Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 12, 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8C/58/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122211604
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bartová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4122211604.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

8C/58/2022

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Danou Bartovou v spore žalobcu: eu-mk invest s.r.o., so sídlom
Drieňová 1H, 821 01Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 703 394, právne zastúpený SOJKA
LEGAL s. r. o., so sídlom A. Kmeťa 357/1, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 54 810 141, proti
žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX bytom A. XXX, právne zastúpený JUDr. Pavlom
Gráčikom, advokátom, so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra, o zaplatenie sumy 400.000 eur s

príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

8C/58/2022

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

8C/58/2022

1. Žalobca sa podanou žalobou domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 400.000 eur s úrokom z
omeškania a náhrady trov konania titulom poskytnutej pôžičky žalovanému pôvodným veriteľom C. D..
Žalovaný dlh uznal a zaviazal sa ho vrátiť do 31.10.2021. Pôvodný veriteľ opakovane vyzval žalovaného
na úhradu dlhu, žalovaný dlh neuhradil s tým, že má doklady o jeho úhrade. Dňa 07.09.2022 došlo

k postúpeniu pohľadávky na žalobcu.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe nesúhlasil s podanou žalobou v celom rozsahu. Existenciu
zmluvy o pôžičke nepoprel. K okolnostiam jej vzniku uviedol, že stretnutie s pôvodným veriteľom
sprostredkoval jeho dlhoročný obchodný partner p. E., ktorý bol zároveň známy aj pôvodného veriteľa.
Bolo mu prezentované, že pôvodný veriteľ má na účte v švajčiarskej banke uložené a viazané peňažné
prostriedky pochádzajúce z dedičstva, ktorých výber bol sankcionovaný pokutou 20 % z hodnoty výberu.

Obísť pokutu bolo možné predisponovaním peňazí bezhotovostnou platbou na iný účet, kde bola pokuta
len 5 % a za týmto účelom sa prostredníctvom spoločného známeho, p. E., uzatvorila zmluva o pôžičke,
ktorá mala predstavovať právny titul pre sumu 400.000 eur, ktoré boli zaslané ne účet žalovaného. F.
E. bol garantom celej záležitosti. Pri dohadovaní podmienok pôžičky bol prítomný aj p. E. a ekonómkažalovaného p. G.. Pôvodný veriteľ v úvode stretnutia uviedol, že predmetné peniaze bude chcieť vrátiť
buď v hotovosti alebo prevodom na účty, ktoré žalovanému alebo jeho ekonómke dodatočne oznámi.
Keď prišli peniaze žalovanému, znova sa stretli on, pôvodný veriteľ, p. E. a ekonómka žalovaného, kedy

im pôvodný veriteľ dal čísla účtov, kde sa majú peniaze zasielať. Následne sa streli osobne asi dvakrát,
kde pôvodný veriteľ opäť oznámil čísla účtov tým, aby sa peniaze posielali v čiastkových úhradách,
pričom o všetkom bola informovaná jeho ekonómka, nakoľko žalovaný nevie robiť úhrady cez internet.
Rôzne účty odôvodňoval pôvodný veriteľ tým, že má nejakých obchodných partnerov, pričom potrebu
jednotlivých platieb oznamoval aj SMS správami. Jednalo sa o účty v D. a H.. Takýmto spôsobom zaplatil

žalovaný celú sumu.

3. Žalobca v replike poukázal na to, že žalovaný nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce dohodu o inom
spôsobe plnenia záväzku. Tvrdil, že na základe informácií od pôvodného veriteľa mala byť pôžička
viazaná na účel, konkrétne na kúpu alebo zloženie zálohy na kúpu hotela, resp. iného ubytovacieho
zariadenia v E.. Poukázal na to, že podľa výpisov predložených žalovaným ide o platby tretím osobám,

kde pri niektorých je poznámka polkon, čo v srbskom jazyku znamená dar / darček.

4. Žalovaný v duplike zopakoval, že o spôsobe vrátenia peňažných prostriedkov sa pôvodný veriteľ
zmienil už pri prvom stretnutí, konkrétne čísla účtov mu postupne oznamoval, a to buď osobne alebo
cez telefón, najmä cez aplikáciu Treeema. Poprel tvrdenie žalobcu o viazanosti pôžičky na účel hotela

v E. a uviedol, že v súčasnosti nevlastní žiaden hotel, či ubytovacie zariadenie v E., momentálne spláca
a prevádzkuje nehnuteľnosť v E., avšak splácanie tejto nehnuteľnosti nemá žiaden súvis s predmetnou
pôžičkou.Kpoznámkepoklonuviedol,žeekonómkazadávalaplatbypodľapokynovpôvodnéhoveriteľa.

5. Následne žalobca doplnil svoje tvrdenia tak, že má ísť vo vzťahu k platbám pre H. F. o províziu

z obchodu medzi spoločnosťou pôvodného veriteľa a slovenskou spoločnosťou a vo vzťahu k platbám
pre ďalšie dve osoby (E. A. a H. E.) malo ísť o dary na základe darovacích zmlúv, ktoré predložil.
V ďalšom písomnom podaní žalobca uviedol, že všetky plnenia na účty uvedených osôb predstavovali
provízie medzi spoločnosťou pôvodného veriteľa M&D ADRIATIC d.o.o. a dvoma slovenskými
spoločnosťami NETKONN s.r.o. a FLEXTRONICS s.r.o., ktoré boli pod priamou kontrolou žalovaného

a jeho slovenského obchodného partnera p. H..

6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie. Žalovaný v rámci jeho výsluchu uviedol, že p. D.
nepoznal do novembra až decembra 2016. Žalovaný mal spoločníka, s ktorým podnika, p. I. E., poznali
sa 15 rokov, mal jeho maximálnu dôveru. Oslovil žalovaného, že má obchod, priateľa p. D. (ďalej aj ako

