Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5724203358
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5724203358.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka
ačlenovsenátuJUDr.JanyKotrčovejaJUDr.JanyVargovej,vsporežalobkyne:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXXXX/XXX, XXX XX D., proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.
XXXXX/XXX, XXX XX D., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Martin č.k. 5C/128/2024-14 zo dňa 4.12.2024, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. potvrdzuje.
Výrok II. mení tak, že žalovanému sa zakazuje priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako
50 metrov. Žalovaný sa smie priblížiť k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov len počas
úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo občianskeho súdneho konania, na ktoré bude
žalovaný predvolaný, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch,
a to po dobu 60 dní odo dňa právoplatnosti toho uznesenia

Výrok III. a IV. napadnutého uznesenia zrušuje.
Žalobkyni sa priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovaného v rozsahu
100%.

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil, aby dočasne nevstupoval
do rodinného domu na adrese C. E. G. XXXXX/XXX, XXX XX D., postaveného na pozemku parcele
registra „C“ parcelné číslo 3056/129 a na pozemky: parcelu registra „C“ parcelné číslo 3056/129 -
zastavaná plocha a nádvorie a parcelu registra „C“ parcelné číslo 3056/50 - trvalý trávnatý porast, ktoré

sú zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, vedenom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, pre
katastrálne územie D., obec D., okres D., a ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, a to po dobu 60 dní odo
dňa doručenia toho uznesenia. Výrokom II. žalovanému zakázal priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť
menšiu ako 50 metrov. Žalovaný sa smie priblížiť k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov
len počas úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo občianskeho súdneho konania, na
ktoré bude žalovaný predvolaný, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto

úkonoch. Výrokom III. žalobkyni uložil povinnosť podať do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia
žalobu proti žalovanému o zákaze priblíženia sa k žalobkyni, na Okresný súd Martin. Výrokom IV.
žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením. Súd prvej inštancie právne vec odôvodnil podľa § 324 ods. 1, §
325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1 a 2 písm. e) a h), § 328 ods.1, § 329 ods. 1 a 2, § 336 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civiliného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ďalej § 146 ods. 2 Občianskeho

zákonníka. O trovách rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
1.1Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vyplýva, že žalobkyňa sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému uložil,
aby dočasne nevstupoval do rodinného domu na adrese C. E. G. XXXXX/XXX, XXX XX D., postaveného

na pozemku parcele registra „C“ parcelné číslo 3056/129 a na pozemky: parcelu registra „C“ parcelné
číslo 3056/129 - zastavaná plocha a nádvorie a parcelu registra „C“ parcelné číslo 3056/50 - trvalý
trávnatý porast, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, vedenom Okresným úradom Martin,
katastrálny odbor, pre katastrálne územie D., obec D., okres D., a ktoré sú vo vlastníctve žalovaného.
1.2

Z Úradného záznamu Obvodného oddelenia PZ Martin súd prvej inštancie zistil, že žalovaný bol dňa
22.11.2024 o 23:18 hod. vykázaný zo spoločného obydlia rodinného domu na adrese C. XXXXX/XXX,
XXXXXD.,atonadobu14dní.Žalovanýuviedol,žesapovykázanízobydliabudenachádzaťnaadrese
H.X/X,I.D.,pričomtátoadresajeajjehodoručovacouadresou.Žalovanýbolpovykázanízospoločného
obydlia, ktoré opustil za prítomnosti príslušníkov OO PZ Martin - východ, podrobený dychovej skúške na
zistenie prítomnosti alkoholu s výsledkom 0,99mg/l. Vyššie opísaný incident je vedený na OO PZ Martin

- východ pod číslom ORPZ-MT-OPP3-P-453/2024.

