Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, December 20, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Sfk/59/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200367
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Fečík
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200367.1

Uznesenie

NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikyvprávnejvecižalobcu(sťažovateľa):HURKAs.r.o.,sosídlom
Na Tablách 14022/1, Prešov 080 06, IČO: 46 158 685, právne zastúpeného: IURISTICO s. r. o., so
sídlomCimborkova13,04001Košice,IČO:36588041,protižalovanému:DaňovýúradŽilina,sosídlom
Janka Kráľa 2, 010 01 Žilina, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, konajúc
o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 16Sa/5/2021 zo dňa 24.

novembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Stručný priebeh administratívneho konania a konania na správnom súde

1. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky podaním č. 168316/2021 zo dňa 19. apríla 2021 v súlade
s § 44 ods. 4 písm. c) zákona č. 563/2009 Z.z o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej aj „Daňový poriadok“) vydalo Daňovému úradu Žilina podnet na vykonanie
daňovej kontroly tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná, a to opätovne

(ďalej aj „opätovná daňová kontrola“) u žalobcu na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo
„daň“) za zdaňovacie obdobie apríl 2015. Podnet na vykonanie opätovnej daňovej kontroly u žalobcu
bol Daňovému úradu Žilina doručený dňa 27. apríla 2021. Daňový úrad Žilina podaním zo dňa 27.
apríla 2021 postúpil podnet na vykonanie opätovnej daňovej kontroly Daňovému úradu Žilina, pobočka
Ružomberok (ďalej aj „správca dane“).

2. Správca dane Oznámením o daňovej kontrole zo dňa 30. apríla 2021 oznámil žalobcovi výkon
opätovnej daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2015, so začiatkom kontroly dňa 24. mája
2021. Správca dane v Oznámení o daňovej kontrole uviedol, že vykonáva opätovnú daňovú kontrolu
podľa § 44 ods. 4 písm. a) Daňového poriadku. Predmetné oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa
5. mája 2021.

3. Správca dane podaním zo dňa 18. júna 2021 podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku oboznámil
žalobcu so zisteniami správcu dane pri opätovnej daňovej kontrole, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa
23. júna 2021. Následne žalobca podaním zo dňa 24. júna 2021 vyzval správcu dane na určenie lehoty
na vyjadrenie sa k zisteniam správcu dane podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, z dôvodu, že
v oboznámení so zisteniami správcu dane lehotu na vyjadrenie správca dane neurčil.

4. Zároveň žalobca podaním zo dňa 25. júna 2021 vyzval správcu dane na ukončenie nezákonného
zásahu do práv daňového subjektu výkonom nezákonnej opätovnej daňovej kontroly, v ktorom, o.i.,poukázal na to, že ako zákonný dôvod na začatie opätovnej daňovej kontroly správca dane v Oznámení
o daňovej kontrole uviedol § 44 ods. 4 písm. a) Daňového poriadku [pozn. podľa § 44 ods. 4 písm. a)
Daňového poriadku daňovú kontrolu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná,

je možné vykonať u toho istého daňového subjektu aj opätovne, ak daňový subjekt žiada o vrátenie
dane dodatočným daňovým priznaním], pričom žalobca uviedol, že nepodal žiadne dodatočné daňové
priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2015 a ani priznanie, ktorým, by žiadal vrátenie
dane. Žalobca vyslovil názor, že správca dane tak začal a vykonával opätovnú daňovú kontrolu na
základe fikcie. Žalobca považoval začatie a výkon opätovnej daňovej kontroly za nezákonný, svojvoľný,

vykonávaný na základe nepravdivej skutočnosti, intenzívne zasahujúci do jeho práv. Žalobca na základe
predmetnej výzvy očakával od správcu dane vydanie rozhodnutia o ukončení opätovnej daňovej kontroly
bezodkladne, najneskôr do 30. júna 2021, pričom správcovi dane avizoval, že v prípade pokračovania
opätovnej daňovej kontroly po tomto dátume sa bude domáhať ochrany svojich práv na príslušnom súde
podľa § 252 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“).

5. Správca dane vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 101114985/2021 zo dňa 28. júna 2021, v ktorom
uzavrel,ženazákladevýsledkuvykonanejopätovnejdaňovejkontrolybolžalobcovizistenýrozdieloproti
vyrubenej dani, t.j. dodatočne vyrubená daň vo výške 307.377,81 eur. Protokol bol právnemu zástupcovi
žalobcu doručovaný v listinnej podobe podľa obálky nachádzajúcej sa v administratívnom spise, pričom
zásielka sa ako nedoručená vrátila správcovi dane dňa 26. júla 2021.

6.VadministratívnomspisesaďalejnachádzaÚradnýzáznamč.101124664/2021zodňa30.júna2021,
predmetom ktorého bol telefonický dohovor medzi správcom dane a konateľom žalobcu p. Štefanom
Poláčkom zo dňa 24. júna 2021, v rámci ktorého bolo, o.i., zaznamenané „ ...V oznámení o daňovej
kontrole č. 100729364/2021 je nesprávne uvedené, že Daňový úrad Žilina vykonáva daňovú kontrolu

opätovne podľa § 44 ods. 4 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Správne má byť uvedené, že Daňový úrad
Žilina vykonáva daňovú kontrolu opätovne podľa § 44 ods. 4 písm. c) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“. Z
uvedeného dôvodu správca dane dohodol so žalobcom termín konania ústneho pojednávania na deň

1. júla 2021.

