Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 10, 2025

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 38C/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123445659
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Minárik

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2025:6123445659.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Tomášom Minárikom v spore žalobkyne: H. P., P.. XX.XX.XXXX,

X. Y. U.. G.. P. XX, O., zast.: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Pribinova
9, Nové Zámky, proti žalovanému: D. E., P.. XX. XX. XXXX, X. Y. O. XX, J. U., zast. JUDr. Alan Zvara,
advokát so sídlom SNP 1/A, Veľký Krtíš, o zaplatenie 30.493,18 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 30.493,18 € spolu s úrokom z omeškania vo výške

9,5 % ročne zo sumy 30.493,18 € od 3.1.2024 do zaplatenia, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. V prevyšujúcom rozsahu súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok za náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Podanoužalobousažalobkyňadomáhala abysúdzaviazalžalovanéhonazaplatenieistiny30.493,18
€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 30.493,18 € od 21.11.2023 do zaplatenia a

náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že strany sporu boli manželmi, pričom ich manželstvo bolo
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 13.3.2018, právoplatným dňa 19.3.2018.
Počas trvania manželstva strany sporu nenadobudli žiaden majetok, mali však spoločné záväzky, ktoré
na seba za trvania manželstva ako dlžníci prevzali a z ktorých boli zaviazaní spoločne a nerozdielne.
Dňa 19.4.2017 uzavreli ako manželia so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. (ďalej aj „VÚB“) zmluvu
o poskytnutí úveru na bývanie číslo XXX/XXXXXX/XX (ďalej aj „zmluva o fexihypotéke“), ktorou im bol
poskytnutý úver vo výške 60.500 € (ďalej aj „flexihypotéka“). Zostatok úveru ku dňu rozvodu manželstva

predstavoval 58.740,16 €. Dňa 21.4.2017 uzavreli žalobkyňa so žalovaným v tom čase ešte ako
manželia s VÚB aj zmluvu o poskytnutí úveru č. 004341211190417 (ďalej aj „zmluva o fexipôžičke“) ,
podľa ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 11.110 € (ďalej aj „flexipôžička“), ktorého zostatok ku
dňu rozvodu manželstva predstavoval 9.962,09 €. Uvedené úvery splácala po rozvode manželstva zo
svojich vlastných prostriedkov výlučne žalobkyňa, pričom touto žalobou sa domáha zaplatenia polovice
ňou zaplatených splátok úverov za obdobie od decembra 2020 do marca 2022, kedy boli úvery splatené
v plnom rozsahu. Podľa zmluvy o flexihypotéke zaplatila žalobkyňa za obdobie od decembra 2020 do

marca 2022 vrátane 16 splátok po 320,38 € a v marci 2022 na základe žiadosti o predčasné splatenie
úveru zaplatila celý zvyšok úveru vo výške 49.049,66 €. Na tento úver tak zaplatila zo svojich vlastných
prostriedkov za uvedené obdobie celkom sumu 54.175,74 €. Podľa zmluvy o flexipôžičke zaplatila
žalobkyňa za obdobie od decembra 2020 do marca 2022 vrátane 16 splátok po 138,64 €. V marci2022 na základe žiadosti o predčasné splatenie úveru zaplatila celý zvyšok úveru vo výške 4.592,38
€. Na tento úver tak zaplatila zo svojich vlastných prostriedkov za uvedené obdobie žalobkyňa celkom
sumu 6.810,62 €.Celkovo tak žalobkyňa zaplatila na spoločné záväzky za toto obdobie sumu 60.986,36

€, pričom sa domáha zaplatenia polovice týchto splátok vo výške 30.493,18 €, a to s poukazom na
ust. § 511 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), v zmysle
ktorého ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté
inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké; dlžník, proti ktorému bol
uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť

o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke; môže od
nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu
inak zbavili; ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu
od ostatných podľa ich podielov. Žalobkyňa si uplatnila aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, a
to počnúc dňom podania žaloby, a to vo výške 9,5 % ročne z dlžnej sumy.

2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom, ktorý bol z dôvodu podaného odporu žalovaným
zrušený. Žalovaný v odpore uviedol, že žalobkyňa nadobudla dedením do výlučného vlastníctva dňa
14.10.2002 nehnuteľnosti dom so súp. č. XXX na parc. XXXX/X, parc. XXXX/X a parc. XXXX/X
zapísaný na LV č. 642, obec a k. ú. X. - Okresný úrad P. V., odbor katastrálny v hodnote 220.538
Sk (7.320 €). Keďže nehnuteľnosť bola v tom čase v strašne zlom stave strany sporu si zobrali v

roku 2014 účelový hypotekárny úver z VÚB a.s. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, ktorý bol použitý na
rekonštrukciu predmetného domu. Tento úver splácali účastníci sporu ako manželia až do času, keď
si na refinancovanie tohto pôvodného úveru zobrali z dôvodu lepších podmienok flexihypotéku. V tejto
súvislosti je nutné podotknúť, že podľa bodu 8 zmluvy o flexihypotéke bola hodnota domu už 75.700
€, čo znamená viac ako 10 násobné zhodnotenie uvedeného domu oproti času, keď žalobkyňa tento

dom zdedila (7.320 €). Jednoznačne z toho plynie, že počas manželstva sa musel touto pôžičkou
(z roku 2014 a následne flexihypotékou z roku 2017) zrekonštruovať uvedený dom, čím sa vlastne
jednostranne zvýhodnila a obohatila žalobkyňa. Dňa 28.3.2022 po predchádzajúcej dohode žalobkyňa
zaplatila zvyšok flexihypotéky vo výške 49.049,66 €, avšak nie zo svojich prostriedkov, ale z výťažku z
predaja predmetnej nehnuteľnosti, ktorú strany sporu spolu ešte ako manželia na základe tohto úveru

zhodnotili. Čo sa týka flexipôžičky, žalovaný nepopiera existenciu tejto spoločnej pôžičky, avšak na
základeústnejdohodyporozvodemanželstvaovyporiadanímázato,žečasťztejtopôžičkysplatil,resp.
sa vyporiadal zo žalobkyňou, a to formou ním neskôr zobratého úveru u VÚB č. XXXXXXXXXXXXXXX
po rozvode manželstva dňa 3 septembra 2018 vo výške 25.000 €. Na základe tejto zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru pre žalovaného vo výške 25.000 € mala byť suma 19.407, 33 € určená na

splatenie zostatku úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX poskytnutého VÚB, a.s. (za trvania BSM) vo výške
19.407,33 €. Zvyšok sumy z tohto úveru (5.592,67 €) bol odoslaný na účet žalobkyne ako kompenzácia
za flexipôžičku. Taktiež nie je pravda, že žalovaný nezaplatil žiadnu časť a splátku flexipôžičky, nakoľko
v konaní na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 13C/17/2021 o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“) uvádzala žalobkyňa v pôvodnej žalobe a celom konaní, že

žalovaný po dobu 20 mesiacov od rozvodu ich manželstva splácal splátky vo výške 138,64 € (čiže
spolu 2.772,80 €). Celkovo tak žalovaný na flexipôžičku uhradil 8.365,47 €. Čo sa týka flexihypotéky,
strany sporu sa dohodli v marci 2022, že žalovaný bude súhlasiť s predčasným splatením tejto hypotéky
(tým dôjde k zrušeniu záložného práva a umožní sa jej odpredaj 3. osobám) následne sa nehnuteľnosť
odpredá a z výťažku sa splatí zostatok na flexihypotéke a zvyšok z odpredaja nehnuteľnosti si ponechá

žalobkyňa. Žalovaný s takýmto spôsobom súhlasil a považoval túto flexihypotéku za splatenú. Pred
podpisom žiadosti o predčasné splatenie flexihypotéky bol žalovaný ubezpečovaný žalobkyňou, že
akékoľvek ďalšie nároky budú jeho podpisom vyrovnané. Jednoznačne preto žalovaný tvrdí, že v rámci
vnútornej dohody v zmysle § 511 OZ si spoludlžníci upravili svoje podiely na dlhu v banke tak, že
pôjde výlučne o záväzky žalobkyne, ktoré sa uspokoja z následného predaje nehnuteľnosti vo výlučnom

vlastníctve žalobkyne a ktorú vlastne strany sporu zhodnotili spoločne v rámci BSM zo spoločných
prostriedkov a spoločným pričinením a hodnota tejto nehnuteľnosti (aj jej zhodnotenie) prevyšuje
spoločné záväzky. Žalovaný sa domnieva, že by bolo nespravodlivé a v rozpore s dobrými mravmi
požadovať od neho zaplatenie akejkoľvek dlžnej sumy, pretože ak by súd tejto žalobe vyhovel, vzniklo by
na strane žalobkyne bezdôvodné obohatenie. Žalobkyňa po rozvode manželstva uhrádzala úvery podľa

dohody sama a taktiež vyrovnala úverové zostatky z flexihypotéky a flexipôžičky z výťažku zo spoločne
zhodnotenej nehnuteľnosti, čo je logické a žalovaný to nepopiera, nakoľko tento úver bol použitý výlučne
na zhodnotenie nehnuteľnosti v jej výlučnom vlastníctve. Preto žiadal aby súd žalobu zamietol, a to aj
z hľadiska rozporu s dobrými mravmi podľa § 3 OZ pretože finančné prostriedky z flexihypotéky bolipoužité na rekonštrukciu rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Týmto úverom došlo k
faktickému zhodnoteniu jej nehnuteľnosti a po rozvode manželstva strán sporu nemá žalovaný z tejto
nehnuteľnosti žiadny prospech. Žalovaný teda svojimi splátkami počas manželstva zhodnotil výlučný

majetok žalobkyne. Jeho právne nároky z predmetného úveru, ktorý bol počas manželstva splácaný
zo spoločných prostriedkov manželov a ktorým bola zhodnotená nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve
žalobkyne, neboli vyporiadané súdom, nakoľko žalobkyňa zobrala návrh na vyporiadanie BSM späť. Z
opatrnosti tiež vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu zdôraznila, že žalovaný nepopiera
skutočnosť, že oba úvery (zo zmluvy o flexihypotéke, aj zo zmluvy o flexipôžičke) za obdobie, ktoré
je predmetom žaloby, teda od decembra 2020 do ich úplného splatenia, splácala žalobkyňa. Uvedené
úvery splácala sama aj pred decembrom 2020, avšak splátky spred uvedeného obdobia nie sú
predmetom žaloby. Poukázala na to, že hodnota domu, ktorý v r. 2002 zdedila v hodnote 7.320 €, sa
nezvýšila v dôsledku rekonštrukcie, ale v dôsledku vývoja trhových cien nehnuteľností za 15 rokov.

