Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 23, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/85/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723204172
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6723204172.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, právnej veci manžela
(otca): A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. C. D. XXXX/XX, E. E., prechodne bytom F. G. XXXX/
XX, H. I., zastúpeného: AK Piliar s.r.o., so sídlom Medený Hámor 11, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
52 915 816, proti manželke (matke): J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, F., zastúpenej:

Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Pribinova 9, 940 02 Nové Zámky,
IČO: 36 813 401, v konaní o návrhu manžela na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom: G. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako
otec, v konaní zastúpeným kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, za
účasti Krajskej prokuratúry Banská Bystrica, so sídlom Partizánska cesta 1, 975 62 Banská Bystrica 1,
o odvolaní manželky (matky) proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 8P/269/2023-200 zo dňa 06.

februára 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 8P/269/2023-200 zo dňa 06. februára 2024 vo výroku II.
a III. z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) výrokom I. manželstvo rodičov maloletých detí
rozviedol; výrokom II. maloleté deti zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca, matke

maloletýchdetíurčilpovinnosťprispievaťnavýživumaloletéhoG.výživnýmvovýške100Eurmesačnea
na maloletého A. výživným vo výške 80 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou
rozsudku o rozvode manželstva, styk matky s maloletými deťmi neupravil; výrokom III. rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Okresný súd citujúc § 1 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákona o rodine“), § 18 zákona o rodine, § 23 zákona o rodine, § 24 ods. 1, 2 zákona o rodine,
§ 24 ods. 1 zákona o rodine, § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zákona o rodine, § 63 ods. 3 zákona o rodine,
§ 75 ods. 1 zákona o rodine, § 76 ods. 1 zákona o rodine, § 217 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) mal preukázané, že návrh
na rozvod manželstva rodičov maloletých detí je dôvodný, pretože rodičia nebývajú spolu v spoločnej
domácnosti, spoločne nehospodária, nemajú intímny vzťah. Okrem týchto skutočností k sebe necítia

žiadnu náklonnosť, obaja označili manželstvo za nefunkčné. Ani jeden z manželov nevidel nádej na
obnovenie manželského spolužitia. Okresný súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.

3. K úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva
okresný súd uviedol, že vždy je najvhodnejšia striedavá, resp. spoločná forma osobnej starostlivosti
rodičov, ktorú možno nariadiť len v prípade, ak rodičia medzi sebou vychádzajú takým spôsobom,

že by striedavá starostlivosť bola v prospech maloletých detí. Za týmto účelom okresný súd poskytol
účastníkom lehotu dlhšiu ako 2 mesiace od prvého pojednávania. V určenom časovom úseku sa malopreukázať, či vzťahy medzi rodičmi sú na takej úrovni, aby mohla byť nariadená striedavá starostlivosť
o maloleté deti. Okresný súd poukázal na to, že matka vo svojom vyjadrení žiadala maloleté deti na
čas po rozvode manželstva zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otcovi uložiť povinnosť prispievať na

výživu maloletých detí po 500 Eur mesačne na každé z maloletých detí. Na poslednom pojednávaní,
ale matka uviedla, že nemá zabezpečené bývanie na takej úrovni, aby bolo vyhovujúce pre maloleté
deti. Podľa okresného súdu matka žiadnym spôsobom nepreukázala, že v prípade zverenia maloletých
detí do jej osobnej starostlivosti, by maloleté deti mali vytvorené vhodné podmienky, a to predovšetkým
bytové. Okresný súd poukázal na tú skutočnosť, že medzi rodičmi nebolo sporné, že maloleté deti

majú určité zdravotné problémy, najmä čo sa týka logopedických problémov, ako aj iných zdravotných
problémov. Za týmto účelom sú sledované v ambulanciách ORL, chodia na logopédiu, absolvujú aj
iné vyšetrenia. Matka nepreukázala, že v prípade zverenia maloletých detí do jej osobnej starostlivosti,
by bola maloletým deťom naďalej poskytovaná zdravotná starostlivosť, keď poukázala na to, že jej
prvoradým záujmom je odísť z E. E., respektíve zo K. do L. K.. Rovnako matka nepreukázala, kde
by v prípade zmeny bydliska bývala. Pokiaľ šlo o preukázanú možnosť matky bývať v jednoizbovom

byte svojho otca, okresný súd nemal preverené, či takéto bývanie je vhodné pre maloleté deti, keďže
matka aktuálne býva v trojizbovom byte a podľa jej vyjadrenia takéto bývanie nie je úplne vhodné pre
maloleté deti. Okresný súd zároveň poukázal na to, že aj byt, v ktorom matka býva, je prenajímaný
otcom maloletých detí a predmetná zmluva je uzavretá len do 29.02.2024, teda približne 7 týždňov odo
dňa rozhodnutia. Matka nepreukázala žiadne iné bydlisko, kde by mohla bývať, pričom je dobrou vôľou

otca, že môže bývať v tomto byte aj s maloletými deťmi. Otec maloletých detí uvedený byt hradí. Na tieto
podmienkyokresnýsúdpoukázalsodkazomnarozhodnutieKrajskéhosúduvŽiline,ktorývňomvyslovil
názor, že pre záver súdu o určení najvhodnejšej formy a rozsahu styku rodičov s maloletými deťmi, je
potrebné prihliadať na ich vek, zdravotný stav, vzťah k rodičom, denný režim, predškolské povinnosti,
aj na okolnosti na strane rodičov, najmä ich vzájomný vzťah, hospodárske možnosti, rodinné pomery.

Vzhľadom na vyslovený názor krajského súdu sa okresný súd vysporiadal s týmito skutočnosťami a
mal za to, že maloleté deti sú pomerne v útlom veku 6 a 4 rokov a je pre ne najvhodnejšie, ak zostanú
v prostredí, na ktoré sú zvyknuté, kde chodia do školy, kde im je poskytovaná zdravotná starostlivosť.
Zo strany matky nebola tvrdená ani preukázaná skutočnosť, že by maloletým deťom v súčasnosti
nebola poskytovaná adekvátna zdravotná starostlivosť. Tiež nebolo preukázané, že počas doby, keď sú

maloleté deti akoby v striedavej osobnej starostlivosti rodičov, by zo strany otca dochádzalo k nejakému
zanedbávaniu povinností, čo sa týka bežného života maloletých detí. Z tohto dôvodu mal okresný súd
za to, že čo sa týka vzťahu rodičov k maloletým deťom a naopak, u obidvoch rodičov a maloletých detí
je tento vzťah vyvážený, na úplne rovnakej úrovni, preto je potrebné porovnávať tie skutočnosti, ktoré sú
medzi rodičmi maloletých detí rozdielne. Podľa okresného súdu, keďže nedošlo k uzavretiu rodičovskej

dohody vo veci striedavej osobnej starostlivosti, bolo možné konštatovať, že lepšie podmienky sú v
súčasnostinastraneotca.Otecžiadal,abymaloletédetibolizverenédostriedavejosobnejstarostlivosti,
avšak s podmienkou, že by matka bývala v E. E., respektíve vo K. a navrhol, že bude platiť výživné na
maloleté deti po 300 Eur mesačne na každé z nich. Okresný súd potreboval za nevyhnutné poukázať
na to, že otec, ktorý by mal deti v striedavej osobnej starostlivosti, by maloletým deťom platil výživné

vo výške 600 Eur mesačne, čo je pomerne vysoká suma, avšak matka vo svojom vyjadrení požadovala
určiť výživné na maloleté deti po 500 Eur mesačne na každé dieťa s tým, že otec by sa mohol s
maloletými deťmi stretávať formou rozšíreného styku. Pre okresný súd bolo nepochopiteľné, ako môže
matka minúť na maloleté deti približne 1.000 Eur za 2 týždne a pripomenul, že vyživovaciu povinnosť má
aj matka maloletých detí. Z tohto dôvodu napríklad, ak by matka mala prispievať na maloleté deti 200

Eur výživným počas dvoch týždňov a otec by mal zaplatiť 1.000 Eur na deti, potom by suma výživného
oboch rodičov na dva týždne predstavovala sumu až 1.200 Eur. Z tohto dôvodu sa okresnému súdu
javilo, že matka ako keby chcela zverenie maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti len z toho
dôvodu, aby okresný súd mohol určiť čo najvyššiu vyživovaciu povinnosť.

4. Okresný súd nenašiel žiadne osobnostné prekážky, prečo by tomu ktorému rodičovi nemali byť
zverené maloleté deti do osobnej starostlivosti. Toto zverenie bolo podmienené tým, že súčasnosti
je zabezpečená výchova maloletých detí otcom, vzhľadom na to, že matka nepreukázala, kde
by s maloletými deťmi bývala, nepreukázala ani to, že by starostlivosť o maloleté deti v prípade
odsťahovania sa matky s maloletými deťmi do L. K., bola zabezpečená. Taktiež matka nepreukázala ani

skutočnosť, že by maloleté deti v prípade zverenia do jej osobnej starostlivosti, mohli spolu chodiť do
škôlky ako je tomu teraz, ale naopak v prípade presťahovania do L. K. matka prezentovala, že by jedno
dieťa chodilo do jednej škôlky a druhé do druhej. Podľa okresného súdu by toto neprispelo k pozitívnemu
rozvoju maloletých detí, pretože by došlo k ich rozdeleniu. Okresný súd okrajovo apeloval opätovne narodičov,žerozhodnutieoúpravevýkonurodičovskýchprávapovinnostínemátrvalýcharakter:poukázal,
na to, že je potrebné pri maloletých deťoch zachovať, čo najväčší kontakt s rodičmi, avšak, a to iba za
podmienky, že rodičia budú chcieť, aby maloleté deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti

s tým, že sa musí zlepšiť vzájomná komunikácia rodičov a musí dôjsť k dohode o výkone rodičovských
práv k maloletým deťom.

