Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, December 30, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 67Ek/777/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123270767
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kostúr
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6123270767.5

Uznesenie

OkresnýsúdBanskáBystricavexekučnejvecioprávneného:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 v konaní zast.: JUDr. Katarínou Hegedüsovou, advokátkou
so sídlom Majerníková 3/A, 841 05 Bratislava proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XXX/XX, XXX XX D., o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 528,14 EUR a trov exekúcie,
o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 67Ek/777/2023 zo dňa

4. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinnej z a m i e t a .

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 67Ek/777/2023 zo dňa
04. 10. 2024.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 04.10.2024 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie
pod sp. zn. 67Ek/777/2023, ktorým návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3
Exekučného poriadku zamietol.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami § 1 ods. 1, 2, § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, § 8 ods. 1, § 9

ods. 1, 2, § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), § 45 ods. 1, § 61k ods. 1, 2, § 61l ods. 3 § 199d ods.
1, 2 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších
zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). V odôvodnení rozhodnutia po preskúmaní návrhu povinnej
na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávneného a predložených dokumentov dospela k záveru, že
návrh povinnej na zastavenie exekúcie bol podaný v 15-dňovej lehote, avšak nie je dôvodný. Ďalej

súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou skonštatoval, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie
na podklade exekučného titulu, ktorým bola žalovanej (povinná v danom exekučnom konaní) uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnený v danom exekučnom konaní) sumu 950,67 Eur s prísl., do
15 dní od do dňa doručenia platobného rozkazu. Exekučný titul sa stal právoplatným dňa 25.02.2003
a vykonateľným dňa 25.02.2003. Na základe daného exekučného titulu bola vedená exekúcia ďalej
aj ako „stará exekúcia“). V zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. tento zákon upravuje postup

ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do
31. marca 2017 a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, pričom z
Upovedomenia o zastavení starej exekúcie a výzvy na úhradu trov starej exekúcie zo dňa 12.01.2023
(ďalej len ako „Upovedomenie“), vydaného súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom, súd zistil,
žestaráexekúciabolavedenánazákladepoverenianavykonanieexekúcievydanéhoOkresnýmsúdom
Bratislava III., (sp. zn. 34Er 1187/03), ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 17.06.2003, teda

sa jedná o exekučné konanie, ktoré začalo pred 1. aprílom 2017 (v zmysle § 1 ods. 1 zákona č.
233/2019 Z. z.), a preto sa na dané exekučné konanie aplikuje zákon č. 233/2019 Z. z. Súd konajúcvyššou súdnou úradníčkou ďalej uviedol, že v zmysle Upovedomenia došlo k zastaveniu starej exekúcie
podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z., keďže uplynula rozhodná doba, teda doba
piatich rokov odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.

V danom Upovedomení bola uvedená výška vymoženej pohľadávky oprávneného v sume 422,53 Eur
teda vymáhaná pohľadávka oprávneného bola v starej exekúcii vymožená len čiastočne, nakoľko výška
pohľadávky priznaná exekučným titulom bola vo výške 950,67 Eur, preto oprávnený podal opätovný
návrh na vykonanie exekúcie na zvyšnú časť pohľadávky oprávneného, ktorú sa nepodarilo vymôcť
v starej exekúcii, v súlade s § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. V súlade s § 8 ods. 1 zákona č.

233/2019 Z. Z. sa exekučné konanie končí doručením Upovedomenia, pričom dané Upovedomenie
bolo súdu doručené dňa 15.02.2023 teda týmto dňom sa skončilo exekučné konanie sp. zn. EX
1752/03, sp. zn. súdu 34Er 1187/03. Zákon č. 233/2019 Z. Z. v § 9 ods. 1 a nasl. výslovne upravuje
možnosť oprávneného po zastavení starej exekúcie podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, a to
elektronicky prostredníctvom na to určeného formulára, preto oprávnený v súlade s § 9 ods.1 a nasl.
zákonač.233/2019Z.Z.dňa14.03.2023podalopätovnýnávrhnavykonanieexekúciespolusprílohami,

na základe čoho súd v časti úrokov z omeškania návrh oprávneného zamietol a vo zvyšnej časti
peňažného nároku (istiny a trov predchádzajúceho konania) vydal poverenie na vykonanie exekúcie.
Súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou preto skonštatoval, že povinná nepreukázala žiadny z dôvodov
na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko oprávnený podal návrh na
vykonanie exekúcie (opätovný návrh) v zmysle § 9 ods. 1 zákona a nasl. č. 233/2019 Z. z., na čo

mal podľa tohto zákona právo. Súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou vychádzal pri rozhodovaní z
dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinnej
na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný. Súd nemal zo strany
povinnej za preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1
Exekučného poriadku a preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného

poriadku zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podala povinná v zákonnej lehote sťažnosť a navrhla súdu, aby došlo
k prehodnoteniu exekúcie, nakoľko sa v predmetnom konaní vymáha pohľadávka 22 rokov dozadu,
pričom si nie je vedomá, že by bola spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. dlžná nejakú sumu. Súčasne je

ochotná dohodnúť sa a zaplatiť súdne trovy.

4. K sťažnosti povinnej sa podaním doručeným súdu dňa 05.12.2024 vyjadril prostredníctvom právneho
zástupcu aj oprávnený, ktorý uviedol, že exekúcia je vedená na základe vykonateľného exekučného
titulu – platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 42ROB/678/02-6 zo dňa 11.07.2002,

ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.02.2003. Ďalej uviedol, že nakoľko povinný
nerešpektoval povinnosť uloženú vyššie uvedeným rozsudkom, Oprávnený podal návrh na vykonanie
exekúcie. Zároveň si oprávnený dovolil uviesť, že jeho pohľadávka nie je do dnešného dňa uhradená
v celom rozsahu. Oprávnený si pôvodne svoj nárok uplatnil návrhom na exekúciu, ktorá bola vedená
exekútorským úradom JUDr. Ľubomír Pekár, sp. zn. EX 1752/03, 34Er/1187/03. Súdny exekútor

vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie sp. zn. EX 1752/03 zo dňa 12.01.2023. Oznámenie
o ukončení starej exekúcie, ktoré vydal súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár, sp. zn. EX 1752/03 zo dňa
16.02.2023. Následne Oprávnený v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. podal opätovný návrh
na vykonanie exekúcie. Oprávnený súčasne poukázal aj na § 9 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z, pričom
skonštatoval,žemubolodoručenéoznámenieoukončeníexekúcieprostredníctvomsúdnehoexekútora

JUDr. Ľubomíra Pekára dňa 20.02.2023. Následne oprávnený dňa 14.03.2024 podal opätovný návrh na
vykonanie exekúcie. Súčasne oprávnený razantne poprel, že by išlo o pohľadávku, ktorá je premlčaná.
Na základe uvedeného požiadal súd, aby sa na sťažnosť povinného neprihliadalo.

5. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.8. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

10. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinnej, bez nariadenia pojednávania podľa § 249
CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinnej nie je dôvodná,
a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.

12. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 14.03.2023, kedy bol exekučnému
súdu doručený opätovný návrh na vykonanie exekúcie (tzv. repodaj). Vyššia súdna úradníčka vydala

po čiastočnom zamietnutí návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia úrokov
z omeškania na podklade predloženého exekučného titulu – platobného rozkazu Okresného súdu
BratislavaIIIsp.zn.42ROB/678/02-6zodňa11.07.2002,ktorýnadobudolprávoplatnosťavykonateľnosť
dňa 25.02.2003, dňa 05.03.2024 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi
Podhorcovi, PhD. (415EX 171/2024). Dňa 04.04.2024 bol v zákonnej lehote doručený poverenému

súdnemu exekútorovi návrh povinnej na zastavenie exekúcie, ktorý ho bez vyjadrenia oprávneného
postúpil súdu. Dňa 11.06.2024 bolo súdu doručené aj vyjadrenie oprávneného k podanému návrhu
povinného na zastavenie exekúcie. Následne vyššia súdna úradníčka vydala sťažnosťou napadnuté
uznesenie.

13. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

14. V zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie

môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

15. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že
vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodila
i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnila. Sudca sa preto
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia v bode 22 - 25, pričom v súvislosti
s podanou sťažnosťou povinnej na potvrdenie správnosti napádaného rozhodnutia ešte uvádza.

16. V predmetnej veci je nesporným, že voči povinnej prebiehala stará exekúcia, ktorá začala dňa
17.06.2003 (viď bod 24 napadnutého rozhodnutia) a skončila dňa 15.02.2023 viď bod 24 napadnutého
rozhodnutia). Samotné spochybňovanie priebehu starej exekúcie zo strany povinnej, ktorá poukazuje
na plynutie času od vydania predloženého exekučného titulu („pohľadávka 22 rokov dozadu“) nemá

žiadnu relevanciu k priebehu aktuálneho konania, nakoľko súčasné exekučné konanie sa po zastavení
tzv. starej exekúcie riadi účinnou úpravou exekučného konania v zmysle Exekučného poriadku účinného
od 1.4.2017.

17. Bez ohľadu na vznesené námietky povinnej, nakoľko oprávnený po zastavení starej exekúcie podal

opätovný návrh podľa § 9 ods. 1 ZoUNEK, dňa 14.03.2023, vzťahuje sa v takom prípade na plynutie
premlčacej doby ustanovenie § 9 ods. 2 ZoUNEK, podľa ktorého sa pohľadávka vymáhaná v starej
exekúcii po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to
platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby. Inak povedané,
i napriek tomu, že bola stará exekúcia v zmysle ZoUNEK zastavená dňa 15.02.2023 (doručenie

Upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdu), v dôsledku podania opätovného návrhu na vykonanie
exekúcie oprávneným tunajšiemu súdu, nemohla premlčacia doba uplynúť, pretože jej uplynutiu bráni
ustanovenie § 9 ods. 2 ZoUNEK. Opätovný návrh na vykonanie exekúcie podaný do 1 roka od ukončenia
exekučného konania zastaveného podľa ZoUNEK totiž vyvoláva účinky spojené s riadnym priebehomexekučného konania v uvedenom čase, teda samotný ZoUNEK poskytuje oprávnenému výhodu v tom,
že mu umožňuje opätovným podaním návrhu na výkon rozhodnutia odvrátiť námietku premlčania. Preto
jednoznačne nemožno vymáhaný nárok považovať za premlčaný.

18. Zároveň v súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti povinnej sudca považuje ešte za potrebné
dodať, že vyššia súdna úradníčka dala jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré oprávnenému a povinnému vyplývajú
z predloženého exekučného titulu. Vyššia súdna úradníčka pri posudzovaní návrhu na zastavenie

exekúcie a jeho príloh neponechala bez povšimnutia žiadne relevantné skutočnosti, ktoré majú pre vec
podstatný význam, a sťažnosťou napadnuté uznesenie preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia a jeho prípadnej arbitrárnosti
a nepreskúmateľnosti. V súvislosti s uvedeným súd ešte poukazuje na uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho

rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na
doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako
ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre

rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára
1998).

19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd
sťažnosť povinnej podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.

20. Keďže povinná iniciovala návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd
rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov sťažnostného konania s

tým súvisiacich.

21. Pretože sudca prvej inštancie sťažnosť povinnej zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti
by súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Oprávnený si však náhradu trov, ktoré by mu vznikli v
súvislosti so sťažnosťou povinnej proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, riadne a včas neuplatnil.

Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je
súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané
dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok si voči povinnému v ňom uplatní a
aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku oprávneného,
ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže oprávnený

nenavrhol v rámci konania o sťažnosti povinnej proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, aby súd
rozhodoval (v zmysle §199d ods. 1 Exekučného poriadku v rámci dodatku k povereniu na vykonanie
exekúcie) o ďalších trovách exekúcie, súd oprávnenému trovy konania súvisiace so sťažnosťou povinnej
proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nepriznal, tak ako je to uvedené vo výroku II. tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).