Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 12, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6CoZm/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1323203897
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1323203897.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MartyBarkovejačlenieksenátu

JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: VOLKSWAGEN Finančné
služby Slovensko s.r.o., so sídlom Vajnorská 98, 831 04 Bratislava, IČO: 31 341 438, zastúpeného:
Lansky, Ganzger, Jacko & Partner, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 36
851 710, proti žalovanému v 1. rade: DATA TRADER s.r.o., so sídlom Gercenová 6, 851 01 Bratislava
- mestská časť Petržalka, IČO: 45 914 915 a žalovanému v 2. rade: D. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J. XXX, o zaplatenie 8 198,07 eura s príslušenstvom zo zmenky a o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Mestského súdu Bratislava III č. k. 80CbZm/2/2023-67 zo dňa 27.06.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. 80CbZm/2/2023-67 zo dňa
27.06.2024 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Mestský súd Bratislava III (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj
ako ,,súd“) č. k. 80CbZm/2/2023-67 zo dňa 27.06.2024 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj
ako ,,napadnuté rozhodnutie“) v právnej veci žalobcu: VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko

s.r.o., so sídlom Vajnorská 98, 831 04 Bratislava, IČO: 31 341 438 (ďalej len ako „žalobca“), proti
žalovanému v 1. rade: DATA TRADER s.r.o., so sídlom Gercenova 6, 851 01 Bratislava - mestská časť
Petržalka, IČO: 45 914 915 (ďalej aj ako „žalovaný v 1. rade“) a žalovanému v 2. rade: D. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. XXX (ďalej aj ako „žalovaný v 2. rade“) a obaja spolu (aj ako „žalovaní“), o
zaplatenie 8 198,07 eura s príslušenstvom zo zmenky, rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol
(výrok I.) a žalovaným nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.).
2. Súd prvej inštancie rozhodol podľa zákonných ustanovení - čl. I § 16 ods. 1, čl. I § 48, čl. I § 75, čl.

I § 77 zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej aj ako „zákon č. 191/1950 Sb.“ alebo
aj ako „ZZŠ“).
3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca si podanou žalobou
uplatnil nárok z vlastnej zmenky vystavenej žalovaným v 1. rade a avalovanej žalovaným v 2. rade (ďalej
len ako „zmenka“) a ktorá mala byť pôvodne blankozmenkou - neobsahovala údaj o dátume splatnosti a
zmenkovej sume, ktoré boli v súlade s Dohodou o určení vyplňovacieho práva blankozmenky doplnené
o zmenkovú sumu: 8 198,07 eura a dátum splatnosti: 15.05.2023. Žalobca si podanou žalobou uplatnil

nárok zo zmenky, ktorú predložil súdu elektronickou formou so zaručenou konverziou.
Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že vecnú legitimáciu, ktorou sa rozumie súbor oprávnení alebo
povinností strán sporu vyplývajúce im z hmotného práva, skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že
ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.júna 2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009). Aktívnu vecnú legitimáciu má tá strana sporu, ktorej svedčí stav z
hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva. V danom prípade t. j. v prípade zmenkového
nároku, vecná legitimácia vyplýva z čl. I § 16 ZZŠ. K legitimácii majiteľa zmenky na výkon práv zo

zmenky je nevyhnutné, aby zmenkou disponoval a zároveň na zmenke bol ako remitent označený (v
prípade, že práva zo zmenky vykonáva jej prvý majiteľ), prípadne svoje právo preukáže nepretržitým
radom indosamentov. Zdôraznil, že zmenka je cenný papier, ktorý stelesňuje právo samé o sebe, t. j. nie
je len dôkazom o práve, ale v samotnej zmenkovej listine je toto právo inkorporované prostredníctvom
zápisov na zmenke. Pre relevantné preukázanie zmenkového nároku je preto nevyhnutné predložiť