7. Žalobca v rámci podania označeného ako „Vyjadrenie k Oboznámeniu o zistenia Daňového úradu
Žilinač.101071546/2021žiadostianávrhydaňovéhosubjektu“zodňa1.júla2021uviedol,ženeexistuje
zákonný dôvod na začatie opätovnej daňovej kontroly uvedený v Oznámení o začatí zo dňa 30. apríla

2021 a že nezákonným začatím a výkonom opätovnej daňovej kontroly trvá intenzívny zásah orgánu
verejnej správy do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Následne podal vyjadrenie k postupu
správcu dane pri výkone opätovnej daňovej kontroly a k jednotlivým zisteniam správcu dane.

8. Podaním zo dňa 7. júla 2021 žalovaný odpovedal na ,,Výzvu na ukončenie nezákonného zásahu

do práv daňového subjektu výkonom nezákonnej opätovnej daňovej kontroly“, ktorá bola žalobcovi
prostredníctvom právneho zástupcu doručená 26. júla 2021. Správca dane v predmetnej odpovedi
uviedol, že pri písaní Oznámenia o výkone opätovnej daňovej kontroly došlo k zrejmej nesprávnosti
uvedenia neprávneho ustanovenia § 44 ods. písm. a) Daňového poriadku, pričom správca dane mal
v oznámení správne uviesť ustanovenie § 44 ods. 4 písm. c) Daňového poriadku, keďže správcovi

dane bol doručený podnet Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky na vykonanie opätovnej daňovej
kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie apríl 2015. Správca dane mal za to, že uvedenie nesprávneho
ustanovenia Daňového poriadku nespôsobilo nezákonnosť opätovnej daňovej kontroly.

9.Žalobcapodalžalobuprotiinémuzásahuorgánuverejnejsprávy,ktoráboladoručenáKrajskémusúdu

v Prešove dňa 30. júna 2021, a ktorou sa domáhal, aby súd zakázal výkon daňovej kontroly opätovne
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2015 podľa § 44 ods. 4 písm. a) Daňového
poriadku v zmysle Oznámenia o daňovej kontrole Daňového úradu Žilina, pobočka Ružomberok č.
100729364/2021 zo dňa 30. apríla 2021.

10. Žalobca mal za to, že žalovaný začatím a prebiehajúcim výkonom opätovnej daňovej kontroly
nezákonne zasahuje do zákonom chránených práv a právom chránených záujmov žalobcu, ktorý je
týmto postupom žalovaného ukrátený na svojich vlastníckych, procesných a iných právach. Podľa
žalobcu žalovaný konal svojvoľne, keď neexistoval zákonný dôvod na výkon opätovnej daňovej kontrolyním uvedený v Oznámení. Žalobca zdôraznil, že nepodal žiadne dodatočné daňové priznanie na DPH
za zdaňovacie obdobie apríl 2015, a tým neexistuje zákonný dôvod v Oznámení o začatí opätovnej
daňovej kontroly podľa § 44 ods. 4 písm. a) Daňového poriadku. Mal za to, že nezákonným začatím a

výkonom opätovnej daňovej kontroly trvá intenzívny iný zásah orgánu verejnej správy do práv a právom
chránených záujmov žalobcu.

11. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 3Sa/13/2021 - 15 zo dňa 15. júla 2021 vec postúpil Krajskému
súdu v Žiline (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“).

12. Krajský súd uznesením sp. zn. 16Sa/5/2021 zo dňa 24. novembra 2022 (ďalej aj „napadnuté
uznesenie“) žalobu žalobcu podľa § 261 SSP zamietol.

13. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia zdôraznil, že procesná úprava rozoznáva dva
typy žalôb uplatniteľných proti inému zásahu, a to jednak negatórnu žalobu (§ 252 ods. 1 SSP) a

určovaciu žalobu (§ 252 ods. 2 SSP). Podstatou negatórnej zásahovej žaloby je domáhanie sa ochrany
predtrvajúcimalebohroziacim,opakujúcimsainýmzásahom.Negatórnycharaktertejtoochranyvyplýva
z úpravy rozhodnutia správneho súdu v § 262 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého takáto žaloba smeruje k
uloženiu zákazu orgánu verejnej správy pokračovať v napadnutom inom zásahu. Negatórna zásahová
žaloba môže mať aj čiastočnú reštitučnú povahu spočívajúcu v tom, že ak je to možné, má žalovaný

obnoviť stav pred iným zásahom. Ďalej uviedol, že z § 252 ods. 1 SSP a contrario súčasne vyplýva, že
musí ísť o neskončený zásah, za ktorý sa považuje trvajúci (prebiehajúci) iný zásah a iný zásah, ktorého
následky trvajú a vykonaný iný zásah, u ktorého hrozí jeho opakovanie.

14. Krajský súd následne konštatoval, že z obsahu podanej žaloby žalobcu vyplýva, že podal zásahovú

žalobu v čase, keď iný zásah trval. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“) sp. zn. 5Sžnz/6/2015, podľa ktorej sa tak muselo jednať o
priamy zásah do subjektívnych verejných práv, pričom takýto zásah správny súd nemohol zrušiť, mohol
však správnemu orgánu 1/ zakázať, aby v porušení dotknutého práva pokračoval a ak je to možné 2/
správnemu orgánu prikázať, aby v porušovaní dotknutého práva nepokračoval a tiež, ak je to možné 3/

správnemu orgánu prikázať, aby sa obnovil stav pred zásahom.

