Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, January 8, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/81/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1521203900
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1521203900.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci osoby oprávnenej na výživné:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, C., proti osobe podľa návrhu povinnej platiť výživné: D. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, F., Rakúsko, zastúpenému: Mgr. Igor Schweighofer, advokát so sídlom
Holíčska 28, Bratislava, o určenie výživného, na odvolanie osoby oprávnenej na výživné proti rozsudku

Okresného súdu Bratislava V zo dňa 15.06.2022, č.k. 42Pc/9/2021-137, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie uložil osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné
(ďalej len „ povinná osoba „ alebo „ povinný „ ) povinnosť prispievať na výživu osobe oprávnenej na
výživné (ďalej len „ oprávnená osoba „ alebo „ oprávnená „) od 13.10.2021 sumou 200 eur mesačne,

vždy do 15. dňa príslušného mesiaca (výrok I.), zročné výživné za obdobie od 13.10.2021 do 15.6.2022
v sume 1 616 eur povolil povinnému splácať v mesačných splátkach vo výške 50 eur mesačne, a to
vždy do 15. dňa príslušného mesiaca, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku (výrok II.), vo zvyšku návrh
zamietol (výrok III.) a vo výroku IV. rozhodol, že žiadnemu z účastníkov nepriznáva nárok na náhradu
trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 3, § 75 ods. 1, 2, § 77 ods. 1 zákona
č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
„Zákon o rodine“), keď po vykonanom dokazovaní zistil, že rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa
08.06.2011, č. k. 17C/45/2011-27, právoplatným dňa 24.06.2011, bolo manželstvo rodičov oprávnenej
rozvedené, v tom čase maloletá oprávnená bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec
(povinný) sa zaviazal platiť jej výživné vo výške 150 eur mesačne, ktoré uhrádzal do ukončenia strednej

školy dieťaťom. Oprávnená bola v čase podania návrhu a naďalej je študentkou Paneurópskej vysokej
školy, fakulty Masmédií v Bratislave, príležitostne brigáduje, nepravidelne zarába v rozmedzí 200-400
eur mesačne, žije v spoločnej domácnosti so svojim priateľom, ktorému prispieva na nájom sumu vo
výške 100 eur mesačne. Finančne jej prispieva iba matka (dosahujúca príjem cca 1 100 eur netto
mesačne),ktorájejuhradilaajročnéškolnévcelkovejsume2290euravroku2021jejzaplatilavodičský
preukaz a prenosný počítač. Povinný žije s priateľkou v jeho byte v Rakúsku, na ktorý si zobral hypotéku,

od 01.03.2021 do 01.02.2022 bol vedený na Úrade práce ako nezamestnaný pod. č. XXXX XX XX XX,
t.č. pracuje v spoločnosti G. vo E., robí na čerpacej stanici kontrolóra, mesačne zarobí 700 eur netto,
pretože pracuje iba na 20 hodín/týždenne. Z lekárskej správy H. C. I., ortopéda zo dňa 31.05.2022 súd
prvej inštancie zistil, že povinný má diagnostikované: St.p. luxácii SCH vľavo 2017, St.p. labrálnej lézii
(lézii kĺbového golierika) vľavo SCH 2017, Omartróza vľavo, Hill Sacgsova prehĺbenina vľavo SCHl so
záverom:celkovoobmedzenázaťažiteľnosťobochhornýchkončatín.Vrozhodnutíkonštatoval,žepodľa

oprávnenej, požadujúcej výživné vo výške 400 eur mesačne, táto vie ubrať len v príspevku priateľovi
na byt, spochybnila vyjadrenie lekára povinného, keď podľa jej vedomostí sa povinný v roku 2017pošmykol v kúpeľni a odvtedy je práceneschopný, odkedy ho požiadala o výživné, zaregistroval sa na
Úrad práce a začal chodiť na rehabilitácie. Navrhovaných 100 eur mesačne je pre oprávnenú málo,
brigádnicky pracuje, niekedy mesačne zarobí maximálne 300 eur, má napožičiavaných veľa peňazí,

ktoré musí vrátiť, je veľmi unavená, na dovolenke už nebola 4 roky a jej otec chodí na dovolenky 2 krát do
roka. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol tvrdenia povinného rozporujúceho náklady
uvádzané oprávnenou v návrhu, nesúhlasiaceho s určením navrhovaného výživného uvádzajúc, že má
dlhodobo zdravotné problémy, má vyšší vek, 33 rokov robil prácu čašníka, túto prácu už nezvláda. V
Rakúsku vlastní 3 izbový byt kúpený v roku 2014 za peniaze z predaja rodinného domu na Slovensku,

má jeden hypotekárny úver z roku 2015 s mesačnou splátkou 128,25 eur a spotrebný úver s mesačnou
splátkou 162,39 eur. V súčasnosti pracuje v spoločnosti G., dochádza do E. a robí na čerpacej stanici
ako kontrolór čerpacích staníc, mesačne zarobí v čistom 700 eur, pracuje na 20 hodín/týždeň, viacej
pracovať nemôže, lebo mu to nedovoľuje zdravotný stav. Jeden dvojizbový byt má v I., ktorý obýva jeho
mama (byt bol vo vlastníctve matky, ktorá ho na neho prepísala) a záhradu v obci J. s rozlohou 800 m2
(darovanú mu jeho krstnou mamou), kde nie je prístupová cesta, iba cez dvor pri dome krstnej matky,

záhradu kľudne daruje dcére, a nech si ju predá.

3. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že vyživovacia povinnosť povinného
voči oprávnenej v čase odo dňa podania návrhu na začatie konania, t. j. odo dňa 13.10.2021, až do
vyhlásenia rozhodnutia sústavnou prípravou oprávnenej na výkon budúceho povolania trvá. Oprávnená

brigádnickou činnosťou vykonávanou počas štúdia má síce možnosť získavať relatívne pravidelný
príjem, podľa jej vyjadrení si však povinný dlhodobo svoju vyživovaciu povinnosť neplní, čo povinný
nepoprel, súčasne poukazujúc na pochybnosť ohľadne zvyšovania kvalifikácie oprávnenej formou
študijného odboru Masmediálna komunikácia na vysokej súkromnej škole, ktorý odbor vôbec nesúvisí
s vyštudovaným odborom na strednej obchodnej škole. Povinný v tejto súvislosti ďalej poukazoval aj na

to, že v meste Bratislave sú aj verejné vysoké školy so zameraním na štúdium ekonómie a účtovníctva,
čo bolo zameraním a obsahom štúdia oprávnenej na Obchodnej akadémii, ako verejné školy so
zameranímnaodbormasmediálnejkomunikácie.Oprávnená ukončilaštúdiumvodbore,ktorýmáširokú
uplatniteľnosť ohľadne zamestnania na území SR, nevie z akého dôvodu v tomto odbore po ukončení
štúdia nepracovala a nesnažila sa rozširovať a zvyšovať si kvalifikáciu práve v tomto odbore. Súd

prvej inštancie konštatoval, že povinný nijako nepoprel, ani nepreukázal, že by oprávnenej poskytoval
vyživovaciu povinnosť na uspokojovanie jej čo i len najzákladnejších potrieb a podporoval ju tak v
dosiahnutí čo najvyššieho vzdelania, prípadne čo najlepšieho príjmu. V tejto súvislosti mu pripomenul,
že vyživovacia povinnosť (oboch) rodičov k deťom trvá až do doby, kým nie sú schopné sa samé živiť, s
prihliadnutím na schopnosti a možnosti povinného, resp. oboch rodičov. Kým matka si svoju vyživovaciu

povinnosť voči dcére plní riadne (čoho dôkazom je absencia návrhu na určenie vyživovacej povinnosti
voči matke oprávnenej a nesporné tvrdenia oprávnenej, že matka jej finančne prispieva ), povinný
na výživu oprávnenej nijako neprispieva, nepomáha jej, celú starostlivosť o potreby dcéry ponechal
na bývalú manželku, prípadne na dcéru samotnú. Súd prvej inštancie najmä s ohľadom na kritérium
potencionality príjmov povinného a na odôvodnené potreby oprávnenej uložil povinnému povinnosť

prispievať na výživu oprávnenej sumou 200 eur mesačne, a to počnúc dňom 13.10.2021 (§ 77 ods.
1 veta druhá Zákona o rodine). Pri určení výšky výživného prihliadol nielen na odôvodnené potreby
oprávnenej (študentka vysokej školy), ale aj na príjem a pomery povinného. Konštatoval, že povinný je
vo veku 52 rokov, a i keď má ukončené stredoškolské vzdelanie na Hotelovej škole Piešťany, pracuje
len príležitostne, v súčasnosti iba 20 hodín týždenne, kvôli pretrvávajúcim zdravotným problémom s

ľavým ramenom. V roku 2018 utrpel úraz - vykĺbenie ramena, z toho dôvodu bol asi rok práceneschopný
a bol nútený ukončiť pracovný pomer v profesii čašník. Podľa zistení súdu bol povinný v období od
01.03.2021 do 01.02.2022 evidovaný na Úrade práce a poberal dávku v nezamestnanosti vo výške
24,02 eur na deň. Napriek tomu, že povinný si svoje potreby zabezpečuje prácou na čiastočný pracovný
úväzok (cca 20 hodín týždenne), jeho priemerný zárobok dosahuje cca 700 eur netto mesačne, a teda

je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu dcéry v určenej sume. Vo zvyšku súd
návrh na určenie výživného zamietol berúc v úvahu jednak vyživovaciu povinnosť matky ako aj to,
že sama oprávnená je schopná si brigádnicky privyrábať, a tak aspoň čiastočne uspokojovať svoje
životné náklady. Zároveň poukázal na to, že náklady oprávnenej predstavujú čiastku, ktorá je vyššia ako
minimálna mzda v SR za rok 2022 ( od 01.01.2022 je minimálna mzda v SR vo výške 646 eur).