„pôvodný veriteľ“), ktorý má na účte vo J. 400.000 eur, ktoré potrebuje previesť do konca roka, aby s nimi
vedel disponovať. Žalovaný vyvolal stretnutie s pôvodným veriteľom, p. E., asi začiatkom decembra
2016. Pôvodný veriteľ uviedol, že má v banke 400.000 eur od otca, vo J. ich nevie vydokladovať, či by sa
nedala vystaviť nejaká faktúra. Žalovaný to zisťoval cez ekonómku a finančného poradcu, ktorí uviedli,
že cez firmu to urobiť nevedia. Pôvodný veriteľ hovoril, že to má na privátnom účte, na čo ekonómka

povedala, že to nebude problém previesť na privátny účet žalovaného. Na prvom stretnutí navrhol
pôvodný veriteľ odmenu 20.000 eur za uvedený obchod a uviedol, že si to ešte premyslí. Potom ho
telefonicky kontaktoval, že mu bude po častiach zasielať peniaze, začal okolo 20. decembra, posledné
peniaze prišli posledný deň roku 2016. Žiadna zmluva nebola podpísaná. Vždy, keď prišli peniaze,
oznámil to sms správou pôvodnému veriteľovi, po poslednej platne uviedol, že chvalabohu sú peniaze

na Slovensku. Bankový účet, na ktorý prišli peniaze, bol jeho súkromný. V januári 2017 mu žalovaný
volal, čo s peniazmi, uviedol, že momentálne to nie je potrebné riešiť. V marci 2017 ho navštívili pôvodný
veriteľ a p. E., kedy sa ho pôvodný veriteľ pýtal, či by nebol problém napr. doniesť hotovosť do K. alebo
previesť peniaze iným osobám, čo podľa žalovaného nebol problém a pôvodný veriteľ uviedol, že si
to pripraví a ozve sa. Cez letné prázdniny 2017 prišiel pôvodný veriteľ aj s p. E., že chce poslať dve

platby po 40.000 eur, malo ísť o platby do D.. Zavolal ekonómku, prekladal jej, čo pôvodný veriteľ hovorí,
následne obaja začali komunikovať po anglicky. Pôvodný veriteľ mal pripravené všetko, mená, čísla
účtov, tieto uviedol ekonómke, popísal ich na lístok. Konkrétne určovanie platobných miest prebiehalo
tak, že im zadal tri účty, na ktoré mu posielali peniaze. Najprv chodil s p. E., asi tak v polovici, keď poslali
200.000 – 300.000 eur, sám zavolal alebo prišiel, zavolal si ekonómku a tej uvádzal údaje k platbám.

Niektoré platby mu zadal aj cez telefón a povedal, aby to dal ekonómke. Ekonómka to poslala cez
internet banking, poslala mu o tom potvrdenie a on toto preposlal veriteľovi. Jedenkrát mu dal pôvodný
veriteľ podpísať papier v anglickom jazyku, uviedol, že to potrebuje pre banku na preukázanie, prečo
mu poslal finančné prostriedky. Prišeiel s USB kľúčom, dal ho ekonómke vytlačiť. Žalovaný podpísal to,čo mu predložil, žalovanému nezostal žiaden doklad. K realizáciám platieb uviedol, že pôvodný veriteľ
za ním chodil postupne, povedal, kde treba poslať peniaze, všetky platby realizovala ekonómka. Bolo to
celkovo 400.000 eur. Ľudia, ktorým odchádzali peniaze, mali byť obchodní partneri pôvodného veriteľa.

Do poznámky pôvodne dávali DD, čo znamenalo C., pri štvrtej alebo piatej platbe vznikol problém,
keď ekonómka napísala do poznámky celé meno C.. Osobne im vysvetľoval, že peniaze idú ženám
obchodných partnerov a nemôže tam byť napísané C.. Na konci mu pôvodný veriteľ vyplatil sumu 20.000
eur, myslí si, že v hotovosti, ktorú si s p. E. rozdelili po 10.000 eur. Bolo to potom, ako vyplatili všetky
peniaze. Myslí, že všetko vyplatili v roku 2018. Pôvodný veriteľ ho navštevoval aj ďalej, mali iné obchody.

Pôvodný veriteľ obchodoval so strojmi na cigarety, tieto mal u žalovaného uskladnené. Žalovaný na jeho
požiadanie sklad otvoril a ukázal stroje obchodným partnerom pôvodného veriteľa. Išlo o obchodných
partnerov z L., M., stretávali sa u žalovaného na rokovaniach. Pri poslednom stretnutí počul, že došlo
k hádke ohľadne strojov, L. a M. tvrdili, že ich zaplatili, čo potvrdil pôvodný veriteľ, ktorý však v priebehu
stretnutia odišiel vypol telefón a nevrátil sa. Večer ho žiadal, aby priestor so strojmi opáskoval policajnou
páskou s tým, že ich zhabala polícia, čo žalovaný urobiť nechcel, L. a M. povedal, nech si stroje zoberú,

keď ich zaplatili a nech si to doriešia s pôvodným veriteľom. Myslí, že tu nastal celý problém, a preto
chce pôvodný veriteľ od neho peniaze, za tie stroje.

7. V opakovanom výsluchu doplnil, že pár týždňov po prvom obchode mu p. E. navrhol obchod s p.
D. ohľadom strojov na tabakové výrobky, za týmto účelom oslovil H.. D. mu posielal peniaze na kúpe

strojov v hotovosti, H. aj na účet. Čo sa týka provízii, tieto boli zo začiatku vyplácané aj jemu aj H.. Potom
C. navrhol, či nechceme investovať, vlastné peniaze však nechceli dať, preto sa dohodli, že ak bude
provízia, túto vložia do obchodu a tak budú mať podiel. Tieto provízie však vyplatené už neboli, nakoľko
sa s C. pohádali. C. poslal H. nejaké peniaze, ten ich doniesol, žalovaný ich dal dokopy a potom ich
dali na účet. Peniaze mu nosil preto, aby bola istota, že sa s nimi nič nestane, pretože žalovaný ich

mal garantovať. K vyúčtovanie obchodov žalovaný uviedol, že vždy si sadli, zosumarizovali, z akých
zdrojov a v akej výške boli peniaze a aké boli poplatky a koľko sa zaplatilo. Spravidla keď p. H. platil,
táto platba neobsahovala províziu, mali mať mali 5%, tú im vyplácal priamo C.. Po druhom alebo treťom
obchode sa provízie investovali do ďalších obchodov. K darovacím zmluvám uviedol že, že C. mu dal
veľakrát podpísať dokumenty. Raz prišiel s USB, zmluvy dal vytlačiť účtovníčke, žalovaný nepopiera,

že ich podpísal, ale ich neoveroval. Zmluvu nečítal, nakoľko po anglicky nevie. Čo sa týka vyššej
sumy poukázanej na účty, C. mu dal pokyn previesť nejaké peňažné prostriedky, avšak účtovníčka mu
povedala, že už toľko finančných prostriedkov zo J. nezostalo, preto mu C. doniesol v hotovosti sumu
okolo 40 až 50 000,- eur, ktorá bola vložená na účet a následne preposlaná na účet uvedený C.. Tým
pádom vyrovnali peniaze zo J..

8. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči poukázal a to, že v prípade poskytnutia pôžičiek
404.190,23 eura a uznania dlhu ide o nesporné skutočnosti a súd má z nich vychádzať. Žalovaný
nepoprel tvrdenia ohľadne darovacích zmlúv. Z vyhladenia osôb H. N., E. A. a H. F. vyplýva, že všetky tri
prijímali plnenia od žalovaného v mene spoločnosti M&D ADRIATIC d.o.o, čo preukazuje, že predmetné

plnenia nemali žiaden faktický ani právny súvis s pôžičkou žalobcu a vyvracajú tvrdenia žalovaného,
že tieto platby sú platbami na splácanie pôžičiek. Obsah vyhlásení je nesporný. Obchodnú spoluprácu
medzi žalovaným, spol. M&D ADRIATIC d.o.o,, FLEXTRONICS s.r.o. s NETKON s.r.o. týkajúcu sa
opravy a predaja strojov na tabakové výrobky potvrdili svedkovia aj samotný žalovaný. Pre p. D. by tento
obchodný vzťah nedával ekonomický zmysel, ak by z uvedeného obchodu nezískaval profit, a naopak,

ak by ešte zo svojich peňazí vyplácal tretie osoby. Ako najpravdepodobnejší scenár sa javí, že platby
poukazované žalovaným tretím osobám korešpondovali práve s profitom, ktorý svedok D. mal z týchto
obchodovatakýmtospôsobomsarealizovali.Ďalejpoukázalnato,žežalovanývrátilviac,akosipožičal,
čo spochybňuje, že ide o platby z titulu vrátenia pôžičiek. Žalovaný sa k rozporu požičanej a vrátenej
sumy vyjadril až na pojednávaní 16.02.2024. Žalobca popiera tvrdenia žalovaného o poskytnutí 40-50

tis. eur v hotovosti. V konaní nebol zo strany žalovaného tvrdený ani preukázaný akýkoľvek právny
vzťah z titulu mandátnej (príkaznej) zmluvy alebo nejaký poukážkový vzťah, na základe ktorého by bol
žalovaný oprávnený z majetku fyzickej osoby – p. D. plniť záväzky tretej osoby – obchodnej spoločnosti
M&D ADRIATIC d.o.o..

9. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči zhodnotil výsluch svedkov, poukázal na vzájomnú
prepojenosť žalobcu s pôvodným veriteľom, ktorého zainteresovanosť na veci je veľmi významná a na
jeho rozporné tvrdenia, keď najskôr o žiadnych platbách na účty troch žien nič nevie, potom sa nájdu
darovacie zmluvy a tvrdí sa, že ide o dar a následne, že dar je len zásterka a že skutočne išlo zo stranyžalovaného o vyplácanie pôvodného veriteľa, resp. jeho firmy, ale nie titulom vrátenia pôžičky, ale titulom
vyplácania provízií. Pôvodný veriteľ však nijako hodnoverne nevysvetlil, za čo by mali byť predmetné
provízie, ktoré mal z navýšených faktúr posielať žalovaný na účty troch žien pre firmu pôvodného

veriteľa. Zdôraznil, že žalobca potvrdzuje, že žalovaný posielal peniaze na tri účty s úmyslom ich platiť
pôvodnému veriteľovi, dokonca na jeho pokyn, resp. že boli určené firme postupcu, do jeho dispozície.
Iný právny titul – vyplácanie provízií, je dôkazne na ťarchu žalobcu.

10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, svedkov, listinnými dôkazmi, najmä výpisom

z účtov, uznaním dlhu, predžalobnou výzvou, oznámením o postúpení pohľadávky, zmluvou o postúpení
pohľadávky, e-mailovou komunikáciou, darovacími zmluvami, vyhláseniami, oznámením notárskej
komory a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

11. Z bankového účtu Banque Cramer & Cie SA, Lugano, J. boli účet žalovaného IBAN D.
XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX prevedené finančné prostriedky platbami na dňa 12.12.2016 vo výške

41.000 eur a 41.000 eur, dňa 13.12.2016 vo výške 41.000 eur, 15.12.2016 vo výške 41.000 eur, dňa
16.12.2016 vo výške 41.000 eur, dňa 19.12.2016 vo výške 41.000 eur, dňa 20.12.2016 vo výške 41.000
eur, dňa 22.12.2016 vo výške 41.000 eur, dňa 23.12.2016 vo výške 41.000 eur a dňa 27.12.2016 vo
výške 35.190,23 eur, spolu celkovo 404.190,23 eura.

12. Dňa 23.03.2017 žalovaný písomne uznal dlh svoj dlh voči veriteľovi C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. C. F. XX, G., K. G., v celkovej výške 404.190,23 eura na základe poskytnutých peňažných pôžičiek,
a to dňa 12.12.2016 vo výške 82.000 eur, v dňoch 13.12.2016, 15.12.2016, 16.12.2016, 19.12.2016,
20.12.2016, 22.12.2016, 23.12.2016 vo výške po 41.0000 eur a dňa 27.12.2016 vo výške 35.000 eur,
po čiastočnej úhrade 4.190,23 eura. Pôžičky podľa uznania dlhu boli veriteľom poskytnuté na bankový

účet dlžníka v O.. Dlžník sa zaviazal splatiť zostávajúcu časť dlhu 400.000 eur do 31.10.2021 prevodom
na tam uvedený bankový účet veriteľa vedený v P. M. C., I., K.. Pre prípad neuhradenia dlhu sa dlžník
zaviazal uhradiť úrok z omeškania vo výške 8 %.

13. Žalovaný odoslal zo svojho účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v ČSOB, a.s. platby nasledovne:

dňa 11.07.2017 v sume 10.000 eur na účet H. F., H., s poznámkou DD;
dňa 11.07.2017 v sume 5.000 eur na účet H. E., D., s poznámkou DD;
dňa 24.07.2017 v sume 5.000 eur na účet H. E., D., s poznámkou DD;
dňa 24.07.2017 v sume 15.000 eur na účet H. F., H., s poznámkou C.;
dňa 28.07.2017 v sume 5.000 eur na účet H. E., D., s poznámkou poklon;

dňa 01.08.2017 v sume 5.000 eur na účet H. E., D., s poznámkou poklon;
dňa 04.08.2017 v sume 5.000 eur na účet H. E., D., s poznámkou poklon;
dňa 07.08.2017 v sume 15.000 eur na účet H. F., H., s poznámkou poklon;
dňa 11.08.2017 v sume 5.000 eur na účet H. E., D., s poznámkou poklon;
dňa 11.08.2017 v sume 15.000 eur na účet H. F., H., s poznámkou poklon;

dňa 14.08.2017 v sume 5.000 eur na účet H. E., D., s poznámkou poklon;
dňa 14.08.2017 v sume 15.000 eur na účet H. F., H., s poznámkou poklon;
dňa 27.02.2018 v sume 40.000 eur na účet H. E. E., D., s poznámkou monetary deed of gift;
dňa 27.02.2018 v sume 40.000 eur na účet E. A., D., s poznámkou monetary deed of gift;
dňa 28.02.2018 v sume 40.000 eur na účet H. E. E., D., s poznámkou monetary deed of gift;

dňa 28.02.2018 v sume 40.000 eur na účet E. A., D., s poznámkou monetary deed of gift;
dňa 02.03.2018 v sume 22.500 eur na účet E. A., D., s poznámkou monetary deed of gift;
dňa 05.03.2018 v sume 22.500 eur na účet H. E. E., D., s poznámkou monetary deed of gift;
dňa 30.04.2018 v sume 10.000 eur na účet H. F., H., s poznámkou poklon;
dňa 21.06.2018 v sume 25.000 eur na účet H. F., H., s poznámkou poklon;

dňa 13.07.2018 v sume 25.000 eur na účet H. F., H., s poznámkou poklon;
dňa 03.08.2018 v sume 37.500 eur na účet H. F., H., s poznámkou poklon;
dňa 03.12.2018 v sume 37.500 eur na účet H. F., H., s poznámkou poklon.
Celkovo žalovaný zaslal 445.000 eur.

