Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 22Ek/1358/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124324384
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šablová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124324384.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnených: 1/ mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX a 2/ mal.
A. B., nar. XX.X.XXXX, obaja trvalé bytom A. XXX/XX, XXX XX C. - D., v zák. zast. matkou E. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX F., práv. zastúpení AK Petrovič s.r.o., so sídlom
Kollárova 566/32, 917 01 Trnava, IČO: 54 980 682, proti povinnému: G. H. B., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom A. XXX/XX, XXX XX C. - D., práv. zastúpený Mgr. Lenkou Halgašovou, advokátkou, so sídlom

Štefánikova 15, 949 01 Nitra, IČO: 53 286 049, o vymoženie výživného, vedenej pod sp. zn. 130EX
818/24 u súdneho exekútora: JUDr. Ľubomír Pekár, so sídlom Exekútorského úradu v Šali, P. Pázmáňa
49/3, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/1358/2024
zo dňa 22.11.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/1358//2024 zo dňa 22.11.2024 vo výroku
I. m e n í tak, že exekúcia v časti istiny 1080 eur podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku

sa z a s t a v u j e a vo zvyšnej časti návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa 61l ods. 3
Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/1358//2024 zo dňa 22.11.2024 vo výroku
II. m e n í tak, že p r i z n á v a oprávneným z titulu návrhu povinného na zastavenie exekúcie

nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 325,70 eur .

III. Oprávneným p r i z n á v a nárok na náhradu trov sťažnostného konania vo výške 164,22 eur.

o d ô v o d n e n i e :

1. Maloletí oprávnení sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu prostredníctvom súdneho
exekútora dňa 14.06.2024 domáhali od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške
8.960 Eur na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 13P/103/2021 zo

dňa 08.07.2021, vykonateľného dňa 23.07.2021, ktorým bola otcovi uložená vyživovacia povinnosť
na maloletého 1/ vo výške 150 Eur, a na maloletého 2/ vo výške 130 Eur, s povinnosťou uhrádzať
sumu mesačne k rukám matky do 15. dňa v mesiaci vopred. Poverením zo dňa 18.06.2024 súd poveril
vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, ktorý ju vedie pod spisovou značkou
130EX 818/24.

2. Uznesením sp. zn. 22Ek/1358/2024 zo dňa 22.11.2024 súd návrh povinného na zastavenie exekúcie
zamietol. Predmetné uznesenie súd v osobe vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že exekučný
súd už v štádiu pred vydaním poverenia preskúmaval oprávnenými priložený rozsudok Okresného súdu
Nitra sp. zn. 26P/200/2023 zo dňa 27.02.2024, podľa výrokovej časti I. štvrtej vety ktorého bol rozsudok
sp. zn. 13P/103/2021 súdom zmenený tak, že výživné sa neurčilo, s vykonateľnosťou od 12.03.2024.
Maloletí oprávnení boli zároveň zverení do spoločnej osobnej starostlivosti rodičov s tým, že každý z

rodičov je oprávnený zastupovať ich a spravovať ich majetok v bežných veciach. Ku dňu vyhlásenia
rozsudku 27.02.2024 bol Okresný súd Nitra oboznámený s rodičovskou dohodou zo dňa 28.08.2023, naobsah ktorej sa odvoláva povinný vo svojom návrhu a daná dohoda bola súdom schválená. Povinný vo
svojom návrhu namieta skutočnosti, ktoré sa datujú z obdobia pred vznikom súvisiaceho exekučného
titulu sp. zn. 26P/200/2023. Exekučný súd zo zákona nesmie prihliadať na takéto okolnosti. Súd mal

za to, že námietku obnovenia spolužitia po právoplatnosti rozsudku sp. zn. 13P/103/2021 do februára
2023 mal povinný uplatniť ako obranu v konaní sp. zn. 26P/200/2023 pred Okresným súdom Nitra.
Vzhľadom na uvedené konštatoval, že povinný neuniesol v danom prípade dôkazné bremeno, nakoľko
nepredložil žiadne dôkazy, ktoré vznikli po vydaní exekučného titulu a ktoré by preukazovali reálne
obnovenie spolužitia manželov v namietanom období. Ak by sa exekučný súd zaoberal dôkazmi, ktoré

