Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 21, 2025

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7Csp/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8524201191
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2025:8524201191.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom JUDr. Karolom Krochtom v spore žalobcu: M.B.A. Consult

Investments s.r.o., so sídlom Boženy Němcovej 1080/13, 977 01 Brezno, IČO: 55 414 656, právne
zastúpený: Advokátska kancelária Galadík s.r.o., so sídlom Nám. Štefana Moysesa 45/17A, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 54 691 419, proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX
XX C., o zaplatenie 3.353,70 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 4.10.2024 domáhal voči žalovanému

zaplatenia sumy 3.353,70 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, titulom porušenia zmluvných
podmienok žalovaným z uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.3.2018 medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným.

2. Žalobu odôvodnil tým, že Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0230/2024/CE zo dňa 21.3.2024
bola pohľadávka uplatnená v tomto konaní postúpená postupcom D. D., E. so sídlom A. XX, XXX XX
F., IČO: 00 151 653 na žalobcu. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 27.3.2018

Zmluvu o splátkovom úvere č. 5142962734, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške
4.000,- eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“).
Výpis z úverového účtu vyplýva, že žalovaný úver načerpal dňa 27.3.2018. Žalovaný podmienky
splácania úveru riadne nedodržiaval, čím sa dostal do omeškania. Úhrady žalovaného v celkovej výške
2.733,39 eur boli započítané na istinu vo výške 636,30 eur, na riadny úrok v sume 2.021,60 eur, na
zmluvný úrok z omeškania v sume 3,49 eur a na poplatky v sume 72,- eur. Zo strany žalovaného
došlo k porušeniu zmluvných podmienok, preto právny predchodca žalobcu pristúpil k mimoriadnemu

zosplatneniu pohľadávky a následne k postúpeniu pohľadávky vyššie uvedenou zmluvou. Ku dňu
postúpenia pohľadávky predstavovala dlžná istina úveru sumu 3.363,70 eur. Žalovaný po postúpení
pohľadávky uhradil ešte sumu 10,- eur. Keďže si žalovaný do podania žaloby splnil svoju povinnosť len
čiastočne, žalobca sa vzhľadom na uvedené skutočnosti domáha uplatneného nároku podanou žalobou.

3. Na podporu svojich skutkových tvrdení pripojil k žalobe Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0230/2024/
CE zo dňa 21.3.2024, Prílohu k zmluve o postúpení pohľadávky, Oznámenie D. D., E. o postúpení

pohľadávky adresované žalovanému zo dňa 29.3.2024, Zmluvu o splátkovom úvere (spotrebiteľský
úver) č. 5142962734, Výpis z úverového účtu žalovaného, Prehľad transakcií na úverovom účte
žalovaného, Všeobecné obchodné podmienky spol. D. D., E. účinné od 1.1.2015, Dodatok k zmluve
o úvere, Informáciu o primárnej návratnosti, Výzvy zo dňa 31.10.2022, 27.7.2023 a 20.12.2023adresované žalovanému, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 29.8.2023 s fotokópiou
doručenky, Predžalobná výzva zo dňa 16.7.2024 a Sadzobník poplatkov D. D., E. časť A účinný od
1.1.2024.

4. Keďže sa jedná o spor s ochranou slabšej strany (žalovaného), súd výzvou zo dňa 7.11.2024
vyzval žalobcu na predloženie dôkazov o skúmaní bonity žalovaného. Podaním doručeným súdu dňa
14.11.2024 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu predložil ako dôkaz, že právny predchodca
žalobcu skúmal bonitu žalovaného Dopyt do úverového registra, Výpočet primárnej návratnosti

(kalkulácia ukazovateľa schopnosti splácať) a Dopyt do Sociálnej poisťovne.

5. Žalovaný sa k podanej žalobe, ktorá mu bola doručená dňa 25.11.2024 spolu s prílohami a výzvou
na vyjadrenie a poučeniami o procesných právach a povinnostiach, nevyjadril.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 21.1.2025. Žalobca podaním doručeným súdu dňa

16.1.2025 z dôvodu hospodárnosti konania ospravedlnil svoju neúčasť, ako aj neúčasť svojho právneho
zástupcu na predmetnom pojednávaní a navrhol, aby súd rozhodol tak, že v celom rozsahu prizná
žalobou uplatnený nárok žalobcu. V prípade, že by súd na pojednávaní s ohľadom na prípadné
preukázané skutkové tvrdenia žalovaného nepovažoval nárok žalobcu za preukázaný v celom rozsahu,
žiadal o odročenie pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby a jej príloh, ako aj ostatného spisového
materiálu a zistil tento skutkový stav:

