Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 14, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/118/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2321010799
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2321010799.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, o sťažnosti okresného
prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 22.05.2024 pod sp. zn. 0T/181/2021, na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 14.01.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť okresného prokurátora, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.05.2024 rozhodol tak,
že : (citácia)
„ Podľa § 280 odsek 2 Trestného poriadku súd trestnú vec obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v
C., trvale bytom D. E. XXX, vedenú na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 0T/181/2021 na podklade

obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta sp. zn. 3 Pv 311/21/2202 zo dňa 17.07.2021 pre
prečinohrozeniapodvplyvomnávykovejlátkypodľa§289odsek1Trestnéhozákona,natomskutkovom
základe, že

dňa15.júla2021včaseokolo21:05hod.vobciVeľkáMačapoHlavnejulici,podvplyvomalkoholuviedol
ako vodič osobné motorové vozidlo značky ŠKODA KODIAQ evidenčného čísla F., kde bol hliadkou

Obvodného oddelenia Policajného zboru Sládkovičovo kontrolovaný a podrobený dychovej skúške s
tým, že elektronickým meračom AlcoQuant 6020 plus mu bola v čase o 21:05:22 hod. nameraná hodnota
0,50 mg/l alkoholu v dychu, čo pri zohľadnení odchýlky prístroja zodpovedá 0,99 promile, a v čase o
21:32:56 hod. hodnota 0,48 mg/l alkoholu v dychu, čo pri zohľadnení odchýlky prístroja zodpovedá 0,95
promile,

postupuje Okresnému dopravnému inšpektorátu v Galante Okresného riaditeľstva Policajného zboru v
Galante, pretože nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal byť prejednaný ako priestupok.“

Okresný súd svoje rozhodnutie zdôvodnil v rozsahu č.l. 176-190 spisu.
Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť okresný

prokurátor, ktorý v jej písomných dôvodoch po rekapitulácii výrokovej časti napadnutého uznesenia,
jeho odôvodnenia ako i predchádzajúceho konania okresného súdu, vyslovil názor, že s postupom
okresného súdu sa nestotožňuje.

Uviedol, že z doposiaľ zisteného skutkového stavu je zrejmé, že vodič vozidla obvinený viedol osobné
motorové vozidlo po cestnej komunikácii v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takúto činnosť. Po

zastavení hliadkou Policajného zboru bola obvinenému v dychu nameraná hodnota 0,50 mg/l alkoholu
v dychu, t. j. 1,04 promile.Hodnota 0,4762 mg/l alkoholu (1 promile) je takou hodnotou, pri ktorej podľa lekárskej vedy žiadny,
teda ani nadpriemerne disponovaný vodič motorového vozidla, nie je schopný bezpečne viesť motorové

vozidlo. V danom prípade bola obvinenému pri dychovej skúške nameraná vyššia hodnota a to 1,04
promile.

Hladina alkoholu v dychu obvineného mala zároveň klesajúcu tendenciu, t. j. z uvedeného celkom
logicky vyplýva, že v čase vedenia vozidla (nakoľko vozidlo je vedené určitý časový úsek), mohla

byť hodnota u obvineného ešte vyššia ako 0,50 mg/l alkoholu v dychu. Uvedené je však z hľadiska
vyvodenia trestnoprávnej zodpovednosti v danom prípade v zásade nepodstatné, keďže i bezprostredne
po zastavení vozidla bola obvinenému nameraná hodnota zakladajúca trestnoprávnu zodpovednosť, t.
j. hodnota prevyšujúca 0,4762 mg/l alkoholu v dychu.

Taktiež je potrebné uviesť, že pokiaľ sú na základe lekárskej praxe a vedy celkom jasne dané hodnoty

alkoholu v dychu, resp. krvi, ktoré vylučujú spôsobilosť každého človeka na vedenie vozidla a teda je
celkom jasne rozlišované konanie, ktoré zakladá len priestupkovú zodpovednosť za vedenie vozidla
pod vplyvom alkoholu (hodnota pod 0,4762 mg/l), a konanie, ktoré už napĺňa znaky skutkovej podstaty
daného trestného činu podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona (hodnota 0,4762 mg/l a vyššia), nie
je zrejmé z akého dôvodu sa súd od uvedeného odklonil, pričom dané rozhodnutie je zároveň okrem

zákona v rozpore aj s konštantnou súdnou praxou. Hodnota alkoholu v dychu, ktorá bola obvinenému
nameraná meračom AlcoQuant 6020 plus, ako aj všetky ďalšie dychové skúšky boli vykonané zákonným
spôsobom na základe certifikátu overení, ktorý síce pripúšťa určité odchýlky, avšak v danom prípade už
bola uvedená odchýlka súčasťou predmetného výsledku o meraní. Zároveň v tejto súvislosti poukazuje
aj na výpoveď svedka E. E. D., z ktorej vyplynulo, že uvedené odchýlky nemajú vplyv na hodnotu

nameraného etanolu vo vydychovanom vzduchu, ktorá presiahla hranicu, ktorá už hranicou trestnou je.

V danom prípade nemožno prihliadať na uvedenú odchýlku, na tú možno len do 0,48 mg/l, v prípade ak
je hodnota nad 0,50 mg/l, teda nad 1 promile, v takom prípade je možné uviesť, že daná odchýlka sa už

nachádza v predmetnom výpočte. V tomto prípade sa do úvahy berie najmä prvé fúkanie do prístroja,
pričom v tomto prípade išlo o klesajúcu tendenciu, teda je vysoko pravdepodobné, že v čase spáchania
skutku bola uvedená hodnota vyššia ako 0,50 mg/l.

Množstvo etanolu na liter vydýchnutého vzduchu sa zisťuje prostredníctvom certifikovaných meradiel,

ktoré podliehajú povinnej metrologickej kontrole. V zmysle judikatúry je potrebné aby sa dychová skúška
na prítomnosť alkoholu v krvi vodiča obligatórne vykonávala prístrojom, ktorý má certifikát o overení
analyzátora v dychu, a až po poučení vodiča o spôsobe vykonania takejto skúšky. Správnosť výsledkov
merania musí byť v závislosti od zistenej koncentrácie alkoholu overená prinajmenšom opakovaným
meraním, a to v určenom časovom intervale prípadne ďalšími dôkazmi preukazujúcimi, že meranie bolo

vykonané v súlade s výrobcom dychového analyzátora stanoveným, resp. odporúčaným postupom,
dodržanie ktorého eliminuje nežiaduci účinok ovplyvňujúcich faktorov a iných rušivých vplyvov (R
92/2015).

