Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, June 20, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/52/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122010855
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2122010855.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX
vC.,preprečinvšeobecnéhoohrozeniapodľa§285ods.1,ods.3písm.a)Trestnéhozákona,oodvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 12T/22/2022-626 zo dňa 19.01.2023, na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 20.06.2023 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom
rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec sa v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu
znova prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 12T/22/2022-626 zo dňa 19.01.2023 bol
obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXX, uznaný vinným zo spáchania prečinu
všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť
na tom skutkovom základe, že

že

dňa 03.02.2020 v čase od 14:42 hod. do 15:44 hod. v D. F. G. H. I. E. XX, v prevádzke solária spol.
Akcent Sun plus, s. r. o., Nitra, Farská č. 42, nachádzajúceho sa na prízemí tohto obytného domu
zapísaného na LV č. XXX, ako servisný technik opaľovacích zariadení pri servise solárneho zariadenia
zn. Ergoline 500 Evolution, nachádzajúcom sa v kabínke č. 5, po prerušení servisných prác na solárnom
zariadení toto riadne nezabezpečil a neodpojil od zdroja elektrickej energie, spôsobil vznik požiaru na

predmetnom zariadení a jeho rozšírenie do miestnosti prevádzky spoločnosti Akcent Sun plus, s.r.o., s
dvomi soláriami a poškodenie zvyšných miestností sálavým teplom a dymovými splodinami, v dôsledku
ktorého bezprostredne hrozilo nebezpečenstvo vzniku škody na ostatných častiach obytného domu č.
XX v hodnote 137.260,95 Eur a nebezpečenstvo na živote a zdraví v tom čase tam sa nachádzajúcej
zamestnankyne J. K. z L. a jedného zákazníka L. H. z D., nachádzajúceho sa v kabínke č. 1, ako aj
nebezpečenstvo na živote a zdraví obyvateľov obytného domu č. XX M. N., H. N., J. N., O. N. a H.

N., ktorí sa v čase požiaru v ňom nachádzali, pričom následkom tohto požiaru bola spôsobená celková
škoda na majetku vo výške 72.364,03 Eur, z čoho škoda na vyššie uvedenej nehnuteľnosti je vo výške
25.320,59 Eur, ktorej vlastníkmi sú P. N. z N., M. N. a J. N. z D., škoda spôsobená poškodením strojových
zariadení, materiálu, interiéru, rôznych nehnuteľných a hnuteľných vecí patriacich spoločnosti Akcent
Sun plus, s. r. o., Nitra, vo výške 46.606,94 Eur, škoda na hnuteľných veciach J. K. je vo výške 396,50
Eur a výška škody na majetku O. L. H. je 40 Eur.Za tento skutok okresný súd uložil obžalovanému podľa § 285 ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím
na § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona trest odňatia slobody vo
výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému výkon

trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému určil
skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.

O náhrade škody rozhodol podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku tak, že obžalovaný je povinný nahradiť
poškodenej spoločnosti Akcent Sun plus, s. r. o., Farská 42, Nitra, IČO: 48 203 025, škodu vo výške

46.606,94 Eur, pričom so zvyškom náhrady škody odkázal spoločnosť podľa § 288 ods. 2 Trestného
poriadku na civilný proces. Zároveň podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku okresný súd poškodených M.
N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D., H. I. XX; J. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D., H. I. XX; Q.
P. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N., D. X odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 626-632.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že dňa 22.04.2022 podal prokurátor Okresnej
prokuratúry Trnava na Okresný súd Trnava obžalobu na obvineného A. B. pre prečin všeobecného
ohrozenia podľa § 285 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona na skutkovom a právnom základe
uvedenom v obžalobe.

Okresnýsúdnahlavnompojednávanívykonaldokazovanieprečítanímzápisniceovýsluchuobvineného
z prípravného konania, výsluchom svedkov, prečítaním zápisníc z prípravného konania na odstránenie
rozporov vo výpovediach svedkov, výsluchom znalcov mjr. Mgr. Rastislava Hrčku a mjr. Ing. Martina
Cibrína, oboznámením znaleckého posudku č. PPZ-KEU-BA-EXP-2020/3261 a jeho doplnenia č.

PPZ-KEU-BA-EXP-2021/2640, zápisnicami o výsluchu znalcov,oboznámením so znaleckým posudkom
znaleckej organizácie JHS, s. r. o., č. 673/2020, znaleckým posudkom Ústavu stavebnej ekonomiky,
s. r. o., č. 89/2021 (č. l. 262 - 297), znaleckým posudkom znalca Mgr. Ing. Petra Marčeka č. 2/2022
vrátane jeho doplnenia, odborným vyjadrením Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru
v Trnave, kamerovými záznamami na CD, ďalej oboznámením s listinnými dôkazmi, a to zápisnicou

o obhliadke miesta činu, zápisnicou o vydaní veci, uzneseniami a zápisnicami o vrátení veci, výpisom
z listu vlastníctva č. XXX, zmluvou o nájme, zoznamom poškodených vecí, návodom na použitie,
rozhodnutiamiRegionálnehoúraduverejnéhozdravotníctvasosídlomvTrnave,odpisomregistratrestov
a lustráciami na obžalovaného.

Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel bez rozumných pochybností k záveru, že
skutok sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku a po právnej stránke
tento kvalifikoval ako prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného
poriadku. Po skutkovej stránke vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil
skutku tak, ako je uvedené v skutkovej vete výroku rozsudku. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,

že na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej dňa 31.07.2017 v znení jej dodatku
zo dňa 30.11.2017 spoločnosť Akcent Sun plus, s. r. o., ako nájomca využívala nebytové priestory
špecifikované v zmluve na prevádzku solária, a to aj na základe súhlasu udeleného Rozhodnutím
Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave zo dňa 15.02.2018. Obžalovaný
ako servisný technik opaľovacích zariadení bol osobou, ktorá jediná bola oprávnená vykonať servis

solárneho zariadenia zn. Ergoline 500 Evolution, umiestneného v kabínke č. 5 v prevádzke solária
spoločnosti Akcent Sun plus, s. r. o., Nitra, nachádzajúceho sa na prízemí obytného domu v D. F. G. H.
I. XX. Obžalovaný na základe objednávky konateľa spoločnosti Akcent Sun plus, s.r.o., vykonával servis
uvedeného solárneho zariadenia dňa 03.02.2020. Počas servisných prác boli v soláriu prítomní brat
obžalovaného H. B., zamestnankyňa solária J. K. a zákazník solária L. H.. Obžalovaný uviedol, že prišiel

do solária, vykonal testovanie zariadenia, povymieňal trubice a povysával vnútro zariadenia. Následne
vyšiel z kabínky č. 5, v rozvodovej skrini vypol istič k uvedenému zariadeniu a solárne zariadenie sa
vyplo. Po odchode zo solária sa brat obžalovaného vrátil späť, pričom keď opätovne vychádzal von,
pracovníčka solária vyšla von, že vnútri je dym. Následne sa obžalovaný s bratom vrátili do solária, z
jej mobilu volal hasičov. Brat obžalovaného zatiaľ vytiahol zákazníka zo solária. Súd výpoveď svedkov