1.3
Súd prvej inštancie mal za to, že žalobkyňa listinnými dôkazmi osvedčila skutkový stav ňou tvrdený,
ako aj naliehavosť dočasnej úpravy pomerov medzi stranami. Predloženými listinnými dôkazmi mal

hodnoverne osvedčenú skutočnosť, že osobná integrita žalobkyne vykazuje znaky fyzického násilia a
vzhľadom na to, že útoky na fyzickú integritu žalobkyne sa môžu v budúcnosti stupňovať a teda je
tu dôvodná obava z bezprostredne hroziacej ujmy, dospel súd k záveru, že podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia boli splnené a je potrebné zásahom súdu dočasne upraviť pomery strán sporu
v tom smere tak, aby bol žalovanému uložený dočasný zákaz vstupu do spoločného obydlia žalobkyne

a žalovaného, ako aj zákaz priblíženia sa s výhradou – obmedzením v zmysle ust. § 325 ods. 2
písm. e) a h) CSP kumulatívne. Z dôvodu, že obydlie, z ktorého bol žalovaný príslušníkmi OO PZ
Martin dňa 22.11.2024 o 23:18 hod. vykázaný, a do ktorého mu súd týmto neodkladným opatrením
dočasne zakázal vstupovať, t. j. rodinný dom nachádzajúci sa na adrese C. XXXXX/XXX, XXX XX
D., postavený na pozemku parcela registra „C“, parcelné číslo 3056/129, v k.ú. D. pozemky parcela

registra „C“ parcelné číslo 3056/129 - zastavaná plocha a nádvorie a parcela registra „C“ parcelné
číslo 3056/50 - trvalý trávnatý porast, v k. ú. D., ktoré sú zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX,
vedenom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, pre katastrálne územie D., obec D., okres D.
sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného, súd prvej inštancie neodkladným opatrením dočasne upravil
pomery medzi stranami sporu tak, že žalovanému uložil, aby dočasne, t.j. po dobu 60 dní odo dňa

doručenia toho uznesenia nevstupoval do spoločného obydlia, teda do rodinného domu v jeho výlučnom
vlastníctve. Konštatoval, že si uvedomuje, že nariadením tohto neodkladného opatrenia ide o pomerne
veľký zásah do práv vlastníka týchto nehnuteľností, avšak vyslovil názor, že viac ako vlastníctvo je v
takýchto situáciách potrebné chrániť zdravie a život druhých. Z dôvodu, aby nedochádzalo k zásahu
do vlastníckeho práva žalovaného neprimeraným spôsobom, súd ohraničil trvanie tohto neodkladného

opatrenia vo vzťahu k zákazu vstupu do spoločného obydlia, teda do vyššie špecifikovaného rodinného
domu a na vyššie špecifikované pozemky na dobu 60 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia, nakoľko
mal za to, že takáto dočasná úprava je dostačujúca, hlavne z toho dôvodu, že žalobkyňa si už hľadá
náhradné bývanie.
1.4

Nakoľkonariadilneodkladnéopatrenieeštepredzačatímkonania,zároveňvovýrokuzaviazalžalobkyňu
v zmysle § 336 ods. 1 CSP povinnosťou podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia žalobu
proti žalovanému o zákaze priblíženia sa k žalobkyni, z dôvodu fyzického alebo psychického násilia
alebohrozbytakéhotonásiliavovzťahukžalobkynialebokblízkejosobe,ktorábývavspoločnomobydlí,
nakoľko ďalšie spolužitie sa stalo neznesiteľným (§ 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ak v určenej

lehote žalobkyňa žalobu vo veci samej nepodá, súd aj bez návrhu zruší uznesenie o neodkladnom
opatrení (§ 336 ods. 4 CSP). O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu, pričom prihliadol na účel, ktorý žalobkyňa týmto návrhom sledovala.
Zohľadňujúc sledovaný účel súd konštatuje, že žalobkyňa bola úspešná v plnom rozsahu.
2.

