Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 5, 2024

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 48C/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724200616
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2024:1724200616.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Hvizdošom, v spore žalobcu: J. O.C.,

narodený XX. U. XXXX, trvale bytom S. X, XXX XX Š., právne zastúpený spol. Strategy legal s.r.o., so
sídlom Hradská 154, 821 07 Bratislava - mestská časť Vrakuňa, IČO: 55 847 030, proti žalovaným: 1/
T. W., narodený X. H. XXXX, trvale bytom I.. B.V. XXXX/XX, XXX XX L. a 2/ W. W., narodená XX. H.
XXXX, trvale bytom I.. B. XXXX/XX, XXX XX L., všetci zastúpení spol. Oľga Šajdíková - advokátska
kancelária, s. r. o., so sídlom Kašmírska 24, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 157 337,
o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Priznáva žalovaným voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou z 18. februára 2024, doručenou Okresnému súdu Pezinok totožného dňa, sa žalobca
domáhal, aby súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom (v pomere 1/1 k celku) nehnuteľností
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedeným Okresným úradom Pezinok, katastrálnym odborom,
pre okres: L., obec Š., katastrálne územie: P. Š., a to: a. stavby so súp. číslom XXXX postavenej na
pozemku „C“ KN par. č. XXXX/X, druh stavby: rodinný dom (právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba
so súp. č. XXXX nie je evidovaný na liste vlastníctva); b. pozemku - parc. reg. „C“ KN par. č. XXXX/X o

výmere 307 m2, druh pozemku: záhrada; c. pozemku - parc. reg. „C“ KN par. č. XXXX/X o výmere 160
m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie.

2. Žalobu (č. l. 3-8) odôvodnil tým, že cit.: 1.1. Prevod nehnuteľností Žalobca bol výlučným vlastníkom
(v pomere 1/1 k celku) nasledovných nehnuteľností: nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č.
XXXX, vedeným Okresným úradom Pezinok, katastrálnym odborom, pre okres: L., obec Š., katastrálne
územie: P. Š., a to: a) stavby so súp. číslom XXXX postavenej na pozemku „C“ KN par. č. XXXX/

X, druh stavby: rodinný dom (právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba so súp. č. XXXX nie je
evidovaný na liste vlastníctva) (ďalej ako „Dom“); b) pozemku - parc. reg. „C“ KN par. č. XXXX/X o
výmere 307 m2, druh pozemku: záhrada; c) pozemku - parc. reg. „C“ KN par. č. XXXX/X o výmere 160
m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie (ďalej spolu ako „Nehnuteľnosti“). Nehnuteľnosť sa
nachádza vo vyhľadávanej lokalite v blízkosti hlavného mesta SR - Bratislavy (obed Š.) a Nehnuteľnosť
tvorí rodinný dom s podlahovou plochou približne o veľkosti 220 m2 so záhradou približne o veľkosti
470 m2, s vonkajším bazénom, s altánkom, s prístreškom pre auto, s vonkajším skladom a s vlastnou

studňou. Žalobca ako predávajúci (resp. budúci predávajúci) uzavrel so Žalovanými ako kupujúcimi
(resp. budúcimi kupujúcimi): a) dňa 11. septembra 2020 Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy
na Nehnuteľnosti (ďalej ako „ZoBZ“); a b) dňa 7. októbra 2020 kúpnu zmluvu (ďalej ako „Kúpna
Zmluva“), na základe ktorej Žalobca previedol vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam na Žalovaných aŽalovaní sa podľa podmienok uvedených v Kúpnej Zmluve zaviazali zaplatiť Žalobcovi kúpnu cenu
v celkovej výške 95.000,- EUR (slovom: deväťdesiatpäťtisíc eur) v dvoch splátkach nasledovne: i.)
prvú časť kúpnej ceny vo výške 54.000,- EUR (slovom: päťdesiatštyritisíc eur) už pred uzavretím

Kúpnej zmluvy ako pôžičku podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 11. septembra 2020 Žalobcovi formou
bezhotovostného prevodu na bankový účet Žalobcu. Uvedená suma sa započítava na prvú časť
kúpnej ceny Nehnuteľnosti, čím sa súčasne pôžička považuje za splatenú (viac info viď. v texte
tejto Žaloby nižšie); ii.) druhú časť kúpnej ceny vo výške 41.000,- EUR (slovom: štyridsaťjedentisíc
eur) uhradia Žalovaní Žalobcovi formou bezhotovostného prevodu na bankový účet Žalobcu, a to v

lehote do 3 rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam. Pre úplnosť uvádzame,
že Žalovaní uhradili Žalobcovi druhú časť kúpnej ceny za prevod Nehnuteľností dňa 21. marca 2023,
čo predstavuje približne lehotu 2 a pol roka od podpisu Kúpnej Zmluvy. 1.2. Nepriaznivé podmienky
Žalobcu a vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov Žalobcu Žalobca bol do roku 2018
ženatý s pani Z. O., rod. X., dátum narodenia: 11.07.1972 (ďalej ako „Pani O.“). Manželstvo Žalobcu
s Pani O. zaniklo rozvodom podľa právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn.:

23Pc/15/2017 zo dňa 22.03.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 15.05.2018. Žalobca a Pani O.
uzavreli dňa XX. U. XXXX dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej ako
„Dohoda o Vyporiadaní BSM“), na základe ktorej okrem iného: a) Žalobca mal nadobudnúť do svojho
výlučného vlastníctva (1/1) Nehnuteľnosti; a b) Žalobca sa zaviazal zaplatiť p. Z. O. sumu 54.000,-
EUR (slovom: päťdesiatštyritisíc EUR) (ďalej ako „Suma Vyrovnania“) a to prostredníctvom notárskej

úschovy, z ktorej bude Suma Vyrovnania uvoľnená po tom, čo sa Žalobca stane výlučným vlastníkom
Nehnuteľnosti. Hodnota Nehnuteľností ku dňu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov
predstavovala podľa dohody účastníkov Dohody o Vyporiadaní BSM sumu 131.000,- EUR (slovom:
stotridsaťjedentisíc euro). Táto suma vychádzala zo znaleckého posudku č. 47/2019, vypracovaného
dňa 10.03.2019 znalcom Ing. Ladislavom Augustiničom, Cerovská 39, 900 81 Šenkvice, ev.č.: 914032

(ďalej ako „Znalecký Posudok“). Predmetom Znaleckého Posudku bolo stanovenie všeobecnej hodnoty
Nehnuteľností ku dňu 20.12.2018. Žalobca pol povinný podľa Dohody o Vyporiadaní BSM zaplatiť Pani
O. sumu vo výške 54.000,- EUR. Avšak Žalobca nemal uvedenú sumu k dispozícii (nemal našetrenú
potrebnú sumu) a ani túto sumu nevedel Žalobca za bežných komerčných podmienok zohnať - keďže
bol Žalobca v danom čase nezamestnaný, tak žiadna banka ani nebanková spoločnosť mu nebola

ochotná poskytnúť úver alebo pôžičku v potrebnej výške. Žalobca bol zúfalý a preto sa obrátil s prosbou
o pomoc na Žalovaných, ktorí jeho tiesnivú situáciu poznali, avšak túto skutočnosť zneužili vo svoj
prospech. Žalovaný 1 bol dlhoročným priateľom Žalobcu. Za účelom riadneho uhradenia záväzku
voči Pani O. vyplývajúceho z Dohody o Vyporiadaní BSM, Žalobca uzavrel dňa 11. septembra 2020
so Žalovaným 1 zmluvu o pôžičke (ďalej ako „Zmluva o Pôžičke“), na základe ktorej Žalovaný 1

poskytol Žalobcovi bezúročnú pôžičku vo výške 54.000,- EUR a Žalobca sa zaviazal pôžičku vrátiť
prostredníctvom započítania voči budúcej pohľadávke Žalovaných na zaplatenie prvej časti kúpnej ceny
za prevod Nehnuteľnosti. V čl. 2 ods. 2 Zmluvy o Pôžičke sa uvádza, že: „Účelom pôžičky je finančná
výpomoc na úhradu finančného vyrovnania p. Zuzane O., v súvislosti s vyporiadaním bezpodielového
spoluvlastníctva manželov po rozvode“. Obstaranie pôžičky od Žalovaného 1 (a následný odpredaj

Nehnuteľnosti) bolo v danom čase jediným možným riešením pre Žalobcu, ako si splniť svoju povinnosť
vyplývajúcu mu z Dohody o Vyporiadaní BSM. 1.3. Okolnosti nadobudnutia Nehnuteľností zo strany
Žalovaných Za účelom získania finančných prostriedkov Žalobca sa odsťahoval za prácou do Spojených
štátov amerických. Keďže Žalobca dôveroval Žalovaným, tak: a) dňa 9. mája 2018 udelil Žalovanému 1
generálneplnomocenstvozaúčelompotenciálnehoobstarávaniavecíŽalobcupočasjehoneprítomnosti

naúzemíSlovenskejrepubliky;ab)dňa12.mája2018uzavrelsoŽalovanýmiZmluvuonájmerodinného
domu, na základe ktorej boli Žalovaní oprávnení užívať Nehnuteľnosti a zaviazali sa platiť „symbolické“
nájomné za užívanie Nehnuteľností vo výške 1,- EUR mesačne a zaviazali sa platiť úhrady za energie a
služby, ktoré reálne Žalovaní užívali (digi, rozhlas a televízia, dodávka tepla, dodávka teplej a studenej
vody, dodávka elektriny, dodávka plynu, vodné a stočné, odvoz komunálneho odpadu) vo výške 200,-

EUR. Ani v nasledujúcich dvoch rokoch sa nepodarilo Žalobcovi nájsť si stabilnú prácu a našporiť
sumu potrebnú na zaplatenie Sumy Vyrovnania pani O. za účelom vysporidania ich bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a Žalobca sa opätovne dostal do finančnej tiesne na jeseň roka 2020.
Jediným riešením, ako vyplatiť Sumu Vyrovnania bolo scudzenie Nehnuteľností a následne vyplatenie
Sumy Vyrovnania z obdržanej kúpnej ceny za Nehnuteľnosti. Keďže Žalobca bol vo finančnej tiesni a

musel bezodkladne vyplatiť Pani O. Sumu Vyrovnania, Žalovaní, ktorí veľmi dobre poznali rodinnú a
finančnú situáciu Žalobcu, zneužili túto nepriaznivú situáciu Žalobcu (tieseň) vo svoj prospech a uzavreli
podtlakomokolnostísoŽalobcomZoBZaKúpnuZmluvu,nazákladektorejbolŽalobcapovinnýpreviesť
Nehnuteľnosti na Žalovaných za podmienok, ktoré sú extrémnym spôsobom nevýhodné pre Žalobcu av prospech Žalovaných (viď. nižšie, napr. prevod za sumu, ktorá je neprimerane nižšia ako bola trhová
hodnota Nehnuteľnosti v danej dobe). 2. SÚKROMNO-PRÁVNA ÚŽERA Podľa § 39a (Úžera) zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Občiansky Zákonník“):

„Neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň,
neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo
neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého
majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.“ Objektívnou stránkou tejto
skutkovej podstaty je plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom

nepomere. Subjektmi úžerníckeho právneho úkonu sú jednak osoba profitujúca z úžerníckeho konania,
a ďalej osoba, ktorá z určitého dôvodu prevádza svoj majetok na druhej strane záväzkového vzťahu,
ktorého hodnota je v hrubom nepomere k plneniu, ktorý prevodca získava za taký majetkový transfer.
Subjektom ochrany podľa tohto ustanovenia je fyzická osoba nepodnikateľ, ktorá je zmluvnou stranou
právneho úkonu, v ktorom sa stretávajú opísané subjektívne znaky a objektívny znak. Tieseň Tieseň
Predstavujemimoriadneťaživúsituáciupoškodeného(aleboinejosoby,ktorejtieseňpociťujepoškodený

ako tieseň vlastnú), vyvolaná je určitou, hoci aj prechodnou naliehavou potrebou, ktorej uspokojenie
nie je v možnostiach poškodeného (napr. splatnosť dlhu, záujem na získaní bytu na vyriešenie ťaživej
rodinnej situácie a pod.). Na skutočnosť, či ide o tieseň, nemá vplyv, či bola zavinená alebo nezavinená
konajúcim alebo treťou osobou. Okolnosť, či dlžník za svoju tieseň znáša zodpovednosť, t. j. či si túto
tieseň zavinil sám a znáša si za to dôsledky, nemá žiadny vplyv na posudzovanie úžerníckej povahy

zmluvy, teda na jej platnosť alebo neplatnosť. Pojem tieseň je pritom v tejto skutkovej podstate použitá
v inej súvislosti ako v § 49 OZ. O civilno-právnu úžeru pôjde, pokiaľ bude tieseň nielen pri uzavretí
zmluvy existovať, ale bude druhou stranou aj zneužitá. Následkom neplatnosti podľa tohto ustanovenia
je vznik absolútnej neplatnosti, na základe ktorého sa právny vzťah medzi účastníkmi od počiatku
považuje za neexistentný, a teda nevyvolá právne následky. Občianskoprávnou úžerou podľa § 39a

