Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Michaela Doňáková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 95Cb/95/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1324209224
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Doňáková
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:1324209224.1

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobcu: TZ KOVY, s.r.o., so sídlom Baška 1202, Baška 040 16, IČO: 46
967 923, práv. zast.: Mgr. Patrik Tulinský, LL.M., usadený euroadvokát, so sídlom Hrnčiarska 933/8,
Košice-Staré Mesto 040 01, IČO: 53 811 062, proti žalovanému: Latta Trans, s. r. o., so sídlom Karpatské
námestie 10A, Bratislava - mestská časť Rača 831 06, IČO: 53 471 733, o nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I.Nariaďuje neodkladnéopatrenie,ktorýmžalovanému ukladá povinnosťvyprataťnehnuteľnosť-
plochu s výmerou 1.360 m2, v hale priemyselného závodu súpisné číslo XXX, postaveného na pozemku
CKNparcelnéčísloXXX,zapísanéhonalistevlastníctvač.XX,nachádzajúcehosavkatastrálnomúzemí
A., v obci B., a to konkrétne všetky balíky polisovaného plastového odpadu, ktoré vypĺňajú vnútorný
priestor tejto nehnuteľnosti.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Písomným podaním doručeným pôvodne Mestskému súdu Bratislava III 10. decembra 2024 sa
žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd uložil žalovanému

povinnosť vypratať nehnuteľnosť - plochu s výmerou 1.360 m2, v hale priemyselného závodu súpisné
číslo XXX, postaveného na pozemku CKN parcelné číslo XXX, zapísaného na liste vlastníctva č. XX,
nachádzajúceho sa v katastrálnom území A., v obci B., a to konkrétne všetky balíky polisovaného
plastového odpadu, ktoré vypĺňajú vnútorný priestor tejto nehnuteľnosti.

2. Zároveň sa žalobca domáhal, aby mu súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100%.

3. Vec bola 23. decembra 2024 postúpená z Mestského súdu Bratislava III na Mestský súd Košice ako
súdu miestne príslušnému na prejednanie a rozhodovanie.

4. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že dňa 09.01.2023 uzavrel

so žalovaným nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom nebytových priestorov. Žalovaný, konkrétne
pán C. D., ktorý vystupoval ako „general manager“ pred podpisom nájomnej zmluvy deklaroval, že
nebytové priestory chce využívať za účelom skladovania drevených palier a drtičky paliet. Po uzatvorení
zmluvy v noci, keď žalobca nemohol zasiahnuť, žalovaný namiesto deklarovaných drevených paliet
navozil do nebytových priestorov desiatky ton zlisovaného plastového odpadu, na ktorý nie sú tieto
priestory určené a prispôsobené. Pán D. žalobcovi od počiatku sľuboval, že ide len o dočasné

uskladnenie, pretože má údajne na odpad odberateľa. Žalobcu neustále zavádzal a naťahoval a do dňa
podania návrhu odstránil len zanedbateľné množstvo tohto odpadu. Navyše za jeho uskladnenie neplatíod začiatku dohodnuté nájomné. To vyústilo k tomu, že žalobca dňa 01.09.2023 vypovedal žalovanému
nájomnú zmluvu a nájom skončil k 01.11.2023. Žalovaný výpoveď nikdy nenapadol.

5. Žalobca ďalej uviedol, že pán D. sa následne odmlčal, dlžné nájomné neuhradil a odpad nevypratal.
Na návrh žalobcu nariadil v tejto súvislosti Mestský súd Košice uznesením zo dňa 27.12.2023, sp.
zn. 89Cb/54/2023-38 preventívny súpis hnuteľných vecí patriacich žalovanému, nachádzajúcich sa
v nebytových priestoroch. Ich súpisom poveril exekútorku JUDr. Zuzanu Papcunovú, Exekútorský úrad
Košice, Hlavná 68, 040 01 Košice, IČO: 35 551 046. Súdna exekútorka vykonala predmetný súpis dňa

