Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Svk/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200184
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:6022200184.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): R.. R. R., G. Z. L. XXX/
XX, XXX XX Z. Z., právne zast.: SUCHÝ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 52 826 791, proti žalovanej: Základná škola s materskou školou, so sídlom Radvanská
1, 974 05 Banská Bystrica, právne zast.: JUDr. Zuzana Falisová, advokátka so sídlom Horná 2, 974
01 Banská Bystrica, IČO: 33 759 626 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia riaditeľky žalovanej č.

ZŠ a MŠ/6/24/2022 zo dňa 16. februára 2022, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 75S/21/2022-46 zo dňa 4. októbra 2022, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 75S/21/2022-46 zo dňa 4. októbra 2022 sa zrušuje
a vec sa vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh konania pred správnym súdom

1. Žalovaná rozhodnutím č. ZŠ a MŠ/6/24/2022 zo dňa 16. februára 2022 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“) podľa rozhodnutia Ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č.
2020/21911:1-A1810 zo dňa 25. novembra 2021, v súlade s opatreniami proti SARS-CoV-2 (variant
Omikron) schválených uznesením vlády SR č. 29/2022 a školského semaforu v školskom roku
2021/2022, verzia 1.9 zo dňa 4. februára 2022 prerušila vyučovanie v 6.C triede prezenčnou formou
za obdobie od 16. februára 2022 do 18. februára 2022. Za toto obdobie zároveň nariadila výchovu a

vzdelávanie dištančnou formou, s výnimkou žiakov, na ktorých sa vzťahuje výnimka z karantény podľa
školského semafora. V poučení rozhodnutia žalovaná uviedla, že toto rozhodnutie je preskúmateľné
Krajským súdom v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „SSP“).
2. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca všeobecnú správnu žalobu, ktorou sa domáhal jeho
zrušenia a priznania náhrady trov konania. Žalobca argumentoval, že z rozhodnutia nie je zrejmé, či žiak

6.CtriedymalstanovenúdiagnózuochoreniaCOVID-19zdravotníckympracovníkomvzmyslezákonač.
576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z. z.“), alebo sa jednalo len o
pozitívny výsledok testu alebo samotestu na prítomnosť vírusu. Žalobca poukázal na to, že zdravotnú
starostlivosť môžu vykonávať v zmysle § 2 zákona č. 576/2004 Z. z. len zdravotníci a nie rodičia alebo
učitelia. Ďalej uviedol, že zásah do práva na osobnú slobodu je podmienený viacerými podmienkami v

súlade s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Ústavou SR.
3. Podľa žalobcu orgánom príslušným na nariadenie karantény je v súlade so zákonom č. 355/2007 Z.
z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“) Úrad verejného zdravotníctva alebo
regionálny úrad verejného zdravotníctva a nie riaditeľ školy, resp. žalovaná. Žalobca tiež poukázal
Dohovor o právach dieťaťa a na ústavné právo na vzdelanie. Ďalej uviedol, že z napadnutého

rozhodnutia nevyplýva na základe akého zákona bola žiakom 6. C triedy uložená 5-dňová karanténa.
Povinnú školskú dochádzku upravuje zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) ao zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Školský zákon“), v zmysle ktorého nikoho nemožno
oslobodiť od plnenia povinnej školskej dochádzky. O individuálnom vzdelávaní rozhoduje riaditeľ školy,
avšak výlučne na základe žiadosti zákonného zástupcu maloletého žiaka (§ 24 ods. 1 Školského

zákona). Ak teda zákonný zástupca nepožiada o individuálny učebný plán, riaditeľ školy nemá zákonné
oprávnenie svojvoľne žiaka do takéhoto režimu zaradiť. Žalobca tiež poukázal na to, že napadnuté
rozhodnutie mu bolo doručené len prostredníctvom e-mailu, a to až na jeho vyžiadanie. Písomne mu
však doručené nebolo.
4. Uznesením č. k. 75S/21/2022-15 zo dňa 28. apríla 2022 správny súd vyzval žalobcu, aby doplnil

správnu žalobu o označenie ďalších účastníkov konania, ak boli účastníkmi administratívneho konania.
Žalobca podaním zo dňa 11. mája 2022 doplnil správnu žalobu o ďalších účastníkov konania, ktorým
následne správny súd zaslal správnu žalobu na vyjadrenie.
5. Uznesením č. k. 75S/21/2022 - 46 zo dňa 4. októbra 2022 správny súd (I) správnu žalobu podľa § 98
ods. 1 písm. g) SSP odmietol, (II) účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania a (III) vec
podľa § 98 ods. 2 SSP postúpil prvostupňovému orgánu verejnej správy. Správny súd dospel k záveru,

že správna žaloba je neprípustná, nakoľko sa ňou žalobca domáha prieskumu zákonnosti rozhodnutia
orgánu verejnej správy prvého stupňa, pred právoplatnosťou ktorého žalobca nevyčerpal všetky riadne
opravné prostriedky, riadiac sa nesprávnym poučením orgánu verejnej správy.
6.Správnysúddospelkzáveru,žežalobujepotrebnéodmietnuťzdôvodu,žesmerujeprotirozhodnutiu,
proti ktorému nebol podaný riadny opravný prostriedok v zákonnej lehote. Správna žaloba smeruje proti

prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré zo strany žalobcu pred jeho právoplatnosťou nebolo napadnuté
riadnym opravným prostriedkom podľa osobitného predpisu, čo spôsobuje neprípustnosť správnej
žaloby. Správny súd mal za to, že príčinou podania neprípustnej žaloby zo strany žalobcu proti
rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy bolo nesprávne (chybné) poučenie žalobcu v
prvostupňovom rozhodnutí žalovaného o neprípustnosti riadneho opravného prostriedku. Žalovaný vo

svojom rozhodnutí nepostupoval v zmysle ustanovenia § 38 ods. 5 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej
správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
č. 596/2003 Z. z.“), podľa ktorého správne mal poučiť žalobcu tak, že proti vydanému rozhodnutiu
riaditeľky je v zákonnej lehote prípustný riadny opravný prostriedok, teda odvolanie, o ktorom rozhoduje
zriaďovateľ, a nie, že: „Toto rozhodnutie je preskúmateľné Krajským súdom v Banskej Bystrici podľa §

177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok“.
II. Kasačná sťažnosť
7.Protiuzneseniusprávnehosúdupodalvzákonnejlehotežalobca-sťažovateľkasačnúsťažnosťpodľa
§ 440 ods. 1 písm. g) SSP a navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnuté uznesenie správneho súdu a
vec mu vrátil na ďalšie konanie.

8. Sťažovateľ poukázal na to, že správny súd mal k dispozícii všetky listinné dôkazy potrebné pre
meritórne rozhodnutie. Správny súd vo svojom rozhodnutí odkázal na § 38 ods. 5 zákona č. 596/2003 Z.
z., ktorý sa vzťahuje na rozhodovanie podľa § 5 ods. 3 s určitými tam uvedenými výnimkami. Súd však
neuviedol, pod konkrétne ktorú kompetenciu patrí právomoc riaditeľa školy vydať žalobou napadnuté
rozhodnutie.Sťažovateľmalzato,ženapadnutérozhodnutienespadádokategórierozhodnutívydaných

podľa § 5 ods. 3 zákona č. 596/2003 Z. z. Uvedené rozhodnutie bolo vydané za účelom zamedziť šíreniu
ochorenia Covid-19. V danom čase § 52 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. ukladal fyzickým
osobám - podnikateľom a právnickým osobám povinnosti plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam
a opatrenia pri ohrození verejného zdravia, nariadené príslušným orgánom verejného zdravotníctva.
Napadnuté rozhodnutie bolo zrejme vydané na základe kompetencie žalovanej zakotvenej v zákone

č. 355/2007 Z. z. a nie v zákone č. 593/2003 Z. z. Správny súd teda nesprávne posúdil danú
vec, keďže nebral do úvahy prípadné kompetencie a povinnosti žalovanej, vyplývajúce z právnych
predpisov vyžadujúcich zabezpečenie ochrany verejného zdravia. Opatrenie na predchádzanie vzniku a
šíreniu prenosných ochorení, ktorým je izolácia, karanténa, zvýšený zdravotný dozor a lekársky dohľad
zakotvuje § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z. a nie zákon č. 596/2003 Z. z.

III. Posúdenie kasačného súdu
9.NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikyakosúdkasačný(§438ods.2SSP),pozistení,žekasačná
sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná
(§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu v medziach sťažnostných bodov
(§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná

sťažnosť je dôvodná.
10. Úvodom kasačný súd uvádza, že hoci sťažovateľ uplatnil kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g)
SSP,obsahovojehokasačnásťažnosťsmerovalaajkuplatneniudôvodupodľa§440ods.1písm.f)SSP.
Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Szak/10/2017, vzmysle ktorého: „Kasačný súd v súvislosti so sťažovateľom uplatneným kasačným dôvodom uvedeným
pod § 440 ods. 1 písm. g/ SSP (t. j. nesprávne právne posúdenie veci /merita/) udáva, že s týmto
zákonodarca spája právnu situáciu, kedy krajský súd na správne a zákonným spôsobom zistený

skutkový stav (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) bez vád zaťažujúcich jeho rozhodovanie (písmená a/ až
f/) aplikuje právnu normu v merite veci bez možnosti opory v doterajšej ustálenej rozhodovacej praxi
kasačného súdu. Vo vzťahu k uplatnenému dôvodu kasačnej sťažnosti, t. j. že krajský súd rozhodol
na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP)
musí kasačný súd s prihliadnutím na zásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá

Ústavy Slovenskej republiky) zdôrazniť, že doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky chápe takto sformulovaný sťažnostný dôvod (viď aj bod č. 13) zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g/
SSP vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t. j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy
(hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia) na riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z
merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny
výber právneho predpisu.“

11. Nesprávnym právnym posúdením veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP) je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (v tejto súvislosti viď napríklad
uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Sžk/36/2020).

12. V predmetnej veci kasačný súd vecne súhlasí so sťažovateľom, že správny súd v preskúmavanom
uznesení nezdôvodnil ako dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so
zákonom č. 596/2003 Z. z. V samotnom napadnutom rozhodnutí je uvedené, že bolo vydané v súlade
s rozhodnutím Ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 2020/21911:1-A1810
zo dňa 25. novembra 2021 a v súlade s opatreniami proti SARS-CoV-2 (variant Omikron) schválených

uznesením vlády SR č. 29/2022 a školského semaforu v školskom roku 2021/2022, verzia 1.9 zo dňa
4. februára 2022. Sťažovateľ vo svojej žalobe uviedol, že predmetné rozhodnutie nebola žalovaná s
poukazom na zákon č. 355/2007 Z. z. oprávnená vydať. K tomuto argumentu sa však správny súd
nevyjadril. Pokiaľ mal správny súd za to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané podľa zákona č.
596/2003 Z. z., bolo jeho povinnosťou uviesť dôvody, ktoré ho k tomuto záveru viedli a zdôvodniť

sťažovateľovi, prečo jeho argumentácia neobstojí.
13. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 195/2018,
v zmysle ktorého: „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s

predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Správny súd
však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia
správneho súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje

na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.“
14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je potrebné konštatovať, že posúdenie povahy vydaného
správneho aktu, právomoci a príslušnosti orgánu, ktorý ho vydal je prirodzene povinnosťou správneho
súdu. Pokiaľ správny súd vydá rozhodnutie, ktoré nedostatočne odôvodní, tento postup má za následok
predovšetkým porušenie práva sťažovateľa na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP). To môže

následne vyústiť aj do nesprávneho právneho posúdenia veci súdom. V danom prípade by však bolo
predčasné hovoriť o nesprávnom právnom posúdení veci, keďže správny súd neuviedol dôvody, pre
ktoré považoval napadnuté rozhodnutie za vydané podľa zákona č. 596/2003 Z. z. V ďalšom konaní
bude preto úlohou správneho súdu aby si ustálil povahu preskúmavaného správneho aktu, t. j. či ide
o individuálny správny akt, resp. hybridný správny akt. Ďalej bude povinný vysporiadať sa s tým, či

napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom č. 596/2003 Z. z. alebo so zákonom č.
355/2007 Z. z. a svoje rozhodnutie bude povinný účastníkom konania riadne zdôvodniť.
15. Pozornosti kasačného súdu neušlo ani to, že správny súd sa nevysporiadal s otázkou aktívnej
legitimácie sťažovateľa (žalobcu). V zmysle § 178 ods. 1 SSP je žalobcom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej

správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených
záujmoch. Správny súd teda neskúmal, či bolo priamo zasiahnuté do práv sťažovateľa, resp. do práv
inej osoby. Ďalšou otázkou, ktorú si správny súd neustálil je povaha správnej žaloby a jej prípustnosti.
Správny súd je v rámci svojej právomoci (§ 6 SSP) povinný ustáliť si aj druh správnej žaloby, a teda čisa sťažovateľ domáhal ochrany svojich práv všeobecnou správnou žalobou, alebo či mala jeho žaloba
smerovať proti inému zásahu orgánu verejnej správy.
16. Rovnako sa správny súd nevysporiadal ani s otázkou týkajúcou sa účastníctva v súdnom konaní.

Zo súdneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že uznesením č. k. 75S/21/2022-15 zo dňa 28.
apríla 2022 správny súd vyzval sťažovateľa, aby označil ďalších účastníkov konania v prípade, ak boli
účastníkmi administratívneho konania. Sťažovateľ tak svojim podaním aj urobil (č. l. 20) a správny
súd zaslal označeným osobám správnu žalobu, avšak o ich účastníctve ako takom nerozhodol. Z
vyššie uvedeného teda možno uzavrieť, že správny súd ponechal otvorené viaceré otázky, ktorých

zodpovedanie je pre správne právne posúdenie veci kľúčové. Kasačný súd uzatvára, že správny súd,
viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP), bude po vrátení veci povinný postupovať
naznačeným spôsobom.
IV. Záver
17. Kasačný súd dospel k záveru, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP). Kasačný súd preto postupom podľa § 462
ods. 1 SSP uznesenie správneho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Banskej
Bystrici, na ktorý v zmysle § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov
prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva z doterajšieho krajského súdu.
18. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v ďalšom konaní správny súd (§ 467 ods.

3 SSP).
19. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom
hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.