14. Podľa darovacích zmlúv žalovaný daroval obdarovanej H. E., K. K. XXX, M., D., sumu 102.500
eur (zmluva predložená v srbskom a anglickom jazyku) a obdarovanej E. A., Q. M., B. XX, D., sumu
102.500 eur (zmluva predložená v anglickom jazyku). Podpis žalovaného na zmluvách mal byť dňa
20.02.2018 úradne overený na Notárskom úrade notárky JUDr. Prisky Štěrbovej. Podľa oznámeniaNotárskej komory SR ani jedna z osvedčovacích doložiek k osvedčeniu podspisu žalovaného nebola
vydaná notárskym úradom A. J. a poradové čísla osvedčenia boli pridelené v iný deň a pre iné osoby
na iných notárskych úradoch.

15. Výzvou zo dňa 11.02.2022 vyzval veriteľ C. D. žalovaného na úhradu sumy 400.000 eur s úrokom
z omeškania, ktorú žalovaný prevzal 22.02.2022. Výzvou zo dňa 04.04.2022 vyzval veriteľ žalovaného
opakovane, žalovaný výzvu prevzal dňa 14.04.2022.

16. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 07.09.2022 postúpil veriteľ C. D. pohľadávku voči
žalovanému vo výške 400.000 eur s príslušenstvom vzniknutú titulom peňažných pôžičiek na žalobcu.
Listom zo dňa 02.11.2022 oznámil veriteľ žalovanému postúpenie pohľadávky vo výške 400.000 eur
vzniknutej titulom pôžičky na žalobcu. Oznámenie bolo žalovanému doručené 07.11.2022.

17. Svedkyňa L. G., zamestnankyňa žalovaného (ekonómka, resp. účtovníčka), vypovedala, že

s pôvodným veriteľom sa zoznámila počas pracovnej doby, bol to obchodný partner žalovaného. Bolo
jej povedané, že pôvodný veriteľ potrebuje poslať peniaze zo J.. Ona prišla za nimi do kancelárie. Na
otázku,čiposlaťpeniazenafiremnýalebosúkromnýúčetimuviedla,žekeďženešloofiremnúzáležitosť,
nech to ide na súkromný účet. Išlo o prvé stretnutie pred Vianocami 2016, kde sa zoznámila s pôvodným
veriteľom a p. E., najprv sa rozprávali po chorvátsky, potom sa ona rozprávala s pôvodným veriteľom po

anglicky. Bavili sa o budúcom obchode, že majú byť poukázané finančné prostriedky. Platby boli prijaté
v roku 2016. Pôvodný veriteľ s p. E. sa viackrát streli u žalovaného v kancelárii. Následne si pamätá na
ďalšie stretnutie, kde bol pôvodný veriteľ, žalovaný a nepamätá si, či tam bola aj p. E., ale je to možné.
Zavolali ju na stretnutie, kde jej uviedli, že bude posielať peniaze naspäť na konkrétne účty. Pôvodný
veriteľ jej na tomto stretnutí vysvetľoval, kde má posielať peniaze, dal jej papier formátu A4 alebo A5, kde

bolo napísané číslo účtu, išlo o účet do H. alebo do D., ako aj suma adresa banky. Toto druhé stretnutie
bolo niekedy v lete 2016. Išlo o viacero stretnutí, kde jej oznamovali čísla účtov, resp. platobné údaje
pôvodnýveriteľ,naprvomstretnutíuviedoljedenalebodvaúčty,následnenaďalšomstretnutíďalšíúčet,
spolu išlo o tri účty do D. a H.. Vždy jej to dával pôvodný veriteľ v kancelárii na R. K., kde bol IBAN, adresa
banky, suma, majiteľ účtu a neskôr aj poznámka, týmito lístkami už nedisponuje. Prípadne jej žalovaný

preposlal správu od pôvodného veriteľa s platobnými údajmi, to už bolo neskôr, keď sa účty opakovali.
Uviedli jej, že ide o finančné prostriedky, ktoré boli preposlané žalovanému a takýmto spôsobom majú
byť vrátené. Tieto platby prebiehali v roku 2017, 2018 a rovnako ich evidovala vo vnútornej evidencii.
Pôvodný veriteľ poslal približne 403.000 eur, oni vrátili 400.000 eur. K prvým platbám sama od seba
zadalapoznámkuDDaleboC.,potomjuzarazilo,keďjupriďalšomstretnutížiadal,abymutamnedávala

C., ale aby dala poznámku dar v ich jazyku, buď v angličtine alebo chorvátčine. Prítomnosť p. E. vnímala
tak, že je priateľom žalovaného, pre pôvodného veriteľa bol zárukou, že sa u nich peniaze nestratia
a pre nich, že sa nenamočia do nelegálneho obchodu. Čo sa týka dôvodu poskytnutia prostriedkov, jej
bolo povedané, že pôvodný veriteľ si ich nevie vybrať vo J. v hotovosti, preto ich potrebuje previesť
niekde inde a že si ich potrebuje vybrať, uvedené bolo povedané v rámci konverzácie, boli tam všetci.

Iný právny vzťah medzi žalovaným a pôvodným veriteľom, kde by boli preposielané peniaze, neeviduje.
Potvrdila, že potom mali iný obchodný vzťah, ale v rámci toho nešli cez banku žiadne finančné operácie.
Všetky prevody žalovanému, ako aj súkromné, robí ona. V doplnenom výsluchu uviedla, že do obchodov
žalovaného s p. D. a H. zaangažovaná nebola, v súvislosti s týmito obchodmi žiadne úkony vo vzťahu
k účtovníctvu nerobila. Nevedela o tom, že by žalovaný alebo jeho spoločnosť mala prijať plnenie od p.

