Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 16, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/142/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324010279
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2324010279.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Kristíny

Ferencziovej a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 3 písmeno c) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora
Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 26.7.2024 č.k. 0T/45/2024
- 134, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.1.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný:
A. B., narodený XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXXX/X, C.,

odsudzuje:

Podľa § 289 odsek 3 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 36
písmeno k), písmeno l) Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 36
písmeno k), písmeno l) Trestného zákona na trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek

druhu vo výmere 4 (štyri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 26.7.2024 č.k. 0T/45/2024 – 134 uznal obžalovaného A. B.
za vinného, že
dňa 08.03.2024 v čase o 15:40 hod. v meste Šaľa, na ulici Hlavná, pri odbočovaní vpravo na ulici
Murgašova č. 1 pred obchodom Farby laky Majer, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov
viedol ako vodič osobné motorové vozidlo značky Audi A4 s evidenčným číslom E., kde sa plne
nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke a ľavou prednou časťou svojho

vozidla narazil do ľavého boku osobného motorového vozidla značky Volkswagen Arteon s evidenčným
číslomE.,ktoréhovodičstálnakrižovatkeadávalprednosťvozidlámidúcimpohlavnejceste,následkom
čoho spôsobil dopravnú nehodu, pričom po príchode výjazdu Okresného dopravného inšpektorátu
Policajného zboru Šaľa mu bola príslušníkom policajného zboru vykonaná v čase o 15:58 hodine skúškana zistenie alkoholu v dychu elektronickým meračom AlcoQuant 6020 plus, číslo prístroja A409025, číslo
skúšky 3964, ktorým mu bola nameraná hodnota 1,13 mg/l alkoholu v dychu a dôsledkom spôsobenej
dopravnejnehodyvzniklaškodamajiteľovimotorovéhovozidlaznačkyVolkswagenArteonsevidenčným

číslom E., spoločnosti PROXTON Engineering s.r.o., Rokošova 1 237/62, Močenok, IČO: 51818353, v
celkovej výške 8.000,- eur a držiteľovi motorového vozidla značky Audi A4, s evidenčným číslom E.,
spoločnosti Plejad s.r.o., Fr. Kráľa 1862/4, IČO: 53244222, v celkovej výške 5.000,- eur,
teda vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorú si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri
ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku a spôsobil z

nedbanlivosti inému väčšiu škodu na cudzom majetku,
čím spáchal prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 3 písmeno c) Trestného
zákona.
Za to mu bol uložený: Podľa § 289 odsek 3 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3
Trestného zákona, § 36 písmeno k), písmeno l) Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 6
(šesť) mesiacov. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody

podmienečne odkladá. Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, §
36 písmeno k), písmeno l) Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu vo výmere 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor, proti výroku o treste. V písomnom

odôvodnení podaného odvolania zo dňa 13.09.2024 uviedol:
2.1. S postupom súdu, najmä čo do druhu a výšky uloženého trestu sa nestotožňujem, rovnako tak so
samotným odôvodnením uloženia predmetného trestu.
2.2. V danom prípade bolo preukázané, že v čase vedenia motorového vozidla obžalovaný A. B.
mal hladinu alkoholu v krvi najmenej 1,13 mg/l. V čase spáchania skutku bol obžalovaný v ťažkej

opitosti. Som toho názoru, že stupeň opitosti páchateľa je potrebné vždy zohľadňovať v rámci skúmania
závažnosti spáchaného prečinu a mal by byť zohľadnený aj pri individualizácii trestnej sankcie. Je
potrebné si uvedomiť, že za daných okolností sa motorové vozidlo v rukách takto drogami ovplyvneného
páchateľa mení na zbraň a táto je v zásade neovládateľná, resp. neovládateľná v dostatočnom rozsahu.
Riziko spôsobenia škody či ublíženia na zdraví, resp. ešte ďaleko horšieho následku je potom v takom

prípade mimoriadne vysoké a pokiaľ obvinený vedomý si takéhoto rizika sa toto rozhodol dobrovoľne
podstúpiť, je povinný znášať následky z toho plynúce.
2.3. Mám za to, že podmienečný trest odňatia slobody za daných vyššie uvedených okolností je trestom,
ktorý nie je v súlade so zásadami ukladania trestov definovaných v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák. a nasl.
Mám zato, že nepodmienečný trest odňatia slobody, by vyššie uvedené požiadavky jednotlivých zásad