- poškodených J. K., O. L. H., L. R., S. N. T. a H. B. vyhodnotil ako vierohodné. Sporným v konaní
ostalo, či obžalovaný pri výkone servisných prác na solárnom zariadení a po prerušení týchto servisných
prác konal starostlivo, uvážlivo a odborne, a teda či solárne zariadenie riadne zabezpečil a odpojil od
zdroja elektrickej energie. Tvrdeniu obžalovaného o tom, že po prerušení servisných prác na solárnomzariadení vypol istič nezodpovedajú kamerové záznamy, a tiež výsledky znaleckého dokazovania
Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, ktorý v znaleckom posudku ČES: PPZ-
KEU-BA-EXP-2020/7895. Podľa obžalovaného náhle zhasnutie svetla v čase 16:43:34 hod., čomu

predchádzal o 16:43:31 hod. pohyb osoby má preukazovať skutočnosť, že obžalovaný pred ukončením
servisných prác vyšiel ku skrinke s ističom a tento vypol. Súd sa však stotožnil s pripomienkou konateľa
poškodenej spoločnosti, že pokiaľ obžalovaný išiel vypnúť istič počas prevádzky solárneho zariadenia,
a ak solárium zhaslo z dôvodu jeho vypnutia na ističi, nebolo dodržané dochladzovanie zariadenia, ktoré
prebieha po prevádzke solária, kedy ale už solárium nesvieti. Okresný súd v tejto súvislosti poukázal

na odborný posudok Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Trnave, podľa ktorého
výrazným faktorom rozvoja požiaru bol automatický ventilačný čistiaci systém solárneho zariadenia,
ktorý sa spúšťa do jednotlivých režimových cykloch a tento proces viedol k rýchlemu rozvoju požiaru do
horľavých častí zariadenia a celého priestoru. Obrane obžalovaného nenasvedčuje ani výpoveď svedka
H. B., ktorý uviedol, že si iba myslí, že obžalovaný išiel vypínať ističe. Nevidel fyzicky na vlastné oči,
ako obžalovaný vypína istič pred odchodom, k hlavnému ističu nedovidel. To, že obžalovaný mal ističe

vypnúť, dedukoval iba podľa svetla, t. j. keď stroj svietil a svetlo sa vyplo. V konaní nebolo nepochybne
preukázané, že pokiaľ solárne zariadenie na kamerových záznamoch po prerušení servisných prác
nesvietilo, istič bol vypnutý. Okresný súd ďalej konštatoval, že povinnosťou obžalovaného bolo v súlade
s príslušnými predpismi riadne zabezpečiť servisované zariadenie a odpojiť ho od zdroja elektrickej
energie, pričom pri vykonávaní prác mal postupovať tiež v súlade s návodom na použitie, vzťahujúcim

sa k danému solárnemu zariadeniu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že ak je potrebné na zariadení
vykonať akékoľvek práce, musí byť zariadenie odpojené od napájania, teda musia byť vypnuté všetky
vodiče napätia. Jednoduché vypnutie zariadenia (tzv. režim stand-by) nepostačuje. Znalec mjr. Ing.
Martin Cibrín uviedol, že jednoduché vypnutie stroja znamená uvedenie stroja do pokojového režimu,
čo však neznamená, že zariadenie je úplne odpojené od elektrickej energie. Z návodu na použitie tiež

vyplýva,žeihneďpoodpojenízariadeniaodnapätiajepotrebnépoistiťprotiopätovnémuzapnutiuvšetky
spínače a poistky, ktoré boli odpojené. Návod na použitie obsahuje aj grafické znázornenie odpojenia
zariadenia od napätia a poistenia proti opätovnému zapnutiu. Obžalovaný bol povinný po odstavení
zariadenia na dobu vykonania opravy alebo jej dokončenia postupovať podľa manuálu výrobcu a
prívodný vodič vypnúť zo zásuvky a následne vypnúť z bezpečnostných dôvodov ističe. Podľa znalca

mjr. Ing. Martina Cibrína tak obžalovaný neurobil, pretože bolo zistené, že zariadenie bolo pripojené
do zásuvky, pričom ak by sa zariadenie vyplo zo zásuvky a nevypol by sa hlavný istič, zariadenie by
bolo dostatočne odpojené. Znaleckým dokazovaním nebolo možné preukázať, či k vypnutiu ističa prišlo
manuálne priamo ovládacím kolíkom ističa alebo priamo skratom na prívodnom zariadení. Preukázané
však bolo, že zariadenie nebolo dostatočne odpojené od napätia, pretože zariadenie bolo pripojené

do zásuvky. Okresný súd tak ustálil, že obžalovaný nepostupoval po prerušení servisných prác na
solárnom zariadení s odbornou starostlivosťou a porušil svoju povinnosť, v dôsledku čoho prišlo k
vzniku požiaru. Obžalovaný prerušil servisné práce bez toho, aby sa presvedčil, že zariadenie je
zabezpečené a odpojené zo zásuvky ako zdroja elektrickej energie. Rovnako sa vyjadril aj znalec
mjr. Mgr. Rastislav Hrčka, podľa ktorého v čase vzniku požiaru muselo byť zariadenie pripojené na

zdroj elektrickej energie, inak by príčina nevznikla. Podľa znalca je technicky prijateľné, že tesne
pred odchodom obžalovaného od solárneho zariadenia obžalovaný vypol istič, zdroj elektrického
napájania, a je technicky prijateľné, že požiar vznikol pred vypnutím ističa. Procesom dokazovania
však nebolo preukázané, že obžalovaný istič skutočne aj vypol. Podľa záverov znaleckého posudku
KEÚ PZ Bratislava č. PPZ-KEU-BA-EXP-2020/3261 a jeho doplnenia č. PPZ-KEU-BA-EXP-2021/2640

vznik požiaru na predmetnom zariadení bol s najväčšou pravdepodobnosťou v príčinnej súvislosti
s bezprostredným servisným zásahom vykonávaným priamo na tomto zariadení a jeho následným
nezabezpečením počas prerušenia vykonávaných prác. Miesto (ohnisko) a čas vzniku požiaru, ako aj
jeho príčina a faktory ovplyvňujúce šírenie požiaru vyplynuli tiež z odporného vyjadrenia Okresného
riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Trnave zo dňa 30. 03. 2020. Obhajoba sa snažila

preniesť zodpovednosť na poškodenú spoločnosť Akcent Sun plus, s.r.o., ako prevádzkovateľa solária
tým, že v priestoroch solária došlo k zásahu do stávajúcej elektrickej siete doinštalovaním zásuvky na
380 V, ktorá si vyžaduje opakované odborné prehliadky a odborné skúšky revíznym technikom, tiež tým,
že svedkyňa J. K. nemala byť preškolená z BOZP, ako aj spochybňovaním existencie hasiaceho prístroja
v prevádzke solária, čo sa však snažil vyvrátiť konateľ poškodenej spoločnosti, ktorý uviedol, že personál

bol preškolený pánom L.. V konaní síce bol predložený znalecký posudok Mgr. Ing. Petra Marčeka
č. 2/2022, ako aj jeho doplnenie č. 3/2022, v zmysle ktorého nebola nespochybniteľne preukázaná
príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného a vznikom požiaru, a teda ani porušenie predpisov a
noriem zo strany obžalovaného. Znalec konštatoval práve nedodržanie predpisov a noriem zo stranyprevádzkovateľov solária, ktorí na výzvu znalcovi neposkytli potrebnú súčinnosť a požadované listiny
znalcovi nepredložili, z čoho znalec vyvodil, že prevádzkovatelia potrebnými dokladmi ani nedisponovali.
Uviedol tiež, že ak by spotrebič a elektrická inštalácia vyhovovala platným normám, s najväčšou

