Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 27, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/22/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5822010085
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kurák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5822010085.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a sudcov JUDr.
Marcely Malatkej a JUDr. Eriky Bebčákovej, na neverejnom zasadnutí konanom 27. septembra 2023
prejednal odvolanie podané obžalovaným H. H., nar. XX.X.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu
Námestovo, sp.zn. 4T/16/2022 zo dňa 21.10.2022 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo,

sp.zn. 4T/16/2022 zo dňa 21.10.2022.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/16/2022 zo dňa 21.10.2022 bol obžalovaný H. H.

uznaná za vinného zo spáchania pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., na tom
skutkovom základe, že:

z presne nezisteného miesta v V., okres V.

bod 1/ dňa 04.09.2019 vykonal, z nezisteného telefónneho čísla prostredníctvom zákazníckej linky

operátora S. R., C.., telefonickú objednávku na poskytnutie telefonických služieb v mene fiktívneho
klienta s menom R. D., r. č. XXXXXX/XXXX, bytom V., K.. G. XX, na poskytnutie telefonických služieb a
na tovar - mobilný telefón zn. Huawei P30 Lite, black, IMEI: XXXX XXXX XXXX XXX spolu so SIM kartou
telefónneho čísla XXXX XXX XXX, v hodnote 318,- eur, ktorý si prevzal a následne mu boli poskytnuté
telefonické služby vo výške 76,92 eur;

bod 2/ dňa 11.11.2019 vykonal, z nezisteného telefónneho čísla prostredníctvom zákazníckej linky
operátora S. R., C.., telefonickú objednávku na poskytnutie telefonických služieb v mene fiktívneho
klienta s menom E. L., r.č.: XXXXXX/XXXX, bytom V., I. X. J. XX, na poskytnutie telefonických služieb a
na tovar - mobilný telefón zn. Samsung Galaxy A70, IMEI: XXXX XXXX XXXX XXX spolu so SIM kartou
telefónneho čísla XXXX XXX XXX, v hodnote 398,88 eur, ktorý si prevzal a následne mu boli poskytnuté
telefonické služby vo výške 63,37 eur;

na základe týchto uvedených telefonických objednávok operátor pripravil zmluvy o poskytovaní
verejných služieb spolu s dodatkami, ktoré boli spolu s objednanými SIM kartami a mobilnými telefónmi
vyššie uvedených značiek prostredníctvom kuriérskej spoločnosti Direct Parcel Distribution SK s.r.o.,
IČO: 35 834 498, so sídlom Bratislava Technická 7, doručené páchateľovi podľa jeho telefonických
inštrukcií kuriérovi na rôzne adresy v V., okres V., aj na iné miesta, čím bola spoločnosti S. R., C..,

IČO: 35 697 270, so sídlom Bratislava, Metodova 8, spôsobená škoda za vyššie uvedené neuhradené
poskytnuté telefonické služby a prevzaté mobilné telefóny vo výške 857,17 eur.Za to bol odsúdený podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2,
ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd zaradil obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému H. H. uložil povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti

S. R., C.., IČO: 35 697 270, so sídlom L., H. XX, škodu vo výške 857,17 eur.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaním obžalovaného, ktoré
odôvodnil svojim podaním z 9.1.2023 (č.l. 174-175). Obžalovaný podrobným spôsobom poukázal na
vykonané dokazovanie, ktoré predchádzalo vyhláseniu napadnutého rozsudku. Podľa prezentovaného
názoru dokazovanie na súde prvého stupňa nebolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami

Trestného poriadku. Obžalovaný spochybnil záver o uznanej vine s tým, že samotné priznanie
z prípravného konania nie je spôsobilé na jeho riadne odsúdenie. V tejto súvislosti poukázal na
nedostatočne vykonané znalecké dokazovanie. Ďalej uviedol, že v konaní na okresnom súde vedenom
pod sp.zn. 6T/37/2021 je stíhaný z dôvodu pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2
Tr. zák. a skutku sa mal dopustiť v časovej súvislosti so súčasne súdeným trestným činom. Na okresnom

súde boli porušené jeho práva na obhajobu, pretože sa okresný súd neoboznámil s listinnými dôkazmi
vedenými pod sp.zn. 6T/37/2021. Samotné priznanie obvineného nie je dostatočným podkladom na
rozhodnutie o vine, a preto súd mal povinnosť vykonať riadne dokazovanie.
Obžalovaný podané odvolanie odôvodnil aj prostredníctvom svojej obhajkyne E.. C. J. (č.l. 178-180
spisu) s nasledovnými dôvodmi:

„Jasnapadnutýmrozsudkom,ktorýmmasúduznalzavinnéhozvyššiepopísanéhoskutkunesúhlasíma
považujem ho za nezákonný, nespravodlivý, nedostatočne odôvodnený a nesprávny. Ja som sa skutku,
ktorý mi kládla obžaloba za vinu, nedopustil.
Po prednesení obžaloby ma predseda senátu poučil o mojom práve v zmysle § 257 ods. 1 urobiť niektoré

z vyhlásení, či som vinný, nevinný alebo či nepopieram spáchanie skutku uvedeného v obžalobe.
Ja som vyhlásil, že som nevinný a že som sa skutku, ktorý mi kladie obžaloba za vinu, nedopustil. Ja
som sa súdu snažil vysvetliť, že dôvodom môjho priznania v prípravnom konaní bola skutočnosť, že
som chcel vyviniť zo skutkov K. P., keďže ja už vykonávam trest som si myslel, že to týmto odbremením.
Zároveň ja sám mám deti, ktoré trpia výkonom môjho trestu, a v poslednom čase to na mňa všetko

doľahlo, preto som ďalej nechcel pokračovať v tejto pretvárke a kryť zo skutku niekoho iného. Na druhej
strane som nechcel popisovať konanie K. P., aby potom voči nemu nepoužili moju výpoveď a nechcel
som teda byť tým udavačom.
Na preukázanie mnou tvrdených skutočností, a to, že som sa skutku nedopustil som na hlavnom
pojednávaní dňa 04.10.2022 navrhol vykonať tieto dôkazy: výsluch svedka H. P., za účelom jeho

výsluchu, ktorý by potvrdil, že skutku som sa nedopustil ja ale K. P. a svedkyne U. P. a návrh na
pribratie znalca, ktorý by vyhodnotil, či som to bol práve ja, kto telefonoval na linku a objednával si od
poškodeného predmetné mobilné telefóny.
Súd vo svojom odôvodnení rozsudku však neodôvodnil vôbec, prečo odmietol vykonať mnou navrhnuté
dôkazy predovšetkým návrh na vyhotovenie znaleckého posudku, resp. pribratie znalca, ktorý by mohol

preukázať moju nevinu a zmaril mi tak šancu dokázať mnou tvrdené skutočnosti bez konkrétneho
odôvodnenia. Rovnako tak súd zamietol aj môj návrh na zabezpečenie telefonických nahrávok, z ktorých
by bolo evidentné, že to nie je môj hlas a že ja som telefonickú objednávku neuskutočnil.
Súd vo svojom odôvodnení ako aj na vykonaných hlavných pojednávaniach iba poukazoval na moje
priznanie v prípravnom konaní, a to aj napriek tomu, že v zmysle § 2 ods. 19 Tr. poriadku: „Pri

rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí smie súd
prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak“ v spojení
s § 278 ods. 2 Tr. poriadku: „Ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní o návrhu na dohodu o
vine a treste podľa § 232 ods. 5 alebo 6, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní

vykonané.“ Dokonca v samotnom odôvodnení súd uviedol (str. 4 tretí odstavec), že sud odmietol vykonať
výsluchy predmetných svedkov (bez odôvodnenia návrh na pribratie znalca) vzhľadom na dôkaznú
situáciu spise, kedy dôkazy vykonané v rámci prípravného konania postačovali na vyhodnotenie konaniaobžalovaného. Teda súd v rozpore s ust. § 278 ods. 2 Tr. zákona rozhodoval podľa toho, čo bolo v spise
v prípravnom konaní a nebral do úvahy to, čo sa preberá na hlavnom pojednávaní.
Pokiaľ súd odmietal, že som detailne popísal spôsob vykonávania skutku, tak musím kontrovať, že

bohužiaľ a ľutujem to, ale dopustil som sa viacerých skutkov, nie len toho uvedeného v obžalobe, takže
v prípravnom konaní som len opakoval to isté, keďže som konal opakovane, teda detaily boli rovnaké
v popise všetkých skutkov.
Súd sa vôbec nevyporiadal (ani v samotnom odôvodnení rozsudku) so skutočnosťou, že som tvrdil,
že podpis na predmetných zmluvách o poskytovaní verejných služieb) s poškodeným nie sú moje.

Nehovoriac o tom, že sám svedok - H. F. na hlavnom pojednávaní dňa 21.10.2022 uviedol, že je možné
že túto zmluvu o poskytovaní verejných služieb (znejúcu na meno R. D.) s poškodeným podpísal on.
Pokiaľ išlo o zmluvu o poskytovaní verejných služieb znejúcu na meno E. L. s poškodeným, tam si už
nebol istý, či ide o jeho podpis alebo nie.
Dôvodom, že tie zmluvy podpísal svedok - H. F. bol ten, že sa obžalovaný v čase podpisu zmluvy na
mieste odovzdania telefónov nenachádzal a keďže si svedok H. F. chcel odškrtnúť odovzdanie balíka,

tak to podpísal on za „obžalovaného“.
Nehovoriac o skutočnosti, že sám svedok - H. F. vypovedal na hlavnom pojednávaní dňa 21.10.2022
0 tom, že balíky nechával na rôznych miestach ako napr. pred opusteným starším domom alebo vo
smetnom koši, teda svedok mi fyzicky neodovzdal žiadne telefóny, či už Samsung Galaxy alebo Huawei,
tak ako to je popísané v obžalobe resp. ako je popísaný skutok v napadnutom rozsudku.

Jasomnahlavnompojednávanídňa21.1().2022navrhol,vzmysleajvykonanéhodokazovaniaazistení,
že som nepodpísal predmetné zmluvy (čo je podporené aj výpoveďou svedka H. F., ktorý nespochybnil,
že by malo ísť o jeho podpis na zmluve - to znamená, že musel podpisovať zmluva aj sám, inak by
vylúčil že by to bol jeho podpis celkovo) aby súd zabezpečil záznam telefonických hovorov a následne aj
overenie znalcom, že ide o môj hlas, lebo pokiaľ ide aj napríklad o konanie, ktoré sa vedie na Okresnom

súde Námestovo v inej trestnej veci - sp. zn. 6T/37/2021(kde predmetom obžaloby sú obdobné skutky)
na ktoré poukazuje aj súd vo svojom odôvodnení napadnutého rozsudku, v tomto súdnom konaní sú
zabezpečené telefonické nahrávky s tým, že bolo preukázané, že hlas nie je môj.
Pokiaľ obžaloba poukazovala aj na to, že som bol „prichytený pri čine“, musím poukázať na to, že
som bol zaistený pri iných skutkoch, nie pri skutkoch, ktoré sú predmetom tejto obžaloby a takisto som

bol zaistený, predtým ako vôbec prebehlo nejaké odovzdanie objednávky. Teda súd nemohol vôbec
prihliadať na toto zaistenie, ako dôkaz smerujúci k mojej vine, lebo sa týkal úplne iných skutkov.
Teda súd napriek tomu, že bol spochybnený môj podpis zmlúv o poskytovaní verejných služieb (na
meno R. D. a E. L.), že bolo spochybnené v konaní aj to, že som práve ja volal na zákaznícku linku
poškodeného, že bolo spochybnené, že som fyzicky prebral telefóny, pretože ich svedok F. nechal na

opustených miestach a zmluvy podpisoval on, napriek tejto dôkaznej situácii ma súd uznal za vinného
a jediným dôkazom, o ktorý opieral moju vinu, bolo moje priznanie v prípravnom konaní, pričom svoje
priznanie sa k týmto skutkom som súdu dostatočne zdôvodnil, že zámerom bol vyviniť K. P.. Mám za to,
že súd konal v rozpore so základnými zásadami trestného konania a nevykonaním navrhnutých dôkazov
mi odňal možnosť preukázať moju nevinu. Zároveň vo mne videl páchateľa už od svojho počiatku a

vôbec nekonal v súlade so zásadou prezumpcie neviny.
Súd porušil aj zásadu trestného konania „in dubio pro reo“, ak ma na základe takejto dôkaznej situácie
uznal za vinného. Zásada „in dubio pro reo“ je jednou z kľúčových zásad aplikujúcich sa v rámci
trestného konania, pričom táto zásada, ktorá vychádza z právnych myšlienok rímskeho práva, je
ako táka neoddeliteľne spätá so zásadou prezumpcie neviny, ktorá má pre trestný proces zásadný

význam. Porušenie práva garantujúceho prezumpciu neviny v konečnom dôsledku znamená porušenie
základného ľudského práva resp. práva garantovaného jednotlivcovi priamo Ústavou Slovenskej
republiky. Prezumpcia neviny teda vyjadruje objektívny stav, podľa ktorého o vine obžalovaného môže
rozhodnúť len súd, pričom jeho rozhodnutie musí vychádzať z vykonaného dokazovania, v rámci ktorého
existuje jednoznačný záver, že skutok, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu, spáchal obžalovaný.

