Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, October 24, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/74/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2322010615
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2322010615.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Kristíny

Ferencziovej a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., pre
prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, o odvolaniach
prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta a obžalovanej A. B. proti rozsudku Okresného súdu Galanta
zo dňa 27.3.2024 č.k. 5T/40/2022 - 185, na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.10.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa u obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., podľa § 40

ods. 1 písm. a) Trestného zákona per analogiam upúšťa od potrestania.
III. Podľa § 316 ods. 1 prvá alinea Trestného poriadku sa odvolanie obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX,
zamieta ako podané oneskorene.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 27.03.2024, č. k. 5 T/40/2022 - 185 bola obžalovaná
a B. uznaná za vinnú zo spáchania z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b)
Trestného zákona, na tom skutkovom základe že
dňa 29. januára 2022 v obci D., E. F. D. G. XXX v rodinnom dome, využila neprítomnosť poškodeného
H. I., ktorý išiel na WC a na chodbe, na vešiaku, zo zavesenej bundy H. I., siahla rukou do vrecka bundy,

v ktorej nahmatala peňaženku, ktorú vybrala a vzápätí z rodinného domu, spolu s peňaženkou a jej
obsahom, vybehla von na ulicu a presunula sa do mesta Sereď pred Kolkáreň, čím poškodenému H. I.,
nar.XX.XX.XXXX,trvalébytomC.E.J.G.XXX,spôsobilakrádežoupeňaženky,finančnejhotovosti400,-
Eur, 2 ks stravných lístkov, občianskeho preukazu, zdravotnej kartičky, preukazu zamestnanca ŽSR,
stravovacej karty Calio a kreditnej karty, škodu spolu vo výške 418,- Eur, pričom bola trestným rozkazom
Okresného súdu v Galante zo dňa 26.10.2020 č. k.: 2T/95/2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
29.04.2021 odsúdená za prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno g), odsek 2 písmeno b) Trestného

zákona,
Za to bola odsúdená podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m), 38 ods. 2, 38 ods.
4 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 rok až 4 mesiace. Podľa § 48 ods. 2 písm. a)
Trestného zákona súd obžalovanému na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň súd rozhodol, že podľa § 287
ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaná povinná zaplatiť náhradu škody v sume 418 eur poškodenému
H. I. narodenému XX.XX.XXXX. Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd menovaného poškodeného

so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor, proti výroku o treste, v
neprospech obžalovanej. Rovnako aj obžalovaná podala proti uvedenému rozsudku odvolanie a to
podaním, na ktorom nebol uvedený dátum jeho vyhotovenia, ktoré bolo dané na poštovú prepravu dňa27.05.2024 a Okresnému súdu Galanta bolo doručené dňa 29.05.2024. V tomto odvolaní obžalovaná
žiadala, aby tunajší súd vyniesol miernejší rozsudok. Odvolanie prokurátora tunajší súd vyhodnotil
ako podané v zákonnej lehote. Na hlavnom pojednávaní dňa 27.03.2024, na ktorom bol vyhlásený

napadnutý rozsudok, po podaní poučenia o opravnom prostriedku, prokurátor uviedol, že podáva
odvolanie neprospech obžalovanej vo výroku o treste. Obžalovaná, ktorá bola tiež prítomná na tomto
hlavnom pojednávaní sa vo vzťahu k opravnému prostriedku nevyjadrila. Odvolanie podala v rámci
svojho vyjadrenia k odvolaniu prokurátora. Tunajší súd vyhodnotil odvolanie obžalovanej ako podané
oneskorene, po uplynutí lehoty 15 dní od oznámenia napadnutého rozsudku, v tomto prípade od