4. Zročné výživné za obdobie od 13.10.2021 do 15.06.2022 súd prvej inštancie vyčíslil na celkovú sumu
1 616 eur (7 mesiacov x 200 eur = 1 400 eur; 200 : 31 dní = 6,40 eur x 18 dní = 116 eur; 1 400 + 116 +
100 eur za polovicu mesiaca jún 2022 = 1 616 eur) a podľa § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilnýsporový poriadok (ďalej „ C.s.p.“) ho povinnému povolil splácať v mesačných splátkach vo výške 50 eur
mesačne spolu s bežným výživným, odo dňa právoplatnosti rozsudku.

5. O trovách konania rozhodol podľa §52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej
„ C.m.p.“).

6. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená navrhujúc, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci. Podľa

oprávnenej súd prvej inštancie absolútne nesprávne právne posúdil vec, nezohľadnil objektívne a
v konaní preukázané skutočnosti na strane oprávnenej a povinného a nesprávne vykonal, resp.
nevykonal a nezohľadnil v konaní doložené dôkazy. Odvolateľka s odkazom na uznesenia Najvyššieho
súdu SR z 25.02.2021, sp.zn. 3Cdo/217/2018 a zo dňa 30.05.2015, sp.zn. 8Cdo/180/2014 poukázala
na nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku z titulu absencie dostatočného odôvodnenia v intenzite,
ktorá napĺňa znaky porušenia práva na spravodlivý súdny proces ako esenciálnej súčasti Ústavou SR

garantovaného práva na súdnu ochranu. Zdôraznila nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie
v otázke dostatočného skúmania skutkového stavu a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov predložených
účastníkmi konania, a to najmä z hľadiska skúmania skutočných príjmov a výdavkov na strane
povinného, ako aj z hľadiska potreby posúdenia tzv. potencionality príjmov. Súd prvej inštancie sa bez
bližšieho skúmania predložených listinných dôkazov stotožnil s tým, že povinný je schopný vykonávať

prácu v rozsahu najviac 20 hodín týždenne ( ktorý nepredstavuje obvyklý týždenný pracovný čas),
nesprávne vyhodnotil, resp. sa vôbec nezaoberal konkrétnymi listinnými dôkazmi vyvracajúcimi tvrdenia
povinného o jeho zníženej pracovnej schopnosti a nemožnosti získania adekvátneho príjmu, a to najmä
s ohľadom na jeho predošle dosahovaný príjem, výšku sociálneho príspevku poberaného povinným
zo strany príslušných štátnych orgánov Rakúskej republiky počas roka 2021 a nezohľadnil potrebu

aplikácie potencionality príjmov, tak ako to určuje § 75 ods.1 Zákona o rodine. V súvislosti s existenciou
pracovného úrazu povinného v roku 2017 poukázala na lekárske správy a záznamy nachádzajúce
sa v súdnom spise, z ktorých nevyplýva žiadny záver o zníženej pracovnej schopnosti povinného,
brániacej mu dosahovať príjem adekvátny schopnostiam a predošlým zárobkovým pomerom. Podľa
odvolateľky z povinným predložených lekárskych správ vyplýva evidentná rozpornosť záverov, napr. v

správe z ambulantného vyšetrenia z 23.11.2021 je uvedené ľavé rameno ako objekt zranenia z roku
2017, z lekárskej správy z 31.05.2022 vyplýva, že povinný trpí celkovou obmedzenou zaťaženosťou
oboch končatín.Tietorozporynebolizostranysúduprvejinštancievodôvodnenínapadnutéhorozsudku
nijakým spôsobom vyhodnotené a ani skúmané , rovnako súd nepristúpil k dopytovaniu povinného
ohľadom možnosti predloženia listinných dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia o zníženej pracovnej

schopnosti. Súd prvej inštancie si bez ďalšieho osvojil tvrdenia povinného o pretrvávajúcej potrebe
absolvovania rehabilitácií, z ktorých posledná sa uskutočnila dňa 08.03.2022, t.j. viac ako 4 roky po
úraze. Oprávnená poukázala na listinný dôkaz - Oznámenie o nároku na dávku z 05.02.2021 vydaného
príslušným štátnym orgánom Rakúskej republiky, podľa ktorého povinný od 01.03.2021 do 01.02.2022
poberal sociálnu dávku v nezamestnanosti vo výške 24,02 eur na deň, pričom výpočtovým základom pre

priznanie tejto dávky bol tzv. AMS vymeriavací základ vo výške 1 493,92 eur. Výška predmetnej dávky
v nezamestnanosti vychádzala z výšky príjmu, ktorý povinný dosahoval pred požiadaním o vyplácanie
dávky, čo v jeho prípade činilo čistý mesačný príjem vo výške cca 1 500 eur, s ktorou skutočnosťou sa
prvoinštančný súd pri skúmaní skutočného skutkového stavu veci vôbec nezaoberal a nevyhodnocoval
ju. Pokiaľ povinný v konaní tvrdil, že počnúc úrazom ľavej ruky v roku 2017 nemohol a naďalej