15. Krajský súd ďalej konštatoval, že bol vyhotovený Protokol č. 101114985/2021 zo dňa 28. júna
2021 podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 26. júla 2021. Uvedené
znamená, že v čase konania pred krajským súdom iný zásah - vykonávanie opätovnej daňovej kontroly,

netrval, odznel, daňová kontrola bola evidentne ukončená.

16. Krajský súd akcentoval, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zakázal žalovanému
výkon opätovnej daňovej kontroly a v tejto súvislosti poukázal na § 134 ods. 1 a ods. 2 SSP, podľa
ktorého je správny súd v zásade vždy viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby a § 257 písm. f) SSP,

podľa ktorého medzi osobitné náležitosti žaloby proti inému zásahu patrí žalobný návrh, pričom petit,
ktorý predstavuje výrok rozhodnutia správneho súdu, ktorého vydania sa žalobca domáha, musí označiť
žalobca. Povinnosť uviesť v žalobe, čoho sa žalobca domáha, t.j. žalobný návrh má viesť žalobcu k
jednoznačnému vyjadreniu, čoho sa v správnom súdnom konaní domáha. V nadväznosti na to, krajský
súd konštatoval, že v záujme zachovania postavenia nestranného súdneho orgánu (dominus litis),

nesmie namiesto účastníka sformulovať za neho iné nároky, rozdielne od požadovaného žalobného
návrhu.

17. Krajský súd poukázal na to, že žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 2. novembra
2021 uviedol, že iný zásah netrvá, daňová kontrola je evidentne ukončená, čo preukazuje Protokol

č. 101114985/2021 zo dňa 28. júna 2021 (doručený žalobcovi dňa 26. júla 2021) a žalobca uvedené
skutočnosti vo svojej replike zo dňa 25. januára 2022 potvrdil, keď uviedol, že správca dane ukončil
opätovnú daňovú kontrolu už po 13-tich dňoch tým, že vyhotovil dňa 28. júna 2021 protokol. Napriek
tomu žalobca nezosúladil petit žaloby so zmeneným skutkovým stavom, teda, že sa jedná o zásah, ktorý
už skončil.

18. Práve za stavu zistenej skutkovej situácie vyplývajúcej z administratívneho spisu, keď došlo k
ukončeniu opätovnej daňovej kontroly, bol pre správny súd rozhodujúci skutkový stav v čase vydania
rozhodnutia v zmysle § 135 ods. 2 písm. a) SSP. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na tzv.subsidiárnosť ochrany poskytovanej v rámci správneho súdnictva na základe žaloby proti inému zásahu,
ktorý princíp znamená, že ak priamym následkom iného zásahu vykonaného nezákonne bolo už
vydanie rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, potom by mala byť v rámci správneho

súdnictva poskytovaná ochrana prioritne v konaní o všeobecnej správnej žalobe podanej proti takémuto
rozhodnutiu alebo opatreniu. Krajský súd zdôraznil, že pokiaľ už bolo z predloženého protokolu zrejmé,
že opätovná daňová kontrola bola ukončená, tak potom žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej
správy s návrhom na jej zákaz nie je namieste a nespĺňa podmienky dôvodnosti žaloby v zmysle § 252
ods. 1 SSP. Teda za stavu, že v priebehu správneho súdneho konania vyšlo najavo, že došlo k ukončeniu

opätovnej daňovej kontroly, vznikla podľa krajského súdu iná skutková situácia, než bola v čase podania
žaloby, čo vyústilo do zamietnutia žaloby podľa § 261 SSP.

19. Krajský súd sa následne v odôvodnení napadnutého uznesenia vysporiadal aj s jednotlivými
žalobnými bodmi. Poukázal na to, že daňové konanie pozostáva z daňovej kontroly a vyrubovacieho
konania. Účelom daňovej kontroly je zistiť alebo preveriť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie

dane alebo dodržiavanie osobitných predpisov. Následne, účelom vyrubovacieho konania je, na
základe zistení vyplývajúcich z daňovej kontroly, správne určiť daň alebo vznik daňovej povinnosti
daňového subjektu. Pokiaľ teda v čase rozhodovania správneho súdu [§ 135 ods. 2 písm. a) SSP]
doručením protokolu zákonným spôsobom preukázateľne došlo k ukončeniu prvej časti daňového
konania - daňovej kontroly, negatórna žaloba nemá svoje opodstatnenie. Vyrubovacie konanie začalo

deň nasledujúci po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku a § 49 ods.
1 Daňového poriadku. Daňový subjekt môže vo vyrubovacom konaní predkladať pripomienky a dôkazy,
spochybňujúce zákonnosť postupu správcu dane pri vedení daňovej kontroly a porušenie procesných
práv a nezákonnosť zabezpečených dôkazov (§ 68 ods. 3 Daňového poriadku).

20. K námietke žalobcu, že žalovaný začatím a výkonom daňovej kontroly porušuje § 3 a § 44 ods.
4 Daňového poriadku, krajský súd uviedol, že daňovú kontrolu tej istej dane za zdaňovacie obdobie
v zmysle § 44 ods. 4 Daňového poriadku je možné vykonať u toho istého subjektu za vymedzených
dôvodov v zmysle písm. a) až d) § 44 Daňového poriadku. Oznámenie o začatí daňovej kontroly zo
dňa 30. apríla 2021 obsahovalo v súlade s § 46 ods. 1 Daňového poriadku miesto výkonu daňovej

kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie, bolo poukázané na povinnosti
daňového subjektu, určená lehota žalobcovi na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie
daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Pokiaľ aj v oznámení o daňovej kontrole
bol uvedený odkaz na § 44 ods. 4 písm. a) Daňového poriadku, tak uvedené žalovaný nepoprel, pričom
podľanázorukrajskéhosúdudostatočnevysvetlil,žeišloozjavnúnesprávnosť,ktorúnásledneodstránil.

