Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/148/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124201375
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5124201375.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov
senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej (sudkyňa - spravodajkyňa) a JUDr. Róberta Urbana, v spore
žalobcov: 1/ A. B., nar. XX. X. XXXX, bytom C. XXX, 2/ D. E. F., nar. XX. X. XXXX, bytom C. XX, 3/ A.
F., nar. XX. X. XXXX, bytom C. XX, všetci žalobcovia zastúpení spoločnosťou JUDr. Lenka Maďarová,
s. r. o., so sídlom G., H. XX/XX, proti žalovaným: 1/ I. E. H., nar. X. X. XXXX, bytom C. XXX, 2/ I. I.

H., nar. XX. X. XXXX, bytom G., C. X, obaja žalovaní zastúpení spoločnosťou Advokátska kancelária
JUDr. Halagan, s. r. o., so sídlom Žilina, Framborská 253/21, o odstránenie stavby, na základe odvolania
žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 46C/7/2024-86 zo dňa 11. 9. 2024 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie ostáva nedotknutým vo výroku I. o zastavení konania.

Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje vo zvyšnej časti (výrok II.)

Žalovaným 1/ a 2/ priznáva proti žalobcom 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) napadnutým uznesením postupom podľa § 144
a 145 ods. 1 CSP zastavil konanie (výrok I.) a žalovaným 1/ a 2/ priznal podľa § 256 ods. 1 CSP proti

žalobcom 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (výrok II.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na predmet sporu, ako aj na obsah podania žalobcov
doručeného dňa 11. 4. 2024, ktorým došlo k späťvzatiu žaloby. Uvádza sa v ňom, že žalovaní 1/
a 2/ nevybudovali na pozemku žalobcov prístupovú cestu s betónovým povrchom podľa kolaudačného
rozhodnutia, ide len o hlinenú cestu, preto nie je daný dôvod pre odstránenie stavby – betónového
povrchu v rozsahu 28 m2, čo bolo zistené až obhliadkou na mieste samom. Na základe uvedeného

žalobcovia navrhli konanie o odstránenie stavby zastaviť a žiadnej zo strán nepriznať nárok na náhradu
trov konania.
3. Vo vzťahu k trovám konania súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia procesne zavinili
zastavenie konania, keďže ešte pred otvorením prvého pojednávania vzali žalobu späť z dôvodu, že až
obhliadkou zistili neexistenciu príjazdovej cesty s betónovým podkladom.

4. Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku o trovách, podali odvolanie žalobcovia a domáhali sa zrušenia
rozhodnutia v napadnutom rozsahu, prípadne zmeny rozhodnutia tak, že žiadna zo strán sporu nemá
právo na náhradu trov konania.
5. Odvolatelia zdôraznili, že k späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu na strane žalovaných, ktorí nevybudovali
stavbu – prístupovú cestu k svojmu rodinnému domu cez pozemky žalobcov podľa kolaudačného
rozhodnutia Obce Podhorie zo dňa 11. 9. 2019, hoci aj oň opierajú svoj nárok na zriadenie vecného

bremena – práva prístupu cez pozemky žalobcov (uvedené je predmetom osobitného sporu; pozn.
krajského súdu). Uvedenú skutočnosť mal podľa nich okresný súd vyhodnotiť ako dôvod hodnýosobitného zreteľa a žiadnej zo strán nepriznať nárok na náhradu trov konania podľa § 257 CSP,
prípadne priznať nárok na náhradu trov žalobcom podľa § 256 ods. 1 CSP, keďže ich vznik zavinili
žalovaní 1/ a 2/ predložením listiny, z ktorej odvodzujú existenciu stavby – prístupovej cesty.

6. Následne, aby žalobcovia predišli sporom, vzali žalobu späť. Súd ich aj napriek tomu neprimerane
trestá, že konajú zodpovedne a neudržiavajú spor, ktorý vyvolali žalovaní 1/ a 2/ vybudovaním
príjazdovej cesty cez pozemky žalobcov. Proti kolaudačnému rozhodnutiu podali odvolatelia návrh na
obnovu konania na stavebný úrad, a to dňa 9. 9. 2022, keďže im bolo odňaté právo ako účastníkom
konania. Obecný úrad v danej veci doposiaľ nič nevykonal. Uzavreli, že žalovaní 1/ a 2/ ako stavebníci

neboli dobromyseľní. Už v roku 2010 vedeli, že svoj druhý prístup k domu budujú na cudzom pozemku –
pozemku žalobcov. Aj napriek tomu si ho vybudovali a teraz cestou súdu – žalobou o zriadení vecného
bremena chcú zhojiť nezákonný stav, ktorý vytvorili. Takýto postup je v právnom štáte neprípustný.