Proti uvedenému uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný. Napadnuté uznesenie žiadal zmeniť tak,
že návrh bude vo výroku I. a II. zamietnutý, vo výroku III. zrušený a navrhovateľke nebude priznaná
náhrada trov konania. Odvolanie odôvodnil tým, že žalobkyňa nemá na uvedenej adrese trvalý pobyt.
Postup žalobkyne označil ako cielený s úmyslom zmocniť sa jeho majetku. Poukázal na § 146 ods. 2OZ a vyjadril právny názor, že ide o osobitný dôvod pre ktorého naplnenie nie sú splnené podmienky,
nakoľko nie sú so žalobkyňou manželia a on je výlučný vlastník dotknutých nehnuteľností. Vyjadril názor,
že sa nejednalo o sústavné týranie akéhokoľvek charakteru, pričom príslušnú žalobu by mohol podať

len manžel. Žalovaný mal za to, že išlo o neprípustný zásah do vlastníckeho práva v rozpore s Ústavou
Slovenskej republiky. Žalovaný uviedol, že do užívacieho práva k domu alebo bytu môže súd rozhodnúť
len vtedy, ak ide sústavné fyzické alebo psychické tyranie alebo hrubé ponižovanie druhého manžela.
Táto skutočnosť musí byť súdu preukázaná. Subjektom právnej ochrany je manžel alebo blízka osoba (§
116 OZ), ktorá býva v spoločnom dome alebo v byte s násilníkom. Spoločným domom alebo spoločným

bytom je dom alebo byt, ktorý predstavuje predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom
on a žalobkyňa nie sú manželia. Žalovaný vyjadril právny názor, že súd prvej inštancie absolútne porušil
práva vlastníka v prospech osoby bez právneho titulu užívania nehnuteľnosti. Uviedol, že poskytol
žalobkyni priestor na to, aby si našla samostatné bývanie. Tvrdil, že alkohol požil tesne pred príchodom
hliadky. Ďalej uviedol, že majú spolu jedno maloleté dieťa, pričom druhé dieťa im zomrelo, keď malo
27 dní. Smrť dieťaťa prežíva ako psychickú traumu. Záverom uviedol, že žalobkyňa mala opustiť jeho

nehnuteľnosť (podľa vzájomnej dohody) do Vianoc 2024, čo sa nestalo. Žalovaný navrhol svoj výsluch.
3.
Žalobkyňa sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.
4.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z.

Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSPadospelkzáveru,ženapadnutéuzneseniesúduprvejinštanciejepotrebnépodľa§387ods.1CSP
vo výroku I. a IV. ako vecne správne potvrdiť, vo výroku II. zmeniť a vo výroku III. zrušiť z nasledovných
dôvodov:

5.
Podľa § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie.

5.1.

Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6.
Ako vyplýva z uvedených ustanovení CSP, nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebné

bezodkladne upraviť pomery alebo ak je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných
opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie,
žebeztakejtobezodkladnejúpravyprávnychpomerovbyboloprávostranysporu,ktorápodávanávrhna
nariadenie neodkladného opatrenia ohrozená, prípadne by bola ohrozená exekúcia. Preto je potrebné,
abyboliaspoňosvedčenézákladnéskutočnostipotrebnéprezáveropravdepodobnostinároku,ktorému

sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy.
Je potrebné teda vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je
osvedčená jedine za predpokladu, ak sa preukáže, že existencia takýchto konkrétnych úkonov strán
sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých strana,
ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže sa dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo ťažko

napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo
samotných tvrdení žalobkyne a je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť do tej miery, že možno dôvodne
nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda
záujem na rýchlosti rozhodnutia pred požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

7.
V preskúmavanej veci ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e)
a h) CSP, ktorým sa žalobkyňa domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť nevstupovať alebo iba
obmedzenevstupovaťdodomu,kdebývažalobkyňa,ktorýjedôvodnepodozrivýznásiliaasúčasne,aby
sa k nej nepribližoval, nakoľko jej telesná a duševná integrita je ohrozená. Žalobkyňa sa domáhala teda,

aby súd zakázal žalovanému vstup do rodinného domu na adrese C. E. G. XXXXX/XXX, XXX XX D.,
postaveného na pozemku parcele registra „C“ parcelné číslo 3056/129 a na pozemky: parcelu registra
„C“ parcelné číslo 3056/129 - zastavaná plocha a nádvorie a parcelu registra „C“ parcelné číslo 3056/50
- trvalý trávnatý porast, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, vedenom Okresným úradomMartin, katastrálny odbor, pre katastrálne územie D., obec D., okres D. a súčasne, aby sa k žalobkyni
nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov.