H. alebo jeho spoločností. O plnení od p. D. vie len o 400.000 eur, ktoré poslal na súkromný účet a ktoré
sa neskôr posielali do D. P. H.. Uviedla, že je bežné, že sa vkladali peniaze z tržieb na účty, mohlo ísť
aj o vyššie sumy 50.000 – 70.000 eur. K darovacím zmluvám uviedla, že p. D. prišiel raz s USB s tým,
že potrebuje zmluvy vytlačiť, aby mal podklad na zasielanie peňazí, ona ich vytlačila a dala žalovanému
a D.. Zmluvy sa robili až následne po realizácii platieb len z dôvodu, aby bol podložený prevod zo J. cez

Slovensko do D.. Zmluvy boli predložené až následne, nepamätá si, v akom období. Svedkyňa nemala
žiadne informácie o prípadných províziách za obchody s tabakovými strojmi. K prevodom na účty do D.
P. H. mala vedomosť, že to boli peniaze p. D. zo J., ktoré sa mali trom dámam preposielať. Na začiatku
jej p. D. povedal, že potrebuje previesť peniaze zo J. a následne už len na aký účet, v akej výške a čo
dať do poznámky.

18. Svedok C. D., potvrdil, že predal svoju pohľadávku voči žalovanému žalobcovi. Vypovedal, že požičal
žalovanému sumu 400.000 eur, ktoré potreboval ako preddavok na kúpu hotela, žalovaný mal vyplatiť
dlh majiteľov, získal by podiel, urobil rekonštrukčné práce a následne vrátil dlh. Konkrétne v roku 2016požičal svedok p. E. 50.000 eur a iné sumy, zrejme sa o tom zmienil žalovanému, ktorý ho požiadal
o stretnutie, kde mu vysvetlil obchodnú príležitosť , kde ho urgujú o 400.000 eur a v prípade zaplatenia
tejto sumy mohol nadobudnúť hotel Sebastián v Modre. Nakoľko mal voľné finančné prostriedky vo

J., dohodli sa na pôžičke 5 rokov. Suma mala byť vrátená na jeho účet v K.. Zmluvu, resp. papier
dali až potom, ako prišli peňažné prostriedky na účet žalovaného. Zmluva bola podpísaná dva - tri
mesiace po prevode, vo februári alebo v marci. Podpísanie zmluvy s odstupom času bolo rizikom, ale
peniaze boli prevedené a zárukou bol p. E.. Z technických dôvodov sa suma posielala po častiach
40.000 eur. Následne vyhotovili potvrdenie o prevode peňazí. Žalovaného mu predstavil. F. E. v roku

2016 v K.. O vrátenie peňazí žiadal žalovaného po splatnosti dlhu 31.10.2021, opakovane, najprv
osobne v priestoroch žalovaného, potom telefonicky a vo februári 2022 písomne. Odpoveď bola vždy,
že zaplatí. Svedok poprel, že by dával aj iné pokyny na vrátenie peňazí. Na otázku, či pozná osoby
H. F., H. E., E. A. uviedol, že H. F. dobre, ale nie osobne, je to manželka jeho obchodného partnera.
O ostaných dvoch počul, sú to kamarátky jeho obchodných partnerov. Poprel, že by I. E. bol prítomný na
stretnutiach ohľadom pôžičky, bol prítomný oveľa neskôr, asi o 3 roky a týkalo sa to strojov na cigarety.

Po pôžičke so žalovaným absolvoval veľa pracovných stretnutí, týkali sa strojov na výrobu cigariet.
Spolupracovali na týchto strojoch, riešili ich technickú údržbu. V súvislosti s uvedeným obchodom platil
žalovanému za elektronickú a mechanickú údržbu strojov iba bankovým prevodom, platila to spoločnosť
a od žalovaného kúpil motorové vozidlo, ktoré tiež zaplatil prevodom. Od žalovaného nebola vrátená
pôžička. Peniaze dostal od spoločnosti žalobcu, ktorej predal pohľadávku, za ktorú dostal 3.500 eur

a zvyšok má dostať po skončení sporu, o akú sumu ide, je obchodným tajomstvom. Dohodol sa so
žalobcom, že oni podajú žalobu, nakoľko sa on ocitol v ťažkej finančnej situácii a nemal prostriedky na
zaplatenie súdneho poplatku. Zatiaľ znáša všetky trovy konania žalobca. Záujem svedka v konaní je
dostať sa k časti finančných prostriedkov, časť finančných prostriedkov by mala patriť žalobcovi za jeho
angažovanie v konaní. Žalobca prevzal riziko, že žalovaný je insolventný. Jediný kontakt s p. G. bol

ohľadom platby za vozidlo, prišiel za ňou do kancelárie a vymenili si e-maily.

19. V doplňujúcom výsluchu svedok C. D. uviedol, že žalovaný ho zoznámil s p. H., ktorý zastupoval
spoločnosť Flextronics a s p. D., ktorý zastupoval spoločnosť Netkonn. Vo väčšine prípadov išlo
o spoločné stretnutia so žalovaným za prítomnosti p. H., ktorí mu dávali objednávky na opravu strojov na

výroku tabaku. Žalovaný tu vystupoval z dôvodu, že sa sním svedok poznal ako aj z dôvodu jazykových
znalostí, mal aj ekonomické záujmy na týchto vzťahoch. Úlohou svedka bolo predať stroje na výrobu
tabaku, ktoré však potrebovali opravu a túto zabezpečovala spoločnosť Flextronics a Netkonn, mal
ponuku od konkrétneho kupca a tieto spoločnosti zvýšili cenu strojov, aby bola získaná provízia. Provízie
boli vyplácané konkrétnym fyzickým osobám z dôvodu, že ak by boli vyplatené právnickej osobe, bolo

by potrebné platiť vysokú daň, resp. poplatok. Flextronics a Netkonn vykonali činnosť, vystavili faktúru,
ktorú on zaplatil. Fakturované boli elektronické a mechanické práce, aj sprostredkovateľské služby. Raz
sa predával stroj, kde bol on a spoločnosť Netkonn príjemcom provízie, avšak z dôvodu prípadného
konfliktu záujmov bola provízia vyplatená spoločnosti. To bola jediná práca ako sprostredkovateľská
činnosť. Vo faktúre boli zarátané aj provízie, tieto neboli vyplatené hneď, ale až po 5 – 6 mesiacoch, teda

že tieto peňažné prostriedky môžu používať na ďalšiu činnosť. Žalovaný povedal, že vyplatí provízie
prostredníctvom svojho osobného účtu týmto osobám, v takýchto prípadoch je daň príliš nízka. Svedok
dal pokyn na výplatu provízie, uviedol osobu, ktorej to má byť vyplatené a žalovaný túto províziu vyplatil.
Svedkovi to vyhovovalo, vedel, že peniaze sa u žalovaného nestratia a navyše mu garantoval, že to
vyplatí z vlastného účtu ako dar, čo bolo dôležité pre klienta, ktorému takto sľúbil výplatu. Provízie boli

vyplácané v rokoch 2017, 2018 a 2019, možno aj v 2020. Na otázku, či týmito osobami na plnenie boli H.
F.,E.A.aH.E.E.,uviedol,žeáno. Naotázku,abysavyjadrilkdarovacímzmluvámzaloženýmvsúdnom
spise, svedok uviedol, že jedna časť provízií, ktoré mal žalovaný zaplatiť, išla osobám v zmluvách cez
účet žalovaného ako dar. V D. pri darovaní platí, že zmluva musí byť podpísaná a podpis overený, preto
dali uzatvoriť zmluvy, mali byť overené na Slovensku. Poprel, že by platby mali súvis s pôžičkou, zmluvy

sú ako súčasť práce medzi spoločnosťami a pôžička bola poskytnutá medzi fyzickými osobami.