vznikli v období pred vznikom exekučného titulu, prekročil by svoju právomoc vymedzenú v citovanom
ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Povinný namieta rodičovskú dohodu zo dňa 28.08.2023,
avšak táto bola predmetom posudzovania súdu v konaní sp. zn. 26P/200/2023 dňa 27.02.2024. Obsah
zápisnice z pojednávania dňa 27.02.2024 s výsluchmi povinného aj matky maloletých, na ktorú sa
odvoláva povinný, na uvedenom nič nemení, pre exekučný súd je záväzná výroková časť rozsudku sp.
zn. 26P/200/2023 zo dňa 27.02.2024, v ktorej bol zmenený existujúci rozsudok sp. zn. 13P/103/2021-24

zo dňa 08.07.2021 tak, že každý z rodičov je oprávnený maloleté deti zastupovať a výživné sa neurčilo. Z
uvedenéhojezrejmé,žeexistenciapovinnostiotcaplatiťvýživnépočasobdobia,keďbolidetizverenédo
starostlivosti matky, nie je spochybnená. Nad rámec uvedeného sa exekučný súd oboznámil s obsahom
uznesenia Okresného súdu Nitra o neodkladnom opatrení č. k. 55P/115/2024-30 zo dňa 25.07.2024
a dospel k názoru, že v danom prípade skutočnosť, že spolu exmanželia spoločne bývali, nemusela

znamenať, že spolu relevantne spolunažívali, resp. obnovili partnerské spolužitie. Išlo o formálny vzťah
spojený obojstrannou zodpovednosťou za spoločné deti a je zrejmé, že ich spoločná komunikácia
nevytvárala zdravé rodinné prostredie. Povinný predložil súdu listinné dôkazy o platbách výživného,
súd sa oboznámil s ich obsahom a dospel k záveru, že nemá za preukázané, že smerovali na úhradu
výživného na maloletých oprávnených. Všetky bezhotovostné platby boli uskutočňované z účtu sestry

povinného, v rôznych sumách, neboli označené žiadnym účelom. Výpis z evidencie o hotovostných
platbách mesačne vo výške 270 Eur od marca do júna 2023 matka maloletých vo svojom vyjadrení
rozporovala, ide o formu tabuľky so sumami a podpismi, bez údajov o odovzdaní a prevzatí, ktorú súd
nepovažoval za hodnoverný dôkaz o uskutočnení úhrad. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností
súd dospel k záveru, že v zmysle predloženého návrhu na zastavenie exekúcie nie je naplnený žiadny

zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie.

3. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil
tým, že rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 26P/200/2023 zo dňa 27.02.2024 nie je exekučným
titulom. Exekučným titulom v tomto konaní je výlučne rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 13P/103/2021

zo dňa 08.07.2021, pretože len a výlučne tento priznáva oprávneným finančný nárok, ktorého splnenie
si v tomto exekučnom konaní oprávnení uplatňujú. Všetky povinným tvrdené skutočnosti a predložené
dôkazy preukazujúce zánik vymáhaného nároku vznikli v období po vydaní exekučného titulu a súd je
povinný sa nimi zaoberať. Súd dospel k nesprávnemu záveru, kedy konštatuje, že námietku obnovenia
spolužitia po právoplatnosti rozsudku sp. zn. 13P/103/2021 do februára 2023 mal uplatniť ako obranu

v konaní sp. zn. 26P/200/2023 pred Okresným súdom Nitra. V konaní sp. zn. 26P/200/2023 nebol žiadny
dôvod uplatňovať ako obranu námietku obnovenia spolužitia, pretože táto skutočnosť v danom konaní
bola tvrdená oboma stranami a teda nebola sporná. Nebolo čo namietať, nebolo proti čomu sa brániť.
Práve naopak, skutočnosť, že prišlo medzi ním a E. B. k obnoveniu spolužitia a až do februára roku
2023, bola nimi oboma písomne deklarovaná v uzatvorenej a súdom schválenej rodičovskej dohode zo