To, že išlo o zrejmú nesprávnosť, vyplývalo podľa krajského súdu aj z obsahu administratívneho spisu,
keďže k vykonaniu opätovnej daňovej kontroly u žalobcu došlo na podnet Finančného riaditeľstva podľa
§ 44 ods. 4 písm. c) Daňového poriadku. Uvedenú nesprávnosť, ktorá bola žalobcom vytýkaná, žalovaný
odstránil podľa Úradného záznamu zo dňa 30. júna 2021 telefonicky ako aj Odpoveďou na výzvu na
ukončenie nezákonného zásahu do práv daňového subjektu výkonom nezákonnej opätovnej daňovej

kontroly v podaní zo dňa 7. júla 2021 (č.l. 22 administratívneho spisu). Za stavu, že Oznámenie o
začatí daňovej kontroly zo dňa 30.04.2021 obsahovalo náležitosti oznámenia, potom uvedená zrejmá
nesprávnosť, ktorá bola následne odstránená, nebola dôvodom pre možné konštatovanie nezákonnosti
vykonávania tejto kontroly. Krajský súd konštatoval, že bolo nepochybné, že žalovaný za splnenia § 44
ods. 4 písm. c) Daňového poriadku bol oprávnený postupovať v zmysle dispozície právnej normy, t.j.

na základe podnetu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Banská Bystrica vykonať u žalobcu
opätovnú daňovú kontrolu.

21. Krajský súd na záver podotkol, že žalobca nepreukázal, v čom by žalovaný nadmieru zaťažoval
žalobcu pri výkone opätovnej daňovej kontroly, resp. že by sa daňová kontrola vykonávala vo väčšom

ako nevyhnutnom rozsahu na dosiahnutie jej účelu. Žalobca ako daňový subjekt, musí strpieť vykonanie
daňovej kontroly, pričom má zároveň aj povinnosť v rozsahu Daňového poriadku poskytovať správcovi
dane potrebnú súčinnosť.

II.

Kasačná sťažnosť

22. Proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 16Sa/5/2021 zo dňa 24. novembra 2022 podal žalobca (ďalej
aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP (správny súd v konaníalebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia
veci) a § 440 ods. 1 písm. h) SSP (správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým,
že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu). Sťažovateľ navrhol zrušiť napadnuté

uznesenie krajského súdu a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie.

23. Sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti poukázal na uznesenie Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžk/28/2021 zo dňa 14. decembra 2021 (uverejnené v Zbierke stanovísk
a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod č. 20/2022), v zmysle ktorého je

z ustanovenia § 135 ods. 1 SSP (podľa ktorého je pre rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v
čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej
správy) stanovená výnimka v § 135 ods. 2 SSP. V konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej
správy sa správny súd chtiac nechtiac ocitá v postavení nachádzacieho súdu (práve s odkazom na §
135 ods. 2 SSP) a musí reflektovať prípadnú zmenu skutkových okolností prejednávanej veci a to až do
momentu meritórneho rozhodnutia. Sťažovateľ citoval z predmetného uznesenia vybrané časti.

24. Sťažovateľ mal za to, že zo strany konajúceho súdu mu nebol poskytnutý dostatočný priestor na to,
aby reagoval na zmenu skutkového stavu zmenou žalobného návrhu, čím sa mal krajský súd odkloniť
od judikatúry kasačného súdu a zároveň dospel k nesprávnemu právnemu záveru o tom, že žalobu je
v dôsledku nevykonania zmeny žalobného návrhu žalobcom potrebné zamietnuť.

25. Sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti ďalej poukázal na to, že v prípade, ak vyrubovacie konanie
nadväzuje na daňovú kontrolu, je daňová kontrola a závery z nej esenciálnym podkladom vyrubovacieho
konania. Sťažovateľ zdôraznil, že z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR vyplýva, že zákonnosť
daňovej kontroly zásadným spôsobom ovplyvňuje zákonnosť dôkazov v rámci nej obstaraných a

vykonaných. Opierajúc sa o judikatúru Najvyššieho súdu SR sťažovateľ uviedol, že pokiaľ trpí vadami
už samotný proces daňovej kontroly, tieto nemôžu byť následne zhojené v konaní vyrubovacom, ale
naopak konanie vyrubovacie je zaťažené vadou spočívajúcou v nezákonnosti daňovej kontroly. Z
uvedeného následne vyplýva, že pokiaľ i v priebehu konania o žalobe proti zásahu orgánu verejnej moci
spočívajúcom vo výkone daňovej kontroly v rozpore so zákonom, dôjde k ukončeniu daňovej kontroly a

následnému rozhodnutiu v rámci vyrubovacieho konania, prenáša sa vada z procesu daňovej kontroly i
na vyrubovacie konanie. Vzhľadom na uvedené mal sťažovateľ za to, že krajský súd zamietnutím žaloby
vytvoril priestor pre vydanie nezákonného rozhodnutia správcu dane vo vyrubovacom konaní.