20. D. I. E., obchodný partner a osobný priateľ žalovaného vypovedal, že v roku 2016 chorvátska vláda
požadovala od švajčiarskej strany informácie o občanoch K. od roku 2017. Pôvodný veriteľ mal peniaze
od otca na účte vo J. a chcel vedieť, akým spôsobom by dostal peniaze späť. Opýtal sa žalovaného, či

sa s tým dá niečo robiť. Prišli s pôvodným veriteľom k žalovanému v decembri, aby predebatovali, ako sa
dajú peniaze zobrať zo švajčiarskeho účtu. Malo ísť o legálne peniaze, vlastníkom bol otec pôvodného
veriteľa. Po príchode do Q. bola prvá otázka, či majú byť presunuté na firemný účet alebo na meno
žalovaného ako fyzickú osobu, dohodli sa že suma môže byť prevedená na žalovaného. Dohodli sana provízii 5 %, čo bolo 20.000 eur, ktorú si so žalovaným rozdelili. Pôvodný veriteľ bol šťastný, lebo
inde to riešiť nemohol. Žalovaný mu povedal, že peniaze sú na účte, na čo uviedol, nech sú tam, kde
sú. Svedok uviedol, že si pamätá, že pôvodný veriteľ prišiel s papierom, že banka vo J. niečo požaduje

a malo to byť potvrdenie pre banku. V rokoch 2017, 2018 sa stretli so žalovaným a pôvodným veriteľom
viackrát, niekedy bol prítomný aj on. Peniaze boli prevedené do D. alebo iných krajín, myslí, že aj do
Kanady. Bližšie k tomu uviedol, že mal informáciu od pôvodného veriteľa, že boli peniaze prevedené
do D., do M., že to súvisí so stavebnou činnosťou. Peniaze boli prevádzané na viackrát, podľa tohto,
ako postupovali stavebné práce. Pôvodný veriteľ mal v D. nejaké známosti, obchodných partnerov.

Na otázku, či sa to týka peňazí, ktoré poslal pôvodný veriteľ žalovanému, svedok odpovedal kladne.
Peniaze sa mali vrátiť tak, že žalovaný platil platby do jedného roka, možno aj viac, za pôvodného
veriteľa. Všade, kde pôvodný veriteľ požadoval, aby sa prostriedky odoslali, nechcel zobrať hotovosť,
aby neboli problémy na hraniciach. Po roku mu pôvodný veriteľ povedal, že všetky peniaze zobral od
žalovaného, mali vtedy dobrý vzťah, aj sa ho opýtal, či svedok nechce spolu s nimi zarobiť. Na priamu
otázku, či sa pôvodný veriteľ vyjadril, že mu boli vrátené peniaze zo strany žalovaného, svedok potvrdil,

že mu to povedal pôvodný veriteľ, že všetky peniaz sú vrátené, viackrát mu povedal, že je to OK. Pri
dohadovaní podmienok bol prítomný on, žalovaný, pôvodný veriteľ, po ich dohode žalovaný zavolal
L. ( ekonómku – pozn.), ktorú vždy kontaktoval a potom vždy prišla. Na otázku, komu dával pôvodný
veriteľ pokyny na prevod peňazí svedok uviedol, že informoval L.. Potvrdil, že bol na stretnutí, kde
by pôvodný veriteľ dával pokyny na zaplatenie súm, bol pri to, keď žalovaný a pôvodný veriteľ spolu

debatovali, konkrétne transakcie nevidel, tieto robila ekonómka. Pôvodný veriteľ spomínal peniaze na
práce v D. teda, že tam má presunúť peniaze, peniaze mali ísť aj do H.. Uvedené stretnutia mali byť
užalovanéhovkanceláriiasivjúlialebovauguste2017.Stretnutí,kdesadávalipokynyakdebolsvedok
prítomný, bolo niekoľko, nebol pri všetkých, počet si nepamätá. Pôvodný veriteľ o všetkom debatoval
so žalovaným, potom oboznámil ekonómku. Svedok uviedol, že pôvodného veriteľa pozná, pochádzajú

z malého mesta, vídavali sa. Svedok poprel, že by mu pôvodný veriteľ požičiaval peniaze.

21. Svedok E. H. uviedol, že mu žalovaný ponúkol spoluprácu, stretli sa aj spolu s p. D.. Jeho
úlohou bol nákup strojov pre cigaretový priemysel z tretích krajín, obnova strojov a následná predaj
za vyššiu cenu. Za to bola sľúbená provízia 5% z každého obchodu. Provízie dodnes nedostal, po

repasovaní sa peniaze zo ziskom investovali do ďalších obchodov. Obchod fungoval do 2019. Peniaze
získané z obchodov dal vždy žalovanému väčšinou v hotovosti v jeho kancelárii. V januári 2017 bolo
medzi všetkými tromi dohodnuté, že peniaze bude dávať prostredníctvom žalovaného a za tieto sa
kúpia ďalšie stroje. Nevie, kam žalovaný posielal peniaze, to mal určiť p. D.. V rámci obchodoval
fakturoval spoločnosti M&D Adriatic, faktúry z repasovania boli vystavené a zaplatené. Z jeho strany

bolo fakturované repasovanie strojov. V súvislosti s týmito obchodmi medzi ním a žalovaným neexistoval
obchodný vzťah. Provízie vysporiadaval žalovaný, tento mal peniaze riešiť s D.. V súvislosti s týmito
obchodmi nemá vedomosť o vyplácaní provízií osobám H. E. E., E. A., H. F.. Nákup strojov bol
financovaný z časti prostriedkov pochádzajúcich z predaja strojov, ktoré mu boli vyplatené a ktoré
odovzdal žalovanému a časť pochádzala od p. D..