V danej súvislosti tiež poukázala aj na českú judikatúru, ktorá uvádza, že „jestliže je u řidiče motorového

vozidla zjištěno, že v době jízdy měl nejméně jedno promile alkoholu v krvi, pak je v důsledku toho vždy
vyloučena jeho způsobilost řídit motorové vozidlo. Závěr o naplnění zákonných znaků trestného činu
ohrožení pod vlivem návykové látky podle § 201 odst. 1 trestného zákonníka je možný též tehdy, je-li v
konkrétním případě zjištěno, že i menší množství alkoholu v krvi řidiče blížící se hranici jednoho promile
vylučovalo jeho způsobilost řídit motorové vozidlo (R 12/1985)."

Z trestného spisu je zrejmé, že obvinený bol obmedzený v čase o 21.05 h, pričom riadiť mal vozidlo
približne o 21.00 h (z výsluchu nepriamo vyplynulo, že približne o 20.30 h odišiel), teda prvýkrát fúkal
do pristroja na meranie hodnoty hladiny alkoholu v dychu, kedy mu bola nameraná hodnota 0,50 mg/
l, pričom druhýkrát takmer po 27 minútach, kedy už bola hodnota 0,48 mg/l. Z uvedeného je zrejmé,

že hodnota alkoholu v dychu obžalovaného klesala, to znamená v čase dopravnej nehody musela byť
ešte vyššia, ako tých 0,50 mg/l.V takomto prípade by mohlo dôjsť k takej situácii, že sa prezumuje, že v prípade, ak pri dychovej skúške
vyjde akýkoľvek výsledok, v tomto prípade 0,50 mg/l, musí sa od danej hodnoty automaticky ešte odčítať
5% odchýlka, až následne bude vypočítaná výsledná hodnota alkoholu v dychu, čo je však v súčasnosti

v praxi nepredstaviteľné, vzhľadom na praxou ustálenú hodnotu hladiny alkoholu v dychu, potrebnú na
vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti. Takýmto prístupom by sme dospeli k záveru, že na vyvodenie
trestnoprávnej zodpovednosti by vodič musel nafúkať približne okolo 1,05 promile. S prihliadnutím na
samotnú výpoveď obvineného tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, na vykonané
dychové skúšky (bola uskutočnená aj opakovaná dychová skúška), ako aj na výpoveď svedka má za

to, že boli naplnené všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, nakoľko pri prvej dychovej skúške obvinený
nafúkalcezjednopromile,ajtopourčitomčase,odsadnutiasidomotorovéhovozidla,ajehonásledného
riadenia.

V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu prax Okresných súdov a to nateraz len z roku 2024 na území

Slovenskej republiky, a to rozhodnutie Okresného súdu Trnava sp.zn. 0T/175/24 (0,50 mg/l), rozhodnutie
Okresného súdu Pezinok sp. zn. 0T/108/2024 (0,49 mg/l), rozhodnutie Okresného súdu Nové Zámky sp.
zn. 0T/83/2024 (0,50 mg/l), rozhodnutie Okresného súdu Michalovce sp. zn. 0T/111/2024 (0,49 mg/l),
rozhodnutie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 0T/90/2024 (0.50 mg/l), pričom v rámci týchto rozhodnutí
boli páchatelia právoplatne odsúdení, kedy im mala byt' nameraná hodnota 0,50 mg/l a menej.

K rozhodnutiam, ktoré uviedol a poukázal na ne súd I. stupňa v odôvodnení citovaného uznesenia,
uvádza nasledovné.

V prípade uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3To/39/2021 zo dňa 13.01.2022, uvádza, že v

predmetnom prípade bola nameraná hodnota 0,48 mg/l, a pri druhej skúške 0,43 mg/l, teda išlo o
hraničné hodnoty, kedy súd uviedol, že nemal za preukázané ani uvedenú hraničnú hodnotu 0,48 mg/l.

Ďalej k rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To/74/2022 zo dňa 25.08.2022, uvádza, že v
predmetnom prípade bola nameraná hodnota pri prvej skúške 0,51 mg/l a pri druhej skúške hodnota 0,41

mg/l, a súd tam exaktne uviedol, že za predpokladu, keď sú hodnoty nameraného alkoholu v dychu takto
rôzne pričom, prvá hodnota síce prevyšuje 1 promile, ale toto je tiež hraničné, a druhé a tretie meranie
je v hodnote 0,88 promile. Ďalej v prípade rozhodnutia Krajského súdu Prešov sp. zn. 6To/6/2022 zo
dňa 29.06.2022 uvádza, že týmto rozhodnutím krajský súd podľa § 319 Trestného poriadku zamietol
odvolanie obžalovaného voči rozsudku, ktorým súd I. stupňa uznal obžalovaného za vinného z prečinu

ohrozenia pod vplyvom návykovej látky (nameraná hodnota 0,53 mg/l).

K poukázaniu súdu I. stupňa na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 11/2023 zo dňa
27.09.2023, kedy mal Ústavný súd deklarovať, že „ Pri hodnote alkoholu zisťovanej výlučne dychovou
skúškou treba pri dokazovaní zavinenia v prípade nameraných hraničných hodnôt zohľadňovať aj

odchýlku prístroja, ktorá sa v súčasnosti pri prístroji zn. AlcoQuant 6020 používanom Policajným zborom
SR podľa údajov od výrobcu pripúšťa na úrovni 5%“, uvádza, že tento názor nedeklaroval v žiadnom
prípade Ústavný súd Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol návrh Krajského
súdu v Bratislave na začatie konanie o súlade právnych predpisov a to ustanovenia § 289 odsek
2 Trestného zákona s ustanoveniami v Ústave a Dohovore o ochrane ľudských práv a slobôd. Na

prvej strane odôvodnenia Ústavný súd v bode 4 citoval, ev. poukázal na to, čo uviedol Navrhovateľ
vo svojom návrhu, teda len poukázal na konkrétne tvrdenia navrhovateľa, ktoré ale nijakým spôsobom
nedeklaroval, ani nepreniesol do svojho odôvodnenia následne ako svoj právny názor. V prípade, ak
uvedený názor prezentoval Krajský súd v Bratislave, k tomu uvádza, že tento zreteľne uviedol, že treba
pri dokazovaní zavinenia v prípade nameraných hraničných hodnôt zohľadňovať aj odchýlku prístroja,

avšak v našom prípade nešlo o hraničnú hodnotu, nakoľko hraničnou hodnotou sa rozumie 0,48 mg/
l, pričom v prípade 0,50 mg/l (1,04 promile) presahuje daná hranica nad 1 promile a nemožno mať
pochybnosti o uvedenej hranici na zodpovedanie si otázky trestnoprávnej zodpovednosti.