Navyše, akékoľvek nároky súvisiace s investovaním do domu vo výlučnom vlastníctve žalobkyne zo
spoločných prostriedkov si mohol žalobca uplatniť v konaní o vyporiadanie BSM, ktoré prebiehalo na
OkresnomsúdeNovéZámky,kdesúdprvejinštanciezaviazalžalovanéhonazaplateniesumy32.776,20
€. Išlo o sumu na vyrovnanie z titulu pôžičiek, ktoré na seba prevzala a splácala ich žalobkyňa. V
uvedenom konaní žalovaný žiadne investície do domu preukázať nevedel a rovnako nevedel preukázať

splácanie úverov, ktoré sú predmetom tohto konania. V uvedenom konaní ani netvrdil, že by bola medzi
stranami sporu akákoľvek dohoda o inom usporiadaní vzťahov medzi spoludlžníkmi a že by neboli
zaviazaní na splatenie úverov rovným dielo , resp. spoločne a nerozdielne. Predmetom konania o
vyporiadanie BSM boli okrem pasív aj investície, ktoré tvrdil žalovaný, avšak keďže žiadne nepreukázal,
súd rozhodol len o pasívach patriacich do BSM. Na základe podaného odvolania odvolací súd rozsudok

súdu prvej inštancie zrušil s tým, že pokiaľ predmetom vyporiadania ostali len dlhy, mal prvoinštančný
súd žalobu zamietnuť, pričom uviedol, že vzťahy medzi spoludlžníkmi si môžu strany sporu vysporiadať
žalobou o plnenie. Na túto skutočnosť, resp. tento právny názor odvolacieho súdu reagovala žalobkyňa
tým, že so súhlasom žalovaného žalobu o vyporiadanie BSM zobrala späť a konanie sa zastavilo.
Akékoľvek nároky, ktoré by teda mal žalovaný z titulu investícii vynaložených do nehnuteľnosti patriacej

žalobkyni si mohol vysporiadať v konaní o vyporiadanie BSM, kde neuniesol dôkazné bremeno a v
konečnom dôsledku toto bol aj dôvod, pre ktorý ostali predmetom vyporiadania len dlhy patriace do
BSM. Ďalej žalobkyňa potvrdila, že v roku 2022 predala svoj dom, že z výťažku z predaja splatila
všetky spoločné úvery a, že žalovaný nepreukázal, že na účet žalobkyne poukázal sumu 5.592,67 €
ako kompenzáciu za flexipôžičku . Ďalej žalobkyňa poprela existenciu dohody o inom rozsahu splácania

úverov ako rovným dielom a osobitne poprela, že mala byť medzi stranami uzavretá dohoda tak,
že podpisom žiadosti o predčasné splatenie flexihypotéky mali byť záväzky žalovaného z úverov
vysporiadané. Nie je pravdou, že by bola žalobkyňa žalovanému takéto niečo sľubovala, že by ho bola
ubezpečovala o zániku jeho záväzku alebo že by sa bola svojich nárokov voči žalovanému vzdala. K
námietke premlčania žalobkyňa uviedla, že si uplatňuje voči žalovanému nárok na zaplatenie polovice

takých splátok, ktoré uhradila v čase od decembra 2020. Žalobkyňa podala žalobu dňa 21.11.2023,
pričom najstaršia splátka úveru, z ktorej si uplatňuje polovicu od žalovaného, je z mesiaca december
2020. Žalobkyňa svoj nárok zdôvodňuje ust. § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ide pritom o regresné
právo plniaceho spoludlžníka, ktoré sa premlčuje v trojročnej premlčacej lehote. Nárok uplatnený
žalobkyňou preto nemôže byť premlčaný a námietka premlčania zo strany žalovaného nie je dôvodná.

4. Žalovaný vo vyjadrení na č.l. 107 spisu zopakoval, že pred podpisom žiadosti o predčasné splatenie
flexihypotékybolubezpečovanýžalobkyňou,žeakékoľvekďalšienárokybudújehopodpisomvyrovnané
a zdôraznil tiež, že akákoľvek iná dohoda by bola pre neho nevýhodná. Pokiaľ ide o felxipôžičku zotrval
na tom, že existovala ústna dohoda medzi žalobkyňou a žalovaným o tom, že jeho úver vo výške 25.000

€, ktorý si zobral 6 mesiacov po rozvode, bude rozdelený na dve časti, z ktorého druhá časť v hodnote
5.592,67 € bude odoslaná na č. účtu žalobkyne s tým, že vyplatí aj jeho polovicu z flexipôžičky v sume
11.110 €, ktorá je aj predmetom tohto sporu, čím budú ich vzájomné nároky z tejto pôžičky vyrovnané.
K námietke žalobkyne, ktorá popiera existenciu ústnej dohody je nutné poznamenať, že všetky ním
predkladané dôkazy svedčia o tom, že žalovaný po rozvode sám uzavrel zmluvu o úvere na sumu

25.000 €, ktorú aj následne rozdelil medzi svoje záväzky vyplývajúce z BSM. Už len zo samotného jeho
jednostranného záväzku z jeho strany na 25.000 € po rozvode je nutné logicky ustáliť, že k tomuto kroku
by nebol pristúpil bez predošlej ústnej dohody a neprerozdelil by túto celú sumu v prospech žalobkyne,
keďže bol už 6 mesiacov rozvedený a navrhovateľka uzavrela v tom čase nové manželstvo. Doplnil, žepopiera tvrdenia žalobkyne o tom, že do domu žalobkyne spoločne neinvestovali a dom bol zhodnotený
sám v dôsledku vývoja trhových cien. O opaku svedčia aj znalecké posudky Ing. G.O. G. č. 94/2014
a č. 50/2017, z ktorých vyplýva, že dom bol zrekonštruovaný v roku 2012 čiastočne a v roku 2015 bol

zrekonštruovaný podstatným spôsobom. Zdôraznil, že si uplatňoval investície aj v konaní o vyporiadanie
BSM, kde žiadal započítanie týchto investícií, avšak nežiadal od žalovanej vyplatenie vyporiadacieho
podielu a domnieval sa, že ich vzájomné záväzky a pohľadávky sú z titulu BSM vyporiadané.

5. Na pojednávaní žalobkyňa v rámci doplnenia skutkových tvrdení uviedla: „Ja mám informácie o tom,

že žalovaný v roku 2018 po rozvode manželstva vybavoval úver na nejakých 25 000,00 €, neviem však
presne, aký bol účel, pre ktorý si ho vybavil. Myslím si, že sa na splatenie nejakých drobných pôžičiek,
kde tie peniaze asi aj odišli. Neviem o tom, či mi prišla dňa 03. 09. 2018 na účet suma 5 592,67 €, a z toho
dôvoduanineviem,aktedaprišla,načobolatátosumapoužitá.Japopieram,žebyexistovalamedzinami
nejaká dohoda o tom, že ja splatím celý zostatok flexipôžičky. Ja som od začiatku navrhovala, aby celé
bezpodielové spoluvlastníctvo bolo vyriešené takým spôsobom, že sa dom, ktorý bol teda síce iba môj,

prepíše jednoducho na dcéry, a aby všetky spoločné dlhy ostali v polovici. My sme sa teda nedohodli,
že by som zvyšok flexipôžičky mala uhradiť ja. Takisto sme sa nikdy nedohodli, že by som kedykoľvek
mala zvyšok flexihypotéky uhradiť takisto ja sama. Pokiaľ sa jedná o flexihypotéku, situácia bola taká,
že ja som ostala sama s dvoma dcérami a s nízkym príjmom, a mne reálne hrozilo, že mi banka zoberie
dom, a tak som sa teda rozhodla, že dom sa predá a tá flexihypotéka sa zaplatí. Ja som ešte na chodbe

súdu, kde sme teda riešili vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, požiadala žalovaného, aby
podpísal súhlas k mimoriadnemu splateniu tej hypotéky, on sa však chcel poradiť s právnikom. Neskôr
som mu volala, a on s týmto súhlasil. Tak sme sa stretli vlastne v Banskej Bystrici v Európe v banke.
Bola som tam prítomná ja aj s dcérou, bol tam prítomný on a jeho priateľka. Podpísala sa tam žiadosť o
mimoriadnu splátku úveru, žiadna dohoda však o tom, že ja už nebudem mať voči žalovanému žiadne

nároky, ani žiadne ubezpečenie, že nebudem od neho žiadať teda polovicu vyplatenej flexihypotéky,
však nebola. Tiež by som chcela zdôrazniť, že dom, ktorý slúžil na vyplatenie tej flexihypotéky, som ja
zrekonštruovala výrazne po roku 2020, zavádzala sa tam napríklad voda a vymieňali sa tam podlahy,
a to po smrti môjho otca.“

6. Žalovaný na tomto pojednávaní uviedol, že pokiaľ sa jedná o úver na 25 000,00 €, ktorý zobral pol roka
po rozvode manželstva, tento je síce písaný na neho, avšak vybavovala ho žalobkyňa. On jej podpísal
plnú moc. Ten úver mal byť použitý na zaplatenie flexipôžičky, a ešte nejakého ďalšieho úveru. Podľa
jeho názoru bola dohoda taká, že vyše päťtisíc malo z toho ísť na jej účet, teda na účet žalobkyne a ona
mala tieto peniaze použiť na splatenie flexipôžičky. Zvyšok z tej flexipôžičky mala potom zaplatiť ona, na

čom sa dohodli, pokiaľ on vie, telefonicky. Ďalej uviedol, že bola medzi ním a žalobkyňou dohoda, že keď
on dá súhlas s predčasným splatením flexihypotéky, táto sa splatí predajom domu. Bolo to preto, že aj
samotný úver, teda tá flexihypotéka, bola použitá na rekonštrukciu toho domu, vymieňala sa tam strecha
a podobne. A teda tým predajom domu by sa splatila tá pôžička. Oni sa o tom bavili len telefonicky a
bavili sa o tom takým spôsobom, že keď on udelí súhlas s tým mimoriadnym splatením, budú si kvit

a celá táto vec bude uzatvorená. Aj v Banskej Bystrici odznelo, že keď dá súhlas s tým mimoriadnym
splatením tej flexihypotéky, budú vyrovnaní.

7. Žalobkyňa na tomto pojednávaní potvrdila, že ju žalovaný splnomocnil na uzatvorenie zmluvy o úvere
na sumu 25 000,00 €. Ona však len prišla do banky zmluvu podpísať. Ak to zo zmluvy zo dňa 03.