nemôže pracovať v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne, je nevysvetliteľné, ako mohol dosiahnuť
vyplácanie dávky v nezamestnanosti v roku 2021, vychádzajúcej z vymeriavacieho základu vo výške
cca 1 500 eur mesačne. Oprávnená s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.02.2019,
sp.zn. 3Cdo/236/2018, nález Ústavného súdu ČR sp.zn. IV.ÚS 244/2003 z 08.04.2004 v odvolaní
napokon upozornila na absenciu skúmania otázky potencionality príjmov na strane povinného, keď

v kontexte predložených dôkazov a vyjadrení povinného súd neposúdil jeho postoj z hľadiska
možnosti dosahovania primeraného príjmu ako účelový, ktorým sa povinný snaží minimalizovať svoju
potencionálnu vyživovaciu povinnosť.

7. Povinný vo vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť uvádzajúc,

že odvolaním napadnuté rozhodnutie považuje za vecne a právne správne, v rozsudku sú uvedené
všetky rozhodujúce skutočnosti pre samotné posúdenie veci, pričom odvolanie je zavádzajúce a písané
jednostranne. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a jeho zhoršený zdravotný stav a
určil výživné zodpovedajúce jeho možnostiam a schopnostiam. Povinný konštatoval, že práci ani plneniusi svojich povinností voči oprávnenej sa nevyhýba, bohužiaľ si nevie nájsť inú prácu, na pojednávaní
založil všetky prístupné doklady, ktoré mal k dispozícii a ktoré sa mu podarilo dať dokopy. Zaujímal sa
aj o iné zamestnania, avšak všetko stroskotalo na jeho zdravotnom stave. Podľa povinného oprávnená

zneužíva možnosť zákona a chce od neho výživné vo výške, ktorú nie je schopný platiť. Je pre neho
nepochopiteľné, že mladá zdravá osoba, ktorá by si mohla počas obdobia medzi semestrami zarobiť
na svoje ďalšie štúdium, radšej chce počas letných prázdnin medzi semestrami 3 mesiace oddychovať
a žiadať od neho výživné. Povinný napokon uviedol, že medzitým sa zmenila situácia na jeho strane,
a to zvýšením mesačnej zálohy na elektrinu zo sumy 250 eur na sumu 610 eur mesačne.

8. Povinná v následnom písomnom podaní z 14.11. 2022 uviedla, že počas štúdia na vysokej škole
vykonáva brigádnickú prácu v rozsahu v priemere 20 hod. týždenne na základe uzatvorenej dohody
o brigádnickej práci študentov zo spoločnosťou A. K. A., s náplňou práce výpomoc pri predajných
akciách, s dohodnutou odmenou 5 eur/hod. v čistom, čo predstavuje maximálny čistý príjem 400 eur
mesačne. Uvedený príjem za cca 3 mesiace práce počas mesiacov výučby na vysokej škole predstavuje

približne len 1/2 výšky školného poplatku, pričom popri náklade na školné je neopomenuteľné zohľadniť
aj jej bežné životné náklady, ako aj tvorbu úspor. Brigádnickej práci sa venuje, resp. venovala nielen
v rámci letných mesiacov, ale túto prácu vykonáva v rámci časových možností aj počas trvania
akademického roka a vynakladá úsilie na to, aby si sama v rámci svojich možností zabezpečila určitú
časť príjmu. V podaní sa odvolateľka ďalej vyjadrila k starostlivosti povinného v čase, kedy bola maloletá

a k okolnostiam darovania mobilného telefónu, ktorý jej daroval ako spoločný dar na Vianoce a sviatok
rovnako v čase jej maloletosti. K tvrdeniam povinného o zvýšení nákladov na elektrickú energiu uviedla,
že tieto nie sú podložené žiadnym listinným a ani iným dôkazom. Pokiaľ jej povinný vyčíta, že si
odvolanie nepísala sama a nehospodárne nakladá s finančnými prostriedkami, sú to len nepodložené
úvahy, naviac v situácii, kedy je v konaní právne zastúpený práve povinný.

9. Povinný v písomnom vyjadrení z 19.12.2022 uviedol, že aj napriek problémom začal oprávnenej
prispievať na výživné v zmysle rozsudku (200 eur + 50 eur zročné výživné), čo je jeho maximálna možná
miera prispievania.

10. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom odvolania a nie je viazaný odvolacími
dôvodmi ( § 65, § 66 C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 2 ods.1 C.m.p., § 378
ods. 1 C.s.p. a dospel k nasledujúcim záverom.

11. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 2 ods.2 C.m.p. na účely tohto zákona sa pojmy žalobca, strana a spor vykladajú ako návrh
na začatie konania, účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

13. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných
podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods.1 C.m.p., § 380 ods. 2 C.s.p.).

