane žalobkyne je dôkazné bremeno na preukázanie
skutočného priebehu hranice medzi pozemkami strán sporu relevantnými dôkazmi, preukázanie
priebehu stavby plota a okolnosť, či skutočne plot žalovaných do pozemku žalobkyne zasahuje.

Pokiaľ žalobkyňa svoje dôkazné bremeno neunesie, nemôže byť v spore úspešnou.

13. Preto odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, než rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 389 ods.
1 písm. b/ CSP zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Úlohou prvoinštančného súdu bude v ďalšom konaní náležite vyhodnotiť, či žalobkyňa uniesla
svoje dôkazné bremeno, či vytyčovacím náčrtom č. 108/2021 jednoznačne preukázala priebeh spornej
hranice, v akom rozsahu zasahuje plot žalovaných do jej vlastníckeho práva a či ochrana tvrdeného
práva žalobkyne podľa § 126 O.z. je dôvodná. Žalobkyňa musí preukázať, že vo vytyčovaní hraníc
pozemkov v roku 2004 a 1993 došlo k pochybeniu.

V prípade spornosti vlastníctva k ploche pozemku, ktorý si mali žalovaní prihradiť a ktorý tvorí hranicu,
súd musí si jednoznačne vytvoriť názor na priebeh hranice medzi pozemkami strán sporu. Len tak bude
môcť posúdiť dôvodnosť žaloby a vyhodnotiť obranu žalovaných vo vzťahu k vydržaniu. V takom prípade
žalovaní musia preukázať všetky zákonné predpoklady na nadobudnutie vlastníctva touto formou.
V konečnom rozhodnutí o veci prvoinštančný súd podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne o trovách celého

konania.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).