Občianskeho Zákonníka je teda o konanie, ktoré s prihliadnutím na okolnosti prípadu a zistenému
hrubému nepomeru vo vzájomnom plnení vytesňuje akékoľvek úvahy o tom, že ide o prejav bežného
(štandardného)konania,obvykléhopriuzatváraníprevodnejzmluvymedziuvážlivokonajúcimiosobami,
a súčasne nevnáša žiadne pochybnosti o tom, že takéto konanie v danom mieste a čase už prekročilo
pravidlá slušnosti a poctivosti, a teda v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho Zákonníka je v

rozpore s dobrými mravmi. Zmluva uzavretá za vyššie uvedených (úžerníckych) podmienok je podľa §
39a Občianskeho Zákonníka neplatným právnym úkonom, pričom ide o absolútnu neplatnosť podľa §
39 OZ. Úžernícka zmluva je neplatná od začiatku (ex tunc). Neprichádza pri nej úvahy konverzia (pozri
§ 41a ods. 1 OZ) ani čiastočná neplatnosť (pozri § 41 OZ). 3. ÚŽERNÍCKE PODMIENKY KÚPNEJ
ZMLUVY Žalobca upriamuje pozornosť na nasledovné úžernícke praktiky Žalovaných v súvislosti s

uzavretím Kúpnej Zmluvy: 3.1. Zjavne neprimeraná výška kúpnej ceny Kúpna Zmluva bola uzavretá dňa
7. októbra 2020 (t. z. štvrtý kvartál v roku 2020) a kúpna cena, za ktorú Žalovaní nadobudli Nehnuteľnosti
od Žalobcu bola vo výške 95.000,- EUR (ďalej ako „Kúpna Cena“). Znalecký Posudok Znalecký Posudok
stanovil hodnotu Nehnuteľnosti ku dňu 20. december 2018 vo výške 131.000 EUR, čo je o 37.000,-
EUR viac, ako Kúpna Cena, čo predstavuje 39% Kúpnej Ceny. Zvyšovanie cien nehnuteľností v čase

(štatistika Národnej banky Slovenska) Od roku 2018 až do roku 2022 ceny nehnuteľností na území
Slovenskej republiky sa zvyšovali závratným tempom. Zo štatistiky, ktorú zostavila Národná banka
Slovenska (ďalej ako „NBS“) vyplýva, že medziročný rast cien nehnuteľností na bývanie na Slovensku
v priemere v roku 2019 predstavoval 7,5 % a v roku 2020 predstavoval 11,9%. Zo štatistiky NBS ďalej
vyplýva, že ceny nehnuteľností na bývanie v Bratislavskom kraji (v ktorom sa Nehnuteľnosť nachádza)

sa zvýšili v období od 4. kvartálu 2018 (dátum, ku ktorému bola určená Nehnuteľností na základe
Znaleckého Posudku) do 4. kvartálu 2020 (dátum podpisu Kúpnej Zmluvy) o 22,52% čo predstavuje
sumu vo výške 29.501,- EUR vo vzťahu k hodnote Nehnuteľností určenej Znaleckým Posudkom k
decembru 2018. Všeobecná hodnota Nehnuteľností teda v dôsledku všeobecného zvyšovania cien
predstavovala v momente podpisu Kúpnej Zmluvy sumu vo výške približne 160.501,- EUR. Táto suma

predstavuje 169% Kúpnej Ceny. Aj bez zohľadnenia vyššie uvedených argumentov, každému, kto
v roku 2020 alebo 2021 mal záujem kúpiť alebo predať nehnuteľnosť v okolí Bratislavy musí byť
úplne zrejmé, že rodinný dom: a) s podlahovou plochou približne o veľkosti 220 m2; b) v lokalite v
blízkosti hlavného mesta SR - Bratislavy; c) so záhradou približne o veľkosti 470 m2; d) s vonkajším
bazénom; e) s altánkom, s prístreškom pre auto, a s vonkajším skladom; f) s vlastnou studňou; nebolo

koncom roka 2020 možné za bežných trhových podmienok kúpiť za kúpnu cenu, za akú Nehnuteľnosti
nadobudli Žalovaní a že takáto transakcia je pre predávajúceho extrémne nevýhodná. 3.2. Zjavne
neštandardný spôsob zaplatenia Kúpnej Ceny Žalovaní ako kupujúci Nehnuteľností uhradili Žalobcovi
ako predávajúcemu Nehnuteľností druhú časť Kúpnej ceny v sume 43.000,- EUR, čo tvorí viac ako 45%Kúpnej Ceny až 21. marca 2023, čo predstavuje približne lehotu 2 a pol roka od podpisu Kúpnej Zmluvy.
Spôsob úhrady kúpnej ceny za nehnuteľnosti na bývanie ako je uvedený v Kúpnej Zmluve je extrémne
neštandardný v trhových podmienkach na Slovensku. Štandardom na trhu s nehnuteľnosťami v danom

období bolo (resp. aj stále je), že podmienky zaplatenia kúpnej ceny boli riskantnejšie pre nadobúdateľa
nehnuteľnosti, nie predávajúceho - bolo bežné, že kupujúci zaplatili celú výšku kúpnej ceny po podpise
kúpnej zmluvy a pred zápisom vlastníckeho práva do katastri nehnuteľností v prospech kupujúcich
(notárske úschovy resp. bankové vinkulácie sa pri bežných prevodoch nehnuteľností využívali veľmi
zriedkavo). Preto je zrejmé, že spôsob predaja nehnuteľnosti, kedy predávajúci prevedie nehnuteľnosť

na kupujúceho a ani po pár rokoch od prevodu nemá predávajúci zaplatenú kúpnu cenu: a) nie
je (a zvlášť nebol v danej dobe) vôbec bežný; b) je zjavne v prospech kupujúceho a neprimerane
znevýhodňuje predávajúceho, keďže v tomto prípade Žalobca ako predávajúci (ktorý nevykonáva
predaj nehnuteľností/developerskú činnosť ako podnikateľskú činnosť) nemá vo svojom vlastníctve
nehnuteľnosť, v ktorej na Slovensku býval a takisto za túto nehnuteľnosť nemá od Žalovaných (ako
kupujúcich) najbližšie roky zaplatenú sumu, ktorá predstavuje viac ako 66% trhovej ceny Nehnuteľností,

t. z. v prepočte sumu vo výške 106.475,- EUR pri zohľadnení trhovej hodnoty Nehnuteľností v čase
predaja (ktorá neskôr v čase ešte stúpala). Žalobca je toho názoru, že aj vyššie uvedené skutočnosti
preukazujú to, že Žalobca sa nachádzal v tiesni v čase, keď vykonal prevod vlastníckeho práva k
Nehnuteľnostiam na Žalovaných (nutnosť zaplatiť Sumu Vyrovnania) a Žalovaní túto Žalobcovu tieseň
využili vo svoj prospech, aby sa obohatili na jeho úkor. 3.3. Zjavne nepriaznivé podmienky Kúpnej

Zmluvy pre Žalobcu V zmysle vyššie uvedeného - Žalobca po pár rokoch prevodu Nehnuteľností
nemal ani Nehnuteľnosti, ani zaplatenú kúpnu cenu (nehovoriac o tom, o koľko sa znížila hodnota
Nehnuteľností v momente zaplatenej druhej časti Kúpnej Ceny od momentu prevodu Nehnuteľností v
dôsledku vysokej inflácie ceny nehnuteľností v danom období). Je zrejmé, že podmienky Kúpnej Zmluvy
sú extrémne nevyvážené v neprospech Žalobcu. Keby sa Žalobca nenachádzal v tiesni, Kúpnu Zmluvu

na Nehnuteľnosti s takýmito nevýhodnými podmienkami by nikdy neuzavrel. Žalobca si je vedomý
skutočnosti, že v trhovom hospodárstve je na vôli zmluvných strán, akú zmluvu a s akým obsahom strany
uzatvoria. Avšak napriek uvedenému, zákonodarca stanovil určité limity ktorými vymedzil, v ktorých
prípadoch vykonanie právneho úkonu odporuje dobrým mravom a takýto právny úkon je absolútne
neplatným právnym úkonom. Na základe vyššie uvedených skutočností je Žalobca presvedčený o tom,

že Kúpna Zmluva bola uzavretá v tiesni a preto je absolútne neplatným právnym úkonom. 4. SPLNENIE
PROCESNÝCH PODMIENOK 4.1. Právomoc a príslušnosť súdu Právomoc súdu: Právomoc Okresného
súdu Pezinok je daná podľa § 3 CSP.1 Vecná príslušnosť súdu: Vecná príslušnosť Okresného súdu
Pezinok je daná podľa § 12 CSP 2. Miestna príslušnosť súdu: S ohľadom na umiestnenie Nehnuteľnosti
(obec Š., okres Pezinok) je miestne príslušný podľa § 20 písm. a) CSP3 Okresný súd Pezinok. 4.2.

Podmienky na strane Žalobcu 1 § 3 CSP: „Súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory
a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.“ 2 § 12
CSP: „Na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak.“ 3 §
20 písm. a) CSP: „Namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný výlučne súd, v
ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva k nej.“ Aktívna legitimácia Žalobcu

Aktívna legitimácia Žalobcu bola opísaná v čl. 1 až 3. tejto Žaloby vyššie. 4.3. Podmienky na strane
Žalovaných Pasívna legitimácia Žalovaných Pasívna legitimácia Žalovaných bola opísaná v čl. 1. až čl.
3. tejto Žaloby vyššie. 4.4. Obsah Žaloby Podľa § 137 písm. c) CSP (Obsah žaloby), žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

Určenie, či tu právo je alebo nie je Žalobca sa touto Žalobou domáha učenia, že existuje jeho vlastnícke
právo k Nehnuteľnostiam (Žalobca nie je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník Nehnuteľností).
Naliehavý právny záujem Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je
vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom
možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý chápeme tak, že právny záujem má

dostatočnú intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným
spôsobom užitočný. Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany
tvrdeného práva. Osobitosti vykazujú určovacie žaloby, ktorými žalobca sleduje dosiahnutie zhody
zápisu vo verejnom registri so skutočným právnym stavom. Príkladom je žaloba o určenie vlastníckeho
práva, ak žalobca tvrdí, že je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je v katastri nehnuteľností zapísaná na

žalovaného. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení práva je daný vždy, ak zo zápisu vo verejnom
registri vyplýva, že tvrdené právo patrí žalovanému. Preukazovanie naliehavého právneho záujmu je
preto v týchto prípadoch bezproblémové. Keďže cieľom, ktorý sa sleduje touto Žalobou je dosiahnutie
zosúladenia skutočného stavu so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, existencia naliehavéhoprávneho záujmu je pri tejto Žalobe daná tým, že Žalobca nie je v katastri nehnuteľností zapísaný ako
vlastník Nehnuteľností, ale ako vlastníci Nehnuteľností sú v príslušnom katastri nehnuteľností zapísaní
Žalovaní na základe neplatnej kúpnej zmluvy.

3. Žalobca k žalobe ako listinné dôkazy pripojil: Notárska zápisnica č. N XXX/XXXX o úschove peňazí
(č. l. 9-10); Dohoda o vyporiadaní BSM (č. l. 11-13); Generálne plnomocenstvo z 9. mája 2018 (č. l. 14),
Kúpna zmluva zo 7. októbra 2020 (č. l. 15-17), Zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy (č. l. 18-19),
Informatívny výpis z LV č. XXXX pre okres L., obec Š. a katastrálne územie P.É. Š. (č. l. 20-21), Štatistika

NBS - Vývoj cien nehnuteľností na bývanie v SR a Vývoj cien nehnuteľností na bývanie v SR - kraje
(č. l. 22), Zmluva o pôžičke z 11. septembra 2020 (č. l. 23-24), Zmluva o nájme rodinného domu z 12.
mája 2018 (č. l. 25-27) a znalecký posudok č. 47/2019 znalca Ing. Ladislava Augustiniča - textová časť
(č. l. 28-43).

4. Žalovaní v spoločne podanom vyjadrení k žalobe (č. l. 71-73) uviedli, cit.: 1. Je pravdou, že žalobcom

sme boli obaja žalovaní dlhoročný priatelia, a pomáhali sme si. Už niekedy v roku 2016, žalobca prišiel
za mnou , ako žalobcom v 1 rade, s prosbou, či nemám záujem, kúpiť nehnuteľnosť, ale ja som nemal
záujem, chcel som stavať nový rodinný dom, a mal som kúpený aj stavebný pozemok na Dubovej,
tak som jeho ponuku odmietol. 2. Niekedy na jar 2018 žalovaný prišiel za mnou, že sa rozviedol s
manželkou, z priložených listín, viem že to bol 21. 3. 2018, rozsudok o rozvode, nadobudol právoplatnosť

15.5.2018 a bude sa musieť s ňou vyporiadať nakoľko vlastníkmi nehnuteľnosti boli obaja manželia.
Poukazujem na skutočnosť, že s manželkou nežili, ich manželstvo bolo len čisto formálne, manželka
žalobcu bola síce vlastníčkou nehnuteľnosti, ale dom neobývala. 3. V roku 2018, keď žalobca odchádzal
do USA na K., opäť ma žiadal, aby som mu pomohol a to tak, aby som si nehnuteľnosť od neho kúpil,
lebo on vraj bezodkladne potrebuje manželku vyplatiť, nakoľko by sa stala podielovou spoluvlastníčkou

nehnuteľnosti. (a tvrdil, že ostane žiť na K. v USA, a na Slovensko sa už nevráti, preto potrebuje
nehnuteľnosť urýchlene predať). Ja som právnemu poriadku nerozumel, nevedel som že vyporiadenie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov môže byť až do 3 rokov, ale žalobca na mňa tlačil, že už
teraz je neskoro. Ja som mu hovoril, že nech dá nehnuteľnosť do predaja cez realitnú kanceláriu, a
nech dom predá. 4. Za týmto účelom a to vyporiadanie BSM, s manželkou, dal osobne žalobca ako

zadávateľ, vypracovať Znalecký posudok na ocenenie nehnuteľností. Znalecký posudok č. 47/2019,
ktorý bol vypracovaný znalcom Ing. Ladislavom Augustinovičom, ktorý ocenil predmetnú nehnuteľnosť
na 131 000 Eur, bolo to 10. 3. 2019. 5. Ja som nehnuteľnosť nechcel nemal som záujem a hovoril som
mu, že nech dá nehnuteľnosť do predaja cez realitnú kanceláriu, alebo, aby si vzal úver a nehnuteľnosť
založil v prospech banky. Ale žalobca mal vedomosť, že žiadna banka na predmetnú nehnuteľnosť

neposkytne úver, nakoľko, nehnuteľnosť, konkrétne stavba - rodinný dom (právny vzťah k parcele, na
ktorej leží stavba so súpisným číslom XXXX nie je evidovaný na liste vlastníctva a pozemok patrí obci) 6.
Na takto nevyporiadanú nehnuteľnosť tak ako som vyššie uvádzal, by žalobca hypotéku nedostal. K veci
ešte udávam, že žalobca v roku 2018, keď odchádzal pracovať do USA K.- mi podpísal plnomocenstvo
a to 9.5.2018, aby som ho zastupoval v prípade, pokým bude v USA, a staral som sa mu o predmetnú

nehnuteľnosť, nakoľko sa bál, že by nehnuteľnosť schátrala, resp. by mu ho moli vykradnúť. Za týmto
účelom sme uzavreli zmluvu o nájme za 1 Euro, s tým že náklady, na nehnuteľnosť, ktoré spotrebujem,
zaplatím sám. Nezaoberal som sa tým, že vlastne, ja sa o jeho nehnuteľnosť starám bezodplatne a
žalobca ma týmto využíva, podotýkam , že ja som mal kde bývať, (bol som vlastníkom 3 izbového bytu
v L.) a jeho nehnuteľnosť som nepotreboval obývať. Žalobca 2018 odišiel USA, na dovolenku, prenajali

si byt, neskôr, keď za nim prišla priateľka prenajal si väčší, kúpil si v USA nové motorové vozidlo a
pracoval u brata. V tiesni určite nebol, keď žil takýto okázalý život v USA. Keď bol žalobca ešte USA,
opätovne ma prosil, aby som mu požičal finančné prostriedky na vyplatenie manželky. Zľutoval sa nad
ním a predal som nehnuteľnosť J. za 32, 000 Eur a zvyšok finančných prostriedkov mi pomohla získať
sestra, ktorá si vzala úver v Slovenskej sporiteľni, a.s. a založila nehnuteľnosť byt v L. ktorú sme vlastnili

spolu so žalovanou v 2 rade. Ja s mojou sestrou H. W., som uzatvoril zmluvu o pôžičke, vo výške
22, 000 Eur, aby som mohol požičať žalobcovi 54, 000 Eur na vyplatenie jeho bývalej manželky. 7.
Žalobca si odo mňa požičal peniaze, s tým že sme uzavreli zmluvu o pôžičke, a keďže nechcel zarobené
finančné prostriedky z USA - K. investovať na vyplatenie dlhu manželke, a nechcel mi pôžičku vyplatiť,
(nakoľko chcel ostať žiť v USA) a taktiež nevedel nehnuteľnosť vyššie uvedenú predať, (z dôvodov ,

ktoré som opísal vyššie) presvedčil ma, aby som nehnuteľnosť od neho kúpil a započítal som si dlh voči
nemu, ako prvú splátku kúpnej ceny za nehnuteľnosť. Kúpnu zmluvu sme uzavreli, dňa 7.10.2020, ktorú
vypracovala JUDr. Ivana Remšíková, ktorú si na tento účel a to vypracovanie kúpnej zmluvy a návrhu
na vklad objednal sám žalobca. Pani JUDr. Remšíková, zmluvu na jeho pokyn vypracovala tým že, miobaja žalovaní, sme článku IV, bode 4.2, písm. b) vyhlásili že sme sa dôkladne oboznámili so svojimi
finančnými možnosťami a disponujú v lehote splatnosti peňažnými prostriedkami na úhrady celej kúpnej
ceny. O tomto článku mal vedomosť aj žalobca, lebo zmluvu si prečítal a vlastnoručne podpísal pred

notárkou. Takže tvrdenie žalobcu, že druhá časť kúpnej ceny mu bola vyplatená až 21. 3. 2023 nemôže
obstáť, nakoľko o tejto skutočnosti vedel a súhlasil s týmto ustanovení v kúpnej zmluve. 8. Poukazujem
aj na skutočnosť, že žalobca, po návrate na Slovensko v roku 2020 disponoval finančnými prostriedkami,
ktoré si na K. zarobil, a to z dôvodu, že dal výpoveď zo zamestnania Volkswagen Slovensko, a.s., počas
Covid, a radšej sa prihlásil na ÚPSV a R, odkiaľ dostával podporu vo výške 1000 Eur. 9. Keďže, si

žalobca nevedel zabezpečiť po návrate z USA bývanie, tak býval, u nás žalovaných, v tom čase už v
našej nehnuteľnosti za 100 Eur mesačne, kde mu žalobkyňa v 2 rade, prala varila a starala sa o neho.
Žalobca po zaplatení druhej časti kúpnej ceny, a to dňa 16. 6. 2023 to vo výške vo výške 41 000 si kúpil
nové Audi, ŠPZ L. XXX K. a odsťahoval sa od žalovaných. 10. Podotýkame, že v tiesni sme boli my, ako
žalovaní, nakoľko sme si museli, finančné prostriedky požičiavať od známych, a príbuzných. Od Y. P.
sme si požičali 41 000, aby sme vedeli vyplatiť žalobcu z druhej časti kúpnej ceny, nakoľko sa nám byt v

L., nedaril predať v dôsledku vysokých úrokov, ktoré stanovili banky v roku 2021 počas Covid 19. Ďalej
poukazujeme na skutočnosť, že v roku 2019 až 2022, bol na Slovenku Covid, kedy predaj nehnuteľností
klesol a to v rámci nemožnosti obhliadok, karantény a nehnuteľnosti s predávali len s ťažkosťami, takže
žalovaný majú za to, že predaj nehnuteľnosti, za cenu, 95, 000Eur, je primeraná cena v roku predaja.
Poukazujem na skutočnosť, že realitné kancelárie krachovali v dôsledku nepredajnosti nehnuteľností.

Tiež chcem poukázať na skutočnosť, že takúto možnosť, požičať si finančné prostriedky od svojich
príbuzných, to na vyplatenie bývalej manželky mal aj žalobca, ale neučinil tak. 11. Poukazujeme aj
na skutočnosť, že žalobca sám vlastnoručne pre notárom podpísal kúpnu zmluvu dňa 7.10. 2020,
kde v článku VI, výslovne uviedol, že zmluve porozumel, a a vyhlásil, že zmluva bola uzavretá podľa
slobodnej a vážnej vôle. Mám za to, že žalobca nie je, nebol zbavený spôsobilosti na právne úkony

a podľa pokynov jeho advokátky JUDr. Remšíkovej, zmluve dostatočne porozumel a výhrady k cene
nehnuteľnosti nemal. 12. Ak sa žalobca, opiera u ustanovenie § 39 a, a 39 Občianskeho zákonníka,
toto ustanovenie zo strany žalobcu nemôže obstáť, nakoľko, toto ustanovenie sa aplikuje na zmluvy
o pôžičke a spotrebiteľské zmluvy. V tomto prípade sa nejedná ani o jednu z nich. Poukazujeme na
skutočnosť , že Zmluva o pôžičke, zo dňa 11.9. 2020 bola uzatvorené bezúročne. 13. Poukazujem na

skutočnosť, že sme ako manželia teda žalovaní (1,2 rade nehnuteľnosť od kúpy nehnuteľnosti a to 7.10.
2020, nehnuteľnosť rekonštruovali, nakoľko žalobca im nehnuteľnosť predal v stave . kedy poschodie
v dome nebolo obyvateľné. 14. Žalobca, sa však s touto skutočnosťou zhodnotenia nehnuteľnosti vo
svojej žalobe nevyporiadal, a žiada súd, aby určil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti. Takýto petit
nemôže obstáť nakoľko sa žalobca nevyporiadal so skutočnosťou, že ak by sa stal žalobca vlastníkom

predmetnej nehnuteľnosti, akú cenu by vyplatil žalobcom, ktorá sa rapídne zvýšila po rekonštrukcií
nehnuteľnosti. Jeho žaloba je špekulatívna, nakoľko, zhodnotením nehnuteľnosti, sa žalobca sa vôbec
nezaoberal. Petit v žalobe je neurčitý a zakladal by zo strany žalobcu bezdôvodné obohatenie. 15.
Úžera je v zmysle Synonymického slovníka slovenčiny (Veda, SAV, 1995, s. 797), ako aj podľa Krátkeho
slovníka slovenského jazyka (Veda, SAV, 1997, s. 783) požičiavanie peňazí na vysoké úroky. Podotýkam

že pôžička zo strany žalovaného 1, 2 bola bezúročná. 16. Dávam do pozornosti výklad a konštantnú
judikatúru, ktorá nepomer medzi hodnotou plnenia a protiplnenia, a tak nemôže byť samo o sebe
dôvod neplatnosti či zásahu do právneho úkonu (napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
30 Cdo 1653/2009) a je potrebné, aby sa k tejto podmienke pripojili i ďalšie skutočnosti zakladajúce
rozpor s dobrými mravmi na konštatovanie nevykonateľnosti či neplatnosti právneho úkonu. 17. Najvyšší

súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 244/2018 konštatoval, že sa neprieči zákonu, pokiaľ účastníci
kúpnej zmluvy v prípade, na ktorý sa nevzťahuje cenová regulácia, dojednajú kúpnu cenu vo výške,
ktorá je buď vyššia alebo nižšia ako cena obvyklá (trhová). V rámci zmluvnej voľnosti nie je v týchto
prípadoch právnym poriadkom zakázané ani dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny (laesio enormis), resp.
dojednanie, pri ktorom je "zvlášť hrubý nepomer medzi plnením a protiplnením pri kúpe nehnuteľností".

Sama skutočnosť, že účastníci kúpnej zmluvy dohodli príliš nízku kúpnu cenu, nepredstavuje rozpor
so zákonom a nezakladá absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka. 18. Pokiaľ bolo uzavretie kúpnej zmluvy výsledkom dohody, samo dojednanie kúpnej ceny
v tejto výške a to 95,000 Eur, nie je v rozpore s dobrými mravmi, nemá spoločensky neakceptovateľné
ciele, ani dôsledky, ktoré by boli v kolízii s dobrými mravmi. Český občiansky zákonník však vo svojich

ustanoveniach upravil inštitút hrubého nepomeru plnenia a prekonal dovtedajšiu judikatúru v tom smere,
že hrubý nepomer medzi hodnotou plnenia a protiplnenia v súčasnosti môže samo o sebe viesť k
súdnemu zásahu do zmluvy. 19.Východiskom pre určovanie výšky pomeru plnenia a protiplnenia sa
však javí práve hodnota jednej polovice. Je potrebné mať na pamäti, že uplatňovanie doktríny laesioenormis, je výrazným zásahom do zmluvnej slobody ako jedným zo základných zásad súkromného
práva. Zároveň poukazujem na konštantnú judikatúru českej republiky: 19. Rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR zo dňa 31.8.2010, sp. zn. 30 Cdo 1653/2009: „… Nejvyšší soud v usnesení ze dne 17.

června 2008, sp. zn. 30 Cdo 1776/2007 judikoval, že obecně platí a je samozřejmostí, že účastníci
kupní smlouvy nejsou v zásadě vázáni či omezeni ve sjednání výše kupní ceny, která není upravena
cenovým předpisem. Mohou si tak sjednat i cenu, která se odchyluje od ceny obvyklé (tržní), zejména,
jde-li o cenu podstatně nižší. Platné právo nemá žádné ustanovení o sjednání příliš nízké kupní ceny
(laesio enormis), pokud taková cena není v rozporu s cenovými předpisy. Od tohoto právního názoru

nemádůvod se Nejvyšší soud ani v této věci odchylovat. Nelze ovšem vyloučit, že okolnost hrubého
nepoměru plnění jedné ze stran k tomu, co poskytla druhá strana, může ve spojitosti s dalšími okolnostmi
toho kterého případu naplňovat znaky jednání, které již koliduje s dobrými mravy. Avšak sama o sobě
taková okolnost absolutní neplatnost právního úkonu, jímž mělo dojít k uvedenému hrubému nepoměru
v plnění, ve smyslu § 39 obč. zák. (pro jednání contra bonos mores) založit nemůže.“ 20. Najvyšší súd
ČR ešte v rozhodnutí sp. zn. 30 Cdo 1776/2007 judikoval, že: „Nejvyšší soud v usnesení ze dne 17.

června 2008, sp. zn. 30 Cdo 1776/2007 judikoval, že obecně platí a je samozřejmostí, že účastníci
kupní smlouvy nejsou v zásadě vázáni či omezeni ve sjednání výše kupní ceny, která není upravena
cenovým předpisem. Mohou si tak sjednat i cenu, která se odchyluje od ceny obvyklé (tržní), zejména,
jde-li o cenu podstatně nižší. Platné právo nemá žádné ustanovení o sjednání příliš nízké kupní ceny
(laesio enormis), pokud taková cena není v rozporu s cenovými předpisy. Od tohoto právního názoru

nemá důvod se Nejvyšší soud ani v této věci odchylovat. Nelze ovšem vyloučit, že okolnost hrubého
nepoměru plnění jedné ze stran k tomu, co poskytla druhá strana, může ve spojitosti s dalšími okolnostmi
toho kterého případu naplňovat znaky jednání, které již koliduje s dobrými mravy. Avšak sama o sobě
taková okolnost absolutní neplatnost právního úkonu, jímž mělo dojít k uvedenému hrubému nepoměru
v plnění, ve smyslu § 39 obč. zák. (pro jednání contra bonos mores ) založit nemůže.“ Máme za to, ako

žalovanív1,2,rade,žežalobcaneuniesoldôkaznébremenovovzťahukvžalobeourčenievlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, a zároveň neosvedčil naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam podľa § 137 písm. c) CSP. Na základe vyššie uvedeného žiadam,
aby Okresný súd Pezinok, sp. zn. 48C/11/2024, žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovaným
náhradu trov konaia v rozsahu 100%.

5. Žalovaní na preukázanie svojich tvrdení k vyjadreniu (bod 4.) pripojili listinné dôkazy, a to: Mapka GKÚ
(č. l. 76), Kúpna zmluva z 10. marca 2020 o predaji pozemku na J. - prvá strana (č. l. 78) a svojpomocne
vyhotovená fotodokumentácia (č. l. 79-87).

6. Žalobca vo vyjadrení - replike (č. l. 104-107) uviedol, cit.: Nepravdivé tvrdenia Žalovaných o
majetkovom stave Žalobcu V prvom rade Žalobca vo všeobecnosti poukazuje na to, že viaceré tvrdenia
Žalovaných uvedené vo Vyjadrení sú nepravdivé, účelové, plné vzájomných protirečení, subjektívne
hodnotiace stav Žalobcu a absolútne nesúvisiace s predmetom Žaloby a s nárokom, ktorého sa
Žalobca prostredníctvom Žaloby domáha. Už v úvode (bod 1.) Vyjadrenia Žalovaní uvádzajú, že „už

niekedy v roku 2016 žalobca prišiel za mnou, ako žalobcom v 1 rade, s prosbou, či nemám záujem,
kúpiť nehnuteľnosť“. Uvedené tvrdenie je v prvom rade absolútne nepravdivé, lebo Žalobca vtedy
nehnuteľnosti definované v Žalobe (ďalej ako „Nehnuteľnosti“) na predaj neponúkal a Nehnuteľnosti
v tom čase boli v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov Žalobcu a jeho bývalej manželky. Bez
ohľadu na uvedené, Žalobca nevidí akúkoľvek relevantnosť tejto informácie v súvislosti s predmetom

Žaloby. Takisto aj hodnotiace úsudky Žalovaných uvedené v bode 2. Vyjadrenia ohľadne manželstva
Žalobcu sú úplne bezpredmetné v tomto súdnom konaní. Tiež nie je pravdou tvrdenie, že bývalá
manželka Žalobcu v tom čase v Nehnuteľnostiach nebývala, ale keďže uvedené tvrdenia nemajú žiadnu
relevanciu v tomto súdnom konaní, tak preto sa uvedenými tvrdeniami (napriek tomu, že sú nepravdivé)
nebudeme ďalej zaoberať. V nasledujúcich bodoch Vyjadrenia Žalovaní v zásade tvrdia to isté, čo tvrdí aj

Žalobca - že Žalobca sa nachádzal vo finančnej a časovej tiesni, keďže potreboval predať nehnuteľnosť
za účelom vyplatenia sumy vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva s manželkou, čo Žalovaní
využili na úkor Žalobcu. Žalovaní potvrdzujú skutočnosť, že Žalobca bol nezamestnaný a nedostal
by od banky úver za účelom vyplatenia bývalej manželky a zachovania si Nehnuteľností. Avšak, nie
sú pravdivé nasledujúce tvrdenia uvedené vo Vyjadrení: a) Žalovaní o Nehnuteľnosti nemali záujem

- práve naopak, Žalovaní Nehnuteľnosti dobre poznali a mali o nich záujem (doteraz v Nehnuteľnosti
bývajú a ani po pár rokoch ju nepredali); b) Žalobca tlačil na Žalovaných - síce Žalobca bol objektívne v
nepriaznivej finančnej situácii, ale žiadnym spôsobom nevyvíjal nátlak na Žalovaných, uvedené tvrdenia
Žalobca striktne odmieta; c) tvrdenie, že Žalovaní mali odporučiť predávať Nehnuteľnosti cez realitnúkanceláriu tiež nie je pravdivé, keďže oni práve naopak mali záujem na nadobudnutí Nehnuteľností;
d) síce rodinný dom čiastočne stojí aj na parcele vo vlastníctve obce, nič to nemení na skutočnosti,
že ostatné pozemky pod rodinným domom tvoriace Nehnuteľnosť boli vo vlastníctve Žalobcu, čo bolo

už zohľadnené v cene Nehnuteľností pri príprave znaleckého posudku z roku 2020 a takáto riadne
skolaudovaná Nehnuteľnosť je / bola plne spôsobilá na bankové financovanie. Síce Žalovaní tvrdia, že
oni nepotrebovali bývať v Nehnuteľnostiach lebo mali vlastné bývanie, tak prečo sa potom presťahovali
do Nehnuteľností a už pred tým ako bola uzatvorená kúpna zmluva na Nehnuteľnosti tam trvalo bývali?
Odpoveď je, že Žalovaným vyhovovalo bývať v Nehnuteľnostiach a preto aj potom využili tieseň Žalobcu,

abymohlinadobudnúťvlastníckeprávokNehnuteľnostiamzaneprimeranenízkucenuazaneprimerane
nevýhodných podmienok pre Žalobcu. V bode 6. a 7. Vyjadrenia a Žalovaní vyjadrujú k finančnej situácii
Žalobcu (hlavne počas jeho života v USA). Z dôvodu, že bol Žalobca na Slovensku nezamestnaný
odišiel s vidinou zárobku do USA, kde v tom čase žil Žalobcov brat, ktorý vlastnil upratovaciu firmu
(čo uviedli aj Žalovaní vo Vyjadrení). Žalobca sa zamestnal vo firme svojho brata a vykonával všetky
potrebné aktivity v uvedenej firme, vrátane upratovacích prác. Síce v USA sa stal vlastníkom motorového

vozidla, ale to bolo výlučne za účelom výkonu pracovných činností (kto býval v USA vie, že ojazdené
motorové vozidlá a pohonné hmoty sú v USA oveľa lacnejšie ako na Slovensku a že bez motorového
vozidla v USA je skoro nemožné fungovať v bežnom živote a vykonávať prácu). Žalovaní klamú keď
tvrdia, že si v USA Žalobca kúpil nové motorové vozidlo, keďže kúpil ojazdené vozidlo, a to na splátky, a
výlučne za účelom výkonu práce. Žalobca vôbec neviedol v USA okázalý život, práve naopak, Žalobca

býval u svojho brata v dvojizbovom byte v nájme, v ktorom žili štyri dospelé osoby a spal na gauči v
obývačke. Keďže však firma Žalobcovho brata skrachovala, Žalobcovi ostali nevyplatené peniaze, ktoré
si v USA odrobil. Žalobcovi teda neostalo nič iné, ako sa vrátiť späť na Slovensko bez zarobených
peňazí. Po príchode na Slovensko Žalobcu ako aj celý svet zasiahla koronakríza, ktorá ešte viac
pritlačila Žalobcu v jeho tiesnivej situácii a Žalobca mal problém si v čase krízy nájsť zamestnanie. Čiže

tvrdenie, že Žalobca viedol v USA okázalý životný štýl a že po návrate na Slovensko disponoval so
značnými finančnými prostriedkami nie je vôbec pravdivé. To, že sa Žalovaní „zľutovali“ nad Žalobcom a
predali svoju nehnuteľnosť a zobrali si pôžičku za účelom „dobrosrdečnej“ pomoci Žalobcovi je účelové
tvrdenie, ktoré akurát preukazuje fakt, že Žalovaným vyhovovalo bývanie v Nehnuteľnostiach a chceli
k nim nadobudnúť vlastnícke právo. Uvedené tvrdenie Žalovaných nemá žiaden súvis s predmetným

súdnym konaním, a navyše je až zarážajúce a zároveň smiešne tvrdiť, že Žalovaní sú ukrivdení lebo
mali problém po 3 rokoch od nadobudnutia vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam zaplatiť Žalobcovi
sumu vo výške cca 25% reálnej ceny Nehnuteľností v čase predaja - uvedené akurát svedčí o tom,
ako Žalovaní vnímajú celú situáciu a ako sa správajú k Žalobcovi. Žalovaní tvrdia, že Žalobca si po
zaplatení druhej časti kúpnej ceny (teda 3 roky po tom, čo nadobudli Nehnuteľnosti), kúpil nové Audi

za sumu vo výške 41.000,- EUR. Skutočnosť je taká, že Žalobca si kúpil ojazdené motorové vozidlo
vyrobené v roku 2014, a to tiež na úver, ktorý spláca 7 rokov. Vozidlo stálo Žalobcu 12.000,- EUR (a
nie 41.000,- EUR, ako uvádzajú Žalovaní). Uvedené tvrdenie Žalovaných akurát zdôrazňuje skutočnosť,
aké dôležité bolo pre Žalobcu obdržanie druhej splátky kúpnej ceny za Nehnuteľnosti. Tiež nie je pravda,
že by sa Žalovaná v 2. rade starala o Žalobcu po jeho príchode na Slovensko. Síce Žalobca a Žalovaní

spočiatku spoločne bývali v Nehnuteľnosti, Žalobca sa staral sám o seba. Ďalej tvrdenie uvedené bode
10. Vyjadrenia, že Žalovaní sa dostali do tiesne lebo po 3 rokoch od nadobudnutia vlastníckeho práva
k Nehnuteľnosti (v danom čase v hodne minimálne 160.000 EUR) museli zaplatiť Žalobcovi druhú časť
kúpnej ceny je tak absurdné, že je až smiešne (ako už bolo spomenuté vyššie). 3. Nepravdivé tvrdenia
Žalovaných o realitnom trhu na Slovensku a v okolí Bratislavy v rokoch 2019-2022 Žalovaní tvrdia, že

v rokoch 2019 až 2022 predaj nehnuteľností klesol a že realitné kancelárie v tom období krachovali
v dôsledku predaja nehnuteľností. Uvedené tvrdenia nie je vôbec pravdivé - záujem o nehnuteľnosti
bol obrovský, dopyt po nehnuteľnostiach v danom období ďaleko prevyšoval ponuku (hlavne v okolí
hlavného mesta SR Bratislavy), čo malo vplyv na rapídny nárast cien nehnuteľností, čo Žalobca už
preukázal už štatistikami uvedenými v prílohách Žaloby. Realitné kancelárie zažívali najlepšie roky

v danom období (mali vysoké tržby aj zisky). Tzv. kríza v nehnuteľnostiach prišla až neskôr, a to v
rokoch 2022 a 2023, kedy nastal rast úrokových sadzieb a trh s nehnuteľnosťami sa spomalil. Nižšie
uvádzame citáty z hodnotenia realitného trhu na konci roku 2021, ktoré preukazujú, že o nehnuteľnosti
(hlavne v okolí Bratislavy) bol vysoký záujem a že predaj nehnuteľností v danom období neklesol -
teda opak toho, čo tvrdia Žalovaní: „Druhý pandemický rok 2021 si realitní makléri zapamätajú vďaka

nedostatku nehnuteľností a vysokým cenám. Bohužiaľ, tento trend by mal pokračovať. Pre avizované
zdražovanie stavebných materiálov a energií ceny v budúcom roku ešte porastú. Už teraz je najväčší
záujem o dokončené novostavby.“ „Aký bol rok 2021 pre realitných maklérov? Ako si ho zapamätajú?
Rok 2021 bol pre maklérov turbulentný a to z dôvodu enormne rastúcich cien nehnuteľností v krajskýchale aj v okresných mestách a najmä v Bratislave. Boj o klienta bol ťažší, pretože každý vlastník
nehnuteľností chce získať maximum za predaj, ale nie vždy sa dalo na trhu takú cenu získať. Preto bol
vyvíjaný tlak na realitné kancelárie a maklérov enormný. Čo sa týka dopytu po nehnuteľnostiach, ten sa

neustále zvyšoval pretože ponúkaných nehnuteľností na predaj je stále na trhu nedostatok. Makléri sa
museli neustále zdokonaľovať, školiť a viac profesionalizovať. Rok 2021 si makléri zapamätajú ako rok
maximálnych cien za nehnuteľnosti.“ „Pre realitných maklérov býva najsilnejším obdobím jeseň. Ako by
ste zhodnotili tú tohtoročnú? Áno, môžem potvrdiť, že jeseň je aj tento rok silná. Predaje boli ale počas
celého roka (t. z. 2021) na najvyšších hodnotách a prípravu na jeseň realitné kancelárie nepodcenili,

čím mám na mysli hlavne kooperácie s finančnými domami alebo finančnými sprostredkovateľmi.“
Strana 5/7 „Posledné roky nás sprevádzal neobvyklý nárast cien nehnuteľností, ktorý nepoľavil ani
počas covidovej pandémie. Za posledných 5 rokov sme v celoplošnom priemere evidovali 10 - 13%
né medziročné nárasty cien starších bytov a rodinných domov, vďaka čomu sa v niektorých regiónoch
postupne vyšplhali aj o niekoľko stoviek percent.“ „Bratislava má problém s nedostatkom bytov. Tento
fakt môžete ignorovať, ale nemôžete ho poprieť. Ceny nehnuteľností stúpajú..... Aj vysoká cena je

jedným z dôvodov, prečo spotrebitelia kúpu nehnuteľnosti neodkladajú - boja sa, že kým budú čakať,
byty opäť zásadne zdražejú..... Na prvý pohľad to môže vyzerať, že vysoké ceny pri nových projektoch
si developeri vyrubili preto, že môžu. Realita je však o niečo sofistikovanejšia. Dalo by sa všeobecne
konštatovať, že ponuka v súčasnosti nevie uspokojiť dopyt.“ Dôkaz: Články hodnotiace realitný trh v
danom období: - https://www.zoznamrealit.sk/blog/nehnutelnosti-rok-2021-je-rokommaximalnych- cien

- https://www.asb.sk/development/realitny-trh/ako-na-dostupnejsiebyvanie 4. Výklad ustanovenia § 39a
Občianskeho zákonníka Žalovaní vo Vyjadrení uvádzajú, že „Ak sa žalobca, opiera u ustanovenie §
39 a, a 39 Občianskeho zákonníka, toto ustanovenie zo strany žalobcu nemôže obstáť, nakoľko, toto
ustanovenie sa aplikuje na zmluvy o pôžičke a spotrebiteľské zmluvy. V tomto prípade sa nejedná ani o
jednu z nich.“ Uvedené tvrdenia žalovaných ako aj ich právny výklad je absolútne a zrejme nesprávny -

viď napr. komentár k Občiansku zákonníku: Občiansky zákonník I., Komentár, 2. vydanie, Števček, M.,
Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450.
Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019: „Napriek tomu, že historicky sa pojem „úžera“ spája s
poskytovaním pôžičiek, a úmyslom zákonodarcu bola ochrana slabšej zmluvy v oblasti spotrebiteľského
práva, úžeru v zmysle uvedenej definície nemôžeme obmedzovať len na úverové zmluvy, spotrebiteľské

zmluvy alebo na konkrétny zmluvný typ. Úžera sa však bude vzťahovať na všetky odplatné právne
úkony (teda okrem zmlúv o úvere alebo pôžičke aj kúpna zmluva, nájomná zmluva, zmluva o dielo
atď.). Úžera sa nebude týkať bezodplatných zmlúv (darovacej zmluvy, zmluvy o výpožičke) v prípade,
ak tie nebudú podmienkou uzavretia alebo uzavreté v súvislosti s inými zmluvami, v kontexte ktorých
môže byť naplnený tento inštitút (darovacia zmluva uzavretá ako podmienka alebo úkon súvisiaci s inou

zmluvou, prípadne aj s inou osobou, ktorej sa poskytne v súvislosti s darovaním plnenie, ktoré bude
v hrubom nepomere s darovaním).“ „Objektívnou stránkou tejto skutkovej podstaty je plnenie, ktorého
majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere. Objektívna stránka nemusí
byť dokonaná (stačí sľub), rovnako nemusí byť vykonaná priamo stranou, ktorá využíva poskytnuté
plnenie, ale aj inou treťou osobou. Hrubý nepomer sa posudzuje k momentu uzavretia zmluvy, na hrubý

nepomer, ktorý vznikol neskôr, sa neprihliada. Ak však ide o plnenie, ktorého predmetom je dodanie
veci alebo poskytnutie služby, je možné považovať za primeranú cenu takú, ktorá bude vytvorená
obstarávacími nákladmi, primeranými, resp. obvyklými prevádzkovými nákladmi a primeraným ziskom.
Takúto odplatu bude potrebné posúdiť za primeranú a k vzniku hrubého nepomeru nedôjde, a to aj
napriek tomu, že cena bude vyššia ako porovnateľné plnenie iného dodávateľa. V prípade však, ak

skutočnú cenu nebude možné zistiť, je možné aj pri iných plneniach postupovať určením obvyklej ceny (k
tomu pozri v § 618, 671, § 729 ods. 2). Rovnako právnemu názoru Žalovaných uvedenému vo Vyjadrení
odporuje právny názor uvedený v komentári k Občianskemu zákonníku od JUDr. Imricha Feketeho,
CSc.: „Subjektmi úžerníckeho právneho úkonu sú jednak osoba profitujúca z úžerníckeho konania, a
ďalej osoba, ktorá z určitého dôvodu prevádza svoj majetok na druhej strane záväzkového vzťahu,

ktorého hodnota je v hrubom nepomere k plneniu, ktorý prevodca získava za taký majetkový transfer.
Úžerou podľa § 39a OZ môžu byť postihnuté všetky fyzické osoby, ktoré nevykonávajú podnikateľskú
činnosť a vstupujú do právnych vzťahov s inými, prevažne podnikajúcimi fyzickými alebo právnickým
osobami; úžera nie je teda výlučne viazaná spotrebiteľské vzťahy, ktorých stranou je vždy spotrebiteľ.“
Z uvedeného je zrejmé, že tvrdenia Žalovaných aj v tejto časti sú nepravdivé a že práve táto skutková

situácianapĺňavšetkyskutkovéznakyúžeryvzmysleObčianskehozákonníka.5.OstatnéŽalovaníďalej
v bodoch 13. a 14. tvrdili, že Žalobca sa nezaoberal zhodnotením Nehnuteľnosti zo strany Žalovaných.
Žalobca poukazuje v prvom rade na to, že v rámci kontradiktórneho civilného sporového konania
Žalobca sa domáha svojho nároku, čím je určenie vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam. Žalobcanemôže mať vedomosť, či vôbec, prípadne v akej miere alebo v akej hodnote Žalovaní upravovali a
rekonštruovali Nehnuteľnosti. Ako reakciu na bod 15. a nasl. vyjadrenia Žalobca uvádza, že práve všetky
okolností prípadu nasvedčujúce úžere a hrubému nepomeru práv a povinností zmluvných strán (ako

napr. neprimeraná a neštandardná 3-ročná splatnosť kúpnej ceny za Nehnuteľnosti, detailne opísaná
tieseň Žalobcu, nepriaznivé majetkové pomery Žalobcu, atď.) sú detailne opísané či už v Žalobe, alebo
aj v tomto vyjadrení 6. NÁVRH V rámci tejto Žaloby Žalobca zdôrazňuje, že je nemysliteľné, aby v
právnom štáte vyššie opísané konanie Žalovaných zneužívajúce tieseň tretej osoby požívalo právnu
ochranu. Je zrejmé, že konanie Žalovaných odporuje zákonu a dobrým mravom. Žalobca je toho názoru,

že právny poriadok a orgány Slovenskej republiky (zvlášť súdy, ktoré dohliadajú na spravodlivosť a
dodržiavanie zákona) musia chrániť osoby, ktoré vzhľadom na všetky okolnosti konajú poctivo a na
druhej strane právny poriadok a orgány Slovenskej republiky musia zamedziť konaniu osôb, ktoré
je nepoctivé. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Žalobca žiadajú konajúci súd, aby súd vydal
rozsudok tak, ako to Žalobca uviedol v Žalobe.

7. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení k vyjadreniu (bod 6.) pripojili listinné dôkazy, a to finančné
údaje vybraných prominentných realitných kancelárií (č. l. 108).

8. Žalovaní v spoločne podanom vyjadrení - duplike (č. l. 117-118) uviedli, cit.: 1. Žalobcovi, ktorý je
v predmetnom spore zastúpený advokátskou kanceláriou Strategy legal, s.r.o., bolo dňa 20. 6. 2024,

súdom do elektronickej pošty doručené vyjadrenie žalovaných v 1-2 rade, spolu s výzvou tým, že k
predmetnému vyjadreniu sa má žalobca vyjadriť v lehote 10 dní od doručenia vyjadrenia, s poukazom
na to, že súd ich upozornil na skutočnosť, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy
súd nemusí prihliadnuť. Žalobcovi v zastúpení advokátskej kancelárie, bola výzva spolu s vyjadrením a
onačenými dôkazmi, teda pošta doručená fikciou doručenia 8.7. 2024. Poukazujeme na skutočnosť, že

až 17.7.2024 podal žalobca žiadosť o predlženie lehoty, to znamená, že po termíne, ktorý bol 8.7.2024
cca 9 dní po termíne. 2. Žalobca si svojvoľne predĺžil lehotu, a to len oznámením súdu (Žiadosť o
predĺženie lehoty na vyjadrenie žalobcu) a to z dôvodu čerpania dovolenky právneho zástupcu žalobcu
a následnej kritickej zdravotnej situácie blízkeho člena rodiny právneho zástupcu žalobcu. Poukazujeme
na skutočnosť, že to tvrdenie nebolo nejako relevantnými dokladmi preukázané a následne žiadnym

uznesením zo strany súdu, nebolo žalobcovi odsúhlasené, že súd akceptuje predlženie lehoty zo strany
žalobcu - v zastúpení Strategy legal, s.r.o. 3. V tejto dobe, uzavretia Zmluvy o budúcej zmluve, ( 11.
9.2020) už žalobca, ako sám tvrdí, (o tejto skutočnosti priložil aj dôkaz, ako prílohu k žalobe) disponoval
Znaleckým posudkom číslo 47/2019, ktorý bol vypracovaný za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty
predmetných vyššie uvedených nehnuteľností a cenu nehnuteľnosti za ktorú mala byť nehnuteľnosť

predaná nerozporoval, hoci cenu určenú znaleckým posudkom poznal a napriek tomu zmluvu o budúcej
kúpnej zmluve vlastnoručne podpísal. To čo tvrdí žalobca, je tendenčné a nepravdivé, nakoľko zmluva
pôžičke bola uzavretá 11.9.2020, spolu so Zmluvou o budúcej kúpnej zmluve v ktorej je v ustanovení
čl. IV, bode 4.3. jednoznačne uvedené, že: „Účastníci prehlasujú, že zmluva o budúcej kúpnej zmluve,
bola uzavretá dobrovoľne, bez nátlaku, nie v tiesni a nie za inak nenápadne nevýhodných podmienok.

Účastníci si zmluvu prečítali, porozumeli jej a na znak súhlasu s jej obsahom ju vlastnoručne podpísali.
Ak mal žalobca za to, že cena nezodpovedá jeho predstavám, mohol od zmluvy o uzatvorení budúcej
zmluvy odstúpiť, bolo to jeho právo. Neučinil tak, následne uzavrel dňa 7.10. 2020 Kúpnu zmluvu zo
žalovanými 1-2 rade. Aj v tejto Kúpnej zmluve zo dňa 7 .10. 2020 v čl. VI v bode 6.5 je jednoznačne
uvedené: „Zmluvné strany obsahu zmluvy porozumeli, vyhlasujú, že táto bola uzavretá podľa ich pravej

slobodnej a vážnej vôle, a na znak súhlasu s jej obsahom túto vlastnoručne podpísali.“ Ani od tejto
Kúpnej zmluvy žalobca neodstúpil v zákonom stanovenej lehote do 3 rokov. Je priam urážlivé zo strany
žalobcu, tvrdenie, že sa žalovaným páčilo bývať v nehnuteľnosti žalobcu, opakujeme, že žalovaný
tam bývali na základe prosby žalobcu a platne uzavretej nájomnej zmluvy zo dňa 12.5.2018, a to z
dôvodu, aby nehnuteľnosť nechátrala, nakoľko žalobca odcestoval do USA. Žalovaný mali kde bývať,

neboli bezdomovci, a nehľadali si bývanie. Máme za to, že takéto osočovanie zo strany žalobcu je
neprofesionálne a do konania, ako dôkaz nepatrí. Žalovaní 1-2 rade si splnili na základe Kúpnej zmluvy
zo dňa 7.10. 2020 riadne a v čas svoj záväzok voči žalobcovi na základe čl. III bod 3.1 písmena b)
zaplatili druhú časť kúpnej ceny riadne a včas a presne špecifikovanú a dohodnutú sumu vo výške 41.
000 Eur. Nechápeme, čo tým žalobca myslí, čo má zaplatenie druhej časti kúpnej ceny, zo správaním

sa k žalobcovi? Žalobca zrejme opomenul, že žalovaná mu poskytovala v čase návratu z USA bývanie
a stravu za 100 Eur mesačne!!! (dôkaz výpis z banky o úhradách žalobcu). Pritom náklady na stravu
a spotrebu energií boli oveľa vyššie. Žalobca asi opomenul, že nehnuteľnosť sa predávala nie v
čase, keď bola vyplácaná druhá časť kúpnej ceny, ale v roku 7.10.2020, nechápeme prečo žalobcauráža žalovaných. Koľko by mala hodnotu nehnuteľnosť v danom čase, keď žalovaní vyplácali 2 časť
nehnuteľností je otázne a sporné, nakoľko bez rekonštrukcie a udržiavania zo strany žalovaných by
nehnuteľnosť nemala ani takú hodnotu za koľko ju žalobca v stave dezolátnom predal. 4. To či trend realít

stúpal,aleboklesalaprieskumrealitnýchkanceláriísvecounesúvisia,ačidopytaponukarealítbolainá,
ako v čase predaja predmetnej nehnuteľnosti, je v tomto konaní bezpredmetné, nakoľko predávajúci,
žalobca si určil cenu za ktorú nehnuteľnosť predal sám. Uzavrel platnú kúpnu zmluvu s kupujúcimi, teda
žalovanými v 1- 2 rade a sám ju aj podpísal a podpis overil u notára. 5. Ak má žalobca za to, a poukazuje
v žalobe na skutočnosť, že bol v tiesni, a zmluvu podpísal za nápadne nevýhodných podmienok, mal

možnosť od zmluvy odstúpiť a to na základe ust. § 49 Občianskeho zákonníka. Právo na odstúpenie
od zmluvy pre vadnosť právneho úkonu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok treba uplatniť vo
všeobecnej 3 ročnej premlčacej dobe. (ust. § 101 Občianskeho zákonníka.) Žalobca si však toto svoje
právoodstúpeniaodzmluvyv3ročnejpremlčacejlehoteneuplatnil,odzmluvyneodstúpil.Žalovanímajú
za to, žalobca nesplnil zákonnú povinnosť, odstúpenia od kúpnej zmluvy ani v prípade zmluvy o budúcej
zmluve od zmluvy neodstúpil, tak ako sme uvádzali vyššie. Ak by žalobca od zmluvy odstúpil zmluvy tak

by sa zrušila od začiatku (ex tunc). 6. Žalobca až 18.2.2024,podal žalobu na určenie vlastníckeho práva
nehnuteľnostiam a to len z dôvodu, že nestihol a premeškal lehotu na odstúpenie od Kúpnej zmluvy
( poukazujeme na premlčanie 3 ročnej lehoty). Poukazujeme na skutočnosť , že v tejto žalobe o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalobca neosvedčil naliehavý právny záujem nakoľko žalobca
mal iný spôsob ochrany no nevyužil ho. 7. Žalobca nemôže poukazovať na dosiahnutie zhody zápisu

vo verejnom registri so skutočným právnym stavom, ako naliehavý právny záujem , nakoľko žalobca
nie je vlastníkom nehnuteľností, (a to z dôvodu , že predmetná Kúpna zmluva bola platne uzavretá)
žalobca nevyužil zákonnú možnosť odstúpenia od zmluvy (čo je jednostranný právny úkon zo strany
žalobcu). V prípade, že by mu žalovaní odmietli vrátiť nehnuteľnosť, tak mal možnosť podať iný typ
žalobyspoukazomnasplneniesipovinnostiodstúpeniaodkúpnejzmluvy.Vzhľadomnavyššieuvedené

máme za to, že žalobca neosvedčil naliehavý právny záujem, čo je pre úspešnosť žaloby o určenie,
prvoradý atribút. Z dôvodu, neosvedčenia naliehavého právneho záujmu a z dôvodu premlčania v lehote
3 rokov, kedy mal žalobca právo odstúpiť od zmluvy, žiadame, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol,
a žalovaným priznal trovy konania v rozsahu 100 %.

9. Súd v spore nariadil pojednávanie na 5. novembra 2024 (č. l. 126-129), na ktoré sa osobne dostavili
žalovaní a zástupcovia strán sporu, ktorí v rámci prednesov podľa § 181 ods. 1 Civilného sporového
poriadku uviedli, cit. zo zápisnice: „Predstúpil PZ žalobcu , ktorý uvádza: V plnom rozsahu sa pridŕžame
žaloby a písomného vyjadrenia, ktoré sme doručili v rámci súdneho konania. Vzhľadom na písomné
podania chcem iba uviesť podstatný obsah žaloby: Žalobca uzavrel v októbri 2020 KZ so žalovanými, na

základe ktorej previedol nehnuteľnosti špecifikované v žalobe na žalovaných. Žalobca v čase prevodu
nehnuteľnosti sa nachádzal v majetkovej ako aj emocionálnej tiesni z dôvodu, že bol nezamestnaný,
nemal voľné finančné prostriedky a potreboval vypriadať BSM po rozvode manželstva a vzhľadom na
jeho finančnú situáciu nebol schopný predmetnú čiastku uhradiť, pod tlakom okolností, ako je uvedené
v žalobe uzavrel KZ, na základe ktorej previedol nehnuteľnosti za sumu vo výške 95.000 eur. Keďže ide

o nehnuteľnosti v blízkosti hlavného mesta SR s podlahovou plochou približne 220 m2 so záhradou
približne o veľkosti 470 m2. s vonkajším bazénom, altánkom, prístreškom pre auto a vlastnou studňou,
nehnuteľnosť bola ocenená k decembru 2018 na sumu vo výške 131.000 eur, o 2 roky neskôr bola
nehnuteľnosť predaná značne pod znalcom stanovenú sumu, nehovoriac o tom, že obdobie medzi rokmi
2018 až 2022 je obdobím, v ktorom nehnuteľnosti na území SR hlavne v hlavnom meste a v jeho okolí

rástli raketovým tempom, čo sme preukázali štatistikami NBS z daných období. Prvá časť kúpnej ceny
bola uhradená formou zápočtu voči pôžičke, ktorá smerovala na vyporiadanie BSM v totožnej výške a
druhá časť kúpnej ceny v zmysle predmetnej KZ mala byť zaplatená až o 3 roky neskôr vo výške 41.000
eur. Takýto spôsob prevodu nehnuteľnosti je značne neštandardný, keďže štandardom je, že kúpnu cenu
pri nehnuteľnostiach kupujúci platí hneď a nie až o 3 roky neskôr a už vôbec nie pri nehnuteľnostiach. V

zmysle „cituje § 39a OZ“. Žalovaný v danom období mali priateľský vzťah so žalobcom, žalovaní užívali
nehnuteľnosť už od mája 2018, veľmi dobre poznali stav nehnuteľnosti a rovnako veľmi dobre poznali,
či už osobné, alebo majetkové pomery žalobcu. Z podmienok uzatvorenia KZ je zrejmé, že žalovaní
zneužili tieto vedomosti, ktoré mali o nehnuteľnosti, či už o pomeroch žalobcu a dotlačili žalobcu na
uzatvorenie KZ. Žalobca je toho názoru, že v tomto prípade došlo k úžere v zmysle § 39a OZ a preto

kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom. Ďalšie detaily danej situácie, kedy žalobca
musel odcestovať za prácou do USA a o jeho neúspešnom pôsobení v USA a návrate na Slovensko
sú opísané v žalobe a vo vyjadrení. Na základe uvedeného žalobca žiada, aby súd rozhodol tak, ako
je uvedené v žalobe a žalobca je názoru , že splnil všetky podmienky a preukázal všetky podmienkypotrebné na to, vrátane naliehavého právneho záujmu keďže nie je zapísaný v Katastri nehnuteľností,
aby súd rozhodol tak, ako žalobca žiada. Predstúpila PZ žalovaných, ktorá uvádza: Nemôžeme súhlasiť
so žalobou ktorú podal žalobca prostredníctvom AK strategy legal. Je pravdou, že moji klienti boli

priatelia žalobcu, čo sa týka nehnuteľnosti - niekedy na jar 2018 prišiel za žalovaným v prvom rade
žalobca s tým, že rozsudok o rozvode nadobudol právoplatnosť a bude musieť vysporiadať BSM medzi
manželmi. V roku 2018 odchádzal žalobca na Floridu do USA a žiadal žalovaného v prvom rade, že
bezodkladne potrebuje, aby nehnuteľnosť od neho odkúpil, nakoľko potrebuje vyplatiť manželku. Tvrdil,
že na SR sa nevráti, ostane v USA žiť a pracovať. Žalovaný 1. mu hovoril, aby nehnuteľnosť dal do

RK, nech sa pokúsi ju predať inak, nakoľko žalovaní nedisponovali peniazmi, aby si mohli nehnuteľnosť
kúpiť. Žalovaní vlastnili nehnuteľnosť a to byt v L. a súčasne pozemok v J.. Všetky finančné prostriedky
mali vložené v nehnuteľnostiach . Žalovaný v prvom rade dostal od žalobcu generálnu plnú moc a
to 9.05.2018, aby ho zastupoval vo všetkých právnych úkonoch v súvislosti s vyporiadaním BSM , a
to keďže boli priatelia a dôverovali si . Žalobca presvedčil žalovaných, aby išli bývať do predmetnej
nehnuteľnosti, ktorá bola v dezolátnom stave, keďže odchádzal do USA a bál sa, že by nehnuteľnosť

inak mohli vykradnúť, alebo táto by chátrala. Za týmto účelom uzatvorili nájomnú zmluvu, ktorá je tiež
súčasťou spisu. Keďže žalobca chcel odísť do USA a potreboval vyplatiť bývalú manželku, poprosil
žalovaných, či by mu nemohli požičať 54.000,- Túto sumu žalovaní nemali , preto predali pozemok za
32.000 eur a zvyšok si požičali od banky a to cestou sestry žalovaného v prvom rade, ktorá vystupovala
ako dlžník. V tej dobe, keď uzavreli zmluvu o pôžičke, zložili peniaze do notárskej úschovy. V deň

uzavretia pôžičky 54.000 eur žalovaní 11.09.2020 uzatvorili žalovaný zmluvu o budúcej zmluve, kde
sa dohodli so žalobcom, že bude táto pôžička započítaná na prvú časť kúpnej ceny na nehnuteľnosť.
Žalobca si dal vypracovať ZP na hodnotu nehnuteľnosti vypracovaný 10.03.2019, čiže mal vedomosť
vopred o hodnote nehnuteľnosti. Žalobca vedel vopred hodnotu podľa ZP, že bola 131.000 eur už v
čase, keď nehnuteľnosť predával žalovaným. Chceme poukázať na skutočnosť, že nehnuteľnosti a

parcely v jednej časti RD na ktorom stojí stavba sú na obecnom pozemku, čiže nie sú vysporiadané a
dokonca z komunikácie s bývalou starostkou obce odkúpenie obecného pozemku pod danou parcelou
č. 1274 /3 by stálo cca 35.000 eur. Vzhľadom aj na túto skutočnosť, že pozemok pod nehnuteľnosťou
je nevyspriadaný, nehnuteľnosť by sa predávala len ťažko, keďže kupujúci si overujú, či pozemok pod
predávanoustavboujevysporiadaný.Ztohtodôvoduajpredávajúciznížilkúpnucenu.Všetkyzmluvydal

vypracovať sám žalobca u JUDr. Ivany Remšíkovej, ktorú si na tento účel aj objednal. JUDr. Remšíková
upozornila pri podpise KZ oboch účastníkov KZ či boli oboznámení so svojimi finančnými možnosťami
a či disponujú finančnými prostriedkami a tak isto upozornila na okolnosti uzatvorenia zmluvy, teda či
táto je uzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Žalobca súhlasil s obsahom zmluvy,
súhlasil aj s tým, že žalovaní sú mu povinní vyplatiť finančné prostriedky v lehote 3 rokov. Následne po

podpise zmluvy 10/2020 bola táto zmluva vložená do katastra nehnuteľností v L.. V roku 2023 v marci
žalovaní si opäť požičali 41.000 , teda zvyšok peňazí a druhú časť kúpnej ceny žalovanému vyplatili
tak, ako to bolo dojednané v zmluve. Chceme poukázať na rozhodnutie NSSR 3CDo244/2018. Máme
za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a naliehavý právny záujem z toho dôvodu ,že KZ bola
podpísaná 7.10.2020. V čl. 4 bode 6.5 je uvedené, že zmluvné strany obsahu zmluvy porozumeli a táto

je uzavretá podľa slobodnej vážnej vôle a na znak súhlasu s jej obsahom túto vlastnoručne podpísali. Ak
žalobca mal za to, že nesúhlasil s obsahom zmluvy a mal za to, že sa jedná o absolútne neplatný právny
úkon, mohol od tejto zmluvy v lehote 3 rokov podľa OZ, nakoľko žalobcovi uplynula lehota, v ktorej mohol
odstúpiť od tejto kúpnej zmluvy, nakoľko žalobu podal až po 3 rokoch . Ak by od zmluvy odstúpil, zrušila
by sa od počiatku, poukazujeme na to, že v žalobe žalobca neosvedčil NPZ, nakoľko žalobca mal iný

spôsob ochrany a to odstúpenie od zmluvy, ktorý nevyužil. Žalobca nemôže poukazovať na dosiahnutie
súladu zápisu vo verejnom registri s reálnym stavom, nakoľko žalobca nie je vlastníkom nehnuteľnosti.
Predmetná KZ bola reálne uzatvorená, žalobca nevyužil možnosť od tejto odstúpiť. Vzhľadom na to
žiadame, aby súd vypočul žalovaných 1 a 2 a tiež žalobcu, aby sa vyjadril k týmto skutočnostiam a
tiež žalobu zamietol, nakoľko žalobca neosvedčil NPZ a žiadame priznať náhradu trov konania. PZ

žalobcu s vyjadrením: V 1 rade súhlasíme s tým, že žalobca udelil žalovanému, generálnu plnú moc , čo
akurát preukazuje, že žalobca v maximálnej miere dôveroval žalovanému 1. A žalovaný plne si vedomí
negatívnej situácie žalobcu uvedenej v žalobe, na základe týchto vedomostí zneužil a dotlačil žalobcu
k podpisu KZ. Žalovaní uvádzajú, že nehnuteľnosť bola v dezolátnom stave tak, že sa žalobca bál
že by nehnuteľnosť mohla byť vykradnutá, alebo táto by schátrala , čo nedáva zmysel. Žalovaní žili v

nehnuteľnosti od roku 2018 a za nájom platili sumu 1 euro. Rovnako je absurdné, že žalovaní tvrdia,
že iba z dôvodu nezištnej pomoci žalobcovi predali nehnuteľnosť - pozemok svojej sestry a následne si
brali pôžičky, len za účelom, aby mohli nezištne pomôcť žalobcovi. Poukazujeme na ZP, ktorý žalobca
priložil k žalobe ako dôkaz. Žalobca si bol plne vedomí hodnoty nehnuteľnosti a práve to, že práveza takých nevýhodných podmienok iba dokazuje to, že bol v tiesni, ktorú žalovaní zneužili. Žalovaní
poukázali na katastrálnu mapu a to, že časť pozemku je vo vlastníctve obce, avšak s touto skutočnosť
sa musel v ZP znalec vysporiadať a musela byť zarátaná do znalcom určenej ceny nehnuteľnosti,

nakoľko výpis z LV a katastrálnej mapy tvorí prílohu ZP. Keby pozemok bol v plnom vlastníctve žalobcu
už pred tým, hodnota nehnuteľnosti by bola omnoho vyššie. Navyše uvedená skutočnosť žiadnym
spôsobom nenarúša užívanie nehnuteľnosti. Čo sa týka ceny nehnuteľnosti určenej ZP zdôrazňujeme ,
že ide o ZP z marca 2019, ktorý ale určoval hodnotu z decembra 2018. A preto, iba pri zohľadnení
už spomínanej inflácie a rastu hodnoty nehnuteľnosti za približne 2 roky, by hodnota nehnuteľnosti

predstavovala 161.501 eur, čo predstavuje 169 % kúpnej ceny s tým, že značná časť kúpnej ceny ani
len nebola v danom čase zaplatená, ale až o 2 a pol roka neskôr. Žalovaní poukazujú na to , že v KZ sa
nachádza štandardná klauzula, ktorá sa nachádza v každej zmluve o prejave vôle. Čo sa však žiadnym
spôsobom nerozporuje tomu, že právny úkon je urobený v tiesni a pod tlakom úžery. Čo sa týka súdneho
rozhodnutia 3cdo/244/ 2018, žalobca nerozporuje žiadnym spôsobom , že zmluvné strany si nemôžu
samyurčiťkúpnucenu,ale poukazujenavšetkyokolnostitohtokonkrétnehoprípadu,zktoréhojezrejmé

že ide o úžeru, čo je zákonom zakázané. Čo sa týka tvrdenia o odstúpení od KZ je to v tomto prípade
absolútne irelevantné, keďže KZ je absolútne neplatným právnym úkonom a od absolútne neplatného
právneho úkonu sa nedá odstúpiť. Právny názor žalovaných, že žalobca mohol odstúpiť od KZ nemôže
byť právne rozhodujúci . Preto, má žalobca za to, že na základe všetkých okolností osvedčil NPZ na
určenievlastníckehoprávakpredmetnýmnehnuteľnostiam.PZžalovanýchsvyjadrením: Chcemdaťdo

pozornosti súdu, že aj keď je dom schátraný, o tento sa treba starať, aby „nespadol,“ treba tam napríklad
kúriť, vetrať, občas pustiť vodu a podobne. Žalovaní mali kde bývať , mali svoj byt, neboli bezdomovci.
Najprv predmetného do rodinného domu cestovali, aby tam vyvetrali, pustili vodu a pod. Nenasťahovali
sa tam ihneď, ale až neskôr na žiadosť žalobcu. Pokiaľ ide o symbolický nájom 1. euro, žalovaní sa o
nehnuteľnosť starali. Po návrate žalobcu v roku 2018 sa žalobca do predmetného domu nasťahoval a

tam sa o neho žalovaná v 2. rade starala. Piekla mu varila, upratovala. Žalovaný 1. pomohol vybaviť
žalobcovi prácu vo Volkswagene. V tiesni nebol, pred odchodom do USA pracoval vo Volkswagene.
Pokiaľ ide o dojednanie o prejave vôle, ide o právne záväznú formuláciu, s ktorou sa žalobca oboznámil
a keď mal za to, že zmluvu uzatvára v tiesni, alebo za zjavne nevýhodných podmienok, mohol túto
nepodpísať. Dojednanie o odklade úhrady časti kúpnej ceny si u JUDr. Remšíkovej vymienil práve

žalobca. Žalobca nijakým spôsobom, iba ústne, nepreukázal tieseň, iba to od prezentoval. Nepreukázal
okolnosti ako sa do tej tiesne dostal. Máme za to, že predmetná zmluva nie je absolútne neplatná,
doteraz to nebolo súdom ani iným orgánom skonštatované a preto máme za to, že žalobca od tejto
zmluvy odstúpiť mohol. PZ žalobcu s vyjadrením: Chcel by som podotknúť, že pokiaľ sa žalobca vrátil z
USA v roku 2018 a k predaju nehnuteľnosti došlo až v roku 2020 je nepochopiteľné, prečo tam žalovaní

so žalobcom naďalej bývali, keď mali vlastnú nehnuteľnosť. Pokiaľ by o to nemali záujem, je otázne,
prečotamzotrvaliaprečoajtlačilinažalobcu,abyimpredmetnúnehnuteľnosťodpredal. Pokiaľžalovaní
tvrdia, že dojednanie o odklade úhrady druhej časti kúpnej ceny si vymienil žalobca, tak to nedáva
žiaden racionálny zmysel, keďže v čase podpisu bola reálna hodnota nehnuteľnosti cca 160 000 eur
a žalobca by z toho nedostal nič, keďže tých 54.000 eur sa započítalo na vrátenie pôžičky a zvyšných

41 000 eur čo predstavuje cca 25% hodnoty nehnuteľnosti, by obdŕžal až do 3 rokov. To že sa jedná o
absolútne neplatný právny úkon je predmetom tohto konania, keďže ide o určenie vlastníckeho práva
a zákon neumožňuje žalovať neplatnosť zmluvy ako takej. PZ žalovaných s vyjadrením: Zdôrazňujem,
že žalovaní nedotlačili žalobcu k podpisu kúpnej zmluvy, sám žalobca si dal vypracovať kúpnu zmluvu
a to prečo býval žalobca u žalovaných, bývanie bolo na žiadosť žalobcu, keďže tento sa chcel do USA

vrátiť, zároveň chcel aby sme predmetnú nehnuteľnosť odkúpili. Nechcel na SR zostať preto, tu nechcel
investovať do nehnuteľností ani nič tu kupovať. Prečo bol dojednaný odklad úhrady časti kúpnej ceny,
bolo z dôvodu, že žalobca sa chcel do USA vrátiť a teda v predmetnom dome prečkať do roku 2022.
My sme mu ponúkali úhradu celej kúpnej ceny, však v tom prípade by nehnuteľnosť musel opustiť
ihneď, čo však nechcel. Dom, ktorý sme nazvali schátraný, bol obývateľný len v spodnej časti, v hornej

časti bola hrubá stavba, išlo o rekonštrukciu staršej nehnuteľnosti.“ Súd vykonal dokazovanie listinami
obsiahnutými v spise.

10. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny

záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

11. Ust. § 137 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku, ako nevyhnutný predpoklad možnosti
súdu určiť či tu právo je alebo nie je (v tomto prípade či je dané vlastnícke právo žalobcu) vyžaduje,aby na predmetnom určení bol naliehavý právny záujem. Súd konštatuje, že naliehavý právny záujem
na predmetnom určení je daný s prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri
nehnuteľností; tzn. je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je v tejto situácii neisté a že bez

požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené.

12. Z listín Notárska zápisnica č. N 407/2020 o úschove peňazí (č. l. 9-10) a Dohoda o vyporiadaní
BSM (č. l. 11-13), vyplýva, že žalobca zložil v prospech exmanželky Z. O. peňažnú sumu 54.000,-
eur zodpovedajúcu jej 1/3 podielu v nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu, na základe čoho túto

nadobudol do svojho výlučného vlastníctva.

13.ZlistinyGenerálneplnomocenstvoz9.mája2018(č.l.14)vyplýva,žežalovaný1/9.mája2018udelil
žalobcovi časovo neobmedzené generálne plnomocenstvo - na všetky právne úkony, bez časového
obmedzenia.

14. Z listín Zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy z 11. septembra 2020 (č. l. 18-19) a Kúpna
zmluva zo 7. októbra 2020 (č. l. 15-17) vyplýva, že žalovaní sa zaviazali uzavrieť so žalobcom kúpnu
zmluvu, predmetom ktorej bude scudzenie nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu za podmienok, ako
je opísané v bode 2.

15. Z listiny Informatívny výpis z LV č. 3033 pre okres Pezinok, obec Šenkvice a katastrálne územie P.Ľ.
Š. (č. l. 20-21) vyplýva, že na podklade Kúpnej zmluvy zo 7. októbra 2020 (č. l. 15-17) bolo zavkladované
vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu, v prospech žalovaných, ktorí sú doposiaľ
vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci.

16. Z listiny Štatistika NBS - Vývoj cien nehnuteľností na bývanie v SR a Vývoj cien nehnuteľností na
bývanie v SR - kraje (č. l. 22) vyplýva národnou bankou deklarovaný progresívny medziročný nárast cien
nehnuteľnosti, v Bratislavskom kraji od 4 kv. 2018 do 4. kv. 2020 o 22,52 %.

17. Z listiny Zmluva o pôžičke z 11. septembra 2020 (č. l. 23-24) vyplýva, že žalovaný 1/ účelovo požičal

žalobcovi peňažnú sumu 54.000,- eur na úhradu pohľadávky voči exmanželke titulom vyporiadania BSM
(viď. bod 12.) s tým, že dlh sa započíta na úhradu prvej časti kúpnej ceny za nehnuteľnosť, ktorá je
predmetom sporu (viď. bod 14.).

18. Z listiny Zmluva o nájme rodinného domu z 12. mája 2018 (č. l. 25-27) vyplýva, že žalobca 12. mája

2018 prenajal žalovaným nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu, s tým, že nájomné bolo stanovené
na sumu symbolické euro a náklady s užívaním vo výške 200,- eur mesačne sa zaviazali uhrádzať
nájomcovia - žalovaní. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, do 30. apríla 2023.

19. Z listiny znalecký posudok č. 47/2019 z 10. marca 2019 znalca Ing. Ladislava Augustiniča -

textová časť (č. l. 28-43) vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu bola
stanovená na 131.000,- eur. Znalecký posudok bol vypracovaný pre zadávateľa žalobcu.

20. Z listiny Mapka GKÚ (č. l. 76) vyplýva priestorová diferenciácia nehnuteľnosti, ktorá je predmetom
sporu.

21. Z listiny Kúpna zmluva z 10. marca 2020 o predaji pozemku na Dubovej - prvá strana (č. l. 78)
vyplýva, že žalovaný 1/ scudzoval nehnuteľnosť vo svojom výlučnom vlastníctve, zapísanú na LV č.
XXXX pre k. ú. J., v prospech T. Š., za sumu 32.000,- eur. Datovanie zmluvy sa z predloženého rozsahu
nedá zistiť, časť kúpnej ceny vo výške 2.000,- eur bola zaplatená na základe zmluvy o budúcej zmluve

24. januára 2020.

22. Z listín svojpomocne vyhotovená fotodokumentácia (č. l. 79-87) vyplýva, že nehnuteľnosť, ktorá je
predmetom sporu bola z dôvodu havarijného stavu generálne zrekonštruovaná.

23. Z listiny finančné údaje vybraných prominentných realitných kancelárií (č. l. 108) vyplýva, že zisk
realitných kancelárii v roku 2023 sa oproti roku 2022 fakticky znížil.24. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

25. Z listinných dôkazov (body 12. - 23.) v kontexte prednesu strán (body 2., 4., 6. a 8. - 9.) súd ustálil
skutkový stav tak, že žalobca po rozvode manželstva nadobudol v roku 2020 do svojho výlučného
vlastníctva nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu. Zároveň mu vznikla povinnosť vyplatiť exmanželku
sumou 54.000,- eur. Žalobca predmetnou peňažnou čiastkou nedisponoval, preto si sumu 54.000,- eur
účelovo a bezúročne 11. septembra 2020 požičal od žalovaného 1/. Žalobca v kontexte pôžičky uzavrel

so žalovanými 11. septembra 2020 zmluvu o budúcej zmluve, v ktorej sa zaviazal uzavrieť so žalovanými
kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu a to tak, že kúpna cena bola dojednaná na
sumu 95.000,- eur s tým, že prvá časť kúpnej ceny bude uhradená započítaním dlžnej sumy 54.000,-
eur požičanej od žalovaného 1/ a druhá časť kúpnej ceny 41.000,- eur bude uhradená v lehote do 3
rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu. Právne úkony -
Zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy z 11. septembra 2020 a Kúpna zmluva zo 7. októbra 2020

boli vypracované na žiadosť žalobcu advokátkou JUDr. Ivanou Remšíkovou. Žalobca si u znalca Ing.
Ladislava Augustiniča ako zadávateľ objednal vypracovanie znaleckého posudku za účelom stanovenia
všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu, ktorá hodnota bola k 20. decembru 2018
stanovená na sumu 131.000,- eur. Znalecký posudok bol vypracovaný 10. marca 2019. Druhá časť
kúpnej ceny bola žalovanými uhradená 21. marca 2023. Medzičasom z dôvodu odchodu žalobcu do

USA, žalovaní na základe nájomnej zmluvy (formálne) užívali od 12. mája 2018 nehnuteľnosť žalobcu,
o túto sa starali a uhrádzali náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti (energie a pod.); žalobcovi
bolo umožnené sa po jeho návrate z USA do nehnuteľnosti nasťahovať, kým sa do USA opäť vráti,
pričom žalovaná 2/ mu pomáhala a starala sa o neho. Nehnuteľnosť bola v období od 7. októbra 2020
žalovanými generálne zrekonštruovaná, keď táto bola v havarijnom stave.

26. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

27. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

28. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon urobený fyzickou osobou
nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,
dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá

sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere.

29. Žalobca v žalobe argumentuje neplatnosťou kúpnej zmluvy, ktorá ako právny úkon mala byť urobená
fyzickou osobou nepodnikateľom - žalobcom, pri ktorom žalovaní zneužili tieseň, finančnú závislosť

a neschopnosť žalobcu plniť jeho záväzky a dali si poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je
vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere, tzn. je založená absolútna neplatnosť právneho
úkonu podľa § 39a Občianskeho zákonníka.

30. Žalobca v žalobe v zásade skutkovo opísal priebeh scudzovania nehnuteľností, pričom záver o

úžerníckom správaní sa žalovaných žiadnym spôsobom neodôvodnil. V žalobe absentuje preukázanie
pohnútkyžalovanýchsapriscudzovanínehnuteľnosti,ktorájepredmetomsporu,využitímsubjektívneho
stavužalobcuneprimeraneobohatiťnajehoúkortak,akotovyžadujeust.§39aObčianskehozákonníka.
Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď prednes žalobcu obsahuje výlučne jeho subjektívne tvrdenia,
navyše s odstupom času cca 4 roky.

31.Vkontextevykonanéhodokazovanianemožnohovoriťozneužitížalobcu,resp.jehotiesne,keďtento
mal vedomosť o hodnote nehnuteľnosti, keď pred uzatvorením spornej scudzovacej zmluvy, sám ako
zadávateľ žiadal ohodnotiť predmetnú nehnuteľnosť znalcom, pričom znalecký posudok bol vyhotovený
10. marca 2019 a k scudzeniu nehnuteľnosti došlo až 7. októbra 2020 (resp. 11. septembra 2020,

ako rozhodný dátum pre prejav vôle žalobcu scudzovať predmetnú nehnuteľnosť); ako aj predmetné
scudzovacie zmluvy boli vypracované na jeho žiadosť advokátkou JUDr. Ivanou Remšíkovou. Možno
preto uzavrieť, že žalobca v čase uzatvorenia Zmluvy o budúcej zmluve (11. septembra 2020), kedy
sa zaviazal predmetnú nehnuteľnosť scudziť, disponoval kvalifikovanými vedomosťami o hodnotenehnuteľnosti (znalecký posudok) a právnych aspektoch scudzovacieho úkonu (právne poradenstvo
advokátky JUDr. Ivany Remšíkovej). Samotná skutočnosť, že nehnuteľnosť bola scudzená za sumu
nižšiu, ako táto bola v rozhodnom období ohodnotená, resp. aká bola jej trhová hodnota, nie je dôkazom

prima facie podvodného (rozumej úžerníckeho) správania sa kupujúcich. V tomto kontexte sa konajúci
súd stotožňuje s rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 244/2018 a Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 30 Cdo 1776/2007 a sp. zn. 30 Cdo 1653/2009, na ktoré poukázali žalovaní
(viď. bod 4.).

32. Možno sa stotožniť s tvrdením žalobcu o neštandardnom spôsobe scudzovania nehnuteľnosti
čo do spôsobu úhrady kúpnej ceny, avšak ani táto skutočnosť v kontexte dôvodov prezentovaných
žalovanými (dlhodobé pôsobenie žalobcu v USA, technický stav nehnuteľnosti, dlhoročné užívanie
nehnuteľnosti žalovanými, potreba jej rekonštrukcie a pod.), ako aj s prihliadnutím na zmluvnú voľnosť
v občianskoprávnych vzťahov, nepovažoval súd za takú skutočnosť, ktorá by zakladala absolútnu
neplatnosť scudzovacej zmluvy.

33. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal v súvislosti so scudzovacou zmluvou občianskoprávnu
úžeru, ktorá by zakladala jej absolútnu neplatnosť, súd žalobu na určenie, či tu je vlastnícke právo
žalobcu k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu, zamietol (výrok I.).

34. Vzhľadom na to, že súd žalobu zamietol z dôvodu neunesenia bremena dôkazu žalobcom, bolo
nadbytočné zaoberať sa ďalšími námietkami žalovaných o eventuálnej povinnosti žalobcu odstúpiť od
zmluvy a s tým spojenou námietkou premlčania. Rovnako bolo nadbytočné vykonávať dokazovanie
navrhnuté žalovanými na pojednávaní 5. novembra 2024.

35. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

36.Podľa§262ods.1,ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

37. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalovaným priznal voči žalobcovi plný nárok

na náhradu trov konania vzhľadom na ich plný úspech v spore. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd
prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne o výške náhrady trov
konania. (výrok II.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Pezinok, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.