pravdepodobnosťou by nedošlo k vzniku požiaru, lebo by došlo k vybaveniu prúdového chrániča alebo
ističa a zároveň, ak by personál solária bol preškolený z BOZP, včasným zásahom personálu by sa
rozšíreniu požiaru a vzniku škody v takom rozsahu zamedzilo. K záveru znalca okresný súd uviedol, že
úlohou znalca nebolo uzatvárať, že prevádzkovatelia solária tým, že nepredložili potrebné podklady, nimi
ani v skutočnosti nedisponovali. Úlohou znalca bolo poskytnúť odborné znalosti a zodpovedať odborné

otázky súvisiace s objasňovaním skutočností dôležitých pre trestné konanie, prípadne vypracovať
varianty pre prípad, že by prevádzkovatelia solária potrebnými dokladmi disponovali, a pre prípad,
že nimi, resp. niektorou z nich nedisponujú. Súd preto zo záverov takto vypracovaného znaleckého
posudku nevychádzal, keď právne posudzovanie znalcovi nepatrí. Obžalovaný s prevádzkovateľmi
solária pomerne dlho (od roku 2016) a často (cca každé 2-3 mesiace) spolupracoval, a to aj pri servise
ďalších prevádzok solárií, pričom prevádzkovatelia solárií s obžalovaným konzultovali nákup a výber

zariadení. Vzhľadom na vzdelanie a odborné vedomosti obžalovaného v elektrotechnickom odbore,
pokiaľ mal pochybnosti o bezpečnosti prevádzky solária, mohol z opatrnosti upustiť od ďalšej činnosti
vykonávanej pre poškodenú spoločnosť. Konanie obžalovaného bezprostredne po vzniku udalosti však
nasvedčuje tomu, že obžalovaný si bol plne vedomý svojho nedbanlivostného konania, čo vyplýva zo
spôsobu jeho správania po prerušení servisných prác, tiež zo spôsobu, akým mal vplývať na osobu

svedkyne J. K., aby prevádzkovateľovi solária L. R. nevolala, ako aj z tej skutočnosti, že spočiatku
obžalovaný prejavil ľútosť a snahu o doriešenie vzniknutej situácie, pričom s odstupom času svoj postoj
zmenil. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v D. F. G. H. I. XX, zapísanej na liste
vlastníctva č. XXX pred požiarom, bola znaleckým posudkom Ústavu stavebnej ekonomiky, s.r.o., č.
89/2021 stanovená na 137.260,95 Eur. Zo záverov znaleckého posudku znaleckej organizácie JHS,

s.r.o., č. 673/2020, vyplynulo, že hodnota požiarom spôsobenej škody na nehnuteľnosti bola 25.320,59
Eur, v prípade vecí patriacich poškodenej spoločnosti Akcent Sun plus, s.r.o., bola škoda vo výške
46.606,94 Eur a v prípade vecí patriacich poškodenej J. K. je 396,50 Eur. Okresný súd mal nesporne
preukázanú aj škodu na majetku O. L. H., a to vo výške 40 Eur. Pokiaľ ide o obranu obžalovaného,
okresný súd sa s obhajobou obžalovaného nestotožnil, vyhodnotil ju ako účelovú v úmysle vyhnúť

sa trestnej zodpovednosti a zodpovednosti za spôsobenú škodu. Okresný súd tiež pristúpil k úprave
skutkovej vety v rozsahu identifikácie osoby žijúcej v obytnom dome č. XX, ktorá bola v dôsledku
vzniknutého požiaru ohrozená na živote a zdraví, a to H. N., keď v obžalobe bolo táto osoba nesprávne
uvedená ako H. N., tiež zo skutkovej vety vypustil dodatok v znení „pričom včasným zásahom a
uhasením požiaru bolo zabránené tomu, aby vznikla škoda veľkého rozsahu“, keď uvedené nevyplynulo

ani zo znaleckého dokazovania, a súčasne v zmysle záverov dokazovania súd upravil aj znenie
skutkovej vety uvedenej vo výrokovej časti rozsudku, keď bolo preukázané, že požiar bol lokalizovaný v
miestnosti s dvomi soláriami, zvyšné miestnosti boli poškodené sálavým teplom a dymovými splodinami
a k rozšíreniu požiaru z miestnosti s dvomi soláriami do zvyšných priestorov objektu nedošlo. Okresný
súd konštatoval, že obžalovaný svojím nedbanlivostným konaním v zmysle § 16 písm. a) Trestného

zákona porušil záujem na ochrane majetku iného a na ochrane života a zdravia ľudí, ktoré boli ohrozené
konaním obžalovaného. Obžalovaný totiž pri servise solárneho zariadenia a po prerušení servisných
prác solárne zariadenie riadne nezabezpečil a neodpojil od zdroja elektrickej energie, čím spôsobil vznik
požiaru na solárnom zariadení a jeho rozšírenie do miestnosti prevádzky spoločnosti Akcent Sun plus,
s.r.o., s dvomi soláriami a poškodenie zvyšných miestností sálavým teplom a dymovými splodinami, v

dôsledku ktorého bezprostredne hrozilo nebezpečenstvo vzniku škody na ostatných častiach obytného
domu a nebezpečenstvo na živote a zdraví osôb nachádzajúcich sa v rozhodnom čase jednak v soláriu
ako aj osôb žijúcich v predmetnom obytnom dome. Celková škoda bola ustálená sumou 72.364,03 Eur,
t.j. ide o škodu značnú. Obžalovaný vedel, že svojím konaním a za podmienok mu známych, keď je
vyučený ako elektrotechnik a servisnú činnosť solárneho zariadenia nevykonával po prvýkrát, ľahko

môže dôjsť k vzniku požiaru pri nezabezpečení a neodpojení solárneho zariadenia od zdroja elektrickej
energie pri jeho servise a k vzniku škody na majetku iného i k ohrozeniu životu a zdravia, a to nielen
osôb nachádzajúcich sa v tom čase v prevádzke solária, ale aj v iných častiach obytného domu, v
ktorom sa prevádzka solária nachádzala, a ktoré bývali v blízkosti ohniska spôsobeného obžalovaným.
Obžalovaný sa bez primeraných dôvodov spoliehal na to, že takéto ohrozenie nespôsobí. Okresnú súd

vzhľadom na spôsob spáchania trestného činu obžalovaným, jeho následky, okolnosti, za ktorých bol
čin spáchaný, a zavinenie obžalovaného vo forme vedomej nedbanlivosti vyhodnotil závažnosť konania
obžalovaného ako vyššiu než nepatrnú.Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu súd vychádzal najmä z ustanovenia §
34 ods. 1 Trestného zákona, prihliadol najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery

a možnosť jeho nápravy. Zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. j) Trestného zákona,
bez zistenia priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona. Vzhľadom na to upravil trestnú sadzbu
postupompodľa§38ods.3Trestnéhozákona,atedapriukladanítrestuvychádzalztrestnejsadzby2až
4roky.Okresnýsúdmalzato,žetrestompreobžalovanéhonapĺňajúcimjehoúčelpovšetkýchstránkach
je trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov, teda na samej spodnej hranici zákonom ustanovenej

trestnej sadzby. V prípade obžalovaného výkon uloženého trestu odňatia slobody nie je nevyhnutý, a
preto obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 30
mesiacov. Napriek tomu, že trestným rozkazom súd uložil obžalovanému trest alternatívny, t.j. peňažný,
vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania a skutočnosti zistené na hlavnom pojednávaní súd
rozsudkom takýto trest neuložil, keď má za to, že uložením peňažného trestu obžalovanému by došlo k
zmareniu možnosti náhrady škody spôsobenej trestným činom.

