Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, December 11, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Svk/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200163
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:5022200163.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky

Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Vlastimila
Pavlikovského (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z.,
so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpeného: Tkáč &
Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929
691 (sťažovateľ), proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom
Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, IČO: 00 151 866, za účasti ďalších účastníkov: 1/ Slovenská
správa ciest, Investičná výstavba a správa ciest - Žilina, so sídlom M. Rázusa 104/A, 010 01 Žilina, a 2/

Mesto Čadca, Námestie slobody 30, 022 01 Čadca, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. OU-ZA-OOP3-2022/005647-002 zo dňa 26. januára 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu
proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-31S/56/2022-163 zo dňa 06.
decembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

II. Návrh sťažovateľa na prerušenie konania sa z a m i e t a.

III. Žalovanému a ďalším účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania
n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Ďalší účastník 1 Slovenská správa ciest ako navrhovateľ doručil Okresnému úradu Čadca, odboru
starostlivosti o životné prostredie zámer navrhovanej činnosti „I/11 Čadca - Most 206“ vypracovaný
v súlade s § 22 ods. 3 a prílohy č. 9 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné

prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon
EIA“) na vykonanie zisťovacieho konania. Predmetom navrhovanej činnosti bolo odstránenie pôvodnej
nevyhovujúcej nosnej konštrukcie mosta a jej nahradenie novou nosnou konštrukciou na existujúcom
mostnom objekte.

2. Dňa 26. augusta 2021 bolo prvostupňovým správnym orgánom vydané rozhodnutie č. OU-CA-
OSZP-2021/008841-015, ktorým ako príslušný orgán podľa § 3 písm. k) a § 56 písm. b) zákona

EIA rozhodol podľa § 29 ods. 11 zákona EIA tak, že navrhovaná činnosť „I/11 Čadca - Most 206“
navrhovateľa, uvedená v predloženom zámere, ktorá sa bude realizovať v katastrálnom území mesta
U., na parcelách reg. CKN XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/
X, XXXX/X . a KN-E XXXXX/X, XXXX/XXX sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Zároveň podľa§ 29 ods. 13 zákona EIA boli určené podmienky na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu navrhovanej
činnosti na životné prostredie, a to: 1. V prípade potreby udržiavať potrebnú vlhkosť povrchu staveniska,
dopravných trás a prašných materiálov, ak nie sú zabezpečené iným spôsobom. 2. V rámci projektovej

prípravy vykonať inžinierskogeologický a hydrogeologický prieskum. 3. V rámci projektovej prípravy
spracovať inventarizáciu a spoločenské ohodnotenie drevín, na základe ktorej bude určený rozsah
výrubov ako aj náhrady za výrub. Tiež doplnil, že ak sa zistí, že skutočné vplyvy posudzovanej činnosti
sú väčšie ako sa uvádza v zámere, je ten, kto činnosť vykonáva, povinný zabezpečiť opatrenia na
zosúladenie skutočného vplyvu s vplyvom uvedeným v zámere a v súlade s podmienkami určenými v

rozhodnutí o povolení činnosti podľa osobitných predpisov (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“).

3. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia bol podrobne opísaný charakter plánovanej stavby,
predpokladané vplyvy činnosti na životné prostredie vrátane zdravia a návrh opatrení na ich zmiernenie.
Ďalej poukázal na to, že v rámci zisťovacieho konania podľa § 23 ods. 4 zákona EIA boli v zákonnej
lehote doručené písomné stanoviská od orgánov Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p.,

Odštepný závod Piešťany, Okresného úradu Čadca, odboru starostlivosti o životné prostredie, úseku
štátnej správy ochrany ovzdušia, Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Čadci,
Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Čadci. Tieto stanoviská boli vzaté na vedomie
a vyhodnotené bez pripomienok. Po uplynutí zákonnej lehoty bolo doručené stanovisko Ministerstva
dopravy a výstavby SR, sekcia cestnej dopravy a pozemných komunikácií, odbor cestnej infraštruktúry,

ktoré taktiež neobsahovalo pripomienky. Svoje pripomienky neuplatnili v zákonom stanovenej lehote
subjekty Mesto Čadca, Žilinský samosprávny kraj, Okresný úrad Čadca, odbor civilnej ochrany a
krízového riadenia a Okresný úrad Čadca, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Okresný
úrad Čadca, odbor životného prostredia, úsek štátnej správy ochrany vôd a úsek štátnej správy ochrany
prírody a krajiny a úsek odpadového hospodárstva, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Okresný

úrad Žilina, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, a preto prvostupňový orgán považoval ich
pasivitu podľa § 23 ods. 4 zákona EIA za súhlasné stanoviská.

4. Žalobca doručil prvostupňovému orgánu ako dotknutá verejnosť podľa § 24 zákona o EIA svoje
stanovisko k navrhovanému zámeru listom zo dňa 26. júla 2021. Prvostupňový orgán v rozhodnutí

uviedol jednotlivé požiadavky žalobcu uvedené v jeho stanovisku k navrhovanému zámeru, vyjadrenie
navrhovateľa k týmto požiadavkám a vlastné vyjadrenie ako sa s predmetnými požiadavkami žalobcu
vysporiadal. Ďalej uviedol, že podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov (ďalej aj ako „správny poriadok“) listom č. OU-CA-OSZP-2021/008841-013, zo
dňa 16. augusta 2021 oboznámil účastníkov konania s tým, že v rámci zisťovacieho konania zhromaždil

rozhodujúce podklady na vydanie rozhodnutia a ako účastníci konania majú právo sa s podkladmi na
vydanie rozhodnutia oboznámiť a vyjadriť pred vydaním rozhodnutia, prípadne navrhnúť ich doplnenie.
Dňa 16. augusta 2021 žalobca doručil príslušnému orgánu listom zo dňa 16. augusta 2021 písomnú
konzultáciu, ktorú prvostupňový orgán opísal a vyhodnotil. Prvostupňový orgán v závere rozhodnutia
zhrnul dôvody vydania rozhodnutia a úvahy, ktoré použil pri hodnotení kritérií pre zisťovacie konanie

podľa prílohy č. 10 zákona EIA. Dôvodom navrhovaných stavebných prác bol veľmi zlý stavebný stav
existujúceho mosta na ceste I/11 Čadca ev. č. 206. Negatívne vplyvy mali na životné prostredie pôsobiť
počas obdobia odstránenia častí starého mostu a stavebných prác pri budovaní nového mostu, pričom
po skončení prác sa životné prostredie malo podľa prvostupňového orgánu vrátiť do súčasného stavu.

5. O odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol Okresný úrad Žilina, odbor opravných
prostriedkov (ďalej aj ako „žalovaný“) rozhodnutím č. OU-ZA-OOP3-2022/005647-002 zo dňa 26.
januára 2022 tak, že odvolanie podané žalobcom zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil
(ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“). Žalovaný ako príslušný odvolací správny orgán, preskúmal
odvolaním napadnuté rozhodnutie, predložený spisový materiál vrátane podaného odvolania, zopakoval

priebeh konania pred prvostupňovým orgánom verejnej správy a vyjadril sa k jednotlivým bodom
odvolania žalobcu samostatne, pričom následne skonštatoval, že odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil
ako neopodstatnené. Na základe preskúmania a zhodnotenia predloženého zámeru k navrhovanej
činnosti, vyjadrení subjektov konania, zistenia stavu z hľadiska zhodnotenia povahy a rozsahu
navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jeho únosného zaťaženia a

ochrany poskytovanej podľa osobitných predpisov, významu očakávaných vplyvov na životné prostredie
a zdravie obyvateľstva, súladu s územno-plánovacou dokumentáciou a úrovne spracovania zámeru
k navrhovanej činnosti prvostupňový správny orgán zistil, že navrhovaná činnosť neohrozuje ani
neprimerane neobmedzuje práva a oprávnené záujmy subjektov konania a sú splnené podmienkypodľa zákona EIA. Z vykonaného zhodnotenia predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti v etape
vypracovania zámeru správny orgán nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by boli v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi na ochranu životného prostredia, alebo ktoré by v závažnej miere

ohrozovali životné prostredie a zdravie obyvateľov, ktoré by bolo potrebné ďalej posudzovať podľa
zákona EIA.