8.
Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8.1

Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
8.2
Podľa § 389 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo

d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

9.
Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne
rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý podľa názoru odvolacieho súdu dospel k
správnym skutkovým zisteniam, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i jeho správny právny

záver vo veci (o tom, že v danej veci sú dané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia) s
poukazomna§387ods.2CSP,odvolacísúdodkazujenasprávneodôvodneniepísomnéhovyhotovenia
preskúmavaného uznesenia v bodoch 21. až 23. Odvolací súd mal za to po oboznámení sa so
skutkovými tvrdeniami a právnymi dôvodmi uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
a predloženými listinnými dôkazmi k návrhu (podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je

rozhodujúcistavvčasevydaniauzneseniasúduprvejinštancie),žeboliosvedčenézákladnéskutočnosti
potrebné pre prijatie záveru súdu o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán ako základných
predpokladov, za splnenia ktorých môže súd nariadiť neodkladné opatrenie. Obsahom Úradného
záznamu zo dňa 22.11.2024 (č.l. 4), Potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 23.11.2024
(č.l.5-6),fotografií(č.l.7,8),akoajLekárskejsprávy(č.l.9)bolojednoznačnepreukázané,žežalovanýsa

dopustil násilia voči žalobkyni, bol riadne vykázaný príslušníkmi policajného zboru Slovenskej republiky
z obydlia, čím boli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm.
e) a h) CSP. Odvolací súd sa stotožňuje aj s tým, že uvedené dôkazy osvedčili potrebu nariadenia
neodkladného opatrenia tak podľa § 325 ods. 2 písm. e) ako aj písm. h) CSP, tak ako to konštatoval súd
prvej inštancie. Odvolací súd konštatuje, že nič neoprávňuje žalovaného, aby žalobkyňu fyzicky atakoval

spôsobom, ako to urobil dňa 22.11.2024. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné
odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti vytknúť závažné nedostatky
a ani argumentácia odvolateľa nebola spôsobilá privodiť zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia.
K odvolacím námietkam žalovaného v tejto časti súd uvádza, že tieto nie sú dôvodné. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie nie je arbitrárne, pričom súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými okolnosťami

potrebnými pre rozhodnutie.

10.
Odvolacísúdzdôrazňuje,žeprenariadenieneodkladnéhoopatrenianiejepotrebnátakámieradôkaznej
istoty ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere

osvedčené skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia
budeohrozená,akoajdôvodnosťatrvanienároku,ktorémumábyťposkytnutáochrana.Priposudzovaní
dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné vychádzať z naliehavosti a
nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená vtedy, ak sa preukáže existenciatakých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne
obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Odvolací súd konštatuje,

že dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného
opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného
opatrenia posudzuje súd podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Vychádzajúc z citovaných
zákonných ustanovení, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne
upravené pomery. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla a účinná reakcia súdu na deklarovaný

stav v právnych vzťahoch sporových strán, pokiaľ súd posúdením tvrdení a predložených dôkazov v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, má dostatočným spôsobom osvedčenú potrebu zásahu
do práv, resp. právnych vzťahov, ktoré sú medzi stranami sporné. Charakter neodkladného opatrenia
umožňuje, aby súd pred rozhodnutím o návrhu na jeho nariadenie nevykonal výsluch strán, ani si
nevyžiadal ich vyjadrenie. V návrhu však musia byť uvedené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a tieto skutočnosti

musia hodnoverne osvedčovať dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z dikcie
zákona vyplýva, že potreba úpravy musí byť naliehavá, potrebná a musí byť odôvodnená individuálnymi
okolnosťami prípadu. Je osvedčená len vtedy, ak okrem osvedčenia existencie právnych vzťahov
medzi účastníkmi je osvedčené aj ohrozovanie alebo porušenie konkrétneho práva navrhovateľa
neodkladného opatrenia, ktorému je možné poskytnúť ochranu práve neodkladným opatrením.