7. Právny predchodca žalobcu, spol. D. D., E., uzavrel so žalovaným dňa 27.3.2018 zmluvu

o spotrebiteľskom úvere č. 5142962734. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý
spotrebiteľský úver vo výške 4.000,- eur, ktorý sa zaviazal splatiť v 96 mesačných splátkach splatných
k 15. dňu v mesiaci po 71,67 eur so splatnosťou prvej splátky dňa 15.5.2018 a konečnou splatnosťou
dňa 15.4.2026. V zmluve boli uvedené aj ďalšie náležitosti úveru: druh úveru: spotrebný na čokoľvek,
typ a výška úrokovej sadzby: fixná, 16 % ročne a po zohľadnení zľavy 14,50 % ročne, úrok z

omeškania: najviac do výšky stanovenej právnym predpisom, spôsob poskytnutia úveru: jednorazovo,
splácanie: rovnomerné, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN): 15,73 %, celková čiastka spojená
s úverom: 6.879,25 eur. V zmluve boli ďalej uvedené predpoklady pre výpočet RPMN, skutočnosť, že sa
nevyžaduje ručenie alebo poistenie a ďalšie práva a povinnosti zmluvných strán. V čl. II. ods. 6 zmluvy
bolo okrem iného upravené, že veriteľ v prípade riadne a včasného nesplácania úveru má právo vyhlásiť

mimoriadnu splatnosť úveru. Dodatkom k zmluve zo dňa 22.10.2018 došlo k zmene splácania úveru
a žalovaný sa v období od 15.11.2018 do 15.4.2019 zaviazal uhrádzať splátky vo výške 20,- eur.

8. Keďže žalovaný podmienky splácania riadne nedodržiaval, pôvodný veriteľ výzvou zo dňa 31.10.2022
oznámil žalovanému, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky, ktorej výška bola ku dňu výzvy

253,70 eur, a zároveň žalovaného upozornil na svoje oprávnenie postúpiť pohľadávku do mandátnej
správy tretej osobe. Výzvou zo dňa 27.7.2023 pôvodný veriteľ oznámil žalovanému jeho omeškanie so
splácaním pohľadávky a upozornil ho, že ku dňu vyhotovenia výzvy je výška pohľadávky 1.099,86 eur.
Žalovaného tiež upozornil, že ak v lehote 15 dní pohľadávku nevysporiada, veriteľ je oprávnený vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru. K predmetnej výzve žalobca uviedol, že bola žalovanému doručená dňa

2.8.2023. Nakoľko nemá k dispozícii doručenku, predkladá ako dôkaz o jej doručení podací hárok.
Podľa názoru žalobcu pôvodný veriteľ splnil podmienky vyžadované v ust. § 53 ods. 9 OZ a keďže
zo strany žalovaného došlo k porušeniu zmluvných podmienok, pristúpil v súlade s príslušnými VOP
a s poukazom na ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Z. z. dňa 28.8.2023 k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti pohľadávky. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 29.8.2023 bol žalovaný

vyzvaný na úhradu pohľadávky žalobcu do 15 dní od doručenia. Dlžná istina ku dňu zosplatnenia
úveru predstavovala sumu 4.211,42 eur. Zásielka bola žalovanému doručená dňa 4.9.2023, k čomu
žalobca predložil doručenku. Výzvou zo dňa 20.12.2023 oznámil pôvodný veriteľ žalovanému, že je
v omeškaní so splácaním pohľadávky vo výške 4.423,38 eur a upozornil ho, že je oprávnený postúpiť
pohľadávku tretej osobe. Výzva bola žalovanému zaslaná dňa 27.12.2023, k čomu žalobca predložil

podací hárok, keďže nedisponuje doručenkou. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0230/2024/CE zo
dňa 21.3.2024 následne pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku uplatnenú v tomto konaní žalobcovi, podľa
ktoréhopôvodnýveriteľsplnilpodmienkyprepostúpeniepohľadávkyvyžadovanéust.§92ods.8zákona
o bankách. Po postúpení pohľadávky žalovaný uhradil dňa 25.9.2024 10,- eur. Predžalobnou výzvouzo dňa 16.7.2024 sa žalobca ešte pokúsil o mimosúdne urovnanie, žalovaný si však do podania žaloby
splnil svoju povinnosť len čiastočne.