27.03.2024.
3. Prokurátor v písomnom odôvodnení podaného odvolania zo dňa 24.04.2024 uviedol :
3.1. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne a bez pochýb preukázané, že obžalovaná sa na
krádež pripravila a mala ju vopred naplánovanú, aj keď v prípravnom konaní vypovedala, že okradnúť
pána ju napadlo až keď bol pán v D. v rodinnom dome na WC. Obžalovaná mala od počiatku vedomosť
o tom, že poškodený má pri sebe finančnú hotovosť. Jedná sa v tomto prípade zo stany obžalovanej

o premyslené, vopred naplánované konanie, čo nie je obžalovanej cudzie, keďže v minulosti bola
za obdobný čin nielen odsúdená ale aj priestupkovo postihnutá. Taktiež z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že obžalovaná má tri deti, pričom v čase jej výsluchu v prípravnom konaní uviedla, že
má 3 deti a to vo veku 18, 17 a 10 ročné, v konaní na súde uviedla iba, že má 3 deti a zároveň
chorú maminu, čo znamená, že v čase rozhodovania súdu už dve deti boli riadne plnoleté a iba

jedno dieťa má nezaopatrené. Aké zdravotné problémy má obžalovanej matka, obžalovaná bližšie
nešpecifikovala. Napokon z vykonaného dokazovania vyplýva aj tá skutočnosť, že skutok, pre ktorý bola
na obžalovanú podaná obžaloba, spáchala počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia
trestným rozkazom Okresného súdu Galanta č. k. 0T/138/2021 (skúšobná doba plynula od 29.05.2021
do 29.10.2023 ) a tiež počas plynutia skúšobnej doby ďalšieho podmienečného odsúdenia a to trestným

rozkazom Okresného súdu Galanta pod č. k. 2T/95/2020 ( skúšobná doba plynula od 29.05.2021 do
29.11.2022 ), teda obžalovaná „porušila tzv. dve podmienky“.
3.2. Z jednotlivých listinných dôkazov ďalej nepochybne vyplýva, že obžalovaná bola doposiaľ 7 krát
súdne trestaná, čo vyplýva z odpisu registra trestov GP SR. Trestnú činnosť, za ktorú bola odsúdená
páchala v období od roku 2005 do roku 2021 a to rôznorodú trestnú činnosť vrátane majetkovej trestnej

činnosti. V rámci týchto odsúdení jej boli ukladané iba alternatívne tresty a to podmienečné tresty
odňatia slobody. Z podmienečne uložených trestov odňatia slobody sa osvedčila a to v 5 odsúdeniach.
Vo vzťahu k posledným dvom odsúdeniam, tak ako už bolo vyššie uvedené je nevyhnutné uviesť, že
obžalovaná bola v prvom prípade právoplatne odsúdená za skutok, kvalifikovaný ako prečin krádeže
podľa § 212 odsek 1 písmeno g), odsek 2 písmeno b) Tr. zák. Skutok spáchaný dňa 01.09.2019

spočíval vtom, že obžalovaná odcudzila z kozmetickej kapsičky ceruzku na oči, hoci bola 09.04.2019
právoplatne postihnutá za priestupok proti majetku a právoplatne odsúdená dňa 19.02.2018 pre prečin
krádeže; jedná sa teda síce o drobnú krádež avšak s priestupkovou a trestnou recidívou. Následne
bola obžalovaná právoplatne odsúdená za skutok, kvalifikovaný ako prečin marenie výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Tr. zák. (skutok spáchaný dňa 26.05.2021 spočíval v tom,

že obžalovaná jazdila napriek tomu, že bola dňa 11.11.2020 právoplatne postihnutá za priestupok v
správnom konaní a bol jej uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu
36 mesiacov; jedná sa teda o skutok na úseku rušenie činnosti orgánov verejnej správy avšak opäť
s priestupkovou recidívou.
3.3.Zosprávaniaobžalovanejvovzťahukpáchaniutrestnejčinnostijeevidentné,žeobžalovanánapriek

odsúdeniu zo dňa 26.10.2020 (právoplatné dňa 29.04.2021) spáchala ďalší skutok a to dňa 26.05.2021,
za ktorý bola právoplatne odsúdená a napriek tomuto odsúdeniu zo dňa 29.05.2021 (právoplatný dňa
29.05.2021) spáchala žalovaný skutok a to dňa 29.01.2022, teda sa jedná o recidivujúceho páchateľa,
ktorý porušuje a nedodržiava nielen príslušné rozhodnutia v správnom konaní, ale ani v trestnom konaní
a tieto ignoruje a akékoľvek rozhodnutie v otázke viny či trestu sú jej ľahostajné.