7. Žalovaní vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli napadnuté uznesenie vo výroku II. potvrdiť.
8. Okolnosť, že sa žalobcovia rozhodli uplatniť svoje právo na odstránenie stavby na ich pozemku na

základe predloženej listiny – kolaudačného rozhodnutia, ktorá predpokladala existenciu takejto stavby,
a to bez overenia uvedeného priamo na mieste, je nevyhnutné posudzovať ako zanedbanie procesnej
diligencie strany sporu. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno zaťažuje výlučne žalobcov; ak neboli
schopní preveriť existenciu stavby na spornom pozemku, táto skutočnosť musí byť vykladaná v ich
neprospech.

9. Skutočným dôvodom späťvzatia žaloby teda bola unáhlenosť odvolateľov v súvislosti s uplatňovaním
ich práv bez preverenia existencie elementárnych predpokladov pre podanie žaloby, tobôž pre jej
úspešnosť. Z uvedeného dôvodu nemožno pripisovať žalovaným procesnú zodpovednosť za zavinenie
zastavenia konania, keďže tento procesný úkon adresovali súdu žalobcovia, ktorí neboli schopní pred
podaním (vzájomnej) žaloby si vôbec aspoň voľným okom skontrolovať, či sa na ich pozemku nachádza

stavba – betónový povrch alebo nie. Za zastavenie konania tak nesú procesnú zodpovednosť výlučne
žalobcovia.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne
legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal

uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie v napadnutom výroku II. v zmysle § 387 ods. 1 CSP
potvrdil. V nenapadnutom výroku I. ostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté.

11. Právna teória a súdna prax sú zajedno v tom, že procesné zavinenie za zastavenie konania podľa

§ 256 ods. 1 CSP je potrebné hodnotiť výlučne z procesného hľadiska, čo znamená, že rozhodujúcimi
skutočnosťamipreposúdeniezodpovednostizazastaveniekonaniasútie,ktorévzniklipozačatíkonania
a majú procesný základ. Zároveň platí, že zavinenie je možné interpretovať v zmysle príčinnej súvislosti,
v ktorej príčinou je správanie sa strany sporu a následkom ukončenie konania zastavujúcim uznesením.
12. Nadväzne, ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou

súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť za daný výsledok sporu na
oboch procesných stranách. Pokiaľ žalobca žalobu musel vziať späť pre správanie žalovaného, potom
je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Rozhodujúcou z hľadiska
procesného zavinenia zastavenia konania pri späťvzatí žaloby je preto len skutočnosť, že žalovaný plnil
to, čoho sa žalobca domáhal a že len z toho dôvodu vzal žalobca žalobu späť (por. H., I., J., B., K., A.,

I., B., K., A., L., I., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s. 933).
13. Ak by žalobca žalobu vzal späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie
žalovaného, a teda ak nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, v takom prípade znáša
(nahradí) trovy žalovaného žalobca.

14. V osobitostiach posudzovanej veci žalobcovia uplatnili nárok na odstránenie stavby, pričom následne
vzali svoju žalobu späť. Tento ich procesný úkon nebol reakciou na správanie žalovaných, ktorí
by splnili uplatnenú žalobnú požiadavku, ale (bol reakciou) na zistenie (žalobcov), že pre podanie
žaloby neexistoval skutkový základ. Inými slovami, žalobcovia predpokladali existenciu stavby, ktorej
odstránenia sa domáhali, pričom si uvedené neoverili na tvári miesta.

15. Označené/rozoberané okolnosti predstavujú zlyhanie žalobcov pri podaní (vzájomnej) žaloby a za
uvedené nemôžu niesť zodpovednosť žalovaní. Vo svojej podstate až absurdne vyznieva postoj/
konštrukcia žalobcov, že žalovaní nenaplnili obsah kolaudačného rozhodnutia a nepostavili cestu, ktorej
odstránenie žalobcovia v aktuálnom spore mylne žiadali.16. Záver okresného súdu o povinnosti žalobcov znášať procesnú sankciu v podobe povinnosti nahradiť
trovy vzniknuté žalovaným, je tak náležitý a zodpovedá právnej úprave i jej ustálenému výkladu.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP, pričom vychádzal z plného úspechu žalovaných v odvolacom konaní. O výške trov konania
rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník súdu prvej inštancie.

18. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.