Pokiaľ ide o náhradu škody, poškodenej spoločnosti Akcent Sun plus, s. r. o., vznikla následkom požiaru
škoda na majetku vo výške 46,606,94 Eur (9.962,44 Eur + 36.644,50 Eur), ktorej výšku mal súd
preukázanú zo záverov znaleckého posudku č. 673/2020 spoločnosti JHS, s. r. o., Martin, znaleckej
organizácie z odboru ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie oceňovanie a hodnotenie podnikov, preto

súd obžalovanému podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil povinnosť túto škodu poškodenej
spoločnosti nahradiť. Poškodená spoločnosť si však v konaní uplatnila škodu vo výške 80.000 Eur, preto
súd so zvyškom náhrady škody odkázal poškodenú na civilný proces. Súd mal preukázaný vznik škody
poškodenej J. K. vo výške 396,50 Eur, ako aj poškodeného L. H. vo výške 40 Eur. Títo poškodení sa
však do trestného konania nepripojili s tým, že náhradu škody si budú uplatňovať od majiteľov solária

v civilnom procese, súd o ich nároku na náhradu škody v trestnom konaní nerozhodoval. Pokiaľ ide
o poškodených Q. P. N., M. N. a J. N., podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti zapísanej na liste
vlastníctva č. XXX, týmto v zmysle záverov znaleckého posudku znaleckej organizácie JHS, s. r. o.,
vznikla škoda na nehnuteľnosti vo výške 25.320,59 Eur. Poškodený J. N. si v prípravnom konaní nárok
na náhradu škody neuplatnil s tým, že v tejto veci je zastúpený Q. P. N.. Poškodený M. N. si uplatnil nárok

na náhradu škody, avšak nie riadne a včas s tým, že vo veci je tiež zastúpený Q. P. N.. Poškodený Q.
P. N. si uplatnil nárok na náhradu škody, avšak tiež nie riadne a včas, keď v prípravnom konaní uviedol,
že si bude škodu vo výške najmenej 44.478,87 Eur uplatňovať voči spoločnosti Akcent Sun plus, s.r.o.,
a škodu vo výške 40.000 Eur si voči obžalovanému uplatnil až na hlavnom pojednávaní. Z uvedeného
dôvodu súd týchto poškodených v súlade s ustanovením § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal na

civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal bezprostredne po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní odvolanie
obžalovaný, ktoré písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu na č.l. 636.

Obžalovaný v odvolaní podanom prostredníctvom obhajcu namieta, že okresný súd sa nedostatočne
vysporiadal s obhajobou obžalovaného, nevyhodnotil dôkazy objektívne a nestranne, dôkazy vyhodnotil
výlučne v neprospech obžalovaného a zároveň zaviazal obžalovaného k náhrade škody v rozpore
so zákonom. Obrana obžalovaného naďalej spočíva v tom, že ako zamestnanec spoločnosti P., B.,
ako servisný technik, vykonával bežný servis na solárnom zariadení, a to výmenou vypálených trubíc,

čistenia zariadenia a jeho testovania. Po ukončení servisných prác vypol istič k uvedenému zariadeniu
apoučilzamestnankyňuzariadeniaaodišielpreč.Požiarnazariadenívznikolpredtým,akovypolistič,no
priodchodezozariadeniabolpožiarvtakomštádiu,žesihoobžalovanýnemoholvšimnúť.Poukazujena
konštatovanie súdu o spornej skutočnosti, či obžalovaný pri výkone prác konal starostlivo, k čomu dodal,
že pokiaľ mal súd uvedenú otázku za spornú, mal za sporné, či obžalovaný skutočne odpojil solárne

zariadenie od zdroja energie, tak predsa obžalovaného nemohol odsúdiť s tým, že obžalovaný porušil
povinnosť, pričom neuviedol akú konkrétne povinnosť. Ďalej poukazuje na kamerový záznam, z ktorého
vyplýva, že v čase o 16:41:00 hod sa rozsvietilo svetlo kabínky č. 5 (teda zapol solárne zariadenie
s testovaním), v čase o 16:42:18 hod prešiel cez recepciu odovzdať súčiastky, v čase 16:43:30 hod je
viditeľný tieň (teda obžalovaný vychádza z kabínky) a v čase 16:43:34 hod zhaslo svetlo kabínky, vypol

istič k zariadeniu. Z kamerového záznamu je nesporné, že solárne zariadenie (testovanie) bolo zapnuté
2 minúty a 34 sekúnd. Nie je zrejmé, ktorou časťou kamerového záznamu bolo vyvrátené tvrdenie
obžalovaného o tom, že obžalovaný istič nevypol. Práve naopak, obrana obžalovaného o vypnutí
ističa je jednoznačne potvrdená kamerovým záznamom. Ďalej namieta postup súdu, keď sa tentobezvýhradne stotožnil s pripomienkou poškodeného k videozáznamu, ktorá spočívala v tom, že pokiaľ
obžalovaný vypol istič, tak nedodržal dochladzovanie zariadenia, ktoré prebiehalo po prevádzke solária.
Nie je zrejmé, prečo sa súd stotožnil s takouto pripomienkou prevádzkovateľa. K uvedenému dodal,

že ide o nepravdivé tvrdenie, nakoľko solárne zariadenie nebolo v prevádzke, teda nebolo zapnuté
minimálne 10 minút neprerušovane, ale bolo zapnuté len v čase o dĺžke 2 minúty a 34 sekúnd, počas
ktorých prebiehalo testovanie a počas tohto času sa solárium nezahrieva a neprichádza k zapnutiu
dochladzovania. Ďalej poukazuje na výpoveď svojho brata, svedka H. B., ktorý uviedol, že pri skončení
servisných prác vyšiel von z kabínky č. 5 na chodbičku a hneď zhaslo svetlo solárneho zariadenia. Preto

svedok vie, že obžalovaný skutočne vypol istič, i keď ho nemohol vidieť ako rukou fyzicky istič vypína.
Namieta tiež, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku ani zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplýva,
akú povinnosť mal obžalovaný porušiť. Rovnako sa vyjadril aj znalec Ing. Hrčka, ktorý uviedol, že sa
nevie vyjadriť k tomu, akú povinnosť mal obžalovaný porušiť. Podľa názoru obžalovaného okresný súd
neobjektívne, v jeho neprospech poukázal len na nepatrnú časť znaleckého dokazovania, výsluchu
znalca Ing. Cibrína a vôbec nevyhodnotil závery znaleckého posudku, ktorý spoluvypracoval. Výsluch

znalcanevyhodnotilkomplexnenahlavnompojednávaní.ZnalecIng.Cibrínuviedol,ževypnutímističaje
zariadenie odstavené od napájania. Pri tomto type ističov sa dosiahne rovnaký efekt, či už vytiahnutím zo
zásuvky alebo vypnutím ističa. Takýto podstatnú časť znaleckého dokazovania súd nijako nevyhodnotil,
ani naň neprihliadol. Tento znalec uviedol tiež to, že z technického hľadiska vypnutím ističa je ten
zásuvkový obvod a tým pádom zariadenie odpojené od napájania. Obžalovanému nie je doposiaľ známa

povinnosť, ktorú mal svojim konaním porušiť, pričom takúto povinnosť nepoznajú ani znalci. Znalci
konštatovali, že vypnutie ističa má rovnaký účinok ako vytiahnutie kábla zo zariadenia zo zásuvky.
Ďalej obžalovaný namieta, že nie je správnym postupom, aby on ako obžalovaný mal dokazovať svoju
nevinu, pričom poukazuje na zásadu in dubio pro reo. Nesúhlasí s tvrdením súdu o snahe obhajoby
preniesťzodpovednosťnapoškodenúspoločnosť.Obžalovanýsalensnažilpoukázaťnato,ženeporušil