Teda má za to, že odôvodnenia v uvedených rozhodnutiach Krajských súdov, ako aj rozhodnutie

Ústavného súdu, nijakým spôsobom nesúvisia s danou trestnou vecou, išlo o iné trestné veci najmä
s hraničnou hodnotu 0,48 mg/l. V tejto súvislosti však prokuratúra dáva do pozornosti pomerne nové
rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1To/18/2024 zo dňa 18.02.2024, v rámci ktorého súd
uviedol, že„Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 157/2018 Z.z. o metrológii, pri používaní určitého meradla na účel podľa
odsekov 1 a 2 (určené meradlo) je hodnotou meranej veličiny hodnota materializovanej miery alebo

hodnota indikovaná určeným meradlom.

Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že hodnota meranej veličiny je hodnota indikovaná
určeným meradlom (v danom prípade analyzátorom dychu), teda hodnota zistená certifikovaným
analyzátorom dychu je konečná a žiadna číselná hodnota (odchýlka) sa od neho neodpočítava. V

tomto smere sa krajský súd stotožňuje so sťažnostnými námietkami prokurátora, že mestský súd mal
vychádzať z nameraných hodnôt (0,59 mg/l a 0,48 mg/l) a nie si ich upravovať podľa odchýliek, ktoré
majú význam pre schválenie (overenie) prístroja na používanie, t. j. pre získanie certifikátu, avšak nie
už pri samotnom používaní prístroja po jeho schválení (overení) v bežnom živote. Neistota výsledku
merania používaná pri overovaní prístroja charakterizuje rozsah hodnôt (interval tolerancie), ktorý je
možné racionálne priradiť ku nameranej veličine. Táto zákonnom garantovaná presnosť nameraného

výsledku je daná počas platnosti overenia (certifikátu), ktorá v posudzovanom prípade konči dňa
23.04.2024. Až po vypršaní platnosti overenia je možné konštatovať, že spoľahlivosť meracieho prístroja
už nie je garantovaná, pričom z doposiaľ vykonaného dokazovania nevyplýva, že by tu nastali iné
okolnosti, ktoré by mohli spochybniť namerané hodnoty (napríklad vady analyzátora dychu a podobne)."

Má za to, že vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu predstavuje spoločensky mimoriadne
nebezpečnú a protiprávnu činnosť, pričom každé takéto konanie musí byť postihované prostriedkami na
to určenými a dostupnými - v danom prípade nepochybne trestnoprávnymi.

Uvedené konanie má nepochybne vysokú závažnosť, nehovoriac o následkoch, ktoré môžu v dôsledku

takéhoto konania v jednotlivých prípadoch nastať (bez ohľadu na to, že v danom prípade nenastali a
konanie obvineného sa obišlo bez spôsobenia dopravnej nehody).

Zároveň z pohľadu závažnosti konania spočívajúceho vo vedení motorového vozidla pod vplyvom
alkoholu nad 1 promile, sa celkom zrejme ako účinným prostriedkom na individuálnu ako i generálnu
prevenciu javí sprísňovanie ukladaných trestov, v odôvodnených prípadoch okrem i prísnych zákazov
činnosti viesť motorové vozidlá, napr. aj v trestoch prepadnutia veci- motorového vozidla a pod., avšak

celkom určite nie postupovanie konaní.

Odhliadnuc od uvedeného súd v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, z akého dôvodu neboli naplnené
zákonné znaky trestného činu, teda či išlo o absenciu naplnenia objektívnej stránky, ev. subjektivnej
stránky, obmedzil sa len na konštatovanie, že súd mal pochybnosti o množstve alkoholu v dychu

obžalovaného, pričom ďalej záverom uviedol, že nebolo bez pochybnosti preukázané, že by obžalovaný
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie
ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. V prípade takýchto pochybností, súd môže vykonať
dokazovanie aj nad rámec, bez návrhu jednotlivých strán, pričom sa nemožno stotožniť s názorom, že
súd nemôže pomáhať niektorej z procesných strán v konaní pred súdom ohľadne ustálenia viny, resp.

neviny a vykonávať v tomto smere z vlastnej iniciatívy dokazovanie", s ktorým tvrdením sa nemožno
stotožniť.

V zmysle § 2 odsek 11 súd môže vykonávať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Z uvedenej dikcie exaktne
vyplýva zachovanie možnosti súdu ovplyvňovať priebeh konania pred súdom aj vykonaním dôkazov,

ktoré strany nenavrhli, a to svedčiacimi tak v prospech, ako aj v neprospech preukázania viny, vzhľadom
k tomu, že súd nesie princíp nestrannosti. V zmysle zásady podľa § 2 odsek 11 Trestného poriadku
platí, že tak orgány činné v trestnom konaní, aj súd postupujú v konaní tak, aby náležite zistili skutkový
stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom pre ich rozhodnutie.

Rovnakopovažujezaneakceptovateľnýnázorsúdu,ževdanomprípadenedošlokodstráneniurozporov
medzi hraničnými hodnotami a u obžalovaného nedošlo k spáchaniu trestného činu, ale maximálne
priestupku, nakoľko bez akýchkoľvek pochybnosti, súd vyslovil názor výkladovo svedčiaci odstráneniuakéhokoľvek rozporu, nakoľko na to, aby vyslovil, že nejde o trestný čin, musí mať uvedené za
preukázané, a takýto názor musí náležite odôvodniť.

Rozhodnutie súdu považuje preto za nezákonné, v rozpore s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného
poriadku, § 280 odsek 2 Trestného poriadku a § 289 odsek 1 Trestného zákona, pričom vzhľadom na
všetky uvedené skutočnosti navrhol, aby Krajský súd Trnava sťažnosťou napadnuté uznesenie v celom
rozsahu ako nezákonné zrušil, vec vrátil súdu prvého stupňa a nariadil vo veci znovu konať a rozhodnúť.

K sťažnosti prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný A. B. prostredníctvom svojho obhajcu osobitným
písomným podaním ( v rozsahu č.l. 203-204 spisu) v ktorom uviedol, že na rozdiel od názoru okresného
prokurátora, s odôvodnením napadnutého uznesenia sa v plnom rozsahu stotožňuje a rozhodnutie súdu

považuje za zákonné a správne.

V prípade prvého merania mu bola nameraná hodnota alkoholu v dychu 0,50 mg/l. Pri akceptovaná
tejto 5% miery nepresnosti pri koncentrácii 0,50 mg/l a jej zohľadnení v jeho prospech, by hodnota
alkoholu v dychu dosahovala v kritickom čase úroveň maximálne 0,475 mg/l (0,50 mg/l 0,025 mg/l). V

prípade opakovaného merania, kedy mu bola nameraná hodnota 0,48 mg/l (nameraná hodnota teda
mala klesajúcu tendenciu), po akceptácii 5% miery nepresnosti možno konštatovať, že v kritickom čase
dosahoval úroveň maximálne 0,456 mg/l (0,48 mg/1-0,024 mg/l) alkoholu v dychu.

Ako je i z konštantnej judikatúry zrejmé, hranica 0,4762 mg/l alkoholu sa bez zaokrúhľovania považuje

za hraničný faktor, ktorý oddeľuje páchateľov priestupkov od páchateľov trestných činov. Po akceptácii
možnej miery nepresnosti určeného meradla je potom možné pripustiť, že táto hranica by bola nižšia,
akou je tá, ktorá z pohľadu posudzovanej trestnej veci kvalifikuje skutok ako trestný čin. Vzhľadom na
tieto skutočnosti, najmä na to, že pri opakovanej dychovej skúške mala táto hodnota klesajúcu tendenciu
a v danom prípade sa jedná o hraničnú hodnotu, konajúci súd správne na túto skutočnosť prihliadol. Pri

tejto dovolenej odchýlke bola nameraná hodnota už pri prvej dychovej skúške pod 1 promile, pričom
v zmysle ustálenej súdnej praxe sa vyžaduje táto hodnota práve ako hladina, ktorá je rozhodná pre
určenie spáchania trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky.

V odôvodnení sťažnosti prokurátor na str. 4 poukazuje na to, že rozhodnutie súdu je okrem zákona

v rozpore s konštantou súdnou praxou. Prokurátor je toho názoru, že i napriek tomu, že použité meradlo
pripúšťa určité odchýlky, v danom prípade už bola uvedená odchýlka súčasťou predmetného výsledku o
meraní. Tento právny názor nevyplýva jednak z vykonaného dokazovania a je v rozpore s Certifikátom
o overení na č. l. 18 a Návodom na použitie meracieho prístroja.

Ako vyplýva z Návodu na použitie, konkrétne z technickej špecifikácie pristroja na strane č. 30, pri
nameraní rozsahu od 0,48 do 0,96 mg/l je dovolená odchýlka merania v rozsahu + - 5% z meranej
hodnoty. Nemožno preto súhlasiť s názorom prokurátora, ktorý tvrdí, že pri hodnote, ktorá mu bola
nameraná dňa 15.07.2021, by povolená odchýlka mala byť už súčasťou merania. Ak by pripustil
takýto výklad, postráda potom elementárnu logiku, aby výrobca overeného meradla uvádzal pri rôznych

nameraných hodnotách rôzne druhy dovolenej odchýlky tak, ako je tomu i v tomto prípade. Prokurátor
v odôvodnení sťažnosti na podporu svojho tvrdenia poukazuje okrem iného i na výpoveď svedka E.
E. D., z ktorej malo vyplynúť, že uvedené odchýlky nemajú vplyv na hodnotu nameraného etanolu vo
vydychovanom vzduchu.

S výpoveďou svedka sa v žiadnom prípade nemožno stotožniť. Svedok túto skutočnosť totiž nepodložil
žiadnym relevantným dôkazom, je zrejmé, že ide iba o subjektívny názor svedka. V danom prípade ide o
prislušníka PZ a nie o osobu, ktorá by mala odborné znalosti z odboru metrológie, ktorá skúma meracie
prístroje. Zároveň poukazuje na to, že sa stotožňuje s názorom konajúceho súdu, ktorý k výpovedi

svedka E. E. D. uviedol, že svedok svoje tvrdenie nijakým spôsobom neodôvodnil

S ohľadom na uvedené skutočnosti tiež poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. za
5Tdo/71/2014 27.11.2014 (R 92/2015), podľa názoru ktorého sa možná miera odchýlkyodpočítavať jednoznačne musí. Tento argument podporuje tiež zákaz vyhodnocovania dôkazov v
rozpore so súčasnými poznatkami vedy a najmä zásadou materiálnej pravdy a zásadou in dubio pro
reo. Pokiaľ totiž existujú o otázke viny obvineného rozumné pochybnosti, ktoré nie je možné odstrániť

inými dôkazmi, je nutné rozhodnúť v jeho prospech (oslobodiť ho spod obžaloby) Zdôrazňuje, že jednou
zo základných zásad trestného konania je aj zásada prezumpcie neviny.

Prezumpcia neviny znamená, že nedokázaná vina ma rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina
a obvinený nie je povinný svoju nevinu dokazovať. Zo zásady prezumpcie neviny pri dokazovaní vyplýva

pravidlo, že ak zostanú dôvodné pochybnosti o skutkovej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním
ďalších dostupných dôkazov, treba rozhodnúť v prospech obvineného in dubio pro reo a pravidlo, že
obvinenému musí byť vina preukázaná, a tento nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, a to ani
skutočnosť svedčiacu v jeho prospech.

Taktiež vyjadril nesúhlas s tvrdením prokurátora, kde tento poukazuje na to, že hladina alkoholu v dychu

mala u neho zároveň klesajúcu tendenciu, t. j z uvedeného celkom logicky má vyplývať, že v čase
vedenia vozidla (nakoľko vozidlo je vedené určitý časový úsek), mohla byť hodnota u obvineného ešte
vyššia ako 0,50 mg/l alkoholu v dychu.