9. Podľa predloženého interného dokladu právneho predchodcu žalobcu označeného ako „Výpočet
primárnej návratnosti“ vychádzal právny predchodca pri poskytnutí úveru z týchto zistení: príjem
žalovaného 370 eur overený v SP, dopyt do SP vykonaný dňa 27.3.2018, rodinný stav: slobodný, počet
členov domácnosti: 1, životné potreby: 199,48 eur, nevyplácané záväzky: 119,36, vyplácané záväzky: 0,
dátum dopytu do ÚR: 27.3.2018, výška splátky k úveru 71,67 eur, výška minimálnej rezervy 15 %, reálna

výška vypočítanej rezervy: 58 %, reálna výška vypočítaného ukazovateľa schopnosti splácať: 0,42
(0 + 71,67)/(370+0-199,48), výsledok: ukazovateľ schopnosti splácať splnený. Z dopytu na Sociálnej
poisťovňu vyplýva, že žalovaný bol zamestnaný u zamestnávateľa, dátum začiatku pracovného pomeru
bol 16.10.2017 a klient má dostatočný vymeriavací základ za monitorované obdobie.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:

10. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy (ďalej len ako „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

11. Podľa § 2 písm. a), b), d) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej

činnosti. d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

12. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou

tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

13. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a)
spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej
starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

14. Podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a
5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje

získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa
rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

15. Podľa § 7 ods. 20 ZoSÚ, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných
životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky
spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

16. Podľa § 7 ods. 21 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
určiť tak, aby súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácaťspotrebiteľský úver podľa odseku 20 písm. b) až d) neprevyšoval hodnotu položky podľa odseku 20
písm. a).

17. Podľa § 7 ods. 23 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky môžu poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa limit
pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej
zadlženosti k príjmu.

18. Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky sú povinní pri posudzovaní položiek podľa odseku 20, ktoré sa použijú pri
výpočte ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, použiť dostatočné, primerané
a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa
a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa a ďalšie
informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je

potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých
zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb
spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s
ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a príjem spotrebiteľa.

19. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia

na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

20. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky,
práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť
na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou
spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver
podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú

banku alebo pobočku zahraničnej banky a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom
termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „OZ“),

neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

23. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva.26. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

27. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

28. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

Súd dospel k právnemu záveru:

29. Žalobcom predloženú zmluvu súd posúdil v zmysle ustanovení zák. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že táto úverová zmluva spĺňa náležitosti spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sú vymedzené v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetnú zmluvu uzatváral právny

predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah
úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu, preto predmetný právny vzťah súd posúdil i podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že v právnom vzťahu založenom uvedenou zmluvou vystupoval
žalovaný ako spotrebiteľ a právny predchodca žalobcu mal postavenie dodávateľa, keďže pri uzatváraní

zmluvy vystupoval ako podnikateľ, ktorý koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, má uvedená
zmluva spotrebiteľský charakter. V posudzovanom prípade ide zároveň o tzv. formulárovú zmluvu, ktorá
bola uzatváraná vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť
nemohol.

30. Vychádzajúc z dôkazov predložených žalobcom súd považuje za preukázané, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzavretiu platnej zmluvy o splátkovom spotrebiteľskom
úvere. Na základe uzatvorenej zmluvy sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému
peňažné prostriedky vo výške 4.000,- eur a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť
spolu s dohodnutým úrokom.

31. Súd v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci OcéanoGrupoEditorial SA (spojené
prípady C-240/98 až C-244/98) z úradnej moci (ex officio) preskúmal opodstatnenosť uplatneného
nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že predmetná
zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi žalobcom a žalovaným obsahuje všetky povinné náležitosti, ktoré

sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona. Súd tak nezistil žiadny dôvod pre prijatie záveru o
bezúročnostia bezpoplatkovosti úveru.

32. Súd sa zaoberal aj tým, či veriteľ postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytovaní tohto
spotrebiteľského úveru žalovaného, a teda či riadne zisťoval a preveroval jeho bonitu.

33. Povinnosť súdu ex offo zisťovať, či došlo k skúmaniu bonity spotrebiteľa vyplýva z rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ C-679/18, podľa ktorého články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo

existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred
uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto
povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa
uvedeného článku 23.

34. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, v ktorej v závislosti
na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to
ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.

j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu,
domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama osebe k posúdeniu
úverovej schopnosti nepostačuje. Dostatočnými informáciami dokladujúcimi schopnosť spotrebiteľa
splácať úver nie sú považované informácie získané výlučne od spotrebiteľa. Kľúčová je i povinnosťveriteľa využívať verejne dostupné informácie akými sú napríklad štátom publikované údaje o životnom a
existenčnom minime, priemerných výdavkoch obyvateľstva a pod. a tieto porovnávať so známymi alebo
od spotrebiteľa zistenými (nie len tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (pozri Rozsudok

NS ČR z 25.7.2018, sp. zn. 33Cdo 2178/2018).

35. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10CoCsp/17/2024 zo dňa 27.6.2024 vyžaduje
zákon o spotrebiteľských úveroch skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t. j. vyžaduje vyšší
stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských

úveroch „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je
potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky príjmov a výdavkov,
ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení
úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na
posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká
bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa

vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie
stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že
spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo
efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu
zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu

uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní
relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza z
informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných a z informácií, ktoré získava
z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť
ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa

považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny
obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné,
presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou,
teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a
objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii
splácaniazostanespotrebiteľovivjehoosobnomadomácomrozpočtedostatokfinančnýchprostriedkov,
aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto
dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako stranu príjmov,
tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo

stránrozpočtusamaosebekposúdeniuúverovejschopnostinepostačuje(obdobnerozsudokKrajského
súdu v Trenčíne, sp. zn. 16CoCsp/1/2023 zo dňa 25.7.2023).

36. Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe
považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských

úveroch. Podľa názoru súdu príjem aj rodinný stav klienta môžu byť vyhovujúce, ale pokiaľ veriteľ
nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný
splácať požadovaný úver. Bez toho, aby právny predchodca žalobcu skúmal aj iné aspekty, nemohol si
utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovaného, potrebnej pre posúdenie jeho schopnosti splácať
dlh zo zmluvy.

37. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že právny predchodca žalobcu sa pri poskytovaní
úveru žalovanému, posudzujúc jeho úverovú schopnosť, uspokojil len s dopytom do úverového
registra a do Sociálnej poisťovne. Z dopytu do Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalovaný bol pred
poskytnutím úveru zamestnaný aspoň 93 dní s dostatočným vymeriavacím základom za monitorovaný

počet mesiacov. Ďalej žalobca predložil k procesu overovania bonity jeho právnym predchodcom
tabuľkový prehľad Výpočtu primárnej návratnosti (kalkulácia ukazovateľa schopnosti splácať) s
dátumom schválenia dňa 27.3.2018, teda v deň poskytnutia úveru. Z tohto prehľadu vyplýva, že
žalovaný je slobodný a jeho príjem dosahuje výšku 370,- eur. V rámci nákladov na zabezpečenie
životných potrieb bral právny predchodca žalobcu do úvahy sumu životného minima 199,48 eur. Právny

predchodca žalobcu však vôbec neskúmal ďalšie reálne výdavky žalovaného, nezisťoval aké ďalšie
výdavky má spojené so stravovaním, cestovným, ubytovaním, ošatením, platbami za mobilný telefón,
internet, a ďalšie. Podľa názoru súdu konanie žalobcu pri posudzovaní bonity žalovaného bolo bez
náležitej odbornej starostlivosti, pričom vôbec nezohľadňovalo individuálne pomery žalovaného a jehovýdavky, ktoré právny predchodca vôbec neskúmal, keďže je zrejmé, že žalovaný musel mať v čase
poskytovania úveru popri mesačnej splátke vo výške 71,67 eur aj iné výdavky. Veriteľ by mal venovať
skúmaniu bonity klienta zvýšenú starostlivosť a neuspokojiť sa s výdavkami len vo výške životného

minima. Žalobca nepreukázal kedy a či vôbec zisťoval aj ďalšie bežné výdavky žalovaného, napr. na
domácnosť, stravu, atď. Právny predchodca žalobcu mal pritom, ako zo zákona o spotrebiteľských
úveroch vyplýva, pri posúdení schopnosti dlžníka splácať úver konať s odbornou starostlivosťou.
Podľa názoru súdu je odborná starostlivosť poskytovateľa úverov starostlivosťou odbornou vtedy, ak
je komplexom účinných nástrojov umožňujúcich zhodnotiť potenciál spotrebiteľa splatiť úver, rozsah