22. V e-mailovej komunikácii zo septembra 2023 pôvodný veriteľ p. D. (na dopyt žalobcu ohľadom
platieb žalovaného na účty p. H. E., E. A. a H. F.) žalobcovi uviedol, že pani H. F. pozná, peniaze
od žalovaného dostala ako províziu z obchodu medzi jeho K. spoločnosťou a nejakou slovenskou
spoločnosťou, žalovaný a jeho slovenský obchodný partner boli priamo zapojení do obchodu (predaj

a prestavba tabakových zariadení). Čo sa týka H. a E., počul o nich, sú to priateľky žalovaného a jeho
spoločného partnera. Možno im chce žalovaný účtovať nejaký dlh medzi ním a jeho partnerom.

23. V následnej e-mailovej komunikácii z januára 2024 pôvodný veriteľ uviedol, že prevody peňazí
p. H. F., E. a H. predstavujú provízie za obchody (od 2016 do 2019) medzi jeho chorvátskou

spoločnosťou M&D ADRIATIC d.o.o. a slovenskými spoločnosťami NETKONN, s.r.o. FLEXTRONICS
s.r.o., predmetom ktorých bolo sprostredkovanie a prestavba tabakových zariadení. Na počiatku
každého obchodu bola dohodnutá provízia, ktorú je potrebné zaplatiť trom uvedeným osobám. Od
začiatku bolo dohodnuté, že provízie bude prevedené na tieto osoby od žalovaného z jeho osobného
účtu, pretože tak budú tieto osoby platiť minimálne dane vo svojej krajine. Dodal, že aj p. G. bola vždy

informovaná o spomínaných prevodoch od žalovaného.

24. V písomnom vyhlásení zo dňa 03.01.2024 E. A. vyhlásila, že všetky peňažné dary, ktoré dostala na
základe darovacej zmluvy na peniaze zo dňa 20.02.2018 od žalovaného, dostala na meno spoločnostiM&D Adriatic D.O.O., Marco Della Pietra 26, Rovinj, Chorvátsko, zakladateľ C. D.. Podpis p. A. bol dňa
03.01.2024 úradne overený na notárskom úrade v D..

25. V písomnom vyhlásení zo dňa 29.12.2023 H. N. (ex-Milosavljevic) vyhlásila, že všetky peňažné dary,
ktoré dostala na základe darovacej zmluvy na peniaze zo dňa 20.02.2018 od žalovaného, dostala na
meno spoločnosti M&D Adriatic D.O.O., Marco Della Pietra 26, Rovinj, Chorvátsko, zakladateľ C. D..
Podpis p. N. bol dňa 03.01.2024 úradne overený na notárskom úrade v D..

26. V písomnom vyhlásení zo dňa 28.11.2023 H. F. vyhlásila, že všetky dary prijaté od žalovaného boli
prijaté v mene (v prospech) spoločnosti M&D Adriatic D.O.O., Marco Della Pietra 26, Rovinj, Chorvátsko.
Podpis p. H. F. bol dňa 28.11.2023 úradne overený na notárskom úrade v H..

27. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.

28. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.

29. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

30. Podľa § 567 ods. 2 Občianskeho zákonníka peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu
alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom

ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo
ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.

31. Podľa § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a
povinnosti.

32. Žalobca si svoj nárok odvodzoval od zmluvy o pôžičke uzatvorenej ústne medzi jeho právnym
predchodcom ako veriteľom (pôvodný veriteľ) a žalovaným ako dlžníkom, z ktorej vyplývajúci dlh
neskôr žalovaný písomne uznal. V konaní nebolo sporné, že pôvodný veriteľ previedol žalovanému
na jeho súkromný účet finančné prostriedky vo výške 404.190,23 eura viacerými prevodmi v decembri

2016, ktoré sa žalovaný zaviazal vyplatiť, resp. previesť žalovanému, ani skutočnosť, že žalovaný
dňa 23.03.2017 podpísal uznanie dlhu vo výške 400.000 eur titulom pôžičky vzniknutej na základe
poskytnutých finančných prostriedkov bezhotovostnými prevodmi v decembri 2016. Sporné medzi
stranami bolo, či došlo k vráteniu poskytnutých finančných prostriedkov pôvodnému veriteľovi, a teda
aj k zániku dlhu. Žalobca tvrdil, že žalovaný mal vrátiť dlh na účet právneho predchodcu žalobcu

(pôvodného veriteľa), žalovaný argumentoval, že dlh pôvodnému veriteľovi vrátil platbami na účty tretích
osôb podľa pokynov pôvodného veriteľa. Rovnako sporný bol teda aj charakter plnení žalovaného na
účty tretích osôb, ktoré podľa tvrdenia žalovaného predstavovali plnenie dlhu pôvodnému veriteľovi
na základe jeho pokynov. Samotná realizácia platieb na účty tretích osôb a ich výška sporná nebola
(napokon v závere konania nebolo sporné ani to, že tieto pokyny dával výslovne pôvodný veriteľ).

33. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo zásadnou otázkou v spore skutkové posúdenie, či došlo
k zmene záväzku v spôsobe plnenia dlhu – platobného miesta, resp. akým spôsobom bolo účastníkmi
právneho vzťahu dohodnuté vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov žalovaným pôvodnému
veriteľovi. Na preukázanie svojich tvrdení strany sporu navrhovali dôkazy, najmä výsluch svedkov, ktorí

sa k rozhodným skutočnostiam vyjadrovali značne rozdielne, až protichodne (podľa toho, ktorou stranou
sporu boli navrhnutí). Svedkovia p. G. a p. E. potvrdili verziu žalovaného, že poskytnuté prostriedky mali
byť vrátené platbami na účet tretích osôb na základe výslovných pokynov pôvodného veriteľa, naproti
tomu pôvodný veriteľ v pozícii svedka potvrdil, že prostriedky mali byť vrátené na jeho účet a k inej
dohodeospôsobeplnenianedošlo.Súdpretopristúpilkzhodnoteniu jednotlivýchsvedeckýchvýpovedí.