V nadväznosti na tieto skutočnosti uvádza, že takúto konštatovanie považuje výlučne za domnienky

a ničím nepodložené tvrdenia. Poukazuje tiež na to, že áno, je pravdou, že je možné konštatovať, že
vzhľadom na klesajúcu hodnotu bol v danom čase vo fáze vylučovania alkoholu v krvi. Ako už uvádzal,
v danom čase vychádzal s jeho motorovým vozidlom z pizzerie El Camino, ktorá sa nachádza na ulici
Športová č. 499 v obci Veľká Mača, a to v čase 21:01:50 hod. (uvedené vyplýva z kamerových záznamov
sú súčasťou súdneho spisu). Následne na to prechádzal po Hlavnej ulici vo Veľkej Mačí, a to v čase

21:02:06 hod. (uvedené rovnako vyplýva z kamerových záznamov, ktoré boli predložené). Následne na
to, v čase 21:05:32 hod. bola vykonaná prvá dychová skúška. To znamená, že od času, kedy začal
viesť motorové vozidlo až po vykonanie dychovej skúšky ubehli necelé 4 minúty. V prípade tak krátkeho
časového rozdielu by pokles alkoholu mohol byť skutočne iba minimálny, ak nie zanedbateľný.

Z tohto dôvodu odmieta v plnom rozsahu tvrdenie resp. domnienku prokurátora, že v čase vedenia
motorového vozidla mohla byť hladina alkoholu v dychu ešte vyššia. Napokon, táto skutočnosť nebola
zo strany obžaloby preukázaná, pričom je toho názoru, že už počas prípravného konania bola samotná

obžaloba podaná predčasne, v rozpore so základnými zásadami trestného konania, najmä s § 2 ods.
11 Tr. por., podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,

ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

V kontexte uvedeného možno považovať za rozhodujúce, že v dôsledku procesnej chyby policajta, ktorý
bolčinnývpočiatočnejfázekonania,spočívajúcejvtom,žehocidychovouskúškoubolazistenáhraničná

hodnota hladiny alkoholu v krvi obvineného, nezabezpečil odobratie vzorky jeho krvi a jej následné
laboratórne vyšetrenie a rovnako nezabezpečil ani žiadne ďalšie dôkazy preukazujúce minimálne to, či
pri meraní dychovým analyzátorom bol vo všetkých smeroch dodržaný stanovený postup, nie je hladina
alkoholu v krvi obvineného v čase jazdy zistená bez akejkoľvek rozumnej pochybnosti. Objektívne
zistenie presného množstva alkoholu v krvi totiž už v tomto štádiu konania nie je zrealizovateľné.

V tomto kontexte poukazuje práve na Uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.07.2012,
z ktorého vyplýva, že samotný fakt, že dychová skúška bola vykonaná overeným meradlom, ešte
neznamená, že zobrazený výsledok merania zodpovedá skutočnej hladine alkoholu v krvi. Správnosť
výsledkov takéhoto merania preto musí byť v závislosti od zistenej koncentrácie alkoholu overená

prinajmenšom opakovaným meraním a to v určenom časovom intervale, pripadne ďalšími dôkazmi
preukazujúcimi, že meranie bolo vykonané v súlade s výrobcom dychového analyzátora stanoveným,
resp. odporúčaným postupom, dodržanie ktorého eliminuje nežiaduci účinok ovplyvňujúcich faktorov a
iných rušivých vplyvov. V hraničných prípadoch, za ktorý je nutné považovať aj posudzovanú vec, keďžedychovou skúškou nameraná hladina alkoholu presahuje hladinu, pri ktorej nie je podľa súdnou praxou
akceptovaných poznatkov lekárskej vedy schopný bezpečne viesť motorové vozidlo žiadny vodič, len o
0.08% je možné množstvo alkoholu v krvi spoľahlivo zistiť iba jej laboratórnym vyšetrením.

Pochybnosti vzniknuté počas trestného konania majú preto v predmetnej trestnej veci o to väčší a
zásadnejší význam, že hranica 1,00 promile je hranicou medzi posúdením skutku ako trestného činu a
priestupku, čo považuje za mimoriadne dôležité, ktorá okolnosť si vyžaduje citlivý prístup aj z hľadiska
spravodlivého konania resp. práva na spravodlivý proces.

Súčasnepoukázalina rozhodovaciuprax(napr.UznesenieKrajskéhosúduvŽiline,sp.zn.37o/39/2021
zo dňa 13.01.2022; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8To/117/2018 zo dňa 11.03.2019),
v ktorých prípadoch odvolacie súdy (pri nameraní hraničných hodnôt alkoholu v dychu), bez ďalšieho
zohľadnili ako rozhodujúcu skutočnosť práve výrobcom deklarovanú odchýlku pri meraní hodnoty
alkoholu v dychu. Poukazuje najmä na to, že na zohľadnenie miery prípadnej odchýlky pri meraní

hodnoty alkoholu v dychu súdy prihliadali pri nameranej hraničnej hodnote, teda práve pri hodnote, ktorá
je rozhodujúca pre vznik trestnej zodpovednosti.

PokiaľideorozhodnutieKrajskéhosúduvBratislavezodňa18.02.2024podsp.zn.I??/18/2024,naktoré
poukazuje prokurátor na str. 6, z ktorého má vyplývať, že hodnota zistená certifikovaným analyzátorom

dychu je konečná a žiadna číselná hodnota (odchýlka) sa od neho neodpočítava, s týmto právnym
názorom nesúhlasí.

Ako už uvádzal a ako vyplýva z Návodu na použitie, konkrétne z technickej špecifikácie prístroja na
strane č. 30, pri nameraní rozsahu od 0,48 do 0,96 mg/l je dovolená odchýlka merania v rozsahu +-5%

z meranej hodnoty. Na žiadnom mieste v Návode na použitie nie je uvedené, že tieto hodnoty dovolenej
odchýlky merania by sa mali aplikovať až po ukončení platnosti certifikátu.

Napokon v nadväznosti na tvrdenie prokurátora na str. 7, že v prípade pochybnosti môže súd vykonať
dokazovanie aj nad rámec navrhovaných dôkazov je nutné tento názor odmietnuť, nakoľko, v súlade

s vymedzením procesných roli v rámci kontradiktórneho trestného konania, je úlohou prokurátora
preukazovať vinu obvineného. Ani súd síce nemôže ukončiť konanie a nevyčerpať pritom dôkazné
možnosti, o ktorých vie, že môžu viesť k spravodlivému rozhodnutiu, zodpovednosti za ktoré sa nemôže
zbaviť ani v podmienkach kontradiktórneho procesu, v žiadnom prípade však nemôže dôkazy sám
iniciatívne vyhľadávať a nahrádzať tak činnosť orgánov činných v trestnom konaní. Takýto prístup by

totiž vyvolávaval pochybnosti minimálne o jeho nestrannosti.

Zhmúc vyššie uvedené opätovne poukázal na to, že ako vyplýva i z rozhodovacej praxe súdov, v prípade
zistenia hraničných hodnôt sa jednoznačne prihliada na tzv. odchýlky resp. chyby merania. Z uvedeného
dôvodu sa preto nie je možné stotožniť s názorom prokurátora, že by tomu tak nemalo byť aj v jeho

prípade a z tohto dôvodu sa stotožňuje s vydaným rozhodnutím prvostupňového súdu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, týmto navrhol, aby odvolací súd podľa § 193 ods. 1 písm. c)
Tr. por. sťažnosť okresného prokurátora ako nedôvodnú zamietol

Krajský súd v Trnave, ako súd v sústave všeobecných súdov nadriadený Okresnému súdu Galanta na
podklade včas a riadne podanej sťažnosti okresného prokurátora postupoval v intenciách ustanovenia §
192 ods.1 Trestného poriadku a tak zistil, že okresný súd rozhodol o obžalobe na hlavnom pojednávaní

zákonným spôsobom.

Úvodom je potrebné poznamenať, že v prejednávanej veci už okresný raz rozhodoval. Prvotne svojim
uznesením zo dňa 15.03.2023 pod sp. zn. 0T/181/2021 rozhodol tak, že : (citácia)
„ Podľa § 241 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku za použitia § 214 ods. 1 Trestného poriadku súd

trestnú vec obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., bytom D. E. XXX, ktorý je stíhaný podľa obžaloby
Okresnej prokuratúry Galanta zo dňa 17.07.2021, sp. zn. 3 Pv 311/21/2202, pre prečin ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom
skutkovom základe, žedňa 15. júla 2021 v čase okolo 21:05 hod. v obvi Veľká Mača po Hlavnej ulici, pod vplyvom alkoholu
viedol ako vodič osobné motorové vozidlo značky ŠKODA KODIAQ evidenčného čísla F., kde bol
hliadkou Obvodného oddelenia PZ Sládkovičovo kontrolovaný a podrobený dychovej skúške s tým, že

elektronickým meračom AlcoQuant 6020 plus mu bola nameraná hodnota 0,50 mg/l alkoholu v dychu
(v prepočte 1,04 promile),
postupuje príslušnému okresnému dopravnému inšpektorátu, pretože nejde o trestný čin, ale ide o
skutok, ktorý by sa mal prejednať ako priestupok.

V dôsledku podania sťažnosti okresným prokurátorom, krajský súd uznesením zo dňa 19.12.2023
pod sp. zn. 3To/91/2023 postupom podľa § 194 ods.1 písm. b) Trestného poriadku v celom rozsahu
napadnuté uznesenie zrušil ( výlučne pre formálno- procesné pochybenia) a uložil okresnému súdu, aby
vo veci znovu konal a rozhodol. Následne okresný súd rozhodol napadnutým uznesením.

Sťažnostný súd po preskúmaní veci predovšetkým zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim

podstatusúdenéhotrestnéhočinu,jenapadnutéuznesenievýsledkomkonania,vktoromsapostupovalo
podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo ( po predchádzajúcej reparácii) k žiadnym takým chybám,
ktoré by mohli mať vplyv na správne objasnenie skutkového stavu veci ako i na procesné práva
obžalovaného.
Skutkové zistenia súdu prvého stupňa tak, ako sú vyjadrené v napadnutom uznesení sú aj podľa názoru

sťažnostného súdu správne, nakoľko zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonaného na hlavnom
pojednávaní.
Vzhľadom na to sťažnostný súd v otázke skutkových zistení odkazuje na správne veľmi podrobne
rozvedené dôvody uznesenia súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje. Súd prvého
stupňa vykonal dokazovanie vo veci v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne

skutkové zistenia.

Podľa názoru sťažnostného súdu prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne v
zmysle § 2 ods. 12 Tr. por., pričom ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivom zvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, aj v ich súhrne a v konečnom dôsledku

dospel k správnym skutkovým zisteniam.
Z odôvodnenia uznesenia súdu prvého stupňa je rovnako zrejmé, ktoré skutočnosti vzal za dokázané
v súvislosti so žalovaným skutkom a jeho právnym posúdením, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia
oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov. Prvostupňový súd súčasne v odôvodnení
napadnutého rozsudku stručne a jasne vyložil, ako sa vyrovnal s dôkazmi vykonanými v súlade

s procesným právom a akými úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa
príslušných ustanovení Trestného zákona.
Krajský súd sa stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným uznesením súdu prvého stupňa vo
vzťahu k napadnutému výroku a v podrobnostiach naň odkazuje.
Prokurátor založil svoje odvolanie na opakovaných dôvodoch (dôkazoch) obžaloby použitej v konaní

pred súdom prvého stupňa ako i v predchádzajúcom odvolacom konaní. So skutkovými a právnymi
otázkami sa ale súd prvého stupňa v napadnutom uznesení vysporiadal dostatočne, procesne súladným
spôsobom a v podstate nenechal, pokiaľ ide o otázku viny a právnej kvalifikácie skutku, otvorenú žiadnu
spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde.
Z uvedeného dôvodu preto i krajský súd de facto preopakuje svoje odôvodnenia s ohľadom na spornú

otázku , ktorú konštatoval vo svojom predchádzajúcom uznesení zo dňa 19.12.2023.
Z obsahu spisového materiálu je naďalej zrejmé, že právny názor okresného súdu o nenaplnení znakov
žalovanéhotrestnéhočinu-ohrozeniapodvplyvomnávykovejlátkypodľa§289ods.1Trestnéhozákona
bol ustálený okresným súdom na základe odchýlky merania pri dychovej skúške na zistenie množstva
požitého alkoholu, vyplývajúcej z popisu a obsahu certifikátu o overení z č.l. 18 z ktorého vyplýva, že

hodnota najväčšej dovolenej chyby je pre koncentráciu menšiu ako 0,4 mg/l 0,02 mg/l a pre koncentráciu
v rozmedzí 0,4 až 0,2 mg/l je 5%

Zodpovedanie otázky, či vôbec a do akej miery sa zohľadňuje odchýlka merania pri dychovej skúške
na zistenie množstva požitého alkoholu, je kľúčové pre určenie, či daný skutok možno kvalifikovať ako

trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. (Trestný
zákon, ďalej len ,,TZ“) alebo ako priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22
ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.V návode na použitie prístroja AlcoQuant 6020 Plus sa v časti technická špecifikácia uvádza, že pri
koncentrácii alkoholu od 0,2 do 2 mg/l sa pripúšťa odchýlka až 5% z nameranej hodnoty. Štandardná
odchýlka je stanovená na úrovni 0,002- 0,011 mg/l.

Podľa§289ods.1TZ,ktovykonávavstavevylučujúcomspôsobilosť,ktorýsiprivodilvplyvomnávykovej
látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť
značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

V zmysle § 130 ods. 5 TZ sa návykovou látkou okrem iného rozumie aj alkohol.

Stav vylučujúci spôsobilosť nie je v Trestnom zákone, ani v iných právnych predpisoch definovaný,
preto bolo potrebné stanoviť hranicu, kedy pri požití určitého množstva alkoholu sa predpokladá, že
každá takáto osoba sa dostáva do stavu vylučujúceho spôsobilosť. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.
zn. 5Tdo/71/2014 zo dňa 27.11.2014 judikoval: ,,Z medicínskeho hľadiska, ktoré je akceptované aj
trestnoprávnou praxou, schopnosť vodiča bezpečne viesť motorové vozidlo je nepriaznivo ovplyvnená,

ak hladina alkoholu v jeho krvi dosiahne 0,4762 mg/l etanolu vo vzduchu, čo je hladina alkoholu v krvi
1,00 g/kg, teda jedno promile. Podľa lekárskej vedy žiaden - teda ani nadpriemerne disponovaný vodič
motorového vozidla - nie je schopný pri tejto hladine alkoholu v krvi bezpečne viesť vozidlo.“

Túto hodnotu všeobecné súdy uznávajú ako hraničnú, pri nameraní takéhoto množstva alkoholu je

možné považovať skutok za trestný čin, ak túto hodnotu prístroj nenameria, ide len o priestupok.

Oprávnenie policajta vyzvať vodiča, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo
inou návykovou látkou alebo liekmi, ktoré môžu znížiť jeho schopnosť bezpečne viesť vozidlo, vyplýva
aj z ustanovenia § 69 ods. 1 písm. d/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení

niektorých zákonov. Policajt je zároveň oprávnený v zmysle § 32 zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom
zbore v platnom znení vyžadovať lekárske vyšetrenie na zistenie požitého množstva alkoholu alebo inej
užitej návykovej látky v prípadoch ustanovených v § 4 a § 5 zákona č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred
zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb.

Čosatýkadychovejskúškyuvodičamotorovéhovozidla,tunerazdochádzaksituáciám,kedynameraná
hodnota fluktuuje niekde na úrovni 1 promile, čo je množstvo alkoholu, ktoré podľa judikatúry zakladá
spáchanie trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Pokiaľ je nameraná hodnota na úrovni
1 promile alebo vyššia, bežne sa vykonáva druhá dychová skúška na overenie množstva alkoholu, resp.
či má toto množstvo klesajúcu tendenciu alebo nie. Ako každý prístroj, tak aj prístroj na meranie alkoholu

4 AlcoQuant 6020 Plus vykazuje určitú odchýlku merania (5%). Otázne je to, či je možné zohľadniť
túto odchýlku v prospech vodiča, ktorému bolo namerané cez 1 promile (0,4762 mg/l v dychu) aj pri
opakovanom meraní v prípadoch kedy s použitím tejto odchýlky v prospech vodiča by sa mohol skutok
kvalifikovať ako priestupok (hodnota by bola nižšia ako 1 promile).

V tejto súvislosti je potrebné skúmať základné princípy trestného konania, kde patrí aj prezumpcia neviny
uvedená v § 2 ods. 4 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku. Súčasťou prezumpcie neviny
je aj princíp in dubio pro reo, teda pokiaľ orgány činné v trestnom konaní nezistia skutkový stav veci
dostatočne bez akýchkoľvek pochybností, má sa zato, že rozhodnutie musí byť vydané v prospech
obvineného.

Je síce pravdou, že neexistuje zákonná povinnosť zohľadňovať odchýlku merania prístroja pri dychovej
skúške na zistenie množstva požitého alkoholu vodiča motorového vozidla, všeobecné súdy SR však
postupne nastoľujú trend posudzovať množstvo alkoholu pri hraničných hodnotách v súlade zásadou
in dubio pro reo. Na chybu merania prístroja AlcoQuant 6020 Plus v rozsahu 5 % z nameranej hodnoty

teda berú zreteľ a zohľadňujú odchýlku merania v prospech kontrolovanej osoby.Krajský súd v danej súvislosti tiež zvýrazňuje, že odchýlky vždy vyjadrujú toleranciu prístroja, teda
rozsah, v ktorom môže byť nameraný výsledok presný. Ak výrobca udáva, že prístroj môže mať odchýlku
napríklad +5 % až -5 %, znamená to, že výsledok merania sa môže líšiť o tento percentuálny rozsah.

Ak sú merania potrebné pre potreby trestného konania, je veľmi dôležité, aby sa s nimi zaobchádzalo
podľa prísnych pravidiel a v súlade so zákonnými normami. Preto, ak ide o trestné konanie, je potrebné
mať dokumentáciu a overenie, že prístroj je presný, že bol použitý správne, a že odchýlky boli primerane
zohľadnené, pričom je dôležité v pochybnostiach zaobchádzať so všetkými dôkazmi v zmysle zásady in
dubio pro reo, a to v prípade, že odchýlka merania je v prospech stíhanej osoby.

