Rozsudok Judgement was issued on Monday, March 18, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: B4-17P/180/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1422203434
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kalata

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2024:1422203434.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II sudcom JUDr. Petrom Kalatom v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté

deti L. obe trvale bytom Chvojnícka 34B, Bratislava, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka -., zastúpená Advokátskou
kanceláriou Prachová & Partners, s.r.o., so sídlom Pribinova 20, Bratislava, IČO: 50 491 300 a otec - F.
zastúpený Advokátskou kanceláriou STACHOVÁ, s.r.o., so sídlom Karpatská 6, Bratislava, IČO: 55 962
611, o návrhu na nariadenie výchovného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd ukladá rodičom maloletých detí a maloletým deťom výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti
podrobiť sa k odbornému psychologickému poradenstvu pred Úradom práce sociálnych vecí a rodiny

Bratislava s cieľom usmernenia oboch rodičov v oblasti rešpektovania vzájomných rodičovských rolí,
úlohy rodiča v živote dieťaťa, spoločnej zodpovednosti za výchovu a vývin maloletých detí ako aj v oblasti
budovania vzťahu medzi maloletými deťmi a ich otcom, a to v rozsahu
10 -tich hodín poradenstva poskytnutého matke maloletých detí
10- tich hodín poradenstva poskytnutého otcovi maloletých detí
15 - tich hodín poradenstva poskytnutého maloletej F.
15- tich hodín poradenstva poskytnutého maloletému W.,

s tým, že formu, intervaly a termíny samotného poradenstva určí subjekt poskytujúci poradenstvo.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 16.08.2021 otec žiadal o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Predmetné konanie je vedené na Mestskom súde
Bratislava II pod sp.zn. B4-17P/99/2021.

2. Podaním zo dňa 12.07.2022, doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 14.07.2022 žiadal otec o

uloženie výchovného opatrenia spočívajúceho v povinnosti podrobiť sa spoločnému a aj individuálnemu
sociálnemu a psychologickému poradenstvu poskytovanému Centrom pre rodiny a deti Bratislava a
to v počte 20 konzultácií v intervaloch, termínoch a na mieste podľa určenia daného subjektu za
účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi ohľadom výchovy a starostlivosti o maloleté
deti, usmernenia matky za účelom rešpektovania otca v roli rodiča a usmernenia rodičov ohľadom ich
spoločnej zodpovednosti za výchovu a vývin maloletých.

3. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 17P/99/2021-180 zo dňa 27.09.2022, súd návrh otca
na uloženie výchovného opatrenia zo dňa 12.07.2022 vylúčil na samostatné konanie.4. V predmetnej právnej veci rozhodol Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 17P/180/2022-51
zo dňa 10.01.2023 tak, že súd uložil rodičom maloletých detí výchovné opatrenie podrobiť sa za
účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi ohľadom výchovy a starostlivosti o maloleté

detí, usmernenia oboch rodičov za účelom rešpektovania vzájomných rodičovských rolí a spoločnej
zodpovednosti za výchovu a vývin maloletých detí, psychologickému poradenstvu poskytovanému
Centrom pre rodiny a deti, Bratislava - Učiteľská, so sídlom Učiteľská 42, Bratislava a to v počte
20 konzultácií s tým, že formu, intervaly a termíny samotného poradenstva určí subjekt poskytujúci
poradenstvo.

5. Proti predmetnému rozsudku podala matka v zákonnej lehote odvolanie. Odvolanie bolo Mestským
súdom Bratislava II postúpené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave, ktorý toto postúpil
Krajskému súdu v Trnave. Krajský súd v Trnave svojím uznesením č. k. 12CoP/71/2023-106 zo dňa
29.11.2023 rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

6. Krajský súdu v Trnave vo svojom rozhodnutí uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím súdu prvej
inštancie, že je v záujme maloletej nariadenie výchovného opatrenia formou uloženia povinnosti rodičom
podrobiť sa psychologickému poradenstvu rodičov. Z doposiaľ vykonaného dokazovania nemožno
vyvodiť, že sú splnené zákonné podmienky pre uloženie výchovného opatrenia a to záujem maloletého

dieťaťa a rešpektovanie základných ľudských práv povinných osôb. Civilný mimosporový poriadok
identifikuje rozsah zisťovania skutkového základu ako podkladu pre rozhodnutie ta k, že súd je povinný
zistiť skutočný stav veci. Teda podkladom rozhodnutia musí byť sumár zistení, ktoré sa čo najviac
približujú skutočnému stavu veci. Súd prvej inštancie vyššie uvedeným spôsobom nepostupoval, keď
za podklad svojho rozhodnutia zobral jednostranné a protichodné názory rodičov maloletých detí o

ich vzájomnej komunikácii. Rozpor vo výpovedi rodičov týkajúci sa primárne vplyvu správania matky
na vzťah otca a maloletej F. ponechal bez povšimnutia. Nevzal do úvahy ani podstatnú skutočnosť,
že napriek tomu, že i druhé dieťa, maloletý W. je zverený do starostlivosti matky, tento má s otcom
dobrý vzťah, stretávajú sa. Súd prvej inštancie taktiež pochybil pokiaľ nevykonal žiadne dokazovanie v
súvislosti s matkou tvrdeným týraním ju otcom maloletých detí, možnou viktimizáciou, keď len stroho

skonštatoval, že vníma obavy matky.

7. Krajský súdu v Trnave poukázal na to, že úlohou prvoinštančného súdu bude vykonať náležité
dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci, za uvedeným účelom sa dôkladne a riadne
oboznámiť s obsahom spisov ohľadne ďalšieho prebiehajúceho konania vo veci starostlivosti o maloletú

F., vykonať riadny podrobný výsluch rodičov, procesného opatrovníka, prípadne maloletej. Taktiež sa
oboznámiť so znaleckým posudkom č. 8/2023 znalca Mgr. et Mgr. Martina Balka. Taktiež je potrebné
doplniť dokazovanie za účelom preukázania týrania matky otcom maloletej. Až po dôkladnom zistení
skutočného stavu veci opätovne posúdi dôvodnosť uloženia výchovného opatrenia. Dokazovanie v
potrebnom rozsahu vykoná nielen na základe dôkazov predložených a navrhnutých účastníkmi konania

ale i na základe iných dôkazov, keďže dôkazné bremeno m á súd. Okresný súd svoje rozhodnutie
po doplnení dokazovania náležite odôvodní tak, aby spĺňalo kritéria riadneho a preskúmateľného
rozhodnutia podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

8. Súd v intenciách uznesenia Krajského súdu v Bratislave doplnil dokazovanie opätovným výsluchom

rodičov, znaleckým posudkom č. 8/2023 zo spisu Mestského súdu Bratislava II B4-17P/99/2021 a
ďalšími listinnými dôkazmi v spise, a zistil nasledujúci skutkový stav:

9. Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom Mgr. et Mgr. Martinom Balkom, č. 8/2023 zo dňa
17.03.2023, vyplynulo, že obe maloleté deti boli v čase vyšetrenia v kompenzovanom stave, bez

úzkostno-depresívnej symptomatiky. U maloletej znalec zistil narušený vzťah k otcovi (negatívny a
odmietavý), maloletý mal v čase vyšetrenia znalcom vzťah zachovaný bez pozorovaného narušenia, s
tým, že bola pozorovaná preferencia matky. Hoci bol aj maloletý zaangažovaný do konfliktnej situácie,
bolo to bez výraznejšieho dopadu na stretávanie sa s otcom. Znalec nezistil znaky manipulácie deti
zo strany rodičov voči druhému rodičovi, zároveň ale konštatoval, že vyšetrenie preukázalo negatívne

ovplyvňovanie detí zo strany matky voči otcovi v zmysle prenášania negatívnych emócii a postojov voči
nemu, ako aj nevhodného zaangažovania maloletých detí do problematiky nevysporiadanej rodičovskej
starostlivosti, čo súvisí aj s adaptáciou na novú rodinnú situáciu a obavami matky z možnej recidívy pitia
alkoholu u otca. Otcov stav vyhodnotil, ako kompenzovaný, bez psychopatologickej symptomatiky, sozachovaným sociálnym aj profesijným potenciálom. Z pohľadu znalca má otec dostatočné rodičovské
kompetencie potrebné pre zabezpečenie starostlivosti o maloleté deti. Za predpokladu, že jeho závislosť
bude v remisii, otec nepredstavuje riziko pre maloleté deti, k svojej závislosti je kritický, uvedomuje si

svoju zodpovednosť za výchovu detí. Uzavrel, že s ohľadom na preživanie maloletej, jej vek, zraňujúce
zážitky by nebolo vhodné nútiť ju na stretávanie s otcom, čo si samotný otec uvedomuje a akceptuje,
maloletý bol v čase vyšetrenia s realizovaným stretávaním s otcom konformný. Odporučil pokračovanie
stretávania so synom, vrátane rozšírenia minimálne o jednu noc, s pravidelným kontaktom cez týždeň,
abysaajotecpodieľalnaškolskýchpovinnostiachsynaavýchovesyna.Pokiaľideomaloletú,považoval