14. K námietkam oprávnenej produkovaným v podanom odvolaní o procesnej vade v konaní
prvoinštančného súdu, ktorou je existencia absolútnej nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku

z titulu nedostatočného odôvodnenia, (v ktorom sa súd prvej inštancie nezaoberal a nevysvetlil,
z akých dôvodov neskúmal a nevyhodnocoval skutočné príjmy a výdavky na strane povinného, vo
vzťahu k potrebe posúdenia tzv. potencionality príjmov bez odôvodnenia akceptoval výšku príjmu
dosahovaného povinným v pracovnoprávnom vzťahu uzavretom na rozsah iba 20 hodín týždenne,
nezaoberal sa výškou potencionálneho príjmu, ktorý by mohol povinný dosahovať za stavu, kedy

z doložených listinných dôkazov nevyplývajú jeho žiadne zdravotné obmedzenia dôsledkom, ktorých by
bolo zníženie schopnosti povinného dosahovať adekvátny príjem, a ani nevysvetlil, z akého dôvodu
pri existujúcej dôkaznej situácii dospel k záverom o objektívnej nemožnosti povinného dosahovať
primeraný príjem), ktorá napĺňa znaky porušenia práva na spravodlivý súdny proces odvolací súd
poznamenáva, že túto námietku je nutné podriadiť pod ust. § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p., podľa ktorého

je odvolanie prípustné proti každému rozhodnutiu súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane (účastníkovi konania), aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Hlavnými
znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu zmätočnosti uvedenú v citovanom ustanovení sú: a/zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci
procesnej strane (účastníkovi konania), aby (procesnou aktivitou) uskutočňovala jej patriace procesné
oprávnenia. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu

SR tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť
alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca
strane sporu (účastníkovi konania) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej
účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1Cdo 6/2014, 3Cdo 38/2015, 5Cdo 201/2011, 6Cdo 90/2012),
vrátane práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Veľký senát občianskoprávneho kolégia

Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp.zn. 1VCdo 2/2017 uviedol, že pojem „procesný postup“ súdu
treba takto vykladať aj za účinnosti C.s.p..

15. Odvolací súd zdôrazňuje, že súčasťou práva na určitú kvalitu súdneho konania, je aj právo
účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je jedným z aspektov
práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť

všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi účastníkov
konania (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). V zmysle ustálenej
rozhodovacej praxe je jedným z princípov, ktoré predstavujú súčasť práva na riadny a spravodlivý
proces,akoajpojmuprávnehoštátu,povinnosťsúdovsvojerozhodnutiariadneodôvodniť,sodkazomna
ustanovenie§220ods.2C.s.p..Zodôvodneniarozhodnutiasúdumusívyplývaťvzťahmedziskutkovými

zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na druhej strane.
Nepreskúmateľnérozhodnutienedávadostatočnézárukypreto,ženebolovydanévdôsledkuľubovôlea
spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozhodnutia súdu,
z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom súd postupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností v
prejednávanej veci, nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré Civilný sporový poriadok (s odkazom na

ustanovenie § 2 ods. 1 C.m.p.) kladie na obsah odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto
rozhodnutie zasahuje do základných práv účastníka súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola
jeho vec spravodlivo posúdená. Súd je preto povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, je povinný
tiež zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, ako a prípadne prečo sa určitou podstatnou námietkou, resp.
tvrdením účastníka konania nezaoberal. Ak tak súd nepostupuje, porušuje právo účastníka konania na

spravodlivý proces garantovaný čl.36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

16. Oprávnená v podanom odvolaní ďalej uplatnila odvolací dôvod podľa § 62 ods.1 C.m.p., t.j. že
súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Tento osobitný odvolací dôvod,

vzťahujúci sa na civilné mimosporové konanie, súvisí s vyšetrovacím princípom a so záujmom zistiť
skutočný stav veci (§ 35 C.m.p.), t.j. skutkového základu (podkladu) rozhodnutia, ktorý je mierou čo
najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávnemu rozsahu práv, povinností a právom chránených záujmov.

17. Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich

zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov, a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Vo vzťahu k napadnutému rozsudku odvolací súd konštatuje, že výživným sa rozumejú náklady na
uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným
rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných
potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom nanadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. Pokiaľ ide o výšku
výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní
výživnéhoberiezreteľnaodôvodnenépotrebydetíodkázanýchnavýživu,akoajnazárobkovémožnosti,

schopnosti a majetkové pomery rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20.Zodôvodnenianapadnutéhorozhodnutiavyplýva,žesúdprvejinštancievňomuviedolobsahnávrhu
oprávnenej, obsah vyjadrenia povinného k návrhu, označil vykonané dôkazy, uviedol obsah prednesov
oboch účastníkov konania na nariadenom pojednávaní súdu a citoval právne predpisy vzťahujúce sa