žiadnu povinnosť, ktorá by bola príčinou vzniku požiaru a skutočnosti, ktoré potvrdzujú nesprávnosť
a nezákonnosť konania poškodených – prevádzkovateľov zariadenia poukazujú z výsledkov znaleckého
dokazovania. Pokiaľ ide o inštalovanie koncovej zásuvky, v tejto súvislosti obžalovaný poukazuje na
to, že on nikdy pre poškodených nerobil elektroinštalačné práce. Súd ale uveril akejsi pochybnosti
poškodeného. Nie je povinnosťou obžalovaného žiadať a preverovať, či prevádzkovatelia mali potrebné

podklady, revízie a pod. Keďže okresný súd nevyhodnotil dôkazy komplexne a objektívne, nemohol
prijať záver o trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného. Obžalovaný naďalej trvá na tom, že pri
prácachaichskončenížiadnupovinnosťneporušil,zariadenieriadneodpojilodzdrojaelektrickejenergie
vypnutím ističa. Obžalovaný poukazuje na závery znaleckého posudku znalca Mgr. Ing. Marčeka, ktorý
konštatuje, že nie je nespochybniteľne preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného

so vznikom požiaru a teda ani porušenie predpisov a noriem zo strany obžalovaného. Zo záverov
posudku tiež vyplýva, že u prevádzkovateľov solária bolo preukázané nedodržiavanie predpísaných
bezpečnostných opatrení nevykonaním predpísaných postupov a skúšok elektrickej inštalácie a tiež
nevykonaním postupov a skúšok jednotlivých spotrebičov v prevádzke. Taktiež nebol preškolený
personál o BOZP. V prípade riadneho preškolenia personálu mohlo byť zamedzené vzniku požiaru už

v čase jeho vzniku a včasným zásahom personálu by sa zamedzilo rozšíreniu požiaru a následnej škode
v rozsahu ako v objekte nastal. Z doplnenia znaleckého posudku č. 2/2022 znalcom Mgr. Ing. Marčekom
vyplynulo, že v čase vzniku požiaru nebol v objekte solária inštalovaný prúdový chránič, aj napriek
tomu, že by inštalovaný mal byť. Z uvedeného vyplýva, že elektroinštalácia v objekte v čase vzniku
požiaru nebola vyhovujúca. Okresný súd však zo záverov tohto znaleckého posudku nevychádzal,

pretožeúlohouznalcapodľajehotvrdenínebolorobiťzávery,čiprevádzkovateliadisponovalipotrebnými
dokladmi. Tento znalecký posudok tak súd vyhodnotil slovami a dôvodmi splnomocnenca poškodených.
Skutočnosť, že prevádzkovatelia doposiaľ nepredložili žiadne podklady, dôkazy k elektroinštalácii či
preškoleniuzamestnancovsúdnevyhodnotilvprospechobžalovaného.Zozáverovznaleckéhoposudku
PPZ-KEU-BA-EXP-2020/3261 vyplýva, že príčina vzniku požiaru bola s najväčšou pravdepodobnosťou

stanovená na bližšie nešpecifikovanú technickú poruchu v hlavovej časti solária. Z výsluchov znalca
mjr. Mgr. Hrčku vyplýva okrem uvedeného aj to, že nebolo možné určiť čas zahriatia a zapálenia
plastových častí solária. Znalec uviedol, že je technicky prijateľné, že pri odchode obžalovaného od
zariadenia nebol vznikajúci požiar viditeľný. Znalec tiež jednoznačne uviedol, že je technicky prijateľné,
že pred odchodom obvineného od zariadenia obvinený vypol istič – zdroj elektrického napájania a požiar

vznikol pred vypnutím ističa. Tento znalec zároveň uviedol, že sa nevie vyjadriť či a aké povinnosti mal
obvinený porušiť pri prácach. Z výsluchu znalca mjr. Ing. Cibrína vyplynulo, že v priestoroch solária došlo
k zásahu do elektrickej siete doinštalovaním zásuvky na 380 V a preto mala byť zabezpečená projektová
dokumentácia vypracovaná projektantom a až následne malo dôjsť k inštalácii uvedenej zásuvky. Podoinštalovaní zásuvky bolo povinnosťou prevádzkovateľov zabezpečiť správu o východiskovej odbornej
prehliadke a odbornej skúške danej sústavy revíznym technikom. Následne mali prevádzkovatelia
zabezpečiť opakované odborné skúšky a revízie. Bez toho prevádzkovatelia nemohli prevádzkovať

solárne zariadenie. Znalec rovnako potvrdil, že je technicky možné, že obžalovaný pred odchodom od
solárneho zariadenia vypol istič a požiar vznikol pred vypnutím ističa, pričom pri odchode obžalovaného
nemusel byť požiar viditeľný. Obaja znalci zotrvali na záveroch svojho znaleckého posudku, pričom
uviedli, že nie je možné opísať nešpecifickú technickú poruchu zariadenia, ktorá viedla k vzniku požiaru.
Uviedli tiež, že k zabezpečeniu solárneho zariadenia postačí vypnutie ističa, čím sa zariadenie odstaví

od napájania. Pri tomto type ističov sa dosiahne rovnaký efekt, či ž vytiahnutím zo zásuvky alebo
vypnutím ističa. Znalec uviedol, že riadnym odpojením od zariadenia je aj odpojenie vypnutím ističa.
K predloženému manuálu znalec uviedol, že tento upravuje postup len pred začatím servisných prác
a teda nie po ich ukončení. Obžalovaný má za to, že okresný súd vyhodnotil dôkazy jednostranne
v jeho neprospech, pričom v celom odôvodnení neuviedol aké konkrétne povinnosti mal obžalovaný
porušiť. Poškodení sa svojimi vyjadreniami snažili súdu podsúvať zodpovednosť obžalovaného, a to

len v snahe získať odškodnenie. Obžalovaný namieta aj voči výroku o náhrade škody, považuje ho za
nezákonný. Obžalovaný vykonával servisné práce ako zamestnanec – servisný technik B. P., B., s ktorou
mali prevádzkovatelia uzatvorený obchodný vzťah aj na servis solárnych zariadení. Obžalovaný mal
so spoločnosťou uzatvorenú pracovnú zmluvu odo dňa 01.07.2017. Škoda bola spôsobená právnickou
osobou, keď bola spôsobená pri jej činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby však sami

za škodu nezodpovedajú. Z uvedeného dôvodu potom súd nemohol zaviazať obžalovaného na náhradu
škody. Príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného a vznikom škody nebola daná. Navrhol, aby
odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a vec
vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne, aby obžalovaného spod obžaloby
oslobodil.

Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací postupom podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že
odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, a to proti výrokom,

proti ktorým odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote ustanovenej zákonom. Po preskúmaní
podaného odvolania odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné podľa § 321 ods.
1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo trpí takými vadami
a nedostatkami, na ktoré odvolací súd musel prihliadať práve preto, že tieto pochybenia by odôvodňovali

podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Na neverejnom zasadnutí konanom dňa 20.06.2023 odvolací súd v rámci prieskumnej právomoci
zistil, že prvostupňový rozsudok je predčasný pre zistené chyby rozsudku, spočívajúce v nejasnosti
a neúplnosti skutkových zistení ako i nevysporiadanie sa so všetkými okolnosťami významnými pre

rozhodnutie (§ 321 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku) a tiež kvôli pochybnostiam o správnosti
skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať
ďalšie dôkazy (§ 321 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku).

Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj pre chyby

v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo
preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Podľa § 321 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak vzniknú
pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy

opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,

Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku, ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho
časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec spravidla súdu prvého stupňa, aby ju
v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu a postupom podľa vyššie uvedeného § 317 Trestného
poriadku odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné, k čomu uvádza nasledovné:Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány

činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané

zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Jedinýmvšeobecnýmpravidlomurčujúcimrozsahdokazovaniajezásadavyjadrenávovyššiecitovanom
ustanovení podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový

stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu
veci je nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie. Primárnym cieľom tejto
zásady je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí to s predmetom trestného konania a jeho
účelom, ktorým je náležité zistenie trestných činov, spravodlivé potrestanie páchateľov a uskutočnenie
spravodlivého procesu. (citované z uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 1To/7/2012 z 30. januára 2013).

Na preukázanie toho, či sa skutok pre ktorý bola osoba obžalovaná stal, ako i na preukázanie viny
obžalovaného musí súhrn priamych i nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušenú sústavu
navzájom sa doplňujúcich dôkazov a skutočností, ktoré vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazujú
všetky okolnosti žalovaného skutku, t.j. či sa skutok stal, či z jeho spáchania obžalovaného spoľahlivo

usvedčujú a súčasne vylučujú možnosť akéhokoľvek iného právneho záveru. Výrok o vine môže byť
založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že skutok, ktorý je predmetom
trestného stíhania sa stal. To platí obzvlášť vtedy, keď v prejednávanom prípade existujú dve skupiny
dôkazov, ktoré si navzájom odporujú, pričom rozhodnutie musí oprieť o vierohodnosť jednej alebo druhej
skupiny dôkazov. Na tomto mieste je nutné zdôrazniť, že ani vysoký stupeň podozrenia sám o sebe

nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci výrok. V trestných veciach musia byť dôkazy nad slnko
jasnejšie (lat. In criminalibus probationes debent esse luce clariores).

Každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie vo veci musí byť v súlade s uvedenou zásadou spoľahlivo
preukázaná tak, aby nemohla vzbudzovať žiadnu pochybnosť. Za zistenie skutočného stavu veci

preto nemožno považovať iba zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej skutočnosti, hoci výsledky
dokazovania pripúšťajú možnosť urobiť záver, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť
iného alebo opačného záveru. Ak zostanú po vyčerpaní všetkých dôkazných prostriedkov pochybnosti
o niektorej skutkovej okolnosti dôležitej pre zavinenie, bude nevyhnutné obžalovaného oslobodiť spod
obžaloby pri rešpektovaní zásady „in dubio pro reo“, t.j. v pochybnostiach v prospech obvineného.

(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6To/8/2018 z 20. februára 2019).

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky je aj právo účastníka (strany) konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu. Súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Iba takéto rozhodnutie je
preskúmateľné a sporovým stranám (účastníkom) umožňuje poznať postup súdu.

Z požiadavky, aby súd uviedol, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel vyplýva, že treba uviesť,
ktorá časť skutku, ktorá okolnosť, významná pre rozhodnutie je konkrétnym dôkazom preukázaná,

čo je z vykonaného dôkazu relevantné pre skutkové zistenia a následne aj pre právne závery o
kvalifikácii skutku. Súd hodnotí dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia (voľného uváženia),
čo však neznamená možnosť ľubovôle, ale musí byť založené na logickom úsudku, vyplývajúcom
zo starostlivého uváženia všetkých dôkazov, získaných a vykonaných zákonným spôsobom, ktorésa premietnu do odôvodnenia rozhodnutia. Sila argumentácie odôvodnenia odsudzujúceho rozsudku
spočíva v dôslednom vysvetlení, prečo súd rozhodol tak ako to premietol do výroku, týmto postupom
sa okresný súd neriadil.

Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd konštatuje, že skutkové zistenia, na ktorých
okresný súd založil svoje rozhodnutie o vine obžalovaného sú nejasné a neúplné, v častiach až
nezrozumiteľné. Odôvodnenie rozsudku nedáva odpoveď na rozhodujúce otázky pokiaľ ide o ustálenie
viny obžalovaného, nereaguje na obhajobné námietky obžalovaného, v odôvodnení absentujú úvahy

ako sa okresný súd vyrovnal s dôkazmi svedčiacimi práve v prospech obžalovaného.

V prejednávanej veci okresný súd nevykonal zákonu zodpovedajúcim spôsobom všetky potrebné
dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci, dôkazy dostatočne nevyhodnotil
jednotlivo ako aj v ich vzájomnom súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a ods. 12
Trestného poriadku, v dôsledku čoho dospel k predčasným skutkovým zisteniam i právnym záverom.

Okresnýsúdvpodstateúplneizolovanevyňaldôkazysvedčiacevneprospechobžalovaného,naktorých
následne založil svoje rozhodnutie o vine. Na dôkazy, ktoré svedčali práve v prospech obžalovaného
buď neprihliadol vôbec, alebo ich význam a relevanciu poprel vyjadrením poškodených, čo odvolací
súd považuje za neakceptovateľné. Možno konštatovať, že sa celkom uspokojil z dôkazmi svedčiacich
v neprospech obžalovaného bez akejkoľvek konfrontácie a posúdenia dôkazov vo vzájomnom súhrne

práve s tými, na ktoré opakovane poukazovala obhajoba.

Podstata protiprávnej činnosti obžalovaného mala spočívať v tom, že obžalovaný svojim
nedbanlivostným konaním porušil záujem na ochrane majetku iného a na ochrane života a zdravia ľudí,
ktoré boli ohrozené konaním obžalovaného. Obžalovaný podľa názoru súdu po prerušení servisných

prác solárne zariadenie riadne nezabezpečil a neodpojil od zdroja elektrickej energie, čím spôsobil vznik
požiaru na solárnom zariadení a jeho rozšírenie do miestnosti prevádzky spoločnosti Akcent Sun plus,
s.r.o., s dvomi soláriami a poškodenie zvyšných miestností sálavým teplom a dymovými splodinami, v
dôsledku ktorého bezprostredne hrozilo nebezpečenstvo vzniku škody na ostatných častiach obytného
domu a nebezpečenstvo na živote a zdraví osôb nachádzajúcich sa v rozhodnom čase v soláriu a tiež

osôb žijúcich v predmetnom obytnom dome.

Podľa názoru okresného súdu bolo sporným, a vina obžalovaného v podstate podľa názoru okresného
súdu stála na tom, či obžalovaný po prerušení servisných prác vypol príslušný istič, čím mal zabrániť
vzniku škody (požiaru). Obžalovaný po celý čas konania zotrval na tom, že istič riadne vypol, poukazujúc

pritom na kamerový záznam, a to minutáž 16:43:34 hod, z ktorého je zrejmé, že svetlo v kabínke,
v ktorej bolo umiestnené solárne zariadenie zhaslo, obžalovaný vypol istič. Okresný súd v odôvodnení
rozsudku (str. 5, ods. 5, ods. 6) síce poukázal na kamerový záznam, avšak len reprodukoval obhajobu
obžalovaného, pričom nijakým spôsobom sám nereflektoval na obsah tohto záznamu. Svoje úvahy
nepochopiteľne nahradil akousi pripomienkou konateľa spoločnosti, ktorý uviedol „...pokiaľ obžalovaný

išiel vypnúť istič počas prevádzky solárneho zariadenia, a ak solárium zhaslo z dôvodu jeho vypnutia
na ističi, nebolo dodržané dochladzovanie zariadenia, ktoré prebieha po prevádzke solária, kedy ale už
solárium nesvieti.“