II. Konanie pred správnym súdom

6. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2022/005647-002 zo dňa 26. januára
2022 správnu žalobu o preskúmanie jeho zákonnosti. Žalobné dôvody vymedzil nesprávnym právnym
posúdením veci, nepreskúmateľnosťou rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
rozporom medzi administratívnymi spismi, skutkovým stavom a podstatným porušením ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
alebo opatrenia vo veci samej.

7. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k. ZA-31S/56/2022-163 zo
dňa 6. decembra 2023 žalobu zamietol a návrhu žalobcu na položenie prejudiciálnej otázky Súdnemu
dvoru EÚ správnym súdom nevyhovel. O trovách rozhodol tak, že žalobcovi a ďalším účastníkom
konania 1/ a 2/ sa trovy nepriznávajú.

8. Správny súd pri otázke námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť
a nedostatok dôkazov uviedol povinnosť existencie takého odôvodnenia pri rozhodnutí prejednávanej
veci, ktorým je zrejmé, že sa príslušný orgán verejnej správy vysporiadal aj s podstatnými námietkami
účastníka konania vo veci, keďže právo účastníka konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jedným

zo záruk spravodlivého procesu a zachovaním princípov právneho štátu.

9. Pri námietke nedostatočného odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a neobsiahnutí správnej
úvahy, ktorou sa prvostupňový orgán a žalovaný riadili pri vydaní napadnutých rozhodnutí má správny
súd za to, že tieto rozhodnutia spĺňajú náležitosti rozhodnutí v zmysle správneho poriadku a že tieto

rozhodnutia sú dostatočne odôvodnené a poskytujú dostatočný záver o tom, že navrhovaná činnosť v
prvostupňovom rozhodnutí nemá negatívny vplyv na životné prostredie v danej lokalite. Na všeobecnú
námietku nezákonnosti správny súd uviedol, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal skutkovým
stavom alebo právnou argumentáciou svoje tvrdenia o existencii rozporu prvostupňového rozhodnutia
so zákonom, poprípade porušením procesných ustanovení pri vydaní prvostupňového rozhodnutia.

SprávnysúdsapritomopieraloustálenújudikatúruEurópskehosúdupreľudsképrávaakoajÚstavného
súdu SR, podľa ktorej je súd (rovnako tak aj orgán verejnej správy) povinný zodpovedať len taký
argument, ktorý sa týka veci a je zároveň konkrétny (t. j. formulovaný dostatočne jasným spôsobom).
S touto žalobnou námietkou súvisí aj námietka rozporu administratívnych spisov so skutkovým stavom,
keďže aj v tomto prípade majú žalobcove námietky len všeobecný charakter.

10. Podľa správneho súdu odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia dostatočne reagovalo na všetky
námietky uvedené v odvolaní žalobcu, pričom žalobca len všeobecne uviedol, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s tým, že je nedostatočne odôvodnené
a absentuje v ňom správna úvaha ako sa žalovaný vysporiadal s pripomienkami žalobcu k navrhovanej

činnosti, pričom však žalobca neuviedol akým spôsobom došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
vo veci samej, resp. v čom spočíva nesprávnosť právneho posúdenia žalovaného uvedeného v
napadnutom rozhodnutí. Správny súd preto konštatoval, že vyššie uvedené námietky predstavovali len
vyjadrenia všeobecného nesúhlasu žalobcu s rozhodnutím žalovaného.

11. Správny súd ďalej uviedol potrebu dôvodnosti žalobných námietok, pre ktoré nepostačuje
len nesúhlas bez uvedenia akýchkoľvek konkrétnych nedostatkov majúcich za následok rozpor
napadnutého rozhodnutia so zákonom alebo zásadami logického uvažovania, čo žalobca v žalobných
bodov nesplnil. Uvedené nedostatky v žalobných bodoch podľa správneho súdu predstavovali len

prezentáciu vlastných skutkových a právnych záverov žalobcu založených výlučne na svojich tvrdeniach
všeobecného nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi žalovaného.12. Správny súd námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, nakoľko
neobsahuje vyhodnotenie stanovísk podľa § 29 ods. 13 zákona EIA vyhodnotil ako neopodstatnenú.
Podľa § 29 ods. 3 zákona EIA, ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena

bude posudzovať podľa tohto zákona, použijú sa primerane pre zisťovacie konanie kritériá, ktoré
sú obsiahnuté v prílohe č. 10 citovaného zákona, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská
dotknutých orgánov podľa § 23 ods. 4 citovaného zákona. Správny súd tiež poukazuje na skutočnosť,
že prvostupňový orgán vo výroku svojho rozhodnutia uviedol aj podmienky na eliminovanie alebo
zmiernenie vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie, ktorými sa musí navrhovateľ riadiť.

Skutočnosť, že nejde o opatrenia, ktoré navrhoval práve žalobca, nie je dôvodom na zrušenie
napadnutých rozhodnutí.

13.Správnysúduviedol,žezobsahujednotlivýchpripomienok,ktorévzniesolžalobcavrámcipodaného
odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu nevyplývajú žiadne konkrétne negatívne vplyvy, ktoré by
vznikli v procese navrhovanej činnosti pri rekonštrukcii mosta, a teda žalobca v konaní neuviedol žiadne

konkrétne dôvody, z ktorých by vyplývalo, že navrhovaná činnosť, ktorú chce uskutočniť navrhovateľ
predloženého zámeru, negatívne ovplyvní životné prostredie v danej lokalite.

14. Správny súd poznamenal, že námietka o podstatnom porušení ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy, ktorá by mohla viesť k nezákonnému rozhodnutiu, je nedôvodná. Podľa súdu

prvostupňový orgán aj žalovaný postupovali v súlade so zákonom EIA. Z výrokovej časti prvostupňového
rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona EIA.
Výroková časť tiež obsahuje podmienky, ktoré musí navrhovateľ rešpektovať pri spracovaní ďalších
dokumentov, a v ďalšom procese.

15. Správny súd dospel k záveru, že správne orgány neporušili zákon č. 43/2006 Z. z. (Aarhuský
dohovor), keď sprístupnili verejnosti informácie o životnom prostredí a zámer navrhovanej činnosti.
Tieto informácie boli zverejnené štandardným spôsobom, a to na webovej stránke prvostupňového
orgánu alebo Ministerstva životného prostredia SR. Žalobcom uvedené všeobecné tvrdenia o nesúlade
napadnutého rozhodnutia alebo predchádzajúceho postupu s účelom Aarhuského dohovoru, ako aj

tvrdenia o porušení zásad správneho konania (§ 3 ods. 4 správneho poriadku) a o podstatnom porušení
ustanovení správneho konania, ktoré mohli viesť k nezákonnosti rozhodnutia, neboli konkretizované.
Chýbala im jasná väzba na konkrétne dopady na práva žalobcu alebo na verejný záujem v oblasti
životného prostredia. Takéto nekonkrétne a všeobecné námietky, založené len na úvahách a záveroch
žalobcu, nie sú dostatočné na to, aby správny súd mohol vecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia.