za potrebné zo strany oboch rodičov podporovať aspoň sporadický či príležitostný kontakt dcéry s
otcom. Na pojednávaní konanom dňa 14.02.2024 ustanovený súdny znalec v rámci zhrnutia výsledkov
uviedol, že stav z januára 2023 bol taký, že maloletá F. sa už relevantnú dobu s otcom pravidelne
nestretávalaaumaloletéhoW.fungovalostretávaniesotcompravidelnekaždýdruhývíkendsprespatím
zo soboty na nedeľu. Ďalšia dôležitá informácia bola, že podľa lekárskych správ otec relevantnú dobu
abstinoval od alkoholu. Bola tam popísaná spolupráca z jeho strany, čo sa týka liečby. V zásade otec

prejavil tolerantný postoj k dcére a v zásade aj pred ňou verbalizoval ústretovosť, pochopenie k tomu,
čo prežíva, že odmieta stretávanie s ním. Nebol nejakým spôsobom manipulatívny vo vzťahu k nej a
vyjadroval skôr takú nádej, že sa im to môže podariť prekonať. V tomto postoj maloletej F. bol taký,
že otca odmietala aj vzhľadom na jej autentické skúsenosti, ktoré nikto nespochybňoval, a možno aj
taký citlivejší vek, aj preto aj jeho odporúčania boli také, že nebolo by vhodné ju tlačiť do pravidelného

stretávania s otcom, pretože by to mohlo vyvolať výraznejšie opozičné tendencie a teda aj za asistencie
matky využívať prirodzené situácie, ktoré sa bežne v tej rodine vyskytujú, či už rôzne oslavy, aby sa
otec s dcérou mohol stretávať. Pokiaľ ide o maloletého W. tam bol výrazný rozdiel v postoji v porovnaní
so sestrou, čo korešpondovalo aj s anamnestickými údajmi od rodičov, aj s jeho predškolským vekom,
kedy nebol v minulosti vystavený k zraňujúcim zážitkom ako sestra. Maloletý reagoval pozitívne na otca

a na stretávanie s ním, nebolo tam v jeho prežívaní vytesnenie pozície otca, dokázal aj na vyšetrení
spontánne, nielen verbálne, ale aj emočne prejaviť sympatiu voči nemu. To znamená, že z hľadiska
znalca nebol závažný dôvod, prečo by sa nemal prirodzene s jeho vývojovými potrebami štandardizovať
rozsah stretávania s otcom. U matky v podstate akoby v popredí boli obavy alebo strach o deti, z toho
dôvodu, že ak by náhodou otec recidivoval. Dá sa povedať, že toto bol rizikový faktor v čase, keď sa

realizovalo znalecké dokazovanie, že maloletý vnímal na jednej strane konfliktné interakcie rodičov, a
na druhej strane negatívny postoj sestry k otcovi a v podstate už aj v čase toho dokazovania, aj matka
opisovala také situácie, že keď sa náhodou preriekli s dcérou, že si chystajú program vtedy, keď ide
maloletýkotcovi,takreagovalambivalentne,žekde,akoaskýmmástráviťčas.Znalecnevedelvysvetliť
zmenuvpostojimaloletého,zapredpokladu,žesaotecnevrátilkpitiualkoholu,inouhypotézou,akotým,

že vystavovanie postoju matky naberá na intenzite. Svoje závery a odporúčania zo znaleckého posudku
by nemenil, ani pri zohľadnení skutočnosti, že aktuálne maloletý odmieta s otcom odísť za účelom
realizácie styku s otcom. Zmenu postoja maloletého možno vysvetliť aj otcovým návrhom smerujúcim k
preformátovaniu starostlivosti o neho (návrh na striedavú osobnú starostlivosť), čo mohlo byť spojené
jednak s obavami maloletého, ako aj preberaniu postoja jeho sestry. Samotné stretávanie sa maloletého

s otcom nepovažoval za pravdepodobnú príčinu zmeny v postoji maloletého.