ukladania trestov nepochybne naplňal. Tu treba poukázať na tú skutočnosť, že v danom prípade ide o
recidívne správanie páchateľa. Teda ide o páchateľa, ktorý hrubo porušil pravidlá cestnej premávky tým,
že viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykových látok a spôsobil haváriu, pri ktorej došlo našťastie
„len“ k ujme na majetku a nie na zdraví.
2.4. Taktiež si dovolím na tomto mieste poukázať aj na potrebu generálnej prevencie vo, pričom

tá spočíva vo výchovnom pôsobení trestu na ostatných členov spoločnosti a uskutočňuje sa
prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa trestom zabráni páchateľovi v ďalšej trestnej činnosti,
dáva sa tým nepochybne najavo i ostatným členom spoločnosti, aké správanie je nežiaduce, proti čomu
je zameraný Trestný zákon, a tak možno ovplyvňovať ich pozitívnu hodnotovú orientáciu. Trest má
pôsobiť na spoločenské okolie páchateľa, pretože i páchateľ pôsobí trestným činom na svoje okolie. V

rámci generálnej prevencie pôsobí trest len svojimi psychickými účinkami. Disproporcie vo vzájomnom
vzťahu medzi generálnou a individuálnou prevenciou môžu viesť k nedostatočnému výchovnému
pôsobeniu trestu, keď uložený trest nepovažuje za spravodlivý ani spoločnosť, či páchateľ, a to či
už ide o trest príliš zhovievavý alebo prehnane prísny. Okrajovo je potom možné poukázať tiež na
pretrvávajúci trend v náraste počtu trestných činov ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §

289 ods. 1 Trestného zákona, kde napriek ich dostatočnej medializácii nedochádza k poklesu páchania
daného trestného činu. Účinným prostriedkom na zníženie uvedených trestných činov by mohlo byť tiež
sprísnenie návrhových opatrení trestov zo strany prokurátorov.
2.5. Súdom uložený trest považujem vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody za neprimerane
mierny, v rozpore s ustanovením § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. Z uvedených dôvodov preto navrhujem,

aby Krajský súd Trnava v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Tr. napadnutý
rozsudok Okresného súdu Galanta vo výroku o treste a aby v zmysle ustanovenia § 322 ods. 3 Tr. por.
obžalovanému uložil primeraný a zákonný trest.3. K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný, pričom uviedol, že prvostupňový súd na
základe vykonaného dokazovania správne dospel k záveru a uložil mi podľa § 289 ods. 3 Trestného
zákona, § 36 písm. k), písm. 1) Trestného zákona, § 38 ods. 2,3 Trestného zákona, § 49 ods. 1 písm.

a) Trestného zákona, § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6
mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 2
rokov a 6 mesiacov podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona. Prokurátor svoje odvolanie voči rozhodnutiu
súduodôvodňujetým,žerozsudokjeneprimeranemierny.Mámzato,žesúdI.stupňarozhodolvzmysle
zákona správne za spáchanie trestného činu, ako je kvalifikovaný, ku ktorému som sa v plnom rozsahu

doznal, s prihliadnutím na všetky okolnosti (poľahčujúce i priťažujúce okolnosti) uložil dostatočný –
primeraný trest. Na základe vyššie uvedeného žiadam, aby Krajský súd Trnava, ako príslušný odvolací
súd odvolanie prokurátora ako nedôvodené v plnom rozsahu zamietol.
4. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti
treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené
s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno

nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

5. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti
ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutých výrokov a konania, ktoré ich

vydaniu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie prokurátora je čiastočne dôvodné.
6. Odvolaním napadnutý výrok o treste odôvodnil prvostupňový súd nasledovne.
7. U obžalovaného súd vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno k) Trestného zákona,
teda, že dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu a podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, teda že sapriznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. S poukazom na fikciu neodsúdenia vo
vzťahu k predchádzajúcemu odsúdeniu obžalovaného mu nebolo možné priznať priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, že by už bol za trestný čin odsúdený. S poukazom na