prvopis (originál) zmenky, pričom túto povinnosť nie je možné nahradiť fotokópiou zmenky resp. zaslanie
zmenky súdu elektronickou formou, aj keď so zaručenou konverziou (m. m. uznesenie Krajského súdu
v Bratislave z 22.06.2022, č. k. 3CoZm/10/2022-187 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 01.07.
2021, č. k. 1CoZm/22/2018-1483, ods. 59). Súd prvej inštancie taktiež uviedol, že na tomto základe
je pre uplatnenie práv zo zmenky potrebné, aby bola zmenka stiahnutá z obehu a bolo tak zabránené
prípadným ďalším prevodom zmenky počas sporového konania, ktoré by mohlo mať vplyv na vecnú

legitimáciu žalobcu. V konaniach o nárokoch vyplývajúcich zo zmenky je pre legitimačný charakter
zmenky vždy potrebné vykonať dokazovanie prvopisom zmenky pre odstránenie pochybností.
Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že povinnosťou žalobcu v súlade s § 132 CSP, je dôkazy
preukazujúce skutkové tvrdenia uvedené v žalobe nielen označiť, ale ich aj súdu predložiť. Žalobca vo
vzťahu k preukázaniu jeho aktívnej vecnej legitimácie v spore ostal nečinný, pričom prvopis zmenky

nebol súdu predložený ani do vyhlásenia napadnutého rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP). Keďže žalobca
zmenku nepredložil, súd nemal v spore preukázané, že žalobcu je možné považovať za aktívne vecne
legitimovaný subjekt v predmetnom spore, teda za osobu oprávnenú požadovať od žalovaných plnenie
podľa čl. I § 48 ZZŠ, a preto zamietol žalobu v celom rozsahu.
O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP a nárok na náhradu trov

konania v spore úspešným žalovaným nepriznal, nakoľko im žiadne trovy nevznikli.
4. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca včas odvolanie zo dňa 24.07.2024, v ktorom namietal,
že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 365
ods. 1 písm. b) CSP, keďže súd prvej inštancie súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivýproces,ďalejvzmysle§365ods.1písm.f)CSP,keďžesúdprvejinštanciedospelnazáklade
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP, keďže
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Navrhol, aby odvolací
súd s poukazom na ustanovenie § 388 CSP, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe
vyhovel, alebo napadnutý rozsudok zrušil podľa § 389 CSP ods. 1 písm. b) a vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Žalobca namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, že žalobca v danom spore hodnoverne
nepreukázal, že je majiteľom zmenky, a preto súd nemal preukázanú existenciu kauzálneho vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným. Mal za to, že súdu prvej inštancie preukázal, že je majiteľom vlastnej
zmenky nakoľko ju súdu zaslal v elektronickej podobe s poukazom na § 82l ods. 3) a ods. 4)

zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, je advokát povinný doručovať súdu podania do elektronickej schránky a prílohy môže
doručovať v elektronickej podobe. Poukázal na to, že súd si v zmysle týchto ustanovení môže vyžiadať
predloženie príloh v listinnej podobe, ak to považuje za potrebné, čo však súd prvej inštancie nevykonal.
Zároveň poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 3 Obo 61/2009 zo

dňa 25.11.2010, z ktorého taktiež vyplýva, že „Teória procesného práva pod dôkaznými prostriedkami
rozumie také prostriedky, ktorými možno zistiť skutočný stav veci. Vyššie citované ustanovenie §
125 prvej vety O. s. p. vypočítava príkladmo najbežnejšie dôkazné prostriedky. Patrí medzi ne aj
listina, za ktorú sa na účely občianskeho súdneho konania považuje písomný prejav v jazykovej
forme spôsobilý na vykonanie dôkazu spôsobom predpokladaným v Občianskom súdnom poriadku

(ust. § 129 ods. 1). Pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o
originál listiny (prvopis, pôvodné znenie), alebo o odpis či fotokópiu (fotograficky zhotovenú kópiu alebo
iným spôsobom zhotovenú kópiu). Aj fotokópia listiny je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom
predpokladaným spôsobom. Občiansky súdny poriadok v žiadnom svojom ustanovení neukladá súdu
povinnosť vykonávať dôkaz iba originálom listiny. Od spôsobilosti listiny byť dôkazným prostriedkom

však treba odlišovať spôsob vykonania dôkazu listinou súdom a posudzovanie pravosti a pravdivosti
listiny. Pravosťou a pravdivosťou listiny sa súd zaoberá v rámci hodnotenia dôkazov, t. j. v rámci činnosti,
pri ktorej súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na to, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čouviedli účastníci. Dôkaz vykonaný fotokópiou listiny hodnotí súd ako každý iný dôkaz podľa zásad
uvedených v § 132 O. s. p. V prípade vykonania dôkazu fotokópiou listiny možno len zvážiť jeho dôkaznú
silu.“. Žalobca zastával názor, že z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie mal vzťah medzi

žalobcom a žalovaným posudzovať ako abstraktný vzťah v zmysle zákona č. 191/1950 Sb. Zákona
zmenkového a šekového a návrhu mal v plnom rozsahu vyhovieť.
5. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný v 1. rade a ani žalovaný v 2. rade nevyjadrili.
6. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“) v
zmysle § 34 CSP, po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu

prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380
CSP, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

7. Podľa čl. I § 16 ods. 1 prvá veta zákona č. 191/1950 Sb. o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že
je oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak

posledný z nich je blankoindosament.

8. Podľa § 38 ods.1 písm. b) zákona č. 305/2013 o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov
verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) (ďalej len ako
„zákon o e-Governmente“), konvertovať nemožno dokument v listinnej podobe, ktorého jedinečnosť

nie je možné konverziou nahradiť, najmä občiansky preukaz, cestovný doklad, doklad vydaný podľa
osobitných predpisov a preukazujúci oprávnenie osoby na výkon činnosti podľa osobitných predpisov,
peniaze, cenné papiere, žreb.

9. Podľa § 2 ods.1 zákona č. 566/2001 o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a

doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch), cenný papier je peniazmi oceniteľný zápis
v zákonom ustanovenej podobe a forme, s ktorým sú spojené práva podľa tohto zákona a práva podľa
osobitnýchzákonov,najmäoprávneniepožadovaťurčitémajetkovéplneniealebovykonávaťurčitépráva
voči zákonom určeným osobám.

10. Podľa § 2 ods. 2 písm. i) zákona č. 566/2001 o cenných papieroch a investičných službách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch), sústavu cenných papierov tvoria
tieto druhy cenných papierov:...ad i) zmenky...,

11. Podľa § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

12. Podľa § 129 ods. 2 CSP, v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo

nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.

13. Podľa § 132 CSP, povinnosťou žalobcu je dôkazy preukazujúce skutkové tvrdenia uvedené v žalobe
nielen označiť, ale ich aj súdu predložiť.

14. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie vecnej a právnej správnosti napadnutého rozsudku
t. j. právne posúdenie podanej žaloby s poukazom na ustanovenie § 137 písm. a) CSP.

15. Odvolací súd vec posudzoval v rozsahu odvolacích námietok uvedených v odvolaní podanom
žalobcom voči napadnutému rozsudku a v celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého

rozsudku a v odôvodnení tohto rozhodnutia sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov
a vyjadril sa k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci (§ 387 ods. 2 CSP).
Odvolací súd nemal potrebu vyjadrovať sa k rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach sp. 4CoZm/2/2023
zo dňa 02.08.2023, nakoľko žalobca nepreukázal jeho súvis s týmto konaním.
16. V odvolaní sa žalobca argumentačne sústredil na tú skutočnosť, že predmetnú zmenku súdu prvej

inštancie zaslal elektronicky pri podaní žaloby a tým mal preukázanú svoju aktívnu legitimáciu a to s
poukazom na § 82l ods. 3) a ods. 4) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonovvzneníneskoršíchpredpisov.Žalobcataktiežpoukázalnato,žesúdprvejinštanciehonevyzvalna doplnenie listín, čím mu znemožnil, aby si uplatňoval jemu patriace práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP).
17. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu - s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré

predchádzalo vyhláseniu napadnutého rozsudku, ako aj s obsahom odvolania žalobcu, odvolací súd
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď vyhodnotil, že vzhľadom na to,
že žalobca neuložil do trezoru súdu originál zmenky, nie je v spore aktívne vecne legitimovaný. Odvolací
súd mal uvedenú skutočnosť preukázanú zo súdneho spisu t. j., že ku dňu rozhodovania súdu prvej
inštancie nebolo jeho obsahom potvrdenie o uložení originálu zmenky do trezoru súdu ako ani žiaden

doklad preukazujúci, že tak žalobca učinil v rámci odvolacieho konania. V nadväznosti na uvedené
odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca bol právne zastúpený advokátom, ktorý bol súdom prvej inštancie
riadne poučený v predvolaní na pojednávanie (viď piaty odsek predvolania na pojednávanie zo dňa
14.05.2024 stanoveného na deň 27.06.2024: „Prineste si na toto pojednávanie listiny, ktoré sa na vec
vzťahujú a nie sú doposiaľ v prvopise na súde“) a ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa
14.05.2024 o 9.58 hod.. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie vyzval účastníkov, aby predložili

ku dňu konania pojednávania listiny, ktoré nie je možné predložiť súdu v elektronickej podobe a ktoré
doposiaľ súdu predložené neboli. Žalobca sa predmetného pojednávania nezúčastnil a svoju neúčasť
ospravedlnil písomným podaním zo dňa 23.05.2024 s tým, že navrhol súdu, aby vo veci rozhodol v
jeho neprítomnosti a to tak, ako si uplatnil svoj nárok voči žalovaným v žalobe v znení jeho písomných
návrhov (viď č. l. 61 s. sp.).

18. Vo vzťahu k vyššie uvedenému, odvolací súd zastáva názor, že uloženie zmenky v trezore súdu
má zabezpečiť aktívnu legitimáciu žalobcu počas celého súdneho konania, v ktorom sa domáha plnenia
zo zmenky a zároveň odstrániť riziko straty alebo zničenia zmenky. Nie je preto možné túto povinnosť
nahradiť fotokópiou zmenky resp. zaslanie zmenky súdu elektronickou formou, aj keď so zaručenou
konverziou, ktorú priamo vylučuje zákon o e-Governmente v ustanovení § 38 ods. 1 písm. b). Bolo

preto povinnosťou žalobcu v súlade s § 132 CSP nielen označiť ale aj predložiť súdu navrhované
dôkazy. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že ak žalobca súdu nepredloží dôkaz, nie je jeho
povinnosťouhovyzývaťnajehopredloženievzmysle§129ods.1CSP,nakoľkopodľatohtoustanovenia
súd vyzýva účastníka na odstránenie vád podania, ktoré je neúplné, alebo nezrozumiteľné.
19. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a celého obsahu spisového materiálu a v súlade so

zásadou rigor cambialis a prísnej koncentračnej zásady aplikovanej na prebiehajúce zmenkové konanie,
odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne posúdil absenciu originálu zmenky ako
neosvedčenie aktívnej legitimácie žalobcu.
20. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca
v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a

povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris). Ich
riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (qustio fakty), teda zistenie skutkového stavu. Právne
posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa
právnejnormy,ktoránazistenýskutkovýstavnedopadá,alebosprávneurčenúprávnunormunesprávne
vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

21. Pod dôkazným bremenom rozumieme povinnosť strany preukázať svoje tvrdenia, nakoľko v
opačnom prípade to znamená jej neúspech v konaní. Dôkazné bremeno v konaní zaťažuje toho z
účastníkov, ktorý niečo tvrdí a ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba určité priaznivé
následky. Neunesenie dôkazného bremena v konaní znamená jeho nepriaznivý výsledok.
22. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový

a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo
účastníka na spravodlivý proces.
23. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej
strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).

24. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.25.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

26. Odvolací súd po posúdení všetkých relevantných skutočností vyplývajúcich z obsahu súdneho spisu
dospel k názoru, že nakoľko žalobca hodnoverným spôsobom neosvedčil svoju aktívnu legitimáciu v
konaní, a preto napadnutý rozsudok v súlade s § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP a žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznal, hoci

mali v spore plný procesný úspech, nakoľko boli v spore pasívni a zo súdneho spisu nevyplýva, že by im
trovy konania vznikli. (bližšie viď rozhodnutie č. R 72/2018 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 8/2018).
28. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§

447 písm. d) a e) CSP).