26. Podľa sťažovateľa je za zrejmú nesprávnosť v procesnom práve vo všeobecnosti potrebné

považovať rozpor medzi obsahom verejno-mocenskej vôle, ktorú orgán verejnej moci svojím
rozhodnutím prejaviť chcel a ktorej obsah je z dôvodov rozhodnutia alebo úkonu bezpečne poznateľný, a
obsahom samotného rozhodnutia ako prejavom tejto verejno-mocenskej (autoritatívnej) vôle (uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 67/2019 z 29. októbra 2019). Teda, aby bolo možné
pochybenie orgánu verejnej moci označiť za zjavnú nesprávnosť, musí byť takéto pochybenie zjavné,

či už z okolností danej veci alebo priamo i samotného prejavu vôle orgánu verejnej moci napr. nesúlad
medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutia. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ zdôraznil, že podal
žalobu proti inému zásahu približne po mesiaci od začatia opätovnej daňovej kontroly pričom v tomto
období nemal žiadnu vedomosť - informáciu, ktorá by mohla nasvedčovať tomu, že dôvod na začatie
opätovnej daňovej kontroly zo strany správcu dane je v skutočnosti iný než bol uvedený v oznámení

o začatí daňovej kontroly. Sťažovateľ mal za to, že nemal a ani nemohol mať vedomosť o skutočnom
dôvode výkonu opätovnej daňovej kontroly (ani na ústnom konaní nebol s dôvodom oboznámený) a
preto až do doby podania žaloby postupoval v konaní a uplatňoval svoju procesnú obranu na základe
nesprávneho dôvodu začatia daňovej kontroly. Sťažovateľ trval na tom, že do momentu podania žaloby
nemal žiadnu vedomosť o inom zákonnom dôvode na výkon opätovnej daňovej kontroly, mimo toho,

ktorý bol uvedený v Oznámení, t.j. § 44 ods. 4 písm. a) Daňového poriadku. Sťažovateľ mal za to,
že takýmto postupom správcu dane (odvolaním sa na zjavnú nesprávnosť) nie je možné v súlade
so zákonom meniť zákonný dôvod na výkon opätovnej daňovej kontroly a z uvedeného dôvodu bola
podľa jeho názoru opätovná daňová kontrola vykonaná na základe Oznámenia zo dňa 30. apríla 2021
nezákonná.

27. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a
navrhol kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietnuť. Zdôraznil, že to, že v Oznámení o daňovej kontrole
č. 100729364/2021 zo dňa 30. apríla 2021 nesprávne uviedol, že ide o daňovú kontrolu vykonávanúopätovne na základe ustanovenia § 44 ods. 4 písm. a) Daňového poriadku, hoci správne malo byť
uvedené ustanovenie § 44 ods. 4 písm. c) Daňového poriadku, nemalo dopad na zákonnosť daňovej
kontroly a následného vyrubovacieho konania.

28. Žalovaný dodal, že u žalobcu sa od 22. júla 2021 začalo vyrubovacie konanie, ktoré bolo ukončené
vydaním rozhodnutia č. 102672518/2022 zo dňa 29. septembra 2022, ktorým bol určený rozdiel v sume
307.377,81 eur podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku. Proti rozhodnutiu Daňového úradu Žilina
podal žalobca odvolanie, o ktorom odvolací orgán Finančné riaditeľstvo SR rozhodol tak, že rozhodnutie

Daňového úradu Žilina č. 102672518/2022 zo dňa 29. septembra 2022 zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

29. Žalovaný sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym posúdením veci vyjadreným v napadnutom
uznesení a uviedol, že sťažovateľ sa po vydaní konečného rozhodnutia môže všeobecnou žalobou na
správnom súde domáhať ochrany svojich subjektívnych práv, v dôsledku čoho navrhol kasačnú sťažnosť

sťažovateľa zamietnuť.

III.
Právny názor kasačného súdu

30. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po
zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 2 SSP v rozhodujúcom znení),
oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP) a má predpísané náležitosti
(§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v medziach sťažnostných
bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu

a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.

31. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti je napadnuté uznesenie, ktorým krajský súd zamietol
ako nedôvodnú žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zákazu výkonu opätovnej daňovej kontroly na
DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2015. Primárnou úlohou kasačného súdu bolo posúdiť, či krajský

súd postupoval správne, keď žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy zamietol v dôsledku
nevykonania zmeny žalobného návrhu (petitu) so strany žalobcu, resp. z dôvodu, že žalobca nezosúladil
petit žaloby so zmeneným skutkovým stavom, t.j., že sa jedná o zásah, ktorý už skončil.

32. Podľa § 6 ods. 2 písm. f) SSP: „Správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti inému zásahu

orgánu verejnej správy.“
Podľa § 135 ods. 2 písm. a) SSP: „Pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania
jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k).“
Podľa § 252 ods. 1 SSP: „Žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu
verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.“

Podľa § 252 ods. 2 SSP: „Žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného
iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku
1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.“
Podľa § 257 ods. 2 SSP (ustanovenie platné a účinné od 1.7.2023) „Ak iný zásah orgánu verejnej správy
skončil až po podaní žaloby podľa § 252 ods. 1, žalobca môže žalobu zmeniť na žalobu podľa § 252

ods. 2.“
Podľa § 261 SSP „Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju
zamietne.“
Podľa § 262 ods. 1 SSP „Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 1,
uznesením zakáže žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, a ak je to možné, uloží mu

povinnosť obnoviť stav pred zásahom. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný
je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v inom
zásahu a obnovil stav pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená.“

33. Vo všeobecnosti platí, že správne súdne konanie je ovládané dispozičným princípom a začína sa

výlučne na základe správnej žaloby, resp. žaloby v osobitných konaniach podľa IV. časti Správneho
súdneho poriadku. Dispozičný princíp obsiahnutý v § 5 ods. 5 SSP sa v správnom súdnom konaní
uplatňuje bezvýhradne a znamená, že konanie pred správnym súdom možno začať len na základe
žaloby (návrhu), ktorou disponuje výhradne žalobca. Táto premisa sa plne uplatní aj pre prípaddispozície so žalobou (návrhom) čo do obmedzenia rozsahu žaloby a žalobných bodov, ako aj čo do
rozšírenia alebo doplnenia žaloby (pozri Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny
súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 918 s.).