na posudzovaný prípad. Rozhodnutie vo vzťahu k návrhu na určenie výživného odôvodnil preukázaním
skutočnosti, že v čase podania návrhu a rozhodovania súdu vyživovacia povinnosť povinného trvala
sústavnou prípravou oprávnenej na výkon budúceho povolania, keď tento nepreukázal, že oprávnenej
v rozhodnom období (t.j. od 13.10.2021) poskytoval vyživovaciu povinnosť na uspokojovanie jej
čo i len najzákladnejších potrieb. S ohľadom na kritérium potencionality príjmov povinného rozhodol
o určenej výške výživného, prihliadajúc na odôvodnené potreby oprávnenej a na v konaní zistený

príjem a pomery povinného. Vo vzťahu k pomerom povinného konštatoval, že tento v roku 2018 utrpel
úraz ramena, bol asi jeden rok práceneschopný, v období od 01.03.2021 do 01.02.2022 bol evidovaný
na úrade práce a poberal dávku v nezamestnanosti vo výške cca 700 eur mesačne, aktuálne svoje
potreby povinný zabezpečuje prácou na čiastočný pracovný úväzok (cca 20 hodín týždenne), v ktorom
dosahuje príjem cca 700 eur mesačne, a teda je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na

výživu oprávnenej v sume 200 eur mesačne. Vo zvyšku návrh zamietol poukazujúc na vyživovaciu
povinnosť matky oprávnenej a na schopnosť oprávnenej si brigádnicky privyrábať, a tak aspoň čiastočne
uspokojovať svoje životné náklady, ktoré podľa vyčíslenia predstavujú vyššiu čiastku ako je minimálna
mzda za rok 2022.

21. Za správne odvolací súd považuje, že súd prvej inštancie návrh oprávnenej na určenie
vyživovacej povinnosti neposudzoval v kontexte prípadnej zmeny ostatného rozsudku upravujúceho
výkon rodičovských práv a povinností ( rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 08.06.2011, č.k.
17C/45/2011-27, ktoré rozhodnutie sa na základe právne významných skutočností, t.j. ukončenia
stredoškolského vzdelania oprávnenej v školskom roku 2018 /2019 a jej následného nástupu do

zamestnania, stalo neúčinným. Za nesporné mal, že oprávnená je od akademického roka 2021/2022
(od 06.09.2021) študentkou dennej formy štúdia na Paneurópskej vysokej škole - Fakulte masmédií,
Tematínska10,Bratislava. Zobsahuspisuďalejvyplýva,žepovinnýnavýživu oprávnenej odukončenia
strednej školy neprispieval a úhrady titulom výživného začal oprávnenej poukazovať až v priebehu
odvolacieho konania (vyjadrenie povinného z 19.12.2022).

22. Zohľadňujúc obsah odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie a posudzujúc ho v kontexte
s hmotnoprávnymi ustanoveniami vzťahujúcimi sa k vyživovacej povinnosti rodičov k deťom odkázaným
na nich výživou, nie je odvolací súd schopný ustáliť, či súd prvej inštancie na zákonné kritériá
vzťahujúce sa k určeniu výživného prihliadal, či vôbec a akým spôsobom ich vyhodnotil, z ktorých

konkrétnych dôkazov a preukázaných skutočností v otázke určenia výživného vychádzal, či a s akým
výsledkom sa vôbec zaoberal relevantnými otázkami nastolenými vo vzťahu k určeniu výšky výživného
na oprávnenú, a to jednak vo vzťahu k možnostiam a schopnostiam povinného, k otázke jeho životnej
úrovne a jednak k rozsahu odôvodnených potrieb oprávnenej, ktoré odporca v období od doručenia
návrhu na začatie konania v celom priebehu konania opakovane namietal.

23. Ako zásadnú skutočnosť zdôrazňuje, že súd pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti
povinného rodiča v prvom rade nemôže rezignovať na dôsledné ustálenie rozsahu odôvodnených
potrieb dieťaťa, odkázaného výživou na rodičovi, ktoré majú predstavovať vyčíslenie všetkých
pravidelných a nepravidelných výdavkov dieťaťa tak, aby tieto odôvodnené potreby boli jednoznačne

určiteľné,pričomtietomusiavychádzaťzozákladnýchpotrieb(bývanie,stravovanie,ošatenie,zdravotná
starostlivosť, náklady súvisiace so vzdelávaním), a pokiaľ to životná úroveň povinného rodiča dovoľuje,
aj z nákladov na voľnočasové aktivity a pod.. V posudzovanej veci v odôvodnení rozhodnutia súd
prvej inštancie plne rezignoval na potrebu sa s týmito podstatnými skutočnosťami dôsledne zaoberať
a vyhodnocovať ich, v dôsledku čoho nie je odvolaciemu súdu zrejmé, ktoré výdavky prezentované

oprávnenou ako nevyhnutné posúdil ako výdavky odôvodnené. Absencia dôsledného vysporiadania
sa s rozsahom odôvodnených potrieb oprávnenej v rozhodnutí prvoinštančného súdu je pre odvolací
súd nepochopiteľná, keďže práve rozsah nevyhnutných nákladov uvádzaných oprávnenou, bol medzi
účastníkmi konania v celom priebehu konania sporný, a to najmä v dôsledku nezhody v otázkeúčelnosti vynakladaných nákladov na školné na Paneurópskej vysokej škole, Fakulte masmédií
v Bratislave vo výške 2 290 eur ročne (190 eur mesačne), ktoré povinný (okrem aj iných
namietaných výdavkov) v celom priebehu konania razantne rozporoval, poukazujúc súčasne na