5. Čo sa týka výšky vyživovacej povinnosti vychádzal okresný súd z odporúčania Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky v rámci Projektu opatrení na podporu reformy štruktúry

a optimalizácie procesov v rodinnoprávnej agende, ktorá sa postupne zavádza v rámci Slovenskej
republiky, na základe ktorej je potrebné určovať výživné predovšetkým s prihliadnutím na čistý príjem
povinného rodiča. Vo vzťahu k maloletému G. určil výživné vo výške 14 % z čistého príjmu matky a vo
vzťahu k A. vo výške 12 % z čistého príjmu matky, čo predstavuje vyživovaciu povinnosť matky vo výške
26 % z jej príjmu. Okresný súd mal ustálený čistú mesačnú priemernú mzdu matky na sume 679 eur,
a preto určil výživné na maloletého G. vo výške 100 Eur a na maloletého A. vo výške 80 Eur.

6. Vo vzťahu k úprave styku okresný súd poukázal na to, že by podľa neho bolo aktuálne
kontraproduktívne, aby bol upravený styk súdnym rozhodnutím, pretože z vyjadrenia otca vyplýva, že
tento sa bude snažiť s matkou dohodnúť. Zo strany oboch rodičov bolo potvrdené, že realizujú striedavú
osobnú starostlivosť, ktorá sa realizovala podľa okresného súdu viac menej len z dobrej vôle otca, ktorý

umožnil matke plnohodnotné stretávanie s maloletými deťmi približne v rovnakom rozsahu, ako mal
on, to znamená, že aj keď otec mohol matku v stretávaní úplne obmedzovať v zmysle neodkladného
opatrenia, uvedomujúc si zrejme potreby maloletých detí umožňoval matke styk s maloletými deťmi v
potrebnom rozsahu. Na základe aj tej skutočnosti, že matka tvrdila, že chce byť s maloletými deťmi v
čo najväčšom rozsahu, tak by bolo kontraproduktívne, aby súd určil styk, že maloleté deti budú zverené

otcovi a napríklad štandardnú úpravu styku, že druhý rodič sa môže s deťmi stretávať každý párny,
respektíve nepárny víkend od piatku do nedele + sviatky ako aj cez prázdniny. Takto by bola matka podľa
okresnéhosúduukrátenávrámcistykusmaloletýmideťmipodľasvojichpredstáv.Okresnýsúdzdôraznil
aj tú skutočnosť, že tak ako si matka predstavovala, že by maloleté deti boli zverené do jej starostlivosti,
avšakstykbybolurčenývrovnakomrozsahumedzirodičmi,takútostarostlivosťpotomnemožnooznačiť

za osobnú starostlivosť jedného rodiča, pretože de facto ide o striedavú osobnú starostlivosť. Na základe
tých skutočností, že bolo preukázané, že v súčasnosti sa rodičia vedia dohodnúť vo veci úpravy styku
s maloletými deťmi, bolo podľa okresného súdu najvhodnejšie, aby úprava styku nebola určená a aby
dochádzalo k dohode medzi rodičmi. Pripomenul, že v prípade, ak takáto úprava styku medzi rodičmi
sa začne komplikovať, tak toto nebráni podať návrh na autoritatívne rozhodnutie súdu v otázke styku.

K návrhu kolízneho opatrovníka, ku ktorému sa pripojila matka, na nariadenie pedo-psychologického
znaleckého posudku vo veci, okresný súd konštatoval, že takýto dôkaz nebol potrebný na rozhodnutie,
nakoľkonariadeniepedo-psychologickéhoposudkunebolovhodnévzhľadomkvekumaloletýchdetíako
aj k tomu, že v konaní nebola spochybňovaná schopnosť otca vychovávať maloleté deti ani schopnosť
matky o maloleté deti zabezpečovať starostlivosť. O tom, že obidvaja rodičia majú predpoklady na

výchovu maloletých detí svedčí aj samotné správanie rodičov, a to, že už približne od novembra, a to aj
v čase, keď bolo vydané neodkladné opatrenie okresným súdom potvrdené Krajským súdom v Žiline,
dochádzalo k výchove maloletých detí približne u obidvoch rodičov v rovnakom rozsahu, čo znamená
tú skutočnosť, že obidvaja rodičia sa vedia riadne postarať o maloleté deti a neboli signalizované
žiadne pochybenia zo strany matky ani otca maloletých detí. Okresný súd opätovne zopakoval, že

najdôležitejším kritériom pre jeho rozhodnutie boli tie skutočnosti, že matka chcela s maloletými deťmi
odísť z ich prirodzeného prostredia, odniesť ich zo škôlky, do ktorej v súčasnosti obidve maloleté deti
chodia ako aj to, že matka poukázala na to, že by mala odísť do L. K., kde mala pracovnú zmluvu
uzatvorenú len do marca 2024 a tá skutočnosť, že matka v súčasnosti nepreukázala, kde by mohla s
maloletými deťmi bývať, pretože fakticky v súčasnosti býva v prenajatom byte, kde je zmluvný vzťah

založený medzi otcom a prenajímateľom a ktorý sa končí 29.02.2024. Podľa okresného súdu nebolo
preukázané, kde by matka s maloletými deťmi išla bývať v prípade, ak by boli zverené maloleté deti do
jej osobnej starostlivosti. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) tak, že žiadnemu účastníkovi
nepriznal trovy konania.

7. Proti výroku II. rozsudku okresného súdu podala odvolanie matka v zmysle § 365 ods. 1 písm. e), g) a
h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)
v spojení s § 62 ods. 1 CMP. Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že maloletéhoG. a maloletého A. zverí na čas po rozvode manželstva do jej osobnej starostlivosti. Otec bude povinný
prispievať na výživu maloletých detí tak, ako to vyplynie z vykonaného dokazovania, alternatívne, aby
maloleté deti zveril na čas po rozvode manželstva do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov

s tým, že otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti každý týždeň od nedele od
18:hod. do štvrtka do 08:00 hod. a ona bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti od
štvrtka od 08:00 hod. do nedele do 18:hod.. Vo svojom odvolaní namietala predovšetkým to, že okresný
súd pri rozhodovaní neprihliadol na najlepší záujem maloletých detí, rozsudok súdu prvej inštancie je
predčasný, vynesený bez toho, aby okresný súd vykonal riadne dokazovanie vo veci. Okresný súd

neviedol účastníkov k dohode, nesnažil sa svojím pôsobením odstrániť rozpory medzi účastníkmi tak,
aby dospeli k uzavretiu rodičovskej dohody a v konečnom dôsledku rozhodol rozsudkom prekvapivým,
ku ktorému neboli v rámci konania vykonané potrebné dôkazy. Okresný súd zveril maloleté deti do
osobnej starostlivosti otca poukazujúc na to, že v súčasnosti sú u neho lepšie podmienky. V odôvodnení
napadnutéhorozsudkuvšakokresnýsúdnekonkretizuje,včomsúvsúčasnostilepšiepodmienkyuotca,
ani na podklade akých dôkazov dospel k tomuto záveru. Len z kontextu odôvodnenia napadnutého

rozsudku možno mať za to, že okresný súd týmito lepšími podmienkami mal na mysli zrejme lepšie
ekonomické podmienky, lebo inými predpokladmi sa v skutočnosti ani nezaoberal.