dňa 28.08.2023, ktorú podpísali. Rozsudok OS Nitra sp. zn 13P/103/2021 zo dňa 08.07.2021 sa stal
neúčinným už v dôsledku samotného obnovenia spolužitia bývalých manželov bez potreby rozhodnutia
súdu. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z rozhodnutia Okresného súdu Košice II sp. zn. 27P/146/2013 zo
dňa19.03.2014,naktorépoukazovalvosvojomnávrhunazastavenieexekúcie.Vuvedenomrozhodnutí
súd zamietol návrh rodičov na zrušenie vyživovacej povinnosti otca na mal. dieťa, ktorí tak žiadali

z dôvodu spolužitia v spoločnej domácnosti. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že rodičia
obnovili spolužitie v apríli 2012, kedy im bol pridelený byt, v ktorom odvtedy spolu bývajú a aj spoločne
zabezpečujú starostlivosť o maloletých, preto mal súd za to, že obnovením spolužitia sa doterajšie
rozhodnutiesúduoúpravevýkonurodičovskýchprávapovinnostístaloneúčinným,pretoniejepotrebné
ho zrušiť, z tohto dôvodu súd návrh zamietol. Rodičovská dohoda zo dňa 28.08.2023 taktiež obsahuje

jasné vyhlásenie, kedy obaja zhodne písomne potvrdili, že zročné výživné podľa rozsudku sp. zn.
13P/103/2021 nevzniklo. Nejde o dohodu o tom, že zročné výživné nevzniklo, ale o potvrdenie tejto
skutočnosti. Toto vyhlásenie je v rodičovskej dohode zo dňa 28.08.2023 vyjadrené výslovne a jasne,
bez akýchkoľvek pochybností o jeho význame alebo obsahu. Je tak nesporným dôkazom toho, že kudňu podpisu tejto dohody a teda ku dňu 28.08.2023 E. B. voči jeho osobe žiadny dlh na výživnom
neevidovala. Toto potvrdenie má oporu v skutočnosti, že obnovili manželské spolužitie a spoločne sa
starali o deti, čo rovnako E. B. v danej dohode písomne potvrdila. Po vzniku exekučného titulu nastali

objektívne skutočnosti, ktoré spôsobili, že sa exekučný titul č.k. 13P/103/2021 – 24 zo dňa 08.07.2021
vydaný Okresným súdom Nitra, na podklade ktorého sa vedie exekúcia voči jeho osobe, stal neúčinným.
Takéto potvrdenia vykonané samotnou E. B., či už sú obsiahnuté v rodičovskej dohode alebo by boli
zachytené inak, sú dostatočným a jasným dôkazom, ktorý preukazuje všetky ním tvrdené skutočnosti.
Na to, aby slúžili ako dôkaz, nie je potrebné ich schválenie súdom. Navyše rodičovskú dohodu súd aj

schválil. Konanie E. B. hodnotí ako špekulatívne s cieľom sa na jeho úkor obohatiť a ako reakciu na
nezhody medzi nimi, ktoré vyústili až do konania pred Okresným súdom Nitra vedeným pod sp. zn.
55P/115/2024. Tvrdenie E. B. o tom, že u neho bývala rok a pol ako spolubývajúca pokiaľ si nevyriešila
otázku bývania a že neprišlo k obnoveniu ich spolužitia je nepravdivé. Uvedené vyplýva aj zo samotnej
rodičovskej dohody zo dňa 28.08.2023. Ním uvádzané skutočnosti preukazujú aj čestné vyhlásenia ich
spoločných známych. V súvislosti s úhradami (či už hotovostnými alebo bezhotovostnými) povinný

uviedol, že išlo úhrady výživného, ktoré platil prostredníctvom sestry, nakoľko nemá účet v banke. Má
za to, že súd sa v odôvodnení napadnutého uznesenia nedostatočne vysporiadal s ním tvrdenými
skutočnosťami. Údajom o prevzatí hotovostnej platby je predsa dátum uvedený v prvom riadku tabuľky
a potvrdením o prevzatí je podpis E. B., ktorá nakoniec vôbec nerozporovala, že ide o jej podpis a ani
to, že by išlo o zaznamenávanie odovzdávania výživného. Uvedená skutočnosť medzi nimi sporná