3.4. Z charakteru trestnej činnosti, v jej prípade možno hovoriť ako o špeciálnom recidivistovi, keďže pre
trestnýčinkrádežeresp.trestnejčinnostimajetkovéhocharakterubolavminulostiprávoplatneodsúdená
4 krát z celkového počtu 7 odsúdení a teda nemožno v žiadnom prípade bagatelizovať a zľahčovať
recidivujúce správanie sa obžalovanej. Okrem toho bola priestupkovo prejednávaná 9x od roku 2018 do
roku 2021 z toho pre priestupky proti majetku 2 krát a to v roku 2019 a 2020.

3.5. Vzhľadom na vyššie uvedené mám zato, že súd pri ukladaní trestu neprihliadol dostatočne
minimálne na spôsob spáchania činu obžalovanou a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, a na osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť jej nápravy. Pokiaľ však súd mienil poukázať na
to, že prihliadol na všetky okolnosti, tak ako sú obligatórne uvedené v ustanovení § 34 odsek 4 Trestnéhozákona, a ak teda súd rozhodol o treste aj s poukazom na osobné a rodinné pomery obžalovanej, mal
ďalej zisťovať, minimálne vo vzťahu k deťom obžalovanej, či tieto sú osamostatnené a schopné sa sami
živiť, a ak nie aká je tu prekážka, tiež akou chorobou trpí matka obžalovanej s poukazom na to, či je jej

chorá matka odkázaná na obžalovanú.
3.6. Napriek uvedenému počtu predchádzajúcich odsúdení a napriek skutočnosti, že obžalovanej boli
v minulosti ukladané iba alternatívne tresty odňatia slobody, ktoré na ňu celkom evidentne nemali
absolútne žiaden výchovný ani nápravný účinok, súd túto okolnosť vyhodnotil v zásade v prospech
obžalovanej, ktorej za spáchané skutky uložil nepodmienečný trest odňatia slobody pri samej dolnej

hranici zvýšenej trestnej sadzby a to pri prevahe priťažujúcej okolnosti (hoci už bola za taký čin
odsúdená ) a pri nepriznaní sa obžalovanej zo žalovaného skutku a to aj napriek tomu, že v prípravnom
konaní sa ku skutku priznala a úprimne ho oľutovala. Až po doplnenom dokazovaní v otázke ukladaného
trestu, tak ako už bolo vyššie spomenuté, bude možné zákonne rozhodnúť o uloženou treste. Z
uvedených dôvodov preto navrhujem, aby Krajský súd Trnava v zmysle ustanovenia § 322 ods. 1 Tr.
por. zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Galanta vo výroku o treste a vrátil vec okresnému súdu

aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
4. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,

ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku:

(1) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

(2) Ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v
odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine,
zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne

zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
5. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý

rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že vo vzťahu k odvolaniu prokurátora nie je dôvod
na jeho zamietnutie v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku
podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolania podali obžalovaná a prokurátor ako oprávnené osoby,
prokurátor v zákonnej lehote a proti výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný.6. Po preskúmaní napadnutých výrokov a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, dospel odvolací súd
k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné, avšak z iných dôvodov, než aké uvádza v odvolaní.
Odvolanie obžalovanej vyhodnotil ako podané oneskorene a meritórne ho nepreskúmal.

7.Vustanovení§317ods.1Trestnéhoporiadkujeupravenýtzv.obmedzenýrevíznyprincípodvolacieho
konania, ktorý sa týka jednotlivých výrokov napadnutého rozhodnutia ako aj chýb, na ktoré je odvolací
súdoprávnenývodvolacomkonaníprihliadnuť.Zpredmetnéhozákonnéhoustanoveniavovšeobecnosti
vyplýva, že odvolací súd meritórne preskúmava len odvolaním napadnuté výroky rozsudku a prihliada
len na chyby vytýkané v odvolaní. Ef offo prieskum napadnutých výrokov sa dotýka len tých chýb (nie

výrokov), ktoré by mohli byť dôvodom na podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.
Oprávnenie odvolacieho súdu po postupe podľa § 317 Trestného poriadku zrušiť len napadnutý výrok
(príp. výroky, ktoré na zrušený výrok nadväzujú) vyplýva aj z ustanovenia § 321 ods. 2 Trestného
poriadku,podľaktoréhoakboloodvolanieobmedzenépodľa§317ods.1alebo3,odvolacísúdzdôvodu
uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti
výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine

svoj podklad.
8. Vzhľadom na obmedzený revízny princíp odvolacieho konania, keďže žiadna oprávnená osoba
nepodala odvolanie voči výroku o vine napadnutého rozsudku, dospel odvolací súd k záveru, že
výrok o vine napadnutého rozsudku nepodlieha v zmysle § 317 ods. 1 Trestného poriadku prieskumu
odvolacieho súdu a tento výrok nadobudol právoplatnosť. Tento záver je v súlade s princípom

právnej istoty, podľa ktorého právoplatné rozhodnutie možno zmeniť len výnimočne, spravidla využitím
mimoriadneho opravného prostriedku. Zároveň je vyjadrením ústavnej zásady uvedenej v článku 2 ods.
1 Ústavy slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
9. Odvolaciemu prieskumu a prípadnej revízii tak podliehal iba výrok o treste, ktorý bol napadnutý

odvolaním prokurátora. Napriek tomu, že odvolanie bolo podané prokurátorom v neprospech
obžalovanej, nie je to prekážkou, aby odvolací súd zmenil prokurátorov napadnutý výrok o treste iným
spôsobom, ako to navrhuje prokurátor, a to aj v prospech obžalovanej.
10. Prokurátor vo svojom odvolaní napáda nesprávne vyhodnotenie skutočností zistených v
prvostupňovom konaní, ktoré sa viažu k osobe obžalovanej a k spôsobu spáchania trestnej činnosti, za

ktorú bola uznaná vinnou. Vytýka prvostupňovému súdu, že zistené skutočnosti vyhodnotil nesprávne,
neprimerane v prospech obžalovanej. Z dôvodov, ktoré sú uvedené v nasledujúcich bodoch tohto
rozsudku, nepovažoval tunajší súd odvolacie námietky prokurátora za relevantné, pretože v čase od
vyhlásenia napadnutého rozsudku do rozhodnutia odvolacieho súdu vznikli nové skutočnosti, ktoré
svojou podstatou majú pri posudzovaní správnosti napadnutého výroku prednosť pred odvolacími

námietkami prokurátora.
11. Dôvodom na zrušenie napadnutého výroku o treste, je výlučne skutočnosť, že dňom 06.08.2024
nadobudol účinnosť zákon č. 40/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný
zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v znení uznesenia
Ústavného súdu SR, uverejneného pod č. 41/2024 Z.z. Uvedená novelizácia Trestného zákona sa dotkla

aj ustanovení, ktoré bolo potrebné v tomto prípade zohľadniť pri rozhodovaní o treste pre obžalovanú.
12. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona
účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku
nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý
je pre páchateľa priaznivejší.

13. Postupujúc podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona, odvolací súd dospel k
záveru, že použitie ustanovení Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, je pre obžalovanú ako
páchateľku trestnej činnosti priaznivejšie, ako použitie Trestného zákona účinného v čase, keď spáchala
trestný čin.
14. Uplatnenie vyššie uvedených právnych záverov, ktoré sa viažu k novelizácii Trestného zákona