ktorých bude daný individuálnymi okolnosťami. Nie je odbornou vtedy, ak je povrchná, ak je jej zmyslom
expanzia kvantity bez zohľadnenia kvality, a to nielen vo vzťahu k spotrebiteľom, ale aj vo vzťahu
k vlastným zdrojom, ktoré sú neodbornou starostlivosťou potenciálne negatívne ohrozené taktiež.
Aj keď totiž zákon ukladá spotrebiteľom povinnosť poskytnúť údaje umožňujúce posúdiť veriteľovi
jeho schopnosť splácať úver, nezbavuje to veriteľa jeho povinnosti údaje získané od spotrebiteľa v
rámci možností preveriť a následne profesionálne vyhodnotiť. Veriteľ musí náležite zisťovať schopnosť

spotrebiteľa splácať úver a požadovať doklady k jeho tvrdeniam. Veriteľ by mal úverovú bonitu dlžníka
aktívne zisťovať a preverovať.

38. Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ
porušil svoje povinnosti overiť úverovú schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa, keďže mu poskytol

úver bez overenia údajov o jeho ekonomickej situácii, avšak bez akéhokoľvek ďalšieho preverenia a
aktívneho zisťovania jeho bonity so skúmaním jeho výdavkov (na zabezpečenie bývania, energií, stravy,
dopravy, telekomunikačné služby, poistenie, výdavky osobnej spotreby, atď.).

39. K posudzovaniu schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver pristúpil právny predchodca

žalobcu len formálne, nevytvoril si reálny obraz o celkovej majetkovej situácii žalovaného a jeho
postup nenaplnil účel predpokladaný ustanovením § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pre
posúdenie splnenia povinnosti v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch nie
je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom
dodávateľ (právny predchodca žalobcu) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity spotrebiteľa.

Podľa dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu, by toto ustanovenie malo zabezpečiť záujem
veriteľov správne odhadnúť schopnosť spotrebiteľa splácať a správať sa tak obozretne jednak z pohľadu
návratnosti úveru a jednak z pohľadu dôsledkov nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov.

40. Žalobca nepreukázal, že by ho skutočne zaujímala bonita žalovaného, keď ho v konečnou dôsledku

dostatočne nezaujímali ani jeho výdavky, ich výška a stabilita. Pokiaľ ide o určitú mieru ľahkomyseľnosti
žalovaného, súd prvej inštancie považuje aj ľahkomyseľnosť dlžníka za kvalifikačné kritérium, ktoré je
spôsobilé privodiť nadvládu veriteľa nad dlžníkom. Pokiaľ žalobca využil takúto ľahkomyseľnosť, musí
niesť dôsledky, a to aj pri overovaní si bonity žalovaného, životných nákladov a celkovej schopnosti
splácať úver (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/3/2011 zo dňa 11.10.2011).

41. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že veriteľ v danej veci hrubo
porušil svoje povinnosti pri overovaní bonity žalovaného ako spotrebiteľa v zmysle § 7 ods. 1, v spojení
s § 11 ods. 2 veta druhá zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
že by jeho právny predchodca zisťoval a vyhodnotil dostatočným spôsobom príjmovú a výdavkovú

stránku žalovaného pred uzavretím zmluvy o úvere. Navyše skúmanie výdavkov len nahliadnutím do
databáz banky a úverových registrov nie je ani dostatočné, pretože záväzky klienta nemusia vyplývať z
verejných databáz, môže sa jednať aj o pôžičky súkromné. Tieto databázy nemôžu dať úplný obraz o
výdavkoch klienta, keďže medzi tie možno zarátať aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou.
Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo

nie je schopný splácať požadovaný úver. Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany
veriteľovi,ktorýshrubounedbanlivosťouporušípovinnosťsodbornoustarostlivosťouposudzovaťbonitu
spotrebiteľa.

42. Súd ďalej s prihliadnutím na spotrebiteľský charakter zmluvy preskúmal platnosť vyhlásenia

predčasnej splatnosti úveru, teda či zosplatnenie dlhu bolo vykonané v súlade so zákonom a či má
právne účinky predpokladané zákonom.43. Pre posúdenie platnosti jednorazového predčasného zosplatnenia celého dlhu je potrebné zohľadniť
špeciálnu právnu úpravu vo vzťahu k ust. § 565 Občianskeho zákonníka obsiahnutú v ust. § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka.