nebola, napriek tomu súd prekvapivo konštatoval, že nejde o hodnoverný dôkaz o uskutočnení úhrad.
Súd nesprávne vyhodnotil dôkaz, a to uznesenie Okresného súdu Nitra o neodkladnom opatrení č.
k. 55P/115/2024 – 30 zo dňa 25.07.2024. Obsahom tohto uznesenia nie sú skutočnosti, ktoré by sa
týkali obdobia, kedy obnovili ich spolužitie, ani obdobia počas neho, a preto nie sú spôsobilé preukázať,
ako spolunažívali, resp. obnovili spolužitie. Okrem iného ide len o jednostranné tvrdenia E. B. urobené

v čase, kedy bol ich vzťah už rozvrátený. Konštatovanie súdu týkajúce sa tohto dôkazu sú tak v celom
rozsahu nesprávne a nemajú oporu v dôkazoch. Z predmetného konštatovania súdu navyše nie je
vôbec zrejmé, na základe akých skutočností prišiel k svojim záverom, akými úvahami sa riadil pri ich
právnom posudzovaní. Povinný má za to, že rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 13P/103/2021-24
zo dňa 08.07.2021, na podklade ktorého sa začala exekúcia sa stal v dôsledku obnovenia spolužitia

rodičov mal. oprávnených neúčinným.

4. Oprávnení sa k podanej sťažnosti cestou svojho právneho zástupcu vyjadrili. Vo svojom stanovisku
uviedli, že jediným exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 13P/103/2021 zo dňa
08.07.2021, čo sporné nie je a vyplýva to aj z bodu 1 odôvodnenia sťažnosťou napadnutého uznesenia.

Pokiaľ súd v napadnutom uznesení vychádza z okolností vzniknutých pred exekučným titulom, súd
zreteľne vysvetlil, že ak povinný chcel uplatňovať námietku spolužitia, mala byť uplatnená v rámci
konania č.k. 26P/200/2023. Oprávnení ďalej uviedli, že spolužitie v smere žitia v jednej domácnosti
obnovené nemohlo byť, pretože nebolo do času rozhodovania vo veci č. k. 26P/200/2023 prerušené,
ak by spolužitie v smere prítomnosti všetkých funkcií spolužitia bolo bývalo podľa tvrdení povinného

nesporné, nebol by býval mohol súd manželstvo účastníkov konania rozviesť. Oprávnení poukázali
na rozhodnutie R 8/1982 zaoberajúce sa otázkou obnovenia spolužitia rodičov a to v tom zmysle, že
dochádza k obnoveniu všetkých funkcií spolužitia rodičov vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Nestačí
teda len samá skutočnosť uzavretia manželstva medzi rodičmi maloletého dieťaťa. Povinný zámerne
neuvádza pri tvrdeniach ohľadom spolužitia, že by sa jednalo o obnovenie všetkých funkcií tohto

spolužitia, uvádza iba slovné spojenie „obnovenie spolužitia“. Rozsudok vo veci sp. zn. 26P/200/2023
obsahuje výrok o zmene rozsudku sp. zn. 13P/103/2021, proti ktorému bolo možné podať odvolanie
aj napriek tomu, že bola schválená rodičovská dohoda a povinný ako oprávnený subjekt na podanie
odvolania odvolanie nepodal, t.j. súhlasil so zmeňujúcim výrokom, ktorý by nebol býval zákonný, ak
by bol rozsudok č. k. 13P/103/2021 neúčinný. K tvrdeniam povinného o dojednaniach v rodičovskej

dohode, a to v článku III. bod 3 oprávnení dodali, že uvedené dojednanie je nejasné, neurčité, zmätočné/
nezrozumiteľné a teda neplatné. Rodičia nemôžu potvrdzovať, že nevzniklo žiadne výživné podľa
exekučného titulu, pretože zročné výživné určuje súd, keď určuje alebo zvyšuje vyživovaciu povinnosť
spätne, najskôr od podania návrhu na súde, ak medzi rodičmi neprišlo k dohode, ktorá by bola schválená
súdom a ktorá by spätne upravovala formu starostlivosti, alebo k zvereniu oprávnených do spoločnej