8.Matkauviedla,ževodôvodnenínapadnutéhorozsudkusaokresnýsúdzaoberátým,ženepreukázala,
kdebyvprípadezvereniamaloletýchdetídojejstarostlivostibývala.Faktomvšakje,žemázabezpečené

bývanie v E. E., kde s maloletými deťmi trávi čas aj v súčasnosti, je riadne zamestnaná, preto nie je
dôvod,abyokresnýsúdmalpochybnosť,ženiejeschopnámaloletýmdeťomzabezpečiťbývanie.Počas
konania nevedela a ani nemala odkiaľ vedieť, že okresný súd má túto skutočnosť nepreukázanú. Keď
okresný súd sa na ďalšie možnosti bývania v jej prípade ani nedotazoval, nepovažovala za potrebné
preukazovať okresnému súdu, kde bude bývať, keď jej skončí aktuálna nájomná zmluva, pretože súd

má pri rozhodovaní vo veci vychádzať zo stavu, ktorý je v čase vyhlásenia rozsudku. Je pravdou, že
na pojednávaní 06.02.2024 uviedla, že jej súčasný byt sa jej nezdá vhodný, lebo je tam veľmi malá
izba a maloleté deti sa v nej nevedia dobre hrať, čo vnímala ako rozdiel v porovnaní s domom, v ktorom
býva otec. To však neznamená, že v predmetnom byte sa nedá žiť a starať sa o maloleté deti tak,
ako to vyhodnotil súd prvej inštancie, keď jej tvrdenie použil ako podklad pre rozhodnutie a uviedol, že

ona sama uviedla, že v súčasnosti nemá zabezpečené vhodné bývanie. Podľa matky je absurdné, aby
ekonomická stránka bola rozhodujúcim kritériom pre to, ktorému rodičovi bude maloleté dieťa zverené
a bez toho, aby sa vôbec zaoberal ostatnými rodičovskými zručnosťami a predpokladmi. Rozhodujúcim
kritériom v tomto smere by podľa nej mali byť predovšetkým citové väzby detí k rodičom, osobnostné
charakteristiky rodiča, a tiež schopnosť rodiča viesť deti k tomu, aby rešpektovali aj druhého rodiča. Je

toho názoru, že v tomto smere spĺňa predpoklady na výchovu maloletých detí lepšie ako otec, avšak
akceptuje,žepredefinitívnerozhodnutievovecibybolopotrebnévykonaťďalšiedokazovanie.Vodseku
34. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd uvádza, že jej prvoradým záujmom je odísť z E.
E., respektíve K. do L. K., avšak ona sa nikdy takto nevyjadrila. Nie je zrejmé, z čoho súd prvej inštancie
dospel k záveru, že jej prvoradým záujmom je odísť do L. K.. Je síce pravdou, že na informatívnom

stretnutí rodičov sa vyjadrila, že by chcela žiť s maloletými deťmi v L. K., lebo tam má zázemie a rodinu,
avšak jej prvoradým záujmom je starať sa o deti a byť v ich blízkosti. Je potrebné si zároveň uvedomiť,
že toto informatívne stretnutie sa konalo 21.11.2022 a od tej doby akceptovala, že maloleté deti ostanú
v E. E.. Tu aktuálne býva. Prácu, ktorú mala dohodnutú v L. K. zrušila. Rovnako riadne v E. E. chodí
s deťmi k lekárovi, sprevádzala maloletého počas operácie v nemocnici. Len raz zrušila maloletému

synovi termín u logopéda, na podklade čoho ju otec a aj okresný súd vykresľuje ako nezodpovednú
matku. Okresný súd rovnako neskúmal jej aktuálny postoj, čo sa týka skutočnosti, kde by s maloletými
deťmi žila, pokiaľ by jej boli zverené.

9. Matka v odvolaní ďalej uviedla, že okresný súd jej vyčítal aj požadovanú výšku výživného, ktorú

navrhla vo svojom návrhu, hoci tento návrh vychádzal z pôvodnej dohody rodičov. Sám otec navrhoval
výživné vo výške 300 Eur na dieťa v prípade striedavej osobnej starostlivosti, preto v týchto intenciách
výživné 500 Eur na dieťa pre prípad výlučnej starostlivosti, sa jej nejavilo ako prehnané výživné. V
danej veci nebolo výživné kľúčovým aspektom i keď tvrdenie súdu, že: „matka, akoby chcela zverenie
maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti len z toho dôvodu, aby súd mohol určiť čo najvyššiu

vyživovaciu povinnosť otca“ je pre ňu urážajúce a dehonestujúce. Domnieva sa, že okresný súd by
sa mal takýchto vyjadrení vo vzťahu ku ktorémukoľvek účastníkovi konania zdržať. Výška vyživovacej
povinnosti aj pre prípad, že by maloleté deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti, by bola určená
okresným súdom, a teda v konečnom dôsledku ani nie je rozhodné, akú sumu v návrhu uviedla. Nadrámecuvedenéhopodotkla,ževýškavýživnéhonikdynebolaprekážkoutoho,abysasotcommaloletých
detí dohodla. Ako podmienku striedavej osobnej starostlivosti uviedla, že by chcela, aby s ňou otec detí
slušnejšie komunikoval a nebol voči nej direktívny. Pokiaľ s otcom aj riešila ekonomickú stránku svojho

ďalšieho fungovania, je to prirodzené, nakoľko po rozvode sa nachádza v ekonomicky zložitejšej situácii.
Preto záver okresného súdu o jej pohnútke získať čo najvyššie výživné je celkom nepochopiteľný.
V danej veci bolo preukázané, že od svojho rozchodu vo vzťahu k deťom realizovali s otcom striedavú
osobnú starostlivosť, čo aj okresný súd opakovane konštatuje v odôvodnení napadnutého rozsudku.
Z tohto dôvodu považuje rozhodnutie o zverení detí do výlučnej starostlivosti otca za prekvapivé

rozhodnutie, pretože pre takéto rozhodnutie neboli zo strany súdu vykonané dostatočné dôkazy. To, že
pre účely dohody žiadala otca o zmenu v komunikácii, ešte nie je dôvodom, pre ktorý by okresný súd
o striedavej osobnej starostlivosti nemohol rozhodnúť, keďže tento typ starostlivosti už mali nacvičený
a ako to opakovane uvádzal okresný súd, je v záujme detí, aby bolo zachované ich stabilné prostredie
a fungovanie. Navyše ona aj otec striedavú osobnú starostlivosť v niektorom štádiu konania navrhovali.

10. Okresný súd podľa matky pri zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti otca neupravil žiaden
jej styk s maloletými deťmi dôvodiac, že takto má umožnené stretávanie v rovnakom rozsahu ako otec,
teda fakticky konštatoval striedavú osobnú starostlivosť, zároveň jej však určil vyživovaciu povinnosť.
Okresný súd opakovane v odôvodnení rozsudku poukázal na „dobrú vôľu otca“, ktorý jej umožňuje
stretávanie s maloletými deťmi aj bez súdnej úpravy, hoci by nemusel. Nasledujúci deň po vyhlásení

rozsudku jej otec oznámil, že môže mať deti len 5 dní v priebehu dvoch týždňov a následne tento
interval zmenil len na predĺžený víkend. V takomto režime na základe jednostranného rozhodnutia otca
fungujú v súčasnosti, teda vidí maloleté deti iba každý druhý víkend. Otec neakceptuje, že maloleté
deti plačú, keď od nej odchádzajú, dokonca, keď prišla do domácnosti otca, zavrel pred ňou dvere
azavolalnaňupolicajnúhliadku.Jetohonázoru,žeokresnýsúdodprvéhopojednávanianaňuvzhliadal

ako na horšieho rodiča. Na dôkazy, ktoré predkladala, neprihliadal, na druhej strane otcom tvrdené
jej pochybenia nekriticky prijal bez toho, aby skúmal širšie súvislosti. Do konania predložila správu
z poradenského centra, v ktorej je vykreslená osobnosť otca ako manipulatívna, s prejavmi pasívne
agresívneho správania. Uvedené korešponduje aj s jej tvrdeniami, na ktoré od počiatku poukazovala,
že sa s otcom ťažko vie dohodnúť, lebo jej názor neakceptuje, a preto aj pre prípad striedavej osobnej

starostlivosti navrhla, aby súd presne určil intervaly stretávania každého rodiča s maloletými deťmi. Ani
tento návrh okresný súd neakceptoval a psychologickú správu dokonca vo vyhodnocovaných dôkazoch
ani neuviedol. Ani v jednom prípade neapeloval na otca, aby sa snažil s ňou komunikovať. Rovnako
okresný súd nereflektoval na vyjadrenia susedov a známych, ktoré prehlásenia boli priložené do spisu.

11. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku žiadnym spôsobom nevyhodnocoval väzby
maloletých detí vo vzťahu k rodičom. Na tieto otázky sa nedotazoval ani kolízneho opatrovníka a pri
rozhodnutí o zverení do starostlivosti otca sa obmedzil výlučne na hodnotenie ekonomickej stránky
rodičov. Vôbec nezobral do úvahy, že od marca 2023 sa denne starala o deti, keď bola na rodičovskej
dovolenke, otec bol v práci a aj z toho dôvodu je pre deti v tak útlom veku primárnou osobou ona a ich

vzájomnéodlúčenie,kuktorémuaktuálnedochádza,môžemaťnamaloletédetitrvalénásledky.Okresný
súd neakceptoval návrh na vykonanie znaleckého dokazovania, hoci ho navrhla kolízna opatrovníčka
práve z dôvodu, že na podklade dôkazov, ktoré boli doposiaľ vykonané, nebolo možné určiť, ktorý z
rodičov má vhodnejšie podmienky pre prípad zverenia maloletých detí do starostlivosti jedného z nich.
Okresný súd maloleté deti, hoci ich nikdy nestretol, nevypočul, konštatoval, že znalecký posudok nie je

potrebný a vo veci rozhodol bez ďalšieho sám.