10. Na pojednávaní konanom dňa 18.03.2024 otec uviedol, že návrhu na nariadenie výchovného
opatrenia trvá a zároveň uviedol, či nie je vhodné psychologické poradenstvo rozšíriť aj na maloletú a to
aj s ohľadom na obsah znaleckého posudku, ako aj vyjadrenia znalca na pojednávaní v konaní vedenom

na Mestskom súde Bratislava II pod sp.zn. B4-17P/99/2021. Pokiaľ ide o samotného maloletého, tam
tiež vidí potrebu uloženie výchovného opatrenia. Pokiaľ ide o volanie polície, tú matka volala ešte v
Prahe v roku 2011, policajti prišli vtedy ráno, nebol opitý, nevyhodnocovali to ako domáce násilie, nerobili
z toho ani zápisnicu. O inom volaní polície nevie. Matku netýral, nevypínal jej vodu. Uvedomuje si, že
bol alkoholik, je abstinujúci alkoholik, nebolo ľahké s ním žiť, avšak neudialo sa počas ich spolužitia nič,

čo by matke dnes dávalo právo neumožňovať mu styk s deťmi. Je pravdou, že matka s deťmi bývala
u svojej matky, dôvodom bolo to, že chcela, aby sme odišli z Prahy do Bratislava a bolo to obdobie
medzitým ako predali byt v Prahe a zariaďovalo sa bývanie v Bratislave, to bol dôvod prečo bývala aj
s deťmi u svojej matky.

11. Matka na danom pojednávaní uviedla, že nesúhlasí s nariadením výchovného opatrenia. Poukázala
na závery znalca, ktorý nepovažuje za vhodné maloletú F. do styku s otcom nútiť. A pokiaľ ide o W. tak
zo zápisnice z pojednávania v konaní vedenom pod sp.zn. B4-17P/99/2021 vyplýva, že maloletý nechce
byť do styku nútený. Aj z vyjadrenia znalca vyplynulo, že situáciu mohol zhoršiť otcov návrh na striedavúosobnú starostlivosť a u maloletého môže dochádzať ku kopírovaniu správania sa maloletej F.. Pokiaľ
ide o styk otca s maloletým v poslednom období, maloletý mal ovčie kiahne, preto sa styk nerealizoval.
Otec sa o neho nezaujímal, neopýtal sa matky ako sa má, či niečo nepotrebuje napríklad z lekárne.

Minulý víkend matka maloletého na styk riadne pripravila, ten však odmietol nastúpiť k otcovi do auta.
Pokiaľ ide o volanie polície, tú volala ešte v čase, keď dcéra chodila do škôlky. Osobitné rozhodnutia k
tomu neboli, súhlasila s tým, že do toho otca nechce zaťahovať, nechcela mu robiť zle v práci, takýmto
spôsobom so ňou komunikovala aj polícia, rešpektovala to. K týraniu dochádzalo už aj počas života
maloletého. Otec sa jej opakovane vyhrážal, zatváral ju v kúpeľni, zaháňal sa päsťou, vypínal jej vodu,

vulgárne im všetkým nadával. Tie situácie sa opakovali, aj keď sa prvý krát vrátil z liečenia. V čase, keď
sa z neho vrátil druhý krát už spolu v spoločnej domácnosti nežili. Pokiaľ ide o nejaké fyzické násilie, otec
ju strkal, skončil pred jej tvárou päsťou. Maloletá bola v tom čase účastná týchto výstupov. Raz ju zhodil z
postele, nejednalo o úmyselné zhodenie z postele, on chcel odísť preč a pri tom ju zhodil. Okrem toho ju
ohrozoval na živote, vozil ju autom opitý, a to na prednom sedadle bez autosedačky, bolo to pravidelne.

12. Kolízny opatrovník s ohľadom na závažnosť rodičovského konfliktu považuje nariadenie výchovného
opatrenia za potrebné.

13. Právny zástupca otca titulom záverečnej reči uviedol, že týranie nebolo preukázané, keďže matka
ako sama tvrdí viackrát volala políciu a otec nebol uznaný vinným z týrania. Podľa českého trestného

zákona sa nevyžaduje súhlas poškodeného a poškodený v tomto trestnom čine ani nemôže odoprieť
súhlas s trestným stíhaním, čiže ak by viackrát privolaná polícia mala za to, že dochádza k domácemu
násiliu, bola by túto vec riešila vznesením obvinenia minimálne uložením pokuty za priestupok. Uloženie
výchovné opatrenia obom rodičom, aj obom maloletým deťom je v najlepšom záujme detí.

14. Právny zástupca matky titulom záverečnej reči žiadal, aby súd návrh na nariadenie výchovného
opatrenia zamietol a to z toho dôvodu, že je podľa ich názoru nedôvodný. Opakovane poukazovali na
záver znaleckého posudku, ako ja výpoveď znalca. Pokiaľ ide o maloletú F., nie je z psychologického
hľadiska vhodné k stretávaniu ju s otcom nútiť. Z uvedeného dôvodu, nie je zrejmé tohto času význam
výchovného opatrenia. Maloleté deti na oboch výsluchoch jednoznačne prejavili svoju vôľu, pričom je

potrebné túto vôľu rešpektovať. Maloleté deti sú nadpriemerne inteligentné s vynikajúcimi školskými
výsledkami, ktorí jednoznačne vedia prejaviť svoj názor, okrem vynikajúcich školských výsledkov
dosahujú aj vynikajúce športové výsledky, pričom v konaní bolo preukázané, že starostlivosť matky
pokiaľ ide o obe deti je 100% a uložením výchovného opatrenia by deti museli navštevovať poradenstvo,
ktoré nie je potrebné, ktoré by akurát vytvorilo ďalšie umelé problémy a mohlo ovplyvniť zdravý duševný

vývoj maloletých detí.

15. Podľa Čl. 5 základných zásad zákona č. 36/2005 Z.z., záujem maloletého dieťaťa je prvoradým
hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu
maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä

a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do

duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,

i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

16. Podľa § 37 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z., ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže
rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení:

a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím
správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa
umiestnené,

c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie
škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého
obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,
d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému
odbornému poradenstvu.

17. Súd po doplnení dokazovania v smere naznačenom odvolacím súdom uzavrel, že uloženie
výchovného opatrenia v zmysle ustanovenia § 37 ods. 2 písm. d) zákona o rodine je dôvodné, s tým, že
pre jeho efektívnu realizáciu je potrebné, aby do poradenského procesu boli zapojení nielen rodičia, ale
aj maloleté deti. Dôvodom je, že oproti stavu v čase vyhlásenia prvého (odvolacím súdom zrušeného)
súdneho rozhodnutia, sa situácia vo vzťahu medzi rodičmi navzájom a ani vo vzťahu maloletej k

otcovi nezlepšila, navyše, skomplikoval sa vzťah maloletého k otcovi, keď tento sa s otcom nestretáva,
začína sám verbalizovať, podobne ako maloletá, že sa s otcom stretávať nechce. Medzičasom bolo
súdom vydané neodkladné opatrenie (uznesenie č. k 17P/99/2021-293 zo dňa 11.04.2023 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 20CoP/123/2023-335 zo dňa 14.06.2023) upravujúce
styk maloletého s otcom každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 16:00 hod. do nedele do 16:00

hod. a každý párny kalendárny týždeň v stredu od 16:00 hod. do 19:00 hod. a zároveň upravujúce
styk otca s maloletým počas letných prázdnin v roku 2023. Styk s otcom sa v upravenom rozsahu
nerealizoval, prakticky sa realizoval tak, že víkendy (ak k styku dochádzalo) tento prebiehal len od
soboty do nedele (maloletý v piatok oznámil otcovi oznámil, že s ním nechce ísť a odišiel s ním až
v sobotu). Cez prázdniny v roku 2023 otec strávil s maloletým aj dovolenku v Taliansku, podľa jeho

vyjadrenia táto prebehla bez problémov, aj v dôsledku tejto jeho skúsenosti sa následne v osobitnom
konaní (konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, vedené na tunajšom súde pod
sp. zn. B4-17P/99/2021), následne sa v uvedenom konaní domáhal vo vzťahu k maloletému úpravy
striedavej osobnej starostlivosti. Následne sa koncom roku 2023 odmietanie otca maloletým začalo
prehlbovať.

18. Ako vyplynulo z výsluchu oboch rodičov a to tak v tomto konaní, ale aj v predmetnom konaní, obaja
vnímajú situáciu odlišne. Kým otec videl príčinu vo výchovnom vplyve matky, tá naopak za problém
považovala správanie otca, argumentovala, že otec neprejavuje skutočný záujem o deti, nestará sa či
sú zdravé alebo choré, nezaujíma sa o ich školu, situáciu rieši len prostredníctvom autorít, na ktoré

sa spolieha, je nátlakový voči nej, aj voči deťom. Poukazovala na to, že deti jej komunikujú zvláštne
správanieotca,keďsúsnímvkontakte.Maloletásasícesotcomnestretávala,vozievaljulennatréningy
plávania, matke, aj súdu pri pohovore, uvádzala, že otec sa jej javí byť čudný, mĺkvy, nekomunikujúci
s ňou, ak s ňou aj komunikuje, je vyčítavý vo vzťahu k jej správaniu k nemu, zároveň uvádzala ako
dôvod problematického vzťahu s otcom zážitky z obdobia, kedy otec žil s nimi v spoločnej domácnosti,

matka poukazovala na to, že nezvládal závislosť na alkohole, správal sa psychicky násilne (zaháňal sa
smerom k matke s naznačením fyzického útoku, vypínal jej sprchu a podobne, nedbanlivým správaním
zhodil maloletú v minulosti s postele). Pokiaľ ide o maloletého, matka a tiež aj samotný maloletý
v rámci pohovoru uvádzali, že aj keď bol maloletý u otca, otec sa mu plnohodnotne nevenoval, v
starostlivosti o neho sa spoliehal na svoju matku, starú matku detí, išiel si pospať, namiesto toho, aby

čas strávil so synom, nedokázal zabezpečiť plnohodnotné trávenie času maloletého, ktoré by bolo pre
neho zaujímavé a dokázalo ho motivovať k tráveniu času s otcom. Matka uvádzala, že sa dokáže o
deti plnohodnotne postarať, viem im zabezpečiť zdravé a pohodové prostredie. Poukazovala na to, že
nepovažuje za správne, aby deti boli nútené do stretávania sa s otcom, obzvlášť, ak im to spôsobuje
nepohodu a podľa jej názoru by aj súd mal toto rešpektovať (K tomuto súd upriamuje pozornosť na bod

13 odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 20CoP/123/2023-335 zo dňa 14.06.2023,
kde súd potrebu plnohodnotného styku otca so synom, a jeho rozšírenia jasne deklaroval a tiež na
bod 28 odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Trnave, č.k. 12CoP/155/2023-65 zo dňa 18.12.2023.
V predmetnom uznesení Krajský súd v Trnava nevidel síce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vo
vzťahu k maloletému neodkladným opatrením rozšírením o styk počas prázdnin (toto má byť podľa

odvolacieho súdu predmetom meritórneho rozhodnutia), zároveň však v spomenutom bode 28 jasne
uviedol, že vzhľadom na útly vek maloletého je neakceptovateľné, aby si maloletý sám určoval rozsah
styku s otcom, zároveň zdôraznil úlohu matky a jej povinnosti vo vzťahu k príprave maloletého na styk sotcomaupriamilpozornosťnapovinnosťobochrodičovriešiťvzájomnénezhodyaproblémuracionálnou
komunikáciou.)

19. Dôvodom, prečo súd v pôvodnom rozhodnutí ukladal povinnosť podrobiť sa výchovnému opatreniu
len rodičom, bola skutočnosť, že maloletý v tom čase otca neodmietal, u neho na to ani z tohto pohľadu
dôvod nebol. Maloletej ho súd v prvom rozhodnutí neukladal, nakoľko aj s ohľadom na verbalizované
negatívne zážitky maloletej z minulosti, ktoré mali byť dôvodom odmietania otca, považoval súd za
vhodnejšie vyčkať na závery znaleckého dokazovania. Vo vzťahu k matke súd aj v prvom rozhodnutí

bral ohľad na matkou deklarované negatívne zážitky s otcom, v čase, kedy žili v spoločnej domácnosti,
výchovné opatrenie preto nebolo koncipované tak, aby matku nútilo poradenský proces absolvovať za
prítomnosti otca, naopak, samotný spôsob realizácie výchovného opatrenia bol ponechaný na inštitúciu,
ktorá ho mala realizovať, účelom bolo viesť rodičov k zlepšeniu vzájomnej komunikácie, ich vzájomnému
rešpektu a uvedomeniu si spoločnej zodpovednosti za výchovu a vývin maloletých detí.

20. Súd naďalej rešpektuje prežívanie matky voči otcovi maloletých detí, ako aj prežívanie maloletej,
v oboch prípadoch ovplyvnené negatívnymi zážitkami, nijako nespochybňuje ani skutočnosť, že sa na
tom odrazilo správanie sa otca v minulosti, v čase, kedy jeho správanie bolo zapríčinené závislosťou na
alkohole a užívaním alkoholu. Túto skutočnosť si napokon uvedomuje aj samotný otec, ktorý opakovane
deklaroval, že to ľutuje, a že si uvedomuje, že život s ním, ako s alkoholikom v tom čase nebol ľahký (sám

ho označoval za „peklo“), hoci popieral akékoľvek násilie voči minulosti, či už k matke alebo deťom. Otec
uvádzal,žepolicajnáhliadkaboladoichbytuvolanáraz,bolotoeštevroku2011,kedyžilivPrahe,matka
uvádzala, že hliadku volala ešte aj následne. Aj samotná matka uviedla, že osobitné konanie (správne,
alebo priestupkové) vedené nebolo, sama nechcela v tom čase, aby otec mal problémy. Aj z tohto
dôvodu súd, ďalšie dokazovanie v tomto smere nevykonával, nemalo význam, ak sa riešenie rodinného

incidentu ďalej v osobitnom konaní neriešilo. To ale neznamená, že súd tieto okolnosti zľahčuje, ani to,
že ich pri rozhodovaní nebral do úvahy. Zohľadnené to bolo pri nastavení režimu realizácie výchovného
opatrenia, ktoré nesmeruje k núteniu nikoho zo zúčastnených, aby bol vystavený jeho realizácii inak ako
sám. Nevylučuje to, bude to však závisieť od vývoja realizácie poradenského procesu, a aj od postoja
zúčastnených, či by s takýmto spôsobom realizácie súhlasili, nenúti ich však do toho.

21. Nariadené výchovné opatrenie reaguje na aktuálny vývoj vzťahov tak medzi rodičmi, ako aj vzťahov
detí k otcovi, ale reaguje aj na správanie otca a matky. Nemožno sa stotožniť s postojom matky, že
kvalitu vzťahov spôsobil len otec, či už správaním v minulosti spojeným s jeho alkoholizmom alebo
aj jeho aktuálnym správaním, prípadne absenciou dostatočných rodičovských kompetencií. Hoci súd

nebagatelizuje vplyv negatívnych zážitkov na postoj matky a dcéry k otcovi, nemožno si nevšimnúť
skutočnosť, že vzťah medzi otcom a dcérou sa vyostril a viedol k absolútnemu odmietaniu stretávania
sa s otcom až potom, čo sa otec zo spoločnej domácnosti odsťahoval (prelom rokov 2019/2020).
Napokon, aj samotní rodičia si v medziobdobí k sebe ešte našli cestu aj po rozvode ich manželstva,
mali potom ešte druhé spoločné dieťa, hoci je pravdou, že matka toto obdobie popisuje ako šancu

otcovi, ktorú otec nevyužil a otec sám nepopiera negatívny vplyv jeho správania v dôsledku závislosti od
alkoholu. Ak otec uvádzal, že k správaniu dcéry viedlo jeho rozhodnutie znížiť matke zasielané výživné,
čo argumentoval aj správou, ktorú mu zaslala dcéra, súd uvádza, že takto jednoducho to vysvetliť
nemožno. Aj samotný znalec v rámci výsluchu v konaní vedenom pod sp. zn. B4-17P/99/2021 uviedol,
že odmietavý postoj dcéry nemožno pripísať len takémuto jednému rozhodnutiu otca. Hoci znalec vnímal

aj ochranný postoj maloletej voči matke, sám uviedol, že nemožno ignorovať minulosť, negatívne zážitky
maloletej z obdobia alkoholizmu otca, a ak by malo byť rozhodnutie otca príčinou odmietania zo strany
maloletej, nebola by to izolovaná jedna príčina, ale len jedna z príčin, a samotné odmietanie a prežívanie
maloletej je dôsledkom celkového vývoja. Súd rešpektuje záver znalca, že maloletú nie je vhodné nútiť
do stretávania sa s otcom, to napokon rešpektuje aj otec, zároveň však súd poukazuje na odporúčanie

podporovať aspoň sporadický či príležitostný kontakt s otcom. V tomto smere súd musí uviesť, že nie je
správne,akotecvozeniedetívnímallenakobyúlohutaxikára.Súdnajednejstranechápefrustráciuotca,
jeho nespokojnosť s rozsahom styku, avšak, treba uviesť, že aj toto vozenie detí vytváralo priestor práve
pre sporadický a príležitostný kontakt s otcom, to že matka v tomto bola súčinná, je potrebné skôr oceniť,
ako matke vyčítať, nakoľko to práve napĺňalo odporúčanie znalca. A je zároveň nesprávne, ak otec

reagoval na správanie maloletých detí tak, že prestal s vozením na tréningy. Súd nespochybňuje potrebu
adekvátneho výchovného prístupu k deťom aj s vedením k rešpektu k rodičovi, od otca ako dospelého
rodiča je však spravodlivé požadovať viac sebareflexie k vnímaniu jeho správania zo strany detí a aj
vyššiu mieru ústretovosti. Je však zároveň spravodlivé od matky požadovať, aby mala pochopenie aj prenespokojnosť otca, ak by sa jeho úloha mala obmedziť len na takúto spoločnú aktivitu, bez perspektívy
badateľného pozitívneho vývoja.

22. Nariadené výchovné opatrenie neznamená, že súd spochybňuje rodičovské kompetencie matky.
Naopak, súd je presvedčený, že matka sa dokáže o obe deti plnohodnotne postarať, deti sa s ňou
cítia v bezpečí a sú spokojné. Súd nespochybňuje ani výhrady matky, a ani výhrady maloletých detí
verbalizované na pohovore k prístupu otca ku komunikácii aj k napĺňaniu obsahu stretávania sa deťmi
(resp. s maloletým, z ktorého strany odmietanie nedosahuje takú intenzitu, ako odmietanie zo strany

maloletej, maloletý aj pri pohovore pripustil, že ak by otec rešpektoval jeho výhrady, napríklad trávil s
ním viac času, nebránil mu telefonovať matke, ak by takýto prístup zo strany otca vnímal ako „úprimný a
pravdivý“ (ako to sám maloletý uviedol), tak by sa s ním stretával, hoci maloletý neveril, že sa otec takto
správať bude. U otca sú nepochybne rezervy tak v komunikácii k deťom, ale aj k matke, a aj v spôsobe
napĺňania spoločného času stráveného s deťmi. Súd je však presvedčený aj o tom, že nepostačuje, ak
budedoporadenskéhoprocesuzapojenýlenotec.Áno,otecpotrebujezpohľadusúduodbornévedenie,

ku rešpektujúcemu prístupu k deťom, súd nemá dôvod o výhradách detí pochybovať, treba ale povedať,
že otec sa tomu ani nebráni. Aj v konaní sa však preukázalo, že len vedenie súdu v rámci súdneho
konania nedokáže zabezpečiť nápravu vzájomných vzťahov do takej miery, aby bolo zabezpečený
zdravýduševnýacitovývývinmaloletýchdetípredpokladanýčl.5písm.c)zákonaorodine,resp.abyboli
zabezpečené podmienky na vytváranie a zachovanie vzťahových väzieb maloletých detí predpokladané

čl. 5 písm. h) zákona o rodine. A to nielen pokiaľ ide o vedenie vo vzťahu k otcovi, ale aj k matke, ako aj k
deťom. Ak sú k dispozícii inštitúty, ktoré dokážu zabezpečiť odborné psychologické vedenie zabezpečiť
((a tým Úrad práce sociálnych vecí a rodiny, resp. jeho referát poradensko - psychologických služieb
nepochybne je), súd by si neplnil svoju úlohu, ak by takýto inštitút nevyužil a rezignoval by na možnosti
nápravy.

23. Súd mal v konaní preukázané, že otec si pochybenia z minulosti uvedomuje a chce situáciu
napraviť. Je zrejmé, že len so zapojením otca sa situáciu zvrátiť nepodarí. Hoci znalecké dokazovanie
nepreukázaložiadnevedoménegatívneovplyvňovaniedetízostranyrodičovkdruhémurodičovi,znalec
pripustil,ženadetisúnegatívneemóciezostranymatkyvovzťahukotcoviprenášané,súzaangažované

do rodičovského konfliktu a aj to sú dôvody, prečo je potrebné, aby boli do poradenského procesu
zapojení aj matka a maloleté deti, s rešpektom na ich prežívanie ovplyvnené minulosťou. Snahu otca
reprezentovanú minimálne zmenou vo vzťahu k alkoholovej závislosti súd preukázanú mal už v konaní
vedenom pod sp. zn. B4-17P/99/2021. Otec tri a pol roka abstinuje. Jeho záujem na vzťahu s deťmi
súd vyhodnocuje ako úprimný, a ak sú na jeho strane rezervy, k ich riešeniu môže pomôcť práve

odborné psychologické poradenstvo, ktorého potrebu otec ani nepopiera a nebráni sa mu. Nie je možné
akceptovať, aby následkom jeho správania z minulosti bolo absolútne vylúčenie zo vzťahu s deťmi. Súd
tak aj pri rešpekte postoja matky, prípadne maloletej ovplyvneného negatívnymi zážitkami s minulosti,
apeluje na matku, aby tak ako vytvorila priestor v minulosti pre stretávanie sa detí (osobitne maloletej) s
otcom a to aj napríklad pri ich doprave na tréningy alebo za záujmovou činnosťou, tak aby vytvorila tento

priestor aj pri intervencii formou psychologického poradenstva, realizovaného citlivo, nenásilnou formou,
s rešpektom k potrebám všetkých zúčastnených. Jeho účelom nie je výlučné sledovanie záujmu otca,
je ním predovšetkým sledovanie záujmu maloletých detí a to predovšetkým s odkazom na ustanovenie
čl. 5 písm. c) a h) zákona o rodine.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde
Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

V Bratislave dňa 18.03.2024

JUDr. Peter Kalata
sudca