Okresný súd takýmto spôsobom povýšil laické tvrdenie poškodeného ako prevádzkovateľa zariadenia

nad objektívne fakty, a to nielen nad obsah kamerového záznamu, ktorý poskytuje dostatočný pohľad
na to, či obžalovaný skutočne vypol/nevypol príslušný istič, ale aj nad závery znaleckých posudkov
a výsluchy znalcov. Obžalovaný mal byť privolaný na vykonanie servisných prác na solárnom zariadení
v kabínke č. 5, ktoré však podľa výpovede obžalovaného nebolo v prevádzke (vykazovalo poruchu!).
Obžalovaný uviedol, že solárium bolo počas výkonu servisných prác spustené v testovacom režime 2

minúty a 34 sekúnd, a teda nebolo v riadnej prevádzke. Keďže solárne zariadenie nebolo v prevádzke,
nemohlo byť pravdivé ani tvrdenie konateľa spoločnosti (o ktoré okresný súd oprel záver o tom,
že obžalovaný istič nevypol) o tom, že v danom čase nebolo dodržané dochladzovanie zariadenia.
Dochladzovanie zariadenia však prebieha len v čase, kedy je zariadenie v prevádzke. V rozhodnom
čase však solárne zariadenie vykazovalo vadu, nebolo v prevádzke, obžalovaný dokonca upozornil

zamestnankyňu solária, aby zariadenie nespúšťala. Okresný súd však vyššie uvedené skutočnosti
nijakým spôsobom nezohľadnil.Pokiaľ ide o samotné vypnutie ističa, zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že k vzniku požiaru mohlo
dôjsť už pred samotným vypnutím ističa, a teda to, či obžalovaný vypol/nevypol istič by v takomto
prípade ostalo irelevantné. Z výsluchu znalca mjr. Ing. Cibrína ďalej vyplynulo, že k zabezpečeniu

daného typu solária postačuje vypnutie ističa, čím je solárium odstavené od napájania, a teda nie je
potrebné odstavenie od zdroja, ako uviedol okresný súd. Pri takomto type ističov sa jeho vypnutím
dosiahne rovnaký efekt, ako vytiahnutím kábla zo zásuvky. Okresný súd citoval pasáže z „manuálu“
k solárnemu zariadeniu, podľa ktorého pred vykonávaním prác, musí byť zariadenie odpojené od
napádania. Okresnému súdu však ušlo pozornosti, že tento postup sa vzťahuje k prácam vykonávaným

pred servisnou činnosťou, nie po jej ukončení, pričom na uvedené poukazoval aj samotný znalec
a okresný súd jeho vyjadrenie odignoroval.

Zo znaleckého posudku KEÚ PPZ ČEZ:PPZ-KEU-BA-EXP-2020/3261 vyplýva, že príčina vzniku
požiaru bola s najväčšou pravdepodobnosťou stanovená na bližšie nešpecifikovanú technickú poruchu
vhlavovejčastisolária.Znalcimjr.Mgr.Hrčkaakoajmjr.Ing.Cibríntútoskutočnosťpotvrdiliajvýsluchom

na hlavnom pojednávaní, pričom nevedeli s presnosťou určiť, o akú konkrétnu technickú poruchu mohlo
ísť. Obaja znalci sa rovnako vyjadrili, že im nie je zrejmé a ani nevedia určiť akú konkrétnu povinnosť
mal obžalovaný pri výkone servisnej činnosti porušiť. Pokiaľ teda nebola ani znaleckým dokazovaním
zistená príčina vzniku požiaru, logicky nemohol požiar, hoci aj po výkone servisných prác zakladať
príčinnú súvislosť s konaním obžalovaného spočívajúcim vo vypnutí, resp. nevypnutí ističa. Okresný

súd sa v odôvodnení ani len v stručnosti nezmienil o príčine vzniku požiaru v kontexte ďalších dôkazov.

V kontexte vyššie uvedeného odvolací súd poukazuje na závery znaleckého posudku č. 2/2022
znalca Mgr. Ing. Marčeka, z ktorého vyplýva, že u prevádzkovateľov (poškodených) bolo preukázané
nedodržiavanie predpísaných bezpečnostných opatrení a ich nesúlad s vyhláškou MPSVaR č. 508/2009

Z.z. nevykonaním predpísaných postupov a skúšok elektrickej inštalácie a tiež nevykonaním postupov
a skúšok jednotlivých spotrebičov v prevádzke. Taktiež nebolo preukázané preškolenie zamestnancov
prevádzky o BOZP. Z doplnenie k uvedenému znaleckému posudku vyplynulo tiež to, že v čase vzniku
požiaru nebol v objekte solária inštalovaný prúdový chránič, pričom inštalovaný mal byť. Podľa názoru
odvolacieho súdu ide o významný dôkaz, z ktorého vyplýva prinajmenšom pochybnosť o vyhovujúcej

elektroinštalácií v prevádzke solária, čo mohlo mať nepopierateľný vplyv na vznik požiaru. Podľa znalca,
ak by spotrebič a elektrická inštalácia vyhovovala platným normám, s najväčšou pravdepodobnosťou by
nedošlo k vzniku požiaru, lebo by došlo k vybaveniu prúdového chrániča alebo ističa a zároveň, ak by
personál solária bol preškolený z BOZP, včasným zásahom personálu by sa rozšíreniu požiaru a vzniku
škodyvtakomrozsahuzamedzilo.Okresnýsúdopäťznepochopiteľnýchdôvodovneprihliadolkzáverov

znalca Mgr. Ing. Marčeka, a to s odôvodnením „...úlohou znalca nebolo uzatvárať, že prevádzkovatelia
solária tým, že nepredložili potrebné podklady, nimi ani v skutočnosti nedisponovali. Úlohou znalca
bolo poskytnúť odborné znalosti a zodpovedať odborné otázky súvisiace s objasňovaním skutočností
dôležitých pre trestné konanie, prípadne vypracovať varianty pre prípad, že by prevádzkovatelia solária
potrebnými dokladmi disponovali, a pre prípad, že nimi, resp. niektorou z nich nedisponujú. Súd preto

zo záverov takto vypracovaného znaleckého posudku nevychádzal, keď právne posudzovanie znalcovi
nepatrí.“

Vyššie uvedený postup okresného súdu pri vyhodnotení znaleckého posudku č. 2/2022 znalca Mgr. Ing.
Marčeka možno považovať za neakceptovateľný, o to viac, že nedodržanie postupov a bezpečnostných

opatrení zo strany prevádzkovateľa vyplynulo aj z ďalšieho dôkazu, a to zo znaleckého posudku KEÚ
PPZ ČEZ:PPZ-KEU-BA-EXP-2020/3261 a následne výsluchu znalca mjr. Ing. Cibrína. Znalec uviedol,
že v priestoroch solária došlo k zásahu do elektrickej siete doinštalovaním zásuvky na 380 V, ktorá si
vyžaduje opakované odborné prehliadky a odborné skúšky revíznym technikom. Pred takýmto zásahom
mala byť vypracovaná projektová dokumentácia a až následne mohla byť inštalovaná zásuvka na 380 V.

Podoinštalovanízásuvkyapreduvedenímzariadeniadoprevádzkybolopovinnosťouprevádzkovateľov
zabezpečiť správu o východiskovej prehliadke a odbornej skúške revíznym technikom, následne
opakované prehliadky a skúšky. Bez splnenia takéhoto postupu prevádzkovatelia nemohli solárne
zariadenie uviesť do prevádzky.