účinnej od 06.08.2024 a v tejto súvislosti aj k aplikácii ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona,
realizoval odvolací súd v preskúmavanom prípade nasledovným spôsobom.
15. Vyššie uvedenou novelou Trestného zákona, účinnou od 06.08.2024 zákonodarca zmenil obsah
znenia skutkovej podstaty prečinu krádeže uvedenej v § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, keď
trestnoprávnu relevanciu má konanie, ktorým si niekto prisvojí vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak

malú škodu, teda škodu prevyšujúcu sumu 700 eur, podľa ustanovenia § 125 ods. 1 Trestného zákona
v znení účinnom od 06.08.2024. Povedané opačne, prisvojenie si cudzej veci tým, že sa jej zmocní a
spôsobí tak škodu, ktorá neprevyšuje sumu 700 eur, nie je od 06.08.2024 posudzované ako spáchanie
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.16. V preskúmavanej veci obžalovanej A. B., bola menovaná obžalovaná uznaná za vinnú zo spáchania
skutku, ktorým si prisvojila cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a spôsobila tak škodu vo výške 418 eur.
Z pohľadu právneho záveru uvedeného v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, by tento jej skutok,

pokiaľ by bol posudzovaný alebo meritórne preskúmavaných odvolacom konaní období od 06.08.2024,
nemohol byť posúdený ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Rovnako by
neprichádzala do úvahy ani právna kvalifikácia uvedená v § 212 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktorá
je odvodená (závislá) od právnej kvalifikácie uvedenej v § 212 ods. 1 Trestného zákona.
17. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd nemôže v tomto prípade revidovať výrok o vine

obžalovanej, bolo potrebné rozhodnúť, či a ako sa táto skutočnosť (zánik trestnosti činu od 06.08.2024)
môže premietnuť do výroku o treste.
18. Pokiaľ zákonodarca novelizáciou Trestného zákona, účinnou od 06.08.2024, prejavil vôľu
neposudzovať konanie, ktorým si niekto prisvojí cudziu veci tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak škodu,
ktoráneprevyšujesumu700eurakotrestnýčin,logickyztohovyplýva,žezatakétokonanieniejemožné
uložiť žiadnu trestnoprávnu sankciu podľa ustanovenia § 31 ods. 1 Trestného zákona. Zároveň odvolací

súd vychádza z názoru, že výklad právnych predpisov je potrebné vykonať tak, aby bol naplnený ich
zmysel.
19. Uvedený zámer zákonodarcu je podľa názoru odvolacieho súdu v tomto prípade možné dosiahnuť
tým, že obžalovanej za spáchanie skutku, za ktorý bola uznaná vinnou výrokom rozsudku, ktorý
nadobudol právoplatnosť a ktorý nie je možné v odvolacom konaní zmeniť, nebude uložený žiaden trest.

20.NakoľkotátosituácianebolazákonodarcomnijakýmspôsobomupravenávustanoveniachTrestného
zákona, ani Trestného poriadku (ktorý umožnil preskúmavanie niektorých rozhodnutí v dôsledku zmeny
zákona podľa ustanovení § 405a až 405d), bolo potrebné pristúpiť k uplatneniu analógie vo vzťahu
k použitiu ustanovení § 40 Trestného zákona, ktorý upravuje podmienky upustenia od potrestania.
21. Podľa § 40 ods. 1 písm. a) Trestného zákona od potrestania páchateľa prečinu, ak ním nebola

spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, možno upustiť, ak páchateľ priznal spáchanie prečinu, jeho
spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po náprave a ak vzhľadom na povahu spáchaného prečinu
a na doterajší život páchateľa možno dôvodne očakávať, že už samotné prejednanie veci pred súdom
postačí na jeho nápravu.
22.CitovanéustanovenieTrestnéhozákonamánajväčšísúvissprejednávanouvecou,sktorouhospája

rovnaký druh trestného činu (prečin), jeho charakter (nebola ním spôsobená smrť alebo ťažká ujma na
zdraví) a rovnako kladie dôraz na povahu spáchaného prečinu.
23. Z uvedených dôvodov odvolací súd na rozhodnutie o treste analogicky aplikoval ustanovenie § 40
ods. 1 písm. a) Trestného zákona a po zrušení napadnutého výroku o treste z dôvodu podľa § 321
ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, postupom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol

tak, že u obžalovanej upustil od potrestania. Týmto rozhodnutím odvolací súd sledoval a naplnil vôľu
zákonodarcu, vyjadrenú novelizáciou Trestného zákona účinnou od 06.08.2024, vo vzťahu k posúdenie
trestnosti určitého konania.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.