12. Pokiaľ okresný súd uviedol, že striedavú osobnú starostlivosť považuje za najvhodnejšiu formu
starostlivosti, mal skúmať, za akých podmienok je možné o tejto starostlivosti rozhodnúť. Pokiaľ okresný
súd považoval za prekážku skutočnosť, že sa ako rodičia nevedia dohodnúť na spôsobe komunikácie

alebo intervale striedania detí, mal im odporučiť odbornú pomoc, mediáciu alebo konzultáciu tak, aby
v konečnom dôsledku bolo možné rozhodnúť o takejto forme starostlivosti, ktorá bude pre maloleté
deti najvhodnejšia. Zverenie maloletých detí návrh do jej osobnej starostlivosti navrhovala a navrhuje
predovšetkým s poukazom na tú skutočnosť, že v rámci komunikácie je menej konfliktnou osobou a
uvedomuje si záujem maloletých detí na tom, aby boli zachované väzby s oboma rodičmi. Zároveň je

menej pracovne vyťažená ako otec a vie sa deťom venovať vo väčšom rozsahu. O maloleté deti sa
doposiaľ osobne predovšetkým starala ona a je pre ňu nevyhnutné zachovať jej prítomnosť v živote
maloletých detí v čo najväčšom rozsahu. Pre odstránenie akýchkoľvek pochybností opätovne uviedla, že
akceptuje, že maloleté deti žijú v E. E. a navštevujú tu predškolské zariadenia ako aj lekára. Čo sa týkavyživovacej povinnosti v odvolaní mala matka za to, že okresný súd nevykonal podrobnejšie šetrenie
ohľadom zárobkových pomerov otca, ktorý je podnikateľom a rovnako ani ohľadom jeho oprávnených
výdavkov. Nevie preto uviesť, aké výživné by bolo primerané, preto navrhuje, aby určil výživné okresný

súd vo výške, ktorá plynie z prípadne doplneného dokazovania.

13. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
okresného súdu potvrdil, nakoľko od vydania uznesenia Okresného súdu Zvolen č. k. 8P 270/2023 zo
dňa 16.10.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 15CoP/144/2023

zo dňa 23.11.2023, nedošlo k takej zmene, ktorá by zakladala dôvod pre určenie inej úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Má za to, že okresný súd v konaní zvážil najlepší
záujem maloletých detí a rozhodnutie tento záujem v plnej miere zohľadňuje. Matka vo svojom odvolaní
dostatočne neodôvodnila ani nepreukázala negatívny dopad rozhodnutia na najlepší záujem maloletých
detí. Rozhodnutím okresného súdu sa v živote maloletých detí nič nezmenilo. Tieto naďalej bývajú vo
svojom dome, naďalej navštevujú svoju škôlku a absolvujú plánované vyšetrenia, chodia na krúžky

a s matkou majú pravidelný kontakt. Naďalej, aj po vydaní napadnutého rozsudku matka s maloletými
deťmi telefonuje (hovor/videohovor) minimálne dvakrát denne a s matkou o záležitostiach týkajúcich sa
maloletých detí pravidelne komunikuje. Naďalej matke zabezpečuje bývanie, v ktorom maloleté deti v
čase,keďsúsmatkou,taktiežbývajú.Maloletédetisúnapriekvýraznýmzmenámvichživotevporiadku.

14. Otec vo vyjadrení uviedol, že matka umelo vytvára dojem, že jej bráni v styku s maloletými deťmi,
čo popiera. Pokiaľ podľa matky okresný súd v konaní neskúmal osobnostné a povahové vlastnosti
oboch rodičov, nie je mu zrejmé, za akým účelom by okresný súd mal naďalej skúmať tieto skutočnosti,
pokiaľ sama matka uviedla, že je vynikajúci otec a jeho postavenie ako rodiča nikdy nespochybnila.
Kolízny opatrovník rovnako neznegoval ani jedného z rodičov, čo by založilo potrebu hlbšieho skúmania

osobnostných a povahových predpokladov pre výchovu maloletých detí. Rovnako v konaní vyplynulo, že
maloleté deti majú rovnaký citový vzťah k obom rodičom, čo bolo potvrdené aj kolíznym opatrovníkom.
V celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením okresného súdu, že v konaní nebolo potrebné nariadiť
nestrannéznaleckédokazovaniezaúčelomzisteniakvalityväziebmaloletýchdetíkukaždémuzrodičov.

15. Otec mal za to, že matka nesprávne chápe dôvody, pre ktoré okresný súd zveril maloleté deti do jeho
osobnej starostlivosti. Okresný súd pri skúmaní najlepšieho záujmu maloletých detí musí vyhodnocovať
nielen emocionálne väzby maloletých detí ku každému rodičovi, ale aj technické podmienky na výchovu,
starostlivosť a všestranný vývoj maloletých detí. Okresný súd mal v konaní preukázané, že maloleté deti
majú k obom rodičom vyvinutú rovnako silnú citovú väzbu, pričom rodičia sa navzájom v tejto otázke

ani nespochybnili. Úlohou okresného súdu bolo teda vyhodnotiť technické podmienky pre výchovu,
starostlivosť a všestranný vývoj maloletých detí. Tu bolo preukázané, že z jeho strany sú splnené všetky
predpoklady,abybolvprípadezvereniamaloletýchdetídojehoosobnejstarostlivostinaďalejzachovaný
najlepší záujem maloletých detí. V prípade matky okresný súd nemal preukázané, kde bude bývať,
či zostane žiť v E. E., nakoľko jej v marci 2024 končí pracovná zmluva a o inej práci okresný súd

neinformovala. Na pojednávaní matka uviedla, že mu dala podmienky, za ktorých pristúpi k striedavej
starostlivosti, a teda, že jej zabezpečí adekvátne bývanie, alebo jej na bývanie bude finančne prispievať,
bude jej dávať výživné a súčasne jej zabezpečí auto. V závere svojej výpovede uviedla, že o striedavú
osobnú starostlivosť nemá záujem a žiada maloleté deti zveriť do svojej osobnej starostlivosti.

16. Okresná prokuratúra Zvolen vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky navrhla, aby odvolací súd
zrušil odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku II. a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie
a rozhodnutie v časti o úprave pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva.
Okresný súd v rámci dokazovania vychádzal z tvrdení otca a matky, ktoré boli čo sa týka starostlivosti
o maloleté deti rozporné a rozporuplné. Okresný súd nezisťoval u matky jej bytové pomery po rozvode

manželstva, dostatočne nezisťoval jej majetkové pomery, v podstate vychádzal len z toho, že matka má
trvalý pobyt mimo trvalého pobytu maloletých detí. Otec má uvádzaný trvalý pobyt rovnaký ako maloleté
deti. Z napadnutého rozsudku ďalej vyplýva, že maloleté deti navštevujú materskú školu, súkromné
Detské centrum M. B. B., ale v napadnutom rozsudku nie je uvedené v akej obci. Prokurátor okresnej
prokuratúry uviedol, že zrejme sa jedná o materskú školu v E. E.. Maloleté deti navštevujú lekárov

v E. E.. Len zo správ o povesti je zistiteľné, že otec maloletých detí býva prechodne na adrese F.
G. XX, H. I., kde je vlastníkom nehnuteľnosti. Podľa vyjadrenia otca maloleté deti bývajú spolu s ním
v tejto nehnuteľnosti. Otec uviedol, že maloleté deti majú vytvorené zázemie v mieste trvalého bydliska,
teda v meste E. E., pretože tam chodia do predškolského zariadenia, k lekárom a majú tu aj športovékrúžky. Okresný súd u rodičov maloletých detí zisťoval len, kde sú zamestnaní, aký majú príjem, ale
nezisťoval, na akej pozícii sú u zamestnávateľov zaradení, nezisťoval, či výkon ich práce je viazaný
na E. E. a okolie, alebo ich pracovné zaradenie si vyžaduje časté cestovanie mimo miesta trvalého

bydliska (matka to uvádza o otcovi v inom podaní, nie v rozsudku). Okresný súd vôbec nezisťoval, kde
a akým spôsobom žila rodina v čase podania návrhu na rozvod manželstva. Matka vo svojich podaniach
uvádza, že sa starala maloleté deti počas materských dovoleniek, t.j. od približne marca 2018 do marca
2023, pričom otec často cestoval pracovne, aby finančne zabezpečil rodinu. V odseku 37. napadnutého
rozsudku okresný súd uvádza, že v konaní bolo preukázané, že v súčasnosti sa rodičia vedia dohodnúť

vo veci úpravy styku s maloletými deťmi, a preto je najvhodnejšie, aby úprava styku, nebola určená
a aby došlo k dohode medzi rodičmi. Okresná prokuratúra poukázala na to, že súdy pri rozhodovaní
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností vychádzajú najmä z návrhu a vyjadrenia rodičov ako
aj kolízneho opatrovníka maloletých detí, z ktorého správ o predpokladoch na výchovu dieťaťa a o
vhodnosti výchovného prostredia čerpajú súdy podklady pre svoje rozhodnutie. Nie je vylúčené ani
znalecké dokazovanie, napríklad znalcom z odboru klinickej psychológie detí. Kolízny opatrovník v

konaní navrhol vykonať dôkaz, a to, aby okresný súd nariadil pedo-psychologický znalecký posudok vo
veci, u ktorého z rodičov je nateraz výchova maloletých detí vhodnejšia. K tomuto návrhu sa pripojila aj
matka. Okresný súd zamietol návrh s odôvodnením, že kolízny opatrovník ani matka nespochybnili, že
by otec nebol schopný vychovávať maloleté deti a ani otec nespochybnil, že by matka nebola schopná
vychovávať maloleté deti. Okresný súd bol toho názoru, že o styku maloletých detí s rodičmi sa títo

vedia dohodnúť bez toho, aby bolo potrebné autoritatívne rozhodnutie. S takýmto postupom podľa
okresnej prokuratúry nie je možné súhlasiť. Z celého konania ako aj z napadnutého rozsudku vyplýva,
že rodičia sa nevedia dohodnúť na spôsobe výchovy maloletých detí ani na ich osobnom styku, čo
uvádza predovšetkým matka. Je nepochybné, že matka sa o maloleté deti od ich narodenia riadne
starala a rozhodnutie okresného súdu, ktorým neupravil styk matky s maloletými deťmi po rozvode, bude

veľkým zásahom do citovej orientácie maloletých detí voči matke, pretože rozvodové konanie začalo
niekoľko mesiacov po ukončení materskej dovolenky matky. Prokurátor poukázal na to, že súd vždy
zoberie do úvahy, kto sa doposiaľ okrem riadnej starostlivosti o dieťa staral o jeho výchovu, zo stránky
citovej, rozumovej a mravnej.