Správny súd pritom nemôže za žalobcu dopĺňať alebo vyhľadávať konkrétne dôvody nezákonnosti.

16. Správny súd nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali podanie návrhu na začatie
prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ, ako to navrhoval žalobca, keďže návrh na začatie
prejudiciálneho konania sa zakladá na dialógu medzi súdmi a jeho začiatok závisí výlučne od toho, ako

vnútroštátny súd posúdi relevantnosť a potrebu takéhoto návrhu (rozsudky zo 16.12.2008, Cartesio,
C-210/06, Zb. s. I-9641, bod 91, a z 09.11.2010, VB Pénzügyi Lízing, C-137/08, Zb. s. I-10847, bod 29),
a preto tomuto návrhu nevyhovel.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia

žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré mu
predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a rozhodnutie
žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie sú v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190
zákona č. 160/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“) žalobu zamietol.

III. Kasačná sťažnosť

18. Proti rozsudku správneho súdu sp. zn. ZA-31S/56/2022-160 zo dňa 06. augusta 2023 (ďalej aj ako
„napadnutý rozsudok“) podal žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť,

ktorú formálne odôvodnil podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, že správny súd rozhodol na základe nespra
´vneho pra´vneho posu´denia veci. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok a
vrátil vec na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať náhradu trov konania v plnej výške voči žalovanému.19. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti tvrdil, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu vyhodnotenia
správneho orgánu o neexistencii akéhokoľvek zhoršenia stavu životného prostredia zámerom, keďže
takéto tvrdenie nie je podložené administratívnym spisom a ani z neho nevyplýva.

20. Podľa sťažovateľa nebol výrok napadnutého rozsudku zosúladený s viacerými právnymi predpismi
a napadnutý rozsudok bol, opierajúc sa o ustálenú judikatúru ESĽP, vydaný na základe nespoľahlivo
zisteného stavu veci. Odôvodnenie napadnutého rozsudku sa podľa sťažovateľa opiera len o niektoré
konkrétne dôvody, pričom vecné vyhodnotenie týchto dôvodov je vecne nesprávne v zmysle právnych

predpisov, ktoré mal pri vecnom vyhodnotení žalovaný aplikovať. Takéto konanie podľa sťažovateľa
svedčí o nesprávnom vecnom vyhodnotení a neuplatňovaní niektorých noriem práva v súvislosti s
arbitrárnosťou, svojvôľou a nepreskúmateľnosťou odôvodnenia napadnutého rozsudku pre nedostatok
dôvodov.

21. Sťažovateľ tvrdil, že jeho pripomienky aj odvolacie námietky boli relevantné a zároveň korektné.

Jednou z týchto pripomienok bolo aj podľa § 12 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí (ďalej aj ako
„zákon o životnom prostredí“) aplikovanie konkrétnych kritérií pri posudzovaní či neposudzovaní vplyvov
na životné prostredie a používanie hmotnoprávnych noriem osobitných zákonov pri vyhodnocovaní
týchto vplyvov na životné prostredie. Podľa sťažovateľa sa síce v administratívnom spise nachádza
tvrdenie o neexistencii významných vplyvov, avšak nie je podložené na celkovom zaťažení územia

a vplyvoch na jednotlivé prahové hodnoty jednotlivých častí životného prostredia podľa osobitného
právneho predpisu. Takéto konanie správneho súdu podľa sťažovateľa spôsobilo nesprávne posúdenie
veci.

22. Správnym súdom v zmysle tvrdenia sťažovateľa neboli uplatnené v konaní zásady vyhodnotenia

prípustnosti kumulatívnych a synergických vplyvov v kontexte navrhované zámeru podľa zákona č.
364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov. Okrem toho nie je podľa sťažovateľa ani zrejmé ako súd preskúmal vecnú
správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

23. Správny súd podľa sťažovateľa nesprávne posúdil z právneho hľadiska význam jednotlivých
pripomienok v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie, pričom rozhodol v rozpore s
účelom a cieľom posudzovania vplyvov na životné prostredie. Tým sa dopustil podľa sťažovateľa
porušenia čl. 3 ods. 2 až ods. 4 Aarhuského dohovoru, keďže nesprávne vykladal zákon EIA, konkrétne
jeho účel a postavenie verejnosti v konaniach podľa zákona EIA.

24. Sťažovateľ poukázal aj na hlavnú podstatu správnej žaloby - porušenie základných práv verejnosti, a
to konkrétne práva na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 a 45 Ústavy SR, čl. 37 Charty základných
práv občanov Európskej únie, ako aj podľa čl. 1 Aarhuského dohovoru. Okrem toho došlo k porušeniu
práva na dobrú správu vecí verejných v oblasti životného prostredia podľa č. 30 ods. 1 Ústavy SR

v spojení s § 15 zákona o životnom prostredí a popretiu základných práv podľa čl. 41. v spojení s
článkom 37 Charty základných práv občanov Európskej únie a čl. 4 v spojení s čl. 6 Aarhuského
dohovoru odkazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „NS SR“), sp.
zn. 8Sžp/12/2013 a nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „ÚS SR“), sp. zn. III ÚS
341/07 a sp. zn. ÚS 295/2017. Sťažovateľ ďalej odkazuje na uznesenie ÚS SR, sp. zn. IV ÚS 1/2014

zaoberajúce sa jazykovým výkladom v zmysle ustálenej judikatúry. Sťažovateľ tvrdí, že správne orgány
uplatnili iba gramatický výklad bez použitia iných druhov právneho výkladu. Podľa neho takýto prístup
neprispieva k budovaniu materiálneho právneho štátu. V tejto súvislosti odkazuje na rozsudok NS SR
sp. zn. 7Sžk/15/2017.

25. Sťažovateľ namietal aj porušenie čl. 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach, keďže napadnutý
rozsudok je nezrozumiteľný a nie je z odôvodnenia zrejmé, v čom sa sťažovateľ ako žalobca pri
argumentácii k jednotlivým žalobným bodovom, a v ktorých právnych úvahách sa mýlil. Správny súd
preto podľa sťažovateľa rozhodol len na základe vlastného názoru na usporiadanie spoločenských
vzťahov, pričom sa vyjadril len k tým, ktoré považoval za relevantné a ostatné odignoroval spôsobujúc

denegatio iustitiae pre diskriminačný politický dôvod. Tento argument opieral sťažovateľ o judikatúru ÚS
SR, ako napr. sp. zn. IV. ÚS 77/02 na základe ktorej dospel sťažovateľ k názoru, že správny súd využil
síce veľa argumentov, tie však nemali oporu v platnom právnom poriadku SR.26. Podľa sťažovateľa má Najvyšší správny súd Slovenskej republiky povinnosť v prípade nejasností
pri aplikácii práva Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie požiadať Súdny
dvor Európskej únie o vydanie predbežného nálezu v otázkach, ktoré sa týkajú výkladu zmlúv. Preto

v kasačnej sťažnosti sťažovateľ dáva žiadosť z dôvodu absencie eurokonformného výkladu aplikácie
práva v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona EIA, Smernice EIA a
Aarhuského dohovoru.

IV. Relevantná právna úprava

27. Podľa čl. 44 ods. 1 a 2 Ústavy SR každý má právo na priaznivé životné prostredie. Každý je povinný
chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo.

