Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 11, 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 46C/56/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123233502
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5123233502.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcov:

1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D. – B., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom A. XXX, XXX XX A., 3/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D. –
B., žalobcovia v rade 1/ až 3/ práv. zast.: HADBÁBNY & spol., advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom
Prielohy 1012/1C, 010 07 Žilina, IČO: 47 249 722, proti žalovanej: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
A. XXX, XXX XX A., právne zastúpená JUDr. Alžbetou Skočdopolovou, advokátkou so sídlom Alexandra
Rudnaya 23, Žilina, o zaplatenie sumy 27.133,32 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi v rade 1/ sumu 9.039,95 Eur spolu s úrokom z omeškania

vovýške5%ročnezosumy9.039,95Eurod21.9.2021dozaplatenia,žalobcovivrade2/sumu9.039,95
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.039,95 Eur od 21.9.2021 do zaplatenia,
žalobcovi v rade 3/ sumu 9.039,95 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
9.039,95 Eur od 21.9.2021 do zaplatenia, a to všetko do 60-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovia v rade 1/ až 3/ m a j ú voči žalovanej právo na náhradu trov prvoinštančného a
druhoinštančného konania v rozsahu 99,9 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 1.8.2023 sa žalobcovia v rade 1/ až 3/ domáhali voči
žalovanej zaplatenia sumy 9.044,44 Eur, a to každému z nich vrátane úrokov z omeškania vo výške 5
% ročne z dlžnej sumy od 21.9.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobcovia v rade 1/ až 3/ žalobu skutkovo odôvodnili tým, že žalobcovia sú dedičmi po C. B.,

G. F., naposledy bytom C. D. – B. XXX, XXX XX C. D. – B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX,
a to žalobcovia v rade 1/ a 2/ ako synovia poručiteľky a žalovaný v rade 3/ ako manžel poručiteľky.
Dedičstvo po poručiteľke bolo prejednané súdnym komisárom JUDr. Annou Švachovou, notárkou so
sídlom notárskeho úradu v Žiline, Daniela Dlabača 2745/22. Vo veci bolo rozhodnuté uznesením č. k.
37D/30/2019-80 zo dňa 16.07.2019 (Dnot 34/2019), ktoré nadobudlo právoplatnosť toho istého dňa.
Označeným uznesením bola schválená dohoda nás žalobcov ako dedičov po nebohej, pričom inak by
sme do úvahy prichádzali ako dedičia zo zákona my žalobcovia spoločne, každý s podielom 1/3. Ako

dedička nebola určená dcéra poručiteľky H. I., G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX A., ktorá
bolavydedenálistinouovydedenízodňa05.12.2018spísanouvoformenotárskejzápisniceN246/2018,
NZ 48773/2018, NCRza 7493/2018, NCR1s 49438/018 notárkou JUDr. Danou Tabačkovou, so sídlom
notárskeho úradu Daniela Dlabača 773/29, Žilina. Nebohá C. B. bola spoločne so žalovanou dedičkoupo ich matke, nebohej F. F., G. B., naposledy bytom A. XXX, XXX XX A., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX. Dedičstvo po nebohej F. F. bolo prejednané súdnym komisárom JUDr. Luciou Gulašovou,
notárkou so sídlom notárskeho úradu v Žiline, Sad SNP 669/6. Vo veci bolo rozhodnuté uznesením sp.

zn. 37D/516/2017 zo dňa 09.04.2018 (Dnot 192/2017), ktoré nadobudlo právoplatnosť toho istého dňa.
Žalovaná sa na podklade označeného dedičského rozhodnutia stala výlučnou vlastníčkou pozemku KN-
E parc. č. 211/108 – orná pôda o výmere 1337 m2, nachádzajúceho sa v kat. úz. B. a evidovaného
Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom na LV č. XXXX. Súčasne s nadobudnutím vlastníckeho
práva k špecifikovanému pozemku prevzala žalovaná záväzok vyplatiť ustupujúcim dedičom C. B. a J. K.

v prípade akéhokoľvek odplatného prevodu nehnuteľnosti alebo jej časti každému jeho zákonný podiel z
kúpnej ceny alebo akejkoľvek odplaty za nehnuteľnosť po odpočítaní účelne a nevyhnutne vynaložených
nákladov, a to do 3 dní odo dňa prevzatia kúpnej ceny alebo akejkoľvek odplaty za nehnuteľnosť,
resp. v prípade bezodplatného prevodu nehnuteľnosti alebo jej časti každému jeho zákonný podiel
zo všeobecnej ceny nehnuteľnosti v čase prevodu po odpočítaní účelne a nevyhnutne vynaložených
nákladov, a to do 3 dní odo dňa prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Žalovaná previedla

vlastnícke právo k pozemku KN-E parc. č. 211/108 – orná pôda o výmere 1337 m2 v prospech tretej
osoby darovacou zmluvou, pričom obdarovanou je nám celkom neznáma osoba. Vklad vlastníckeho
práva bol Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom povolený dňa 17.09.2021 pod V – 8496/2021.
Aktuálne je pozemok vedený v prospech nadobúdateľa – tretej osoby pre kat. úz. B. na LV č. XXXX
už ako pozemok KN-C parc. č. 1426/135 – orná pôda o výmere 1337 m2. Napriek vyššie uvedeným

skutočnostiam, a uplynutiu značného času od prevodu vlastníctva k pozemku, si žalovaná nesplnila
povinnosť poskytnúť výplatu ustupujúcim dedičom, ktorú prevzala v dedičskom rozhodnutí pri prejednaní
dedičstva po nebohej F. F.. Žalovanú sme preto prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním
zo dňa 04.04.2023 vyzvali, aby si svoje povinnosti splnila. Žalovaná si v tejto súvislosti nechala
vyhotoviť znalecký posudok č. 64/2023 vypracovaný Ing. Zdenkom Muškom, znalcom, ktorým bola

