Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, June 28, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4ObdoK/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117218763
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Mederová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:7117218763.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Mederovej
a členiek senátu JUDr. Lenky Praženkovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej, v spore žalobcu JUDr. Ondrej
Gajdošech,sosídlomkancelárieKrmanova14,04001Košice,správcaúpadcuKOBAK,s.r.o.,sosídlom
Krivá 23, 040 01 Košice, IČO: 43 882 714, zastúpeného Vašiv & Partners s.r.o., so sídlom Murgašova
3, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 238 836, proti žalovanému KOBAKSTAV, s.r.o.,

so sídlom Kokšov - Bakša 47, 044 13 Kokšov - Bakša, IČO: 46 633 596, zastúpenému Advokátska
kancelária VEREB, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 916/3, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO:
52 633 284, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn.
32Cbi/21/2017, v konaní o dovolaní žalobcu proti prvému a tretiemu výroku rozsudku Krajského súdu v
Košiciach č. k. 4CoKR/3/2023-297 zo dňa 18. mája 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie žalobcu o d m i e t a.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I, ako súd prvej inštancie (ďalej tiež „prvoinštančný súd" alebo „OS Košice I")
rozsudkomč.k.32Cbi/21/2017-232zodňa16.februára2022prvýmvýrokomzamietolnávrhžalovaného
na prerušenie konania a druhým výrokom žalobu vo veci samej zamietol. Tretím výrokom priznal

žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Z odôvodnenia prvoinštančného rozsudku vyplýva, že žalobca žalobou, doručenou súdu prvej
inštancie dňa 6. júla 2017 navrhol, aby súd určil, že právny úkon úpadcu - spoločnosti KOBAK, s.r.o.,
so sídlom Krivá 23, 040 01 Košice, IČO: 43 882 714, a to Kúpna zmluva uzatvorená dňa 10. júla 2014
medzi spoločnosťou KOBAK, s.r.o., v právnom postavení predávajúceho a KOBAKSTAV, s.r.o., rovnako

so sídlom Krivá 23, 040 01 Košice, IČO: 46 633 596, v právnom postavení kupujúceho, predmetom
ktorej bol prevod vlastníckeho práva k osobnému automobilu FORD Kuga, VIN: M je voči konkurzným
veriteľom úpadcu právne neúčinný. Zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť poskytnúť do
všeobecnej podstaty úpadcu KOBAK, s.r.o., IČO: 43 882 714, peňažnú náhradu vo výške 9 650 eur.
Žalobca žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa

24. júna 2016 sp. zn. 26K/9/2016, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 129/2016 dňa 6. júla 2016,
bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu KOBAK, s.r.o., IČO: 43 882 714 (ďalej len „úpadca") a do
funkcie správcu úpadcu bol ustanovený JUDr. Ondrej Gajdošech. Uviedol ďalej, že kúpna cena vyššie
označeného motorového vozidla bola zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 1 800 eur, pričom v

čase uskutočnenia predaja mal najazdených 105 000 km a nevyskytovali sa na ňom žiadne
vady. Správca považuje kúpnu cenu vo výške 1 800 eur za neprimerane nízku, pretože prieskumominternetových inzercií zistil, že cena za obdobné automobily na trhu sa pohybuje cca vo výške 9 650
eur v závislosti od stavu vozidla a počtu najazdených kilometrov. Žalobca ďalej uviedol, že predmetný
právny úkon je neúčinný voči konkurzným veriteľom podľa § 58 a § 60 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze

a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR") z toho dôvodu, že konkurzní veritelia nebudú uspokojení v celom
rozsahu, prihlásili si pohľadávky v celkovej výške 165 276,96 eura, pričom majetok zapísaný do súpisu
podstát predstavuje hodnotu 84 558,44 eura, teda v nižšej hodnote, ako sú pohľadávky veriteľov. Právny
úkon úpadca uzatvoril s osobou spriaznenou s dlžníkom, a preto vedomosť kupujúceho o úmysle dlžníka
ukrátiť svojich veriteľov a preukazovaní úpadku dlžníka ako podmienke odporovateľnosti právneho

úkonu, nemusí žalobca preukazovať, tieto skutočnosti sa prezumujú. Žalobca napriek tomu predložil
súdu súvahu k riadnej účtovnej závierke úpadcu zostavenej ku dňu 31. decembra 2014, podľa ktorej
mal úpadca vlastné imanie v zápornej hodnote - 80 943 eur. Z predmetnej kúpnej zmluvy získal úpadca
od kupujúceho plnenie v hodnote 1 800 eur, teda v nižšej hodnote ako bola obvyklá cena plnenia, ktoré
mohol za predmetné motorové vozidlo získať. Týmto konaním úpadcu došlo k zmenšeniu majetkovej
podstaty úpadcu, z ktorej budú uspokojovaní veritelia úpadcu, a teda ide o právny úkon ukracujúci v

zmysle § 60 ZoKR.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu, súčasne podaním
doručeným súdu dňa 23. októbra 2018 navrhol konanie prerušiť do skončenia sporu vedeného v
obdobnej veci rovnako na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26Cbi/20/2017 s odôvodnením, že

procesná obrana žalovaného sa odvíja od existencie/neexistencie pohľadávky spoločnosti ZAPA beton
SK, s.r.o., a teda, či odporovateľný právny úkon spôsobil úpadok dlžníka resp., či bol urobený počas
úpadku dlžníka. Poukázal na to, že v danom spore bolo vykonaných viacero pojednávaní, na ktorých
boli vypočutí svedkovia za účelom zaujatia stanoviska súdu k predmetnej otázke a poukázal aj na
základné zásady civilného procesného poriadku (napr. zásadu hospodárnosti, efektívnosti vykonávania

úkonov, či šikanózneho výkonu práva, vzhľadom na počet existujúcich sporov na danom súde). Žalobca
v písomnom vyjadrení k návrhu žalovaného na prerušenie konania s predmetným návrhom súhlasil, na
základe čoho súd prvej inštancie unesením zo dňa 11. januára 2019 č. k. 32Cbi/21/2017-99, konanie
prerušil do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.
zn. 26Cbi/20/2017.