osobnej starostlivosti rodičov a dojednaniu o neurčení výživného až od schválenia rodičovskej dohody
súdom. Obdobie do právoplatnosti rozsudku č.k. 26P/200/2023 dotknuté nebolo, a tak ani nebolo
rozhodovanéozročnomvýživnomaaniexekučnýtitulneobsahujevýrokozročnomvýživnom.Povinným
predložené čestné vyhlásenia na uvedenom nič nemenia, jednak z ich obsahu, typu písma a celkovejúpravy je zrejmé, že ich vyhotovil jeden pisateľ a jednak je nepredstaviteľné, aby si osoby, ktoré
mali čestné vyhlásenia podpísať, pamätali konkrétne dátumy a obdobia, kedy a kde sa mali stretnúť.
Najzásadnejším je však to, že ani jedna z týchto osôb nežila v spoločnej domácnosti s povinným,

oprávnenými a ich matkou, a teda nemajú ako potvrdiť alebo vyvrátiť, či boli obnovené všetky funkcie
vzájomného spolužitia vo vzťahu k maloletým deťom. Naviac osoby, ktoré mali čestné prehlásenia
podpísať, sú osobami spriaznenými s povinným. Pán F. je povinného najlepší priateľ už od čias jeho
vysokoškolského štúdia, manželia I. neboli spoločnými známymi povinného a matky oprávnených, ktorá
ich iba pozná a považuje za nereálne, aby mohli s odstupom času niekoľko rokov identifikovať presné

dátumy, kedy sa mali navštíviť. Osoby podpisujúce čestné prehlásenie ani nevedeli, že sú povinný a
matka oprávnených rozvedení, t.j. nepoznali pozadie a zákulisie ich vzťahu ani natoľko a ani reálny
stav spoločného bývania a ani obzvlášť nezdravé rodinné prostredie. O rozvode sa dozvedeli až po
odchode matky oprávnených zo spoločnej domácnosti. Oprávnení ďalej uviedli, že ak mal povinný mzdu
zasielanú na účet tretej osoby, jedná sa o obchádzanie zákona a špekuláciu, pretože je povinný od
určitéhočasunevlastnínič.Vlastnildom,vktorombýva,prepísalhonasvojusestru.Vdedičskomkonaní

sa zriekol dedenia v prospech svojich sestier. Nevlastní žiadne vozidlo, ani to, ktoré používa, nemá
vlastný bankový účet, hoci mzdu poberá. Tieto skutočnosti vrhajú tieň podozrenia na osobu povinného
a jeho praktiky. Napriek tomu, kam bola mzda povinného zasielaná, nie je zrejme, aké finančné toky
boli na účtoch jeho sestry, ako bolo zo mzdou povinného nakladané a napokon stále platí to, že povinný
je zodpovedný za identifikáciu platieb výživného a platby, ktorými sa snažil dokazovať úhrady, nie sú

označené žiadnym účelom a súd ich správne nezohľadnil. Nebolo preukázané, že by sa jednalo o platby
na výživné, a teda nie je možné na ne prihliadnuť ako na platby výživného. Povinnosť platiť výživné je
individuálnou osobnou povinnosťou subjektu, ktorý je povinný platiť výživné na dieťa. To znamená, že
túto povinnosť nemôže povinný preniesť na inú osobu, ani nemôže požiadať iného, ani nemôže požiadať
iného, aby výživné plnil za neho. Je však možné, aby povinný subjekt platil prostredníctvom tretej osoby,

v takom prípade však musí byť jasne preukázateľné, že peniaze pochádzajú od povinného a na čo
sú určené. K platbám v slovníčku oprávnení opätovne poukázali na skutočnosť, že povinný si podpis
vynútil ako podmienku, že oprávnených matke odovzdá, čiže bola takto matka oprávnených k podpisu
donucovaná.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

6. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym

úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je
prípustná.

8. Podľa § 248 Civilného sporového poriadku, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10. Sudca po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v
ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná,
preskúmalnapadnutéuzneseniebeznariadeniapojednávaniaadospelkzáveru,žesťažnosťpovinného

je čiastočne dôvodná.