08.01.2024, podľa ktorého sa v nebytových priestoroch nachádzali okrem iného „Balíky polisovaného
plastového odpadu, ktorý vypĺňa väčšinu vnútorného priestoru haly o rozmere cca 18m x 75m a do výšky
minimálne 3-4 metre.“

6. Žalobca podal na žalovaného návrh na vydanie platobného rozkazu. Konanie o tomto platobnom
rozkaze je vedené Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 26Up/1859/2023. V odpore proti

vydanému platobnému rozkazu žalovaný uviedol: „Žalovaný sa nestotožňuje s nárokom žalobcu
spočívajúcom vo vydaní bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetu nájmu, pretože vychádzajúce
z ústnych dojednaní medzi žalobcom a žalovaným mal žalovaný za to, že žalobca je uzrozumený
a súhlasí so skutočnosťou, že žalovaný predmet nájmu uvoľní a vypratá v čo najkratšej dobe, pričom
si žalobca nebude voči žalovanému uplatňovať akýkoľvek nárok za obdobie zániku zmluvného vzťahu

do faktického uvoľnenia predmetu nájmu“.

7. Napriek všetkým sľubom zo strany žalovaného k žiadnemu vyprataniu nedošlo. Žalovaný,
prostredníctvom pána D., odviezol max. 1-2 kamióny odpadu. Teda len jeho nepatrnú časť. Potom
žalobcovi posielal len údajné objednávky odvozu odpadu, ku ktorým ale nikdy nedošlo. Žalobcovi, okrem

vyššie uvedeného, začal neoprávnene uskladnený odpad spôsobovať škody súvisiace so šíriacim sa
zápachom a množiacimi sa hlodavcami (a tým pádom aj trusu) v nebytových priestoroch, čo žalobca
preukázal priloženými fotografiami.

8. Žalobca ďalej poukázal na to, že nebytové priestory nie sú určené, ani stavebne prispôsobené na

uskladňovanie odpadu. Ten žalobcovi spôsobuje vážne škody. Ide najmä o:

- škodu na nebytových priestoroch, ktoré sa znehodnocujú prítomnosťou odpadu, na ktoré nie sú
stavebne určené
- hroziacu značnú škodu v podobe rizika vzniku požiaru odpadu a nebytových priestorov

- škodu na uskladnenom tovare ostatných nájomcov, ktorí využívajú ostatné časti priemyselného závodu
a to kvôli šíreniu sa hlodavcov a zápachu
- škodu v podobe značných finančných strát súvisiacich s nemožnosťou ďalšieho prenájmu priestorov
iným nájomcom a
- hroziacu škodu v podobe finančných strát v dôsledku ukončenia nájomných zmlúv zo strany iných

nájomcov kvôli zápachu a hlodavcom, ktoré sa v objekte šíria.

9.Žalobcazdôraznil,žežalovanývyužívanebytovépriestoryneoprávnene, spôsobujemuznačnúškodu
a v súvislosti s odpadom mu aj ďalšie značné škody hrozia. V danej veci tak existuje potreba neodkladnej
úpravy, ktorá neznesie odklad.

10. Žalobca svoj návrh na nariadenia neodkladného opatrenia teda odôvodnil potrebou úpravy pomerov
medzi stranami, nakoľko sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením v zmysle
ust. § 343 a nasl. zák. č. 160/2015 z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

11. Podľa názoru žalobcu, potreba bezodkladnej úpravy pomerov spočíva v intenzite škôd, ktoré mu
žalovaný spôsobuje a v rozsahu možných škôd na majetku a zdraví žalobcu a jeho nájomcov, ktoré
súvisia s odpadom, na skladovanie ktorého nie sú nebytové priestory prispôsobené. Žalobcovi svedčí
aktívna vecná legitimácia a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Žalobca má za to, že
skutočnosti uvedené v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a predložené dôkazy jednoznačne

preukazujú, že je potrebné, aby boli neodkladné upravené pomery strán. V prípade, že by upravené
neboli, hrozila by vážna ujma na právach žalobcu a osôb, ktoré využívajú nebytové priestory.12. Podľa § 324 ods. 1, ods. 3 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd
môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu,
ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

13.Podľa§325ods.1,ods.2CSPneodkladnéopatreniemôžesúdnariadiť,akjepotrebnébezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane
uložiť najmä, aby

a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne

podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne

nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

14. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť

listiny, na ktoré sa odvoláva.