4. Žalovaný ďalším písomným podaním, ktoré doručil súdu prvej inštancie dňa 28. septembra 2020,
doplnené podaním doručeným dňa 7. októbra 2020, navrhol prerušiť konanie do právoplatného
skončenia sporu vedeného na Okresnom sdúe Košice I pod sp. zn. 31NcKR/26/2017 s odôvodnením,
že práve v tomto spore bolo súdu prvej inštancie odvolacím súdom nariadené doplniť dokazovanie

ohľadom spornej pohľadávky spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o. Poukázal aj na konanie vedené na
Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26Cbi/20/2017, ktoré bolo právoplatne ukončené tak, že odvolací
súd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej tiež „KS v Košiciach") zo dňa 29. októbra 2019 sp. zn.
4CoKR/19/2019 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a v odôvodnení ohľadom pohľadávky ZAPA beton
SK, s.r.o. konštatoval, že súdne konanie o odporovateľnosti právneho úkonu úpadcu KOBAK, s.r.o. na

uznaní tejto pohľadávky zo strany správcu nemôže nič zmeniť, môže však svedčiť, alebo nesvedčiť o
úpadku. Poukázal zároveň aj na trestné oznámenie ohľadom pohľadávky ZAPA beton SK, s.r.o.

5. Súd prvej inštancie tento návrh žalovaného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 3 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP") zamietol s odôvodnením, že z listinných dôkazov predložených v

spore a z vykonaného dokazovania, súd môže v spore rozhodnúť a zodpovedať medzi stranami sporné
skutkové okolnosti. Poukázal na to, že v konaní vedenom pod sp. zn. 31NcKR/26/2017 je riešená otázka
uloženia povinnosti štatutárnemu orgánu úpadcu zaplatiť zmluvnú pokutu do podstaty úpadcu, v rámci
ktorej súd skúma aj otázku splnenia povinnosti štatutárneho orgánu podať návrh na vyhlásenie konkurzu
za určitých podmienok (pri zistení úpadku, predlženia). Uviedol ďalej, že súd sa otázkou úpadku v čase

vykonania odporovateľného právneho úkonu musí zaoberať aj v tomto prebiehajúcom spore.

6. Súd prvej inštancie považoval v konaní za nesporné 1/ existenciu konkurzného konania úpadcu
vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26K/9/2016 a z neho pre spor vyplývajúce podstatné
skutkové okolnosti a to, že uznesenie o začatí konkurzného konania úpadcu bolo zverejnené v

Obchodnom vestníku č. 70/2016 dňa 13. apríla 2016 (právoplatné dňom 14. apríla 2016), súčasne že
uznesenie o vyhlásení konkurzu úpadcu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 129/2016 dňa 6. júla
2016; 2/ spriaznenosť medzi úpadcom a žalovaným; 3/ existenciu veriteľov úpadcu a ich prihlásených
pohľadávokdokonkurznéhokonaniaúpadcu;4/prevodvlastníckehoprávakmotorovémuvozidluFORDKuga, VIN: M z úpadcu na žalovaného; 5/ úhradu sumy 1 800 eur titulom dohodnutej kúpnej ceny v
deň podpisu zmluvy.

7. Za spornú považval súd prvej inštancie kúpnu cenu na odpredaj motorového vozidla FORD, EVČ: Q.
XXXGSvsume1800eur.Zistil,žemotorovévozidlobolopoužívanéariadneudržiavanéavdeňpodpisu
malo najazdených 105 000 km. Naproti tomu v kúpnej zmluve je uvedené, že motorové vozidlo je v zlom
stave s vadami, konkretizovanými ako porucha motora, skorodovaný podvozok a karoséria, porucha
prevodovky a poškodenie prednej nápravy. V deň podpisu zmluvy bolo motorové vozidlo odovzdané

kupujúcemu,t.j.žalovanému.Zinternetovejstránkywww.bazar.sksúdzistil,žeku
dňu podania žaloby v roku 2017 obdobné motorové vozidlo FORD Kuga, rok výroby 2009 bolo ponúkané
na predaj za cenu 9 645 eur. Zo znaleckého posudku vypracovaného súdnym znalcom Ing. Jaroslavom
Krempaským, predloženým v konaní žalobcom vyplýva, že nákladné skriňové motorové vozidlo FORD
Kuga má všeobecnú hodnotu k 10. júlu 2014 vo výške 13 361 eur. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že
znalec nevykonal prehliadku vozidla, fyzicky ho neprezrel, vychádzal iba z údajov uvedených v kúpnej

zmluve, zohľadnil počet najazdených kilometrov a uviedol, že zo strany objednávateľa znaleckého
posudku mu neboli poskytnuté žiadne údaje o opravách vozidla. Z kalkulácie opravy predmetného
motorového vozidla vykonanej spoločnosťou FEDcar, s.r.o., IČO: 45 333 521, súd zistil, že bolo nutné
vykonanie prehliadky vozidla a výmena určitých súčastí vozidla v celkovej cene 1 131,82 eura.