obžalovaným spáchané priestupky ako aj skutočnosť, že zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká
iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, nie aj sama skutočnosť, že páchateľ trestný čin spáchal
(R71/1975, R 10/1974) nebolo možné priznať obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno
j) Trestného zákona spočívajúcu vo vedení riadneho života pred spáchaním trestného činu. Vzhľadom
na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností súd znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej

sadzby (až na 2 roky) a pri ukladaní trestu vychádzal z takto upravenej trestnej sadzby v rozpätí až na
16 mesiacov.
8. Obžalovanému súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, teda v dolnej polovici upravenej
trestnej sadzby. Pri určovaní výmery trestu súd zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný učinil na hlavnom
pojednávaní vyhlásenie o vine, kritický postoj obžalovaného k prejednávanej trestnej činnosti, ľútosť,
ktorú nad spáchaním trestného činu prejavil a tiež na správanie obžalovaného po spáchaní trestného

činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu ako aj
skutočnosť, že sa dobrovoľne podrobil liečeniu závislosti od alkoholu. Na druhej strane však bolo
potrebné zohľadniť aj množstvo zisteného alkoholu v dychu obžalovaného, ako aj jeho trestnú a
priestupkovú minulosť, kedy obžalovaný sa v minulosti opakovane dopúšťal protispoločenskej činnosti
vo forme páchania priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke, za čo mu boli

ukladané pokuty až do výšky 15.000,- Slovenských korún a bol mu uložený aj podmienečný trest odňatia
slobody za majetkovú trestnú činnosť. Z uvedeného dôvodu nebolo možné obžalovanému uložiť žiaden
zalternatívnychtrestov,keďžeužvminulostisapodmienečnýtrestodňatiaslobody,ktorýjevždytrestom
prísnejším ako je alternatívny trest minul účinku, nakoľko obžalovaný sa opätovne dopustil úmyselného
trestného činu.

9. Obžalovaný má evidovaný v registri trestov jeden záznam, pričom sa na neho hľadí, akoby nebol
odsúdený a preto možno u neho racionálne očakávať, že v prípade uloženia trestu odňatia slobody
s podmienečným odkladom jeho výkonu bude naplnený účel trestu sledovaný ustanovením § 34
Trestného zákona, tu najmä z hľadiska individuálnej prevencie. Vzhľadom na osobu obžalovaného a
jeho doterajší život má súd za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného

priamy výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. K uloženiu nepodmienečného trestu odňatia
slobody navrhovaného prokuratúrou nevidel súd dôvod, keďže vzhľadom na vykonané dokazovanie
nepovažoval za nevyhnutné na obžalovaného vplývať takýmto druhom trestu, nevyžaduje si to ani
ochrana spoločnosti a ani náprava páchateľa. Zároveň je potrebné uviesť, že obžalovaný je otcom
dvoch maloletých detí útleho veku a je aj jediným živiteľom rodiny, nakoľko matka detí sa nachádza na

rodičovskej dovolenke.
10. Obžalovanému súd ukladal aj trest zákazu činnosti, pretože trestného činu sa dopustil v súvislosti
s vedením motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky - alkoholu. Základná trestná sadzba trestu
zákazu činnosti je ustanovená na 1 rok až 10 rokov. Z dôvodu prevahy poľahčujúcich okolností súd
postupoval podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a znížil hornú hranicu trestnej sadzby uvedenú

v osobitnej časti Trestného zákona o jednu tretinu. Povinnosť súdu podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona
prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností
a priťažujúcich okolností sa vzťahuje nielen na prípad ukladania trestu odňatia slobody, ale aj na prípad
ukladania iného druhu trestu s odstupňovatelnou zákonom ustanovenou trestnou sadzbou. Ustanovenie
§ 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona preto súd následne aplikoval aj na zákonom ustanovené trestnú

sadzbu trestu zákazu činnosti, kedy po uvedenej zákonnej modifikácii vychádzal z upravenej trestnej
sadzby v rozpätí 1 rok až 7 rokov a obžalovanému uložil trest zákazu činnosti vo výmere 2 roky a 6
mesiacov, teda v spodnej polovici modifikovanej trestnej sadzby, kedy prihliadol rovnako ako v prípade
určovania výmery trestu odňatia slobody na obžalovaným prejavenú sebareflexiu a sebakritický postoj,
ale aj na množstvo nameraného alkoholu v dychu a následok spôsobený trestným činom. Uloženie

trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá si nepochybne vyžaduje účinná ochrana spoločnosti, tu
najmä ostatných účastníkov cestnej premávky pred páchateľmi tohto druhu trestnej činnosti. Pokiaľ ide
o výmeru trestu, túto súd považuje za primeranú osobe obžalovaného, ako aj okolnostiam prípadu.
Uložením trestu zákazu činnosti vo výmere 2 roky a 6 mesiacov bude zabezpečená ochrana ostatných
osôb pred ním ako vodičom motorového vozidla (trest zákazu činnosti predstavuje najúčinnejší spôsob

ochrany spoločnosti pred stíhaným druhom trestnej činnosti) a zároveň bude predstavovať výrazný
zásah do bežného života obžalovaného, ktorý ho bude motivovať, aby v budúcnosti viedol riadny život.
11. Takto uložený podmienečný trest odňatia slobody spolu s trestom zákazu činnosti považuje súd
z hľadiska generálnej ako i osobitnej prevencie za primeraný a spravodlivý a teda taký, ktorý naplníúčel trestu podľa § 34 Trestného zákona, berúc do úvahy aj tam uvedené zásady ukladania trestov.
Vzhľadom na skutočnosť, že na obžalovaného bude pôsobené trestom zákazu činnosti nie na krátku
dobu, nie je potrebné obžalovanému ukladať trest nepodmienečný, pretože je nevyhnutné pôsobiť

na neho práve trestom zákazu činnosti, ktorý mu zabráni ohrozovať ostatných účastníkov cestnej
premávky. Podľa názoru súdu nie je daný zákonný dôvod, ktorý by vylučoval dosiahnutie účelu trestu
u obžalovaného práve takto uloženým trestom. Namiesto najprísnejšieho druhu trestu postačuje na
obžalovaného pôsobiť v podobe podmienečného trestu odňatia slobody so skúšobnou dobou, pretože
je dôvodné predpokladať, že si nesprávnosť a nebezpečnosť svojho konania uvedomil a i napriek jeho

trestnej a priestupkovej minulosti má reálny potenciál viesť do budúcna život bez ďalšieho páchania
trestnej činnosti.
12. Výrok o treste považuje odvolací súd za vecne správny, pokiaľ ide o rozhodnutie o uložení trestu
odňatia slobody, určení jeho výmery, ďalej pokiaľ ide o rozhodnutie o podmienečnom odklade výkonu
tohtotrestuaurčenískúšobnejdoby,vrátanejejvýmery.Odvolacísúdsavtomtorozsahuplnestotožňuje
so zisteniami a závermi prvostupňového súdu, ktoré sú citované vyššie v odôvodnení tohto rozsudku

odvolacieho súdu. Okrem vyššie citovaných záverov, odvolací súd odkazuje na podrobné odôvodnenie
napadnutého rozsudku, v ktorých sú obsiahnuté úvahy o tom, prečo nie je v tomto prípade potrebné
ukladať obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody, tak ako to navrhoval prokurátor pred
vyhlásením napadnutého rozsudku. Zistenia prvostupňového súdu, z ktorých vychádzal pri svojom
rozhodovaní, považuje odvolací súd za obsahovo dostatočné, ktoré odrážajú výsledky vykonaného

dokazovania. Rovnako považuje odvolací súd za správne aj závery, ktoré z týchto zistení vyvodil
prvostupňový súd a na základe, ktorých rozhodol o výške trestu, jeho druhu, spôsobe výkonu, ako
aj jeho výmere. Nakoľko rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu tvoria vo svojej podstate
jednotu, nie je potrebné na tomto mieste opakovať obsahom dostatočnou a vecne správnu argumentáciu
prvostupňového súdu, ktorú uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku. Preto odvolací súd na túto