to, že študijný odbor, ktorý študuje oprávnená nesúvisí s vyštudovaným odborom na strednej škole
(strednej obchodnej škole), pričom oprávnená mala možnosť štúdia aj na verejnej vysokej škole
zameranej na štúdium ekonómie a účtovníctva. Uvedená absencia vysporiadania sa s týmito
podstatnými skutočnosťami na strane oprávnenej a iba stručná konštatácia súdu prvej inštancie, že
deklarované výdavky oprávnenej presahujú výšku minimálnej mzdy za rok 2022 (bez ich vecného

vyhodnocovania) bez ďalšieho znamená, že prijaté rozhodnutie týkajúce sa vyživovacej povinnosti
povinného za obdobie od 13.10.2021 (t.j. od podania návrhu), opierajúce sa o ust. § 62 ods.1,2,4,5, §
75 Zákona o rodine, je posudzujúc ho vo vzťahu k odôvodneniu, nedostatočné, nezohľadňujúce a plne
opomínajúce pre rozhodnutie podstatné zákonné skutočnosti, čoho následkom je úvaha odvolacieho
súdu o nedostatočnom objasnení skutkového a právneho základu rozhodnutia. Za nie udržateľnú
považuje aj konštatáciu súdu prvej inštancie o tom, že oprávnená je schopná si brigádnicky privyrábať

a tak čiastočne uspokojovať svoje životné náklady. V tejto súvislosti podotýka, že vykonávanie
brigádnickej činnosti (resp. činnosti na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru) ,
v ktorých získavala oprávnená nepravidelný príjem pohybujúci sa až do výšky 400 eur mesačne,
bolo pre oprávnenú nevyhnutnosťou práve z dôvodu neplnenia si vyživovacej povinnosti povinným,
a to aj popri riadnom dennom štúdiu na vysokej škole (oprávnená v priebehu konania deklarovala,

že sa cíti unavená a nevládze). V nadväznosti na uvedené je treba napokon zdôrazniť, že ani od
plnoletého dieťaťa nie je možné počas riadnej prípravy na budúce povolanie, vrátane vysokoškolského
štúdia dennou formou , vychádzať z premisy jeho schopností a možností popri dennom štúdiu dosahovať
pravidelný príjem. Takýto príjem nemôže mať vplyv na vyživovaciu povinnosť rodičov z dôvodu, že
sa jedná o nepravidelný príjem dieťaťa, štúdiom sa pripravujúceho na budúce povolanie, ktorého

dosahovaním dieťa nenadobúda schopnosť sa samo živiť.

24. Odvolací súd sa ďalej stotožňuje aj s námietkami odvolateľky, že súd prvej inštancie v rozhodnutí
nevysvetlil, z akých dôvodov neskúmal a nevyhodnocoval skutočné príjmy a výdavky na strane
povinného, vo vzťahu k potrebe posúdenia tzv. potencionality príjmov bez odôvodnenia akceptoval

výšku príjmu dosahovaného povinným v pracovnoprávnom vzťahu uzavretom na rozsah iba 20 hodín
týždenne, nezaoberal sa výškou potencionálneho príjmu, ktorý by mohol povinný dosahovať za stavu,
kedy z doložených listinných dôkazov nevyplývajú jeho žiadne zdravotné obmedzenia dôsledkom,
ktorých by bolo zníženie schopnosti povinného dosahovať adekvátny príjem, a ani nevysvetlil,
z akého dôvodu pri existujúcej dôkaznej situácii dospel k záverom o objektívnej nemožnosti povinného

dosahovať primeraný príjem. V tejto súvislosti poukazuje na rozpor v odôvodnení rozhodnutia,
v ktorom súd prvej inštancie vo vzťahu k povinnému na jednej strane konštatoval, zohľadnenie
„ kritéria potencionality príjmov „ , pri určovaní výšky výživného však (podľa odôvodnenia) vychádzal
z príjmu dosahovaného povinným v polovičnom pracovnom úväzku (700 eur mesačne) bez toho,
aby mal z doložených listinných dokladov verifikované zníženie pracovnej schopnosti otca, v dôsledku

ktorej nie je schopný vykonávať prácu v riadnom pracovnom úväzku. Odvolací súd dáva súdu prvej
inštancie do pozornosti, že skutkové podklady obsiahnuté v spise smerujú k úvahe , že povinný
v ostatnom pracovnom zaradení, z ktorého mu bola vypočítaná dávka podpory v nezamestnanosti ku
dňu 01.03.2021, dosahoval výrazne vyšší mesačný zárobok ako v súčasnosti v skrátenom pracovnom
úväzku (v Oznámení Úradu práce o nároku na dávku zo dňa 05.02.2021 je uvedený vymeriavací základ