15.Podľa§327CSP,aknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianeobsahujepredpísanénáležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

16. Podľa § 328 ods. 1, ods. 2, ods. 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné
opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30
dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od
doručenia návrhu. Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

17. Podľa § 329 ods. 1, ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

18. Podľa § 330 ods. 1, ods. 2 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený
čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný
s výrokom vo veci samej.

19. Podľa § 331 ods. 1, ods. 2, ods. 3 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí

súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol
návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí
ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu
im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Uznesenie o neodkladnom opatrení súdodošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia. Ak je uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné
opatrenie, podkladom na zápis do osobitného registra, je súd povinný odoslať uznesenie v lehote podľa
odseku 2 aj príslušnému orgánu, ktorý osobitný register vedie.

20.Podľa§332ods.1,ods.2CSP,neodkladnéopatreniejevykonateľnédoručením,akosobitnýpredpis
neustanovuje inak. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho vyhlásením;
ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

21. Podľa § 332 ods. 2 CSP, neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho
vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

22. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

23. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo

nariadené.

24. Podľa § 335 CSP ods. 1, ods. 2, ods. 3 CSP neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo
veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta
alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. Neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo

veci samej odvolací súd aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým rozhodnutie súdu prvej inštancie mení
tak, že žalobu zamieta, alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. To platí primerane aj na dovolacie
konanie. Súd v rozhodnutí, ktorým zamietol žalobu iba v časti alebo ktorým zastavil konanie iba v časti,
vysloví, či neodkladné opatrenie zrušuje alebo ponecháva v platnosti, zohľadňujúc stav konania vo veci
samej.

25. Podľa § 336 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím
konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci
samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno
dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie

strany a predmet konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší,
ak žaloba nebola v lehote podaná. Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie
vo veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.

26. Podľa § 339 CSP o zrušení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť bez pojednávania. V

prípadoch neodkladného opatrenia podľa § 334 a 338 majú dotknuté subjekty právo vyjadriť sa k návrhu
na zrušenie neodkladného opatrenia.

27. Podľa § 340 ods. 1, ods. 2 CSP, ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu
než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené,

navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli. Odsek
1 sa nepoužije, ak bolo nariadené neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e); všeobecné
ustanovenia o zodpovednosti za škodu tým nie sú dotknuté.

28. Žalobca žiadal o nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že je potrebné bezodkladne upraviť

pomery procesných strán. Na preukázanie svojho nároku predložil súdu uznesenie Mestského súdu
Košice zo dňa 27.12.2023, sp. zn. 89Cb/54/2023-38, ktorým bola poverená súdna exekútorka JUDr.
Zuzana Papcunová, Exekútorský úrad Košice, Hlavná 68, 040 01 Košice, IČO: 35 551 046 vykonaním
preventívneho súpisu hnuteľných vecí patriacich žalovanému: Latta Trans, s. r. o., so sídlom Karpatské
námestie 10A, Bratislava - mestská časť Rača 831 06, IČO: 53 471 733, nachádzajúcich sa na prenajatej

ploche v hale parcelné číslo XXX v rozsahu 1.360 m2 na stavbe súp. č. 612, druh stavby: Priemyselná
budova, popis stavby: Priemyselný závod, postaveného na pozemku registra CKN parcelné číslo XXX,
t.j. v nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu, ktorá je zapísaná na LV č. XX, Okres: B. E., Obec:
B., Katastrálne územie: A., ďalej Výpoveď z nájomnej zmluvy zo dňa 31.08.2023, Nájomnú zmluvu zo
dňa 09.01.2023, Predloženie súpisu hnuteľných vecí od súdne exekútorky JUDr. Zuzany Papcunovej,

Odpor proti platobnému rozkazu podaný žalovaným v konaní 26Up/1859/2023, Úradný záznam k spisu
č. 256EXp 1/2023 vydaný súdnou exekútorkou JUDr. Zuzanou Papcunovou, fotografie nebytového
priestoru,odpadu,mŕtvychhlodavcovatrusu,Objednávkuodvozuodpaduč.CM-2024-0040ae-mailovú
správu od žalovaného.29. Nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP. Podmienku podľa § 324 ods. 3 CSP je však nevyhnutné

považovať za splnenú vtedy, ak je vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené.

30. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava pomerov strán sporu v prípadoch, kedy strana
podávajúca návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu odrážajúcu
nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej, alebo zabezpečenie výkonu existujúceho,

prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia.

31. Neodkladné opatrenie je dôvodné nariadiť vtedy, ak je danosť práva aspoň osvedčená alebo
ak je aspoň osvedčené bezprostredné ohrozenie tohto práva, t.j. rozhodné skutočnosti nemusia byť
preukázané, postačuje ak sa javia aspoň ako pravdepodobné a pritom nesmú existovať vážnejšie
pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán konania, alebo ak je obava, že exekúcia

bude ohrozená.

32. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd nerozhoduje na základe výsluchu procesných strán,
či vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu,
ale vychádza len zo skutočností uvádzaných a preukázaných žalobcom v návrhu, resp. ak je návrh

podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania. Preto je nevyhnutné, aby
bola žalobcom osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, teda musia byť osvedčené aspoň základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Aj v
prípade, ak sú inak splnené formálne predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, je potrebné
starostlivo zvážiť, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahu strán alebo

tretích osôb. Pre osvedčenie práva je potrebné, aby žalobca bol vecne legitimovaný a taktiež, aby
žalobcom uplatnený nárok nebol zjavne neopodstatnený.

33. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo

zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na
základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa žalobcu (navrhovateľa) odôvodňujú
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí
súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme
dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí

teda navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť.

34. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov znamená, že strane konania bez vydania neodkladného
opatreniabezprostrednehrozínenapraviteľnáalebovbudúcnostiťažkonapraviteľnáškoda.Osvedčenie
splnenia uvedenej podmienky zaťažuje navrhovateľa neodkladného opatrenia, a to pod sankciou

zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Dokazovanie sa v tomto prípade
nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu musí mať osvedčené, že je potrebné bezodkladne
upraviťpomery.Neodkladnéopatreniebudespravidlaopodstatnené,aknavrhovateľovihrozívznikalebo
rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených
záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať

o konečnú súdnu ochranu. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu
poskytnúť dôkazy, ktoré by jednoznačne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Vzhľadom
na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon spája s nariadením neodkladného opatrenia bez
existencie samotného meritórneho rozhodnutia súdu, jeho nariadenie je na mieste len v prípadoch,
kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce „neodkladnosť“ takejto úpravy pomerov strán, najmä

vzhľadom na preukázanie reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy. Strany sú povinné označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, pričom súd je povinný s nimi postupovať v úzkej súčinnosti. Pri rozhodovaní
o neodkladnom opatrení súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti
dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia
a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie.

35. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany, či:
a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti),
c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa

navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),
d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolnosti prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav,
e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah,

f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne, pričom je povinnosťou súdu skúmať ich
splnenie, jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach.

36. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný
postup súdu, kedy súd rozhodne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, okrem výnimočných a odôvodnených
prípadoch. Dokazovanie súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností,
ktoré boli osvedčené. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy
povahu právnych pomerov. Potreba ich úpravy musí byť neodkladná, obsahujúca prvky naliehavosti a
nevyhnutnosti, ktoré však bez ďalšieho neznamenajú, že ide o akútny a jednorazový stav.

37. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli osvedčené
a hodnoverne opísané základné skutočnosti potrebné pre záver o existencii a dôvodnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana. Osvedčenie existencie právneho (nie iba
faktického) vzťahu medzi žalobcom a subjektom, ktorý má byť neodkladným opatrením obmedzený a

z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva žalobcu, pre ktoré požaduje ochranu, je
nevyhnutným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia.

38. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie skutočnosti
odôvodňujúcich potrebu bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude

ohrozená. Navrhovateľ je predovšetkým povinný opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu
neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, pričom relevantné skutkové
tvrdenia je navrhovateľ povinný osvedčiť. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku
konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku. Z povahy veci teda vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo
neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho

podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností, a to vo vzťahu
kslobodnýmaautonómnymprávnymsubjektom.Navrhovateľmusípretoopísaťskutočnostihodnoverne
osvedčujúcedôvodnosťatrvanienároku,ktorémusamáposkytnúťochrana.Bezosvedčeniadôvodnosti
chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy.

39. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je navrhovateľ
povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Táto sprísnená podmienka vychádza jednak z toho, že
zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu a jednak z predpokladu,
že dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie
než samotnú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Súd totiž nemôže

nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci
samej javí ako nedôvodný. Predbežná ochrana nedôvodného nároku by bola v rozpore s podstatou
a účelom neodkladného opatrenia. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku môže
navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami
a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane

súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia
než pravdepodobnosť jej zamietnutia.

40. Podľa § 123 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vlastník je v medziach zákona
oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

41. Podľa § 124 OZ všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.42.Podľa§126ods.1,ods.2OZvlastníkmáprávonaochranuprotitomu,ktodojehovlastníckehopráva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

43. Podľa § 417 ods. 1, ods. 2 OZ komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom
primeraným okolnostiam ohrozenia. Ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd
uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

44. Podľa § 663 ods. 1 OZ nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby
ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

45. Podľa § 665 ods. 1 OZ nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa
nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k veci
za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom.

46. Podľa § 671 ods. 1 OZ, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v
čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

47. Podľa § 677 ods. 1 OZ, zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu možno, ak nedôjde k

dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou.

48. Podľa § 682 ods. 1 OZ, ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave
zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v
stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

49. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ak nie je
dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na
dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne
plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené.

50. Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu došlo 9. januára
2023 k uzatvoreniu nájomnej zmluvy. Žalobca ako prenajímateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností na
liste vlastníctva č. XX nachádzajúcich sa v okrese: B. E., obec: B., k.ú. A., a to pozemok „CKN“ parcelné
číslo XXX, vo výmere 26466, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie (právny vzťah k stavbe

číslo 612 evidovanej na pozemku parcelné číslo XXX), pričom predmet nájmu na tejto nehnuteľnosti
predstavuje priestor v hale na parcele číslo XXX v rozsahu 1.360 m2. Predmet nájmu je špecifikovaný
v článku I., bod 1. a 2. nájomnej zmluvy. Ide teda o nájom nehnuteľnosti, ktorej vypratania sa žalobca
dožaduje a je zároveň špecifikovaná v petite návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.

51. V súlade s článkom V., bod 3. písm. b) a bod 4. nájomnej zmluvy žalobca listom adresovaným
žalovanému z 31. augusta 2023 vypovedal nájomnú zmluvu z dôvodu omeškania s úhradou viac
ako dvoch splátok nájomného, pričom výpovedná doba je jeden kalendárny mesiac a začína plynúť
prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená druhej
zmluvnej strane.

52. K ukončeniu nájomnej zmluvy došlo 1. novembra 2023, pričom žalovaný podľa tvrdenia žalobcu
výpoveď z nájmu nikdy nespochybnil. V zmysle článku V., bod 5. nájomnej zmluvy bol nájomca
(žalovaný) povinný odovzdať prenajímateľovi (žalobcovi) predmet nájmu v lehote 15 dní od skončenia
nájmu, a to vyprataný a v stave, v akom ho prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