11.ExekučnýmtitulomvpredmetnomkonaníjerozsudokOkresnéhosúduNitrasp.zn.13P/103/2021-24
zo dňa 08.06.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa 23.07.2021. Uvedeným
rozhodnutím bola povinnému uložená povinnosť prispievať na výživu mal. A. B. sumou 150 eur mesačne

a na výživu mal. A. B. sumou 130 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku.12. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnení domáhajú vymoženia 8.960 eur z dôvodu, že povinný
od 07/2021 (13P/103/2021-24, zo dňa 08.07.2021) do 02/2024 (26P/200/2023-35 zo dňa 27.02.2024)
čo predstavuje 32 mesiacov, neuhradil žiadne výživné na Dominika (150 eur) a A. (130 eur).

13. Po vydaní exekučného titulu Okresný súd Nitra rozsudkom sp. zn. 26P/200/2023-35 zo dňa
27.02.2024 schválil rodičovskú dohodu v znení: maloletý A. B. nar. XX.XX.XXXX a mal. A. B. nar.
XX.XX.XXXX sa zverujú do spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že každý z rodičov
je oprávnený maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Výživné súd

neurčil. Týmto rozhodnutím sa mení rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 13P/103/2021-24 zo dňa
08.07.2021.

14. Spornou otázkou v danej veci je otázka zániku vyživovacej povinnosti povinného vo vzťahu
k maloletým deťom (oprávneným) z dôvodu obnovenia manželského spolužitia s matkou maloletých detí
odvolávajúc sa zo strany povinného na existenciu rodičovskej dohody o úprave výkonu práv a povinností

rodičov k mal. deťom zo dňa 28.08.2023.

15. V zmysle článku I bod 2 rodičovskej dohody vyplýva, že účastníci dohody po rozvode ich manželstva
obnovili spolužitie a o obe deti sa spoločne starali až do 02/2023, kedy sa opätovne rozišli a od tejto doby
nežijú v spoločnej domácnosti. V zmysle článku III bod 3 sa rodičia dohodli, že počas trvania spoločnej

starostlivosti sa výživné na mal. deti neurčuje žiadnemu z nich. Rodičia zhodne potvrdzujú, že zročné
výživné podľa rozsudku nevzniklo.

16. V prvom rade súd konštatuje, že za istých okolností môže dôjsť k strate účinnosti rozsudku, ktorým
bola jednému z rodičov určená vyživovacia povinnosť. Takouto právnou skutočnosťou je nepochybne aj

obnova spolužitia rodičov detí, avšak musí ísť o také spolužitie, pri ktorom dochádza k plneniu všetkých
rodičovských povinností vrátane vyživovacej povinnosti. Takéto rozhodnutie sa teda stane neúčinným
lenvtedy,aktudochádzakobnoveniuvšetkýchfunkciíspolužitiarodičovvovzťahukmaloletémudieťaťu
(R 8/1982).

17. Obnovenie manželského spolužitia matka maloletých detí popiera. Rodičia maloletých detí zostali
po rozvode manželstva žiť v spoločnej domácnosti z dôvodu nevyriešenia bytovej otázky, čo však
automaticky neznamená, že došlo k obnoveniu spolužitia v rozsahu, kedy by obaja rodičia plnili vo
vzťahu k maloletým deťom všetky rodičovské povinnosti. Rodičovská dohoda o úprave výkonu práv
a povinností rodičov k maloletým deťom zo dňa 28.08.2023 je naviac v článku I bod 2 neurčitá, keď

z uvedenej dohody nie je ani možné vyčítať, kedy presne po rozvode manželstva malo dôjsť k údajnému
obnoveniu manželského spolužitia rodičov maloletých detí. Aj za predpokladu obnovenia manželského
spolužitia je povinnosťou povinného preukázať, že počas tohto obdobia si riadne plnil všetky svoje
povinnosti, vrátane povinnosti vyživovacej. Samotná skutočnosť, že rodičia detí spolu žijú v jednej
domácnosti ešte neznamená, že si každý z nich plní aj vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom,

čo vyplýva aj zo samotného ustanovenia § 65 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. v platnom znení, kedy
súd upraví rozsah vyživovacej povinnosti aj v prípade, ak rodičia detí spolu žijú. V tejto súvislosti je
navyše potrebné zdôrazniť, že pojem „výživné“ nie je definovaný v našom právnom poriadku. Z jeho
úpravy uvedenej v zákone č. 36/2005 Z.z. v platnom znení však vyplýva, že ide o zabezpečovanie a
úhradu osobných potrieb v danom prípade oprávnených. Výživou dieťaťa je teda zaobstarávanie, resp.

uspokojovanie všetkých jeho potrieb, a to náklady na stravu, bývanie, zdravotnú starostlivosť, lieky,
ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, bývanie na internáte a i.

18. Povinný vo svojom návrhu okrem iného argumentoval skutočnosťou, že počas obdobia trvania
manželského spolužitia bola jeho mesačná mzda poukazovaná na účet jeho sestry (z dôvodu, že

tento nemá zriadený bankový účet). Súd je toho názoru, že ak medzi rodičmi maloletých detí došlo
k obnoveniu manželského spolužitia (čo matka maloletých detí popiera) a teda k vzájomnej starostlivosti
o maloleté deti, nebol daný dôvodu, aby výplata povinného bola počas tohto obdobia poukazovaná na
účet tretej osoby, hoci jeho sestry. V prípade obnovenia (manželského) spolužitia, ktoré je okrem iného
založené aj na dôvere, otec mal. detí (ak nemal a ani si nechcel zriadiť vlastný bankový účet, pričom

neuviedol, z akých dôvodov tak neurobil, čo mu bránilo v zriadení účtu) mohol zadať zamestnávateľovi,
aby mu mzdu poukazoval na bankový účet matky mal. detí. Skutočnosť, že tak neurobil, nesvedčí
o tom, že skutočne došlo k obnoveniu ich spolužitia vrátane vzájomnej starostlivosti o mal. detí a tým
zabezpečovaniu ich výživy v naturálnej forme. Nie je rozhodujúce, na akých vyhláseniach sa rodičiamal. detí dohodli (že došlo k obnoveniu spolužitia, že výživné nevzniklo), ale či skutočne k týmto
skutočnostiam došlo. Vyššie uvedená okolnosť ohľadne bankového účtu, na ktorý bola poukazovaná
mzda povinného vyvracia pravdivosť zhodného vyhlásenia rodičov mal. detí, že obnovili spolužitie.

Navyše formulácia uvedená v rodičovskej dohode, že výživné nevzniklo je nesprávna už len z toho
dôvodu, že v prípade skutočného obnovenia spolužitia s matkou a mal. deťmi by vyživovacia povinnosť
ani nevznikla, ani nezanikla, len by sa nanajvýš zmenila jej forma z peňažnej určenej súdom na
naturálnu. Pokiaľ mali rodičia na mysli výživné v zmysle peňažného opakujúceho sa plnenia, toto taktiež
v dôsledku obnovenia spolužitia nemohlo nevzniknúť, mohlo len zaniknúť.

19. Pokiaľ ide o svedecké výpovede predložené povinným k návrhu na zastavenie exekúcie, v tejto
súvislosti súd nepovažoval predmetné výpovede za hodnoverný dôkaz preukazujúci obnovenie
manželského spolužitia zo strany rodičov maloletých detí. Ani jedna z osôb podávajúce prehlásenie vo
veci nežila s rodičmi maloletých detí v spoločnej domácnosti. Samotná skutočnosť, že rodičia v záujme
maloletých detí trávili spolu s deťmi spoločný čas a zúčastňovali sa rôznych podujatí automaticky

neznamená obnovenie manželského spolužitia v rozsahu a zmysle, že si obaja rodičia v plnom rozsahu
plnili svoje rodičovské povinnosti, a to vrátane povinnosti vyživovacej.

20. Pokiaľ ide o otázku úhrad výživného zo strany povinného, súd sa nestotožňuje so záverom
vyššieho súdneho úradníka, pokiaľ ide o realizované úhrady výživného proti podpisu zo strany matky

maloletých detí, a to úhrada výživného 270 eur dňa 09.03.2023, 270 eur dňa 10.04.2023, 270 eur dňa
10.05.2023 a 270 eur dňa 10.06.2023. Matka mal. detí vo svojom vyjadrení nespochybnila, že uvedené
podpisy na uvedenom potvrdení sú jej, argumentovala len skutočnosťou, že bola k podpisom zo strany
otca maloletých detí donútená, ktorú skutočnosť však nijakým spôsobom nepreukázala. V tejto časti
požadovaného výživného, t.j. v časti sumy 1080 eur (4 x 270 eur) považuje súd návrh povinného na

zastavenie exekúcie za dôvodný.