Vyššie uvedené skutočnosti prinajmenšom vyvolávajú pochybnosť o tom, či elektroinštalácia
v priestoroch prevádzky solária spĺňala bezpečnostné opatrenia vyplývajúce z vyhlášky MPSVaR č.
508/2009 Z.z.. Poškodená spoločnosť bola znalcom vyzvaná na predloženie príslušných dokumentov
na odstránenie týchto pochybností, avšak neposkytla znalcovi potrebnú súčinnosť s odôvodnením, žetakýmito listinami nedisponuje. Okresný súd na možné pochybenie (a tým spoluzavinenie poškodeného)
žiadnym spôsobom nereagoval, hoci išlo o kľúčovú otázku.

Pokiaľ ide o porušenie povinnosti obžalovaného, okresný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
opakovane vyslovil, a de facto dal obžalovanému za vinu porušenie povinnosti, avšak neuviedol o akú
povinnosť v tomto prípade malo ísť. V tomto rozsahu je odôvodnenie rozsudku nepreskúmateľné. Nielen
odvolaciemu súdu nie je zrejmé, akého porušenia povinnosti sa obžalovaný mal dopustiť, nebolo to
zrejmé ani znalcom mjr. Mgr. Hrčkovi ako aj mjr. Ing. Cibrín, ktorí to v znaleckom posudku výslovne

uviedli a na tomto závere zotrvali aj počas výsluchu na hlavnom pojednávaní. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje aj na závery znaleckého posudku znalca Mgr. Ing. Marčeka, ktorý v znaleckom posudku
č. 2/2022 výslovne uviedol „...nie je nespochybniteľne preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním
obvineného so vznikom požiaru a teda ani porušenie predpisov a noriem zo strany obvineného.“ Znalec
dokonca spochybnil príčinnú súvislosť medzi konaním obvineného a vznikom požiaru, na čo okresný
súd opäť nereagoval.

Vzhľadom na vyššie uvedené (súhrn dôkazov svedčiacich v prospech obžalovaného, s ktorými sa
okresný súd nijako nevysporiadal) možno konštatovať, že po vykonanom dokazovaní ostalo sporné
nielen to, či zo strany obžalovaného došlo k vypnutiu ističa, ale aj to, či by eventuálne vypnutie ističa
mohlo zabrániť vzniku požiaru (t.j. či ide o dôvod požiaru), či k požiaru došlo pred vypnutím ističa

alebo až po ňom. Rovnako neobjasnenou ostala znaleckým dokazovaním určená príčina vzniku požiaru
ako „bližšie nešpecifikovaná porucha“, charakter povinnosti, ktorú mal obžalovanú porušiť a posúdenie
príčinnej súvislosti konania obžalovaného so vznikom požiaru. Nemenej významnou skutočnosťou,
ktorý výrazne prispieva k pochybnostiam o zavinení obžalovaného je porušenie povinností pri
prevádzke solárnych zariadení poškodenými, ktoré vyplynulo zo znaleckého dokazovania a tým úvaha

o spoluzavinení poškodených.

Za dôvodnú považoval odvolací súd aj námietku obžalovaného vo vzťahu k výroku o náhrade škody.
Obžalovaný totižto vykonával servisné práce na solárnom zariadení ako zamestnanec B. P., B., vo
vzťahu ktorej bol odo dňa 01.07.2017 v pracovnoprávnom vzťahu (založenom pracovnou zmluvou)

a vykonával pracovnú činnosť servisného technika. Poškodená spoločnosť Akcent Sun plus, s.r.o. mala
uzatvorenú zmluvu na servis solárnych zariadení práve so B. P., B. (tzv. absolútny obchod).

Podľa § 414 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, každý je povinný počínať si tak, aby
nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, každý zodpovedá za škodu spôsobenú
porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, škoda je spôsobená právnickou osobou

alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto
osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa
pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov vo vyššie citovanom ustanovení ust. § 415

upravuje všeobecnú preventívnu povinnosť každého, pričom uvedená úprava sa vzťahuje tak na
občianskoprávne, ako aj na obchodnoprávne vzťahy. Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka
predstavuje všeobecnú úpravu zodpovednosti za škodu v občianskom práve. V zmysle uvedeného
každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil. Subjektami zodpovednosti za škodu sú tak fyzické, ako
aj právnické osoby. Taktiež platí, že škoda je spôsobená právnickou alebo fyzickou osobou, keď bola

spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Uvedené osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa Občianskeho zákonníka nezodpovedajú, zodpovedajú podľa príslušných predpisov
(Zákonník práce) voči svojmu zamestnávateľovi.

Z vyššie uvedeného je tak zrejmé, že pokiaľ by súd, samozrejme po náležite zistenom skutkovom stave

vyhodnotiac všetky zabezpečené dôkazy v súlade s § 2 ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku, dospel
k záveru o vine obžalovaného, nemohol na náhradu škody zaviazať obžalovaného ako osobu, ktorá
vykonávala činnosť pre právnickú osobu, ktorá mala s poškodenou spoločnosťou uzatvorenú zmluvu,
na podklade ktorej vykonávala obchodnú (či inú) činnosť pre poškodenú, a pri vykonávaní tejto činnostipoužila inú osobu, t.j. svojho zamestnanca. Primárnym zodpovednostným subjektom je tu tak právnická
osoba, ktorá si následne regresne môže, avšak už podľa úpravy zodpovednosti zamestnanca za škodu
vymáhať náhradu škody od svojho zamestnanca. Preto ani výrok napadnutého rozsudku o náhrade

škody nebol vecne správnym.

Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami potom odvolaciemu súdu neostalo iné ako konštatovať, že
konanie okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku vykazovalo také vady
a nedostatky, pre ktoré musel odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku

napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a podľa § 322 ods. 2 Trestného poriadku vec vrátiť súdu
prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu opätovne prejednal a rozhodol. Platí totiž, že pokiaľ sa
odvolací súd nestotožní so skutkovými zisteniami rozsudku súdu prvého stupňa, nie je oprávnený sám
vytváraťzáveryoskutkovomstavevecianahrádzaťtakhlavnépojednávanie,alemôželenvodôvodnení
svojho rozhodnutia rozviesť, prečo sú tieto skutkové zistenia chybné, v čom ich treba doplniť a k akým
dôkazom ešte treba prihliadnuť (porovnaj judikát R 20/97).

Vzhľadom na vyššie argumentáciu odvolacieho súdu, ako i vytknuté nedostatky bude tak úlohou
okresného súdu postupovať vo vyššie naznačenom smere, keď okresný súd opätovne vyhodnotí všetky
dostupné dôkazy (najmä závery znaleckých posudkov a výpovedí znalcov, konštatované porušenia
právnych predpisov poškodenej spoločnosti a možné spoluzavinenie,), zodpovie na všetky podstatné

námietky obhajoby v prezentované v základnom konaní a tiež v odvolaní, v prípade potreby doplní
dokazovanie, odstráni odvolacím súdom vytknuté nedostatky, tak, aby bolo spravodlivému procesu
učinené zadosť. Po komplexnom vyhodnotení skutočností uvedených vyššie, opätovne rozhodne,
pričom rozhodnutie riadne, presvedčivo a náležite odôvodní tak, aby spĺňalo všetky náležitosti v zmysle
§ 168 ods. 1 Trestného poriadku. Skutkové ako aj právne závery musia byť z odôvodnenia rozsudku

zistiteľné a stranám známe. Len takýmto postupom bude zachované právo účastníka využiť prípadne
možnosť podania riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa a tiež naplnený
princíp spravodlivého súdneho procesu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa § 163 ods. 4 Trestného

poriadku v spojení s § 170 ods. 6 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.