určená všeobecná hodnota sporného pozemku v čase predaja. Jedno vyhotovenie posudku predložila
žalobcom s tým, aby sa ďalej vo veci rokovalo. Následne medzi stranami prebehli viaceré rokovania
s cieľom vzniknutú situáciu vyriešiť. Žalovaná konštatovala, že nedisponuje finančnými prostriedkami
na výplatu ustupujúcich dedičov. Tvrdila, že jej príjem má byť nízky, je blízko dôchodkového veku a za
prevodvlastníckehoprávakspornémupozemkunezískalažiadneprostriedky,keďžepozemokdarovala.

Skutočnosť, prečo pozemok len tak darovala tretej osobe, vysvetliť hodnoverne nevedela. Pretože
žalovaná tvrdila, že nemá prostriedky, aby si splnila svoje záväzky, ktoré prevzala pri nadobudnutí
dedičstva, žalobcovia jej navrhli alternatívne možnosti vzájomného majetkového vysporiadania – tieto
však žalovaná odmietla, čo viedlo žalobcov k podaniu tejto žaloby s cieľom uplatniť naše zákonom
chránené legitímne nároky. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo

96/2000 zo dňa 26. novembra 2003 vzhľadom na podmienku scudzenia pôdy v budúcnosti je zrejmé,
že právo na náhradu nie je obmedzené len na osoby ustupujúcich dedičov, ale sa týka aj ich právnych
nástupcov, a tomuto právu zodpovedajúca povinnosť poskytnúť náhradu sa netýka len toho dediča,
ktorému pripadla pôda do výlučného vlastníctva, ale aj tých jeho právnych nástupcov, ktorí sa stanú
jej vlastníkmi a pripadne im náhrada za pôdu v prípade jej scudzenia. Rozhodnutie o vysporiadaní

dedičstva, podľa ktorého sa preberateľom dedičstva - poľnohospodárskych pozemkov stáva jeden z
dedičov s tým, že v prípade scudzenia pozemkov za náhradu sa táto rozdelí v rovnakom pomere
medzi všetkých dedičov, možno považovať za obdobu (analógiu) zmluvy (dohody), ktorá zakladajúc
majetkové právo zaväzuje nielen jej účastníkov, ale aj ich právnych nástupcov, a ktorá im umožňuje
domáhať sa práv, resp. nárokov ňou založených, ak sa stanú splatnými. Povinnosť dediča, ktorý

nadobudol vec z dedičstva, poskytnúť ustupujúcim dedičom výplatu je prejavom koncepcie dedičského
práva, kedy zákon určuje, že s výnimkou stanovených prípadov je podiel dedičov na dedičstve rovnaký.
Ustálená dlhoročná aplikačná prax, nielen pôvodných štátnych notárstiev, ale následne i notárov a
súdov (vrátane Najvyššieho súdu SR), akceptuje, že medzi dedičmi môže dôjsť aj k uzatvoreniu takej
dohody, že povinnosť poskytnúť ustupujúcim dedičom výplatu vznikne až v prípade, ak dedič, ktorý vec

nadobudol, sám získa peňažný alebo iný prospech z veci, ktorú nadobudol, resp. ak vlastnícke právo
k veci prevedie na inú osobu. V prejednávanej veci je nesporné, že právna predchodkyňa žalobcov
– nebohá C. B. nadobudla voči žalobkyni nárok na výplatu náhrady v spojitosti s pozemkom KN-
E parc. č. 211/108 – orná pôda o výmere 1337 m2 (aktuálne KN-C parc. č. 1426/135 – orná pôda
o výmere 1337 m2) ako ustupujúca dedička po F. F.. Tento nárok vyplýva z uznesenia Okresného

súdu Žilina sp. zn. 37D/516/2017 zo dňa 09.04.2018. V uznesení sa jasne konštatuje, že v prípade
bezodplatného prevodu musí žalovaná v prospech ustupujúcich dedičov vyplatiť ich zákonný podiel
zo všeobecnej ceny nehnuteľnosti v čase prevodu. Keďže F. F. nezanechala závet a dedičmi po nej
boli len jej tri dcéry – žalovaná, C. F. a J. K., zákonný podiel, a teda i podiel vyrovnací, na ktorý ježalovaná povinná, predstavuje 1/3 zo všeobecnej ceny nehnuteľnosti v čase prevodu. D. C. B. prešiel
označený nárok na ako jej zákonných dedičov, keďže aj ustálená súdna prax dospela k záveru, že takýto
záväzok smrťou nezaniká a prechádza na dedičov povinných, ale i oprávnených osôb. Keďže C. B.

nezanechala závet a keďže ako dedičia prichádzame do úvahy len žalobcovia, každému z nás náleží
1/3 z uvedeného majetkového práva. Podľa znaleckého posudku č. 64/2023 spravovaného na základe
požiadavky žalovanej L. J. F. sa všeobecná hodnota sporného pozemku ku dňu 17.09.2021 určila vo
výške 81.400,00 EUR. Z toho 1/3, ktorá by náležala našej právnej predchodkyni C. F. predstavuje sumu
27.133,33 EUR. Ako dedičom C. F., s rovným podielom 1/3 na dedičstve po menovanej, potom každému

z nás náleží suma 9.044,44 EUR, predstavujúca náhradu právnym nástupcom ustupujúcej dedičky,
na ktorú je žalovaná povinná podľa rozhodnutia sp. zn. 37D/516/2017 zo dňa 09.04.2018. Vyššie
vypočítanú odplatu nám bola žalovaná povinná každému vyplatiť v lehote do 3 dní odo dňa prevodu
vlastníckeho práva k spornému pozemku, teda do 20.09.2021. Žalovaná tak neurobila a dostala sa so
splnením svojej povinnosti do omeškania, ktoré neodstránila ani po doručení písomnej výzvy od nášho
splnomocneného právneho zástupcu.

3. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená do vlastných rúk dňa 15.2.2024 nevyjadrila, a tak súd
vo veci nariadil pojednávanie na 17.4.2024.

4. Na pojednávaní dňa 17.4.2024 súd vec prejednal a rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol

z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov, nakoľko pohľadávka uplatnená v konaní
nebola predmetom dedičského konania po ich právnej predchodkyni. Voči tomuto rozsudku podali
odvolanie žalobcovia v rade 1/ až 3/. O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením
sp.zn. 10Co/105/2024 zo dňa 28.8.2024 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. V odôvodní odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie nezaujal žiadne stanovisko

k nosnej argumentácii žalobcov týkajúce sa práve aktívnej vecnej legitimácie, a to napriek tomu, že
okresný súd uvádza podstatu dotknutej argumentácie vrátane súvisiaceho rozhodnutia. Úlohou súdu
prvej inštancie je vydať meritórne rozhodnutie, ktoré v časti odôvodnenia bude zodpovedať súčasti
základného práva na spravodlivý proces.

5. Po doručení rozhodnutia stranám sporu, súd vo veci opätovne nariadil pojednávanie na 11.12.2024.
Na tomto pojednávaní súd vec opätovne prejednal a rozhodol za účasti žalobcov v rade 1/ a 2/,
žalovanej a právnych zástupcov strán sporu. Na tomto pojednávaní žalobcovia zotrvali na podanej
žalobe a jej dôvodoch. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní predložila súdu nové listinné
dôkazy, pričom žiadala, aby súd prednostne žalobu zamietol. V prípade, že žalobe vyhovie, žiadala, aby

zohľadnil úhradu nákladov znaleckého posudku zo strany žalovanej, rovnako nárok žalovanej titulom
bezdôvodnéhoobohateniavočižalobcovivrade2/zdôvodunadužívaniajehospoluvlastníckehopodielu
a tiež žiadala o povolenie plnenia dlžnej sumy pri zohľadnení započítacích nárokov v splátkach po
50,- Eur voči každému zo žalobcov, nakoľko žalovaná je starobnou dôchodkyňou, o čom súdu doložila
rozhodnutie Sociálnej poisťovne. Po poučení zo strany súdu v zmysle § 123 a nasledovne CSP a výzve

súdu, z akých dôvodov dané nároky neuplatnila žalovaná včas a v písomnej forme, žalovaná svoj
postup neodôvodnila. V závere pojednávania právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že žalovanej nebola
doručená žaloba do vlastných rúk, t.j. žalovaná žalobu s prílohami neprevzala. Súd sa s argumentáciou
strán vysporiadal a vec rozhodol po vykonanom dokazovaní, pričom uvedené posúdil podľa nižšie
citovaných zákonných ustanovení:

6. Podľa § 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

7. Podľa § 460 OZ, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

8. Podľa § 461 ods. 1 a ods. 2 OZ, dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov a ak
nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne
zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona.

9. Podľa § 473 ods. 1 OZ, v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým
dielom.10. Podľa § 482 ods. 1 a ods. 2 OZ, ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve
dohodou a ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli.

11. Podľa § 483 OZ, ak nedôjde k dohode, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské
právo bolo preukázané.

12. Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 OZ:
(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej

lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže
sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

13. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

14. Podľa § 123 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej iba „CSP“):
(1) Podanie je úkon určený súdu.
(2) Podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor,
odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
alebo zabezpečovacieho opatrenia.

15. Podľa § 125 ods. 1 a 2 CSP:
1) Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
(2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva.

16.Podľa§186ods.2CSP,súdvychádzazozhodnýchtvrdenístrán,akneexistujedôvodnápochybnosť
o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

17. Pred opätovným posúdením žalobného nároku sa súd považoval za podstatné vysporiadať
s procesnými otázkami, ktoré boli nastolené žalovanou na pojednávaní dňa 11.12.2024. V prvom
rade súd uvádza, že žalovaná na tomto pojednávaní žiadala žalobu zamietnuť. Pre prípad, že by
súd mienil žalobe vyhovieť predložila súdu listiny, z ktorých odvodzovala svoj nárok na uplatnenie

započítacích nárokov voči žalobcom, a to titulom nákladov spojených s vypracovaním znaleckého
posudku, ktorý predložili žalobcovia k žalobe, vo výške 210,- Eur. Žiadala, by súd uvedené započítal
v prípade vyhovenia žalobe. Zároveň predložila súdu listiny: odpoveď na žiadosť o vyjadrenie k trhovej
cene nájmu zo spoločnosti Realitné služby RED zo dňa 5.9.2024, rozhodnutie č. 178/2024 o platení
dane z nehnuteľnosti, výzvu žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia adresovanú žalobcovi