8. Súd prvej inštancie vo vzťahu k prerušeniu konania do právoplatného skončenia konania vedeného na
Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26Cbi/20/2017 uviedol, že toto konanie bolo právoplatne skončené
rozsudkomKrajskéhosúduvKošiciachzodňa29.októbra2019sp.zn.4CoKR/19/2019,ktorýmodvolací
súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietol vo výroku o určení, že právny úkon
úpadcu - spoločnosti KOBAK, s.r.o., IČO: 43 882 714, a to Kúpna zmluva uzatvorená dňa 10. júla

2014 medzi spoločnosťu KOBAK, s.r.o. v právnom postavení predávajúceho a KOBAKSTAV, s.r.o.,
IČO: 46 633 596 v právnom postavení kupujúceho, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k
osobnému automobilu Peugeot 307, VIN: L je voči konkurzným veriteľom úpadcu právne neúčinný, ako
aj vo výroku o povinnosti žalovaného poskytnúť do všeobecnej podstaty úpadcu KOBAK, s.r.o., IČO: 43
882 714 peňažnú náhradu vo výške 6 000 eur, ktorú na pojednávaní konanom dňa 13. októbra 2020

upravil na sumu 2 903 eur. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že úlohou súdu pri
odporovateľnosti právneho úkonu a teda pri vyslovení jeho neúčinnosti voči veriteľom úpadcu v zmysle
ZoKR, je potrebné skúmať splnenie troch zákonných predpokladov: a) existenciu spriaznenosti osôb,
medzi ktorými bol právny úkon urobený; b) či právny úkon bol vykonaný počas úpadku, či už vo forme
platobnej neschopnosti, alebo predĺženia (potrebné skúmať v čase vykonania právneho úkonu); c) či

dohodnutá kúpna cena je cenou podstatne nižšou, ako cena obvyklá (§ 58 ods. 1 ZoKR), ktorú dlžník
(úpadca) získal, alebo má získať a až následne po splnení všetkých troch zákonných predpokladov
možno rozhodnúť tak, že súd žalobe žalobcu vyhovie. Odvolací súd poukázal na to, že v danom spore
[obdobný spor medzi totožnými stranami sporu s rovnakým predmetom konania (rozdiel iba v predmete
kúpnej zmluvy)] bol preukázaný predpoklad uvedený pod písmenom a). Vo vzťahu k splneniu ostatných

zákonných predpokladov poukázal najmä na skutočnosť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na
preukázanie toho, že dohodnutá kúpna cena bola podstatne nižšia, ako cena obvyklá v zmysle §
58 ods. 1 ZoKR s tým, že žalobcom tvrdený rozdiel 1 400 eur je taký rozdiel, ktorý nenapĺňa znaky
odporovateľného právneho úkonu v tom, že by ukrátil uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého
z veriteľov v zmysle § 57 ods. 4 ZoKR, aj z toho dôvodu, že náklady žalobcu, ako správcu na vedenie

súdneho konania sú vyššie ako 1 400 eur, tieto náklady tvoria pohľadávku proti podstate v zmysle §
87 ZoKR a budú uspokojované z výťažku z predaja majetku úpadcu, teda o túto sumu budú v menšom
rozsahu uspokojení konkurzní veritelia úpadcu. Súd poukázal aj na ďalšie rozhodnutie Krajského súdu
v Košiciach v obdobnej veci, a to rozsudok zo dňa 27. marca 2018 sp. zn. 4CoKR/27/2017, ktorým súd
zamietol žalobu o určenie odporovateľnosti právneho úkonu (kúpnej zmluvy o odpredaji motorového

vozidla) a skonštatoval, že žalobca neuviedol, na základe čoho dospel k záveru, že v čase odpredaja
motorového vozidla by úpadca mohol odpredať motorové vozidlo za cenu, o ktorú podľa ním podanej
žaloby, mali byť ukrátení veritelia úpadcu, ani nepredložil dôkazy o neprimeranosti dohodnutej kúpnej
ceny.

9. Súd prvej inštancie zisťoval aj stav konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn.
30Rob/49/2014, na ktoré v konaní poukázal žalovaný a zistil, že toto konanie bolo vedené medzi
spoločnosťou ZAPA beton SK, s.r.o. ako žalobcom a úpadcom KOBAK, s.r.o. ako žalovaným, o
zaplatenie pohľadávky 60 956,18 eura s príslušenstvom. Toto konanie bolo právoplatne skončenéuznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 31. augusta 2019 sp. zn. 30Rob/49/2014, právoplatným
dňa 18. októbra 2016, ktorým bolo konanie vo veci samej zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby
žalobcom. Súd zistil, že k zastaveniu súdneho konania došlo v období už po vyhlásení konkurzu na

majetok úpadcu.

10. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 3 ods. 1 ZoKR a podľa vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 643/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe
určenia platobnej neschopnosti a predlženia dlžníka, ďalej podľa § 14, § 23, § 57, § 58, § 60 a §

62 ZoKR, ako aj podľa § 588 Občianskeho zákonníka. Skúmajúc, či žaloba bola podaná v zákonom
stanovenej lehote podľa § 57 ods. 2 ZoKR konštatoval, že žaloba bola podaná na súd dňa 6. júla 2017,
a teda bola podaná v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote jeden rok od vyhlásenia konkurzu na
majetok KOBAK, s.r.o. dňa 6. júla 2016. Ďalej mal v konaní preukázané, že úpadca a žalovaný v čase
uzatvorenia právneho úkonu dňa 10. júla 2014 boli spriaznené osoby, preto ďalej skúmal, či žalobou
určený odporovaný právny úkon bol vykonaný počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že kúpna zmluva bola podpísaná dňa 10. júla 2014 a
v uvedený deň došlo aj k faktickému prevodu vlastníckeho práva (fyzickému odovzdaniu motorového
vozidla a zaplateniu kúpnej ceny) súčasne, že uznesenie o začatí konkurzného konania nadobudlo
právoplatnosť dňa 13. apríla 2016, a teda ide o úkon úpadcu urobený v období troch rokov pred začatím
konkurznéhokonania.Prvoinštančnýsúdpoukázalnato,ženiekaždýúkondlžníkaurobenývzákonnom

stanovenýchprekluzívnychlehotách,jeodporovateľnýprávnyúkon,alejepotrebnéskúmať,čikonkrétny
právny úkon spĺňa znaky uvedené v § 57 ZoKR (všeobecná podstata odporovateľnosti právneho úkonu)
a následne uvedené v osobitných podstatách odporovateľných právnych úkonov; v danom prípade v
ust. § 58 ZoKR - právny úkon bez primeraného protiplnenia a § 60 ZoKR - ukracujúci právny úkon.

11. Súd prvej inštancie mal ďalej preukázané, že predmetný právny úkon bol vykonaný 10. júla 2014 a v
tento deň od 30. júna 2014 do 30. septembra 2014 dlžník nebol v úpadku, nebol platobne neschopný a
nebol ani v predlžení, ktorá okolnosť vyplýva z účtovnej závierky zostavenej k 7. júlu 2014, predloženej
žalovaným. K znaleckému posudku na odhad trhovej ceny motorového vozidla, predloženému žalobcom
a vypracovaným súdnym znalcom Ing. Jaroslavom Krempaským uviedol, že znalec určil všeobecnú

hodnotu vozidla sumou 13 361 eur a tiež to, že dohodnutá kúpna cena bola vo výške 1 800 eur. Znalec
určil vybavenie motorového vozidla len podľa ním zvolených kritérií (uvedených v znaleckom posudku
ako výbava vozidla), pričom nezohľadnil skutočnosť, že išlo o vozidlo nákladné so skriňovou karosériou
a na základe vyjadrení žalovaného bolo používané na stavbách ako „stavebné vozidlo". Úpadca pred
odpredajom motorového vozidla, za účelom, aby vedel posúdiť výhodnosť stanovenej kúpnej ceny, dal

zistiť predpokladané náklady na opravu predmetného vozidla, ktoré v danom čase predstavovali sumu
vo výške 1 131,82 eura. Na základe uvedeného súd zistil, že rozdiel medzi plnením, ktoré mohol úpadca
získať v zmysle znaleckého posudku a tým, ktoré získal je 11 561 eur a po odrátaní nutných nákladov
na opravu rozdiel predstavuje 10 429,18 eura. Tento matematický rozdiel podľa názoru súdu nemožno
považovať za jediný a hodnoverný údaj, pretože kúpna cena sa v skutočnosti vždy odvíja nielen od

ponuky, ale aj od dopytu a následne od výslednej ceny dohody pri uzavretí konkrétneho právneho úkonu.

12. Na základe zistených skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný uniesol dôkazné
bremeno ohľadom neexistencie úpadku dlžníka (úpadcu) v čase vykonania právneho úkonu kúpnej
zmluvy zo dňa 10. júla 2014, predmetom ktorej je predaj motorového vozidla a teda preukázal, že v

danom období nebola splnená aspoň jedna z troch zákonných predpokladov potrebných pre kladné
rozhodnutie vo veci samej. Súčasne žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal (keďže znalecký
posudok bol robený bez reálnej obhliadky motorového vozidla, po viacerých rokoch, zmenách majiteľa
a bez zohľadnenia charakteru využívania vozidla v čase, keď bolo vo vlastníctve dlžníka, a teda súd
mal dôvodné pochybnosti o oprávnenosti výšky všeobecnej hodnoty vozidla), že motorové vozidlo bolo

dlžníkom (úpadcom) predané žalovanému za cenu podstatne nižšiu, ako cenu obvyklú, cenu vzhľadom
na ponuku/dopyt a stav motorového vozidla (nákladné, používané na stavbách). Na základe uvedeného
súd prvej inštancie žalobu posúdil ako nedôvodnú a v celom rozsahu ju zamietol.

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 251, § 252, § 255 a § 262

CSP.

14. Na odvolanie žalobcu z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) CSP, Krajský súd
v Košiciach ako súd odvolací rozsudkom č. k. 4CoKR/3/2023-297 zo dňa 18. mája 2023, rozsudokprvoinštančného súdu v napadnutom druhom výroku o zamietnutí žaloby a v treťom výroku o náhrade
trov konania, podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Odvolanie žalobcu proti prvému výroku
napadnutého rozsudku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 386 písm. c) CSP odmietol

ako neprípustné.