34. Konania pred správnym súdom možno vo všeobecnosti rozdeliť na 1/ prieskumné a 2/ nachádzacie.
Podstatouprieskumnýchkonaníjeprieskumzákonnostisprávnychaktovalebočinnostiorgánovverejnej
správy, pričom správny súd nie je v týchto konaniach súdom skutkovým ale vo všeobecnosti vychádza
zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy. Aj v týchto konaniach však môže byť zo strany

správneho súdu vykonané dokazovanie, toto však nemá nahrádzať dokazovanie, ktoré mal vykonať ale
nevykonal orgán verejnej správy. V opačnom prípade by totiž správny súd suploval činnosť orgánov
verejnej správy. Nachádzacie konania, inak typické pre civilné proces, sú spojené s tým, že správny súd
vlastným dokazovaním, t. j. ako súd skutkový zisťuje skutkový stav veci a následne rozhoduje vo veci
samej, teda „nachádza“ právo. Vo vzťahu k opísanému vymedzeniu však existuje viacero výnimiek, kedy
aj prieskumné konania majú určité prvky konania nachádzacieho. Typickým príkladom je rozhodovanie

správnehosúduosprávnejžalobevrámciplnejjurisdikcie.Špecifickýmvtomtosmerejeajrozhodovanie
správneho súdu v konaní o inom zásahu orgánu verejnej správy a to predovšetkým z pohľadu, že hoci
zákonnosť iného zásahu správny súd posudzuje podľa právneho stavu v čase, keď k inému zásahu
došlo, resp. keď tento trval, je povinný s odkazom na § 135 ods. 2 písm. a) SSP reflektovať prípadnú
zmenu skutkových okolností pojednávanej veci a to až do momentu meritórneho rozhodnutia (uznesenie

Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžk/28/2021 zo dňa 14. decembra 2021).
Tou najtypickejšou zmenou skutkových okolností je pritom skončenie iného zásahu počas správneho
súdneho konania.

35. Správny súdny poriadok de lege lata v § 257 ods. 2 ustanovuje možnosť, resp. právo žalobcu

zmeniť negatórnu žalobu proti inému zásahu na žalobu určujúcu za podmienky, ak iný zásah orgánu
verejnej správy skončil až po podaní negatórnej žaloby. Hoci uvedené ustanovenie zákona nadobudlo
účinnosť až 1. júla 2023, teda po podaní žaloby v prejednávanej veci, nemala uvedená novelizácia
povahu „zmeny“ ale len „spresnenia“ právnej úpravy. Právo žalobcu na zmenu žalobného návrhu pri
žalobe proti inému zásahu totiž umožňovala aj pôvodne účinná právna úprava, ktorá jednak v § 62 ods.

1 SSP zmenu žalobného návrhu a contrario nevylučovala ani po uplynutí lehoty na podanie žaloby a
súčasne takáto zmena bola vylúčená v zmysle § 183 SSP len v konaní o správnej žalobe. Na to nakoniec
reflektovalaajjudikatúraNajvyššiehosprávnehosúduSlovenskejrepubliky.Možnosťvpriebehukonania
prekvalifikovať žalobu proti inému zásahu podanú ako negatórnu na žalobu určujúcu bola deklarovaná
napr. v uznesení Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžk/20/2019 zo dňa 20.

januára 2022, tiež v uznesení Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžk/28/2021
zo dňa 14. decembra 2021, pričom podporne možno poukázať aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho
súdu Českej republiky, a to rozsudok č.k. 1Aps 3/2006-69 zo dňa 17. januára 2008 (publikovaný pod.
č. 1590/2008 Sb. NSS).

36. Základným účelom správneho súdneho konania pretaveným do § 2 SSP ako aj do zásady upravenej
v § 5 ods. 2 SSP je ochrana práv alebo právom chránených záujmov fyzickej a právnickej osoby v
oblasti verejnej správ, t. j. vlastných subjektívnych práv účastníka administratívnoprávnych vzťahov.
Táto ochrana ale závisí od aktivity dotknutej osoby, ktorá sa jej musí domáhať zákonom ustanoveným
postupom. Súčasťou tohto postupu môže byť aj pôvodne judikatúrou a následne zákonodarcom (od