44. Podľa § 53 ods. 9 OZ sa pre účinné zosplatnenie vyžaduje: 1/ existencia omeškania dlžníka so
splácaním úveru dlhšie ako 3 mesiace, 2/ upozornenie dlžníka veriteľom na možnosť zosplatnenia
úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní pred zosplatnením, 3/ doručenie oznámenia o zosplatnení úveru
dlžníkovi. Tieto hmotnoprávne podmienky pre platné a zákonné zosplatnenie pohľadávky musia byť

splnené kumulatívne.

45. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ pritom dlžníkovi poskytuje ochranu, aby mu reálne bola poskytnutá
možnosť vyhnúť sa zosplatneniu úveru tým, že na základe doručenej upozorňujúcej výzvy veriteľa v
poskytnutej lehote nie kratšej ako 15 dní, uhradí dlžnú časť záväzku. Účinné uplatnenie práva podľa
§ 565 OZ je preto podmienené tým, že veriteľ v uvedenej lehote upozorní dlžníka na to, že toto právo

využije.

46. Z obsahu vykonaného dokazovania a predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že
žalobca nepreukázal, že by žalovanému bola právnym predchodcom žalobcu doručená Výzva zo dňa
27.7.2023 (č.l. 27), ktorou bol žalovaný upovedomený o možnosti pôvodného veriteľa využiť svoje

oprávnenie a zosplatniť celý úver. Žalobca na preukázanie doručenia tejto výzvy predložil iba podací
hárok, nakoľko nedisponuje doručenkou. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že samotné
preukázanie podania listiny na poštovú prepravu ešte neznamená, že žalovaný mal možnosť sa s jej
obsahom oboznámiť. Na preukázanie uvedeného je potrebné, aby žalobca preukázal, že listina vôbec
došla do dispozičnej sféry žalovaného (najčastejšie doručenkou alebo fotokópiou vrátenej listovej

zásielky neprevzatej spotrebiteľom ani v odbernej lehote).

47. Súdna prax ustálila ohľadom jednostranných právnych úkonov (upozorňujúca výzva, oznámenie o
zosplatnení), že sa vyžaduje ich preukázateľné doručenie, resp. dôjdenie do dispozičnej sféry adresáta
v zmysle § 45 ods. 1 OZ (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/36/2020 z 15.12.2020 uverejnené v

Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 1/2021): „Z povahy ustanovenia § 45 ods. 1 Občianskeho
zákonníka vyplýva, že ide o kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa odchylnú dohodu zmluvných
strán v podobe fikcie doručenia. Právna konštrukcia doručovania upravená týmto ustanovením totiž
zabezpečuje spravodlivé vyvažovanie záujmov zmluvných strán. Adresátovi právneho úkonu poskytuje
možnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu a taktiež istotu, aby účinky daného právneho úkonu

nenastali bez toho, že mu to nebolo umožnené. Subjekt realizujúci právny úkon má na druhej strane
istotu, že doručovaný právny úkon sa stane právne perfektným a vyvolá zamýšľané právne následky
aj v prípade, že sa adresát vyhýba prevzatiu zásielky, príp. zmarí jej doručenie hoci i z nedbanlivosti
(napr. zmenou doručovacej adresy bez oznámenia tejto skutočnosti druhej zmluvnej strane). Tu je
potrebné poukázať práve na požiadavku právnej istoty na strane adresáta, aby sa mohol s prejavom

vôle oboznámiť, ale zároveň sa chráni aj právna istota odosielateľa v tom zmysle, že ak sa adresát
mal možnosť (príležitosť) oboznámiť s prejavom vôle, ale sa tak nestalo, prejav vôle sa považuje za
účinný. Pritom nie je podstatné, či sa adresát s obsahom zásielky aj skutočne oboznámil. Je potrebné si
však uvedomiť, že v prípade sporu o doručení písomnosti bude dôkazné bremeno o doručení zaťažovať
odosielateľa. Je preto vhodné, aby odosielateľ vhodným spôsobom doručenie zásielky adresátovi

zdokumentoval, resp. ju vedel relevantne preukázať.“

48. Dôkazné bremeno týkajúca sa preukázania splnenia podmienok v zmysle § 53 ods. 9 OZ v spojení s
§ 565 OZ, teda doručenia upozornenia žalovanému, resp. že sa aspoň dostalo do jeho dispozičnej sféry,
zaťažuje žalobcu. Na základe uvedených skutočností nie sú podľa názoru súdu v tomto prípade splnené

podmienkyokamžitéhozosplatneniapodľa§565vspojenís§53ods.9Občianskehozákonníka.Právny
úkon žalobcu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru je z uvedeného dôvodu neplatným právnym
úkonom, pretože podľa § 39 Občianskeho zákonníka odporuje zákonu.

49. Vychádzajúc z daného stavu možno uzavrieť, že v súdenom spore neboli splnené podmienky

na platné vyhlásenie úveru za predčasne splatný, a zároveň zo zistených skutočností vyplývajúci
postup právneho predchodcu žalobcu je možné v konkrétnych okolnostiach zisteného skutkového
stavu hodnotiť podľa ustanovenia § 11 ods. 2 prvá a druhá veta ZoSÚ ako nekonanie s odbornou
starostlivosťou pri posúdení splácať spotrebiteľský úver, ako aj hrubé porušenie tejto povinnostis dôsledkami, ktoré z porušenia vyplývajú, t. j. zánik oprávnenia od spotrebiteľa vyžadovať jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru a tiež bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

50. Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno potom konštatovať, že ak nedošlo k platnému
zosplatneniu spotrebiteľského úveru, tak neboli splnené ani podmienky pre platné postúpenie
pohľadávky.

51. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu (D. D., E.) postúpil na základe Zmluvy

o postúpení pohľadávok č. 0230/2024/CE zo dňa 21.3.2024 pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní na
žalobcu. V prejednávanej veci ide o nárok žalobcu M.B.A. Consult Investments s.r.o., ako postupníka,
ktorý má hmotnoprávny základ v pôvodnom právnom vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu
(ktorým bola banka) a žalovaným. Uplatneným právom žalobcu je teda právom zo spotrebiteľského
úveru, ktorého poskytovateľom bola banka, čoho dôsledkom je povinnosť súdu skúmať, či bol splnené
podmienky v súlade s dikciou § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

52. V zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách môže banka postúpiť pohľadávku voči
klientovi aj bez súhlasu klienta a aj osobe, ktorá nemusí byť bankou len vtedy, ak predtým banka
písomne vyzve klienta na úhradu omeškania splátok pohľadávky a klient je nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením, čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke,

pričom tieto predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené predpoklady sú
zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť kumulatívne splnené
v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie. Nedodržaním
zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky sa takéto postúpenie dostáva do rozporu
s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia znalosti predpisov

zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučuje dobromyseľnosť postupníka.

53. V danom prípade v zmysle § 11 ods. 2 veta prvá ZoSÚ pre porušenie § 7 ods. 1 ZoSÚ došlo na strane
právneho predchodcu žalobcu k strate oprávnenia vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. Zároveň nebolo preukázané splnenie zákonnej podmienky predčasného

zosplatneniu úveru dňa 28.8.2023 v súlade s ustanoveniami § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ.
Z uvedených dôvodov nedošlo v čase postúpenia bankovej pohľadávky (21.3.2024) k mimoriadnemu
zosplatneniu úveru ku dňu 28.8.2023 zákonným spôsobom. V čase postúpenia pohľadávky nenastala
ešte konečna splatnosť úveru, ktorá bola stanovená v úverovej zmluve na deň 15.4.2026. Nebola
splnená podmienka podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, čo znamená neplatné

postúpenie pohľadávky a nedostatok vecnej legitimácie na strane žalobcu, a v konečnom dôsledku
zamietnutie žaloby.

54. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že žalobca platne nadobudol pohľadávku
uplatnenúvtomtokonaníodjehoprávnehopredchodcu,súdžalobuzdôvodunedostatkuaktívnejvecnej

legitimácie žalobcu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol takto:

55. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

56. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

57. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

58. Vzhľadom na skutočnosť, že súd v tomto prípade nevzhliadol žiadny dôvod osobitného zreteľa
odôvodňujúci postup podľa § 257 CSP, rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia
§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalobca v konaní nebol úspešný. Naopak fakticky plne

úspešný bol žalovaný, ktorému vznikol zásadne nárok na náhradu trov konania. Z obsahu spisu vyplýva,
že žalovaný bol v konaní pasívny, k žalobe sa nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil, náhradu trov
konania si neuplatnil, a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v konaní nevznikli. Súd vychádzal z čl.
17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom podľa § 262CSP najskôr o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania,
za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nelogické, ale
i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok).