Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/208/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624201164
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5624201164.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/X, E., zastúpené kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, dieťa rodičov: matka F. G. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/X, E., zastúpená: Advocatur Gémeš, Filipová & Partner AG, so sídlom
Städtle 17, 9490 Vaduz, Lichtenštajnské kniežatstvo, právna forma: akciová spoločnosť, číslo zápisu:
FL-0002.539-075-9, zahraničná osoba konajúca na území SR organizačnou zložkou BOOM & SMART
Slovakia, so sídlom Mostová 185/2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 096 428,

a otec I.. I.. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX K. - L. M., v konaní o zrušenie úpravy
telefonickéhostykuotcasmaloletýmdieťaťom,oodvolaníotcaprotirozsudkuOkresnéhosúduLiptovský
Mikuláš č.k. 9P/42/2024-209 zo dňa 17. 7. 2024, takto

r o z h o d o l :

RozsudokOkresnéhosúduLiptovskýMikulášč.k.9P/42/2024-209zodňa17.7.2024 potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“) výrokom I. napadnutého rozsudku zmenil rozsudok
Okresného súdu Ružomberok č. k. 5P/82/2012-448 zo dňa 28.01.2014 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Žiline č. k. 10CoP/26/2014-518 zo dňa 30.04.2014 v časti o úprave telefonického styku otca
s maloletým dieťaťom tak, že zrušil výrok rozsudku, ktorým bola matke uložená povinnosť umožniť
otcovi dieťaťa dvakrát týždenne, a to počas nepárnych týždňov v utorok medzi 17.30 hod. - 18.30 hod.
a štvrtok medzi 10.30 hod. - 18.30 hod. telefonický kontakt s otcom dieťaťa. Výrokom II. rozhodol
o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Okresný súd zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na

všetko, čo počas konania vyšlo najavo, mal preukázané nasledovné. Rozsudkom Okresného súdu
Ružomberok č. k. 3P/70/2010-191 zo dňa 24.03.2011 súd schválil rodičovskú dohodu o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A. B. tak, že maloletý bol zverený do osobnej
starostlivosti matke, ktorá je oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok (v bežných
veciach). V rodičovskej dohode rodičia upravili styk otca s maloletým, ako aj vyživovaciu povinnosť
otca k maloletému. Styk otca s maloletým bol zmenený rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č. k.
5P/82/2012-448 zo dňa 28.01.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 10CoP/26/2014

-518 zo dňa 30.04.2014 tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň sobotu od
9.00 hod. do 12.00 hod. a od 14.00 do 18.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod.
do18.00hod.vneprítomnostimatkydieťaťa.Súduložilmatkepovinnosťjedenkráttýždennevnepárnom
týždni elektronickou formou informovať otca dieťaťa o zdravotnom stave maloletého a o aktuálnychpodstatných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Súd uložil matke povinnosť umožniť otcovi
dieťaťa dvakrát týždenne počas nepárnych týždňov v utorok medzi 17.30 hod. - 18.30 hod. a vo štvrtok
medzi 17.30 hod. - 18.30 hod. telefonický kontakt s maloletým dieťaťom. V odôvodnení rozsudku

k úprave styku formou telefonických hovorov Okresný súd Ružomberok uviedol, že v odôvodnených
prípadoch môže byť osobný styk nahradený nepriamym stykom pomocou elektronických prostriedkov.
Cieľom takejto úpravy je zabezpečiť udržanie rodinných väzieb dieťaťa s rodičom, ktorý nemá dieťa vo
svojej starostlivosti. Okresný súd Ružomberok rozsudkom zo dňa 21.11.2019 č. k. 10P/45/2018-505
v spojení s doplňujúcim rozsudkom zo dňa 4.12.2019 č.k. 10P/45/2018-517 a opravným uznesením

z 13.01.2020 č.k. 10P/45/2018-579 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa
12.03.2021 sp.zn. 8CoP/21/2020 zmenil rozsudok Okresného súdu Ružomberok zo dňa 28.01.2014 č.
k. 5P/82/2012-448 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 30.04.2014 č. k. 10CoP/26/2014-518
v časti o úprave styku otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny
týždeň v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod., čím došlo k zníženiu rozsahu úpravy styku otca s maloletým
A..

3. Okresný súd konštatoval, že v čase rozhodovania prvostupňového súdu o úprave styku formou
telefonických kontaktov otca s dieťaťom mal maloletý 3 roky. Od vyhlásenia rozsudku o úprave styku
telefonickouformou(28.01.2014)dozačatiakonaniaozmenutohtostyku(18.03.2024)uplynuloviacako
10rokov.Rodičiasazhodli(vosvojichvýpovediach),žeotecprestalrealizovať(osobný)styksmaloletým

A. upravený právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu v septembri 2016, z dôvodov na strane
otca, ktoré otec podrobne popísal. Súdu sa javilo, že žiaden z dôvodov na strane otca nepredstavoval
neprekonateľnú prekážku, ktorá bránila styku otca so synom, hoci aj v užšom rozsahu, dôsledky čoho sa
prejavili na vzťahu dieťaťa s otcom. Otec naposledy fyzicky videl maloletého niekedy vo februári až marci
2017, keď prechádzal E.. Telefonický kontakt otca s maloletým sa prestal vykonávať v januári 2019.

Rodičia zaužívali prax, že matka zavolala otcovi a maloletého syna mu dala k telefónu. Otec monitoroval
neuskutočnené telefonické hovory, ale nevyvinul iniciatívu vlastnými telefonickými volaniami kontaktovať
maloletého. Po tom, ako otec prejavil záujem v roku 2023 o opätovný telefonický kontakt so synom,
matka zabezpečila synovi funkčný mobilný telefón, otcovi oznámila telefónne číslo a synovi čas, kedy
má otec právo uskutočniť telefonické hovory. Týmto považovala svoju povinnosť za splnenú. Maloletý

uviedol mobilný telefón do tichého režimu a nereagoval na telefonické volania otca, nečítal SMS správy.
Maloletý pri zisťovaní názoru formuloval svoj postoj k telefonickému kontaktu s otcom, ktorý odmieta.

4. Okresný súd ustálil, že podstatnou zmenou pomerov je, že v čase rozhodovania o úprave styku
formou telefonického kontaktu bol medzi maloletým a otcom vytvorený citový vzťah, ktorý sa mal

udržiavať a prehlbovať nielen osobným stykom počas víkendov v párnych kalendárnych týždňoch, ale
aj telefonickým kontaktom dvakrát týždenne v nepárnych kalendárnych týždňoch. Maloletému A. sa
v dôsledku absencie kontaktov s otcom (telefonických po 5 rokoch a osobných po 7 rokoch), otec
odcudzil a nemá k otcovi vytvorený citový vzťah, aký sa očakáva medzi dieťaťom a otcom. Maloletého
vnímanie otca má najbližšie k ľahostajnosti, čo sa prejavuje ignorovaním telefonických hovorov a SMS

správ od otca. Okresný súd na danú situáciu nazeral z pohľadu maloletého A., lebo ak je účastníkom
konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme (Čl. 4 ZR). Maloletý A. mal v čase začatia
konania o zmenu úpravy styku s otcom telefonickým kontaktom 13 rokov a v čase rozhodovania súdu
14 rokov. V čase posledného uskutočneného telefonického kontaktu s otcom mal A. 8 rokov (01/2019)
a v čase posledného realizovaného osobného styku s otcom mal A. 7 rokov (09/2017). Maloletý syn vo

veku 13-14 rokov necíti k otcovi pozitívnu citovú väzbu, lebo otec dlhodobo absentoval v jeho živote.
Z pohľadu maloletého prestal mať otec o neho záujem, nenavštevoval ho, netelefonoval mu. Viacročná
absencia otca vo A. živote bola výsledkom reálneho výkonu rodičovských práv. Otec mal svoje dôvody,
pre ktoré prestal navštevovať A. a telefonovať mu. Ich dôsledkom bolo citové odcudzenie A. od otca.
Maloletý vyslovil svoj názor, že nechce telefonicky komunikovať s otcom, na ktorom zotrval, aj keď mu

súd predostrel, že môže prísť o šancu spoznať svojho otca, čo by mu v budúcnosti mohlo byť ľúto. A.
je schopný formulovať svoje vlastné názory a využil právo svoj názor slobodne vyjadriť v konaní pred
súdom vo veci, ktorá sa ho týka. Dovŕšením štrnásteho roku svojho veku je A. trestne zodpovedný (§
22 ods. 1 z. č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon), preto názor dieťaťa, ktoré je trestne zodpovedné, nie je
možné opomenúť. Nič nesvedčí tomu, že by jeho názor nebol autentický a nebol schopný posúdiť dosah

svojho rozhodnutia. Ani v minulosti nebolo preukázané, že by bol ovplyvňovaný proti otcovi matkou
alebo príbuznými matky (znaleckého posudku z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí
a klinickej psychológie dospelých č. 36/2019 znalca D. H. N. v konaní Okresného súdu Ružomberok sp.
zn. 10P/45/2018 vypracovaný 20. 9. 2019).5. Okresný súd ďalej uviedol, že v tomto konaní nerozhodoval o výchovnom opatrení, keďže to nebolo
predmetom konania. Ponechal najskôr rodičom priestor, aby zvážili, či budú v primeranej dobe (2-3

mesiacov) iniciovať konanie o uloženie výchovného opatrenia (návrh, podnet). V konaní o zrušení
úpravy styku formou telefonického kontaktu nepovažoval za vhodné súčasne spolu konať aj o uložení
výchovnéhoopatrenia.Výsledokpôsobeniavýchovnéhoopatrenia(navzťahyúčastníkovkonania)nebol
vopred známy, preto by vo vzťahu k úprave styku formou telefonického kontaktu nebol pre súd prínosom
pre rozhodnutie (o návrhu na zmenu rozhodnutia o úprave styku telefonickým kontaktom). O trovách

konania súd rozhodol podľa § 52, 57, 58 ods. 1 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec, a to proti výroku I., o zrušení povinnosti
matky umožniť otcovi maloletého dieťaťa v stanovenom čase telefonický kontakt s maloletým.
Predmetné rozhodnutie považoval za nezákonné, nedostatočne odôvodnené a v rozpore so skutočným

stavom a s vykonaným dokazovaním. Namietal odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm.
b), f) a h) CSP v spojení s § 61 ods. 1 CMP. Okresný súd sa podľa jeho názoru absolútne žiadnym
spôsobom nevysporiadal s návrhom a tvrdením kolízneho opatrovníka, aby povinnosť telefonovať bola
ponechaná.Namiestotoho,abysúdpomoholobnoviťužajtakkrehkýanarušenývzťahmedzimaloletým
a otcom aspoň cez telefonické spojenie, tak úplne v rozpore so záujmami dieťaťa zavrhol aj posledný

prostriedok na obnovenie tohto vzťahu. Súd sa ani nevysporiadal s návrhom na výchovné opatrenie,
ktoré defacto mohol aj sám súd vzhľadom na zlú situáciu navrhnúť. Ďalej namietal, že okresný súd
nezohľadnil najlepší záujem dieťaťa, podporený aj názorom kolízneho opatrovníka a nevysporiadal sa
vo svojom zdôvodnení, prečo tento názor nerešpektoval pri svojom rozhodnutí. Maloletý je od malička
manipulovaný matkou a prostredím, kde žije. Správanie matky vôbec nie je v súlade so záujmami mal.

A.,vôbechonemotivujevovzťahusotcom,právenaopak,odkláňahoodotcaajehorodiny.Okresnýsúd
tak podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/2022 z 10.5.2022 svojím rozhodnutím porušil
základné práva otca, ale v konečnom dôsledku aj mal. dieťaťa na súdnu ochranu a práva na spravodlivý
proces. Po tom, ako otec prejavil záujem (2023) o opätovný telefonický kontakt so synom, matka na
základe poradenstva referentiek ÚPSVaR, ku ktorému sa jedna z nich priznala, zabezpečila synovi

funkčný mobilný telefón, otcovi oznámila telefónne číslo a synovi čas, kedy má otec právo uskutočniť
telefonické hovory. Týmto považovala svoju povinnosť za splnenú, čo nemožno považovať za správny
výklad, nakoľko aj zo súdnej praxe vyplýva, že povinnosť telefonických rozhovorov má ísť vždy cez
rodiča a nie na priamo dieťa a druhý rodič. Otec vo svojich podaniach aj na súdnom pojednávaní
dával do pozornosti okresného súdu skutočnosť, že matka svoju povinnosť zabezpečiť telefonický

kontakt maloletého s otcom cez predmetné vykonateľné súdne rozhodnutie nesporne nerešpektovala,
neprejavila iniciatívu o uskutočnenie telefonátov jednoduchým vytočením telefónneho čísla otca, čím
živila v maloletom emócie vedúce k dnešnému stavu. K zisťovaniu názoru maloletého okresným súdom
poukázal na Nález Ústavného súdu SR č. II. ÚS 659/2017, ktorý poskytuje dôležité usmernenie pre súdy,
ako postupovať pri zisťovaní názorov neplnoletých detí, a zdôrazňuje potrebu komplexného hodnotenia

všetkých relevantných dôkazov s ohľadom na najlepší záujem dieťaťa. Ústavný súd v tomto náleze
zdôraznil, že názor dieťaťa má byť zohľadnený primerane k jeho veku a vyspelosti. Aj keď A. má 14
rokov, čo je dostatočne vysoký vek na to, aby jeho názor bol relevantný, súd musí zároveň zvážiť všetky
okolnosti a dôkazy v prípade, ako aj dlhoročný odmietavý vplyv matky na maloletého vo vzťahu k otcovi.
Otec sa aktuálne dokáže podieľať na výchove maloletého z dôvodu odmietavého prístupu maloletého

a dlhoročného manipulatívneho konania matky, ktoré je podrobne opísané v bode 2. a 3. odôvodnenia
predmetného rozsudku, iba prostredníctvom telefonického kontaktu, čo je jediným nástrojom pre otca na
realizáciu jeho práva na podieľanie sa na výchove maloletého. Úlohou matky ako jedného z rodičov bolo
nepochybne viesť maloletého ku komunikácii s otcom, ktorý sa o to márne snaží roky, nie prejavovať
nezáujemvočijehoosobeavplývaťnamaloletéhoľahostajnýmpostojomkotužovaniuvzťahumedziním

a otcom. Vzhľadom k uvedenému dal do pozornosti súdu Nálezy Ústavného súdu Českej republiky III.
ÚS 2298/15 – bod 16, I. ÚS 3216/13, II. ÚS 3765/11. Napadnutým rozsudkom dochádza k obmedzeniu
práv rodičov, v súvislosti s odlúčením maloletého od svojho druhého rodiča, k čomu poukázal na Nález
Ústavného súdu SR z 18. 10. 2006, č. k. PL. ÚS 14/05-48. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol,
aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu vo výrokovej časti I. zrušil a vrátil na ďalšie konanie.

7. Kolízny opatrovník vo vzťahu k podanému odvolaniu uviedol, že dňa 17.06.2024 na súde okrem iného
vyjadril: „Keďže tu bol daný návrh matky na zrušenie telefonického kontaktu otca so synom, na základe
vykonaného dokazovania bolo zistené, že maloletý nemá osobný kontakt s otcom od februára 2017 atelefonický kontakt od januára 2019. Nie je v záujme dieťaťa, aby z rozhodnutia súdu bola vypustená
možnosť telefonického kontaktu“. Kolízny opatrovník mal však aktuálne za to, že výrokom rozsudku
nebola vypustená možnosť telefonického kontaktu otca s dieťaťom. Maloleté dieťa je oboznámené s

rozsudkom okresného súdu a skutočnosťou, že bola zrušená povinnosť matky umožniť otcovi dieťaťa
telefonovanie, ale to neznamená, že otec dieťaťu telefonovať nemôže. Maloletý svoj názor, ako ho
prezentoval pred súdom, nezmenil.

8. Matka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že napádaný rozsudok vychádza z dostatočne zisteného

skutkovéhostavuataktozistenýskutkovýstavbolsprávneprávneposúdený.Akovyplývaznapádaného
rozsudku, okresný súd založil svoje rozhodnutie na záujme maloletého, pričom tento názor aj zohľadnil.
V danom prípade boli dostatočne zistené skutočnosti, ktoré odôvodňovali postup súdu podľa §
26 Zákona o rodine, a teda, že na podklade zmenených pomerov súd pristúpil k zmene skoršieho
rozhodnutia o výkone rodičovských práv. Vo vzťahu k uplatneným odvolacím dôvodom otca uviedla,
že otec maloletého neoznačil, aké právo priznané mu procesnými kódexmi bolo postupom konajúceho

súdu porušené, a to v takej intenzite, že by malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces.
K stanovisku kolíznej opatrovníčky uvedenému dňa 17.06.2024 považovala matka pre úplnosť citovať
časť záverečnej reči kolíznej opatrovníčky tak, ako to vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa
17.06.2024, nakoľko jej slová otec maloletého mierne upravil: „(...). Nie je v záujme dieťaťa, aby z
rozhodnutia súdu bola vypustená možnosť telefonického kontaktu. Maloletý A. sa vyvíja a nevie ešte

ovládnuť situáciu. Vyplýva to aj zo záverečnej správy TENENETU v tom zmysle, aby bolo na otcovi
a synovi ponechané, ako sa bude vyvíjať, a ako upravia svoj vzťah.“ To, že napádaným rozsudkom
bol zrušený výrok ohľadom povinnosti umožniť otcovi dieťaťa dvakrát týždenne v stanovenom čase
telefonický kontakt s maloletým, nemá za následok, že by otec maloletého stratil možnosť telefonovať s
maloletým. Ten má telefón stále zapnutý, SIM karta je aktívna a v prípade, že v zmysle záverov kolíznej

opatrovníčky a záverečnej správy TENENTU usúdi, že chce nadviazať s otcom kontakt, tak má možnosť
mu zavolať a rovnako tak túto možnosť má aj otec maloletého s tým, že je na uvážení maloletého, či
bude chcieť realizovať telefonický kontakt. Tvrdenie otca, že sa okresný súd nevysporiadal s návrhom na
výchovnéopatrenie,nepovažovalazapravdivé,keďžeokresnýsúdpodrobnevysvetlil,prečonerozhodol
o výchovnom opatrení. Rovnako nesúhlasila s tým, že maloletý je ňou manipulovaný. V tomto smere

poukázala na obsah súdneho spisu, konkrétne na znalecký posudok z odboru psychológie, odvetvia
klinickej psychológie detí a klinickej psychológie dospelých č. 36/2019 znalca D. H. N. predložený
v konaní pred Okresným súdom Ružomberok, sp. zn.: 10P/45/2018 vypracovaný dňa 20.09.2019, podľa
ktorého znalec nezistil, že by matka účelovo vytesňovala otca zo života maloletého ako ani to, že A. by
mal byť ovplyvňovaný blízkymi príbuznými k negatívnemu vzťahu k otcovi. K tvrdeniu, že bolo medzi

rodičmi zaužívané, že matka vytočila telefónne číslo otca maloletého a následne umožnila maloletému
telefonický kontakt s otcom uviedla, že táto prax prebiehala v čase, keď mal maloletý 3 roky a z tohto
titulu nevedel ešte vytočiť žiadne telefónne číslo sám a nemal svoj vlastný telefón. Po tom, ako otec
maloletého prestal s maloletým telefonicky komunikovať na obdobie 5 rokov, sa situácia zmenila. Keď
sa otec maloletého dožadoval nadviazať telefonický kontakt s maloletým, ten mal v tom čase už 13

rokov, čo znamená, že mal vlastný mobilný telefón, ktorý vedel samostatne používať. Na tomto mieste
dala do pozornosti, že otec má aj naďalej upravený osobný styk s maloletým a tento môže realizovať.
S poukazom na to matka považovala závery konajúceho súdu za súladné s obsahom súdneho spisu a
vykonaným dokazovaním ako aj s najlepším záujmom maloletého, a preto navrhla, aby odvolací súd v
súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP napádaný rozsudok ako vecne správny potvrdil.

9. Otec podal písomné vyjadrenie označené ako odvolanie voči uzneseniu sp.zn. 15m/1/2023 a
vyjadrenie k rozsudku sp.zn. 9P/42/2023. Súčasťou tohto podania tak boli aj odvolacie dôvody proti
uzneseniu okresného súdu vydanému v konaní vedenom pod sp. zn. 15m/1/2023 a argumentácia k
nim. K realizácii styku s maloletým otec uviedol, že osobný styk sa prestal realizovať s maloletým

dieťaťom nie zo subjektívnych dôvodov na strane otca, ale z dôvodu sústavných scén a škandálov
pred dieťaťom, ktoré vyvolávala matka maloletého. Telefonický styk nemal len podporný charakter, ale
bol plnohodnotný styk podľa výroku súdu. Nesúhlasil s tvrdením, že by sa telefonický kontakt otca s
maloletým prestal vykonávať v januári 2019. Zo strany okresného súdu nebola zohľadnená kvalita
uskutočnených hovorov, zasahovanie do hovorov, vytrhnutie telefónu z ruky maloletého a zloženie,

doba trvania hovorov, odmietanie telefonátov v spojení s obrazom, odmietanie telefonátov cez internet,
aby nebol problém s dôkazmi. Otec ďalej uviedol, že sa maloletému nemohol dovolať, lebo matka
ovplyvňovala, kedy sa telefonát uskutoční a kedy sa neuskutoční. Otec sa maloletému dovolal spolu za
roky2014-2019približne5-krát,eďsamatkapomýlilaatelefónzdvihla.Preto,akokresnýsúdvyhodnotil,že otec nevyvinul iniciatívu sám uskutočniť telefonický rozhovor s maloletým, nie je to pravdivé. Jednou
z tém výchovných opatrení od roku 2019 až 2022 bolo obnoviť telefonovanie, čo matka maloletého
striktne odmietala ústne aj písomne. Matka zabezpečila maloletému funkčný mobilný telefón na základe

odporučenia od referentiek úradu práce sociálnych vecí a rodiny. Matka bránila a aj bráni v telefonickom
styku a vo vytváraní vzťahu otca z maloletým dieťaťom. Maloleté dieťa je podľa otca zastrašené, má pud
sebazáchovy a robí to, čo od neho žiada rodina a matka verbálne aj neverbálne. Napadnuté rozhodnutie
je podľa jeho názoru vecne nesprávne a konanie, na základe ktorého dospel súd prvej inštancie k
takýmto výrokom, je poznačené chybami a nepresnosťami.

10. Matka následne doručila do konania podanie, ktorým informovala súd, že prostredníctvom Edupage
bolopotrebnéudeliťsúhlasrodičovsúčasťoumaloletéhosynanaškolskejakciikonanejdňa06.09.2024.
Otec s účasťou syna nesúhlasil, z ktorého dôvodu ho kontaktovala triedna učiteľka. Otec ju informoval,
že nebude udeľovať žiadne súhlasy s nepovinnými plánovanými akciami školy počas školského roka.
Svoj súhlas udelí iba s povinnou akciou. S nepovinnou školskou akciou údení maloletému súhlas len

pod podmienkou, že s ním bude maloletý telefonovať. Otec si takto vynucuje telefonovanie so synom.

11. V stanovisku k vyjadreniu kolízneho opatrovníka otec namietal postup referentiek úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny. Podľa kolízneho opatrovníka rozhodnutím súdu údajne nebola vypustená
možnosť telefonického kontaktu otca s dieťaťom. Otcovi však nie je zrejmé, kde je vo výrokovej časti

povinnosť pre matku uhrádzať faktúry za telefónnu stanicu, ktorú oznámila otcovi, ako aj povinnosť pre
matkuzabezpečovaťnáhradnýstyktelefonovanímvprípadeprekážkyvtelefonovaní.Kolíznyopatrovník
sa svojím podaním snažil pozmeniť význam vlastného vyjadrenia zo dňa 17.06.2024, k ničomu inému
z podaného odvolania sa však nevyjadril a nezaoberal sa ani prezentovaným návrhom otca na
uskutočnenie prípadovej sociálnej práce a konferencie. Poukázal na to, že nemá funkčný telefonický

kontakt na dieťa. K písomnému podaniu matky ohľadom udeľovania súhlasu so školskými akciami
maloletého reagoval podaním zo dňa 16.09.2024, pričom tvrdenia matky považoval za zavádzajúce
a uviedol k situácii vlastné vysvetlenie.

12. Kolízny opatrovník vo vyjadrení zo dňa 13.09.2024 zotrval na svojom vyjadrení a k podaniu matky

a k odvolaniu otca sa ďalej nevyjadril.

13. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka zo dňa 23.09.2024 uviedol, že si nepraje,
aby akékoľvek vyjadrenie ÚPSVaR RK nieslo označenie menom a dátumom narodenia jeho maloletého
syna. Podané vyjadrenie kolízneho opatrovníka je okrem iného aj porušením zákona č. 365/2004 Zb.

o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach, o ochrane pred diskrimináciou, o zmene a doplnení
niektorých zákonov a nespĺňa ani odborné kritériá. Jeden zo základných dôvodov, prečo tomu tak
je, je fakt, že referentky zatajujú, že sú s matkou spolužiačky a dôverne sa poznajú. Bližšie vyjadril
svoje hodnotenie, ktoré bolo obsahovo zhodné s jeho predchádzajúcim tvrdeniami uvedenými vo veci.
Vyjadrenie kolízneho opatrovníka považoval za nesprávne a úmyselne neobjektívne s cieľom chrániť

matku pred konaním o výkon rozhodnutia, a to napriek dôkazom v spise vedenom prostredníctvom
ÚPSVaR.

14. Ďalším písomným podaním zo dňa 30.09.2024 otec do konania vedeného na okresnom súde
pod sp. zn. 10Em/1/2022 založil dôkazy a do konaní pod sp. zn. 15Em/1/2023 a sp. zn. 9P/42/2024

založil stanovisko, v ktorom súdu predložil informačné e-maily adresované otcovi a informačné emaily
adresované matke od januára 2024 do septembra 2024, ktoré v danom podaní bližšie vysvetlil.

15. Matka k písomnému vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedla, že zrušením výroku ohľadom
povinnosti umožniť otcovi dieťaťa dvakrát týždenne v stanovenom čase telefonický kontakt s maloletým,

otec nestratil možnosť telefonovať s maloletým. Maloletý má telefón stále zapnutý, SIM karta je
aktívna a v prípade, ak maloletý usúdi, že chce nadviazať s otcom kontakt, má možnosť mu zavolať.
Rovnako tak túto možnosť má aj otec maloletého s tým, že je na uvážení maloletého, či bude chcieť
realizovať telefonický kontakt. Možnosť telefonického kontaktu medzi maloletým a jeho otcom teda
nebola napadnutým rozsudkom vypustená. V ostatnom odkázala na podané vyjadrenie k odvolaniu zo

dňa 27.8.2024.

16. Otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil podanie k vyjadreniu matky. Pokiaľ matka
vo svojom vyjadrení vytýkala, že nevidí konkrétne, v čom prvostupňový súd porušil procesné práva otca,otec uviedol, že to v prvom rade spočíva v tom, že súd neprimerane dlho rozhodoval, kým maloletý
dosiahol 14 rokov, že vôbec nevyjadril svoj predbežný názor, čo považuje za sporné, a teda by otec
vedel, čo má ešte z pohľadu dôkazov zabezpečiť a následne vydal pre otca prekvapivé rozhodnutie.

Otcovi nie je jasné, aké väčšie trápenie a zásah do práv jeho aj dieťaťa je možné spôsobiť, ako to,
že zažil úplne odcudzenie syna a ten má voči nemu úplne laxný postoj. Právna zástupkyňa matky sa
vo svojom vyjadrení odvoláva na niekoľko rokov staré správy z TENETU ako aj neaktuálny znalecký
posudok,čonepovažovalzpohľadusúdnejpraxezarelevantnéargumenty.Právnazástupkyňamatkyvo
svojom vyjadrení zmätočne v časti vzťahu matky k otcovi uvádza, že nemanipuluje mal. A. a nemotivuje

negatívne voči otcovi, na druhej strane však sama uvádza vo svojom vyjadrení, že matka mal. A.
hovorí len o negatívnych skutočnostiach ako je napr. trestné oznámenie, nedovolenie ísť na školský
výlet, ktoré otec urobil. Matka v rámci celého konania vôbec nespomínala žiadne pozitívne zážitky a
príbehy s otcom a nemotivuje mal. A., aby cítil potrebu otca spoznávať a tráviť s ním čas, naopak,
ľahostajným prístupom podporuje laxný prístup mal. A. k otcovi. Je na zamyslenie, či konajúci súd naozaj
domyslel svojím rozhodnutím až fatálne následky svojho rozhodnutia tým, že zrušil aj poslednú možnosť

aspoň telefonického kontaktu mal. A. s otcom. Dal do pozornosti odvolaciemu súdu, či nie je niekedy
lepšie, mal. dieťa resp. mladého človeka vystaviť možno z jeho uhľa pohľadu aj určitému počiatočnému
jemnému tlaku v tomto prípade trochu prinútiť aj prostredníctvom práce inštitútu kolízneho opatrovníka,
ako zástupcu mal. dieťaťa určeného štátom, na realizáciu telefonickému rozhovoru mal. A. s otcom,
aby si mal. A. vypočul aj priamo od otca dôvody, ktoré motivovali jeho správanie a nielen ponechal

na reprodukcii z úst matky, ktorá nemá ani najmenší záujem, aby budovala vzťah otca a syna. Otec
vyčerpal rôzne spôsoby o nadviazanie komunikácie so synom či už formou listov, ktoré sa k mal. A. nikdy
nedostali, alebo cez učiteľov, ktoré sa tiež neuskutočnili.

17. Matka v reakcii na vyjadrenie otca doručila súdu podanie, v ktorom poukázala na to, že podané

vyjadrenie otca je koncipované výlučne v rovine nespokojnosti a nesúhlasu s verdiktami konajúceho
súdu, v rovine osočovania sudcov, kolízneho opatrovníka, jej osoby a jej právnych zástupcov. Otec
vo svojom vyjadrení predostieral vlastné hodnotiace úsudky k verdiktom konajúceho súdu, ktoré
ostávajú výlučne len v rovine špekulatívnych tvrdení. V stručnosti pripomenula skutočnosti vyplývajúce/
preukázané z obsahu súdneho/súdnych spisov a vykonaných dôkazov. Maloletý A. nie je matkou

manipulovaný, ani prostredím, kde žije. Otec už „chronicky“ tvrdil/tvrdí v každom jednom súdnom
konaní ním vyfabulované skutočnosti o údajnom psychickom týraní a zastrašovaní maloletého matkou,
ako aj poškodzovaní zdravia maloletého A.. Ním tvrdené skutočnosti neboli nikdy nijakým spôsobom
preukázané, keďže ani neexistujú a sú len „výplodom“ jeho vlastnej reality. Otec sa len opakovane
uchyľuje k tvrdeniam, ktoré sa nezakladajú na pravde. V rámci každého súdneho konania bolo

preukázané, že maloletý A. vyrastá vo výchovnom prostredí, ktoré mu zabezpečuje riadny psychický
a fyzický vývoj. Naviac, nemožno opomenúť fakt, že na podklade týchto ním vyfabulovaných tvrdení
matka dokonca minulý rok musela čeliť vypočúvaniu pred OČTK, ktorý prešetrovali údajné podozrenia z
týrania A.. Otec bez racionálneho dôvodu nerealizoval/nerealizuje styk s maloletým A. už od roku 2016 a
posledný telefonický rozhovor sa uskutočnil dňa 01.01.2019. V dôsledku uvedeného došlo k narušeniu

vzájomného vzťahu medzi otcom a maloletým. Je zrejmé, že vyfabulované a ničím nepodložené tvrdenia
otca(manipulácia,zastrašovanie,týranie,domácenásilieapod.)nemalizanásledokúdajneneslobodne
vyjadrený názor maloletého, ktorý mala sudkyňa zvažovať pri zohľadňovaní názoru maloletého. Maloletý
A. teda vyjadril svoj názor slobodne a tento názor sudkyňa v rámci svojho rozhodnutia aj náležite zvážila.
Záujem maloletého A. a aj jeho práva nie sú nijakým spôsobom ignorované, práve naopak tento/tieto

je/sú náležité zohľadňované.

18.Otecvpodanízodňa07.10.2024uviedolobsahovozhodnétvrdeniaakovosvojichpredchádzajúcich
podaniach a založil do spisu dôkazy týkajúce sa znaleckého posudku, na ktoré sa odvoláva matka,
kolízny opatrovník a okresný súd.

19. Otec doručil súdu ďalšie podanie zo dňa 17.10.2024 označené ako „Doplnenie Odvolania voči
Uzneseniu v č. k. 15Em/1/2023, Doplnenie Vyjadrenia k Rozsudku v č. k. 9P/42/2024“. Otec nanovo
zopakoval už uplatnenú argumentáciu ako aj relevantné tvrdenia týkajúce sa danej veci a v prílohe
predložil dôkazy, ktoré tvorili argumentačný podklad na napísanie odvolania a stanoviska k danej veci.

20. Otec v ďalšom podaní zo dňa 18.10.2024 reagoval na vyjadrenie matky zo dňa 27.08.2024, ktorá
v závere svojho vyjadrenia uviedla, čo je v najlepšom záujme maloletého A.. Posudok v konaní sp.
zn. 10P/45/2018 nechal analyzovať odborne spôsobilou osobou, ktorá odviedla dobrú prácu a samotnýsúd v ničom neprihliadal na citovaný posudok. Súd v konaní sp. zn. 9P/42/2024 si pravdepodobne
nenaštudoval súdny spis, len si osvojoval klamstvá matky, napríklad aj o nezáujme otca na telefonicky
styk so synom.

21. Kolízny opatrovník podaním zo dňa 21.10.2024 súdu oznámil, že k doručeným vyjadreniam využíva
možnosť nevyjadriť sa.

22. Matka podaním zo dňa 04.11.2024 reagovala na tvrdenie otca ohľadom údajného porušenia práva

na spravodlivý súdny proces, k čomu uviedla, že ak otec tvrdí, že súd rozhodoval neprimerane dlho,
uvedené sa nezakladá na pravde, nakoľko návrh na zmenu rozhodnutia bol podaný dňa 18.03.2024
a súd v danej veci rozhodol 17.07.2024. Teda bolo v danej veci rozhodnuté v priebehu 4 mesiacov.
Otec opomína fakt, že sa nachádza v mimosporovom konaní. Teda ide o konanie nie sporové. V
mimosporovom konaní sa uplatňuje vyšetrovací princíp, ktorý má zásadný vplyv na objem informačného
základu, z ktorého súd bude vychádzať pri tvorbe meritórneho rozhodnutia, a tiež na procesnú aktivitu

subjektov procesnoprávnych vzťahov a jej rozsah. Otec sa snaží nájsť „vinníka“ za stav odcudzenia
od syna a laxného postoja syna k nemu. Sebareflexia otca úplne absentuje. Otec bez racionálneho
dôvodu nerealizoval/nerealizuje styk s maloletým A. už od roku 2016 a posledný telefonický rozhovor
sa uskutočnil dňa 01.01.2019. V dôsledku uvedeného došlo k narušeniu vzájomného vzťahu medzi
otcom a maloletým. Problém telefonického kontaktu otca s maloletým súvisí s citovým odlúčením otca a

maloletého. V dôsledku uvedeného sa javí potom ako celkom logické, keď maloletý A. nechce/odmieta
s otcom komunikovať.

23. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon

odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
329 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, preto ho potvrdil ako vecne
správne cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.

24. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu,
na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na

spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Súd prvej inštancie vo svojej
argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku je koherentný, jeho rozhodnutie je
konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj

závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie
písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v §
220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou
argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť
a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak

zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom
odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Len na zdôraznenie vecnej správnosti záverov súdu prvej
inštancie, odvolací súd považuje za podstatné sa potom vyjadriť osobitne len k niektorým odvolacím
dôvodom otca, v ostatnom poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu (§ 387
ods. 2 CSP).

25. Podľa § 43 ods. 1 ZoR, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť
vyjadriťsamostatnesvojnázor,máprávovyjadrovaťhoslobodnevovšetkýchveciach,ktorésahotýkajú.
V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa
právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca

jeho veku a rozumovej vyspelosti (obdobne Čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa).

26. Podľa prvej vety Čl. 4 Základných princípov CMP, súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu
ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšomzáujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu
konania a veci samej.

27. Podľa § 38 ods. 1, ods. 2 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj
názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku
a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

28. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

29. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, je prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek
postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi, najlepší záujem dieťaťa. Na najlepší
záujem dieťaťa odkazuje Dohovor o právach dieťaťa aj vo svojom článku 18 (rodičovská zodpovednosť).

Ako konštatuje Výbor pre práva dieťaťa vo Všeobecnom komentári č. 14 (2013) z 29.05.2013 o práve
dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho najlepšieho záujmu (čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa),
obsah komplexného pojmu najlepší záujem dieťaťa treba stanovovať podľa konkrétnych prípadov.
Najlepší záujem dieťaťa ako pružný a adaptabilný pojem treba prispôsobiť a definovať podľa konkrétnej
situácie dotknutého dieťaťa, zohľadniť jeho osobný kontext, situáciu a potreby. Najlepší záujem dieťaťa

treba pri jednotlivom rozhodnutí určiť vo svetle špecifických okolností situácie konkrétneho dieťaťa.
Najlepší záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri prijímaní všetkých potrebných opatrení.
Posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa je jedinečnou činnosťou, ktorú treba uskutočniť v každom
jednom prípade vo svetle konkrétnych okolností každého dieťaťa súvisiacich s jeho individuálnymi
charakteristikami ako sú napr. vek, pohlavie, stupeň zrelosti, skúsenosti, telesné, zmyslové alebo

intelektuálnepostihnutie,sociálnykontext,vktoromdieťažije(prítomnosťaleboabsenciarodičov,kvalita
vzťahov dieťaťa s rodičmi, prostredie, v ktorom dieťa žije z pohľadu bezpečnosti) atď. Do posúdenia
najlepšieho záujmu dieťaťa zahŕňame aj jeho názory, identitu, starostlivosť, ochranu a bezpečnosť,
zraniteľnosť dieťaťa (zdravotné postihnutie, príslušnosť k menšinovej skupine, štatút utečenca alebo
žiadateľa o azyl, obeť násilia, život na ulici atď.), právo na zdravie, na vzdelanie.

30. Odvolací súd vo všeobecnej rovine uvádza, že rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností v prípadoch, kedy rodičia nie sú schopní sa na výkone rodičovských práv a povinností
dohodnúť, musí byť potom hľadaním optimálneho stavu zo strany súdu. Súd pri rozhodovaní o
výkone rodičovských práv a povinností dbá o to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa čl. 3 Dohovoru
o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa
detí, či už je uskutočňovaná verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi,
správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Zároveň však čl. 9 ods. 3 tohto dohovoru predpokladá, že
štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch

rodičov udržiavať pravidelné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.
Znamená to potom, že pokiaľ by styk s rodičom negatívne vplýval na záujmy dieťaťa, alebo by tu
existovala odôvodnená obava z takéhoto negatívneho vplyvu, súd po tomto zistení obligatórne styk
maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí alebo ho aj zakáže.

31. V danom prípade otec svojím odvolaním napadol výrok I., rozsudku okresného súdu, ktorým súd
zmenil rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. 5P/82/2012-448 zo dňa 28.01.2014 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 10CoP/26/2014-518 zo dňa 30.04.2014 v časti o úprave
telefonického styku otca s maloletým dieťaťom tak, že zrušil výrok rozsudku, ktorým bola matke uložená
povinnosť umožniť otcovi dieťaťa dvakrát počas nepárneho týždňa v presne vymedzenom čase

telefonický kontakt s maloletým. Otec podaním odvolaním vyjadril a argumentačne rozvinul nesúhlas
s napadnutým rozsudkom, ktorým súd zrušil povinnosti matky umožniť otcovi telefonický kontakt
s maloletým, pričom samotné rozhodnutie okresného súdu nepovažoval v záujme maloletého dieťaťa.32. Odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom, s napadnutým rozsudkom, uplatnenou
odvolacou argumentáciou otca a jednotlivými vyjadreniami podanými v odvolacom konaní konštatuje,
že uplatnené odvolacie dôvody a námietky otca neboli spôsobilé zvrátiť správnosť napadnutého

rozhodnutia okresného súdu. Odvolací súd tak argumentáciu otca nepovažoval za relevantnú a
konštatoval vecnú správnosť rozsudku okresného súdu s tým, že sa stotožnil s dôvodmi uvedenými
v jeho písomnom vyhotovení, a preto za aplikácie § 387 ods. 1, 2 CSP odkazuje na odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005 nie je pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu potrebné, aby krajský
súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie závery napadnutého rozhodnutia okresného súdu,
s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu
tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez
§ 387 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom
rozhodnutí okresného súdu. Na doplnenie a vo vzťahu k odvolacím dôvodom uvedeným v odvolaní otca

krajský súd uvádza nasledovné.

33. Otec podaným odvolaním nesúhlasil so zrušením povinnosti matky umožňovať dvakrát týždenne
počas nepárneho týždňa vo vymedzenom čase otcovi maloletého telefonický kontakt s maloletým
dieťaťom. Odvolací súd zhodne s názorom okresného súdu považoval zrušenie napadnutého výroku

opovinnostimatkyumožňovaťtelefonickýkontaktsmaloletýmdieťaťomvstanovenomčasezanásledok
podstatnej zmeny pomerov oproti ostatnej súdnej úprave telefonického styku otca s maloletým dieťaťom,
ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č. k. 5P/82/2012-448 zo dňa 28.01.2014
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 10CoP/26/2014-518 zo dňa 30.04.2014. Krajský
súd zhodne s okresným súdom konštatuje, že predmetná úprava ukladajúca povinnosť matke umožniť

telefonický kontakt otcovi s maloletým synom mala význam v čase rozhodovania súdu v roku 2014, t.
j. keď mal maloletý 3 roky a vzhľadom na tento vek bola potrebná pri realizácii telefonického kontaktu
súčinnosť matky. Od stanovenia tejto úpravy uplynulo časové obdobie niekoľkých rokov, počas ktorých
sa maloletý vyvíjal a nadobúdal nové zručnosti, následkom čoho súčinnosť matky pri telefonickej
komunikácii otca s maloletým nie je aktuálne vyhodnotená ako nevyhnutne potrebná. Odvolací súd

k tomu dáva do pozornosti názor, že pri úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom je nutné posudzovať
isté štádiá vývinu maloletého dieťaťa (podporne a primerane Rozsudok Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 11CoP/59/2020, zo dňa 28. 4. 2020). V prípade, že k nedôjde k dohode rodičov ohľadom
úpravy výkonu ich rodičovských práv a povinností, je potrebné rozhodnutie súdu, avšak to je odlišné
v závislosti od veku dieťaťa v útlom veku a vo veku dieťaťa, ktoré sa blíži k dospelosti. Okresný súd

v súlade s týmto názorom správne vyhodnotil zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej súdnej
úpravy telefonického styku, tak na strane maloletého, ktorý vzhľadom na svoj aktuálny vek disponuje
dostatočnými zručnosťami na realizovanie telefonického kontaktu bez pomoci matky, ako aj na strane
otca, ktorý podľa zistení okresného súdu nevykonáva telefonický styk s maloletým od januára 2019.

34. Za aktuálnej situácie zohľadnením všetkých relevantných okolností, odvolací súd dopĺňa
kargumentáciiokresnéhosúdu,žematkaspoukazomnavekmaloletého(14rokov)zaaktuálnejsituácie
a prezentovaného odmietavého názoru maloletého nemá možnosť uloženú povinnosť naplniť v takej
miere, aby sa telefonický kontakt maloletého s otcom v stanovenom čase aj reálne uskutočnil, a to
najmä z dôvodov na strane maloletého, ktorý telefonický kontakt s otcom odmieta. V tejto skutočnosti

je potrebné zdôrazniť, že telefonický, ako aj osobný kontakt otca s maloletým neprebiehal niekoľko
rokov, počas ktorých sa maloletý osobnostne vyvíjal a menil z veku dieťaťa na dospievajúceho človeka.
Odvolací súd poznamenáva, že prerušenie kontaktu, či už v jednej alebo druhej forme, na dlhšie časové
obdobieniekoľkýchrokov,neprispelokudržaniuaupevneniuvzťahumedziotcomsmaloletýmdieťaťom,
čo sa aktuálne prejavilo na odmietaní kontaktu zo strany maloletého k jeho otcovi. K tvrdeniam otca, že

matka otcovi v kontakte s maloletým bráni, resp. negatívne ovplyvňuje maloletého vo vzťahu k otcovi,
zostali len v rovine tvrdení otca bez ich bližšieho preukázania, a to tak v štádiu konania pred okresným,
ako aj odvolacím súdom. Odvolací súd preto odvolaciu argumentáciu otca uplatnenú v tejto súvislosti
nepovažoval za relevantnú.

35. Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že zrušenie napadnutého výroku o povinnosti
matky umožňovať telefonický kontakt s maloletým dieťaťom v stanovenom čase nemožno vyhodnotiť
ako úplné odňatie možnosti, resp. zákaz telefonického kontaktu otca s maloletým dieťaťom. Okresný
súd túto skutočnosť správne v rámci svojho rozhodnutia poznamenal. Pokiaľ otec v súčasnosti javízáujem na obnovení telefonického kontaktu s maloletým, nič mu nebráni v kontaktovaní maloletého,
ktorý je vzhľadom na svoj vek a vyspelosť sám schopný vyhodnotiť a prijať snahu otca o kontakt s ním,
prípadnesámtútosnahusmeromkotcoviiniciovať.Ktomujepotrebnézdôrazniť,žeformatelefonického

kontaktu s maloletým nebola a nie je jedinou alternatívou kontaktu otca s maloletým tak, ako to tvrdí
otec, keďže ten má naďalej možnosť realizovať aj osobný kontakt s maloletým podľa právoplatného
súdneho rozhodnutia. Vzhľadom na to sa nemožno stotožniť s tvrdením otca, že zrušením povinnosti
matky umožňovať telefonický kontakt dochádza k úplnému odňatiu kontaktu medzi ním a maloletým.
Odvolací súd poznamenáva, že telefonický kontakt otca s maloletým môže prebiehať aj naďalej, a to

bez potreby osobitného výroku súdneho rozhodnutia, ktoré by ukladalo povinnosť matke tento kontakt
umožniť. Maloletý má podľa tvrdení matky k dispozícii vlastný mobilný telefón s telefónnym číslom, ktoré
bolo otcovi oznámené, a na ktoré sa aj otec snažil kontakt realizovať.

36. Pokiaľ maloletý z nejakého dôvodu odmieta kontakt s druhým rodičom, je potrebné túto skutočnosť
vyhodnotiť s poukazom na všetky individuálne okolnosti konkrétnej veci, prihliadnuť na názor maloletého

dieťaťa a pri rozhodovaní zohľadniť najlepší záujem maloletého. Okresný súd správne postupoval, keď
vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť maloletého zisťoval k predmetnej otázke jeho názor a na ten
pri svojom rozhodovaní prihliadal. Najdôležitejším hľadiskom pri rozhodovaní súdu o spôsobe realizácie
styku rodiča s maloletým dieťaťom v prípade rodičov žijúcich v rôznych miestach bydliska musí byť
najlepší záujem dieťaťa, pričom tento treba posudzovať s ohľadom na okolnosti každého prípadu

individuálne a pri zachovaní spravodlivej rovnováhy medzi záujmami dieťaťa a rodičov (k tomu rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. júla 2021, sp. zn. 5Cdo 53/2021). Názoru maloletého bola
zo strany okresného súdu dostatočne venovaná pozornosť tak po stránke vekovej, ako aj po stránke
rozumovej vyspelosti.

37. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku otca, že sa okresný súd nevysporiadal s
návrhom na výchovné opatrenie, ktoré mohol súd podľa názoru otca vzhľadom na zlú situáciu nariadiť
aj sám, keďže ide o beznávrhové konanie. Z odôvodenia napadnutého rozhodnutia okresného súdu
vyplýva, ako okresný súd posúdil otázku uloženia výchovného opatrenia v danom konaní, s tým že
nepovažoval za vhodné súčasne konať aj o uložení výchovného opatrenia, pričom odvolací súd nezistil

nesprávnosť uvedeného záveru.

38. Ďalšie odvolacie argumenty otca už odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry tak národných
ako aj nadnárodných súdov nemusí súd dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia sp.zn. ÚS SR II. ÚS 251/04, sp.zn. III.

ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných
detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie súdu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.

39. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací súd,
ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho
rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol
vlastnú argumentáciu.

40. Sumarizujúc vyššie uvedené, odvolací súd nevyhodnotil odvolacie námietky otca ako dôvodné,
narušujúce správnosť rozhodnutia okresného súdu a zároveň opakuje, že otec má naďalej možnosť
vyvíjať primeranú snahu o telefonicky kontakt s maloletým synom bez potreby uloženia povinnosti matke
tento kontakt umožniť osobitným výrokom súdneho rozhodnutia.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
ako vecne správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP
a v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu cez úpravu v §
387 ods. 2 CSP.42. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP, aplikujúc § 52 CMP,
v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje

inak.

43. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.