Na základe vyššie uvedeného preto navrhujem, aby odvolací súd v celom rozsahu zrušil napadnutý
rozsudok Okresného súdu Námestovo sp.zn. 4T/16/2022 zo dňa 21.10.2022 a sám vo veci rozhodol
tak, že ma spod obžaloby oslobodí v zmysle § 285 písm. c) Trestného poriadku.“

Podľa § 326 ods. 1 Tr. por. o odvolaní rozhoduje odvolací súd na verejnom zasadnutí. Aj na neverejnom

zasadnutí môže urobiť rozhodnutie
podľa § 316 ods. 1 alebo 3 Tr. por.
podľa § 318, § 320 ods. 1, § 321 ods. 1 alebo 2 Tr. por., ak je zrejmé, že chybu nemožno odstrániť na
verejnom zasadnutí.Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 Tr. por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané oprávnenou osobou a včas

v lehote stanovenej v § 309 Tr. por. V zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne
odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Preskúmaním napadnutého rozsudku, ako aj postupu okresného súdu krajský súd dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného je sčasti dôvodné.

Zo spisového materiálu, ako aj podanej obžaloby prokurátora jednoznačne vyplýva záver, že obžalovaný
sa mal dopustiť dvoch skutkov v bode 1./ dňa 4.9.2019 a v bode 2./ 11.11.2019. Z aktuálneho odpisu z

registra trestov mal krajský súd ďalej preukázané, že obžalovaný bol v minulosti 9-krát súdne trestaný.
Po datovanom období obidvoch skutkov obžaloby bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného
súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 3T/43/2019 z 11.12.2019 (právoplatným toho istého dňa), ako aj
trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 3T/101/2020 z 20.11.2020, právoplatným
23.12.2020. Z uvedeného preto vyplýva možnosť uloženia spoločného trestu podľa § 41 ods. 3 Tr.

zák., resp. súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. Zo zápisnice o konanom hlavnom pojednávaní
mal krajský súd ďalej preukázané, že okresný súd v rámci dokazovania nemal k dispozícií označené
relevantné spisy, a preto ani nemohol zákonným spôsobom rozhodnúť o žalovanom trestnom čine. V
ďalšom konaní bude preto nutné, aby v rámci čítania a oboznamovania listinných dôkazov zabezpečil
podstatnýobsahvšetkýchspisovýchmateriálov,ktorémôžumaťvplyvnaposúdeniežalovanýchskutkov

H. H..

Odvolací súd zároveň obžalovaného upozorňuje na kontradiktórnosť trestného konania. Z uvedenej
zásady vyplýva, že strany konania (prokurátor a obžalovaný zastúpený obhajcom) súdu predkladajú
dôkazy svedčiace o vine, resp. nevine stíhanej osoby. Pokiaľ má obžalovaný vedomosť o potrebe a

doplnení znaleckého dokazovania, môže súdu z vlastnej iniciatívy predložiť odborné vyjadrenie alebo
znalecký posudok. Okresný súd sa s takýmito závermi znalca oboznámi a túto skutočnosť zohľadní v
procese rozhodovania.

Po zrušení napadnutého rozsudku sa okresný súd v novom konaní musí vysporiadať aj s argumentmi

odvolania obžalovaného, ktoré podľa prezentovaného názoru svedčia o jeho nevine. Obžalovaný tak
bude mať dostatočný časový priestor na jasné a zrozumiteľné sformulovanie obhajoby v trestnom
konaní.

Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie

a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je
povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Krajský súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Úlohou okresného
súdu bude, aby v novom konaní bez ďalších prieťahov postupoval procesne správne, a to v naznačenom

smere v zmysle odôvodnenia tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.