Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 12, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/187/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201185
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1021201185.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M a

členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: ALMOND LEGAL
s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 47 248 653, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava,
odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, so sídlom Ružová dolina 27, Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. i 3/2021-BPR zo dňa 19.05.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca dňa 21.04.2021 požiadal Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor (ďalej aj ako „okresný
úrad“ alebo „povinná osoba“) o poskytnutie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom
prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z. z.“) v rozsahu:
- „Informáciu, či Váš úrad vykonal v roku 2017, 2018, 2019, 2020 a 2021, akúkoľvek opravu podľa

ust. § 59 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“), pri
ktorej došlo k zmene zápisu o vecnom práve (vlastníckom práve, vecnom bremene alebo inom vecnom
práve) na liste vlastníctva,
- informáciu, či Váš úrad vykonal v roku 2017, 2018, 2019, 2020 a 2021, akúkoľvek opravu podľa ust. §
59 katastrálneho zákona, pri ktorej došlo k zrušeniu zápisu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
„in rem“ na liste vlastníctva,

- informáciu, či Váš úrad vykonal v roku 2017, 2018, 2019, 2020 a 2021, akúkoľvek opravu podľa ust.
§ 59 katastrálneho zákona, pri ktorej k dotknutým nehnuteľnostiam vyhotovoval geodetické zameranie
geodet A. B. C..“.

2. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor rozhodnutím č. OU-BA-KO21-2021/073722 zo dňa
29.04.2021 žiadosti žalobcu podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. nevyhovel. S poukazom na
§ 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. a na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

2Sžo/190/2008 zo dňa 27.05.2008 a sp. zn. 4Sžso/31/2008 zo dňa 26.02.2009 v dôvodoch uviedol, že
povinná osoba nemá povinnosť na základe žiadosti o informácie vykonávať napríklad rôzne štatistické
výpočty, na základe ktorých by vznikla kvalitatívne nová informácia. Zákon č. 211/2000 Z. z. v žiadnom
ustanovení neukladá povinnému subjektu spracovávať údaje do určitých databáz, ak o to požiadažiadateľ. Dodal, že informáciami, ktoré žiadateľ požaduje, okresný úrad nedisponuje, nakoľko tieto nie
sú súčasťou žiadnych štatistických výkazov okresného úradu a okresný úrad ani nemá povinnosť takúto
databázu vytvárať. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise

vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“) a ani z iného právneho
predpisu, v zmysle ktorého okresný úrad vykonáva svoju činnosť, mu nevyplýva povinnosť evidovať
požadované informácie (aké opravy podľa § 59 katastrálneho zákona vykonal a na základe akých a kým
vyhotovených podkladov).

3. Žalovaný rozhodnutím č. i 3/2021-BPR zo dňa 19.05.2021 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie
Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor č. OU-BA-KO21-2021/073722 zo dňa 29.04.2021
potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2Sžo/190/2008 zo dňa 27.05.2008, sp. zn. 4Sžso/31/2008 zo dňa 26.02.2009, sp.
zn. 3Sži/5/2013 zo dňa 12.03.2014, sp. zn. 5Sži/3/2011 zo dňa 15.12.2011 a sp. zn. 10Sži/7/2016 zo

dňa 23.08.2017 a uviedol, že počet konaní, ktorých predmetom bolo overenie geometrického plánu
bol v roku 2020 celkom 2770, v roku 2019 celkom 2840, v roku 2018 celkom 3009 a v roku 2017
celkom 3150). Konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte bolo v roku 2020 celkom 367, v roku
2019 celkom 591, v roku 2018 celkom 264 a v roku 2017 celkom 204. Fyzicky a ani v systéme nie je
možné dohľadať údaje podľa kritérií žiadateľa a okresný úrad ako povinná osoba ani nie je povinný ich

zhromažďovať podľa zadania žiadateľa. Dodal, že v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. nie sú informáciami
údaje vytvorené v požadovanej štruktúre na základe kritérií stanovených žiadateľom. Dotknutá žiadosť
je podľa žalovaného pokynom na výkon určitých činností alebo postupu okresného úradu ako povinnej
osoby a keďže tento požadované informácie nemá k dispozícií, musel by ich pre žiadateľa (podľa ním
stanovených kritérií) vytvoriť, zhromaždiť a vyhľadávať, avšak takáto povinnosť okresnému úradu zo

zákona č. 211/2000 Z. z. nevyplýva.

II.
Žaloba

4. Žalobca sa žalobou zo dňa 19.07.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 19.07.2021,
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. i 3/2021-BPR zo dňa 19.05.2021,
ako aj prvostupňového rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor č. OU-BA-
KO21-2021/073722 zo dňa 29.04.2021, ich zrušenia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a g)
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a uloženia povinnosti orgánu verejnej

správy prvého stupňa požadované informácie žalobcovi sprístupniť.

5. V dôvodoch uviedol, že pri posudzovaní žiadosti žalobcu bolo potrebné sa vysporiadať s otázkou, či
išlo alebo nešlo o vytvorenie kvalitatívne novej informácie, a teda či išlo alebo nešlo o informáciu, ktorú
mala povinná osoba k dispozícii v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. V tejto súvislosti žalobca

poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/17/2012 a uviedol, že v prípade žiadosti
žalobcu nešlo o vytvorenie novej informácie, nakoľko žalovaný mal uvedené informácie k dispozícii,
avšak ich nemal v žiadateľom požadovanom formáte resp. štruktúre. Ku príprave odpovede stačilo iba
mechanickévyhľadanieazhromaždenieúdajov,ktorésaupovinnejosobynachádzajú,aktorémusiabyť
iba vyhľadané v rôznych dokumentoch, vyňaté z týchto dokumentov, zhromaždené a následne vložené

do odpovede na žiadosť. Výsledkom žiadosti žalobcu tak mal byť len kvalifikovaný spôsob spracovania
informácií, ktoré boli v čase podania žiadosti pre žalovaného dostupné. Vyhľadanie a zhromaždenie
požadovaných dokumentov vyžaduje určitý čas, čo však nevyhnutne patrí k vybaveniu každej žiadosti
o informácie.

6. Výklad žalovaného, že spracovanie žiadaných informácií do inej formy, než v ktorej sa nachádzajú,
predstavuje pokyn nadriadeného na výkon určitých činností, nie je podľa žalobcu správny. Týmto
výkladom by bolo možné dospieť k absurdnému záveru, ktorý by znamenal popretie ústavnej povinnosti
povinnýchosôbposkytovaťinformácie,zakotvenejvčl.26ods.5ÚstavySlovenskejrepubliky.Jezrejmé,
že by v danom prípade išlo o protiústavný výklad zákona č. 211/2000 Z. z., nakoľko povinné osoby

by týmto výkladom nemuseli poskytovať fakticky skoro žiadne informácie (a to výlučne z dôvodu, že
ich zhromažďujú v inom formáte/forme než požaduje žiadateľ). Skutočnosť, že okresný úrad nemal
požadované informácie v momente podania a vybavovania žiadosti vyhľadané a zhromaždené podľa
špecifikácieurčenejžalobcom,resp.nemaltietoinformáciekdispozíciivjednotnejpočítačovejdatabáze,z ktorej by ich mohol v krátkom čase vybrať, podľa názoru žalobcu nezbavuje okresný úrad ako povinnú
osobu povinnosti požadované informácie vyhľadať a sprístupniť.

7. S poukazom na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 3339/20 zo dňa 29.06.2021
žalobca tiež namietal, že v prípade, ak okresný úrad počas posudzovania žiadosti mal za to, že žiadosť
žalobcu je nekonkrétna, prípadne že žalobca požaduje informácie vo veľkom rozsahu alebo mal okresný
úrad iný dôvod, ktorý mu sťažoval sprístupnenie žiadaných informácií, mal postupovať v súlade s § 3
ods. 2 Správneho poriadku v úzkej súčinnosti so žalobcom tak, aby bolo žiadosti žalobcu v maximálnej

miere vyhovené.

8. Žalobca poukázal aj na to, že v ním požadovaných informáciách sa nenachádzajú údaje, ktorých
sprístupnenie by bolo potrebné obmedziť podľa § 8 až § 11 zákona č. 211/2000 Z. z.

9. V závere žalobca namietal, že žalovaný si nesplnil povinnosť podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku,

keďže s uvedenými námietkami žalobcu sa nevysporiadal vôbec alebo nedostatočne.

III.
Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 03.11.2021 zhrnul skutkový stav veci a s poukazom na rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 4Sžo/31/2008 zo dňa 26.02.2009, sp. zn. 2Sžo/190/2008
zo dňa 27.05.2009, sp. zn. 8Sži/2/2010 zo dňa 09.12.2010, sp. zn. 3Sži/5/2013 zo dňa 12.03.2014,
sp. zn. 5Sži/3/2011 zo dňa 15.12.2011 a sp. zn. 10Sži/7/2016 zo dňa 23.08.2017) a uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. III. ÚS 96/2010-14 zo dňa 09.03.2010) zopakoval dôvody

nevyhovenia žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií, ktoré uviedol v napadnutom rozhodnutí.

11. K žalobným námietkam žalovaný uviedol, že žalobca si pod vplyvom subjektívneho extenzívneho
výkladu ustanovení zákona č. 211/2000 Z. z. spája právo požadovať informácie s bezhraničnou
povinnosťou povinnej osoby vybaviť jeho požiadavky bez právnej kritiky, na základe ním zvolených

kritérií. Zo znenia zákona č. 211/2000 Z. z. nemožno podľa žalovaného vyvodzovať, že informáciou by
malo byť spracovanie údajov podľa požiadaviek resp. pokynov toho, kto o poskytnutie informácie žiada.

12. Žalovaný poukázal aj na to, že okresný úrad ako povinná osoba nemá takéto informácie vytvorené
(spracované). Vybavovanie žiadostí podľa zákona č. 211/2000 Z. z. má na katastrálnom odbore v náplni

činnosti jedna zamestnankyňa. Elektronický systém katastra obsahuje v prípade konaní o oprave chyby
len údaje o začatí konania, o nehnuteľnosti (plomba), o pohybe (jednotlivé kroky ako výzva, rozhodnutie
o prerušení/vo veci, zaslanie rozhodnutia účastníkom, právoplatnosť). Spis však nie je v elektronickej
podobe, a teda nie je možné zistiť ani výrok v konaní, ani aké prílohy tvorili podklad pre rozhodnutie.
V tomto prípade by musela zamestnankyňa prešetriť overenie geometrických plánov v počte 11769

a na základe kritérií žalobcu fyzicky prešetriť v archíve uložených 1426 spisov (r. 2017-2020), týkajúcich
sa konaní o oprave chyby v katastri nehnuteľností, čo nie je technicky a ani personálne možné,
a už vôbec nie v lehote stanovenej zákonom. Podľa názoru žalovaného má žiadosť žalobcu znaky
zneužívania práva na prístup k informáciám, nakoľko charakterom obsahu sa podobá skôr na pokyny
ako žiadosť.

13. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

IV.
Replika žalobcu, duplika žalovaného

14. Žalobca v replike zo dňa 24.11.2021 zopakoval dôvody žaloby a uviedol, že až vo vyjadrení k žalobe
žalovaný uvádza, že disponuje elektronickým systémom a archívom, pričom uvádza aj množstvo konaní
za jednotlivé roky. Túto skutočnosť žalovaný a ani orgán verejnej správy prvého stupňa neuviedli vo
svojich rozhodnutiach, čo považuje žalobca za nedostatok oboch rozhodnutí, ktorý zakladá porušenie

práva žalobcu na informácie. Uvedený záver vyplýva podľa žalobcu aj z nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 830/2016 zo dňa 02.02.2017, v zmysle ktorého bolo povinnosťou
okresného úradu informovať žalobcu o vykonaných krokoch, ktoré podnikol v snahe vyhovieť žiadosti
žalobcu, ako aj o tom, či žalobcom žiadané informácie existujú a akým spôsobom ich okresný úradvyhľadával. V prípade, ak by sa okresný úrad domnieval, že nie je možné žiadosti žalobcu vyhovieť,
malo rozhodnutie obsahovať dostatočné odôvodnenie, v akých registroch bolo vykonané šetrenie, akým
spôsobom a tiež technické, prípadne personálne zdôvodnenie, prečo nie je možné žiadosti žalobcu

vyhovieť.

15. Žalobca zotrval na tom, že ním žiadané informácie sú na okresnom úrade dostupné a zistiteľné z
archívu (preverením výrokov rozhodnutí o oprave vydaných v uvedenom období) a z elektronického
systému katastra, nakoľko ako sám žalovaný uviedol, systém obsahuje v prípade konaní o oprave

chyby údaje o rozhodnutí vo veci (z výroku rozhodnutia vo veci je možné zistiť, či rozhodnutím došlo
k zmene zápisu o vecnom práve alebo k zrušeniu zápisu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
„in rem“ na liste vlastníctva). Žalobca mal za to, že okresný úrad sa mal v prvostupňovom rozhodnutí
vysporiadať aj so skutočnosťou, prečo nie je možné žalobcovi sprístupniť všetky dokumenty tak, aby si
mohol požadované informácie sám vyhľadať. Údajné ťažkosti súvisiace s vyhľadaním a spracovaním
požadovaných informácií, akým je najmä vyhľadávanie väčšieho počtu informácií, prípadne technické

alebo personálne problémy spojené s vyhľadávaním a sprístupňovaním informácií, nie sú podľa žalobcu
dôvodom pre nevyhovenie žiadosti, ale mohli by byť iba dôvodom na predĺženie lehoty na vybavenie
žiadosti žalobcu v zmysle § 17 zákona č. 211/2000 Z. z.

16. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.

V.
Konanie na správnom súde

17. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej
agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade
s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov

schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu
a vedená pod sp. zn. BA-1S/187/2021.

VI.
Verejné vyhlásenie rozsudku

18. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa § 10, § 13 ods.
1 SSP, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, vrátane
administratívneho spisu orgánu verejnej správy prvého stupňa, preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako
aj priebeh administratívneho konania, predchádzajúceho ich vydaniu, a viazaný rozsahom a dôvodmi

správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

19. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 12.12.2024, pretože boli splnené
podmienkypodľa§107ods.2vspojenís§137ods.4SSP.Účastnícikonaniaonariadeniepojednávania
vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 12.11.2024 oznámené na

úradnej tabuli správneho súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovej stránke správneho súdu.

VII.
Relevantné právne predpisy

20. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

21. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.22.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa článku 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„Dohovor“) každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a
rozširovaťinformáciealebomyšlienkybezzasahovaniaštátnychorgánovabezohľadunahranice.Tento

článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým
spoločnostiam.

24. Podľa článku 10 ods. 2 Dohovoru výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa povinnosti aj zodpovednosť,
môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré stanovuje zákon,
a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti

alebo verejnej bezpečnosti, na predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti, ochranu zdravia alebo
morálky, ochranu povesti alebo práv iných, zabránenia úniku dôverných informácií alebo zachovania
autority a nestrannosti súdnej moci.

25. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

26. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie
možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv
a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

27. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným
spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania
ustanoví zákon.

28. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať

informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické
osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

29. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú

povinné osoby k dispozícii.

30. Podľa § 18 ods. 2 prvá veta zákona č. 211/2000 Z. z. ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len
sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie.

31. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na
konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

32. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a

musí obsahovať predpísané náležitosti.

33. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s

návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

VIII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

34. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. i 3/2021-BPR zo dňa 19.05.2021,
ktorým podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie
OkresnéhoúraduBratislava,katastrálnyodborč.OU-BA-KO21-2021/073722zodňa29.04.2021,ktorýmpodľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. nevyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií,
špecifikovanej v bode 1. tohto rozsudku.

35. Správny súd uvádza, že zákon č. 211/2000 Z. z. predstavuje predpis verejného práva, upravujúci
povinnosti povinných osôb pri aplikácii tohto zákona, ako aj rozsah práv jednotlivých oprávnených
subjektov (žiadateľov). Vzťah medzi povinnou osobou a žiadateľom je vzťahom vertikálnym a konanie
v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. je osobitným druhom administratívnoprávneho konania. Je založený
na princípe generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, čo znamená, že povinné osoby sprístupňujú

všetky informácie, okrem tých, u ktorých to zákon zakazuje. Zákaz však nemusí byť explicitne stanovený
priamo zákonom č. 211/2000 Z. z., ale môže vyplývať aj z iných právnych predpisov
verejného práva.

36. Povinná osoba nemá povinnosť sprístupniť akúkoľvek žiadanú informáciu. Informáciu povinná osoba
sprístupní iba v takom prípade, ak ju má k dispozícii (§ 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.) a súčasne

nie je daný niektorý zo zákonných dôvodov pre obmedzenie prístupu k informáciám vymedzený v § 8
až § 11 zákona č. 211/2000 Z. z.

37. Z § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. teda vyplýva, že povinná osoba má povinnosť poskytovať len
informácie, ktoré má k dispozícii. Zákon č. 211/2000 Z. z. neukladá povinnej osobe povinnosť vytvárať na

základe žiadosti žiadateľov informácie, ktoré v momente podania žiadosti neexistujú. Takisto jej zákon
neukladá povinnosť spracovávať už existujúce informácie takým spôsobom, že sa z nich po spracovaní
stanú kvalitatívne odlišné, resp. nové informácie.

38. V prejednávanej veci bolo kľúčovým posúdenie, či by spracovaním informácií v zmysle žiadosti

žalobcu došlo k vytvoreniu kvalitatívne novej informácie, ktorú povinná osoba nemá k dispozícii, z
ktorého dôvodu potom takúto informáciu nie je povinná sprístupniť podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000
Z. z.

39. V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (napr. rozsudok sp. zn. 2Sžo/190/2008 zo dňa 27.05.2009, rozsudok sp. zn. 8Sži/2/2010 zo
dňa 09.12.2010, rozsudok sp. zn. 3Sži/5/2013 zo dňa 12.03.2014, rozsudok sp. zn. 5Sži/3/2011 zo dňa
15.12.2011), v zmysle ktorých zo zákona č. 211/2000 Z. z. nevyplýva povinnosť povinného subjektu
vyhľadávať, získavať, vyžadovať, zhromažďovať, vyhodnocovať alebo dokonca spracovávať materiály,
požadované žiadateľom o informáciu, ak sa v ich originálnej podobe v jeho dokumentácii nenachádzajú.

Rovnako zo zákona č. 211/2000 Z. z. nevyplýva, že by povinné osoby museli vykonávať na žiadosť
oprávnených osôb také úkony, ktoré nesmerujú k výkonu ich právomoci alebo realizovať šetrenia, či
kontrolnú alebo vyhodnocovaciu činnosť na požiadanie oprávnených osôb. Oprávnené osoby môžu
požadovať len informácie o takých im neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícii,
a ktoré je povinná na žiadosť poskytnúť. Rozširujúci výklad, podľa ktorého by povinná osoba musela

spracovávať údaje do inej formy, ako je tá, v ktorej sa nachádzajú alebo poskytovať oprávnenej osobe
kompletné podklady, ktoré má k dispozícii, by žiadosť o poskytnutie informácie v skutočnosti zmenil na
pokyn nadriadeného, čo nie je účelom tohto zákona.

40. Správny súd taktiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

8Sžik/3/2020 zo dňa 26.05.2021, v ktorý v bode 26 vyslovil, že „Princíp prístupu k informácii znamená
možnosť pozrieť sa na údaje, ktoré u povinnej osoby „ležia“, a s ktorými povinná osoba pracuje.
Informáciou sa myslí to, čo sa u povinnej osoby v okamžiku opýtania nachádza alebo čo má k dispozícii.
Táto povinnosť sa však netýka dopytov na názory, budúce rozhodnutia, vytváranie nových informácií
(ktoré by musel povinný subjekt vytvoriť na konkrétnu žiadosť žiadateľa) ako sú rozbory, prognózy,

porovnávacie prehľady, právne a iné výklady a podobne (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
10Sži/7/2016 zo dňa 23. augusta 2017).“

41. Rovnako tak správny súd odkazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5Sžik/2/2020 zo dňa 28.09.2022, v ktorom tento konštatoval, že „Je pravdou, že v prípade

sprístupňovania informácií musí takmer vždy prebehnúť istý proces vyhľadávania či zhromažďovania, čo
možno jednoznačne vyvodiť aj z ustanovenia § 17 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 211/2000 Z. z. Súčasne
však tento proces musí byť v súlade s určitou mierou časovej, personálnej či odbornej náročnosti a jeho
výsledkom nemá byť vytvorenie novej informácie.“42. Ústavný súd Slovenskej republiky tiež vyslovil, že účelom základného práva na prijímanie informácií
podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 ods. 1 Dohovoru (a zároveň účelom zákona č.

211/2000 Z. z.) nie je právo dostávať informácie podľa predstáv a očakávaním žiadateľa (II. ÚS 184/03),
ale zabezpečiť poskytovanie informácií verejnosti „primeraným spôsobom“ tak, aby nedochádzalo
k paralyzovaniu činnosti orgánov verejnej moci ako povinných osôb, ktorých účel činnosti ustanovujú
samostatné zákony (III. ÚS 96/2010-14). Ústava Slovenskej republiky v čl. 26 zaručuje právo na
informácie a zároveň upravuje obmedzenia, ktoré je potrebné dodržiavať pri uplatňovaní práva na

informácie tak, aby sa vytvorila primeraná rovnováha. Súd zdôrazňuje, že právo na informácie je právom
ústavným, nie však právom absolútnym a možno ho obmedziť, ak tak ustanoví zákon.

43. Otázkou, za akých podmienok možno hovoriť o vytvorení kvalitatívne novej informácie v súvislosti
so žiadosťou o poskytnutie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z., sa zaoberal Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky aj v rozsudku sp. zn. 6Svk/6/2024 zo dňa 27.06.2024, v ktorom uviedol:

„32. ...Prvotným predpokladom pre nevyhovenie žiadosti o informácie (teda pre nesprístupnenie
požadovaných informácií) z dôvodu vytvorenia novej informácie je skutočnosť, že povinná osoba
takýmito informáciami v požadovanom tvare, respektíve forme nedisponuje. Ďalší dôležitý predpoklad
je založený na absencii povinnosti s takýmito informáciami disponovať, nakoľko aj v prípade, že by
poskytnutie požadovaných informácií pre správny orgán objektívne predstavovalo potrebu vytvoriť

novú informáciu, môže nastať situácia, kedy správny orgán nebude oprávnený poskytnutie takýchto
informáciíodoprieť,keďnerešpektovanímpovinnostievidovaťpožadovanéinformáciesanemôžezbaviť
svojej povinnosti predmetné informácie poskytovať; vytvorením takýchto informácií by v podstate len
napravoval svoje skoršie pochybenie. V prípade splnenia uvedených základných predpokladov je ďalej
nevyhnutné riadne rozlíšiť, respektíve nájsť vhodné rozhraničenie medzi situáciou, kedy na jednej strane

pôjde výlučne o vyhľadávanie a usporiadanie už existujúcich informácií do podoby zodpovedajúcej
konkrétnej žiadosti o informácie a na strane druhej situáciou, kedy by zostavenie požadovaných
informácií už predstavovalo „vytvorenie novej informácie“. Primárny dôvod takéhoto rozlíšenia spočíva
v tom, že mnohé z požadovaných informácií nie je možné získať obyčajnou mechanickou kontrolou
či už jednotlivých rozhodnutí, prípadne spisov, ale vyžaduje si náležité preštudovanie, vyhodnotenie

a následné spracovanie informácií obsiahnutých v týchto rozhodnutiach, alebo spisoch, a to podľa
požiadaviek vymedzených v konkrétnej žiadosti o informácie. Pod pojmom „vytvorenie novej informácie“
treba rozumieť jednak situáciu, kedy žiadateľ požaduje od povinnej osoby vypracovanie rozborov,
analýz, referátov, poskytnutie odborných alebo politických stanovísk, prognóz, výkladov právnych
predpisov, prípadne žiada od povinnej osoby, aby vyslovila určitý subjektívny názor na istú problematiku,

pričomtietoinformácienemápovinnáosobavôbecvytvorenéajednaksituáciu,kedysaurčitáinformácia
u povinnej osoby nachádza, avšak jej kvalifikovaným spracovaním vznikne kvalitatívne nová informácia
(porovnaj znenie § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. v znení zákona č. 428/2022 Z. z. účinného od 01.
januára 2023). Pokiaľ by sa teda na základe žiadosti zo strany povinnej osoby žiadalo nielen mechanické
vyhľadávanie a zhromažďovanie údajov, ktoré mala povinná osoba k dispozícii, ale vyžadovalo by sa aj

ich tzv. kvalifikované spracovanie, pre ktoré by bol príznačný určitý vyšší stupeň intelektuálnej náročnosti
potrebnej pri príprave odpovedi na žiadosť (majúcej podobu napríklad štúdia, analýzy a podobne), išlo
by o vytvorenie novej informácie, ktorej sprístupnenie možno odmietnuť z dôvodu, že takúto informáciu
nemá povinná osoba k dispozícii. O vytvorenie novej informácie pôjde iba vtedy, ak k vytvoreniu
odpovede na žiadosť nepostačuje obyčajné mechanické vyhľadávanie a zhromaždenie údajov, ktoré

má povinný subjekt k dispozícii a ktoré sú predmetom príslušnej žiadosti, a súčasne je nevyhnutné
s takýmito údajmi uskutočňovať ďalšie (napríklad analytické) spracovanie nad rámec jednoduchého
„vtelenia“ do odpovede na príslušnú žiadosť. O vytvorenie novej informácie však nepôjde v prípade, kedy
v súvislosti s vybavením príslušnej žiadosti sa vyžaduje vyhľadávanie vo viacerých dokumentoch, čo
býva pomerne často spojené s časovou náročnosťou, nakoľko takéto prekážky predpokladajú použitie

inštitútu predĺženia lehoty na sprístupnenie informácie, tak ako to predpokladá § 17 ods. 2 zákona č.
211/2000 Z. z.
33. Zo znenia zákona č. 211/2000 Z. z. nemožno vyvodzovať, že informáciou je aj poskytovanie
obsahu spisov, prípadne, že informáciou by malo byť „štatistické“ spracovanie údajov zo stoviek
spisov podľa požiadaviek, respektíve pokynov toho, kto o poskytnutie informácie žiada. Z príslušného

zákona tiež nevyplýva povinnosť, ktorá by povinnému subjektu ukladala povinnosť získavať, vyžadovať,
zhromažďovať, vyhodnocovať, vyhľadávať alebo dokonca spracovávať materiály požadované žalobcom
ako žiadateľom o informáciu, ak sa v ich originálnej podobe v dokumentácii nenachádzajú. Rovnako zo
zákona nevyplýva, že by povinné osoby museli vykonávať na žiadosť oprávnených osôb také úkony,ktoré nesmerujú k výkonu ich právomoci, alebo realizovať šetrenia, či kontrolu alebo vyhodnocovaciu
činnosť na požiadanie oprávnených osôb. Oprávnené osoby môžu požadovať len informácie o takých
im neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícii a ktoré je povinná na žiadosť

poskytnúť. Rozširujúci výklad, podľa ktorého by povinná osoba musela spracovávať údaje do inej formy,
ako je tá, v ktorej sa nachádzajú, alebo poskytovať oprávnenej osobe kompletné podklady, ktoré má k
dispozícii, by žiadosť o poskytnutie informácie v skutočnosti zmenil na pokyn nadriadeného, čo nebolo
a nie je účelom zákona. Žiadosť o poskytnutie informácie má za cieľ sprístupniť verejnosti jej neznáme
údaje vo veciach verejných bez toho, aby sa žiadosť stala pokynom na výkon určitých činností alebo

postupu povinnej osoby. Marila by sa tým výkonná aj riadiaca funkcia nadriadených, kontrolných alebo
dozor vykonávajúcich orgánov a do výkonu verejnej správy by zasahovali subjekty, ktoré za jej činnosť
nezodpovedajúaanijunevykonávajú(pozrinapríkladrozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyz
24. októbra 2018, sp. zn. 7Sžik/1/2017, prípadne rozsudok zo 17. decembra 2015, sp. zn. 7Sži/40/2014).
34.Podpornemožnotiežpoukázaťnačlánok13úvodnýchustanovenísmerniceEurópskehoparlamentu
a Rady 2003/98/ES zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora podľa

ktorého „ (...) subjekty verejného sektora by mali priaznivo posudzovať žiadosti o výpis z existujúcich
dokumentov, keď sa takej žiadosti môže vyhovieť len jednoduchou manipuláciou. Subjekty verejného
sektora by však nemali byť povinné poskytnúť výpis z dokumentu, keď je s tým spojené neprimerané
úsilie (...)“, prípadne článok ods. 1 aktuálne platnej smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
2019/1024 z 20. júna 2019 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora,

podľa ktorého „ (...) Bez toho, aby bola dotknutá kapitola V, subjekty verejného sektora a verejné
podniky sprístupňujú svoje dokumenty v akomkoľvek už existujúcom formáte alebo jazyku a pokiaľ je
to možné a vhodné elektronickými prostriedkami, vo formátoch, ktoré sú otvorené, strojovo čitateľné,
prístupné, vyhľadateľné a opakovane použiteľné, spolu s ich metaúdajmi. Formát i metaúdaje spĺňajú
podľa možnosti formálne otvorené štandardy.“ a v spojení s článkom 5 ods.

3 smernice, podľa ktorého cit.: „Z odseku 1 nevyplýva subjektom verejného sektora povinnosť
vytvoriť alebo upraviť dokumenty alebo poskytnúť výňatky s cieľom zabezpečiť súlad s uvedeným
odsekom, ak by si to vyžadovalo neprimerané úsilie presahujúce rámec jednoduchej operácie.“

44. Za takto nastavených východísk má správny súd za to, že orgány verejnej správy postupovali

vprejednávanejvecivsúladesozákonomč.211/2000Z.z.,keďžiadostižalobcuoposkytnutieinformácií
nevyhoveli dôvodiac, že informácie podľa žalobcom požadovaných kritérií nevedú, pričom následne
realizované úkony by viedli k vzniku novej informácie, ktorá skutočnosť už spadá mimo rámca zákona
č. 211/2000 Z. z.

45. Prvý predpoklad považuje správny súd za splnený, keď povinná osoba takýmito informáciami
v požadovanom tvare, respektíve forme nedisponuje. V tomto sám okresný úrad uviedol, že nevedie
evidenciu podľa žalobcom požadovaných kritérií (aké opravy podľa § 59 katastrálneho zákona vykonal
a na základe akých a kým vyhotovených podkladov), čo následne potvrdil aj žalovaný v napadnutom
rozhodnutí.

46. Rovnako podľa názoru správneho súdu bol splnený aj druhý predpoklad, že žiaden právny predpis
neukladá okresnému úradu povinnosť evidovať informácie v takej forme, v akej to požadoval žalobca.
Takáto povinnosť mu nevyplýva z katastrálneho zákona a ani z iného právneho predpisu. Žalobca v
tomto smere žiadne námietky neprodukoval a ani on sám takýto právny predpis neidentifikoval.

47. Čo do otázky vytvorenia novej informácie má správny súd za to, že žalovaný a orgán verejnej
správy prvého stupňa nebol povinný žalobcovi požadované informácie sprístupniť, keď vyhľadávanie
informácií, na základe kritérií stanovených žalobcom, je podstatne sťažené tým, že povinná osoba
by mala nielen mechanicky (fyzicky) vyhľadávať údaje v stovkách spisov (žalovaný už v napadnutom

rozhodnutí uviedol, že v rokoch 2017- 2020 viedol celkom 11769 konaní, ktorých predmetom bolo
overenie geometrického plánu a 1426 konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte), ale tieto údaje
kvalitatívne posudzovať podľa obsahu žiadosti, vyňať ich, zhromaždiť a vteliť ich do odpovede na
žiadosť žalobcu. Takéto vynímanie informácie z veľkého počtu spisov a ich zhromaždenie s cieľom
ich poskytnutia žiadateľovi aj podľa správneho súdu možno považovať za vytváranie novej informácie,

keď povinná osoba s ohľadom na obsah zákona č. 211/2000 Z. z. nie je povinná vytvárať databázu
informácií, ktorou v momente podania žiadosti nedisponuje. Sprístupnenie žalobcom požadovaných
informácií by si vyžadovalo nielenže fyzicky (z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že spisy nie sú vedené
v elektronickej podobe) preskúmať stovky spisov, pokrývajúcich časové obdobie takmer 5 rokov,nachádzajúcich sa v archíve, ale z týchto následne informácie vyňať a zhromaždiť podľa kritérií
požadovaných žalobcom. Základ činnosti okresného úradu ako povinnej osoby, v kontexte na konkrétne
požiadavky zadané žalobcom v príslušnej žiadosti, by bol podľa názoru správneho súdu založený na

analýze (štúdiu) jednotlivých spisov, týkajúcich sa konania o oprave chyby v katastrálnom operáte
podľa § 59 katastrálneho zákona, a to konkrétne za účelom zistenia informácie, s akým výsledkom
skončilo to ktoré konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte (zmena zápisu o vecnom práve na
liste vlastníctva alebo zrušenie zápisu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu „in rem“ na liste
vlastníctva) a informácie, týkajúcej sa povahy podkladu (geodetické zameranie vyhotovené geodetom

Ing. Norbertom Czikhardtom), a v ich následnom spracovaní do odpovede podľa požiadaviek žalobcu.
Z uvedeného množstva spisov by takýmto postupom povinná osoba vytvorila nové informácie. V prípade
sprístupňovania informácií musí takmer vždy prebehnúť istý proces vyhľadávania či zhromažďovania,
čo možno jednoznačne vyvodiť aj z § 17 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 211/2000 Z. z. Súčasne však tento
proces musí byť v súlade s určitou mierou časovej, personálnej či odbornej náročnosti a jeho výsledkom
nemá byť vytvorenie novej informácie. V tomto prípade by však nešlo o proces, ktorý možno od orgánu

verejnej správy požadovať, ale o preskúmavanie stoviek spisov (nachádzajúcich sa v archíve), následné
zhromažďovanie a spracúvanie informácií podľa kritérií žalobcu, čím by došlo k vytvoreniu kvalitatívne
novej informácie. Zo znenia zákona č. 211/2000 Z. z., a to ani vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu
prax nemožno vyvodzovať, že orgán verejnej správy prvého stupňa a následne žalovaný mal žiadosti
žalobcu vyhovieť (podporne pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

5Sžik/2/2020 zo dňa 28.09.2022, sp. zn. 4Sžik/2/2020 zo dňa 29.11.2021, rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Sži/46/2014 zo dňa 06.10.2015, sp. zn. 2Sžo/190/2008 zo dňa 29.05.2009
v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 96/2010 zo dňa 09.03.2010).

48. Na základe uvedeného správny súd konštatuje, že na vyhovenie žiadosti žalobcu by nepostačovalo

len mechanické vyhľadanie a zhromaždenie údajov z jednotlivých spisov, tak ako to namietal žalobca,
ale bolo by potrebné nielenže vykonať analýzu (štúdium) každého jedného spisu za účelom zistenia
a vyabstrahovania údaju, týkajúceho sa podkladu a výsledku toho ktorého konania o oprave chyby
v katastrálnom operáte podľa § 49 katastrálneho zákona, no zároveň aj štatistické spracovanie údajov
takto zistených do samotného výstupu. Zároveň je nutné dodať, že ide o množstvo spisov, pokrývajúcich

časové obdobie r. 2017-2021, ktoré spisy sa nachádzajú v archíve. Potom je nevyhnutné stotožniť sa
s právnym názorom žalovaného, že žiadosť o poskytnutie informácie obsahovala požiadavku, ktorá
si vyžaduje vyhľadávanie, zber a následné spracovanie žalobcom požadovaných informácií, ktorého
výsledkom by bolo vytvorenie kvalitatívne novej informácie podľa kritérií zadaných žalobcom.

49. Správny súd v tejto súvislosti opätovne poukazuje na to, že účelom zákona č. 211/2000 Z. z. nie je
paralyzovať činnosť orgánov verejnej moci ako povinných osôb, ale zabezpečiť poskytovanie informácii
verejnosti „primeraným spôsobom“ (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS
96/2010-14 zo dňa 09.03.2010).

50. Správny súd pokladá za neopodstatnený poukaz žalobcu na nález Ústavného súdu Českej republiky
sp. zn. III. ÚS 3339/20 zo dňa 29.06.2021, nakoľko právna vec riešená v predmetnom náleze sa týka
skutkovo odlišnej situácie. V predmetnej veci dospel Ústavný súd Českej republiky k záveru, že povinný
subjekt (prostredníctvom inštitútu hradenia nákladov podľa § 17 zákona č. 106/1999 Sb. o slobodnom
prístupe k informáciám) paušálne bránil sťažovateľovi v prístupe ku všetkým požadovaným informáciám

bez toho, aby k tomu minimálne u niektorých typov informácií mal akýkoľvek racionálny dôvod, pričom
povinný subjekt mal (aj v súčinnosti so sťažovateľom) oddeliť informácie, ktorých neposkytnutie či
spoplatnenie zákon pre ich ľahkú dostupnosť a absenciu dôvodov pre neposkytnutie nepredpokladá
a tieto mal sťažovateľovi bez ďalšieho poskytnúť. O takúto situáciu však v prejednávanom prípade
nešlo. Navyše správny súd dodáva, že z napadnutých rozhodnutí jasne vyplýva, z akého dôvodu

nebolo žiadosti žalobcu vyhovené, a to, že spracovaním informácií v zmysle žiadosti žalobcu by
došlo k vytvoreniu (kvalitatívne) novej informácie, ktorú povinná osoba nemá k dispozícii, z ktorého
dôvodu potom takúto informáciu nie je povinná sprístupniť podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.
Dôvodom nevyhovenia žiadosti žalobcu nebola skutočnosť, že žiadosť žalobcu je nekonkrétna (uvedené
orgány verejnej správy vo svojich rozhodnutiach ani neuvádzajú) a ani skutočnosť (sama o sebe),

že žalobca požaduje informácie vo veľkom rozsahu. Zároveň ani sám žalobca bližšie nešpecifikoval
(len citoval časť uvedeného nálezu Ústavného súdu Českej republiky), ako konkrétne mala povinná
osoba postupovať podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku v úzkej súčinnosti so žalobcom tak, aby
bolo žiadosti žalobcu v maximálnej miere vyhovené. Z tejto časti žaloby preto správnemu súdu nieje zrejmé, v čom konkrétne (teda na základe akých konkrétnych právnych a skutkových dôvodov)
žalobca považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie povinnej osoby
za nezákonné. Žalobná námietka musí spĺňať určitú mieru konkretizácie. Je v záujme žalobcu, aby

vznesenú námietku dostatočne konkretizoval, a tým umožnil správnemu súdu prieskum napadnutého
rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa v tomto smere. Správny
súd nie je oprávnený a ani povinný vyhľadávať žalobné dôvody za žalobcu. Správny súd je viazaný
rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP).

51. Ďalej správny súd uvádza, že žalobca až v replike zo dňa 24.11.2021 s poukazom na nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 830/2016 zo dňa 02.02.2017 namietal, že bolo
povinnosťou okresného úradu informovať žalobcu o vykonaných krokoch, ktoré podnikol v snahe
vyhovieť žiadosti žalobcu, ako aj o tom, či žalobcom žiadané informácie existujú, a akým spôsobom ich
okresný úrad vyhľadával. V prípade, ak by sa okresný úrad domnieval, že nie je možné žiadosti žalobcu
vyhovieť, malo rozhodnutie obsahovať dostatočné odôvodnenie, v akých registroch bolo vykonané

šetrenie, akým spôsobom, a tiež technické prípadne personálne zdôvodnenie, prečo nie je možné
žiadosti žalobcu vyhovieť. Správny súd k uvedenej námietke žalobcu uvádza, že v zmysle § 183 SSP
môže žalobca doplniť správnu žalobu o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.
Zároveň, ako už správny súd uviedol, z napadnutých rozhodnutí jasne vyplýva, z akého dôvodu nebolo
žiadosti žalobcu vyhovené, pričom žalovaný už v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia poukázal

na počet konaní, ktorých predmetom bolo overenie geometrického plánu a takisto na počet konaní o
oprave chyby v katastrálnom operáte a tiež uviedol, že fyzicky a ani v systéme nie je možné dohľadať
údaje podľa kritérií zadaných žalobcom v žiadosti.

52. Správny súd po preskúmaní administratívneho a súdneho spisu zistil, že nevyhovenie žiadosti

žalobcu o sprístupnenie informácií z vyššie uvedených dôvodov zodpovedalo zákonnej úprave a ich
neposkytnutie tak podľa názoru správneho súdu nepredstavuje negatívny zásah do práva žalobcu na
informácie. Rovnako tak správny súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zahŕňa
a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad
o priebehu konania, reaguje na odvolanie žalobcu. Súd v procese preskúmavania predmetného

rozhodnutia nevzhliadol absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej správy vo
veci rozhodol. Žalovaný vo svojom rozhodnutí riadne zdôvodnil a zrozumiteľne uviedol dôvody, pre ktoré
nebolo možné žiadosti žalobcu vyhovieť a to aj v kontexte s účelom a zmyslom zákona č. 211/2000 Z.
z., vec po právnej stránke správne posúdil a aplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 211/2000 Z. z.

53. Na základe uvedených dôvodov správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP
zamietol.

54. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, podľa ktorého úspešnému
žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, nakoľko ich náhradu žalovaný

nežiadal a ani mu žiadne trovy nevznikli.

55. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na

Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutéhosťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;

b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.