21. Pokiaľ však ide o ďalšie údajné platby realizované v dňoch 17.08.2021 vo výške 400 eur, dňa
15.10.2021 vo výške 150 eur, dňa 21.10.2021 vo výške 100 eur, dňa 08.02.2022 vo výške 600 eur a dňa
10.06.2023 z firemného účtu spoločnosti Economic trade company s.r.o. s uvedeným VS 042022,

v tejto súvislosti sa súd stotožňuje s vyjadrením vyššieho súdneho úradníka v napadnutom uznesení, že
uvedené platby nie sú dostatočne identifikované ako platby výživného. Uvedené platby boli posielané
v nepravidelných intervaloch, v rôznych výškach nezodpovedajúcich súdom určenému výživnému bez
uvedenia ich samotnej špecifikácie sestrou povinného, nebolo teda nepochybne povinným preukázané,
že sa jednalo o úhrady výživného.

22. Povinný podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že počas spolužitia s
matkou oprávnených do februára 2023 sa skutočne podieľal aj na nákladoch vynaložených v prospech
maloletých a teda, že s matkou oprávnených spoločne hospodáril (najmä so zreteľom na skutočnosť,
že výplata povinného bola zo strany zamestnávateľa poukazovaná na účet sestry povinného). Je

povinnosťoupovinného,abyvexekučnomkonanípreukázal,žepovinnosťvyplývajúcamuzexekučného
titulu zanikla, teda si povinnosť uloženú mu právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu riadne plnil
o to viac, že ide o výživné na maloleté deti.

23. Samotné tvrdenie v rodičovskej dohode, že rodičia maloletých detí zhodne potvrdili, že zročné

výživné podľa rozsudku nevzniklo pre účely schválenia rodičovskej dohody, na základe ktorej do
budúcna nepožadovali upraviť vyživovaciu povinnosť neznamená, že vyživovacia povinnosť za obdobie
do rozhodovania súdu vo veci schválenia rodičovskej dohody rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.
zn. 26P/200/2023-35 zo dňa 27.02.2024 zanikla a teda že povinný nemá povinnosť preukázať, že si za
uvedené obdobie do februára 2024 vyživovaciu povinnosť riadne plnil, najmä ak existujú iné okolnosti

spomínané vyššie, ktoré pravdivosť takéhoto tvrdenia vyvracajú.

24. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti súd postupom podľa ust. § 250 ods. 1 CSP I. výrok
napadnutého uznesenia zmenil – exekúciu v časti preukázaného uhradeného výživného vo výške 1080
eur zastavil a vo zvyšnej časti ohľadom vymáhanej sumy 7880 eur návrh povinného ako nedôvodný

zamietol.

25. So zreteľom na uvedené súd rovnako zmenil II. výrok napadnutého uznesenia ako výrok závislý
a priznal oprávneným nárok na náhradu trov konania vychádzajúc z tarifnej hodnoty 7880 eur za dvaúkony právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie
exekúcie ako dva polovičné úkony s poukazom na ust. § 10 ods. 1 a ust. § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov t.j. 2 x 118,67 eur t.j. spolu 237,34 eur + 2 x režijný paušál á 13,73 eur spolu 264,80 eur
+ 23% DH v sume 60,90 eur t.j. spolu 325,70 eur

26. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

28. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného

advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

29. S poukazom na zásadu úspechu v konaní súd priznal oprávneným nárok na náhradu trov konania
z titulu právneho úkonu - vyjadrenia sa k sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 22Ek/1358/2024 zo dňa 22.11.2024 vychádzajúc z tarifnej hodnoty 7.880 eur, kedy

v zmysle ust. § 10 ods. 1 a ust. 13a ods. 2 ísm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. predstavuje hodnota
právneho úkonu sumu 118,67 eur + režijný paušál za rok 2025 vo výške 14,84 eur. t.j. 133,51 eur + 23%
DPH v sume 30,71 eur t.j. spolu 164,22 eur, ktoré trovy budú vymáhané na základe dodatku k povereniu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).