28. Podľa § 22 ods. 1 zákona EIA ak ma´ bytˇ predmetom posudzovania vplyvov navrhovana´ cˇinnostˇ

alebo jej zmena, navrhovatelˇ je povinny´ pred zacˇati´m povolˇovacieho konania k navrhovanej cˇinnosti
alebo jej zmene dorucˇitˇ pri´slusˇne´mu orga´nu za´mer s na´lezˇitostˇami podlˇa odsekov 3 azˇ 5; za
´mer je navrhovatelˇ povinny´ dorucˇitˇ pi´somne a elektronicky a za´rovenˇ vopred dohodnu´tˇ s pri
´slusˇny´m orga´nom potrebny´ pocˇet pi´somny´ch vyhotoveni´ pre dotknute´ obce. Tu´to povinnostˇ
navrhovatelˇ nema´, ak dorucˇil k navrhovanej cˇinnosti alebo jej zmene za´mer v priebehu zistˇovacieho

konania podlˇa § 29.

29. Podľa § 18 zákona EIA predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny
musí byť každá
a) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, ak nejde o činnosť realizovanú na účely uvedené

v písmene b),
b) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, realizovaná výhradne alebo najmä na účel rozvoja
a testovania nových metód alebo výrobkov, prípadne metód alebo výrobkov, ktoré sa nepoužívali viac
ako dva roky, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania o posudzovaní
vplyvov navrhovanej činnosti,

c) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti B, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom
zisťovacieho konania,
d) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ak taká zmena samotná dosahuje alebo
prekračuje prahovú hodnotu, ak je prahová hodnota pre navrhovanú činnosť v prílohe č. 8 časti A
ustanovená,

e) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ktorá nie je zmenou podľa písmena d)
a ide o zmenu, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť
už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je
výsledkom zisťovacieho konania o posudzovaní jej vplyvov,
f) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti B, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú,

realizovanú alebo v štádiu realizácie a ide o zmenu, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na
životné prostredie, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania,
g) navrhovaná činnosť alebo jej zmena neuvedená v písmenách a) až f) alebo v odseku 2, ktorá podľa
odborného stanoviska štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny pravdepodobne môže mať samostatne
alebo v kombinácii s inou činnosťou významný vplyv na územie sústavy chránených území,

h) navrhovaná činnosť, na ktorú sa vzťahuje osobitný predpis o prevencii závažných priemyselných
havárií, z dôvodu zohľadnenia cieľov prevencie závažných priemyselných havárií a obmedzovania ich
následkov na zdravie ľudí, životné prostredie a majetok.

30. Podľa § 20a zákona EIA rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a záverečné stanovisko okrem

všeobecných náležitostí rozhodnutia obsahuje
a) odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 13 alebo
b) odôvodnenie záverečného stanoviska vrátane toho, ako sa príslušný orgán vysporiadal s jednotlivými
stanoviskami doručenými v priebehu posudzovania vplyvov, ako aj s odborným posudkom podľa § 36 a
dôvody odsúhlasenia alebo neodsúhlasenia realizácie navrhovanej činnosti podľa § 37 ods. 4 a prílohy

č. 12 časti VII a
c) ďalšie údaje uvedené v prílohe č. 12.31. Podľa § 23 ods. 1 zákona EIA pri´slusˇny´ orga´n do siedmich pracovny´ch dni´ od dorucˇenia za
´meru podlˇa § 22 zasˇle za´mer povolˇuju´cemu orga´nu, rezortne´mu orga´nu, dotknute´mu orga´nu a
dotknutejobci.Pri´slusˇny´orga´nzverejni´bezodkladneprostredni´ctvomwebove´hosi´dlaministerstva

za´mer a ozna´menie o predlozˇeni´ za´meru, ktore´ obsahuje za´kladne´ u´daje o navrhovanej cˇinnosti
a za´kladne´ u´daje o navrhovatelˇovi. Za´kladny´mi u´dajmi o navrhovanej cˇinnosti su´ na´zov, miesto
realiza´cie, predmet cˇinnosti a za´kladny´mi u´dajmi o navrhovatelˇovi su´ na´zov, adresa alebo si´dlo
navrhovatelˇa.

32. Podľa § 23 ods. 3 zákona EIA dotknuta´ obec do troch pracovny´ch dni´ od dorucˇenia za´meru alebo
ozna´menia podlˇa odseku 2 informuje o nˇom verejnostˇ na u´radnej tabuli obce a za´rovenˇ ozna´mi,
kde a kedy mozˇno do za´meru nahliadnutˇ, v akej lehote mo^zˇe verejnostˇ poda´vatˇ pripomienky a
miesto, kde sa mo^zˇu pripomienky poda´vatˇ. Za´mer musi´ bytˇ verejnosti spri´stupneny´ najmenej po
dobu 21 dni´ od zverejnenia informa´cie o jeho dorucˇeni´.

33. Podľa § 23 ods. 4 zákona EIA rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec
doručia písomné stanoviská k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia; ak sa nedoručí
písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné. Verejnosť môže doručiť
svoje písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru na webovom
sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko sa považuje

za doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce. Na stanovisko
doručené po lehote sa nemusí prihliadnuť. Dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať pripomienky len v
rozsahu svojej pôsobnosti a písomné stanovisko odôvodniť.

34. Podľa § 24 ods. 1 zákona EIA príslušný orgán informuje bezodkladne verejnosť na svojom webovom

sídle, prípadne aj na svojej úradnej tabuli o
a) tom, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha zisťovaciemu konaniu, posudzovaniu vplyvov,
konaniu podľa § 19 a o skutočnosti, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha posudzovaniu
vplyvov presahujúcich štátne hranice, ak ide o tento prípad,
b) svojej právomoci na vydanie rozhodnutia k navrhovanej činnosti alebo jej zmene v zisťovacom konaní

alebo v posudzovaní jej vplyvov a o povoľujúcom orgáne,
c)tom,žeodpovoľujúcehoorgánuapríslušnéhoorgánumožnozískaťinformácieonavrhovanejčinnosti
alebo jej zmene, ktorá je predmetom konania,
d) povoleniach potrebných na realizáciu navrhovanej činnosti alebo jej zmeny,
e) odbornom stanovisku podľa § 18 ods. 1 písm. g), zámere podľa § 22 a 23, rozsahu hodnotenia podľa

§ 30 a správe o hodnotení činnosti podľa § 31,
f) čase, mieste a spôsobe, ktorým sa relevantné informácie sprístupnia verejnosti vrátane informácie o
konaní verejného prerokovania,
g) podrobnostiach zabezpečenia účasti verejnosti v konaní vrátane informácií o povoľujúcom orgáne,
ktorému možno zasielať pripomienky alebo otázky, a o podrobnostiach o lehote na zaslanie pripomienok

alebo otázok,
h) praktických informáciách o prístupe k správnemu konaniu a súdnemu konaniu podľa tohto zákona,
najmä o prístupe verejnosti k opravným prostriedkom pred správnym orgánom a pred súdom a určenie
štádia konania, v ktorom možno napadnúť rozhodnutia, skutky alebo nečinnosť,
i) iných informáciách dôležitých na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia.

35. Podľa § 24 ods. 2 zákona EIA dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených
v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo
jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva
z osobitného predpisu. Na odôvodnené písomné stanoviská a pripomienky podané v konaní podľa

tretej časti tohto zákona o ktorých už bolo rozhodnuté, sa nemusí prihliadať v povoľovacom konaní k
navrhovanej činnosti. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem
na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením
navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny
priamo dotknuté.

36. Podľa § 24 ods. 3 zákona EIA verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a
na konaní o jej povolení podaním
a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4,b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30
ods. 8,
c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2,

d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.

37. Podľa § 24 ods. 4 zákona EIA verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či
sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie
vydané v zisťovacom konaní"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom

zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň
doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia
vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom
podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na
konaní o jej povolení.

38. Podľa § 29 ods. 1 zákona EIA ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v § 18 ods. 2, navrhovateľ
je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému orgánu
písomne a elektronicky
a) zámer s náležitosťami podľa § 22 ods. 4 a prílohy č. 9, ak má byť predmetom zisťovacieho konania
navrhovaná činnosť alebo

b) oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom
zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti.

39. Podľa § 29 ods. 2 zákona EIA príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene
navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo

k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude
posudzovať podľa tohto zákona.

40. 57. Podľa § 29 ods. 3 zákona EIA ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena
bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v

prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.

41. 58. Podľa § 29 ods. 4 zákona EIA na zisťovacie konanie k zámeru sa vzťahujú primerane § 22 ods.
5 a 6, § 23 a § 53 ods. 3.

42. 59. Podľa § 29 ods. 6 zákona EIA príslušný orgán oznámenie o zmene navrhovanej činnosti, ktoré
je v súlade s odsekom 1 písm. b), do troch pracovných dní po doručení a) zašle povoľujúcemu orgánu,
dotknutému orgánu a dotknutej obci, b) zverejní na svojom webovom sídle.

43. Podľa § 29 ods. 11 zákona EIA výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané v zisťovacom

konaní.

44. Podľa § 29 ods. 13 zákona EIA výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní,
okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa
navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v

ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona,
výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné
prostredie.

45. Podľa § 56 písm. b) zákona EIA okresny´ u´rad vo veciach posudzovania vplyvov na zˇivotne

´ prostredie vykona´va zistˇovacie konanie strategicky´ch dokumentov podlˇa § 7 a navrhovany´ch
cˇinnosti´ podlˇa § 29 s dosahom na u´zemie okresu, v ktorom ma´ si´dlo, okrem zistˇovacieho konania
pre zmeny navrhovanej cˇinnosti podlˇa § 18 ods. 2 pi´sm. c)

46. Podľa § 63 ods. 1 až 3 zákona EIA príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických

dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s
povoľujúcimorgánomaleboschvaľujúcimorgánom,rezortnýmorgánom,dotknutýmorgánom,dotknutou
obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu
posudzovania vplyvov. Obsahom konzultácií medzi navrhovateľom, obstarávateľom a ostatnýmisubjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä a) doplňujúce informácie o
strategickom dokumente a navrhovanej činnosti, b) informácie o možných vplyvoch strategického
dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia, c) vzájomné oboznámenie sa

sostanoviskami,d)doplneniealeboupresnenienavrhovanýchopatrení,e)obsaharozsahpoprojektovej
analýzy. Príslušný orgán uvedie výsledky konzultácií v odôvodnení rozhodnutia zo zisťovacieho konania
podľa § 7 a 29, a v záverečnom stanovisku podľa § 14 a 37.

47. Podľa § 64 zákona EIA na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom

konaní okrem
a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona,
b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3,
c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 7,
d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2,
e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30,

f) konfliktu záujmov podľa § 63a,
g) vydávania potvrdenia o súlade podľa § 37a.

48. Podľa § 65g ods. 1 zákona EIA počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného
stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 v konaniach, v ktorých sa vyžaduje vykonanie

prerokovania alebo konzultácie, alebo ich vykonanie žiada účastník konania, rezortný orgán, povoľujúci
orgán, dotknutý orgán alebo dotknutá obec, sa tieto úkony vykonajú písomne v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe; príslušný orgán upovedomí navrhovateľa, povoľujúci orgán, rezortný orgán,
dotknutý orgán, dotknutú obec a ostatných účastníkov konania o tom, v akej lehote je možné podávať
pripomienky k dokumentácii alebo k určenému rozsahu hodnotenia.

49. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znené neskorších predpisov
prípustnú mieru znečisťovania životného prostredia určujú medzné hodnoty ustanovené osobitnými
predpismi; tieto hodnoty sa určia v súlade s dosiahnutým stavom poznania tak, aby sa neohrozovalo
zdravie ľudí a aby sa neohrozovali ďalšie živé organizmy a ostatné zložky životného prostredia.

50. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 17/1992 Zb. medzné hodnoty sa musia určiť s prihliadnutím na možné
kumulatívne pôsobenie alebo spolupôsobenie znečisťujúcich látok a činností.

V. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

51.Úlohoukasačnéhosúdubolovzmysledôvodovkasačnejsťažnostisubsumovanýchpodustanovenie
§ 440 ods. 1 písm. g) SSP podrobiť hodnoteniu právne posúdenie veci rozsudku správneho súdu
opísaného v časti II odôvodnenia tohto rozhodnutia.

52. Kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom správny súd zamietol žalobu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2022/005647-002 zo dňa 26. januára 2022, ktorým
odvolanie podané sťažovateľom (žalobcom) zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného
úraduČadca,odborustarostlivostioživotnéprostredieč.OU-CA-OSZP-2021/008841-015z26.augusta

2021, že navrhovaná činnosť „I/11 Čadca - Most 206“ navrhovateľa, uvedená v predloženom zámere,
ktorá sa bude realizovať v katastrálnom území mesta U., na parcelách reg. CKN XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/XX, XXXX/XX, XXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X . a KN-E XXXXX/X, XXXX/XXX
sa nebude posudzovať podľa zákona EIA a určil podmienky na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu
navrhovanej činnosti na životné prostredie.

53. Žalobca postavil svoju kasačnú sťažnosť na tvrdení, že správny súd rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia medzi účastníkmi spornej otázky aplikácie zákona EIA.

54. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a

aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis,
alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo
správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery. V tejto súvislosti je vhodné uviesť,že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému
výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez
ohľadu a zmysel na účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v

prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona.

55. Kasačná sťažnosť sťažovateľa bola do podstatnej miery formulovaná vo všeobecnej rovine, pričom
jej značná časť nesmerovala adresne voči napadnutému rozsudku alebo preskúmavaným rozhodnutiam
orgánov verejnej správy a súvis týchto námietok s predmetnou vecou nebol sťažovateľom kvalifikovane

špecifikovaný.

56. Je potrebné pripomenúť, že pokiaľ je dôvodom kasačnej sťažnosti tvrdenie, že správny súd
rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, je nevyhnutné vymedziť tento dôvod tak,
že sťažovateľ uvedie (nie len) právne posúdenie, ktoré pokladá za nesprávne, ale (tiež) uvedie, v
čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. V kasačnej sťažnosti absentuje odôvodnenie, v

čom spočíva vada nesprávneho posúdenia veci napadnutého rozsudku, teda zákonom upravujúcim
správne súdne konanie vyžadovaný atribút (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ vymenoval, čo správnemu
súdu vytýka z hľadiska právneho posúdenia veci, konštatoval svoj nesúhlas s takýmto posúdením,
avšak neuviedol žiadnu právne relevantnú argumentáciu, ktorou by dal právne posúdenie jednotlivých
namietaných záverov napadnutých správnych rozhodnutí na pravú mieru obsahovo uchopiteľným

spôsobom, aby z kasačnej sťažnosti bolo zrejmé, aké právne posúdenie veci bolo podľa jeho
názoru v súlade so zákonom. Vlastný výklad príslušnej právnej úpravy sťažovateľ do kasačnej
sťažnosti nezahrnul. Kasačný súd v podmienkach takto (neúplne) formulovaných kasačných námietok
nepovažoval za opodstatnené rozvíjať sťažovateľom naznačené tézy a zaujímať k nim komplexnejšie
stanovisko.

57. Je potrebné poukázať na to, že úlohou kasačného súdu bolo podrobiť hodnoteniu právne posúdenie
veci (postupu a rozhodnutia žalovaného) správnym súdom a vyjadrenia jeho právnych úvah v
odôvodnení kasačnou sťažnosťou napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k skutkovým zisteniam sa
kasačný súd obmedzuje na overenie, či správnymi orgánmi a správnym súdom zistený skutkový

stav zodpovedá obsahu spisu (vykonanému dokazovaniu) a či preskúmavané rozhodnutia obsahujú
dostatok skutkových dôvodov vo vzťahu k vyvodeným právnym záverom. Vo vzťahu k týmto námietkam
kasačný súd poukazuje na to, že súd nie je povinný domýšľať dôvody miesto účastníka, ktorý sám je
povinný preukázať svoje tvrdenia dôveryhodným spôsobom. Súd nie je povinný ani nahrádzať povinnosť
účastníka súdneho konania a vyhľadávať argumenty alebo dôkazy, ktoré potvrdzujú účastníkom

tvrdenéavšakničímnepreukázanéskutočnosti.Doplneniechýbajúcejargumentáciealebobenevolencia
uvedeného nedostatku by zo strany kasačného súdu znamenala porušenie princípu rovnosti účastníkov
konania (§ 5 ods. 9 SSP).

58. Kasačný súd zároveň dáva do pozornosti, že pokiaľ účastník tvrdí, že došlo zo strany orgánov

verejnej správy k pochybeniam, je povinný uvedené tvrdenie dať do logického súvisu s potenciálnym
následkom - nezákonnosťou rozhodnutia právneho orgánu. Bolo by preto podľa názoru kasačného
súdu nad rámec potrebného odôvodnenia zaoberať sa podrobnejšie námietkami sťažovateľa k vadám
vymenovaným v kasačnej sťažnosti (ako je vyššie uvedené) bez potrebného obsahu.

59. Pokiaľ žalobca odôvodnil kasačnú sťažnosť nesprávnosťou právneho posúdenia veci správnym
súdom, potom v spojitosti s vyššie uvedeným vysvetlením bolo nevyhnutné konštatovať, že žalobcom
tvrdený nedostatok rozsudku správneho súdu bol v kasačnej sťažnosti uvádzaný bez priamej korelácie
s právnym výkladom zodpovadajúcim na vec sa vzťahujúcej právnej úprave. Preto len samotné
tvrdenia poukazujúce na dôvod kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 písm. g) SSP bez opory v

potrebnej argumentácii nepostačovalo na prisvedčenie kasačným námietkam. Úlohou najvyššieho
správneho súdu v kasačnom konaní je primárne preskúmať zákonnosť postupu a rozsudku správneho
súdu, nie v druhom stupni súdnictva od počiatku preskúmavať postup a rozhodnutia správnych
orgánov. V kasačnom konaní by preto mal sťažovateľ adresne a čo najpresnejšie pomenúvať
nedostatky v konaní a v právnych úvahách správneho súdu, tieto zrozumiteľne a v konkrétnej rovine

konfrontovať s pozitívnoprávnou úpravou, resp. ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu,
formulovať alternatívny právny výklad (ak sa nestotožnil s právnymi závermi správneho súdu), resp.
čo najpresvedčivejšie prezentovať najvyššiemu správnemu súdu argumentáciu v prospech správnostiním prezentovaného názoru. Kasačná sťažnosť žalobcu tieto podmienky a predpoklady spĺňa len v
minimálnej miere.

60. Účelom zákona EIA je najmä včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného
prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických
dokumentov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja, zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a
nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie,
určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného

prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia, získať odborný podklad na schválenie
strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.

61. Vychádzajúc z vyššie opísaného účelu zákona EIA i z dikcie jeho ustanovení vplyvom na životné
prostredie sa rozumie akýkoľvek priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie vrátane vplyvu na
zdravie ľudí, flóru, faunu, biodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu, krajinu, prírodné lokality, hmotný

majetok, kultúrne dedičstvo a vzájomné pôsobenie medzi týmito faktormi. Posudzovanie vplyvov
navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je postup, v priebehu ktorého sa hodnotia pravdepodobné vplyvy
navrhovanej činnosti alebo jej zmeny na životné prostredie vrátane vplyvov na zdravie ľudí.

62. Sťažovateľ bol v predmetnom administratívnom konaní v postavení účastníka z titulu jeho

statusu dotknutej verejnosti a už vyššie spomenutého práva (dotknutej) verejnosti na priaznivé
životné prostredie. Ako vyplýva z administratívneho spisu, v konaní boli správnym v prvom stupni
konajúcim správnym orgánom verejnosti štandardným spôsobom sprístupnené relevantné informácie o
zámere predmetnej navrhovanej činnosti. Sťažovateľ svoje právo ako účastník uplatnil v konaní pred
prvostupňovým správnym orgánom, keď doručil stanovisko k navrhovanému zámeru. Prvostupňový

správny orgán na jednotlivé pripomienky sťažovateľa reagoval a vysporiadal sa s nimi v rozhodnutí.
Sťažovateľovi ako účastníkovi konania bolo doručené prvostupňové rozhodnutie, podal proti nemu
odvolanie a rovnako tak bolo sťažovateľovi doručené rozhodnutie o odvolaní, ktoré napadol všeobecnou
správnou žalobou na súde.

63. Možno preto zhrnúť, že žalobcovi v intenciách hore uvedeného nebolo upreté žiadne z jeho
procesných oprávnení ako účastníka konania, jeho kritika, že správne orgány zľahčovali jeho úlohu
reprezentanta dotknutej verejnosti a z toho vyplývajúce postavenie účastníka konania o posudzovaní
nebola opodstatnená.

64. Kasačný súd sa nestotožnil s tvrdením, že správny súd nekriticky prevzal že predmetný zámer
nespôsobuje žiadne významné vplyvy na životné prostredie, že výrok rozhodnutia správneho orgánu
nebol zosúladený s viacerými právnymi predpismi, že odôvodnenie je selektívne a že sťažovateľ
považoval svoje odvolacie námietky proti prvostupňovému rozhodnutia za relevantné a správny orgán
sa mal nimi zodpovednejšie zaoberať. Tieto svoje tvrdenia sťažovateľ dostatočne nekonkretizoval,

zostali bez materiálnej argumentácie, ktorá by pôsobila proti logickým záverom rozsudku napadnutého
kasačnou sťažnosťou. Všeobecné a nekonkrétne frázy uvedená v kasačnej sťažnosti (opísané najmä
v ods. 19, 20, 22 a 23 odôvodnenia tohto rozhodnutia) nepostačujú na konštatovanie nesprávnosti
právnych záverov správneho súdu.

65. Pri posudzovaní vplyvov navrhovanej cˇinnosti alebo jej zmeny v zmysle zákona EIA sa hodnotia
pravdepodobne´ vplyvy navrhovanej cˇinnosti alebo jej zmeny na zˇivotne´ prostredie vra´tane vplyvov
na zdravie lˇudi´. Pri vsˇetky´ch fa´zach postupu je zabezpecˇena´ u´cˇastˇ verejnosti a dotknuty´mi
orga´nmi. Správny orgán nehodnotí navrhovanú činnosť z hľadiska potreby posudzovania jej vplyvov
na žovotné prostredie svojvoľne, ale vychádza vždy zo stanovísk zabezpečených na základe zákona.

Úlohou správneho orgánu je teda zadovážiť podklady, na základe nich spoľahlivo zistiť skutkový stav a
ten náležite po právnej stránke zhodnotiť.

66. Zisťovacie konanie je konaním v rámci procesu EIA, ktorého cieľom je zistiť, či navrhovaná činnosť
alebo jej zmena má alebo nemá byť predmetom posudzovania vplyvov, tzv. povinného posudzovania.

Orgán príslušný konať o EIA zašle povoľujúcemu a dotknutého orgánu a dotknutej obci (v prípade
zámeru aj rezortnému orgánu) a zverejní zámer/oznámenie o zmene na svojom webovom sídle v
zákonom určených lehotách, pričom upozorní vyššie uvedené inštitúcie, že ide o zámer/oznámenie
o zmene podliehajúce zisťovaciemu konaniu. Zároveň ich požiada o vyjadrenie, či požadujú, alebonepožadujú posudzovať navrhovanú činnosť alebo jej zmenu podľa zákona. Pri rozhodovaní o tom,
či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa zákona EIA, sa primerane použijú
kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 zákona EIA. Príslušný orgán prihliada na

doručené stanoviská rezortného orgánu, povoľujúceho orgánu, dotknutého orgánu, dotknutej obce a
verejnosti,pokiaľzaslaliodôvodnenépísomnéstanovisko. Akrezortnýorgán,povoľujúciorgán,dotknutý
orgán a dotknutá obec nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, tak sa považuje stanovisko
za súhlasné. Na stanovisko verejnosti doručené po lehote sa nemusí prihliadnuť. Pokiaľ príslušný
orgán vychádzajúc zo zadovážených podkladov dospeje k záveru, že sa navrhovaná činnosť alebo jej

zmena nebude posudzovať podľa zákona EIA, ukončí posudzovanie a vydá rozhodnutie zo zisťovacieho
konania, ktoré obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie. Na
základe rozhodnutia zo zisťovacieho konania je potom navrhovateľ oprávnený podať návrh na začatie
povoľovacieho procesu podľa osobitných predpisov (napr. o územné rozhodnutie a stavebné povolenie).

67. Ako vyplýva z administratívneho spisu, v rámci zisťovacieho konania boli správnemu orgánu

rozhodujúcemu v prvom stupni doručené písomné stanoviská od niektorých orgánov (Slovenský
vodohospodársky podniku, š. p., Odštepný závod Piešťany, Okresný úrad Čadca, odbor starostlivosti o
životné prostredie, úsek štátnej správy ochrany ovzdušia, Regionálny úrad verejného zdravotníctva so
sídlom v Čadci, Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Čadci), pričom tieto stanoviská
boli bez pripomienok. Po uplynutí zákonnej lehoty bolo doručené stanovisko Ministerstva dopravy a

výstavby SR, sekcia cestnej dopravy a pozemných komunikácií, odbor cestnej infraštruktúry, ktoré
taktiež neobsahovalo pripomienky. Správnemu orgánu nedoručili pripomienky Mesto Čadca, Žilinský
samosprávny kraj, Okresný úrad Čadca, odbor civilnej ochrany a krízového riadenia a Okresný úrad
Čadca, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Okresný úrad Čadca, odbor životného
prostredia, úsek štátnej správy ochrany vôd a úsek štátnej správy ochrany prírody a krajiny a úsek

odpadového hospodárstva, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Okresný úrad Žilina, odbor cestnej
dopravy a pozemných komunikácií.

68. Od správneho orgánu nemožno žiadať, aby rozhodoval na základe neexistujúcich podkladov, resp.
takých, ktoré z procesného hľadiska nie je možné vykonať (napr. zaslané po zákonnej lehote), alebo

ktoré sú v čase rozhodovania nedostupné. Len preto, že nebolo rozhodnuté podľa predstáv sťažovateľa,
nemožno hľadieť na rozhodnutia vydané na základe k navrhovanej činnosti súhlasných podkladov
ako na rozhodnutie nezákonné, upierajúce právo sťažovateľom zastupovanej dotknutej verejnosti na
priaznivé životné prostredie. Žalovaný ani orgán verejnej správy prvého stupňa netvrdili, že navrhovanou
činnosťou nedôjde k vplyvu na životné prostredie. sa netvrdilo že žiadne vplyvy. V prvostupňovom

právnom rozhodnutí boli podľa § 29 ods. 13 zákona EIA určené podmienky na eliminovanie alebo
zmiernenie vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie. V odôvodnení rozhodnutia sa zároveň
konštatovalo, že negatívne vplyvy na životné prostredie mali pôsobiť len počas obdobia navrhovanej
činnosti sa týkajúcich prác, pričom po skončení prác sa životné prostredie malo vrátiť do súčasného
stavu.

69. Navrhovaná činnosť alebo zmena navrhovanej činnosti spočíva zväčša v realizácii stavieb, iných
zariadení, realizačného zámere alebo v inom zásahu do prírodného prostredia alebo do krajiny meniaci
fyzické aspekty lokality. Zákon EIA vyžaduje, aby výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom
konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahovala

určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o
rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu
podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú
vplyv na životné prostredie. Kasačný súd po posúdení rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov
v intenciách výhrad sťažovateľa nemohol jeho tvrdeniam prisvedčiť a konštatoval, že výroky oboch

rozhodnutí ako aj konanie zamerané na zadováženie podkladov od účastníkov konania a ostatných
subjektov v zmysle zákona o EIA, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutí ukončujúcimi predmetné
zisťovacie konanie, boli z hľadiska vyššie uvedeného bez pochybení a bez rozporu so zákonom.

70. Pokiaľ sťažovateľ poukazoval na ustanovenie § 12 zákona č. 17/1992 Zb. pri tvrdení, že sa v

administratívnom spise nachádza tvrdenie o neexistencii významných vplyvov, avšak nie je podložené
na celkovom zaťažení územia a vplyvoch na jednotlivé prahové hodnoty jednotlivých častí životného
prostredia podľa osobitného právneho predpisu, je nutné uviesť, že sťažovateľom uvádzané zákonné
ustanovenie nemá normotvornú povahu. Jeho dikcia predpokladá právnu úpravu určujúcu medznéhodnoty prípustnej miery znečisťovania životného prostredia. V takto formulovanej námietke nemožno
preto dostatočne identifikovať základný predpoklad žalobnej legitimácie oprávňujúcej podatˇ správnu
žalobu zainteresovanou verejnosťou v zmysle § 178 ods. 3 SSP - porušenie verejného záujmu v oblasti

zˇivotne´ho prostredia. Dotyk s právnou sférou sťažovateľa by mohol byť zrejmý len s poukazom na
konkrétne medzné hodnoty, ktorých prekročenie by bolo spôsobilé ohroziť zdravie ľudí, ohrozovali by
sa ním by ďalšie organizmy alebo ostatné zložky životného prostredia. Kasačný súd podotýka, že
orgány vymenované v ods. 3 odôvodnenia tohto rozhodnutia, ktorých úlohou je tiež venovať pozornosť
aspektom životného prostredia, po oboznámení sa s predmetnou navrhovanou činnosťou nezaujali v

administratívnom konaní záporné stanoviská.

71. Pokiaľ sťažovateľ naznačoval nedostatky v odôvodnení rozsudku správneho súdu, kasačný súd
nepovažoval toto tvrdenie za adekvátne. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia bol podrobne
opísaný charakter plánovanej stavby aj predpokladané vplyvy tejto navrhovanej činnosti na životné
prostredie a návrh opatrení na ich zmiernenie. Rozsudok správneho súdu ako celok nemožno

považovať za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, jeho odôvodnenie obsahuje dostatočné
odborné argumenty vysvetľujúce právny názor súdu na žalobné námietky a zároveň poskytuje
dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie v kasačnom konaní. Námietky žalobcu sú v odôvodnení
napadnutého rozsudku podrobne opísané, pričom je zrejmé, že sa správny súd nimi zaoberal a
zrozumiteľne sa s nimi vysporiadal. Súd hodnotí odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu (rovnako

aj správneho orgánu) len v miere jeho potrebnej (dostatočnej) argumentačnej kvality a interpretačnej
schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny súd vydal
meritórne rozhodnutie. I keď z pohľadu účastníka konania by mohlo každé rozhodnutie vykazovať vyššie
kvalitatívne i kvantitatívne parametre, z aspektu nárokov na preskúmateľnosť kasačný súd napadnutý
rozsudok nepovažuje za odôvodnený spôsobom, ktorým by bol porušený § 139 ods. 2 SSP a nevzhliadol

ani dôvod pre konštatovanie, že z dôvodu nedostatkov odôvodnenia napadnutého rozsudku správny súd
porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (dôvod
kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP).

72. Pokiaľ sa v kasačnej sťažnosti (rovnako ak v správnej žalobe) spomína nedostatok procesného
postupu správneho orgánu nevykonaním konzultácií podľa § 63 zákona EIA, kasačný súd poukazuje
na východiská uvedené v rozsudku sp. zn. 3Svk/4/2023 zo dňa 28. marca 2024, v ktorom sa uvádza,
že úvodné ustanovenia novely č. 2014/52/EÚ smernice EIA, konzultácie v zisťovacom konaní len
odporúčajú ako „dobrý správny postup“ (bod 29.). Vzhľadom na to, že zákon EIA a ani smernica

EIA v zisťovacom konaní výslovne nepredpokladajú vykonanie konzultácií, ktoré sú až inštitútom
posudzovania vplyvov na životné prostredie v prípade, že príslušný orgán tieto v zisťovacom konaní
nevykonal, nemožno uvedené považovať za nezákonný postup. Konzultácie v zmysle § 63 zákona
EIA sú v dispozícii konajúceho správneho orgánu, ktorý v konkrétnom prípade na základe správneho
uváženia zváži vhodnosť ich vykonania. Uvedené závery z ústavnoprávneho hľadiska preskúmal aj

ústavný súd (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 472/2024 zo dňa 3. októbra 2024).

73. Dotknutá verejnosť zastupovaná sťažovateľom bola informovaná zákonom EIA očakávaným
spôsobom. Príslušné informácie boli zverejnené, a to na webovej stránke prvostupňového správneho
orgánu a Ministerstva životného prostredia SR. Kasačný konštatoval splnenie podmienok potrebných na

riadne uplatnenie práv účastníka konania. V intenciách práva účastníka sťažovateľovi bolo umožnené
vyjadriť sa ku konaniu, k podkladom pre rozhodnutie, prípadne navrhnúť dôkazy. Sťažovateľovi nebolo
nijako bránené konať za dotknutú verejnosť rovnoprávne s ostatnými účastníkmi administratívneho
konania.

74. K časti kasačnej sťažnosti, ktorá je opísaná v ods. 24 a 25 odôvodnenia tohto rozhodnutia,
kasačný súd uvádza, že sa stotožňuje s východiskovými myšlienkami vyslovenými najvyššími súdnymi
auroritami, na ktoré sťažovateľ poukazoval odkazujúc na rozhodnutia Ústavného súdu SR a Najvyššieho
súdu SR. Je však zároveň nutné konštatovať, že citované právne vety ponechal sťažovateľ bez
vysvetlenia spojitosti s rozsudkom napadnutým kasačnou sťažnosťou.

75. K návrhu sťažovateľa na prerušenie konania a položenie prejudiciálnej otázky SD EÚ: kasačný
súd poukazuje na svoje nedávne rozhodnutie vo veci sp. Zn. 4Svk/60/2022 zo dňa 30. júla 2024.
K požiadavke sťažovateľa na formulovanie prejudiciálnej otázky kasačný súd uvádza, že vzhľadomna skutočnosť, že proti rozhodnutiam kasačného súdu zákon nepripúšťa opravné prostriedky (okrem
ústavnej sťažnosti), vzťahuje sa naň čl. 267 ods. 3 ZFEÚ, podľa ktorého ak sa otázka platnosti a výkladu
aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym

orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je
tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie. Súdny dvor však už opakovane
vyslovil, že čl. 267 ods. 1 ZFEÚ mu neumožňuje uplatniť predpisy Únie na konkrétny prípad, ale môže sa
iba vyjadriť k výkladu zmlúv a aktov prijatých inštitúciami Únie (napr. rozsudok z 21. júna 2017, C-621/15,
W. a iní, ods. 39 a 40). (viď rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 7Svk/19/2021 z 29. marca

2023).

76. Kasačný súd má na pamäti, že predmetom prejudiciálnej otázky podľa čl. 267 ZF EÚ nemôže
byť otázka, či bolo správne aplikované právo Európskej únie v konkrétnej veci. Poukazujúc aj na
rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Consorzio Italian Management, Catania Multiservizi
SpA z 6. októbra 2021, C-561/19, v zmysle ktorého: „článok 267 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle,

že vnútroštátny súd, ktorého rozhodnutia nemožno napadnúť súdnym prostriedkom nápravy podľa
vnútroštátneho práva, je povinný predložiť Súdnemu dvoru otázku týkajúcu sa výkladu práva Únie, ktorá
bola pred ním nastolená, pokiaľ nekonštatuje, že táto otázka nie je relevantná alebo že predmetné
ustanovenie práva Únie už bolo predmetom výkladu zo strany Súdneho dvora, alebo že správny
výklad práva Únie je taký jasný, že nie je priestor na žiadne dôvodné pochybnosti, kasačný súd v

prejednávanom prípade nepredložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku“. Vzhľadom na
všeobecnosť sťažovateľových tvrdení (aj navrhovaných otázok), o potrebe obrátenia sa na Súdny dvor
Európskej únie, navyše bez špecifikácie konkrétnej vecnej prejudiciálnej otázky, kasačný súd dospel k
záveru, že nie je povinný iniciovať konanie pred Súdnym dvorom EÚ. Zo strany sťažovateľa navrhovaná
prejudiciálna otázka bola nekonkrétna, keďže sťažovateľ nevysvetlil, ktoré normy európskeho práva

majú byť objasnené a aplikované v danej veci. Kasačný súd preto napriek snahe neidentifikoval v danom
obsahu nijakú otázku, ktorej položenie Súdnemu dvoru Európskej únie by malo význam pre rozhodnutie
v prejednávanej veci.

77. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov kasačný súd dospel k názoru, že sa správny súd

posudzovanou vecou zaoberal dôsledne. Vysporiadal sa s podstatnými námietkami sťažovateľa a
vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, pričom dospel k správnym
a nepochybným záverom o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Na základe uvedených zistení
kasačný súd nepovažuje sťažnostné body kasačnej sťažnosti za opodstatnené, a preto podľa § 461
SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol..

78. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd tak, že sťažovateľovi, ktorý
v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu podľa § 167 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal
a žalovanému ich náhrada nevyplýva zo zákona. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani ďalším
účastníkom konania, keďže súdom im neboli uložené žiadne povinnosti a súd ani nevzhliadol dôvody

hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mali byť trovy konania ďalším účastníkom konania v zmysle §
169 SSP priznané.

79. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom kasačného súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP a § 139
ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.