17. Matka vo svojej odvolacej replike uviedla, že zotrváva na všetkých odvolacích dôvodoch, ktoré
v odvolaní uviedla. Ak otec vo svojom vyjadrení k jej odvolaniu uviedol, že v živote maloletých
detí sa nič nezmenilo, už len toto je dôkazom toho, ako otec na záujem a práva maloletých detí
nahliada. Napadnutým rozhodnutím sa zmenil život maloletých detí zásadným spôsobom. Po vyhlásení
napadnutého rozhodnutia sa hneď na druhý deň zmenil doterajší rozsah stretávania sa maloletých

detí s ňou tak, že namiesto rovnocenného času pre oboch rodičov, sa s maloletými deťmi stretáva
každý druhý víkend. Maloleté deti, o ktoré sa dovtedy starala predovšetkým ona, bola im dennodenne
k dispozícii a zabezpečovala im každodenné potreby, zrazu musia fungovať bez jej prítomnosti, a to
už opakovane aj 10 dní v rade. Všetko sa deje len v dôsledku toho, že otec sa rozhodol, že to takto
bude správne, že si maloleté deti zvyknú. To, že okresný súd poskytuje ochranu takémuto správaniu

otca, je zásadným porušením základných práv maloletých detí, ale aj jej. Obmedzený kontakt maloletých
detí s ňou už teraz na nich zanecháva stopy, starší syn sa jej neustále dookola vypytuje, kedy s ňou
bude môcť byť nabudúce, kedy zase k nej prídu, plače, keď mu na túto otázku nevie odpovedať, alebo
povie, že o týždeň. Otec na požiadavky maloletých detí nereflektuje a v podstate len opakuje, že styk
v intervale každý druhý víkend zodpovedá tomu, že deti sú zverené do jeho starostlivosti. Pokiaľ sa týka

možnosti dohodnúť sa s otcom na termínoch realizácie styku s maloletými deťmi, otec jej tieto termíny
oznamuje. Ak by nesúhlasila s navrhovanými termínmi, maloleté deti by nevidela vôbec. Súčasný stav
nie je vyhovujúci a nie je v záujme maloletých detí. V mesiaci február strávila s maloletými deťmi
osem dní, v mesiaci marec desať dní. Takýto rozsah styku nie je postačujúci, najmä, keď neexistuje
racionálny dôvod, prečo by nemali byť maloleté deti s ňou minimálne v takom rozsahu ako s otcom.

Matka poukázala na § 25 ods. 2 zákona o rodine, kedy z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva,
že súd môže neupraviť styk rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené, s dieťaťom len v prípade, že sa tak
rodičia dohodli, teda, že zhodne žiadajú styk neupraviť. Pokiaľ aspoň jeden z rodičov žiada styk upraviť,
súd tak musí urobiť. Namietala jednostranné a nekompromisné určovanie styku otcom od začiatku
konania. Musí ho akceptovať a súhlasiť s ním, v opačnom prípade by styk s maloletými deťmi nemala

umožnený vôbec.

18. Otec podľa matky opakovane argumentuje názorom, ktorý si osvojil aj okresný súd, že nepreukázala,
kde bude bývať a či zostane žiť v E. E.. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie však mala riadnezabezpečené bývanie v prenajatom byte, a preto nevidela dôvod, pre ktorý by mala preukazovať
ešte ďalšie, iné bývanie. Rovnako ani otec nemusel preukazovať okresnému súdu, kde bude žiť
v najbližších mesiacoch, či rokoch. Tieto plány otca okresný súd nezaujímali, avšak vo vzťahu k nej

mal nepreukázané, kde bude žiť, hoci v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie, bývala v E. E.,
na základe platne uzavretej nájomnej zmluvy, pracovala a v plnom rozsahu akceptovala názor súdu a
otca, že prostredie maloletých detí čo sa týka materskej školy, krúžkov a lekárov má byť zachované.
Pre úplnosť uviedla, že aktuálne bude uzatvárať novú nájomnú zmluvu na byt v E. E., kde mieni do
budúcna bývať. Podľa matky okresný súd nepreskúmal vlastnosti oboch rodičov tak, ako to otec tvrdí

vo svojom vyjadrení k jej odvolaniu a dodala, že okresný súd ich v podstate ani podrobne nevypočul.
Okresný súd nevykonal žiaden dôkaz, na základe ktorého by osobnostné a povahové vlastnosti rodičov
mohol vyhodnotiť a o zverení maloletých detí rozhodol výlučne na podklade toho, ktorý rodič je schopný
maloleté deti lepšie technicky a materiálne zabezpečiť. Matka je toho názoru, že pokiaľ okresný súd
rozhodol o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a nie do striedavej
osobnej starostlivosti, mal vykonať dokazovanie, na základe ktorého by bolo možné určiť, ktorý z rodičov

má lepšie predpoklady na zabezpečovanie osobnej starostlivosti, ktorý z rodičov je na toto vhodnejší
a z hľadiska jeho rodičovských kompetencií a citových väzieb detí k rodičom, ale aj z hľadiska toho,
aby bol schopný vytvoriť priestor na realizovanie rodičovských kompetencií pre druhého rodiča, a teda
zachovanie práva dieťaťa na oboch rodičov. Materiálna stránka pri takomto rozhodnutí určite nie je
zanedbateľná, ale nemôže byť určujúcim a rozhodujúcim faktorom pre rozhodnutie o tom, ktorému z

rodičov budú maloleté deti zverené do starostlivosti. Opätovne namietla, že súd žiadnym spôsobom
nezisťoval v konaní názor maloletých detí. Matka do konania predložila novo uzatvorenú nájomnú
zmluvu (č.l. 296 - 297 spisu).

19. Otec k vyjadreniu okresnej prokuratúry uviedol, že sa s ním nestotožňuje. Skutočnosti, ktoré

pomenúva prokurátor vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky, v konaní sporné neboli a tieto boli v konaní
rovnako dostatočne preukázané. Okresný súd v rámci výsluchu účastníkov konania na pojednávaní
skúmal, aká je bytová otázka oboch účastníkov konania, ako si matka ďalej predstavuje riešiť otázku
práce a otázku bývania. Matka požadované okresnému súdu neozrejmila a okresný súd tak nemal
ako inak skúmať, či matka predĺži pracovnú zmluvu v pôvodnej spoločnosti, či má záujem nájsť si

prácu v E. E., kde bude bývať po ukončení nájomnej zmluvy na byt zabezpečený otcom. Okresný súd
preto pochopiteľne nemal osvedčené pomery na strane matky. Okresný prokurátor rovnako nesprávne
uvádza, že otec má trvalý pobyt zhodný s trvalým pobytom maloletých detí. Nie je pravdou ani to,
že okresný súd nezisťoval na akej pracovnej pozícii účastníci konania pracujú. Z výpovedí účastníkov
konania bolo preukázané, že otec má flexibilnú prácu, a preto nie je pre neho prekážkou, aby maloleté

detibolizverenédojehoosobnejstarostlivosti.Odzvereniamaloletýchdetídojehoosobnejstarostlivosti
prešlo viac ako 5 mesiacov a v konaní nevyvstala žiadna pochybnosť o tom, že by sa o maloleté deti
nedokázal dostatočne postarať. Táto skutočnosť nebola účastníkmi konania ani spochybnená, preto
ani takéto tvrdenie zo strany prokurátora nie je opodstatnené. To, že sa styk matky s maloletými deťmi
realizuje, bolo v konaní z jeho strany rovnako preukázané. Maloleté deti sú s matkou v pravidelnom

kontakte, pričom rozsah dní, ktoré sú s matkou, je vždy výsledkom dohody. Napriek tomu, že sa vopred
dohodnú na tom, ako bude starostlivosť o maloleté deti v daný mesiac vyzerať, opakovane prišlo opäť
k dohode a matka bola s maloletými deťmi ešte o pár dní navyše. Otec vo svojej odvolacej duplike
uviedol, že vo veci uskutočnil okresný súd 2 pojednávania. Na pojednávaní dňa 29.11.2023 okresný
súd konštatoval, že má za preukázané, že obaja rodičia sa vedia o maloleté deti postarať, čo vyplýva

aj zo správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia. Matka na tomto pojednávaní uviedla, že sa podľa nej
nevedia o deťoch dohodnúť a že jej bude končiť zmluva a bude mať novú prácu v L. K.. Na pojednávaní
uskutočnenomdňa06.02.2024matkauvádzalapodmienky,zaktorýchsiviepredstaviťžiťabývaťvokolí
K. a ďalej tu fungovať, ktoré spočívali v zabezpečení bývania, pretože doposiaľ zabezpečené bývanie
bolo pre ňu nevyhovujúce, platenie výživného z jeho strany a zabezpečenie auta, čo rovnako mal urobiť

on. Matka ďalej uviedla, že jej končí pracovná zmluva a okresnému súdu neozrejmila, či si hľadá novú
prácu vo K., resp. v jeho okolí alebo naďalej počíta s prácou v L. K.. Ďalej uviedla, že si nevie s ním
vytvoriť žiadnu dohodu, žiada maloleté deti zveriť do svojej výhradnej starostlivosti a na výslovnú otázku
súdu „takže vy nechcete tú striedavú“ matka uviedla „nie“. Rovnako matka na tomto pojednávaní uviedla,
že nepopiera, kto by mal byť koľko s deťmi ani otcovu starostlivosť. Z uvedených výpovedí matky na

pojednávaní teda vyplynulo, že nechce striedavú osobnú starostlivosť a túto si vie predstaviť iba za
podmienok, že by splnil ňou uvedené požiadavky. Rovnako z toho vyplýva, že nespochybňuje jeho ako
rodiča a výchovné prostredie, ktoré vytvoril, nepovažuje za nevhodné. V odvolaní však matka namieta,
že okresný súd nerozhodol o striedavej osobnej starostlivosti a rovnako vyčíta okresnému súdu, že malza preukážku určenia striedavej osobnej starostlivosti to, že rodičia sa nevedia dohodnúť na spôsobe
komunikácie alebo intervaloch striedania sa a mal im odporučiť odbornú pomoc. Z výpovede matky
však podľa otca jednoznačne vyplýva, že až do rozhodnutia vo veci samej matka nemala záujem o

striedavúosobnústarostlivosť,atonapriektomu,žeokresnýsúdrobilkrokysmerujúceobochúčastníkov
k uzavretiu dohody a navádzal ich na striedavú osobnú starostlivosť. Bola to matka, ktorá považovala
komunikáciu s ním za prekážku uzavretia dohody a určenia striedavej osobnej starostlivosti, čo je
preukázateľné zo zvukových nahrávok na pojednávaní. Okresný súd ich viedol k uzatvoreniu rodičovskej
dohody, túto však bez ich súhlasu nemohol nariadiť autoritatívnym rozhodnutím.

20. Okresný súd podľa otca nemal dôvod upravovať styk matky s maloletými deťmi, keďže matke
maloleté deti nie sú odopierané, má s nimi pravidelný kontakt. Pri vymedzení jednotlivých dní, kedy sú
maloleté deti s matkou, vždy matku osloví s návrhom dní, ktoré by mohli maloleté deti tráviť čas s ňou
v nasledujúcom mesiaci. To, že interval striedania plne zohľadňuje okresným súdom určenú jeho osobnú
starostlivosť o maloleté deti, nie je porušením právnych predpisov ani nie sú tým porušované rodičovské

práva matky a ani jeho. Vždy vyšiel matke v ústrety napríklad, keď mala sviatok, navrhol jej, aby s
maloletými deťmi trávila práve tento deň. Nezhoda medzi ním a matkou ohľadom otázky, komu budú
maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti pretrváva, avšak napriek tomu má matka s maloletými
deťmi styk aj bez úpravy súdnym rozhodnutím umožnený a jeho rozsah zodpovedá tomu, že maloleté
deti sú do času právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej zverené do jeho osobnej starostlivosti.

21. Pokiaľ ide o argumentáciu matky, že okresný súd neskúmal v konaní názor maloletých detí, je
potrebné povedať, že slovenský právny poriadok neurčuje vekovú hranicu, od ktorej možno považovať
názor maloletého dieťaťa za relevantný a pokiaľ to má súd za potrebné, pre rozhodnutie vo veci
názor dieťaťa skúma so zreteľom na jeho rozumovú a osobnostnú vyspelosť. V danom prípade sú

maloleté deti vo veku 4 a 6 rokov, kde takýto názor maloletých detí nemôže byť pre okresný súd bez
ďalšieho smerodajný. Matka ani kolízny opatrovník zisťovanie názoru maloletých detí nenavrhli a kolízny
opatrovník k tomuto kroku ani svojvoľne nepristúpil. Napriek tomu, že cieľom matky je ex post označovať
nesprávnypostupokresnéhosúduvkonaní,matkavkonanínepreukázala,žesjejzotrvanímvoK.,resp.
v blízkom okolí, možno počítať. Do dnešného dňa nie je zrejmé, či má nejakú prácu, či predchádzajúcu

prácu ukončila tak, ako opakovane avizovala alebo v tejto pokračuje naďalej, či matka upustila od
plánu odsťahovať sa, žiť s maloletými deťmi v L. K., či má pre maloleté deti zabezpečené bývanie, čím
nevyvrátila možnú domnienku, že v prípade zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti
bude táto de facto zmarená, z dôvodu presťahovania sa do iného mesta, resp. v prípade zverenia do
jej osobnej starostlivosti by opäť maloleté deti boli odnesené bez jeho súhlasu a bez ohľadu na dopad

na maloleté deti do L. K., resp. do iného mesta, čím by opäť došlo k vytrhnutiu ich z domova. Samotné
kladenie podmienok, za ktorých by bola ochotná pristúpiť na dohodu o striedavej osobnej starostlivosti
nielen na jeho strane, ale zrejme aj na strane okresného súdu vyvolali dôvodnú obavu o tom, čo by bolo
s maloletými deťmi po vydaní iného ako odvolaním napadnutého rozhodnutia.

22. Matka k vyjadreniu Okresnej prokuratúry Zvolen uviedla, že sa s ním v celom rozsahu stotožňuje.
Opätovne zopakovala, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu, ktorý v podstate bez akéhokoľvek
dokazovania zveril maloleté deti otcovi a neupravil žiaden styk maloletých detí s ňou, má v praktickom
živote maloletých detí vážne následky, ktoré sa už v plnej miere prejavujú. Pred rozchodom s otcom
sa o maloleté deti starala na dennej báze, bola im každodenne k dispozícii a pokiaľ otec chodil aj

na služobné cesty, školenia a podobne, ona bola obom maloletým deťom k dispozícii. Len niekoľko
mesiacov pred rozvodom jej skončila rodičovská dovolenka. Po rozchode s otcom a pred rozhodnutím
súdu o rozvode manželstva, sa v starostlivosti o maloleté deti striedali, teda každý z nich trávil
s maloletými deťmi rovnaký čas. Hoci pre ňu a rovnako aj pre maloleté deti aj táto situácia bola
náročná, bola ochotná súhlasiť so striedavou osobnou starostlivosťou za podmienky, že otec prispôsobí

komunikáciu s ňou tak, aby rešpektoval aj jej názory a postoje, predovšetkým aj jej návrhy, čo sa
týka spôsobu realizácie striedavej osobnej starostlivosti. Otec v tom čase už so striedavou osobnou
starostlivosťou nesúhlasil a okresný súd mu maloleté deti zveril. V poslednom období sa maloleté deti
často dožadujú jej prítomnosti v tom zmysle, že by s ňou chceli tráviť viac času, sú plačlivé, keď od
nej majú odísť, dávajú jej otázky, kedy a koľko budú môcť byť s ňou. Maloletý A. sa v noci u nej budí

s tým, že volá „mami, mami“. Predložila zvukovú nahrávku, kde maloletý plače, nechce ísť k otcovi,
nechce, aby pre neho otec prišiel do škôlky, že chce byť s ňou. Aj starší syn potvrdil, že maloletý A.
u otca často plače a chce ísť k nej. Otec sa ho vtedy vždy snaží zabaviť a odviesť jeho pozornosť. Otec
na začiatku konania poukazoval na to, že maloletý A. chodí k logopedičke, čo je nevyhnutné pre jehovývoj. Dával jej za vinu, že zrušila termín u logopéda, ktorý však v skutočnosti bol zrušený zo strany
logopedičky a nie z jej strany a na podklade týchto tvrdení zveril maloleté deti okresný súd do osobnej
starostlivosti otca. Okresný súd si nepreveril pravdivosť tvrdení otca a na jej námietky nereflektoval. Otec

neraz zdôrazňoval ako mu záleží práve na zdraví a zdravom vývoji detí, je preto len ťažko pochopiteľné,
prečo odopiera maloletým deťom styk s ňou a umožňuje im styk len v rozsahu ako to vyhovuje jemu
a jeho pracovnému harmonogramu. Styk s maloletými deťmi sa aktuálne uskutočňuje nepravidelne a
závisí výlučne od pracovných povinností otca, nie od vzájomnej dohody alebo vôle detí.