v rade 2/ zo dňa 13.9.2024, odpoveď právneho zástupcu žalobcov na výzvu na vydanie bezdôvodného
obohatenia zo dňa 1.10.2024 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne o výške starobného dôchodku
žalovanej. Na výzvu súdu, aby žalovaná vysvetlila, akým spôsobom žiada tieto listiny zohľadniť a aby
sa vyjadrila k predžalobnej výzve zo dňa 13.9.2024, t.j. či žalovaná podala žalobu voči žalobcom,
právna zástupkyňa uviedla, že žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia podaná nebola. Žalovaná

mala v pláne si uvedené uplatniť ako započítaciu, teda kompenzačnú námietku v tomto konaní. Súd
s ohľadom na uvedený, ústne prednesený návrh žalovanej, konštatuje, že kompenzačná námietka je
návrhom vo veci samej, a preto podľa § 123 CSP, a tak v zmysle § 125 CSP musí byť podaná písomne.
Súd takýmto spôsobom posúdil návrh žalovanej na započítanie úhrady znaleckého posudku ako aj
nárokyvočižalobcovivrade2/,vočiktorémusiuplatňovalanárokytitulom„nájomného“ akobezdôvodné

obohatenie. Súd v prvom rade zdôrazňuje, že kompenzačnú námietku si mohla žalovaná uplatniť
skôr, resp. bezprostredne po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu (11.9.2024), avšak najneskôr
do pojednávania dňa 11.12.2024, ktorého nariadenie jej bolo oznámené v podaní doručenom právnej
zástupkyni žalovanej dňa 1.10.2024 (č.l. 172 rub). Žalovaná však bola pasívna a dôvod, prečo takétopodanie súdu nedoručila včas a predložila ho až na pojednávaní dňa 11.12.2024 neodôvodnila. Súd
má za to, že pokiaľ žalovaná začala v tomto smere konať voči žalobcom výzvou zo dňa 13.9.2024, nič
jej nebránilo, aby tieto svoje právne kroky minimálne avízovala súdu, pripadne v tomto smere učinila

relevantné podanie v zmysle § 123 a nasledovne CSP. V druhom rade má súd za to, že nárok žalobkyne
titulombezdôvodnéhoobohateniavočižalobcovivrade2/jenárokvýlučnevočitomutožalobcovi,pričom
na účely posúdenia jeho dôvodnosti je potrebné ďalšie dokazovanie. Iba predloženie odhadu trhovej
ceny nájmu jednej realitnej kancelárie na preukázanie tohto nároku nepostačuje. Navyše, žalovaná
tým, že takýto nárok vzniesla až na pojednávaní dňa 11.12.2024, t.j. po rozhodnutí odvolacieho súdu

(!) konala v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Ak by súd pripustil takéto nároky žalovanej,
bolo by potrebné vykonať úkony spojené uplatnením kompenzačnej námietky, t.j. musel by umožniť
žalobcovi v rade 2/, aby sa k takejto námietke mohol relevantne vyjadriť. Takýmto postupom by došlo
k zbytočným prieťahom aj vo vzťahu k nárokom týkajúcim sa žalobcov v rade 1/ a 3/. S ohľadom na
všetky uvedené skutočnosti, súd návrhy žalovanej na započítanie ňou vznesených nárokov ústne na
pojednávaní dňa 11.12.2024, neprihliadol a konanie koncentroval, pričom vychádzal predovšetkým zo

zásadyhospodárnostiarovnostistránsporu.Žalovanejvšaktýmtopostupomnijakýmspôsobomneuprel
jej práva. Pokiaľ má žalovaná záujem na týchto nárokoch, nič jej nebráni, aby podala osobitnú žalobu
a týchto nárokov sa dovolávala aj súdnou cestou. Navyše, aj samotná žalovaná svoj nárok na vyplatenie
nárokov z bezdôvodného obohatenia označila ako nárok podielového spoluvlastníka, t.j. nárok, ktorý
nemá priamy vplyv na predmet tohto konania a nesúvisí s nárokmi ostatných žalobcov (v rade 1/ a 3/).

Podľa názoru súdu však zásadným problémom je práve oneskorenosť (ako aj forma) tohto podania, t.j.
vznesenia kompenzačnej námietky ústne až na pojednávaní dňa 11.12.2024.

18. Ďalšou procesnou otázkou, s ktorom sa súd musel vysporiadať je tvrdenie žalovanej (po procesnom
poučení súdu týkajúcom sa uplatnenia kompenzačnej námietky), že jej nebola doručená žaloba

s prílohami, resp. že takúto zásielku žalovaná neprevzala. Z obsahu súdneho spisu mal súd za
preukázané, že žaloba s prílohami bola doručená do vlastných rúk žalovanej 15.02.2024 (č. l. 86
spisu). Žaloba s prílohami bola žalovanej doručovaná štandardným spôsobom, t.j. hybridne, nakoľko
žalovaná nedisponuje elektronickou schránkou, pošta zásielku doručovala v tlačenej forme a súdu
predložila elektronické potvrdenie o listinnom doručovaní. Je prinajmenšom prekvapivé (zarážajúce),