časť odôvodnenia napadnutého rozsudku odkazuje, bez potreby jeho opakovania.
13. Odvolací súd sa nestotožňuje s výrokom prvostupňového súdu, ktorým obžalovanému uložil trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu a to z dôvodu stanovenia neprimerane
miernej výšky takéhoto trestu.
14. Podľa názoru odvolacieho súdu je na naplnenie účelu takzvanej individuálnej prevencie, ktorý

sleduje ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona a ktorý má v tomto prípade prioritu, potrebné uložiť
obžalovanému trest odňatia slobody, ktorého výkon mu bude podmienečne odložený na skúšobnú dobu,
spoločne s dlhším trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu. Trest zákazu
činnosti uložený vo vyššej výmere vytvorí možnosť výchovne pôsobiť na obžalovaného v tom smere, aby
ho do budúcnosti odradil od podobného protiprávneho správania. Práve uložený trest zákazu činnosti

zabezpečí dostatočne ochranu ostatných účastníkov cestnej premávky pred potenciálne nežiadaným
správaním obžalovaného ako vodiča motorového vozidla, ktoré sa prejavilo v spáchaní aktuálne
súdeného trestného činu, ale ktorého sa dopustil aj v minulosti, za čo bol priestupkovo sankcionovaný.
Výkon trestu zákazu činnosti môže pociťovať obžalovaný intenzívnejšie, než trest odňatia slobody,
ktorého výkon nebol podmienečne odložený. Na rozdiel od podmienečného trestu odňatia slobody,

ktorý ho neobmedzuje v bežnom vedení života, výkon trestu zákazu činnosti sa výraznejšie dotýka
jeho každodenných aktivít. Rovnako sa výkon trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá prejavuje aj
navonok a minimálne v okruhu osôb, s ktorými obžalovaný dochádza do častejšieho styku, spĺňa tento
trest aj účel takzvanej generálnej prevencie.
15. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah, rozhodol sa odvolací súd vyhovieť odvolaniu prokurátora,

avšak nie úplne z tých dôvodov, ktoré uviedol vo svojom odvolaní a spôsobom, ktorý v odvolaní
navrhoval. Preto zrušil napadnutý výrok o treste a sám rozhodol o uložení primeraného trestu v zmysle
ustanovenia § 322 ods. 3 Trestného poriadku, nakoľko vo vzťahu k výroku o treste vykonal prvostupňový
súd dokazovanie v dostatočnom rozsahu, z ktorého mohol vychádzať aj odvolací súd pri svojom
rozhodnutí.

16. K odvolacím námietkam prokurátora sa tunajší súd vyjadruje nasledovne.
17. Prokurátor vo svojom odvolaní zopakoval argumentáciu, ktorú použil v prvostupňovom konaní, pred
vydanímnapadnutéhorozsudkuaktorouodôvodňovalpotrebuuloženieprísnejšieho,nepodmienečného
trestu odňatia slobody.
18. Tak ako bolo uvedené vyššie, prvostupňový súd sa s touto argumentáciou prokurátora správne

vysporiadal už v odôvodnení napadnutého rozsudku. Preto stačí iba v stručnosti zopakovať a zdôrazniť,
že oproti názoru prokurátora, je potrebné dať v tomto prípade dôraz na nevyhnutnosť individualizácie
trestu a sledovanie primárneho účelu v tomto prípade tzv. individuálnej prevencie. Obžalovaný sa od
začiatku trestného konania k spáchaniu trestnej činnosti priznával, na hlavnom pojednávaní urobilvyhlásenie o vine, na základe ktorého bolo ukončené dokazovanie ohľadne jeho viny. V osobe
obžalovaného ako páchateľa trestnej činnosti, nejde o kriminálne narušenú osobnosť, hľadí sa na neho,
akoby nebol odsúdený, pričom odsúdenie, ktorého účinky sú zahladené, bolo realizované s odstupom

viac ako 14 rokov pred spáchaním aktuálne súdenej trestnej činnosti Nejde teda o osobu, ktorej trest by
malbyťvýstrahoupreinýchpáchateľovrovnakéhodruhutrestnejčinnosti.Obžalovanývyjadrilľútosťnad
spáchaním trestného činu a niet prečo neveriť tomu, že táto je úprimná. Ukladať takémuto páchateľovi
trestnej činnosti tak prísny trest, ako to navrhol prokurátor vo svojom odvolaní, by považoval odvolací
súd za nespravodlivé.

19. S poukazom na vyššie uvedené zistenia a závery, dospel odvolací súd k rozhodnutiu, že odvolanie
prokurátora je čiastočne dôvodné a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku
odvolacieho súdu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.