23.Otecvosvojomďalšomvyjadreníuviedol,žemaloletédetisúunehospokojné,matkysanedožadujú,
sú s ňou v denno-dennom telefonickom kontakte. Matke styk s maloletými deťmi neupiera. Matka mu
prezentovala pred psychologičkou svoje podmienky, za ktorých s ním vie uzavrieť dohodu a zotrvať
v E. E., z ktorých je zrejmé, že ak tieto podmienky nesplní, neostane žiť s maloletými deťmi v okolí
ich aktuálneho bydliska, čo podľa otca predstavuje prekážku pre zverenie maloletých detí do striedavej
osobnej starostlivosti rodičov.

24. Matka k vyjadreniu otca uviedla, že nijaké podmienky pre svoje zotrvanie v E. E. otcovi pred
psychologičkou neuvádzala. Zopakovala, že tieto podmienky kládla a boli relevantné v čase začatia
rozvodovéhokonania.DnesmázabezpečenýpodnájomvE.E.,maloletýG.vE.E.nastupujenapovinnú
školskú dochádzku. Otec maloletých detí jej už aktuálne na nájomné neprispieva. Netvrdí, že maloleté

deti otca nemajú radi, alebo že by sa o maloleté deti nevedel otec postarať, avšak primárnu väzbu mali
maloleté deti vždy k nej. Otec v konaní na okresnom súde tvrdil, že sa nezodpovedne stavia k zdravotnej
starostlivosti o maloleté deti, pričom aktuálne už ale nevidí problém v tom, ak dáva on sám maloleté deti
do škôlky choré, so sopľom a kašľom. Rovnako otcovi vadilo, ak maloleté deti nenavštevovali školské
zariadenie v prípade, ak s maloletými deťmi išla do L. K., pričom aktuálne ich odhlasuje zo školského

zariadenia bez akéhokoľvek závažnejšieho dôvodu. Jej styk s maloletými deťmi prebieha len v režime,
aký určí otec, musí sa prispôsobiť týmto termínom. Aktuálne sa s maloletými deťmi stretáva v rozsahu
10 – 13 dní v mesiaci, preto z jej pohľadu existuje priestor na dohodu na striedavej osobnej starostlivosti.
Otec sa však dohodnúť nechce.

25. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP) po zistení, že odvolanie včas
oprávnená osoba (§ 359a, § 362 ods.1 CSP a § 7 ods. 1 CMP ) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že matka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 62 CMP a § 365 ods. 1 písm. h) CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal

rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66
CMP) a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie v časti napadnutej odvolaním,
ani na jeho zmenu, preto ho podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP v spojení s § 62 CMP vo výrokoch II.
a III. zrušil a vrátil vec v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

26. Predmetom konania na súde prvej inštancie je návrh manžela (otca) na rozvod manželstva rodičov
maloletých detí a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode
manželstva. Výrokom I. napadnutého rozsudku okresného súdu bolo manželstvo rodičov maloletých
detí rozvedené, výrok o rozvode manželstva nebol napadnutý odvolaním. Výrok II. rozsudku okresného
súdu, ktorým bol upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode

manželstva napadla odvolaním matka maloletých detí.

27. Vo vzťahu k úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode
manželstva je z obsahu spisu ako aj z napadnutého rozsudku okresného súdu zrejmé, že obaja
rodičia v priebehu konania (každý v inom štádiu) navrhovali striedavú osobnú starostlivosť vo vzťahu

k maloletým deťom, pričom súd prvej inštancie sa touto možnosťou zaoberal. Z postupu okresného súdu
v prejednávanej veci je možné vidieť snahu o zverenie maloletých detí na čas po rozvode manželstva
do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, nakoľko poskytol za týmto účelom rodičom maloletých detí
lehotu, počas ktorej sa malo podľa okresného súdu preukázať, či vzťahy medzi rodičmi maloletých detí
budú na takej úrovni, aby mohla byť striedavá osobná starostlivosť o maloleté deti nariadená (odsek 34

napadnutého rozsudku okresného súdu).

28. Na danom mieste odvolací súd pripomína § 24 ods. 3 zákona o rodine, ktorý súdu stanovuje, aby
vždy skúmal, či striedavá osobná starostlivosť o dieťa bude v jeho záujme, či by nedošlo k citovej ujmedieťaťa, či by rozvoj dieťaťa bol úplný, najmä zo stránky citovej, rozumovej a mravnej, pokiaľ by dieťaťu
nebola umožnená striedavá starostlivosť. Súd sa musí vždy zamerať iba na potreby dieťaťa a na to,
či tieto potreby dieťaťa budú striedavou osobnou starostlivosťou naplnené. Právna teória uvádza, že

v zmysle § 24 ods. 3 zákona o rodine záujem dieťaťa treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme
dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie,
aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, aby boli rešpektované jeho práva
uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. Pre rozhodnutie súdu je
tiež potrebné, aby poznal aj názor dieťaťa, ak je schopné vzhľadom na svoj vek a celkovú rozumovú

vyspelosť vyjadriť svoj názor a prihliadol naň. Dôležitým predpokladom na rozhodnutie súdu o zverení
do striedavej osobnej starostlivosti je i vysoká miera schopnosti dohody rodičov, nevyhnutnosť spolu
komunikovať a spolupracovať a nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov.

29. Prvým zákonným kritériom striedavej osobnej starostlivosti je, že obaja rodičia sú spôsobilí dieťa
vychovávať. Nespôsobilosť rodiča dieťa vychovávať je daná najmä jeho zdravotným stavom, fyzickým

alebo psychickým, nevhodnou kvalitou jeho výchovného prostredia, neexistujúcim, nedostatočným
alebo nevhodným prostredím v domácnosti rodiča a pod.. Druhým takýmto kritériom je, že obidvaja
rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem. Nemožno nariadiť striedavú osobnú starostlivosť v
prípade, ak o ňu nemajú záujem obidvaja rodičia, teda proti vôli rodiča, ktorý sa o dieťa osobne starať
nechce a žiada len právo styku s dieťaťom, nanútenie osobnej starostlivosti nemôže byť na prospech

dieťaťu. Zákon o rodine vyslovene však pripúšťa možnosť, že súd nariadi striedavú starostlivosť i
proti vôli jedného z rodičov. Tretím kritériom je, že striedavá starostlivosť je v záujme dieťaťa. Medzi
dôležité kritériá posudzovania záujmu maloletého dieťaťa patria predovšetkým: 1. citové väzby dieťaťa,
2. vývinové potreby, 3. stabilita budúceho výchovného prostredia, 4. schopnosť rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine je záujmom

dieťaťa v tomto ohľade najmä právo maloletého na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom. Súd musí
dbať, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, aby bolo
rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného
styku s obidvomi rodičmi. Je potrebné každému z rodičov poskytnúť dostatok vlastného priestoru na
výchovné pôsobenie na dieťa. Typickými prípadmi rodičov, ktorí nie sú vhodní na striedavú starostlivosť

sú rodičia, ktorí pôsobia na osobnosť dieťaťa alebo na jeho výchovu negatívne. Vnášajú do výchovy
dieťaťa nestabilitu, maria správne výchovné pôsobenie druhého rodiča, vytvárajú tlak na psychiku
dieťaťa, podporujú v dieťati nesprávne návyky a pod.. Striedavá starostlivosť tiež nie je vhodným
riešením v prípade, ak nevyhovuje osobnosti dieťaťa. Štvrtým kritériom je, že takto budú lepšie zaistené
potreby dieťaťa. V danom prípade je potrebné sledovať motív každého rodiča, pre ktorý chce realizovať

osobnú starostlivosť. Dieťa by sa nemalo stať rukojemníkom svojich rodičov v ich vzájomnej nenávisti.
Rodičia by mali byť schopní spolupracovať aspoň v nevyhnutnej miere pri zaisťovaní potrieb dieťaťa a
nevytvárať pre dieťa hostilné prostredie. Počas konania sa súd musí pokúsiť o odstránenie negatívnych
vplyvov a sledovať účinnosť prijatých opatrení. V prípade splnenia všetkých špecifikovaných zákonných
podmienok kumulatívne by striedavá starostlivosť mala v praxi predstavovať po rozpade partnerského

vzťahu rodičov jednu z najpodstatnejších alternatív riešenia pre deti, práve z pohľadu vyššie zákonmi
a medzinárodnými dohovormi citovanými ustanoveniami o najlepšom záujme dieťaťa, ktorý je potrebné
vždy primárne sledovať.

30. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd sa čiastočne zaoberal

vyhodnocovaním vyššie pomenovaných kritérií pre striedavú osobnú starostlivosť, avšak jeho postup
nie je možné hodnotiť ako dôsledný a konzistentný. Okresný súd opakovane v odseku 34. napadnutého
rozsudku vyhodnotil, že „pokiaľ ide o vzťah rodičov k maloletým deťom a naopak, tento je u oboch
rodičov a maloletých detí vyvážený a na úplne rovnakej úrovni“; „súd nenašiel žiadne prekážky, prečo
by tomu ktorému rodičovi nemali byť zverené deti do osobnej starostlivosti“. Následne na jej nariadenie

však okresný súd rezignoval „keďže nedošlo k uzavretiu rodičovskej dohody vo veci striedavej osobnej
starostlivosti“, napriek tomu, že rodičia počas konania realizovali striedavú osobnú starostlivosť, a to
aj ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku (ods. 17. napadnutého rozsudku „Na pojednávaní dňa
06.02.2024 otec uviedol, že v súčasnosti prebieha akoby striedavá osobná starostlivosť s tým, že deti sú
od nedele do štvrtka u jedného z rodičov a od štvrtka do nedele u druhého rodiča“). Nedá odvolaciemu

súdu na tomto mieste nepoznamenať, že ak so striedavou starostlivosťou súhlasí, resp. ju navrhuje
aspoň jeden z rodičov, súd musí skúmať, či je striedavá osobná starostlivosť v záujme maloletých
detí, a ak zistí, že je v záujme maloletých detí, súd nariadi striedavú osobnú i proti vôli rodiča, ktorý
žiada priznať starostlivosť výlučne pre seba. Na rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa do striedavejosobnej starostlivosti preto nie je možné rezignovať „pre neuzavretie rodičovskej dohody o striedavej
osobnejstarostlivosti“tak,akovdanejveciokresnýsúd,aledôvodomprejejnariadenie/nenariadeniemá
byť splnenie/nesplnenie vyššie pomenovaných zákonných podmienok. Naviac, ak súd prvej inštancie

v odseku 35 napadnutého rozsudku konštatuje, že je na rodičoch, aby sa pokúsili navštíviť odbornú
pomoc vo veci komunikácie o starostlivosti o maloleté deti ako predpoklad pre nariadenie striedavej
osobnej starostlivosti do budúcna, odvolací súd poukazuje, že je to počas konania (okresný) súd, ktorý
sa musí pokúsiť o odstránenie negatívnych vplyvov využitím inštitútov upravených v zákone o rodine
a sledovať účinnosť prijatých opatrení (napr. výchovné opatrenie).

31. Následne, po konštatovaní nedohody rodičov v otázke striedavej osobnej starostlivosti, okresný súd
v napadnutom rozsudku vyhodnotil, „že v súčasnosti sú lepšie podmienky u otca“ (ods. 34. napadnutého
rozsudku okresného súdu). Dôvody pre zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca ustálil
v tom, že matka nepreukázala, že by s maloletými deťmi mala kde bývať, nepreukázala ako by bola
zabezpečená starostlivosť o maloleté deti v prípade jej presťahovania do L. K., nepreukázala, že by

v prípade presťahovania sa do L. K. mohli maloleté deti chodiť do jednej škôlky, pričom rozdelenie
súrodencov v školských zariadeniach podľa okresného súdu by neprispelo k pozitívnemu vývoju
maloletých detí, a to za skutkového stavu, kedy matka mala zabezpečené bývanie a prácu v E. E. (ods. 2
napadnutého rozsudku). Pokiaľ okresný súd konštatoval, že sa mu „môže javiť“ návrh matky na zverenie
maloletých detí do jej starostlivosti len ako dôvod pre určenie čo najvyššej vyživovacej povinnosti otca

kmaloletýmdeťomavskutočnostimatkamázáujemostriedavúosobnústarostlivosť,nedáodvolaciemu
súdu nepripomenúť, že výšku vyživovacej povinnosti povinného rodiča k maloletému dieťaťu určuje súd
(v prípade ak sa na nej rodičia nedohodnú) na základe riadne vykonaného dokazovania. Odvolací súd
zdôrazňuje, že mimosporové konanie je typické dominanciou princípu oficiality a princípu materiálnej
pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci, teda v rámci dokazovania sa nemôže

spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje vyšetrovací, resp. vyhľadávací
princíp civilného procesu. Preto súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania,
ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Vzhľadom k vyššie uvedeným zisteniam odvolací
súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o tom, že aktuálne je zverenie maloletých detí do osobnej
starostlivosti otca v súlade s ich najlepším záujmom, je predčasný.

32. V ďalšom odvolací súd poukazuje na nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku okresného súdu v
časti určenia vyživovacej povinnosti zo strany matky k maloletým deťom. Vzhľadom na veľmi strohé a
nepresvedčivé odôvodnenie v časti týkajúcej sa určenia vyživovacej povinnosti je táto časť rozhodnutia
nepreskúmateľná. Okresný súd vychádzal pri určení výživného na maloleté deti z odporúčania

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v rámci projektu opatrení na podporu reformy štruktúry
a optimalizácie procesov v rodinno-právnej agende, ktorá sa postupne zavádza v rámci Slovenskej
republiky a výšku výživného určil výlučne percentuálnou sadzbou z čistého príjmu matky. Odvolací súd
zvýrazňuje, že Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom má vo vzťahu k zákonnej právnej
úprave výlučne odporúčací charakter, nemožno ju bez ďalšieho používať na všetky prípady, v ktorých

súd rozhoduje o určení výživného. Rovnako ju nemožno použiť bez toho, aby súd riadne zistil skutkový
stav vo vzťahu k jednotlivým zákonným kritériám pre určenie vyživovacej povinnosti tak, ako k tomu
došlo zo strany okresného súdu v prejednávanej veci.

33. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd považoval napadnutý rozsudok za predčasný, keď

súdprvejinštanciesíceaplikovalsprávnunormu,nesprávnejualeinterpretovalavyvodilznejnesprávne
právne závery, v dôsledku čoho nevykonal dostatočné dokazovanie potrebné na zistenie pre vec
rozhodujúcich skutkových okolností. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
častiachzapoužitia§389ods.1písm.b)ac)CSPvspojení§62ods.1CMPzrušilavecvrátilsúduprvej
inštancie na ďalšie konanie. Po vrátení veci tak povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní,

s poukazom na vyššie uvedené dôvody, posúdiac návrhy rodičov, vykonať dokazovanie smerujúce
k zisteniu aké výchovné prostredie je pre maloleté deti najvhodnejšie, či sú v danom prípade splnené
zákonné podmienky na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, alebo ktorý
z rodičov je vzhľadom na záujem maloletých detí, väčšmi spôsobilý na výkon osobnej starostlivosti
o maloleté deti, resp. zverením komu by boli zabezpečené najpriaznivejšie podmienky pre vývoj

maloletých detí a u koho sú lepšie predpoklady na výkon prípadnej osobnej starostlivosti. Pre uvedený
záver musí mať súd prvej inštancie spoľahlivý podklad získaný vykonaním a zhodnotením vykonaného
dokazovania. Ak dospeje k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre zverenie maloletých detí len
jednému z rodičov, vykoná dokazovanie ohľadom rozsahu úpravy styku druhého rodiča s maloletýmideťmi (ak o to niektorý z rodičov požiada). V prípade, že súd prvej inštancie bude mať pochybnosti komu
z rodičov zveriť maloleté deti do starostlivosti/striedavej osobnej starostlivosti, javí sa ako vhodné zistiť
názor maloletých detí (najmä maloletého G.), nakoľko tieto majú model striedavej osobnej starostlivosti

ako aj model osobnej starostlivosti otca vyskúšaný a mali by vedieť popísať z vlastnej skúsenosti ich
pozitíva a negatíva. Zároveň súd prvej inštancie komplexne vyhodnotí pomery rodičov a maloletých
detí, zistí ich príjmy, ale aj výdavky rodičov a maloletých detí. V zmysle vyšetrovacej zásady vzťahujúcej
sa na mimosporové konania je potrebné objektivizovať príjmy a ustáliť zárobkové a majetkové pomery
rodičov preukázaním ich pravidelných a nepravidelných príjmov ich výsluchom, aktualizáciou príjmov

oboch rodičov, získaním správ od zamestnávateľov, prípadne iných subjektov, bližšie skúmať potreby
maloletých detí. Okrem príjmov a výdavkov, majetkové pomery rodičov ovplyvňuje aj vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam, hnuteľným veciam vyššej hodnoty, peňažné prostriedky na účtoch v peňažných
ústavoch.

34. Súd prvej inštancie vo veci rozhodne po zistení skutočného stavu v čase svojho rozhodnutia, na

základe vykonania na vec vzťahujúceho sa dokazovania v súlade s § 188, § 195 a nasl. CSP a §
204 CSP a súčasne umožní účastníkom konania vyjadriť sa k dôkazom (§ 182 CSP). Pri vyhodnotení
výsledkov dokazovania, so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty matky, tieto
posúdi z hľadiska na ne vzťahujúcich sa zákonných ustanovení. Svoje nové rozhodnutie súd prvej
inštancie odôvodní v súlade s § 220 CSP tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo

vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické a presvedčivé. V novom
rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách prvoinštančného konania a
v súlade s § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

35. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

36. Odvolací súd k svojmu rozhodnutiu, ktorým zrušil rozhodnutie okresného súdu považuje za
podstatné uviesť pre úplnosť, že rozsah - miera, časová a procesná náročnosť dokazovania, ktoré

je potrebné vykonať okresným súdom, s poukazom na vyššie uvedené závery krajského súdu, pre
rozhodnutie vo veci výrazne presahuje rámec účelu odvolacieho konania. Uvedený postup odvolacieho
súdu, preto nebol v rozpore ani s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp.zn. III. US 161/2023 zo dňa 12.
októbra 2023.

37. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.