Z fotodokumentácie, ako aj z ďalších listinných dôkazov predložených žalobcom v podobe súpisu
hnuteľných vecí z 25. januára 2024 vyhotoveného súdnym exekútorom JUDr. Zuzanou Papcunovou
v spojení s úradným záznamom z 8. januára 2024, ktorý obsahuje súpis hnuteľných veci mal súd za
preukázané, že žalovaný predmet nájmu žalobcovi ako prenajímateľovi po skončení nájmu neodovzdal
vyprataný a v stave, v akom ho prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. Súpis hnuteľných

vecí vykonal súdny exekútor v čase, keď bol nájom medzi stranami konania ukončený, presnejšie tri
mesiace od ukončenia nájmu. Ten preukazuje, že sa v nebytových priestoroch v čase vykonania súpisu
nachádzali balíky polisovaného plastového odpadu, ktorý vypĺňa väčšinu vnútorného priestoru haly
o rozmare cca 18m x 75m do výšky 3-4 metre.53. Pokiaľ ide o otázku potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ako neodkladného opatrenia v zmysle
ust. §325 ods. 1 CSP, súd zdôrazňuje, že potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa

prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude teda spravidla opodstatnené, ak
navrhovateľovi hrozí vznik, alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo
ohrozeniu jeho práva a oprávnených záujmov. Existenciu ujmy bezprostredne hroziacej žalobcovi
mal súd preukázanú tým, že žalovaný mal v nehnuteľnosti (nebytových priestoroch) žalobcu uložené
balíky polisovaného plastového odpadu, ktorý vypĺňa väčšinu vnútorného priestoru haly o rozmare

cca 18m x 75m do výšky 3-4 metre. Jedná sa o predmet, na ktorý priestory nájmu nie sú určené
a prispôsobené. Neoprávnene uskladnený odpad spôsobuje žalobcovi ďalšie škody v nebytových
priestoroch, ktoré súvisia so šíriacim sa zápachom a množiacimi sa hlodavcami, čo žalobca preukázal
priloženou fotodokumentáciou k návrhu. Odpad, ktorý si žalovaný uskladnil v prenajatých priestoroch,
môže spôsobiť škodu na týchto nebytových priestoroch, ktoré sa znehodnocujú prítomnosťou odpadu,
nakoľko tieto nie sú určené na uskladnenie takéhoto druhu odpadu, ako aj škodu na uskladnenom tovare

ostatných nájomcov, ktorí využívajú ostatné časti priemyselného závodu. Rovnako takto uskladnený
tovar môže spôsobiť riziko vzniku požiaru odpadu a nebytových priestorov a tým hrozí žalobcovi
riziko vzniku značnej škody na majetku, pričom žalobcovi môže vzniknúť aj škoda v podobe značných
finančných strát súvisiacich s nemožnosťou ďalšieho prenájmu priestorov iným nájomcom a tiež
v podobe finančných strát v dôsledku ukončenia nájomných zmlúv zo strany ostatných nájomcov.

54. Súd poukazuje na to, že žalobca v rámci svojej podnikateľskej činnosti v podobe prenájmu
nehnuteľností poskytuje prenájom aj ďalších časti priemyselného závodu. Takto uskladnený tovar
žalovaného zasahuje do podnikateľskej činnosti žalobcu a tretích osôb tým, že tovar uskladnený
ostatnými nájomcami je ohrozený pred vznikom škody kvôli šíreniu sa hlodavcov a zápachu z

odpadu, ktorý si žalovaný uskladnil. Skončením nájomnej zmluvy má žalobca právo priestory prenajaté
žalovanému dať v rámci svojho podnikania do nájmu iným osobám. Odpad, ktorý si však žalovaný
uskladnil v prenajatej nehnuteľnosti a túto po zániku nájomného vzťahu nevypratal, neumožňuje
žalobcovi poskytnutie ďalšieho prenájmu priestorov tretím osobám, pričom takýmto konaním dochádza
u žalobcu k škode v podobe značných finančných strát súvisiacich s nemožnosťou ďalšieho prenájmu

priestorov iným nájomcom.

55. Na právnu úpravu nájmu sa aplikujú ustanovenia zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník
o nájomnej zmluve, pričom tieto sa môžu aplikovať aj na osobitné druhy nájmu do tej miery, do akej
ich neupravuje špeciálna právna úprava (zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových

priestorov). Zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov (ust. § 5 ods. 1) stanovuje povinnosť
nájomcu pri skončení nájomného vzťahu odovzdať prenajímateľovi predmet nájmu v stave, v akom ho
nájomca prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebovanie. Toto ustanovenie zákona je dispozitívne
a teda platí, ak sa zmluvné strany v zmluve o nájme nebytového priestoru nedohodnú inak. Zákon o
nájme a podnájme nebytových priestorov neobsahuje ustanovenia o tom, čo v prípade, ak si nájomca

nesplní svoju povinnosť odovzdať prenajímateľovi predmet nájmu v stave, v akom ho nájomca prevzal s
prihliadnutím na obvyklé opotrebovanie. V tomto prípade je potrebné použiť ustanovenia Občianskeho
zákonníka ako lex generalis, ktorý umožňuje prenajímateľovi v prípade nesplnenia tejto povinnosti
domáhať sa podľa charakteru predmetu plnenia svojho práva na súde buď návrhom na vydanie veci,
alebo návrhom na vypratanie veci. Okrem toho, porušenie povinnosti nájomcu zakladá právo na náhradu

škody podľa § 420 OZ, prípadne nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. OZ.

56. Skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladne upraviť pomery boli podľa názoru súdu náležitým
spôsobom preukázané, a preto súd dospel k záveru, že žalobca svoj nárok dostatočne osvedčil.
Žalobca preukázal, že bez vydania neodkladného opatrenia mu hrozí nenapraviteľná alebo v budúcnosti

ťažko napraviteľná škoda či iná ujma a zároveň dochádza aj k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho
práv a oprávnených záujmov, nakoľko je tu preukázaná možnosť vzniku škôd na majetku a zdraví
žalobcu a jeho nájomcov súvisiacich s odpadom, na skladovanie ktorého nie sú nebytové priestory
(nehnuteľnosť) prispôsobené. V prípade, ako by nedošlo k bezodkladnej úprave pomerov hrozila by
vážna ujma na právach žalobcu a osôb, ktoré tieto nebytové priestory využívajú.

57. Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje;
najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Je nepochybné, že
žalovaný neodôvodnene a nezákonne užíva vec žalobcu tým, že nehnuteľnosť, ktorá bola predmetomnájmu užíva aj naďalej po skončení nájmu, teda po tom, čo zanikol zmluvný vzťah ohľadne nájmu.
Medzi žalobcom a žalovaným v súčasnosti neexistuje žiaden zmluvný vzťah ohľadne nájmu predmetnej
nehnuteľnosti, preto užívanie tejto nehnuteľnosti spočívajúce v uskladnení balíkov polisovaného

plastového odpadu je neoprávnené, teda nemá žiadnu oporu v zákone, pričom spôsobuje žalobcovi
škodu a obmedzuje jeho vlastnícke právo k veci.

58. Napriek skutočnosti, že neodkladné opatrenie nie je forma súdnej ochrany nevyhnutne dočasná a
predbežná, pre jeho nariadenie je nutný záver, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo strany

ohrozené. V danom prípade zo strany žalobcu bola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov,
a preto súd návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel.

59. V zmysle ust. § 336 CSP, z ktorého vyplýva, že ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím
konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci
samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno

dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Týmto neodkladným opatrením možno dosiahnuť aj
trvalú úpravu pomerov medzi stranami, a preto súd žalobcovi neuložil povinnosť podať v určitej lehote
žalobu vo veci samej, nakoľko vyprataním nehnuteľnosti možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi
žalobcom a žalovaným, keďže medzi nimi už samotný nájomný vzťah zanikol.

60. Podľa ust. § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

61. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

62. Podľa ust. § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

63. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanoveniami 262 ods. 1 CSP a 255
ods. 1 CSP tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. Vychádzajúc z toho, že
žalobcabolvkonanívcelomrozsahuúspešný,keďžesúdnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia

vyhovel a náhradu trov konania si uplatnil len žalobca, rozhodol súd tak, ako bolo uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach
na Mestský súd Košice. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,

čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
(§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§365 ods. 3CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.