že žalovaná namietala nedoručenie žaloby s prílohami až na pojednávaní po rozhodnutí odvolacieho
súdu. Na túto skutočnosť neupozornila súd na prvom pojednávaní vo veci, t.j. dňa 17.4.2024. Samotná
právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že na túto skutočnosť neupozorňovala z dôvodu nedostatku
právneho vedomia a tiež preto, že túto skutočnosť chcela odstrániť jednoduchým nazretím do súdneho
spisu na pojednávaní, z ktorého zistí, kto klasickú poštové doručenku podpísal. Aj toto tvrdenie je

prinajmenšom prekvapivé. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že žalobu s prílohami neprevzala, oboznámenie
spodpisomnadoručenkepredsanemôžejejnázorzmeniť.Uvedenétvrdeniesasúdujavíakoobštrukcia
zo strany žalovanej. Pokiaľ by skutočne žalovaná svoju právnu zástupkyňu upozornila na to, že žalobou
a prílohami nedisponuje, nič nebránilo žalovanej či jej zástupkyni nahliadnuť do súdneho spisu (aj po
prevzatí zastúpenia) a odstrániť tieto pochybnosti, prípadne súdu navrhnúť zabezpečenie dôkazu –

dokladu o doručení z poštového podniku. Pokiaľ tak žalovaná doposiaľ neučinila, nemožno toto konanie
vyhodnotiť inak, ako obštrukciu. Navyše, súd žalovanej všetky zásielky doručoval rovnakým spôsobom,
pričom žalovaná na pojednávaní dňa 11.12.2024 namietala, resp. vyjadrila pochybnosť iba o doručení
žaloby s prílohami. Zarážajúce je aj konštatovanie právnej zástupkyne, ktorá uviedla, že „namieta
doručovanie žaloby a vyjadrení, nakoľko má za to, že v rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 17.04. 2024

bolo výslovne uvedené, že žalovaná sa k tomu, k žalobe a jej prílohám nevyjadrila, pričom súd aktuálne
zápočtyaďalšievyčísleniažalovanejnatietoneprihliadal,pričomžalovanásamusítýmtobrániť,nakoľko
týmto nedisponuje, disponuje iba ostatnými listinami.“ S ohľadom na všetky tieto okolnosti súd tvrdenie
žalovanej o nedoručení žaloby s prílohami v štádiu po odvolacom konaní vyhodnotil ako nedôvodné.

19. Následne sa súd opätovne zaoberal meritom veci: Z vykonaného dokazovania mal súd za
preukázané nasledovné skutočnosti: Z uznesenia o dedičstve po poručiteľke C. B., G. F. sp.zn.
37D/30/2019 zo dňa 16.7.2019 (č.l. 4) vyplýva, že menovaná zomrela dňa XX.XX.XXXX a po nej dedili
manžel – žalobca v rade 3/ a synovia – žalobcovia v rade 1/ a 2/. Predmetom dedenia nebol nárok
uplatnený v tomto konaní. Rovnako je nesporné, že dcéra poručiteľky H. I. bola vydedená.

20. Z uznesenia o dedičstve po F. F. sp.zn. 37D/516/2017 zo dňa 9.4.2018 (č.l. 9) vyplýva, že poručiteľka
zomrela dňa XX.X.XXXX a po nej dedili deti – E. F. (žalovaná), C. B. (právna predchodkyňa žalobcov)
a Zita Hoskovičová. Predmetom dedenia boli aj nehnuteľnosti v k.ú. B. evidované na LV č. XXXX –parcelaEKNč.211/108–ornápôdaovýmere1337m2.Zdohodydedičovvyplýva,žetietonehnuteľnosti
nadobudla žalovaná v podiele 1/1 a bola jej uložená povinnosť vyplatiť ustupujúcim dedičom – C.
B. a J. K., v prípade akéhokoľvek odplatného prevodu alebo bezodplatného prevodu nehnuteľnosti

alebo jej časti, každému jeho zákonný podiel zo všeobecnej ceny nehnuteľnosti v čase prevodu po
odpočítaní účelne a nevyhnutne vynaložených nákladov, a to do troch dní od prevodu vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti.

21. Z LV č. XXXX pre k.ú. B. zo dňa 31.7.2023 (č.l. 12) vyplýva, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti

je M. N., pričom ako titul nadobudnutia je uvedená darovacia zmluva, ktorej vklad bol realizovaný pod
V8496/2021 dňa 17.9.2021.

22. Z predžalobnej výzvy zo dňa 4.4.2023 vyplýva, že žalobcovia vyzvali žalovanú na úhradu výplaty
titulom dedičského podielu, a to každému z nich vo výške 1/3-ina. Výzva bola doručovaná dňa 4.4.2024
(č.l. 14-15).

23. Zo znaleckého posudku č. 64/2023 vypracovaného Ing. Zdenom Hruškom, znalcom z odboru
stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností (č.l. 15) vyplýva, že hodnota nehnuteľnosti
evidovaných na LV č. XXXX pre k.ú. B. bol ku dňu 17.9.20218 vo výške 81.359,57 Eur, t.j. zaokrúhlene
81.400,- Eur.

23. Súd po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 17.4.2024 opätovne v zmysle záverov
rozhodnutiaodvolaciehosúduskúmal,čisústranysporuvecnelegitimované,čijedanýnaliehavýprávny
záujem na veci a či strany vhodne zvolili právny nástroj na uplatnenie svojich nárokov. V prejednávanej
veci súd ustálil, že medzi stranami je nesporné, že žalobcovia sú právnymi nástupcami nebohej C. B.,

G. F., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX. Rovnako je nesporné, že právna predchodkyňa žalobcov – C. B.
bola dcérou F. F., ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX, po ktorej dedila ako dedička zo zákona. Súd mal za
preukázané, že v zmysle dedičského rozhodnutia po F. F. došlo k dohode dedičov (okrem iného) o tom,
že nehnuteľnosť evidovanú na LV č. XXXX pre k.ú. B. nadobudne do výlučného vlastníctva žalovaná,
avšak s povinnosťou vyplatiť ustupujúce dedičky (vrátane C. B.) hodnotu ich podielu (C. B. podiel vo

výške 1/3-ina), a to v prípade akéhokoľvek prevodu nehnuteľnosti alebo výnosov z tejto nehnuteľnosti.
Z tohto dedičského rozhodnutia je zrejmé, že právnej predchodkyni žalobcov vznikla bezodplatným
prevodom vlastníckeho práva, t.j. na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľnosti
bol povolený dňa 17.9.2021, ktorý realizovala žalovaná v prospech tretej osoby (M. N.), pohľadávka
voči žalovanej. Súd preto ustálil, že žalobcovia si uplatňujú voči žalovanej nárok titulom pohľadávky ich

právnej predchodkyne.

24. Súd prvej inštancie považuje za podstatné zhrnúť svoje doterajšie závery a poukázať na skutočnosti,
ktoré považoval za nesporné aj do času vyhlásenia prvého (zrušeného) rozsudku. Súd prvej inštancie
už v danom rozsudku ustálil, že okruh dedičov po C. B., G. F. je nesporný, t.j. že jej právnymi nástupcami

sú žalobcovia v rade 1/ až 3/, pričom dcéra poručiteľky H. I. bola nesporne vydedená. Preto je zrejmé, že
právny názor súdu prvej inštancie bol vo vzťahu k okruhu dedičov po C. F. zhodný s názorom vyjadreným
v uznesení odvolacieho súdu (odsek 21), t.j že okruh dedičov zostáva ustálený v rámci základného
dedičského konania a takýto zostáva aj pre prípad dodatočného dedičského konania. Túto skutočnosť
súd prvej inštancie nepovažoval za spornú. Za spornú považoval potrebu prejednania pohľadávky C.

B., G. F. vyplývajúcej z dedičského rozhodnutia po jej matke – F. F., nakoľko mal za to, že priamo –
žalobou o zaplatenie, nemožno uplatňovať pohľadávky, ktoré neboli predmetom dedičského konania,
t.j. uvedené zostalo predmetom opätovného posúdenia súdom prvej inštancie.

25. Žalobcovia (a následne aj odvolací súd) poukázali na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho

súdu SR a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/96/2000 z 26.11.2003, ktoré bolo následne
zverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR pod R 45/2005, ktorého právna veta
znie nasledovne: „Rozhodnutie o vysporiadaní dedičstva, podľa ktorého sa preberateľom dedičstva -
poľnohospodárskych pozemkov stáva jeden z dedičov s tým, že v prípade scudzenia pozemkov za
náhradu sa táto rozdelí v rovnakom pomere medzi všetkých dedičov, možno považovať za obdobu

(analógiu) zmluvy (dohody), ktorá zakladajúc majetkové právo zaväzuje nielen jej účastníkov, ale aj
ich právnych nástupcov, a ktorá im umožňuje domáhať sa práv, resp. nárokov ňou založených, ak
sa stanú splatnými.“ K rozsudku sp.zn. 5Cdo/96/2000 súd poznamenáva, že uvedené rozhodnutie
je súčasťou Zbierky rozhodnutí a stanovísk NSSR, ktoré predstavujú ustálenú rozhodovaciu praxNajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, vydávanej Najvyšším súdom Slovenskej
republiky od 1. 1. 1993. S ohľadom na uvedené súd opätovne podrobil predmetnú vec súdnemu
prieskumu aj s ohľadom na právny názor Najvyššieho súdu SR. Z obsahu predmetného rozhodnutia

NS SR vyplýva, že nejde o absolútne totožnú situáciu, aká je predmetom tohto konania. V tamojšej
veci bol nárok dedičov – žalobcov uplatnený voči právnym nástupcom povinného dediča – žalovaným.
V prejednávanej veci sp.zn. 46C/56/2023 naopak, sú žalobcovia právnymi nástupcami oprávnenej
dedičky, t.j. dedičky, ktorej prináležal výplatok v prípade scudzenia nehnuteľnosti povinnej dedičky
– žalovanej. Rovnaká situácia je aj vo veci sp.zn. 8Cdo/109/2018 z 8.8.2019, v ktorej súd taktiež

vychádzal zo záverov ustálených v rozhodnutí sp.zn. 5Cdo/96/2000. Nad rámec rozhodnutia sp.zn.
5Cdo/96/2000 v tomto rozhodnutí Najvyšší súd SR s odkazom na predošlé rozhodnutie konštatoval,
že „podľa tohto uznesenia tiež platí, že v dedičskom rozhodnutí je povinnosť určená takým spôsobom,
ktorý umožňuje vyčíslenie bez akejkoľvek pochybnosti, čo dokumentuje aj petit samotnej žaloby.“. Súd
sa teda zaoberal aj otázkou výšky podielov, ktoré by prináležali žalobcom titulom dedenia po ich právnej
predchodkyni C. B.. V dedičskom rozhodnutí po F. F. (matke C. B.) sp.zn. 37D/516/2017 bolo určené,

že E. F. nadobúda podiel 1/1-ina nehnuteľnostiam v k.ú. B. evidovaných na LV č. XXXX v celosti
s povinnosťou vyplatiť ustupujúcim dedičom – C. B. a J. K. v prípade akéhokoľvek bezodpolatného
prevodu nehnuteľnosti alebo jej časti každému jeho zákonných podiel zo všeobecnej ceny nehnuteľnosti
v čase prevodu po odpočítaní účelne a nevyhnutne vynaložených nákladov, a to do troch dní odo
dňa prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že dedičia

po F. F. sú dedičmi v I. dedičskej skupine a výslovne je uvedené, že podiel jednotlivých dedičov je
u každého vo výške 1/3-ina, čo zodpovedá aj § 473 OZ a podielom dedičov v prvej dedičskej skupine.
Súd má za to, že výška podielu právnej predchodkyne žalobcov je nesporne 1/3-ina, t.j. povinnosť
vyplatenia určená v dedičskom rozhodnutí je povinnosť určená bez akýchkoľvek pochybnosti. Súd
zároveň zdôrazňuje, že C. B. zomrela v roku 2019, t.j. dva roky po svojej matke F. F.. V zmysle

uznesenia o dedičstve sp.zn. 37D/30/2019 po C. B. vyplýva, že došlo k schváleniu dohody dedičov
o vyporiadaní dedičstva. Súd prvej inštancie ustálil s ohľadom na rozhodnutie NS SR sp.zn. R45/2005,
že z obsahu tohto rozhodnutia je zrejmé, že zákonnými dedičmi sú žalobcovia v rade 1/ až 3/ v I.
dedičskej skupine. Podľa § 473 ods. 1 OZ platí, že v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel,
každý z nich rovnakým dielom. S ohľadom na uvedené a bez ohľadu na skutočnosť, že dedičia

uzavreli dedičskú dohodu, súd ustálil, že podiely žalobcov ako dedičov prvej dedičskej skupiny sú
rovnaké. Traja dedičia po C. F. tak dedia každý z nich v podiele 1/3-ina. S ohľadom na uvedené
skutočnosti má súd za to, že aktívna legitimácia žalobcov je v zmysle právneho názoru vyjadreného
v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR daná. Súd konštatuje, že analogicky je možné aplikovať právnu
vetu týkajúcu sa vymedzenia výšky podielu žalobcov a v súlade s ustanovením § 473 OZ vymedziť

výšku podielu každého zo žalobcov na vyplatenie nároku jednotlivých žalobcov z dedičstva po F. F.,
ktoré prináležalo nesporne v zmysle dedičského rozhodnutia právnej predchodkyni žalobcov – C. B..
Takýto výklad súdu prvej inštancie potom korešponduje s právnym názorom Najvyššieho súdu SR
vyjadrenom v rozhodnutí sp.zn.8Cdo/109/2018 (odsek 23), v ktorom tento uvádza: „...ak v súdnom
konaní zo zmluvy (dedičskej dohody), ktorá zakladá majetkové právo ustupujúcich dedičov, resp. ich

právnych nástupcov na vyplatenie dohodnutej náhrady pre prípady predaja (scudzenia) nehnuteľnosti,
ktorá v dedičskom konaní pripadla iba jednému z dedičov, vystupuje niekoľko povinných osôb (ako
právni nástupcovia dediča, ktorému pripadlo dedičstvo) alebo oprávnených osôb (ustupujúci dedičia,
príp. ich právni nástupcovia), každá z nich koná sama za seba - § 76 C.s.p. (každá z nich má
samostatné majetkové právo). Navyše nebolo potrebné, aby toto majetkové právo muselo byť najskôr,

po smrti ustupujúcich dedičov, predmetom dedičského konania po nich, nakoľko dedič môže žalovať
dlžníka poručiteľa priamo žalobou na plnenie a nie je pre tento prípad potrebné, aby bola pohľadávka
najprv „prededená“ (k tomu pozri § 212 ods. 1 C.m.p., resp. 175y ods. 1 O.s.p. účinného do 30.
júna 2016). Dedičstvo sa totiž nadobúda smrťou poručiteľa, pričom osvedčenie o dedičstve má iba
deklaratórny charakter. Ani smrť poručiteľa nemá za následok spočívanie premlčacej doby v zmysle §

112 Občianskeho zákonníka.“ Súd teda ustálil, že podiel právnej predchodkyne žalobcov na výplatku
z bezodplatného prevodu nehnuteľnosti evidovaných na LV č. XXXX pre k.ú. B. žalovanou predstavuje
1/3-inu, pričom každý zo žalobcov má z podielu ich právnej predchodkyne nárok na podiel vo výške
1/3-ina.

26. Vo vzťahu k hodnote nehnuteľností, z ktorej žiadajú žalobcovia výplatok, súd uvádza, že táto
bola do času pojednávania po rozhodnutí odvolacieho súdu, t.j. do 11.12.2024 medzi stranami
nesporná. Na pojednávaní dňa 11.12.2024 však právna zástupkyňa žalovanej namietala hodnotu
nehnuteľnosti a tvrdila, že žalovaná spochybňuje výšku žalovanej pohľadávky. Uvedené odôvodnilatým, že žalobcovia vychádzali z ňou predloženého znaleckého posudku, kde hodnota nehnuteľnosti
predstavuje sumu 81.149,57 Eur, od ktorej žiadala odpočítať výšku nákladov vyhotovenia znaleckého
posudku.Súdsohľadomnatútoargumentáciuustálil,žehodnotanehnuteľnostijenapriekkonštatovaniu

jej pochybnosti žalovanou nesporná. V prvom rade je nutné uviesť, že žalovaná žiada vychádzať
z hodnoty nehnuteľnosti určenej v posudku pred zaokrúhlením, t.j. nesporí samotný záver znalca, ktorý
iba sumu zaokrúhlil. Zároveň súd zdôrazňuje, že v zmysle § 186 ods. 2 CSP platí, že na zmeny
v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. Pokiaľ teda žalovaná
doposiaľ, t.j. ani v čase pojednávania dňa 17.4.2024, ani vo vyjadrení k odvolaniu voči rozsudku

nenamietala hodnotu nehnuteľnosti, svoje skutkové tvrdenia v štádiu po rozhodnutí odvolacieho súdu
nemôže meniť, a to ani po vstupe právnej zástupkyne do konania. Totožný záver vyjadril aj Krajský súd
v Žiline v uznesení sp.zn. 9Co/122/2020 zo dňa 29.4.2021. Na účely priznania nároku žalobcov súd
vychádzal z hodnoty nehnuteľnosti pred zaokrúhlením, t.j. zo sumy 81.359,57 Eur, nakoľko táto bola
takto určená v znaleckom posudku (a následne bolo zaokrúhlená).

27. Pokiaľ súd ustálil, že hodnota bezodplatne prevedenej nehnuteľnosti predstavuje v zmysle
znaleckého posudku č. 64/2023 sumu 81.359,57 Eur, podiel právnej predchodkyne žalobcov v zmysle
dedičského rozhodnutia po F. F. predstavuje sumu 27.119,85 Eur (1/3-nu z uvedenej hodnoty). Každý zo
žalobcov má nárok na vyplatenie svojho podielu vo výške 1/3-ina z tejto sumy, čo predstavuje 9.039,95
Eur. S ohľadom na uvedené súd žalovanú zaviazal, aby žalobcovi v rade 1/ zaplatila sumu 9.039,95 Eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.039,95 Eur od 21.9.2021 do zaplatenia,
žalobcovivrade2/sumu9.039,95Eurspolusúrokomzomeškaniavovýške5%ročnezosumy9.039,95
Eur od 21.9.2021 do zaplatenia, žalobcovi v rade 3/ sumu 9.039,95 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 9.039,95 Eur od 21.9.2021 do zaplatenia, a to všetko do 60-tich dní
od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti (predstavujúcej rozdiel medzi zaokrúhlenou sumou

hodnoty nehnuteľnosti a sumou priznanou – t.j. sumou pred zaokrúhlením) súd žalobu zamietol.

28. Žalobcovia si v konaní zároveň uplatnili nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
z dlžnej sumy od 21.9.2021 do zaplatenia. Žalovaná sa do omeškania s úhradou sumy vyplatenia za
bezodplatný prevod nehnuteľnosti dostali v zmysle dedičského rozhodnutia po F. F., uplynutím troch

dní odo dňa prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti: Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. B. vyplýva,
že M. N. nadobudla spornú nehnuteľnosť dňa 17.9.2021, t.j. žalovaná bola povinná vyplatiť žalobcov
do 20.9.2021. Do omeškania sa dostala nasledujúci deň, t.j. od 21.9.2021. Súd preto žalobcom priznal
aj nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročnej zo súdom priznaného plnenia (9.039,95
Eur u každého zo žalobcov) od 21.9.2021 do zaplatenia. Výška zákonného úroku je súdu známa

z úradnej činnosti a vyplývaz § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. V časti úrokov z omeškania zo sumy
presahujúcim súdom priznané plnenie, súd žalobu zamietol.

29. Žalovaná žiadala (v prípade, že súd žalobe vyhovie) o splatnosť dlhu voči žalobcom v splátkach
po 50,- Eur u každého z nich. Súd má za to, že pri celkovej priznanej sume, t.j. sume 27.119,85 Eur

((3 x 9.039,95 Eur), by žalovaná splácala svoj dlh voči žalobcom 15 rokov, čo je s ohľadom na vek
žalovanej, vymožiteľnosť nárokov žalobcov a ekonomické faktory (inflácia a pod.) absolútne neprípustné
a nedôvodné. Zároveň súd zdôrazňuje, že okrem rozhodnutia o priznaní výšky starobného dôchodku
žalovaná neprodukovala žiaden dôkaz o tom, že nedisponuje iným majetkom, ktorý by mohla použiť
(prípadne speňažiť) na účely úhrady pohľadávky voči žalobcom. Určenie splatnosti v splátkach nie

je v danom prípade v kompetencii súdu. V zmysle podľa § 232 ods. 3 CSP je v kompetencii súdu
rozhodnúť s ohľadom na okolnosti prejednávanej veci tak, že súd môže v odôvodnených prípadoch určiť
dlhšiu (ako trojdňovú) paričnú lehotu. Súd má za to, že v konaní bolo od počiatku tvrdené a súd má
za preukázané (vlastnou lustráciou súdu v Sociálnej poisťovni ako aj rozhodnutím Sociálnej poisťovne
predloženým žalovanou), že žalovaná je poberateľkou starobného dôchodku v sume 643,70 Eur. Súd

preto túto skutočnosť zohľadnil v tom smere, že žalovanej uložil dlhšiu ako štandardnú 3-dňovú paričnú
lehotu na splnenie uloženej povinnosti zaplatiť žalobcom súdom určenú sumu, t.j. žalovaná je povinná
zaplatiť žalobcom v rade 1/ až 3/ každému sumu 9.039,95 Eur v lehote 60 dní, pričom táto lehota má
žalovanej slúžiť na zabezpečenie finančných prostriedkov na vyplatenie žalobcov.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.32. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Predmetom konania
bolo zaplatenie sumy 9.044,44 EUR s úrokom z omeškania. Súd priznal každému zo žalobcov sumu

9.039,95 Eur s úrokom z omeškania. Z hľadiska úspechu v konaní je tak procesný úspech žalobcov
je teda vo výške 9.039,95 Eur, t.j. 99,95 % (9.039,95 EUR/ 9.044,44 EUR x 100%). Procesný úspech
žalovanej je vo výške 4,49 EUR. Vzhľadom k predmetu konania je to 0,05 % (4,49 EUR / 9.044,44 EUR
x 100%). Čistý procesný úspech žalobcu s prihliadnutím na jeho procesný neúspech je vo výške 87,68
% (99,95 % - 0,05 %). Preto je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 99,9 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.