Predbežná ochrana nedôvodného (neosvedčeného) nároku, resp. pri neúplnom okruhu účastníkov by
bola v rozpore so zmyslom a účelom neodkladného opatrenia.

11.
Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že

žalobkyňa osvedčila existenciu zákonných predpokladov využitie požadovaného procesného inštitútu
nariadenia neodkladného opatrenia.
12.
K námietke žalovaného, že ide o neprimeraný zásah do jeho vlastníckeho práva odvolací súd konštatuje,
že táto nie je dôvodná s poukazom na nasledovné. Do vlastníckeho práva môže byť zasiahnuté

na základe zákona, čo sa stalo aj v tomto prípade. Zásah bol vykonaný na základe ustanovenia §
325 ods. 2 písm. e) CSP, ktorý výslovne uvádza, že neodkladným opatrením možno strane uložiť
najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej
je dôvodne podozrivá z násilia. Ako už bolo uvedené v ods. 9 tohto odôvodnenia, bolo jednoznačne
osvedčené dôvodné podozrenie z násilia, ktoré spáchal žalovaný na žalobkyni. Uvedené je postačujúce

na vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľnosti, ktorá je v jeho vlastníctve, ale v ktorej bývala
v rozhodnom čase žalovaná. Pojem bývanie je potrebné vykladať v širšom zmysle, pričom v tomto
prípade bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa sa v rozhodnom čase zdržiavala v nehnuteľnosti
žalovaného oprávnene z dôvodu vzájomného spolužitia. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so
záverom súdu prvej inštancie, že je potrebné chrániť život a zdravie druhých pred ochranou majetkových

práv, preto zákonodarca dal do zákona pojem býva (nie vlastní, užíva na základe právneho titulu/
písomnej zmluvy). Odvolací súd má za to, že v posudzovanej veci v rozhodnom čase mala ochrana
života a zdravia prednosť pred ochranou vlastníckeho práva žalobcu. Odvolací súd konštatuje, že
podľa priložených fotografií a lekárskej správy bolo fyzické násilie značnej intenzity, ktoré viedlo ku
poškodeniu nosa, edémom. Tu by si mal žalovaný uvedomiť, že okrem trestnoprávnej roviny je tu aj

občianskoprávnarovina,vktorejbysižalobkyňamohlauplatniťzodpovednostnénárokyznáhradyškody
(bolestné a pod.). Ak žalovaný argumentoval, že v čase útoku bol triezvy a vypil si až pred príchodom
polície, tak odvolací súd musí konštatovať, že v takomto prípade, je potrebné posudzovať jeho konanie
ešte prísnejšie, nakoľko musel konať úplne vedome. Tak ako bolo uvedené vyššie, nič neoprávňuje
žalovaného k takému fyzickému násiliu, z akého je dôvodne podozrivý voči žalobkyni. K pripojenému

rozhodnutiu Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/525/2024 zo dňa 22.04.2015 odvolací súd uvádza,
že išlo i iné súdne konania, pričom právnymi závermi tohto súdneho konania odvolací súd v tomto
konaní nie je viazaný. Súčasne išlo o konanie vo veci samej a nie o nariadenie neodkladného opatrenia,
pri ktorých pre vyhovenie návrhu je potrebné splniť zásadne odlišné podmienky. Pre rozhodnutie vo
veci samej podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka je potrebná existencia manželstva a ďalšie

podmienky a pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP je potrebné
dôvodné podozrenie z násilia, čo v tomto prípade osvedčené bolo, pričom súd prvej inštancie stanovil
aj vhodné časové obmedzenie platnosti nariadeného neodkladného opatrenia v dĺžke 60 dní. Súd
prvej inštancie postupoval v súlade so zákonom a neporušil ústavné práva žalovaného. Odvolací súds ohľadom na uvedené skutočnosti mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie čo do výroku I. je
úplne vecne správne, a preto ho potvrdil. Odvolací súd dodáva, že uložený zákaz vstupu žalobcovi
uplynie dňa 04.02.2025 a dňa 05.02.2025 už môže do svojej nehnuteľnosti vstúpiť. Ďalej, čo sa týka

napadnutého výroku II., má odvolací súd za to, že aj tento je vecne správny s tým, že je potrebné
vzhľadom na existujúcu situáciu pri tomto uloženom zákaze obmedziť jeho časovú platnosť na 60 dní od
právoplatnosti jeho nariadenia. S ohľadom na osvedčené dôvodné podozrenie z násilia a teda ohrozenie
telesnej a duševnej integrity žalobkyne bolo potrebné nariadiť neodkladné opatrenie, tak ako to urobil
súd prvej inštancie. Odvolací súd v tejto časti obmedzil platnosť nariadeného neodkladného opatrenia

na 60 dní od právoplatnosti s prihliadnutím na možný vývoj situácie medzi žalobkyňou a žalovaným,
ktorý v prípade ak žalovaný upustí od svojho správania, nebude potrebné jeho ďalšie trvanie. Ak by však
žalovaný opätovne správal voči žalobkyni násilne, je možné zo strany žalobkyne podať opätovný návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia o zákaz priblíženia. Čo sa týka úpravy neodkladného opatrenia
v časti stretávania s maloletým dieťaťom, toto je možné realizovať aj bez toho, aby sa so žalobkyňou
stretol, pričom v prípade, ak sa nebudú vedieť žalovaný a žalobkyňa dohodnúť tak, sa žalovaný môže

s návrhom na úpravu stretávania obrátiť na príslušný poručenský súd (Okresný súd Martin). S ohľadom
na uvedené skutočnosti rozhodol odvolací súd tak, že výrok II. Okresného súdu Martin pozmenil tým
spôsobom, že obmedzil platnosť tohto výroku na 60 dní od jeho právoplatnosti podľa § 388 CSP.
Výrok III. následne ako nadbytočný zrušil podľa § 389 CSP, nakoľko uloženie takejto povinnosti bolo
nadbytočné z dôvodu časového obmedzenia platnosti nariadeného neodkladného opatrenia. Žalobkyňa

však v prípade, ak by sa opakovalo násilné správanie zo strany žalovaného, môže podať nový návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia o zákaze priblíženia. Záverom odvolací súd k tvrdeniam žalovaného
o spôsobe úmrtia spoločného maloletého dieťaťa, úmysloch žalobkyne zbaviť ho majetku konštatuje, že
ide o ničím nepreukázané a nepodložené špekulácie z jeho strany.
13.

Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
14.
Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

15.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

16.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17.
Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania,
žalovaný odvolanie v tejto časti zjavne založil len na tom, že považoval napadnuté uznesenie veci za
vecne nesprávne, a preto napadol odvolaním aj na ňom závislý výrok o nároku na náhradu trov konania.

Inak žalovaný neprodukoval žiadne odvolacie námietky, ktoré by mohli byť predmetom prieskumu
vodvolacomkonaní,pričomsohľadomnaskutočnosť,žeodvolacísúdvýrokI.potvrdil,výrokII.nepatrne
pozmenilsostanovenímčasovéhoobmedzeniaavýrokIII.,ktorýzrušil,bolvýrokomsúduprvejinštancie,
ktorého sa žalobkyňa nedomáhala, rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak,
že žalobkyni ako plne úspešnej priznal náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%. Nakoľko

bolo potrebné rozhodnúť o trovách konania pred súdom prvej inštancie, tak odvolací súd zrušil výrok
IV. uznesenia súdu prvej inštancie.
18.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP pri
aplikácii ust. § 262 ods. 1 a ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v celom rozsahu

úspešná a vznikol jej tak nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré jej v súvislosti s odvolacím
konaním vznikli (§ 255 ods. 1 CSP), a to v rozsahu 100 %. Odvolací súd však žalobkyni nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania, keďže jej preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy
v odvolacom konaní nevznikli (súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia). Práve to bol dôvod,
pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť

nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa
textom v rozhodnej právnej úprave by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je).
19.
Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP).