Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 17, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Tdo/75/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117012071
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Farkaš
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:3117012071.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov
JUDr. Martiny Zelaňakovej a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci obvineného K. Z. pre zločin
týrania blízkej osoby a zverenej soby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na neverejnom
zasadnutí konanom 17. decembra 2024 v Bratislave, o dovolaní obvineného K. Z. a generálneho
prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 11. októbra 2022, sp. zn.

2To/101/2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky a
obvineného K. Z. odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín (ďalej tiež „okresný súd") z 11. augusta 2021, sp. zn. 3T/112/2017,
bol obvinený K. Z. (ďalej tiež „obvinený") uznaný za vinného zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby

a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že:

-v rodinnom dome na adrese P., G. č. XXX/XXX od presne nezisteného času približne od konca roku
2014 do dňa 16.12.2015 opakovane fyzicky napádal svoju manželku A. Z. tak, že ju chytal pod krk, sácal
ju, naznačoval údery a škrtil ju, vulgárne jej nadával a vyhrážal sa jej, sledoval ju, kontroloval s kým a
kedy sa stretáva, zakazoval jej stretávať sa s rodinou a kamarátkami, vyhrážal sa jej ublížením na zdraví

a smrťou, že potom zabije seba, sústavne jej nadával, že je neschopná, čo u svedkyne poškodenej
vyvolávalo strach a stres, vyhrážal sa jej, že jej zoberie dieťa a psychicky ju zničí, svojim agresívnym
chovaním v nej vyvolával strach a stres, násilne ju izoloval od okolia, následkom čoho poškodená A.
Z. jeho konanie pociťovala ako príkorie, ktoré sústavne výrazne negatívne ovplyvnilo jej život, bolo jej
spôsobované utrpenie v zmysle týrania vo forme verbálnej a brachiálnej agresivity, ktoré viedli k rozvoju
známok psychotraumy, naučenej bezmocnosti a celkovej psychickej exhauscie, rozvinuli sa úľakové

reakcie ako dôsledok dlhodobej psychotraumatizácie.

Okresný súd za to obvinenému uložil podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), § 38
ods. 2. ods. 3, ods. 8 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, výkon ktorého mu podľa
§ 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil a zároveň mu podľa § 51 ods. 1 Trestného
zákona určil probačný dohľad nad jeho správaním počas skúšobnej doby. Súčasne mu okresný súd

podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určil skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia
slobody v trvaní 2 roky a podľa § 51 ods. 4 písm. a) Trestného zákona mu uložil povinnosť spočívajúcu
v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej A. Z. (ďalej tiež „poškodená"), na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov
a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia, s výnimkou priblíženia sa v súvislosti s realizáciou rozhodnutia
o styku obvineného s mal. W. Z..Proti rozsudku okresného súdu podal obvinený a prokurátorka Krajskej prokuratúry Trenčín odvolanie,
ktoré Krajský súd v Trenčíne (ďalej tiež „krajský súd") uznesením z 11. októbra 2022, sp. zn.
2To/101/2021 podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Proti uzneseniu krajského súdu podal dovolanie, tak obvinený K. Z., ako aj generálny prokurátor
Slovenskej republiky (ďalej tiež „generálny prokurátor") v neprospech obvineného. Obvinený podal
dovolanie prostredníctvom obhajcu Mgr. JUDr. Zoltána Perhácsa, PhD. z dovolacieho dôvodu podľa
§ 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku t. j. z dôvodu, že malo byť zásadne porušené jeho právo

na obhajobu. Generálny prokurátor podal dovolanie z dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i)
Trestného poriadku t. j. že dovolaním napadnuté rozhodnutie má byť založené na nesprávnom právnom
posúdení zisteného skutku.

Obvinený úvodom svojho dovolania zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v odvolaní a ako vadu
napĺňajúcu dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku vytýkal napadnutému

rozhodnutiu krajského súdu nedostatok jeho odôvodnenia. Dôvodil, že mu neboli poskytnuté „žiadne
odpovede na jeho konkrétne ...odvolacie dôvody". V ďalšej časti dovolania namietal „ignorovanie"
záverov znalca navrhnutého obhajobou RNDr. Mgr. B. D., PhD. z odvetvia klinická psychológia
dospelých, ktorý v znaleckom posudku vyslovil okrem iného záver, že z psychologického hľadiska medzi
obvineným a poškodenou sa nemá jednať „o mechanizmus týrania, ale o chronický matrimoniálny

konflikt s prvkami násilia, kde príkorie (utrpenie) zažívajú obaja, teda tak obvinený ako aj poškodená."
V súvislosti so závermi vyššie uvedeného znalca namietal, že súdy neprihliadli na tento názor znalca s
tým, že v danej veci je nevyhnutné znalecké skúmanie nielen poškodenej, ale aj obvineného (obvinený
predložil svoj psychologický posudok - pozn. dovolacieho súdu). V ďalšej časti namietol, že súdy
„odignorovali" hodnotenie jeho výpovede jednotlivo a v súhrne s ďalšími dôkazmi a nepodali vysvetlenie,

prečo neuverili jeho obhajobe.

V ďalšej časti obvinený opakoval svoje hodnotenie dôkazov, keď podľa jeho názoru poškodená uvádzala
nepravdivé tvrdenia, že si pred odchodom zo spoločnej domácnosti „v rýchlosti zbalila veci a odišla
bez finančných prostriedkov spoločne s dcérou". Tvrdenia poškodenej neboli preukázané, obvinený

spochybňuje skutkový záver, že poškodenú fyzicky týral. Poškodená nevedela preukázať a popísať ako
ju obvinený škrtil. Súdy sa nedostatočne venovali posudku č.12/2017 Mgr. K., v ktorom sa uvádza,
že poškodená trpí syndrómom popáleného dieťaťa, ktorým trpí od detstva, ale žiadny zo znaleckých
posudkov nepreukázal, že týmto syndrómom trpí od konca roku 2014. Obvinený poukázal na vlastné
hodnotenie vykonaných znaleckých posudkov, a to Mgr. P. I. a RNDr. Mgr. B. D., PhD. a dôvodil, že

neexistuje žiaden dôkaz preukazujúci fyzické napádanie poškodenej.

Dovolateľďalejnamietalznenieskutkovejvetyuvedenejvuzneseníovzneseníobvinenia,vktorej,podľa
jeho názoru, nie je popísané konkrétne konanie kladené mu za vinu. Podľa jeho názoru, v rozhodnutiach
mali byť zohľadnené dvojročné prieťahy, ktoré on nezavinil, keď hlavné pojednávanie sa malo začať až

dva roky od podania obžaloby.

Obvinený z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby dovolací súd vyslovil, že napadnutým uznesením
krajského súdu bol porušený zákon jeho v neprospech, aby zrušil uznesenie krajského súdu a rozsudok
okresného súdu a okresnému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol.

K dovolaniu obvineného sa písomne vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín (ďalej len
„prokurátor"), ktorý uviedol, že dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku napĺňa iba
zásadné porušenie práva na obhajobu a za „zásadné" porušenie práva na obhajobu je možno pokladať
iba také porušenie práva, ktoré mohlo mať vplyv na konečný výsledok konania. V danom prípade sa

okresný súd v rozsudku (strana 4 a 5) venoval a hodnotil výpoveď znalca navrhovaného obhajobou
RNDr.Mgr.B.D.,PhD.Okresnýsúdneuvádzamyšlienkovépochodyaanalýzutohoktoréhovykonaného
dôkazu, avšak z odôvodnenia rozsudku v súhrnne vyplýva, na podklade ktorých dôkazov rozhodol o vine
a treste obvineného. V podstate z uvedených dôvodov prokurátor navrhol, aby dovolací súd dovolanie
obvineného podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku odmietol.

K dovolaniu obvineného sa písomne vyjadrila prostredníctvom svojho splnomocnenca poškodená, ktorá
uviedla, že v danej veci okresný súd sa náležitým a dôkladným spôsobom vysporiadal s relevantnými
okolnosťami, v rozsudku presvedčivo a podrobne rozobral skutkové okolnosti a svoje závery založil nakonkrétnych dôkazoch s uvedením právnych úvah, ktoré danému rozhodnutiu viedli. V danej veci sa so
skutkovými a právnymi závermi okresného súdu krajský súd stotožnil. Dovolanie obvineného poškodená
považuje za všeobecné, bez uvedenia konkrétnych vád a smerujúce proti revízii skutkových okolností,

čo však dovolací súd na podklade dovolania obvineného nemôže vykonať. Poškodená vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti navrhla, aby dovolací súd dovolanie obvineného odmietol.

Generálny prokurátor odôvodnil svoje dovolanie proti napadnutému uzneseniu tým, že súdy mali
nesprávne právne posúdiť konanie kladené za vinu obvinenému podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona,

pretože podľa jeho názoru mali jeho konanie správne právne posúdiť aj podľa prísnejšej skutkovej
podstaty podľa § 208 ods. 3 písm. d) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. b) Trestného zákona, t. j.
ako skutok páchaný po dlhší čas. V tejto súvislosti uviedol, že trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby
je svojou povahou tzv. trvácim trestným činom. Pre posúdenie otázky, či páchateľ tohto trestného činu ho
páchal po dlhší čas v zmysle § 138 písm. b) Trestného zákona je potrebné prihliadnuť aj ku konkrétnemu
spôsobu vykonania činu, intenzite týrania a podobne. Pre naplnenie znaku „po dlhší čas" musí ísť o

taký dlhý čas, ktorý prekračuje inak obvyklý čas základnej skutkovej podstaty tohto trestného činu. V
danej veci časový úsek páchania trestného činu predstavuje dobu „minimálne" jedného roku (od konca
roka 2014 do 16.12.2015), ktorú s ohľadom na okolnosti prípadu treba považovať za konanie trvajúce
dlhšiu dobu. Okolnosťami tohto prípadu sú následky týrania, keď z vykonaných dôkazov vyplýva, že
poškodená, keď začiatkom roku 2016, nebola schopná vypovedať, zadúšala sa od plaču, triasla sa,

bála sa manžela a proces jej liečby bol zdĺhavý. Z jej výpovede vyplynulo, že trestné oznámenie podala
s odstupom času, pretože sa musela liečiť, aby bola schopná vypovedať ku skutku. Zo znaleckého
posudkuMgr.P.I.jezrejmé,žeakékoľvekstretnutiepoškodenejsobvinenýmjuzneschopňovaloaktívnej
komunikácie s obvineným a blokovalo ju v primeranej reakcii a v schopnosti hovoriť o jeho verbálnej a
brachiálnej agresivite, ktorú prežívala celé roky. Súčasne znalkyňa konštatovala, že poškodená nie je

osobnostne disponovaná tento stav adekvátne riešiť. S poukazom na výpoveď poškodenej generálny
prokurátor argumentoval, že psychické ataky zo strany obvineného mali pretrvávať aj po jej odchode
zo spoločnej domácnosti 16. decembra 2015. Následky týrania sú zrejmé aj zo správy klinického
psychológa Mgr. G. z 29. januára 2019, v zmysle ktorej poškodená vykazovala v roku 2018 znaky
zvýšenej úzkosti, submisívneho správania a jej klinický obraz mohol zodpovedať post traumatickej

stresovej poruche s pretrvávajúcou hypervigilanciou. Generálny prokurátor má za to, že obvinený sa
trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby dopúšťal „po dlhší čas" v zmysle § 208 ods. 3 písm. d)
Trestného zákona.

Na podklade vyššie uvedeného generálny prokurátor navrhol, aby dovolací súd vyslovil, že uznesením

krajského súdu a konaním, ktoré mu predchádzalo bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm.
i) Trestného poriadku porušený zákon v prospech obvineného, aby dovolací súd zrušil uznesenie
krajského súdu, rozsudok okresného súdu, ako aj ďalšie rozhodnutia na tieto rozhodnutia obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej dôjde zrušením stratia podklad a aby prikázal okresnému
súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K dovolaniu generálneho prokurátora sa písomne vyjadril obvinený, ktorý prostredníctvom svojho
obhajcu odkázal na obsah jeho dovolania. Zopakoval jeho argumentáciu a výhrady voči zneniu skutkovej
vety konania mu kladeného za vinu, ktorú má za nedostatočne určitú. S poukazom a závery znalca
RNDr. Mgr. B. D., PhD. opätovne zdôrazňoval potrebu znaleckého skúmania jeho osoby a opätovne

poukázal na záver znalca. Dôvodil, že žiadnej trestnej činnosti sa voči poškodenej nedopustil.

K dovolaniu generálneho prokurátora sa vyjadrila aj poškodená, ktorá prostredníctvom svojho
splnomocnenca uviedla, že sa stotožňuje s jeho argumentáciou. Doba páchania skutku obvineným
v trvaní 12 mesiacov má byť správne právne kvalifikovaná podľa § 208 ods. 3 písm. d) Trestného

zákona. Prezentovala názor, že pri trestných činoch spojených s psychickým alebo fyzickým násilím pre
naplnenie znaku „po dlhší čas" postačuje páchanie po dobu aspoň 6 mesiacov a podporne poukázala
na rozhodnutie publikované ako R 3/2012.

NajvyššísúdSlovenskejrepubliky(ďalejtiež„najvyššísúd")akosúddovolací(§377Trestnéhoporiadku)

pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že
dovolania boli podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 2 písm. h/ Trestného poriadku), bolo
podané obvineným prostredníctvom obhajcu a (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), osobami oprávnenými
na jeho podanie (§ 369 ods. 2 písm. a/ a b/ Trestného poriadku), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1Trestného poriadku) a na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku),
že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku), a že
obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1

Trestného poriadku).

Najvyšší súd následne zistil, že v prípade dovolania obvineného a generálneho prokurátora je zrejmé, že
nie sú naplnené nimi uplatnené dôvody dovolania, a preto ich podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku
na neverejnom zasadnutí odmietol.

V prvom rade sa žiada uviesť, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti už právoplatným a
záväzným rozhodnutiam súdov predstavuje výrazný zásah do právnej istoty a stability právnych vzťahov
v právnom štáte. Aj z uvedeného dôvodu je dovolanie určené k náprave najzásadnejších a zákonom
taxatívne vymedzených procesných a hmotnoprávnych vád, ktoré by svojimi dôsledkami mohli zásadne
ovplyvniť trestné konanie, respektíve jeho procesný výsledok. Dovolanie nie je prostriedkom určeným

na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa [primerane rozhodnutie
najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky (ďalej len „Zbierka") pod číslom 57/2007]. Dovolanie taktiež nepredstavuje ďalšiu riadnu
opravnú inštanciu a nie je „ďalším odvolaním". (Primerane napríklad uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskejrepublikysp.zn.4Tdo/67/2018,4Tdo/17/2019,4Tdo/23/2019,5Tdo/85/2017,5Tdo/7/2020.).

Podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo
porušené právo na obhajobu.

Právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku

je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a
jeho obhajcu (§ 34 ods. 4 Trestného poriadku) - primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované
v Zbierke pod číslom R 7/2011. Obvinený v jeho dovolaní predovšetkým vytýkal odvolaciemu súdu
nedostatky odôvodnenia jeho rozhodnutia, ktoré mali byť takého rozsahu, že bolo porušené jeho
právo na obhajobu. S touto námietkou obvineného sa dovolací súd po preskúmaní obsahu rozhodnutí

okresného a krajského súdu nestotožnil. V danom prípade obsah rozhodnutí vo veci konajúcich súdov
(dovolaním napadnuté uznesenie a rozsudok okresného súdu) tvoria jeden celok, keď krajský súd ako
súd odvolací sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi okresného. Pokiaľ obvinený namietal,
že nedostal odpoveď na všetky odvolacie námietky treba zdôrazniť, že takúto povinnosť (reagovať
na všetky jeho námietky, vady, či argumenty) právny poriadok pri odôvodňovaní rozhodnutí súdom

neukladá (§ 168 ods. 1 Trestného poriadku). Z hľadiska práva na obhajobu ako súčasti práva na
spravodlivý proces je dôležité, aby strana konania dostala odpoveď na rozhodujúce námietky, či
argumenty. V posudzovanom prípade obvinený zakladal svoju obhajobnú argumentáciu predovšetkým
na vyjadreniach, ktorými popieral spáchanie skutku a na časti záverov jeho psychologického
pozorovania znalcom RNDr. Mgr. B. D., PhD. Krajský súd, s poukazom na konkrétne vo veci vykonané

dôkazy dôsledne vyhodnotil jeho obhajobu a v súvislosti s jeho osobnostnými rysmi zdôraznil, že
znalecký posudok č.49/2017 znaleckej organizácie Centrum duševného zdravia, s.r.o., nevylučuje
ani explozívny (výbušný) akcent jeho osobnosti a skreslené, katatýmne hodnotenie situácie. Taktiež
nemožno súhlasiť s tvrdením obvineného, že súdy nereagovali na ním predložený znalecký posudok
č.20/2021 a výsluch znalca RNDr. Mgr. B. D., PhD. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku (viď

strana 4 ôsmy odsek rozsudku okresného súdu) zhodnotil závery tohto posudku ako všeobecné. V
súvislosti s vyhodnotením záverov znalca RNDr. Mgr. B. D., PhD. ako všeobecných psychologických
záverov, dovolací súd pripomína a zdôrazňuje, že právne posúdenie už konkrétneho konania kladeného
za vinu obvinenému v obžalobe, prináleží výlučne súdom, ktoré v posudzovanej veci podrobne poukázali
na jednotlivé, či už priame alebo nepriame dôkazy, na podklade ktorých ustálili skutkový stav a vyslovili

svoje právne závery. Z dikcie tzv. skutkovej vety dostatočne vyplývajú všetky zásadné okolnosti konania
obvineného - miesto jeho konania (rodinný dom na G. ulici č. XXX/XXX), časový rámec (od presne
nezisteného času približne od konca roku 2014 do 16.12.2015), poškodený subjekt (manželka A. Z.) a
spôsob páchania trestnej činnosti (chytal pod krk, sácal, naznačoval údery a škrtil, vulgárne nadával,
vyhrážal sa, sledoval, kontroloval, zakazoval stretávať sa, ...) tak, aby tento čin mohol byť odlíšený

od prípadne iných trestných činov. Pokiaľ obvinený žiadal dovolací súd, aby preskúmal celý priebeh
trestného konania treba zdôrazniť, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nie je „ďalším
odvolaním" a rozsah prieskumnej činnosti dovolacieho súdu, v porovnaní s odvolacím súdom je užší
(pozri § 371 ods. 1 písm. i/, § 386 ods. 1 Trestného poriadku; R 120/2012). S ohľadom na vyššieuvedené najvyšší súd má za to, že v predmetnom konaní nebolo zásadným spôsobom porušené právo
obvineného na obhajobu v zmysle § 371 ods.1 písm. c) Trestného poriadku.

Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, dovolanie možno podať ak rozhodnutie je založené na
nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho
ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Podľa§208ods.1písm.a)Trestnéhozákona,ktoblízkejosobealeboosobe,ktorájevjehostarostlivosti

alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením
rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním,
vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným
správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť...
...potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,
b) z osobitného motívu,
c) hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu

trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený, alebo
d) závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. b) Trestného zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu po dlhší čas.

Generálny prokurátor vo svojom dovolaní namietal nesprávne právne posúdenie skutku najmä s
poukazom na časový rámec jeho páchania (od presne nezisteného času približne od konca roku 2014
do 16.12.2015) a na psychické následky týrania vo vzťahu k poškodenej objektivizované výsluchmi
svedkov PhDr. I. X., Mgr. P. I. a Mgr. M. G.. Dôvodil, že konanie obvineného malo byť správne právne

kvalifikované podľa § 208 ods. 3 písm. d) Trestného, ako konanie spáchané závažnejším spôsobom
konania - po dlhší čas.

Páchanie skutku „po dlhší čas" pripadá do úvahy nielen pri pokračovacích trestných činoch, ale najmä
pri trvácich trestných činoch, t. j. vtedy, keď sa udržiava protiprávny stav po určitú dobu. Pritom dĺžku

časovéhoúseku,ktorýjemožnépovažovaťzadlhšiudobu,trebaposudzovaťindividuálnepredovšetkým
na základe času páchania, intenzity útokov, ich opakovania (množstva ak ide o pokračovanie v trestnej
činnosti ), či trvania útokov, závažnosti jednotlivých foriem útokov uvedených v § 208 ods. 1 písm.
a) až d) Trestného zákona, ako aj následkov na poškodeného. Teda posúdenie, či ide o trestný čin
týrania blízkej osoby a zverenej osoby páchaný po dlhší čas, musí byť vykonané individuálne najmä s

ohľadom na čas, charakter, množstvo, intenzitu útokov uvedených v odseku 1 písm. a) až e) a tiež na ich
následky z prežitého fyzického alebo psychického utrpenia na poškodenú osobu. V rámci dovolacieho
dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, dovolací súd nesmie skúmať alebo meniť súdmi
nižšieho stupňa ustálený skutkový stav a vyjadrený v tzv. skutkovej vete (§ 371 ods. 1 písm. i/, veta
za bodkočiarkou Trestného poriadku), preto dovolací súd sa zaoberal celkovým časom, charakterom,

množstvom a intenzitou útokov (ako jednotlivých foriem týrania v zmysle § 208 ods.1 písm. a/ Trestného
zákona) a ich následkov s ohľadom na to ako sú uvedené v tzv. skutkovej vete rozsudku okresného
súdu a v odôvodneniach rozhodnutí vo veci konajúcich súdov.

Dovolací súd dospel k záveru, že trestná činnosť obvineného mala bližšie k pokračujúcemu trestnému

činu (v zmysle striedania jednotlivých útokov a „doby pokoja" vo vzťahoch medzi obvineným a
poškodenou) a nie trestného činu trvajúceho, nakoľko vo vzájomnom vzťahu obvineného a poškodenej
boli aj snahy o vzájomné zmierenie (napr. na jar 2015, rozsudok okresného súdu strana 3 tretí odsek),
ako aj absolvovanie spoločných rodinných výletov, či dovoleniek. Z výsledkov dokazovania vyplýva, že
obvinenému nemožno klásť za vinu týranie poškodenej nepretržite v celom časovom rámci od roka 2014

do 16. decembra 2015 uvedenom v skutkovej vete.

Pokiaľ ide o charakter a intenzitu jednotlivých útokov, ako foriem týrania kladených za vinu obvinenému,
zo znenia skutkovej vety vyplýva, že poškodenej „sústavne" nadával a jej spôsobené príkorie z hľadiskanásledkov „sústavne výrazne negatívne" ovplyvnilo jej život. Pojem „sústavne" použitý v skutkovej
vete súdy interpretovali nie v doslovnom význame (ustavične, bez prerušenia), pretože ani nie je
objektívne možné, aby jeden z manželov nadával druhému manželovi, počas doby skoro jedného

roka, bez akéhokoľvek prerušenia, teda vrátane napr. doby spánku, či vzdialenia sa zo spoločnej
domácnosti etc. Z uvedeného dôvodu interpretovali slovo „sústavne" použité v skutkovej vete vo
význame„často",resp.„opakovane".Zhľadiskaformyaintenzitytýrania,dovolacísúdmalzavýznamné,
že opakované fyzické napádanie poškodenej (sácaním, chytaním pod krk, naznačovaním úderov,
škrtením), ktoré nebolo predmetom lekárskeho ošetrenia, začalo s určitým oneskorením, teda až po

dovtedy ústnych agresívnych útokoch obvineného, a to od leta 2015. S dôrazom na vyššie uvedené
formy a povahu útokov je zrejmé, že v posudzovanom prípade v časovom rámci približne jedného roku,
bolo poškodenej jednotlivými útokmi opakovane spôsobované prevládajúce psychické a od polovice
roku 2015 aj fyzické utrpenie nedeštruktívneho charakteru (fyzické útoky obvineného boli zamerané na
zabezpečeniejehodominancie,nienapoškodeniefyzickéhozdraviapoškodenej)avdôsledkuprežitého
psychického a fyzického utrpenia sa u poškodenej ako následok rozvinula silná psychotrauma, ktorá si

vyžadovala zdĺhavú, niekoľkoročnú psychologickú liečbu. Na následok spôsobený trestnou činnosťou
(psychotrauma poškodenej) súdy bez toho, aby tento bagatelizovali, prihliadli a správne vyhodnotili pri
ustálení, či obvinený trestný čin týrania blízkej osoby ne/páchal „po dlhší čas".

Nad rámec svojich úvah dovolací súd dodáva, že argumentácia závažnosťou následku je primárne

významná pri rozhodovaní o výbere trestu a jeho výmere pre páchateľa. Predmetná trestná vec s
ohľadom na prerušovanú povahu kriminálneho konania obvineného a s ohľadom aj na jeho intenzitu,
bola správne právne posúdená ako trestný čin týrania blízkej alebo zverenej osoby podľa § 208 ods.
1 písm. a) Trestného zákona.

Vzhľadom k tomu, že obvinený a ani generálny prokurátor dovolacími námietkami, nenaplnili žiadne
dovolacie dôvody, Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí ich dovolania podľa §
382 písm. c) Trestného poriadku odmietol.

Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.