1. júla 2023) upravená možnosť zmeny žalobného návrhu v rámci konania proti inému zásahu orgánu
verejnej správy zo žaloby negatórnej na žalobu určujúcu za podmienky zmeny skutkového stavu v
priebehu súdneho konania po podaní negatórnej žaloby. Možnosť tejto zmeny, resp. právo na ňu je v
zmysle uvedenej judikatúry ako i právnej úpravy de lege lata potrebné vnímať v tom smere, že správny
súd síce aktívne nezisťuje, či iný zásah napadnutý negatórnou žalobou po jej podaní skončil a ani v

prípade, že táto skutočnosť vyplýva z dokazovania, aktívne nevyzýva žalobcu na zmenu žalobného
návrhu, avšak na druhej strane, ak žalobca o takúto zmenu žalobného návrhu po skončení iného
zásahu požiada, musí jej byť vyhovené, pretože v opačnom prípade by došlo k odňatiu spravodlivosti
denegatioiustitiae.Vprípadenevyužitiatohtoprávazostranyžalobcujekasačnýsúdvzhodeskrajským
súdom toho názoru, že v záujme zachovania nestrannosti súdu a rešpektovania žalobcu ako pána sporu

dominus litis, nesmie správny súd svojou aktivitou nahrádzať pasivitu žalobcu. Inak povedané správny
súd nemôže iniciatívne nahrádzať a formulovať vôľu žalobcu a nesmie namiesto neho formulovať iné
nároky, rozdielne od podaného žalobného návrhu. Zároveň možno skonštatovať, že aj v správnom
súdnom procese platí klasická rímska právna zásada vigilantibus iura scripta sunt („práva patria bdelým“alebo „nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“). Kasačný súd poukazuje
na to, že v prejednávanej veci sťažovateľ napriek tomu, že krajskému súdu v rámci repliky komunikoval,
že mu je zrejmé, že daňová kontrola skončila, následne nepodal návrh na zmenu žaloby, resp. zmenu

žalobného návrhu z negatórneho na určujúci.

37. Kasačný súd súčasne zdôrazňuje, že ak žalobou napadnutý iný zásah skončil a táto skutočnosť bola
v správnom súdnom konaní nesporne preukázaná, nemôže byť negatórnej zásahovej žalobe (nikdy)
vyhovené (a to ani v prípade jej dôvodnosti), pretože logicky platí, že vo vzťahu ku skončenému inému

zásahu nemôže správny súd zakázať žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu tak, ako
to predpokladá znenie § 262 ods. 1 SSP upravujúce rozhodnutie o vyhovení negatórnej zásahovej
žalobe. Negatórna zásahová žaloba pritom nemá v zmysle svojho normatívneho vymedzenia prevenčný
charakterajejúčinkydobudúcnamajúvýlučnereštitučnúpovahuvovzťahuksprávnymsúdomprípadne
uloženej povinnosti obnoviť stav pred zásahom.

38. Na základe vyššie uvedeného preto kasačný súd konštatuje, že krajský súd vec správne právne
posúdil, keď žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy zamietol v dôsledku nevykonania zmeny
žalobného návrhu zo strany žalobcu, resp. z dôvodu, že žalobca nezosúladil petit žaloby so zmeneným
skutkovým stavom, t.j., že sa jedná o zásah, ktorý už skončil.

39. Kasačný súd sa v intenciách sťažnostných bodov zameral aj na posúdenie, či zo strany krajského
súdu bol sťažovateľovi poskytnutý dostatočný priestor na to, aby reagoval na zmenu skutkového stavu
zmenou žalobného návrhu. Kasačný súd poukazuje na časové rozpätie, ktoré mal sťažovateľ k dispozícii
pre uskutočnenie zmeny žalobného návrhu, a to od 26. júla 2021, kedy bola daňová kontrola (namietaný
iný zásah) ukončená, až do dňa rozhodnutia krajského súdu 24. novembra 2022, teda išlo o bezmála

16 mesiacov, kedy mal sťažovateľ priestor vykonať zmenu žalobného návrhu, napriek tomu tak neučinil.

40. Sťažovateľ taktiež namietal odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, pričom
poukázal na uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžk/28/2021 zo 14.
decembra 2021 (uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej

republiky pod č. 20/2022), ktorého vybrané časti citoval. S odkazom na predmetné uznesenie podľa
sťažovateľa zo strany krajského súdu mu nebol poskytnutý dostatočný priestor na to, aby reagoval na
zmenu skutkového stavu zmenou žalobného návrhu. S poukazom na závery označeného uznesenia
kasačný súd konštatuje, že ich nie je možné na prejednávanú vec aplikovať z dôvodu odlišného
skutkového stavu, na základe ktorého konajúci kasačný súd prijal svoje závery. Pokiaľ ide o konkrétne

skutkové okolnosti, ktoré konajúci kasačný súd posudzoval, z predmetného uznesenia Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžk/28/2021 zo 14. decembra 2021 je nepochybné, že v
danomprípadežalobcaoznámilsúduzmenuskutkovéhostavu,vnadväznostinačopodalzároveňnávrh
na zmenu žaloby, resp. žalobného návrhu zo žaloby negatórnej na žalobu určujúcu, čo však sťažovateľ
v prejednávanej veci nevykonal.

41.Pokiaľsťažovateľvosvojejkasačnejsťažnostinamietal,žedaňovákontrolajenezákonnávdôsledku
nesprávneho uvedenia zákonného dôvodu podľa § 44 ods. 4 Daňového poriadku v Oznámení o začatí
daňovej kontroly, kasačný súd avšak už len v režime obiter dictum vyhodnotil aj túto námietku ako
nedôvodnú.