15. Konštatujúc, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností vyvodil správny právny záver, súčasne rozhodnutie aj riadne odôvodnil v súlade s
ustanovením § 220 ods. 2 CSP, osvojac si presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, na

doplnenie a zdôraznenie jeho správnosti, odvolací súd k námietke žalobcu spočívajúcej v tvrdení, že
prvoinštančný súd nesprávne vychádzal z účtovnej závierky úpadcu zostavenej k 7. júlu 2014, uviedol,
že z predmetnej účtovnej závierky (č.l. 54 spisu) vyplýva, že úpadca mal od začiatku roku 2014 výnosy z
hospodárskej činnosti 436 330 eur a náklady na hospodársku činnosť 337 381 eur, a teda výsledok jeho
hospodárenia bol plusový 95 423 eur. Odvolací súd upozornil, že žalobca mal v konaní o odporovaní
právnemu úkonu dôkaznú povinnosť podľa § 149 CSP. Preto pokiaľ žalobca poprel skutkové tvrdenia

žalovaného (vyplývajúce z predmetnej účtovnej závierky), mal uviesť vlastné tvrdenia o skutkových
okolnostiachtohtopopretéhotvrdenia,onvšakvkonaníibatvrdil,žezriadnejúčtovnejzávierkykukoncu
rokov 2013 až 2016 vyplýva, že úpadca mal záporné vlastné imanie a že o účtovnej závierke zostavenej
k 7. júlu 2014 má pochybnosti, ktoré však nekonkretizoval. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd uviedol,
že vlastné imanie obchodnej spoločnosti podľa § 6 ods. 4 Obchodného zákonníka tvoria vlastné zdroje

financovania obchodného majetku podnikateľa podľa zákona o účtovníctve. Vlastné imanie obchodnej
spoločnosti sa mení v závislosti od rozsahu podnikateľských aktivít podnikateľa, jeho záväzkov, rozsahu
a veľkosti jeho zákaziek a nákladov, jeho pohľadávok. Preto, ak mal úpadca k 31. decembru 2013 podľa
riadnej účtovnej závierky vlastné imanie v mínusovej hodnote - 80 943 eur a k 31. decembru 2014
v podstatne nižšej mínusovej hodnote - 278 eur, svedčí to o tom, že v priebehu roka 2014 bol vývoj

vlastného imania úpadcu pozitívny, zvýšili sa jeho výnosy a znížili sa záväzky. Preto reálne mohol mať
úpadca ku dňu zostavenia účtovnej závierky k 7. júlu 2014 vlastné imanie v plusovej hodnote 74 480
eur. Z uvedeného vyplýva, že úpadca kúpnu zmluvu zo dňa 10. júla 2014 uzatvoril so žalovaným v čase,
kedy nebol v predlžení, preto táto podmienka predlženia úpadcu v čase uzatvorenia odporovateľnosťou
napadnutého právneho úkonu podľa § 58 ods. 2 ZoKR, naplnená nebola. Vzhľadom na uvedené sa

odvolací súd stotožnil so záverom prvoinštančného súdu o tom, že v čase uzatvorenia predmetného
právneho úkonu žalobca (zrejme mal na mysli úpadcu - pozn. dovolacieho súdu) v úpadku nebol.

16. Vo vzťahu k ďalšiemu tvrdeniu žalobcu o tom, že kúpna zmluva zo dňa 10. júla 2014 bola právnym
úkonom bez primeraného protiplnenia podľa § 58 ods. 2 ZoKR, odvolací súd, stotožňujúc sa aj v tomto

smere so záverom súdu prvej inštancie pri posudzovaní hodnoty motorového vozidla, poukázal na
skutočnosť, že žalobcom predložený znalecký posudok s odhadom ceny vozidla bol urobený až po
šiestich rokoch od jeho odpredaja žalovanému, a že znalec vychádzal iba zo skutočností uvedených
v predmetnej kúpnej zmluve bez faktického posúdenia stavu vozidla v čase vyhotovenia znaleckého
posudku. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením prvoinštančného súdu v bodoch 39. a 40. jeho

rozsudku vrátane toho, že znalecký posudok vychádzal len zo znalcom zvolených kritérií uvedených
v posudku ako výbava vozidla a nezohľadnil, že išlo o vozidlo, ktoré bolo používané na stavbách ako
„stavebné vozidlo", ktoré malo zlý technický stav, čo bolo uvedené aj v kúpnej zmluve zo dňa 10.
júla 2014 a že motorové vozidlo si vyžadovalo nutné opravy, za ktorým účelom úpadca dal ohodnotiť
predpokladané náklady na nutnú opravu vozidla, ktoré boli ohodnotené na sumu 1 131,82 eura.

17. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal predpoklady
pre vyslovenie neúčinnosti predmetného právneho úkonu aj vzhľadom na to, že nepreukázal, že od
žalovaného, ktorý odkúpil motorové vozidlo, žiadal obhliadku vozidla, pri ktorej by bolo možné reálnejšie
posúdiť jeho cenu v súčasnosti a od toho sa odvíjajúcu cenu v čase odpredaja vozidla dňa 10. júla 2014.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu
trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca.

19. Proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu v časti jeho potvrdzujúceho výroku I., ako aj výroku
III. o náhrade trov konania, podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie žalobca (v ďalšom texte tiež
ako „dovolateľ"), vyvodzujúc jeho prípustnosť z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP.20. Dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo v rozhodujúcej miere od riešenia právnej
otázky, ktorú sformuloval v nasledvnom znení: „Je možné vykonať ohodnotenie hodnoty predmetu
posudzovaného neúčinného právneho úkonu (v tomto prípade ohodnotenie osobného motorového

vozidla) aj spätne a bez ohliadky?", súčasne „Má sa pri stanovení obvyklej hodnoty predmetu
posudzovaného neúčinného právneho úkonu vychádzať zo všeobecnej hodnoty vecí rovnakého druhu,
či z hodnoty konkrétne posudzovanej veci?" Vo vzťahu k nastoleným otázkam dovolateľ namieta právny
názor vyslovený odvolacím súdom, ako aj súdom prvej inštancie, podľa ktorého hodnotu predmetu
posudzovaného neúčinného právneho úkonu nie je možné určiť znaleckým posudkom vyhotoveným k

spätnému dátumu, a to ku dňu uskutočnenia právneho úkonu, ktorému sa odporuje. Dovolateľ tvrdí,
že vyhotovenie znaleckého posudku bez jeho obhliadky predpokladá aj samotný zákon, okrem iného
aj vtedy, ak medzi okamihom, ku ktorému je potrebné ohodnotenie predmetu konkrétneho právneho
úkonu vykonať a okamihom, ku ktorému sa ohodnotenie vykonalo, ubehla dlhšia doba. Jediným z
relevantných a kľúčových faktorov pre posúdenie primeranosti protiplnenia je v tomto prípade vykonanie
ohodnotenia vozidla spätne, k roku 2014. Tvrdí ďalej, že súdny znalec vykonal ocenenie predmetu

odporovaného právneho úkonu na základe stanovenia, tzv. „obvyklej hodnoty", ktorou bola hodnota,
za ktorú by bolo možné identické, prípadne obdobné motorové vozidlo zakúpiť v čase uskutočnenia
posudzovaného neúčinného právneho úkonu (v roku 2014). Zároveň zohľadnil špecifiká konkrétneho
motorového vozidla, ako opotrebenie, poškodenie, potreba výmeny dielov vozidla a pod., poukazujúc
na ktoré okolnosti žalobca nevzhliada žiaden dôvod, pre ktorý by ocenenie predložené znalcom nemalo

zodpovedať, alebo sa aspoň približovať reálnej hodnote vozidla.

21.DôvodiacuznesenímNajvyššiehosúduČeskejrepubliky(ďalejlen„NajvyššísúdČR"alebo„NSČR")
zo dňa 17. decembra 2009 sp. zn. 29Cdo/1169/2009, dovolateľ vyslovil názor, že stanovenie kľúčovej
hodnoty je nevyhnutné vykonať spätne, v opačnom prípade by ustanovenia o odporovateľnosti právnych

úkonov v ZoKR stratili podľa žalobcu zmysel, nakoľko by bolo irelevantné stanovenie hodnoty vozidla
v čase podania odporovacej žaloby na súde prvej inštancie, keďže takéto ocenenie by nezohľadňovalo
trhové podmienky aktuálne v konkrétnom čase a na konkrétnom mieste, kde bolo dané vozidlo
odpredané. Poukazom na ust. § 60 ods. 3 ZoKR dovolateľ tvrdí, že samotný zákon o konkurze
a reštrukturalizácii predpokladá, že v istých prípadoch bude potrebné vykonať ocenenie predmetu

odporovaného právneho úkonu, ktorý bol uskutočnený pred šiestimi rokmi.

22. Poukázaním na ďalšie rozhodnutie NS ČR, a to rozsudok zo dňa 29. novembra 2006 sp. zn.
29Odo1099/2005,v ktorom tento obvyklú cenu (hodnotu) vymedzil ako „cenu, ktorú je možné dosiahnuť,
pokiaľ by rovnaká, či obdobná vec bola predávaná na trhu v rovnakom časovom období", dovolateľ

vyslovil názor, že nie je relevantná hodnota predmetu posudzovaného neúčinného úkonu v čase
vyhlásenia konkurzu, podania odporovacej žaloby, ale v tom čase, kedy bol odporovaný právny
úkon uskutočnený. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu má dovolateľ za to, že súd rozhodujúci
o žalobe o určenie neúčinnosti právneho úkonu mohol a mal posúdiť relevantnosť predloženého
znaleckého posudku, najmä s odkazom na možnosti preukázania reálnej hodnoty vozidla v mieste a

čase posudzovaného neúčinného právneho úkonu.

23. V ďalšej časti dovolania dovolateľ uviedol, že meritórne rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od posúdenia skutočnosti, aký rozdiel medzi obvyklou hodnotou a hodnotou poskytnutého protiplnenia
zakladá neprimeranosť protiplnenia. Citujúc § 58 ods. 1 ZoKR vyslovil, že odporovateľnosť právneho

úkonu bez primeraného protiplnenia spočíva v tom, že pokiaľ nejde o bezodplatný právny úkon, ide
o právny úkon, ktorého obvyklá cena poskytnutá dlžníkom je zreteľne vyššia ako protihodnota, ktorú
dlžník získal. Argumentujúc ďalej právnym názorom vyjadreným v rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo
dňa 30. júna 2016 sp. zn. 29Cdo/44/2014, ako aj v komentári k Zákonu o konkurze a reštrukturalizácii
od Branislava Pospíšila, dovolateľ vyslovil názor, že ide o také protiplnenie, ktorého hodnota sa

výrazne odlišuje od hodnoty, ktorá je pre daný právny úkon, s daným predmetom plnenia, v danom
čase a na danom mieste obvyklá a zodpovedá daným aktuálnym trhovým podmienkam. Keďže však
zákon o konkurze a reštrukturalizácii ani judikatúra slovenských súdov neprimeranosť protiplnenia
nijakým spôsobom nevymedzujú, má dovolateľ za to, že v záujme zachovania právnej istoty je žiadúce
judikatúrou ustáliť, aký rozdiel medzi obvyklou hodnotou a hodnotou poskytnutého protiplnenia zakladá

neprimeranosť protiplnenia.

24. Na základe všetkých vyššie uvedených tvrdení dovolateľ dovolaciemu súdu navrhol, aby dovolaním
napadnutý rozsudok zmenil tak, že vysloví, že právny úkon úpadcu - spoločnosti KOBAK, s.r.o., IČO: 46882 714, a to Kúpna zmluva uzatvorená dňa 10. júla 2014 medzi KOBAK, s.r.o. v právnom postavení
predávajúceho a KOBAKSTAV, s.r.o., IČO: 46 633 596 v právnom postavení kupujúceho, predmetom
ktorej bol prevod vlastníckeho práva k osobnému automobilu FORD Kuga, VIN: M je voči konkurzným

veriteľom úpadcu právne neúčinný, súčasne že žalovaný je povinný poskytnúť do všeobecnej podstaty
úpadcu KOBAK, s.r.o., IČO: 43 882 714 peňažnú náhradu vo výške 9 650 eur. Pre tento prípad
si dovolateľ uplatnil náhradu trov dovolaceho konania v plnom rozsahu. Pre prípad, ak by dovolací
súd bol toho názoru, že nemôže vo veci sám rozhodnúť navrhol, aby dovolaním napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

25. K dovolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný písomným podaním dňa 3. novembra 2023 (č.l. 358 spisu),
ktorý, poukazujúc na tú okolnosť, že žalobca sa v dovolaní nevysporiadal so základným predpokladom
odporovateľnosti, vo vzťahu ku ktorému konajúce súdy uzavreli, že úpadca k dátumu 10. júla 2014 nebol
vúpadku,považovaldovolaniezanedôvodné.Písomnévyjadreniežalovanéhozaslalsúdprvejinštancie
postupom podľa § 436 ods. 4 CSP žalobcovi, ktorého ďalšie vyjadrenia v konaní nenasledovali.

26. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež len „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 35 CSP) po
zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané
(§ 424 CSP), zastúpená advokátom (resp. advokátskou kanceláriou) v súlade s ustanovením § 429 ods.
1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou CSP) preskúmal vec

a dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok je potrebné odmietnuť. V nasledujúcich
bodoch dovolací súd uvádza stručné odôvodnenie svojho rozhodnutia (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP).

27. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie
odvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti v Civilnom sporovom poriadku. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je
dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Uvedené znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že
dovolanie proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné, nemožno také rozhodnutie
(úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú
vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

28. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho
súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim sa jeho dôvodnosti.
Zo zákonných ustanovení CSP upravujúcich otázku prípustnosti dovolania je zrejmé, že na to, aby sa
dovolacísúdmoholzaoberaťvecnýmprejednanímdovolania,musiabyťsplnenépodmienkyprípustnosti

dovolania vyplývajúce z ust. § 420 alebo § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania t.j.,
aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie
dôvody, a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v ust. § 431 až § 435 CSP. Otázka
posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie,
patrí výlučne do právomoci dovolacieho súdu (viď. sp. zn. III. ÚS 474/2017). V tejto súvislosti osobitne

platí, že len dovolací súd bude rozhodovať o naplnení predpokladov prípustnosti dovolania definovaných
v jednotlivých ustanoveniach CSP (obdobne aj sp. zn. I. ÚS 438/2017). Pri vyslovení záveru o
(ne)prípustnosti dovolania dovolací súd preto nie je viazaný tým, čo uviedol dovolateľ, prípadne druhá
strana.

29. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo, alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, alebo c/ je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

30. Podľa § 432 ods. 1 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

31. Dovolací súd je rozsahom dovolania viazaný (§ 439 CSP, okrem prípadov uvedených v písm. a)
až c) citovaného ustanovenia). Rovnako je dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP).
Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní. V dôsledku uvedenej viazanosti dovolaciehosúdu dovolacím dôvodom, dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v
dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/59/2017 zo dňa 8. júna 2017).

32. Dovolateľ prípustnosť svojho dovolania vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP, a teda
ho odôvodňuje tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá ešte
rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola vyriešená.

33. Uvedený dôvod prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu predpokladá, že danú

právnu otázku dovolací súd doposiaľ neriešil a je tu preto daná potreba, aby dovolací súd ako
najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil. Dovolací súd o tom, že dovolanie je z tohto dôvodu
prípustné, nevydáva osobitné rozhodnutie, ale sám si posúdi túto otázku ako predbežnú a v prípade,
že dospeje ku kladnému záveru, ide o prípustné dovolanie a dovolací súd bez ďalšieho preskúma
napadnuté rozhodnutie a meritórne o ňom rozhodne. Predpokladom prípustnosti dovolania je dôsledné
odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorom musí uviesť svoj názor na riešenie tejto právnej

otázky (§ 393 ods. 2, 3 CSP). V konkrétnom prípade musí dovolateľ relevantne odôvodniť, že dovolanie
je prípustné, pretože zásadná právna otázka nebola dovolacím súdom dosiaľ riešená, pričom dôvodom
dovolania potom môže byť len otázka právneho posúdenia a spochybnenie jej vyriešenia zo strany
odvolacieho súdu a ako aj odôvodnenie právneho záveru, ktorý zastáva dovolateľ (porovnaj Števček M.,
Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok,

Komentár, Praha: C. H. Beck, str. 1382).

34. Pokiaľ dovolací súd má riešiť právnu otázku, ktorou sa dovolací súd ešte nezaoberal (§ 421 ods. 1
písm. b) CSP), je povinnosťou dovolateľa ako procesnej strany a/ konkretizovať právnu otázku riešenú
odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd a b/ uviesť, ako mala byť táto otázka správne

riešená (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017). Civilný sporový poriadok v tomto smere zaťažuje
argumentačnou povinnosťou dovolateľa a nie dovolací súd. Právna otázka takto dovolateľom v dovolaní
nenastolená a nekonkretizovaná, nemá relevanciu z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 421 ods.
1 písm. b) CSP.

35. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. b) CSP, musí mať zreteľné
charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (nie skutkovú) hmotnoprávnej, alebo
procesnoprávnej povahy, ktorú odvolací súd riešil a na jej riešení založil svoje rozhodnutie. Otázka
relevantná podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP musí byť procesnou stranou vymedzená v
dovolaní jasným, určitým, zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť (prípadne aj

dôvodnosť) dovolania.

36. Z obsahu dovolania žalobcu vyplýva, že namieta právny názor vyslovený konajúcimi súdmi, podľa
ktorého hodnotu predmetu posudzovaného neúčinného právneho úkonu nie je možné určiť znaleckým
posudkom vyhotoveným k spätnému dátumu, a to ku dňu uskutočnenia právneho úkonu, ktorému sa

odporuje. Tvrdí, že vyhotovenie znaleckého posudku bez jeho obhliadky pritom predpokladá aj samotný
zákon, a to aj vtedy, ak medzi okamihom, ku ktorému je potrebné ohodnotenie predmetu konkrétneho
právneho úkonu vykonať a okamihom, ku ktorému sa ohodnotenie vykonalo, ubehla dlhšia doba. V
posudzovanej veci súdny znalec vykonal ocenenie predmetu odporovaného právneho úkonu na základe
stanovenia tzv. „obvyklej hodnoty", vo vzťahu ku ktorej dovolateľ položil otázku, aký rozdiel medzi

obvyklou hodnotou a hodnotou poskytnutého protiplnenia zakladá neprimeranosť protiplnenia. Dôvodiac
tým, že neprimeranosť protiplnenia nie nijakým spôsobom vymedzená ani zákonom o konkurze a
reštrukturalizácii a ani judikatúrou slovenských súdov, má dovolateľ za to, že je v záujme zachovania
právnej istoty ustáliť, aký rozdiel medzi obvyklou hodnotou a hodnotou poskytnutého protiplnenia
zakladá neprimeranosť protiplnenia.

37. Ohľadne namietaného nesprávneho právneho posúdenia, dovolací súd sa zameral na skutočnosť,
či dovolateľ v prvom rade vymedzil otázky, ktoré sú kľúčové pre rozhodnutie vo veci samej.

38.Podľaustanovenia§58ZoKR(upravujúcehoinštitútodporovaniaprávnymúkonombezprimeraného

protiplnenia), právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný
právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol, alebo sa
zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré
na jeho základe získal alebo má získať (ods. 1). Právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možnoodporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon
urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu
sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak (ods. 2 vety prvá a tretia). Ak odsek 4 neustanovuje inak,

odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas
jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia
urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré
boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. (ods. 3 vety prvá a druhá).

39. Z vyššie uvedeného vyplýva, že jedným zo základných predpokladov odporovateľnosti právneho
úkonu v konaní o vyslovenie jeho neúčinnosti je, že právny úkon bol vykonaný počas úpadku dlžníka,
či už vo forme platobnej neschopnosti alebo predlženia, ktorú okolnosť je potrebné skúmať v čase
vykonania právneho úkou, v danom prípade v čase uzavretia Kúpnej zmluvy zo dňa 10. júla 2014.
Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom období nebola
splnená jedna zo základných predpokladov potrebných pre kladné rozhodnutie vo veci samej (t.j.

o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu), nakoľko žalovaný uniesol dôkazné bremeno ohľadne
preukázania neexistencie úpadku dlžníka (úpadcu) v čase vykonania právneho úkonu - Kúpnej zmluvy
zo dňa 10. júla 2014, predmetom ktorej bol predaj motorového vozidla. S uvedeným záverom, teda že
v čase uzatvorenia právneho úkonu úpadca v úpadku nebol, sa stotožnil aj súd odvolací.

40. Práve uvedený právny záver súdov žalobca nenamietol. V situácii, kedy nie je splnený jeden
zo základných predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu, je irelevantné, či znalecký posudok
vyhotovený v predmetnej veci je alebo nie je použiteľný, resp. kedy ide o primeranosť protiplnenia.
Dovolateľ vo vzťahu k dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP tak nevymedzil
dovolací dôvod spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 CSP, keď neuviedol nesprávne právne posúdnenie

veci odvolacím súdom vo vzťahu k neexistencii úpadku dlžníka (úpadcu) v čase vykonania právneho
úkonu. Napriek tomu, že dovolateľ argumentoval nesprávnym právnym posúdením vo vzťahu k určeniu
hodnoty predmetu posudzovaného neúčinného právneho úkonu znaleckým posudkom vyhotoveným
k spätnému dátumu, súčasne argumentoval nesprávnym právnym posúdením otázky primeranosti
protiplnenia, ním namietané skutočnosti nespĺňajú kritérium právnej otázky, zameranej na existenciu

základných predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle ZoKR ako predpokladu vyslovenia
neúčinosti namietaného právneho úkonu.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalobcu
nie je vymedzené spôsobom vymedzeným zákonom, ktorá okolnosť má za následok, že dovolanie

dovolateľa podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP prípustné nie je. Najvyšší súd preto jeho dovolanie podľa
ustanovenia § 447 písm. c) CSP odmietol, ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie
je procesne prípustné, a to bez toho, aby sa zaoberal otázkou vecnej správnosti dovolaním napadnutého
rozhodnutia.

42. Žalovaný bol v dovolacom konaní úspešný, preto mu dovolací súd priznal voči žalobcovi náhradu
trov dovolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393
ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.