1 493 ,92 eur). Pokiaľ otec v konaní poukazuje na nepriaznivý zdravotný stav, v dôsledku ktorého
môže pracovať len v skrátenom pracovnom úväzku a nemôže vykonávať prácu v ním dosiahnutom
obore (čašník), zo v spise sa nachádzajúcich listín - Správa z amb. ošetrenia z 23.11.2021, nález
z vyšetrenia MRT z 07.01.2022, Zoznam termínov pre rehabilitáciu od 03.02.2022do 08.02.2022,
Správa o náleze z 31.05.2022, žiadna takáto skutočnosť nevyplýva. Uvedené skutočnosti vyplývajúce

z doložených listinných dôkazov, s ktorými sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia bez
vysvetlenia nezaoberal a neposudzoval ich, sú však podľa názoru odvolacieho súdu podstatnými
práve pri posudzovaní potencionality príjmov povinného, kedy sa pri určení vyživovacej povinnosti
neprihliada len na skutočné príjmy povinného, ale vychádza sa z príjmov, ktoré by povinný mal, resp.
mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností vek, stupeň vzdelania a jeho

zameranie, zdravotný stav, schopnosti, dopyt na trhu práce a pod.). Z rozhodnutia vo vzťahu k pomerom
povinného ďalej nevyplýva ani to, ako súd vyhodnotil jeho majetkové pomery, náklady na jeho osobné
potreby, ich dôvodnosť, ktoré okolnosti majú tiež podstatný vplyv na posúdenie výšky výživného, a zktorých je možné odvodiť životnú úroveň povinného (náklady na bývanie, splátky úverov, iné dôvodné
náklady a pod.).

25. Odvolací súd v záujme úplnosti rozhodnutia napokon zdôrazňuje, že v prípade, ak súd rozhoduje
o dlžnom výživnom za obdobie predchádzajúce súdnemu rozhodnutiu musí zohľadniť, že použitie
možnosti povinného plniť v splátkach, ktorých výška a podmienky zročnosti musia byť presne určené,
je výnimočným riešením, ktoré musí byť v rozsudku presvedčivo odôvodnené dôležitými okolnosťami
najmä na strane povinného (§ 232 ods.3,4 C.s.p.). Hľadiskami pre úvahu súdu, či má povinnému

priznať výhodu splátok bude najmä výška uloženej peňažnej povinnosti, jeho majetkové a zárobkové
pomery, platobná schopnosť povinného, v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, a podobne.
Vzhľadom na charakter predmetu konania vo veciach výživného na plnoleté dieťa, odkázaného výživou
na rodičovi, nie je ani pre existujúcom návrhu oprávneného alebo povinného, účelom takéhoto postupu
to, aby oprávnenému , t.j. plnoletému dieťaťu boli splátky zročného výživného, na plnenie ktorých mu
vznikol nárok za minulé obdobie, vyplácané neprimerane dlhé obdobie. V napadnutom rozhodnutí,

v ktorom súd prvej inštancie vo výroku II. bez návrhu zo strany účastníkov uložil povinnému povinnosť
zaplatiť dlh na zročnom výživnom za obdobie od 13.10.2021 do 15.06.2022 v celkovej výške 1 616
eur v mesačných splátkach vo výške 50 eur (znamenajúcich splácanie dlhu v období takmer troch
rokov), ktoré mu uložil platiť vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca (naviac bez určenia platobného
miesta),absentujevysvetleniedôvodovvedúcichsúdprvejinštanciektomutovýnimočnému poskytnutiu

možnosti povinnému platiť dlh na výživnom za minulé obdobie v určených mesačných splátkach, a je
aj v tejto časti nepreskúmateľné. V posudzovanej veci výnimočnosť dôvodov v zmysle § 232 ods.3,4
C.s.p. môže byť spochybnená samotnou výškou dlhu povinného na zročnom výživnom a v konaní
zistenými majetkovými pomermi povinného (vlastníctvo dvoch bytov a záhrady).

26. V nadväznosti na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm.
b/, c/ C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní veci posúdiť a ustáliť otázky podrobne
uvedené odvolacím súdom v predchádzajúcej časti odôvodnenia rozhodnutia (najmä v ods. 20 – 26), po
prípadnom doplnení dokazovania potrebného na zistenie skutočného stavu veci (§ 35 C.m.p.) opätovne

o návrhu oprávnenej na určenie výživného rozhodne a odôvodní rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust.
§ 220 ods. 2 C.s.p., tzn. je povinný v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel
svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posudzovaní návrhu, riadne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty účastníkov konania týkajúce sa zákonných podmienok
posudzovaných vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti povinného, pri zohľadnení ich prípadných

ďalších podstatných zmien, v rozhodnutí uvedie, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, a ktoré
nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich právne a skutkovo vyhodnotil a dôvod
prípadného nevykonania účastníkmi navrhnutého dokazovania.

27. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania ( § 396 ods. 3 C.s.p.).

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).