42. Z obsahu administratívneho spisu je pre kasačný súd zrejmé, že Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky podaním č. 168316/2021 zo dňa 19. apríla 2021 v súlade s § 44 ods. 4 písm. c) Daňového
poriadku vydalo podnet na vykonanie opätovnej u žalobcu na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2015.
Podnet na vykonanie opätovnej daňovej kontroly u žalobcu bol Daňovému úradu Žilina doručený

dňa 27. apríla 2021. Správca dane bol tak oprávnený vykonať opätovnú daňovú kontrolu na základe
predmetného podnetu - správca dane preto opätovnú daňovú kontrolu nezačal vykonávať svojvoľne, či
na základe neexistujúcej skutočnosti, tak ako to snaží naznačiť sťažovateľ, keď upriamuje pozornosť
na to, že v rozhodnom zdaňovacom období nepodal dodatočné daňové priznanie. Pokiaľ správca dane
v Oznámení o začatí daňovej kontroly uviedol ako dôvod začatia výkonu opätovnej daňovej kontroly

§ 44 ods. 4 písm. a) Daňového poriadku, kasačný súd poukazuje na to, že následne po zistení tejto
chyby dňa 24. júna 2021 žalovaný sťažovateľa operatívne kontaktoval a uviedol vec do súladu s
administratívnym spisom, t. j., že opätovná daňová kontrola u žalobcu začala na podnet Finančného
riaditeľstva Slovenskej republiky v súlade s § 44 ods. 4 písm. c) Daňového poriadku, o čom svedčíúradný záznam č. 101124664/2021 zo dňa 30. júna 2021. To, že išlo o chybu a zrejmú nesprávnosť v
písaní žalovaný komunikoval sťažovateľovi aj v podaní č. 101169474/2021 zo dňa 7. júla 2021. Navyše
kasačný súd poukazuje na úradný záznam č. 101429467/2021 zo dňa 6. augusta 2021 nachádzajúci

sa v administratívnom spise (č.l. 29), predmetom ktorého bolo nazretie splnomocneného zástupcu
sťažovateľa do spisu správcu dane z opätovnej daňovej kontroly, podľa ktorého si splnomocnený
zástupca sťažovateľa vyhotovil fotokópie, o.i., aj podnetu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky
na vykonanie daňovej kontroly č. 168316/2021 zo dňa 19. apríla 2021. Uvedené znamená, že sťažovateľ
bol oboznámený so zákonným (a skutočným) dôvodom na vykonanie opätovnej daňovej kontroly -

podnetom Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky v súlade s § 44 ods. 4 písm. c) Daňového
poriadku. Nie je teda dôvodné tvrdenie sťažovateľa o tom, že do dňa podania žaloby nemal vedomosť o
inom dôvode výkonu opätovnej daňovej kontroly ako správca dane uviedol v Oznámení o začatí výkonu
opätovnej daňovej kontroly. Naopak z administratívneho spisu vyplýva, že sťažovateľ mal vedomosť
o tom, že žalovaný nekonal svojvoľne, ale na základe zákonného podkladu, resp. že sťažovateľ bol
preukázateľne s dôvodom začatia opätovnej daňovej kontroly podľa § 44 ods. 4 písm. c) Daňového

poriadku oboznámený ešte pred podaním žaloby. Na dôvažok kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že
splnomocnenýzástupcasťažovateľabolnahliadaťdospisusprávcudaneniekoľkokrát,atakspodnetom
Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky mal možnosť oboznámiť sa skôr.

43. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd zhodne s krajským súdom konštatuje, že rozhodnou

skutočnosťou je v danom prípade to, že v administratívam spise sa nachádza podnet Finančného
riaditeľstva Slovenskej republiky na vykonanie daňovej kontroly zo dňa 19. apríla 2021, čím je
nepochybné, že žalovaný za splnenia § 44 ods. 4 písm. c) Daňového poriadku bol oprávnený postupovať
v zmysle dispozície právnej normy a vykonať tak opätovnú daňovú kontrolu u žalobcu. Navyše kasačný
súd zdôrazňuje, že sťažovateľ musel už pri doručení Oznámenia o začatí opätovnej daňovej kontroly

vedieť, že v rozhodnom zdaňovacom období dodatočné daňové priznanie nepodal, tzn. túto skutočnosť
mohol namietať už po doručení predmetného oznámenia.

IV.
Záver

44. Na základe vyššie uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že zamietnutie žaloby proti inému
zásahu orgánu verejnej správy napadnutým uznesením krajského súdu nebolo následkom nesprávneho
právneho posúdenia veci alebo odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, v dôsledku
čoho neboli naplnené dôvody kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP.

45. Kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa. Napadnuté
uznesenie krajského súdu považuje vo výroku za vecne správne, dostatočne odôvodnené a
vychádzajúcezosprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Kasačnýsúdpretokasačnúsťažnosťsťažovateľa
podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

46. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal,
keďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil
výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v
spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP).

47. Toto rozhodnutie prijal kasačný senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Ak žalobou napadnutý iný zásah skončil a táto skutočnosť bola v správnom súdnom konaní nesporne
preukázaná, nemôže byť negatórnej zásahovej žalobe (nikdy) vyhovené (a to ani v prípade jej

dôvodnosti), pretože logicky platí, že vo vzťahu ku skončenému inému zásahu nemôže správny
súd zakázať žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu tak, ako to predpokladá znenie §
262 ods. 1 Správneho súdneho poriadku upravujúce rozhodnutie o vyhovení negatórnej zásahovej
žalobe. Negatórna zásahová žaloba pritom nemá v zmysle svojho normatívneho vymedzenia prevenčný
charakterajejúčinkydobudúcnamajúvýlučnereštitučnúpovahuvovzťahuksprávnymsúdomprípadne

uloženej povinnosti obnoviť stav pred zásahom.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.