09. 2018 na sumu 25 000,00 € vyplýva, tak určite suma vyše 5 000,00 € bola poukázaná na jej účet.
Nevedela však uviesť ako s touto sumou naložila. Právna zástupkyňa žalobkyne na tomto pojednávaní
uviedla, že hoci v konaní bolo preukázané, že na účet žalobkyne bola poukázaná suma 5 592,67 €, nie
je preukázaná dohoda medzi stranami sporu, resp. žalovaný nepreukázal, že tieto finančné prostriedky
mali byť použité práve na úhradu flexipôžičky. A pokiaľ sa v spise aj nachádza potvrdenie o zrealizovaní

transakcie na sumu 5 143,27 €, z neho je zrejmé, a to z účtu príjemcu, na ktorý bola suma odoslaná, že
neboli tieto finančné prostriedky použité na úhradu flexipôžičky.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedkov T. M.A. N. W. E., zmluvou o poskytnutí úveru

na bývanie „flexihypotéka refinančná“ na č.l. 7 a nasl. spisu, výpisom z účtu hypotekárneho úveru na
č.l. 16 -18 spisu, žiadosťou o predčasné splatenie úveru na č.l. 19 spisu, potvrdeniami na č.l. 20 a 20
p. v. spisu, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru „flexipôžička “ na č.l. 30 a nasl. spisu, výpisom
z účtu spotrebného úveru na č.l. 22 -23 spisu, pohybmi na účtoch n č.l. 23 p. v. - 24 spisu, výpisomz účtu č.ú. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na č.l. 24 p.v. spisu, žiadosťou o zmenu zmluvných
podmienoknač.l.26spisu,potvrdeniaminač.l.28a28p.v.spisu,zmluvouoposkytnutíspotrebiteľského
úveru „VÚB Pôžička“ na č.l. 63 a nasl. spisu, potvrdením o zrealizovaní transakcie na č.l. 127 spisu,

potvrdením o zrealizovaní transakcie na č.l. 231 p.v. spisu, rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.
zn. 16P/13/2018 zo dňa 13.3.2018 a obsahom spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 13C/17/2021,
pričom zistil nasledovný skutkový stav veci.

9. Zmluvou o poskytnutí úveru na bývanie „flexihypotéka refinančná“ na č.l. 7 a nasl. spisu, výpisom z

účtu hypotekárneho úveru na č.l. 16 -18 spisu, žiadosťou o predčasné splatenie úveru na č.l. 19 spisu
a potvrdeniami na č.l. 20 a 20 p. v. spisu mal súd za preukázané, že strany sporu ako manželia dňa
19.4.2017 uzatvorili s VÚB zmluvu o flexihypotéke, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru v sume
60.500€narefinancovanieinéhoúveruaspoločnýanerozdielny záväzokstránsporutentoúversplácať
v pravidelných 240-tich mesačných splátkach. Zostatok predmetného úveru k 17.3.2028 predstavoval
58.740,16 €. Predmetný úver bol od 4.12.2020 do 4.3.2022 uhrádzaný z účtu č. H. XXXX XXXX XXXX

XXXX XXXX 16-timi splátkami po 320,38 € a na základe žiadosti o predčasné splatenie, podpísanej
oboma stranami sporu, bol dňa 15.3.2022 predčasne splatený sumou 49.049,66 €.

10. Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru „flexipôžička “ na č.l. 30 a nasl. spisu, výpisom z účtu
spotrebného úveru na č.l. 22 -23 spisu, pohybmi na účtoch n č.l. 23 p. v. - 24 spisu, výpisom z účtu č.ú. H.

XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na č.l. 24 p.v. spisu, žiadosťou o zmenu zmluvných podmienok na č.l.
26 spisu a potvrdeniami na č.l. 28 a 28 p.v. spisu mal súd za preukázané, že strany sporu ako manželia
dňa 21.4.2017 uzatvorili s VÚB zmluvu o flexipôžičke, ktorej predmetom bolo poskytnutie bezúčelového
úveru v sume 11.110 € stranám sporu a spoločný a nerozdielny záväzok strán sporu tento úver splácať
v pravidelných 96-tich mesačných splátkach. Zostatok predmetného úveru k 18.3.2028 predstavoval

9.962,09 €. Predmetný úver bol od 7.12.2020 do 7.3.2022 uhrádzaný z účtu č. H. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX 16-timi splátkami po 138,64 € a na základe žiadosti o zmenu zmluvných podmienok,
podpísanej oboma stranami sporu, bol dňa 15.3.2022 predčasne splatený sumou 4.592,38 €.

11. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „VÚB Pôžička“ na č.l. 63 a nasl. spisu mal súd za

preukázané, že bola uzatvorená medzi VÚB ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom dňa 3.9.2018.
Jej predmetom je poskytnutie úveru dlžníkovi v sume 25.000 € na refinancovanie zostatku úveru č.
XXXXXXXXXXXXXXX poskytnutým VÚB vo výške zostatku úveru 19.407,33 s tým, že zvyšok úveru
má byť vyplatený na účet č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (účet žalobkyne - poznámka súdu).

12. Potvrdením o zrealizovaní transakcie na č.l. 127 spisu súd zistil, že dňa 3.9.2018 bola z účtu VÚB
č.ú. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX s konštantným symbolom 0398 - poskytnuté úvery poukázaná
suma 5.592,67 € na účet č.ú. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX majiteľa účtu H. P..

13. Potvrdením o zrealizovaní transakcie na č.l. 231 p.v. spisu súd zistil, že dňa 3.9.2018 bola z účtu č.ú.

H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX majiteľa účtu H. P. s konštantným symbolom 0498 - splátka úverov
a pôžičiek a VS: 3108745155 poukázaná suma 5.143,27 € na účet č.ú. SU..

14. Svedkyňa W. E., ktorá je dcérou strán sporu, v rámci výsluchu uviedla, že bola so žalobkyňou
v Banskej Bystrici a účelom tejto cesty bolo vyplatiť nejakú pôžičku, alebo nejaký úver. Nevie však

uviesť o aký úver alebo pôžičku sa jednalo, aká bola jej výška či kedy bola uzatvorená. Išli teda
do Banskej Bystrice do banky, stretli sa tam so žalovaným a s jeho priateľkou. Svedkyňa bola stále
prítomná s matkou (žalobkyňou) s tým, že žalobkyňa so žalovaným nebavili. Každý z nich sa bavil
len s bankárom. Preto ona nebola svedkom žiadnej komunikácie ohľadne tohto úveru alebo pôžičky
medzi stranami sporu. Nevie ani o žiadnej dohode alebo komunikácii medzi žalobkyňou a žalovaným

z predchádzajúceho obdobia.

15. Svedkyňa T. M., ktorá je od r. 2019 priateľkou žalovaného a t.č. spolu bývajú, v rámci výsluchu
uviedla, že žalobný návrh považuje za nespravodlivý. Podľa jej názoru žalobkyňa žiada peniaze, ktoré
podľa názoru svedkyne ostali v dome, na ktorý sa použil ten úver, keďže žalovaný pri vysporiadaní

žiadne peniaze z tohto domu nedostal. Ďalej uviedla, že bola so žalovaným v Banskej Bystrici v banke.
Vie, že na žalovaného naliehala žalobkyňa aby súhlasil s mimoriadnym splatením spoločného úveru.
Ona ho od toho odhovárala, aby tam nešiel. On jej však povedal, že mu žalobkyňa povedala, že ak sato mimoriadne splatí, budú vyrovnaní. Túto informáciu má však svedkyňa len priamo od žalovaného.
Nevie o žiadnej komunikácii medzi stranami v banke alebo pred bankou.

16. Zo spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 13C/17/2021 (ďalej aj „spis OS NZ“) oboznámením
žaloby, vyjadrenia žalovaného na č. l. 55 a nasled. tohto spisu, vyjadrenia žalobkyne na č. l. 62 a nasled.
uvedeného spisu, vyjadrenia žalovaného na č. l. 76 a nasled. tohto spisu, vyjadrenia žalobkyne na č. l.
88 a nasled. tohto spisu, vyjadrenia žalobkyne na č. l. 97 a nasled. tohto spisu, vyjadrenia žalovaného na
č. l. 127 a nasled. spisu, vyjadrenia žalobkyne na č. l. 134 a nasled. spisu, zápisnice o pojednávaní na č.

l. 161, dôkazného návrhu žalobcu na č. l. 163 spisu, zápisnice o pojednávaní na č. l. 167 a nasled. spisu,
poskytnutia informácií na č.l. 172 a nasl. uvedeného spisu s prílohami, zápisnice o pojednávaní na č.
l. 249 a nasled. spisu, písomného podania žalobkyne na č. l. 251 spisu, vyjadrenia žalovaného na č. l.
273 spisu, vyjadrenia žalobkyne na č. l. 286 a nasled. spisu, vyjadrenia žalovaného na č. l. 304 spisu,
vyjadrenia žalobkyne na č. l. 309 a nasled. spisu, zápisnice o pojednávaní zo dňa 07. 10. 2022 na č. l.
325 a nasled. spisu, písomného podania žalobkyne na č. l. 332 spisu, vyjadrenia žalovaného na č. l. 346

spisu, vyjadrenia žalobkyne na č. l. 354 a nasled. spisu, zápisnice o pojednávaní na č. l. 365 a nasled.
spisu, zápisnice o pojednávaní na č. l. 367 a nasled. spisu, rozsudku Okresného súdu Nové Zámky,
č. k. 13C/17/201-370 zo dňa 14. 04. 2023, odvolania žalovaného na č. l. 383 nasled. spisu, vyjadrenia
žalobkyne k odvolaniu na č. l. 397 a nasled. spisu, oznámenia žalobkyne na č. l. 426 a nasled. spisu,
vyjadrenia žalovaného na č. l. 435 spisu, späťvzatia žaloby na č. l. 441, podania žalovaného na č. l. 456

spisu a uznesenia Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13C/17/2021-458 zo dňa 13. 10. 2023 súd zistil,
že dňa 12.3.2021 podala žalobkyňa na Okresný súd Nové Zámky žalobu o vyporiadanie BSM, ktorého
masu tvorilo osobné motorové vozidlo a pohľadávky z flexipôžičky a flexihypotéky s tým, že navrhla,
aby motorové vozidlo bolo prikázané do jej vlastníctva, aby ona bola zaviazaná uhradiť oba úvery a
žalovaný bol zaviazaný titulom vyporiadania jej zaplatiť 32.649 €. V predmetnom návrhu zdôraznila,

že existujú aj ďalšie záväzky manželov z titulu úverov a pôžičiek, ktoré do podania žaloby nevedela
špecifikovať.Žalovanývovyjadrenínač.l.55anasl.uvedenéhospisunesúhlasilshodnotoumotorového
vozidla a poukázal na to, že časť flexihypotéky bola použitá na rekonštrukciu domu žalobkyne s tým, že
osobitne zdôraznil, že sa jedná len o časť tohto úveru. Žalobkyňa vo vyjadrení na č.l. 62 uvedeného spisu
nesúhlasila s tým, že by flexihypotéka bola čo i len sčasti použitá na rekonštrukciu jej nehnuteľnosti.

Naopak uviedla, že sa použila na refinancovanie menších úverov. Vo vyjadrení na č.l. 76 spisu žalovaný
žiadal vysporiadanie investícií do výlučného majetku žalobkyne (rodinného domu). Vo vyjadrení na
č.l. 97 spisu žalobkyňa uviedla, že vozidlo ku dňu zániku manželstva už nepatrilo do masy BSM.
Vo vyjadrení na č.l.127 spisu žalovaný zotrval na svojej požiadavke na zohľadnenie investícií, ktoré
manželia spoločne počas manželstva vynaložili na osobný majetok žalobkyne. Vo vyjadrení na č.l. 134

spis žalobkyňa poukázala na to, že aktuálna výška záväzkov pochádzajúcich z BSM je 55.816,36 € a
že požaduje od žalovaného úhradu polovice týchto záväzkov. V podaní na č.l. 251 žalobkyňa uviedla,
že flexipôžička a flexihypotéka boli ňou v priebehu konania splatené a že spláca aj záväzky z kreditnej
karty č. XXXXXXXXX. Okrem toho bol za trvania manželstva poskytnutý aj úver č. XXXXXXXXXX N.
Č.. XXXXXXXXXX (z kreditných kariet), ktoré by mal splácať žalovaný. Nakoľko ona celkovo uhradila

záväzky v sume 72.695,07 € a žalovaný (ak splatil) zaplatil záväzok vo výške 6.145,19 €, žalovaný by
z titulu vyporiadania mal žalobkyni uhradiť 33.275 €. V podaní na č.l. 273 žalovaný poukázal na to, že
si dňa 3.9.2018 zobral úver v sume 25.000 € na refinancovanie úveru, ktorý mala strany sporu ešte
počas manželstva (presne ho nešpecifikoval). Naďalej zotrval na požiadavke kompenzovania investícií
manželov do výlučného majetku žalobkyne. Vo vyjadrení na č.l. 304 žalovaný prezentoval približný

rozsah investícií do majetku žalobkyne, a to v sume 32.400 €. Na pojednávaní dňa 7.10.2022 žalobkyňa
zotrvala na tom, že nakoľko po rozvode manželstva uhradila zostatky flexihypotéky , flexipôžičky a
aj ďalšieho úveru, v celkovej hodnote 72.695,07 €, požaduje od žalovaného úhradu sumy 33.275 €.
Žalovaný na tomto pojednávaní zotrval na argumentácii, že zo spoločných prostriedkov sa na majetok
žalobkyne vynaložila suma cca 32.400 €. V podaní na č.l. 346 žalovaný poukázal na skutočnosť, že

dosiaľ spláca 2 kreditné karty. Podaním na č.l. 354 žalobkyňa splácanie úverov z 2 kreditných kariet
žalovaným uznala. Na pojednávaní dňa 17.3.2023 žalobkyňa zotrvala na svojej požiadavke, aby bol
žalovaný zaviazaný zaplatiť jej polovicu uhradených úverov. Žalovaný na tomto pojednávaní uviedol, že
nie je v jeho silách preukázať hodnotu investícií do majetku žalobkyne. Zdôraznil, že on uhradil splátky
2 kreditných úverov a že si zobral po rozvode manželstva úver v sume 25.000 €, ktorý bol použitý na

splatenie úverov z manželstva. Preto navrhol aby nebol zaviazaný k úhrade žiadnej sumy žalobkyni.
Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 13C/17/201-370 zo dňa 14. 04. 2023 súd určil, že
do BSM patrí flexipôžička, flexihypotéka, úvery na 3 kreditných kartách a leasing a predmetné BSM
vyporiadal tak, že záväzky z 2 nesplatených kreditných kariet je povinný uhradiť žalovaný, ktorý je tiežtitulom finančného vyrovnania BSM povinný zaplatiť žalobkyni sumu 32.776,12 €. Z odôvodnenia tohto
rozsudku vyplynulo, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa uhradila záväzky z
flexihypotéky a z flexipôžičky, ako aj zväzok z jednej z kreditných kariet v celkovej sume 71.852,25 € a že

žalovaný čiastočne uhradil záväzky zo zvyšných dvoch kreditných kariet v sume 2.615 €. Naopak nebolo
preukázané, aká suma finančných prostriedkov bola použitá na rekonštrukciu nehnuteľnosti žalobkyne,
kto a z akých prostriedkov rekonštrukciu hradil a či šlo o platby zo spoločných prostriedkov a v akom
rozsahu. Žalovaný v tejto časti dôkazné bremeno neuniesol. V podanom odvolaní žalovaný poukazoval
na to, že súd mal na preukázanie investícií do majetku žalobkyne nariadiť znalecké dokazovanie, a

že súd mal zohľadniť, že žalovaný si po rozvode manželstva zobral úver v sume 25.000 €, ktorý bol
sčasti použitý na úhradu iného záväzku manželov z BSM a z druhej časti bol poukázaný na účet
žalobkyne, a teda že žalovaný čiastočne sumou 25.000 € kompenzoval žalobkyni finančné vyrovnanie
BSM. Uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 25Co/63/2023-414 zo dňa 2.8.2023 bolo vyššie citované
rozhodnutie Okresného súdu Nové Zámky zrušené vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Podaním na č.l. 441 vzala žalobkyňa podanú žalobu späť, žalovaný so späťvzatím

žaloby na č. l. 456 spisu súhlasil, na čo Okresný súd Nové Zámky uznesením č. k. 13C/17/2021-458
zo dňa 13. 10. 2023 konanie zastavil. V priebehu celého konania žalobkyňa a ani žalovaný netvrdili
uzatvorenie akejkoľvek dohody o vnútornom usporiadaní pomerov strán ako spoludlžníkov zo zmluvy o
flexihypotéke, či zo zmluvy o flexipôžičke.

17. Podľa § 511 ods. 1 OZ ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi
splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak
dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

18. Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté
inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol
uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o
tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich
požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak

zbavili (ust. ods. 2 § 511 OZ).

19. Podľa § 511 ods. 3 OZ ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený
požadovaťnáhraduodostatnýchpodľaichpodielov.Pokiaľnemôženiektorýzdlžníkovsvojpodielsplniť,
rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

20. Podľa § 149 ods. 1 OZ ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 .

21. Podľa § 149 ods. 4 OZ ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov
nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh
podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci,
že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre
potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach

a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov
sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

22. Ako už bolo uvedené vyššie, podanou žalobou sa žalobkyňa voči žalovanému ako svojmu
spoludlžníkovi (ktorého podiel na spoločných dlhoch je s poukazom na § 511 ods. 2 veta prvá OZ

rovnaký nakoľko vznikol za trvania ich spoločného manželstva a BSM a tak v zmluve o flexipôžičke
ako aj v zmluve o flexihypotéke vystupujú strany sporu ako spoludlžníci bez určenia ich podielu na
dlhu) domáhala, aby súd žalovanému uložil zaplatiť jej polovicu zo sumy 60.986,36 €, ktorú ona
sama vynaložila na úhradu spoločných dlhov z flexipôžičky a z flexihypotéky po zániku manželstva od
decembra 2020 do úplnej úhrady dlhov z týchto zmlúv. Medzi stranami pritom nebolo sporné (a vyplýva

to aj z vykonaného dokazovania), že strany sporu ešte za trvania manželstva, ktoré zaniklo rozvodom
dňom 19.3.2018, uzatvorili tak zmluvu o flexihypotéke, ktorou im bol poskytnutý úver vo výške 60.500
€, ako aj zmluvu o flexipôžičke, ktorou im bol poskytnutý úver v sume 11.110 €, že nesplatený zostatok
oboch týchto úverov ku dňu rozvodu manželstva predstavoval spolu sumu 68.702,25 (58.740,16 € +9.962,09 €) a že žalobkyňa uhradila na oba úvery od decembra 2020 po 16 splátok a následne ich
(čiastočne z predaja jej domu) celé splatila tak, že na flexihypotéku za obdobie od decembra 2020
uhradila celkom sumu 54.175,74 € a na flexipôžičku celkom sumu 6.810,62 €, čo spolu predstavuje

60.986,36 €.

23. Žalovaný sa v konaní v prvom rade bránil tým, že strany sporu sa po rozvode manželstva dohodli,
že oba úvery uhradí žalobkyňa, t. j. že sa dohodli, že jeho podiel na dlhoch vyplývajúcich zo zmlúv
o flexihypotéke a flexipôžičke je nulový. V konkrétnostiach pritom uviedol, že pokiaľ sa jedná o dlh z

flexipôžičky, telefonicky sa so žalobkyňou dohodli, že on si zoberie na seba úver 25.000 €, z ktorého sa
uhradí úver poskytnutý zo strany VÚB ešte počas manželstva č. XXXXXXXXXXXXXXX v zostatkovej
výške 19.407,33 € a zvyšok z tohto úveru (25.000€ - 19.407,33 = 5.592,67 €) bude zaslaný na osobný
účet žalobkyne č.ú. SK88 0200 0000 0031 0874 5155, ktorý ona použije na úhradu časti flexipôžičky
a zvyšok z flexipôžičky uhradí ona. Žalobkyňa poprela uzatvorenie akejkoľvek dohody o vzájomnom
usporiadaní vnútorných vzťahov medzi spoludlžníkmi, a to aj s poukazom na to, že existenciu takejto

dohody žalovaný netvrdil ani v konaní o vyporiadanie BSM. Potvrdila síce, že z úveru, ktorý žalovaný
načerpal po rozvode manželstva v sume 25.000 €, bola časť v sume 5.592,67 € poukázaná na jej účet,
tieto finančné prostriedky však neboli použité na úhradu časti flexipôžičky, čo vyplýva aj z čísla účtu
príjemcu, ktoré je uvedené v potvrdení o zrealizovaní transakcie na sumu 5 143,27 € na č.l. 231 p.v.
spisu. Osobitne uviedla, že ona je majiteľom účtu H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a že žalovaný

bol spolu disponentom na tomto účte do rozvodu manželstva. Z dôvodu, že žalovaný skutkové tvrdenia
žalobkyne o tom, že ona je majiteľom účtu citovaného v predchádzajúcej vete a že žalovaný bol jeho
spoludisponentom len do rozvodu manželstva, nepoprel, súd tieto skutkové tvrdenia s poukazom na
§ 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) považoval za
nesporné.

24. Podľa názoru súdu však žalovaný existenciu dohody o tom, že peňažné prostriedky z úveru v sume
25.000 €, ktorý bude splácať on, budú použité na čiastočnú úhradu dlhu z flexipôžičky a že zvyšok
flexipôžičkypotomuhradíužlenžalobkyňa,nepreukázal. Žalovanýtotižsícepreukázal,žedňa3.9.2028
(t.j. cca pol roka po rozvode manželstva) uzatvoril zmluvu s VÚB o spotrebiteľskom úvere, na základe

ktorej načerpal úver v sume 25.000 €, z ktorého časť vo výške 5.592,67 € € skutočne bola dňa 3.9.2018
poukázaná na účet žalobkyne (čo napokon uznala aj žalobkyňa), nepreukázal však, že žalobkyňa mala
túto sumu použiť na úhradu flexipôžičky a ani to, že sa dohodli, že následne zvyšok flexipôžičky uhradí
žalobkyňa. Naopak, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že hoci suma 5.592,67 € bola dňa
3.9.2028 na účet žalobkyne poukázaná, žalobkyňa túto sumu nepoukázala na účet č. H. XXXX XXXX

XXXX XXXX XXXX, na ktorý inak splátky na úhradu záväzku z flexipôžičky každomesačne uhrádzala
(viď. výpisy z účtu žalobkyne na č.l. 22 -23 a na č.l. 24 p.v. spisu) , ale v rovnaký deň sumu 5 143,27
€ poukázala na účet č.ú. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX s konštantným symbolom 0498 - splátka
úverov a pôžičiek (vid. potvrdenie o zrealizovaní transakcie na č.l. 231 p.v.). I z výpisu z účtu flexipôžičky
( príloha poskytnutia informácií na č.l. 244 spisu OS NZ) pritom vyplynulo, že flexipôžička bola za

uvedený rok splácaná len 10timi splátkami vo výške 138,64 €, jednou splátkou v sume 138,9 € a jednou
splátkou v sume 138,75 €, a teda, že nebola mimoriadne čiastočne splatená ani sumou 5.592,67
€ , ani sumou 5 143,27 €. Skutočnosť, že žalovaný po rozvode manželstva načerpal úver, z ktorého
časť bola poukázaná na účet žalobkyne, teda nepreukazuje, že sa žalobkyňa zaviazala, že uvedenú
časť úveru použije na úhradu flexipôžičky (najmä, ak v konaní bolo poukázané, že bola poukázaná

na úplne iný účet) a už vôbec nepreukazuje, že by sa žalobkyňa so žalovaným po načerpaní jeho
úveru v sume 25.000 € dohodli, že zvyšok dlhu z flexipôžičky uhradí ona . Okrem týchto dôkazov,
ktoré tvrdenia žalovaného nepreukazujú, však žalovaný nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by existenciu
dohody medzi ním a žalobkyňou ohľadne dlhu z flexipôžičky preukázal. Takáto dohoda nevyplýva ani
zo svedeckej výpovede W. E., ktorá nebola svedkom žiadnej dohody medzi stranami a ani o žiadnej

nemala vedomosť, a ani z výsluchu svedkyne Ivaničovej, ktorá síce od žalovaného počula, že sa dohodli
o vzájomnom vyporiadaní dlhu, avšak toho, ktorý vyplýva zo zmluvy o flexihypotéke (nie o flexipôžičke).
Uvedené je možné vyvodiť nie len z výsluchu tejto svedkyne, ale najmä zo skutočnosti, že pokiaľ
žalovaný úver v sume 25.000 € načerpal už dňa 3.9.2018 platí, že ak sa aj so žalobkyňou dohodol o
tom, že po uhradení časti tohto úveru na účet žalobkyne, ona doplatí zvyšok flexipôžičky, musel takúto

dohodu so žalobkyňou uzatvoriť najneskôr v septembri 2018. Svedkyňa však tvorí pár so žalovaným
až od r. 2019 a preto pokiaľ vo svojej výpovedi uvádzala, že jej žalovaný povedal, že mu žalobkyňa
telefonicky oznámila, že ak sa úver mimoriadne splatí, budú vyrovnaní, mohla mať svedkyňa na mysli len
mimoriadne splatenie flexihypotéky (nie čiastočné mimoriadne splatenie flexipôžičky, ku ktorému malopodľa tvrdenia žalovaného dôjsť už v septembri 2018). Napokon, existencia dohody strán sporu o tom,
že žalobkyňa uhradí celý dlh zo zmluvy o flexipôžičke, je vyvrátená najmä dôkazmi vyplývajúcimi zo
spisu OS NZ. Ako už totiž bolo uvedené vyššie, žalovaný tvrdil existenciu dohody , ktorá spočívala v

tom, že on si zoberie úver na sumu 25.000 €, z ktorého sa časť flexipôžičky splatí a následne zvyšok
uhradí žalobkyňa. Z dôvodu, že tento úver si zobral už dňa 3.9.2018, je zrejmé, že ak by dohoda ohľadne
flexipôžičky medzi stranami existovala, musela by byť uzatvorená najneskôr ku dňu zatvorenia úverovej
zmluvy na sumu 25.000 € (t.j. najneskôr v septembri 2018). Konanie o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (strán sporu) sa pred Okresným súdom Nové Zámky začalo dňa 12.3.2021.

Ako však už o tom súd bližšie pojednával v odseku 16 odôvodnenia tohto rozhodnutia, žalobkyňa
sa v ňom o. i domáhala vysporiadania záväzkov z flexipôžičky tak, že tieto na seba prevezme ona,
avšak žalovaný jej uhradí polovicu ich výšky. Po tom, čo žalobkyňa záväzky z flexipôžičky v priebehu
konania uhradila, domáhala sa, aby súd žalovaného zaviazal uhradiť jej polovicu z dlhu, ktorý po rozvode
manželstva uhradila. Navyše v priebehu celého konania existenciu žiadnej dohody ohľadne uvedenej
flexipôžičky so žalovaným netvrdila. Takúto dohodu netvrdil ani žalovaný, keď v konaní žiadal zohľadniť

len investície, ktoré strany sporu vynaložili do nehnuteľnosti žalobkyne, či úver v sume 25.000 €, ktorý
po rozvode manželstva zobral a podľa svojich tvrdení použil na úhradu záväzkov z BSM. Netvrdil
však, že by pred zobratím tohto úveru alebo aj kedykoľvek neskôr (do skončenia uvedeného konania)
uzatvoril so žalobkyňou akúkoľvek dohodu, v zmysle ktorej by jeho záväzok podieľať sa na dlhu z tohto
úveru v polovici bol akýmkoľvek spôsobom znížený až na nulu. Neurobil tak písomne, a ani osobne

na pojednávaní. Podľa názoru súdu, ak by existovala nejaká dohoda ohľadne flexipôžičky, ktorú strany
sporu uzatvorili ešte pred začatím konania o vyporiadanie BSM a ktorá by znamenala , že žalobkyňa má
prevziať na seba zväzky zo zmluvy o flexipôžičky bez toho, aby bol žalovaný zaviazaný jej polovicu výšky
týchto záväzkov uhradiť, minimálne žalovaný by toto skutočnosť v predmetnom konaní tvrdil. Nakoľko
tak neurobil (a nepreukázal jej existenciu ani v tomto konaní), je zrejmé, že k uzatvoreniu takejto dohody

nedošlo.

25. Pokiaľ sa jedná o dohodu, ktorá by upravovala podiely strán sporu na dlhu z flexihypotéky po rozvode
manželstva tak, že podiel žalovaného je nulový (teda dlh z flexihypotéky má uhradiť žalobkyňa bez toho,
aby mala voči žalovanému akékoľvek nároky), žalovaný uviedol, že sa telefonicky so žalobkyňou bavili

o tom, že keď on udelí súhlas s mimoriadnym splatením flexihypotéky, budú „si kvit“ a celá táto vec bude
uzatvorená. Aj v Banskej Bystrici podľa jeho názoru odznelo, že keď dá súhlas s mimoriadnym splatením
tej flexihypotéky, budú so žalobkyňou vyrovnaní. Žalobkyňa k tejto otázke uviedla, že pokiaľ sa jedná
o samotnú flexihypotéku, situácia bola taká, že ostala sama s dvoma dcérami a s nízkym príjmom a
reálne jej hrozilo, že jej banka zoberie dom. Tak sa teda rozhodla, že dom sa predá a tá flexihypotéka sa

zaplatí. Ona ešte na chodbe súdu, kde riešili vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, požiadala
žalovaného, aby podpísal súhlas k mimoriadnemu splateniu tej hypotéky, on sa však chcel poradiť s
právnikom. Neskôr mu volala a on s týmto súhlasil. Tak sa stretli v Banskej Bystrici v Európe v banke.
Bola tam prítomná ona aj s dcérou, bol tam prítomný žalovaný a jeho priateľka. Podpísala sa tam
žiadosť o mimoriadnu splátku úveru, žiadna dohoda o tom, že ona už nebude mať voči žalovanému

žiadne nároky, ani žiadne ubezpečenie, že nebude od neho žiadať polovicu vyplatenej flexihypotéky,
však nebola. Z uvedených skutkových tvrdení strán sporu vyplýva, že strany sporu v priebehu konania
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov riešili mimoriadne splatenie flexihypotéky, že
sa na tom dohodli, že žalobkyňa spolu s dcérou W. E. a žalovaný spolu s priateľkou T. M. prišli do Banskej
Bystrice a že tam spoločne žiadosť o mimoriadne splatenie úveru podpísali. Spornou medzi stranami

je skutočnosť, či sa predtým telefonicky dohodli o tom, že po mimoriadnom splatení flexihypotéky
žalobkyňou si táto nebude voči žalovanému už nič uplatňovať, čo podľa žalovaného odznelo aj v Banskej
Bystrici, alebo nie (ako tvrdila žalobkyňa). Na preukázanie vzájomnej dohody strán sporu boli vypočutí
obaja svedkovia, z ktorých však žiadny nepotvrdil, že by sa strany dohodli na usporiadaní záväzkov z
flexihypotéky v Banskej Bystrici, prípadne, že by sa strany sporu o tejto otázke v Banskej Bystrici čo i len

rozprávali. Svedkyňa W. E. nevedela o takejto dohode ani z predchádzajúceho obdobia. Len svedkyňa
M., ktorá je priateľkou žalovaného, potvrdila, že o dohode strán sporu o tom, že po mimoriadnom splatení
flexihypotéky, si už žalobkyňa voči žalovanému nebude nič žiadať, vie. Nebola však pri telefonáte,
ktorým mala byť takáto dohoda uzatvorená, ale jej o takejto dohode povedal len žalovaný. Na druhej
strane z už spomínaného spisu OS NZ (ako o tom súd bližšie pojednával v odseku 16 odôvodnenia

tohto rozhodnutia) vyplýva, že pokiaľ žalobkyňa podanou žalobou pôvodne žiadala aby bola zaviazaná
uhradiť flexihypotéku i flexipôžičku s povinnosťou žalovaného uhradiť jej polovicu nákladov na úhradu
týchto úverov, i po mimoriadnom splatení oboch týchto úverov trvala na tom, aby jej žalovaný polovicu
týchto dlhov uhradil. Ani žalovaný, hoci v priebehu celého konania nesúhlasil s povinnosťou výplatyžalobkyni z titulu toho, že ona oba úvery na seba prevezme, nikdy, a to ani po mimoriadnom splatení
oboch úverov, netvrdil, že by strany sporu uzatvorili dohodu o tom, že dlhy z úverov na seba preberie
len žalobkyňa bez nároku na kompenzáciu za uhradenie týchto spoločných dlhov zo svojho. V priebehu

konania sa domáhal len nahradenia toho, čo sa zo spoločného majetku použilo na výlučný majetok
žalobkyne (rodinný dom) a chcel tiež započítať úver vo výške 25.000 €, ktorý po uzavretí manželstva
bol podľa jeho názoru použitý na úhradu niektorých záväzkov manželov z BSM. Dokonca ani po tom,
čo Okresný súd Nové Zámky svojim rozsudkom vysporiadal BSM strán sporu tak, že do BSM strán
sporu dlhy z oboch úverov patria a žalovaného zaviazal uhradiť žalobkyni sumu 32.776,12 €, ktorá

mala predstavovať polovicu z týchto úverov, ďalšieho úveru uhradeného žalobkyňou a po zohľadnení
tohto, čo žalovaný čiastočne uhradil na ďalšie 2 úvery, žalovaný v podanom odvolaní existenciu
dohody uzatvorenej so žalobkyňou o tom, že tieto dlhy mala uhradiť žalobkyňa sama, netvrdil Za tohto
stavu, keď žalovaný tvrdil, že dohodu o úprave vnútorných vzťahov dlžníkov z dlhu z flexihypotéky
mali strany uzatvoriť telefonicky a potom mala odznieť aj osobne na stretnutí v Banskej Bystrici, avšak
nijakým spôsobom nepreukázal, že by uvedená dohoda v Banskej Bystrici odznela (a to ani ním

navrhnutou svedkyňou), keď skutočnosť, že táto dohoda bola uzatvorená telefonicky, žalobkyňa popiera
a žalovaný preukazuje len svedeckou výpoveďou svojej priateľky, ktorá však samotnú dohodu nepočula,
a informáciu o jej existencii má len od žalovaného (svojho priateľa), a na druhej strane žalovaný (a ani
žalobkyňa) ani po mimoriadnom splatení flexihypotéky, kedy už dohoda o úprave vnútorných vzťahov
medzi stranami k flexihypotéke musela podľa tvrdení žalovaného existovať, takúto dohodu nijakým

spôsobom nespomenuli v konaní o vyporiadanie BSM, mal súd za to, že žalovaný existenciu takejto
dohody medzi stranami sporu dostatočne nepreukázal.

26. Za situácie, keď v zmluve o flexipôžičke ako aj v zmluve o flexihypotéke vystupovali strany sporu ako
spoludlžníci bez toho, aby v ktorejkoľvek z týchto zmlúv bolo stanovené aké sú podiely spoludlžníkov

na spoločnom dlhu, a keď žalovaný v konaní nepreukázal, že by strany dohodu, ktorá by upravovala
ich vnútorné vzťahy k spoločnému dlhu upravovala, uzatvorili, možno mať za to, že podiel oboch strán
na úhrade dlhu je s poukazom na § 511 ods. 2 veta prvá OZ rovnaký. Uvedené je aj následkom
aplikácie § 149 ods. 4 OZ (v zmysle ktorého ustanovenia ak do troch rokov od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo

manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu,
platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich
veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako
vlastník používa; o ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom
spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké; to isté platí primerané o ostatných

majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné) na prejednávaný prípad. V tejto súvislosti pritom
súd poukazuje napr. na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 341/2009, ktorý konštatoval,
že: „Podanie návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdnou cestou má
za následok prerušenie behu hmotnoprávnej trojročnej lehoty a zároveň nenastane zákonná fikcia
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva ex lege, pričom v takomto prípade prekluzívna lehota

počas trvania konania (od uplatnenia nároku na súde) neplynie. Ak účastník konania v začatom konaní
riadne nepokračuje (konanie sa skončí inak, než meritórnym rozhodnutím), ako to je aj pri späťvzatí
návrhu, nastáva stav, ako keby ku konaniu vôbec nedošlo“. Ak teda strany sporu síce v trojročnej lehote
plynúcej od zániku BSM zahájili súdne konanie o vyporiadanie BSM, ale v tomto riadne nepokračovali
a toto konanie bolo zastavené, uplatní sa na veci, majetkové práva (t.j. spoločné pohľadávky a dlhy)

manželov nevyvrátiteľná domnienka upravená v § 149 ods. 4 OZ, v zmysle ktorej sú podiely manželov
na spoločných majetkových právach (pohľadávkach i dlhoch) rovnaké (k uvedenému pozri napr. Fekete
I. Občiansky zákonník 1. Veľký Komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 893 a 894, Cirák J. a kol.:
Občiansky zákonník - komentár, Iura Edition, či R 22/1992). Napokon, ak by sa na prejednávaný prípad z
akéhokoľvek dôvodu ust. § 149 ods. 4 OZ neuplatnilo, aj v takom prípade by platilo, že nakoľko v žiadnej

zo zmlúv nebol vyjadrený podiel spoludlžníkov na dlhu a nakoľko nebola preukázaná ani neskoršia
dohoda spoludlžníkov, ktorým by si títo vzájomné vzťahy zo spoločných dlhov upravili, je podiel oboch
spoludlžníkov na oboch dlhoch rovnaký (ust § 511 ods. 2 OZ). „Ak mali spoločnú pôžičku manželia, ktorí
sa rozviedli, a o ich spoločnom majetku platí to, čo je ustanovené v § 149 ods. 4 OZ, potom sa ten z
bývalých manželov, ktorý zaplatil celý dlh z tejto pôžičky (alebo viac ako polovicu), môže žalobou na

súde domáhať, aby mu druhý z bývalých manželov nahradil, čo mal na tento dlh platiť podľa rovnakého
podielu ich obidvoch na tomto dlhu“ (R 22/1992).27. Ako už bolo uvedené vyššie, žalobkyňa s poukazom na § 511 ods. 3 OZ domáhala sa voči
žalovanému ako spoludlžníkovi regresného nároku, a to s odôvodnením, že od decembra 2020
uhrádzalavšetkysplátkyzozmlúvoflexihypotékeaoflexipôžičkeatietoúveryajsamazosvojhosplatila,

na čo vynaložila celkom sumu 60.986,36 €. Žalovaný o. i. vzniesol námietku premlčania tohto nároku.
Nakoľko si však žalobkyňa uplatnila svoj nárok len za splátky splatné od decembra 2020 a neskôr a
uvedený regresný nárok sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ, ktorá začína
plynúť dňom splnenia dlhu solidárnym dlžníkom veriteľovi (k uvedenému pozri napr. Števček M. a kol.
Občiansky zákonník II. § 451 - 800. Komentár. Praha : C.H. Beck, 2015, str. 1768), zatiaľ, čo žalobu na

súd podala dňa 24.11.2023, jej nárok premlčaný nie je.

28. Ďalej je potrebné uviesť, že právne následky pasívnej solidarity upravenej v § 511 OZ spočívajú v
tom,ževeriteľjeoprávnenýpožadovaťceléplnenieodktoréhokoľvekdlžníka,t.j.odjedného,niekoľkých,
alebo od všetkých. Solidárnemu dlžníkovi, ktorý plnil nad rozsah zodpovedajúci jeho podielu na celom
dlhu vzniká tzv. následný regres. Základným kritériom je teda plnenie solidárneho dlžníka a jeho rozsah.

Naprieknepresnejzákonnejformulácii,podľaktorejbymalnáslednýregresvzniknúť,akdlžníkvrozsahu
uplatneného nároku dlh sám splnil, je toto postihové právo podmienené aj tým, že dlžník plnil nad rozsah
zodpovedajúci jeho podielu na celkovom dlhu. Nemožno totiž vylúčiť, že veriteľ voči niektorému zo
spoludlžníkov uplatní iba časť svojho nároku, a to v rozsahu neprevyšujúcom reálnu paritu. Pokiaľ v
tomto prípade dlžník poskytne veriteľovi plnenie iba v požadovanom objeme alebo dokonca plní menej

ako na jeho podiel pripadá, následný regres voči ostatným spoludlžníkom mu nevzniká (k uvedenému
pozri napr. Števček M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 - 800. Komentár. Praha : C.H.Beck, 2015, str.
1768, či Fekete I. Občiansky zákonník II. Veľký Komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 893 a 894). Z
uvedených záverov vyplýva, že nie každý solidárny dlžník, ale len ten, ktorý veriteľovi uhradil viac z dlhu
ako na neho pripadá, je oprávnený uplatniť si regres voči svojmu spoludlžníkovi (spoludlžníkom). Súd tak

ďalej zameral svoju pozornosť na skúmanie, či žalobkyňa bola dlžníkom, ktorý po rozvode manželstva
(do ktorého rozvodu boli oba úvery splácané zo spoločného majetku strán sporu) zaplatil viac ako
polovicu dlhu, ktorý na ňu pripadal. Ako pritom bolo uvedené vyššie, z potvrdení na č.l. 20 p.v. a na č.l. 28
p.v. (ako aj zo zhodných tvrdení strán sporu) vyplynulo, že nesplatený zostatok úverov z flexipôžičky a z
flexihypotéky ku dňu rozvodu manželstva predstavoval spolu sumu 68.702,25 € (58.740,16 € + 9.962,09

€), z čoho teda na žalobkyňu pripadal dlh v sume 34.351,13 € (na flexihypotéku vo výške 29.370,08 €
a na flexipôžičku vo výške 4.981,05 €). Ďalej z výpisu z účtu hypotekárneho úveru na č.l. 16 -18 spisu,
z potvrdenia na č.l. 20, z výpisu z účtu spotrebného úveru na č.l. 22 -23 spisu, z pohybov na účtoch n
č.l. 23 p. v. - 24 spisu a z výpisu z účtu č.ú. SK88 0200 0000 0031 0874 5155 na č.l. 24a spisu (ako
aj zo zhodných tvrdení strán sporu) vyplynulo, že žalobkyňa uhradila na oba úvery od decembra 2020

po 16 splátok a následne ich (čiastočne z predaja jej domu) celé splatila tak, že na flexihypotéku za
obdobie od decembra 2020 uhradila celkom sumu 54.175,74 € a na flexipôžičku celkom sumu 6.810,62
€, čo spolu predstavuje 60.986,36 €. V konaní tak bolo preukázané, že žalobkyňa bola dlžníkom, ktorý
uhradil spoločnému veriteľovi (VÚB) viac, ako bol jej podiel na spoločných dlhoch. Pokiaľ sa jedná o
to, či žalobkyňa uhradila spoločnému veriteľovi od rozvodu manželstva (do ktorého rozvodu boli oba

úvery splácané zo spoločného majetku strán sporu) viac minimálne o sumu 30.493,18 €, ktorú v konaní
od žalovaného žiadala, i uvedená skutočnosť bola preukázaná. Hoci totiž žalobkyňa v podanej žalobe
uviedla, že od rozvodu záväzky z flexihypotéky aj z flexipôžičky uhrádzala výlučne ona, zatiaľ čo v
žalobe na zrušenie a vyporiadanie BSM uvádzala, že záväzky z týchto zmlúv po prvých 20 mesiacov
od rozvodu hradil žalovaný a až potom ona, výpismi z účtu flexihypotéky a výpismi z účtu flexipôžičky

(na č.l. 232 -244 spisu OS NZ ako príloh k poskytnutiu informácií na č.l. 172 a nasl. uvedeného spisu)
bolo preukázané, že od apríla 2018 do konca r. 2018 boli splátky flexihypotéky hradené výlučne z
osobného účtu žalobkyne č. H. (ktorého spoludisponentom bol žalovaný len do rozvodu, ako to vyplýva
z nesporných skutkových tvrdení), čo platilo aj po celý r. 2019, a že od apríla 2018 do 31.12.2019 bolo
z tohto účtu žalobkyne na úhradu tohto úveru uhradených celkom 20 splátok po 320,38 €, t.j. suma

6.407,6 €. Ďalej z výpisu z účtu hypotekárneho úveru na č.l. 16 - 18 spisu vyplynulo, že z osobného účtu
žalobkyne č. H.5 (ktorého spoludisponentom bol žalovaný len do rozvodu, ako to vyplýva z nesporných
skutkových tvrdení) bolo aj v r. 2020 do konca novembra 2020 uhradených ďalších 7 splátok po 320,38
€, t.j. 2.242,66 €. I splátky flexipôžičky boli od apríla 2018 do konca r. 2019 hradené výlučne z osobného
účtu žalobkyne č. SK88 0200 0000 0031 0874 5155, v čoho dôsledku od apríla 2018 do 31.12.2019

bolo z účtu žalobkyne na úhradu tohto úveru uhradených celkom 15 splátok po 138,64 €, jedna splátka
v sume 138,89 €, jedna v sume 138,93 €, jedna v sume 138,91 €, jedna v sume 138,88 €, jedna v sume
138,90 € a jedna v sume 138,75 €, čo spolu predstavuje 2.912,86 €. Ďalej z výpisu z účtu spotrebného
úveru na č.l. 22 spisu vyplynulo, že z osobného účtu žalobkyne č. H. (ktorého spoludisponentom bolžalovaný len do rozvodu, ako to vyplýva z nesporných skutkových tvrdení) boli aj v r. 2020 do konca
novembra 2020 uhradené ďalšie 2 splátky po 138,64 €, jedna vo výške 139,66 €, jedna vo výške 139,51
€, jedna vo výške 139,39 € a jedna vo výške 139,64 €, t.j. spolu 835,48 €. Ak teda výlučne žalobkyňa len

za obdobie od apríla 2018 do konca novembra 2020 uhradila na spoločné dlhy sumu 12.398,6 € (6.407,6
€ + 2.242,66 € + 2.912,86 € + 835,48 €) a zároveň od decembra 2020 do marca 2022 (kým boli oba
úvery splatené) uhradila sumu 60.986,36 €, čo spolu predstavuje 73.384,96 € (z toho na flexihypotéku
62.826 € a na flexipôžičku 10.558,96 €), hoci na ňu pripadá len dlh v sume 34.351,13 €, mala by voči
žalovanému nárok na úhradu minimálne sumy 39.033,83 €. Pokiaľ si teda žalobkyňa v konaní uplatnila

voči žalobcovi len nárok za obdobie od decembra 2020 v sume 30.493,18 €, ktorý nie je premlčaný,
postupovala v súlade s § 511 ods. 3 OZ.

29. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd v prvom rade žalovaného zaviazal uhradiť žalobkyni
30.493,18 €, keď sa nestotožnil s námietkou žalovaného o tom, že žalobu je potrebné zamietnuť
pre jej rozpor s dobrými mravmi z dôvodu, že finančné prostriedky z flexihypotéky boli použité na

rekonštrukciu rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, čím došlo k faktickému zhodnoteniu
jej nehnuteľnosti a po rozvode manželstva strán sporu nemá žalovaný z tejto nehnuteľnosti žiadny
prospech, keď jeho právne nároky z predmetného úveru, ktorý bol počas manželstva splácaný zo
spoločných prostriedkov manželov a ktorým bola zhodnotená nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve
žalobkyne, neboli vyporiadané súdom, nakoľko žalobkyňa zobrala návrh na vyporiadanie BSM späť.

Z vykonaného dokazovania pritom skutočne vyplynulo, že žalovaný si nárok na započítanie toho,
čo bolo zo spoločného majetku použité na výlučný majetok žalobkyne, uplatnil už v konaní o
vyporiadanie BSM, že predmetné konanie bolo skončené jeho zastavením a že sa tak stalo po
tom, čo žalobkyňa s výslovným súhlasom žalovaného vzala žalobu o vyporiadanie BSM späť. Ako
však už vyplynulo z ods. 26 odôvodnenia tohto rozhodnutia, ak strany sporu síce v trojročnej

lehote plynúcej od zániku BSM zahájili súdne konanie o vyporiadanie BSM, ale v tomto riadne
nepokračovali a toto konanie bolo zastavené, nastáva stav, ako keby ku konaniu vôbec nedošlo
(rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 341/2009) a na veci, majetkové práva (t.j. spoločné
pohľadávky a dlhy) manželov sa uplatní nevyvrátiteľná domnienka upravená v § 149 ods. 4 OZ,
v zmysle ktorej sú podiely manželov na spoločných majetkových právach (pohľadávkach i dlhoch)

rovnaké (Fekete I. Občiansky zákonník 1. Veľký Komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 893
a 894, Cirák J. a kol.: Občiansky zákonník - komentár, Iura Edition, či R 22/1992). Po uplatnení
zákonnej domnienky vyporiadania podľa § 149 ods. 4 OZ už nemožno nárok na vyporiadanie
vzájomných investícií (z osobného majetku jedného z bývalých manželov do spoločného majetku,

či zo spoločného majetku na osobný majetok jedného z bývalých manželov) uplatniť a ich súdne
vyporiadanie je vylúčené (k uvedenému pozri napr. Števček M. a kol. Občiansky zákonník II. § 1 -
400. Komentár. Praha : C.H.Beck, 2015, komentár k § 150). Obdobné závery možno vyvodiť aj z
rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 12 Co 168/2006, v zmysle ktorého v konaní
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré vzniklo podľa § 149 ods. 4 druhá veta

OZ už nemožno
zohľadniť, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci, či z rozhodnutia
Najvyššieho súdu ČSR, sp. zn. 3 Cz 26/1975, zverejneného ako R 6/1976 , v zmysle ktorého ak nedošlo po zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov k jeho vyporiadaniu dohodou alebo rozhodnutím súdu,

nemôže súd v občianskom súdom konaní v inej veci riešiť vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov ako otázku predbežnú. Možno tak uzatvoriť, že pokiaľ žalovaný tvrdil, že zo spoločného
úveru (flexihypotéky), ktorý bol splácaný zo spoločného majetku oboch manželov, bola realizovaná
rekonštrukcia domu vo výlučnom vlastníctve žalobkyne (ide teda o použitie spoločného majetku na
osobitný majetok jedného z bývalých manželov) tieto tvrdenia mohol pretaviť do uzatvorenej dohody o

vyporiadaní BSM alebo ich mohol prednášať a preukazovať len v konaní o vyporiadanie BSM. Mohol
tak robiť aj po tom, čo žalobkyňa zobrala žalobu o vyporiadanie BSM späť, keď s poukazom na § 146
ods. 2 CSP nemusel súhlasiť so späťvzatím žaloby, čím by zastaveniu konania o vyporiadanie BSM
účinne zabránil. Pokiaľ tak však neurobil a so zastavením konania súhlasil, musel byť uzrozumený s
následkami zastavenia konania v podobe aplikácie § 149 ods. 4 OZ na prejednávaný prípad, t.j. že

platí nevyvrátiteľná právna domnienka, že bývalí manželia sú z ostatných majetkových práv a povinností
(teda aj pohľadávok vzniknutých zo zmlúv, ktorými boli získané finančné prostriedky, ktoré boli použité
na výlučný majetok len jedného z manželov) vo vzájomnom vzťahu oprávnení a zaviazaní v rovnakom
pomere. Skutočnosť, že nastanú právne následky jednoznačne predvídane platnou právnou normounemôže predstavovať zároveň porušenie dobrých mravov. Ak teda žalovaný mal možnosť už v konaní
o vyporadanie BSM preukázať, že zo spoločného majetku boli vynaložené finančné prostriedky na
osobitný majetok žalobkyne, avšak to v prvoinštančnom konaní urobiť nevedel (k uvedenému pozri napr.

odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13C/17/201-370 zo dňa 14. 04. 2023) a
následne po zrušení prvoištančného rozsudku súhlasil so zastavením konania, hoci bez jeho súhlasu by
konanie zastavené byť nemohlo, sám sa zbavil možnosti tieto skutočnosti preukázať. Zároveň nakoľko
na to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na osobitný majetok jedného z bývalých manželov
možno s poukazom na § 150 OZ prihliadať len pri vyporiadaní BSM, a nie v inom konaní, súd v

tomto konaní o regresnom nároku zo spoločného dlhu nevykonal dokazovanie predloženými časťami
znaleckých posudkov, ktorými žalovaný skutočnosť, že sa niečo zo spoločného majetku vynaložilo na
osobitný majetok bývalej manželky (žalobkyne), mienil preukázať. Záverom je potrebné uviesť, že ak
by aj súd vykonával dokazovanie na preukázanie toho, či flexihypotéka bola skutočne (čo i len sčasti)
použitá na rekonštrukciu nehnuteľnosti patriacej žalobkyni, a ak by aj táto skutočnosť bola (čo i len
čiastočne) preukázaná (hoci ju žalovaný nepreukázal ani v konaní o vyporiadanie BSM), v okolnostiach

tu prejednávanej veci by súd nemohol automaticky konštatovať, že uplatnený nárok žalobkyne je
rozpornýsdobrýmimravmi.Vprvomradetotižžalovanýtvrdil,želenfinančnéprostriedkyzflexihypotéky
boli použité na rekonštrukciu nehnuteľnosti žalobkyne, z čoho možno vyvodiť, že žalovaným tvrdený
rozpor s dobrými mravmi sa nemôže týkať regresného nároku žalobkyne ohľadne zmluvy o flexipôžičke.
V druhom rade, ak by aj súd súhlasil s tým, že žalovaný po rozvode manželstva (t.j. po 19.3.2018)

nemal z nehnuteľnosti žalobkyne, do ktorej formou splátok flexihypotéky počas manželstva investoval,
žiadny prospech (s ktorým záverom tiež nemožno súhlasiť úplne už len z tohto titulu, že žalobkyni ako
matke boli rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 16P/13/2018 zo dňa 13.3.2018 zverené
do osobnej starostlivosti obe spoločné deti strán sporu, a teda prospech žalovaného možno vidieť už
len v tom, že predmetnou nehnuteľnosťou bolo zabezpečené bydlisko i detí žalovaného), je otázne,

aká je miera prospechu z nehnuteľnosti u žalobkyne. Táto totiž bola nútená predmetnú nehnuteľnosť
predať a z výťažku z predaja uhradiť práve zostatok flexihypotéky. Pokiaľ pritom žalobkyni z predaja
nehnuteľnosti po úhrade flexihypotéky neostal žiadny zostatok, bol uvedenou nehnuteľnosťou (aj so
zohľadnením navýšenia jej hodnoty prípadnými investíciami zo spoločného majetku do nej vložených),
uhradenýlenspoločnýdlhmanželovanemožnohovoriťonijakomprospechužalobkyne,čineprospechu

žalovaného z tejto nehntueľnosti. Napokon, ak aj žalobkyni z predaja nehnuteľnosti zostali po úhrade
zostatku flexihypotéky nejaké finančné prostriedky, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že po
rozvode manželstva uhradila na flexihypotéku minimálne o 33.455,92 € viac, ako na ňu pripadalo.
Pokiaľ si následne v konaní voči žalovanému uplatnila z titulu flexihypotéky len 27.087,87 € (ako
1/2 zo sumy 54.175,74 €, ktorú na tento úver zaplatila od decembra 2020), rozdiel 6.368,05 €, ktorý

žalovaný žalobkyni nemusí zaplatiť (lebo je premlčaný a žalobkyňa si ho z tohto titulu ani neuplatňuje),
môže prípadné zvýhodnenie žalobkyne voči žalovanému kompenzovať. Uvedené platí o to skôr, že aj
flexipôžičku žalobkyňa sama hradila nie len od decembra 2020 do jej splatenia, za ktoré obdobie sa
voči žalovanému domáha regresného nároku v tomto konaní, ale aj od apríla 2018 do novembra 2020,
za ktoré obdobie len ona sama splatila 3.748,34 € (k uvedenému viac v ods. 28 odôvodnenia tohto

rozhodnutia) a ani z uvedenej sumy si voči žalovanému polovicu nenárokuje.

30. V rámci záverečnej reči právny zástupca žalovaného uviedol, že podobná vec ohľadne porušenia
dobrých mravov sa riešila aj na Okresnom súde Veľký Krtíš pod zn. 2C/53/2019. Súdu je pritom z úradnej
činnosti známe, že rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 2C/53/2019-121 zo dňa 13.8.2020

bola po čiastočnom zastavení konania zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobkyňa (bývalá manželka)
domáhala voči žalovanému (bývalému manželovi) uhradenia polovice splátok, ktoré len ona sama po
rozvode manželstva uhradila na úver vzatý ešte pred uzatvorením manželstva.. K zamietnutiu žaloby
došlo o.i. aj pre rozpor nároku žalobkyne s dobrými mravmi, keď medzi stranami nebolo sporné, že
finančné prostriedky z úveru boli použité na rekonštrukciu rodinného domu vo výlučnom vlastníctve

žalobkyne, čím došlo k faktickému zhodnoteniu jej nehnuteľnosti a po rozvode manželstva strán sporu
nemá žalovaný z tejto nehnuteľnosti žiadny prospech, zatiaľ čo žalobkyňa v tejto nehnuteľnosti naďalej
býva. Závery vyplývajúce z citovaného rozsudku však na tu prejednávaný prípad použiteľné nie sú, keď
vychádzajú z odlišného skutkového a právneho stavu. V konaní pod sp. zn. 2C/53/2019 sa totiž bývalá
manželka domáhala uhradenia polovice splátok úveru, ktorý strany sporu zobrali ešte pred uzatvorením

manželstva. Otázka, kto z bývalých manželov má uvedený úver splácať po rozvode ich manželstva
(jeden z nich, či obaja) a aké sú vnútorné vzťahy manželov vo vzťahu k tomuto úveru, preto nemohla
byť a ani nebola predmetom konania o vyporiadanie BSM týchto manželov (ktoré sa pred Okresným
súdom Veľký Krtíš viedlo pod sp. zn. 2C/8/2018). Nakoľko nešlo o spoločný úver manželov, nemohlasa na pohľadávku, z neho vyplývajúcu, vzťahovať ani domnienka vyplývajúca z § 149 ods. 4 OZ a
napokon v tam prejednávanej veci bývalá manželka spoločnú nehnuteľnosť nepoužila na uhradenie
spoločného úveru, ale naďalej v nej bývala. V tu prejednávanej veci však ide o následný regres z

úveru zobratého počas trvania manželstva, vnútorné vzťahy ku ktorému si strany sporu mohli a mali
vyriešiť v konaní o vyporiadanie BSM (vrátane prípadných investícií z tohto úveru do individuálneho
majetku jedného z manželov, ktorú otázku v inom konaní už riešiť nemožno), ďalej z dôvodu, že
konanie o vyporiadanie BSM sa neskončilo meritórnym rozhodnutím, sa na tento úver z manželstva
vzťahuje nevyvrátiteľná domnienka vyplývajúca z § 149 ods. 4 OZ a žalobkyňa po rozvode manželstva

predmetný úver uhradila najmä speňažením nehnuteľnosti, ktorá mala byť podľa tvrdenia žalovaného
práve uvedeným úverom zhodnotené, a teda po úhrade uvedeného spoločného úveru už nepretrváva
u žalobkyne z tejto nehnuteľnosti prospech. Preto súd závery uvedené vo vyššie citovanom rozsudku
Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 2C/53/2019-121 zo dňa 13.8.2020 na prejednávaný prípad vzťahovať
nemohol.

31. Žalobkyňa si spolu v istinou uplatňovala voči žalovanému aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania
vo výške 9,5 % ročne zo sumy 30.493,18 € od 21.11.2023 (ktorý je podľa jej názoru dňom, v ktorý
žalobu na súd podala) do zaplatenia. V súvislosti s týmto nárokom je však potrebné uviesť, že úroky
z omeškania možno veriteľovi priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Keďže pri
regresnomnárokujednéhospoludlžníkavočidruhémupriamovObčianskomzákonníkuniejestanovený

čas splnenia, treba podľa ust. § 563 OZ vychádzať z toho, že žalovaný je povinný uplatnený nárok
uspokojiť prvý deň po tom, čo ho žalobkyňa požiadala o splnenie, a ak nedošlo požiadanie dlžníkovi
už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu. Zročnosť pohľadávky nastane deň po
doručení tejto žaloby žalovanému (k uvedenému pozri napr. Števček M. a kol. Občiansky zákonník
II. § 1 - 400. Komentár. Praha : C.H. Beck, 2015, str. 1977 a analogicky aj rozhodnutia Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 1 Cdo 210/2005, sp. zn. 1 Cdo 99/2007, sp. zn. 7 MCdo 5/2014, či sp. zn. 3 Cdo
250/2014). Nakoľko v prejednávanej veci žalobkyňa ani len netvrdila, že by žalovaného na plnenie pred
podaním žaloby vyzvala, dostal sa žalovaný ako dlžník do omeškania až nasledujúcim dňom, čo mu
bola žaloba doručená. Podľa doručenky na č.l. 54 spisu k doručeniu žaloby žalovanému došlo 2.1.2024,
a teda žalovaný je v omeškaní s úhradou dlhu až od 3.1.2024. Vzhľadom k uvedenému súd žalovaného

okrem istiny podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. zaviazal tiež zaplatiť
žalobkyni úroky z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 30.493,18 € od 3.1.2024 do zaplatenia a vo
zvyšku (úrok o omeškania zo žalovanej istiny od 21.11.2023 do 2.1.2024) súd podanú žalobu zamietol.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni ako procesne úspešnej

strane konania priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu, keď neprihliadal na čiastočný neúspech žalobkyne len pokiaľ sa jedná o časť príslušenstva
pohľadávky (k uvedenému pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Obo/243/2007 zo dňa 27.11.2008). O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš na
Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť proti
ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (363 CSP).

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.