Ak je odchýlka prístroja definovaná výrobcom (napríklad ± 5 %), spriemerovanie odchýlky môže byť
relevantné, ale to musí byť vykonané podľa platných pravidiel a zákonov, ktoré sa týkajú presnosti
merania. Rovnako je potrebné, aby bolo meranie vykonané v súlade so správnymi postupmi a že
odchýlka bola zohľadnená pri interpretácii výsledkov.
V prípade, že je výpočet v neprospech stíhanej osoby, mala by sa táto skutočnosť zohľadniť veľmi
opatrne. Vo našom právnom systéme platí zásada, že všetky nejasnosti a rozumné pochybnosti o

dôkazoch by mali byť v prospech obvineného. To znamená, že ak je nejasnosť týkajúca sa presnosti
merania, napríklad ak odchýlka prístroja nepreukazuje jednoznačne vinu stíhanej osoby, malo by to byť
v prospech obvineného.

V konečnom dôsledku, ak existujú pochybnosti o presnosti merania alebo interpretácii odchýlok, je
možné, že odborníci a následne i konajúci súd ( po vyhodnotení dôkazov) konštatujú, že výsledky
merania sú dostatočne spoľahlivé na to, aby sa použili ako dôkaz v trestnom konaní, čo sa v danom
prípade nestalo. V prípade nejasností je preto vždy dôležité overenie, či bolo meranie vykonané správne
a v súlade so všetkými požiadavkami na presnosť a objektivitu.

Pokiaľ prokurátor poukazuje na rozhodnutie iného krajského súdu ( Krajského súdu v Bratislave
Bratislava,sp.zn.1To/18/2024zodňa18.02.2024)spoukazomnaustanoveniepodľa§11ods.4zákona
č.157/2018Z.z.ometrológii, zktoréhovyplýva,žehodnotameranejveličinyjekonečnáažiadnačíselná
hodnota (odchýlka) sa od neho ( v čase plynutia platnosti certifikátu) neodpočítava, tak tunajší súd
má ( pri plnom rešpektovaní mnohosti rozhodovania všeobecných súdov SR a vyjadrenia ich právnych

názorovnaobdobnéotázky) navecopačnýnázoratoztohodôvodu,žepokiaľnebolovtrestnomkonaní
žiadnym spôsobom potvrdené ani vyvrátené, že odchýlka +- 5% sa zaokrúhľuje pri vyjadrenie hodnoty
danej veličiny smerom nadol, čo nie je možné predpokladať, nakoľko prístroje pri odchýlke s končenou
hodnotou zahŕňajú zjavne aritmetický priemer, ktorý je súčtom hodnôt vydelený ich počtom, čím sa
zároveň vyjadruje neistota merania pri kalibrácii. Z certifikátu o overení (č.l. 18) totiž rovnako vyplýva,

že uvedená rozšírená neistota merania je stanovená vynásobením kombinovanej štandardnej neistoty
merania koeficientom rozšírenia (k=2), ktorý pre normálne rozdelenie zodpovedá pravdepodobnosti
pokrytia približne 95 %. Z uvedeného dôvodu preto nemožno prisvedčiť konštatovaniu, že hodnota
meranej veličiny je konečná a žiadna číselná hodnota (odchýlka) sa od neho ( v čase plynutia platnosti
certifikátu) neodpočítava.

Zvyššieuvedenýchdôvodov,pretoprihraničnýchhodnotách,aksaplikáciouodchýlkydospejúkonajúce
orgány k hodnote pod 1 promile (0,4762 mg/l alkoholu v dychu), je potrebné aj podľa názoru tunajšieho
súdu skutok kvalifikovať ako priestupok, a vec postúpiť príslušnému orgánu na prejednanie priestupku.

Ak prokurátor prvostupňovému súdu opätovne vytýka, že tento sa nezaoberal všetkými okolnosťami,
ktoré sú spôsobilé ovplyvniť výsledok merania a teda nevykonal „vlastné dokazovanie“, keď mal
pochybnosti o množstve alkoholu v dychu v čase kontroly, sťažnostný súd uvádza, že už v prípravnom
konaní boli známe tieto hraničné hodnoty a o to dôležitejším sa javilo vykonať celé prípravné konanie
tak, aby dostatočne odôvodnilo postavenie obvineného pred súd, pričom treba mať na zreteli, že súd zo

svojej podstaty nie je oprávnený pomáhať niektorej z procesných strán v konaní pred súdom ohľadne
ustálenia viny, resp. neviny, najmä za situácie, ak procesná strana žiadne konkrétne dokazovanie
v danom smere ( ani po predchádzajúcom zrušujúcom uznesení sťažnostného súdu) na hlavnom
pojednávaní ( viď č.l. 172-173) nenavrhla.V záujme preukázania dôvodnosti postavenia obvineného pred súd (§ 234 ods. 1 Trestného poriadku) je
potrebné totiž vykonať dôkazy v prípravnom konaní tak, aby tieto boli použiteľné a dostatočné aj v konaní
pred súdom, lebo v opačnom prípade prokurátor berie na seba riziko neunesenia dôkazného bremena v

súdnom konaní, a to vo vzťahu ku všetkým skutkovým zisteniam, relevantným ako kvalifikačný moment
z hľadiska uznania viny, čomu potom zodpovedá výrok súdu podľa § 285 písm. a/ alebo písm. c/
Trestného poriadku alebo skutková a kvalifikačná úprava žalovaného činu v prospech obžalovaného
takým spôsobom, ako to učinil prvostupňový súd v danom prípade.

V súvislosti s uvedeným je potrebné poukázať i na to, že v prípade existencie rozporov, v
tomto konkrétnom prípade, nemožno jednoznačne určiť, ktorá z variant skutkového stavu odpovedá
skutočnosti, je potrebné pri zachovaní zásady „in dubio pro reo“ zvoliť variantu pre obžalovaného
najpriaznivejšiu. Krajský súd je toho názoru, že je na mieste aplikovať zásadu „in dubio pro reo" (v
pochybnostiach v prospech). Táto prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom
konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov,

ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na
objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúcemu spravodlivému rozhodnutiu.

Z vyššie prezentovaných dôvodov, keďže krajský súd nepovažoval sťažnosť okresného prokurátora za
dôvodnú, rozhodol o nej tým spôsobom, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.