34. Pri hodnotení svedeckej výpovede je významné, ako sa svedok správal (či vypovedal spontánne,
akú mal mimiku a pod.), aj to, ako sa jeho výpoveď odchyľuje od tvrdení strán, či iných subjektov.
V poslednom období sa v Európe stále viac pri hodnotení hodnovernosti svedeckej výpovede presadzujetzv. doktrína RAVEN (ide o slovo vzniknuté spojením počiatočných písmen piatich anglických slov).
Základnými východiskami je posúdenie 5 znakov výpovede a subjektu svedka. Prvým kritériom je
reputácia, kde sa hodnotí sa celkové spoločenské postavenie a status svedka v kontexte jeho sociálnych

väzieb. Druhým kritériom je kritérium „schopnosti vidieť“, kde sa hodnotí kontext zmyslového vnímania
a schopnosti svedka vypovedať o tom, čo vnímal svojimi zmyslami. Tretie kritérium sa týka osobného
záujmu svedka, zisťuje sa jeho prípadný záujem na výsledku sporu a pod., hodnotí sa prípadný
dopad výsledku sporu na záujem svedka, napríklad dotknutie jeho hmotnoprávneho postavenia. Ak
by napríklad svedok v prípade úspechu jednej strany získal nejakú hmotnoprávnu výhodu, či lepšie

hmotnoprávne postavenie, môže to mať vplyv na celkovú vierohodnosť takéhoto svedka (pochopiteľne,
aj tu platí, že sa hodnotí celkový komplex vykonaných dôkazov, aj jednotlivý dôkaz v istej komplexnosti,
teda ani takáto prípadná výhoda nediskvalifikuje svedka absolútne, ale len v prípadnom kontexte
s ostatnými hodnotiacimi kritériami , ako aj v kontexte ostatných vykonaných a hodnotených dôkazov).
Ďalším kritériom je znalosť, kde sa hodnotí sa prípadná odbornosť svedka. Posledným kritériom je
neutralita, kde sa hodnotí sa celková (ne)zaujatosť svedka. Súd musí starostlivo vyhodnotiť prípadnú

zaujatosť svedka v kontexte ďalších kritérií doktríny RAVEN, ako aj v kontexte celkového vyznenia
výsluchu svedka – ako napríklad svedok reagoval na otázky protistrany, prípadne na dopĺňajúce otázky
sudcu v rámci tzv. materiálneho vedenia sporu a pod.

35. Čo sa týka úrovne zainteresovania svedkov na veci, tak takmer všetci svedkovia mali určitý vzťah

k obchodnej činnosti žalovaného, resp. k stranám sporu. Svedkyňa G. je dlhoročnou zamestnankyňou
žalovaného, svedok E. je jeho dlhoročným obchodným partnerom a majú dobrý priateľský vzťah. Svedok
D. je pôvodným veriteľom pohľadávky, ktorý ju odplatne postúpil na žalobcu za 3.500 eur, avšak podľa
vyjadrenia samotného svedka zvyšok peňazí za postúpenú pohľadávku má dostať po skončení sporu.
Potvrdil, že sa ocitol v ťažkej finančnej situácii, nemala prostriedky na zaplatenie súdneho poplatku,

preto sa dohodol so žalobcom, že on podá žalobu. Záujmom svedka, ako to sám výslovne uviedol,
je dostať sa k časti finančných prostriedkov, časť finančných prostriedkov by mala patriť žalobcovi za
jeho angažovanie. Svedok teda jednoznačne potvrdil svoj vlastný, záujem na výsledku konania, ktorý
sa má premietnuť do jeho majetkovej sféry, resp. hmotnoprávneho postavenia, čo v zásade nemusím
skresľovať výpovednú hodnotu svedeckej výpovede (hodnovernosť výpovede je potrebné posudzovať

komplexne aj podľa ďalších kritérií, ako aj v súvislosti s inými vykonanými dôkazmi).

36. Súd ďalej posudzoval konzistentnosť výpovedí svedkov, teda či vierohodnosť ich výpovedí
nenarúšajú logické, skutkové alebo iné vnútorné rozpory. Výpoveď svedkov G., E. P. H. súd hodnotí
ako konzistentnú, vnútorne nerozpornú. Uvedení svedkovia vypovedali konzistentne, neprotirečili si

vo svojich výpovediach (t.j. neuviedli tvrdenie, ktoré následne vo výpovedi popreli iným, opozitným
tvrdením), svedkyňa G. aj pri opakovanom výsluchu vypovedala o podstatných okolnostiach konštantne.
Ak strana žalobcu namietala výpoveď uvedenej svedkyne ako nedôveryhodnú a v časti nepravdivú, súd
sa s týmto nestotožnil. Žalobca spochybňuje jej dôveryhodnosť tým, že keď jej údajne nebola známa
pomerne rozsiahla činnosť žalovaného týkajúca sa strojov na výrobu tabakových výrobkov, nemôže

s určitosťou tvrdiť, aká bola ekonomická kauza sporných platieb. V zásade svedkyňa „s určitosťou
netvrdí“, ale vypovedá, čo vnímala vlastnými zmyslami, spravidla bezprostredne. V tomto zmysle sa aj
svedkyňa vyjadrovala, že jej bolo povedané, že ide o peniaze, ktoré potrebuje pôvodný veriteľ previesť
zo Švajčiarska, ďalej že si ju zavolali na stretnutie, že bude posielať peniaze naspäť na konkrétne
účty, ktoré jej napísal C. (pojednávanie dňa 30.06.2023), resp. že mala vedomosť, že platby, ktoré

preposielala, boli C. peniaze zo J., ktoré následne týmto trom dámam preposielala (pojednávanie dňa
16.02.2024). Hodnotenie, či svojou výpoveďou s istotou niečo potvrdila, je úlohou súdu. Čo sa týka
nepravdivosti výpovede svedkyne v časti, že neeviduje bankové finančné operácie medzi žalovaným
a p. D. v súvislosti s iným právnym (obchodným) vzťahom, ani tu súd nezistil rozpor s inými výpoveďami
svedkov, resp. žalovaného. Z výpovedí svedkov H., D. a žalovaného vyplýva, že žalovaný mal v obchode

s repasovaním strojov na tabakové výroky akúsi funkciu garanta financií, resp. spoľahlivosti obchodných
partnerov – obchodných spoločností svedka D. a svedka H.. Žalovaný nebol ani ako fyzická osoba
ani prostredníctvom obchodných spoločností do obchodu priamo zapojený (v zmysle, že by niečo
nakupoval, predával, vykonával opravy, repasovanie a pod), teda táto činnosť sa v prvom rade nemala
prejaviť v jeho prípadnom účtovníctve, ktoré viedla svedkyňa. Úlohou žalovaného bolo skoncentrovať

získané finančné prostriedky u seba a následne ich poskytnúť na ďalší obchod. Ďalej svedok H. potvrdil,
že žalovanému väčšinou poskytoval peniaze v hotovosti v jeho kancelárii (v hotovosti išla polovica
prostriedkov, milión eur). Žalovaný uvádzal, že D. poslal peniaze H., ten mu ich doniesol a potom ich dali
na účet (ani žalovaný netvrdil, že prevádzal alebo odosielal nejaké platby), pričom účet nešpecifikoval– či išlo o jeho účet alebo o iný účet a kto tam tie prostriedky vložil. Zároveň svedkyňa G. potvrdila, že
bežne robila aj vyššie vklady na účty. Zhrnúc vyššie uvedené nemožno konštatovať, že svedkyňa G.
vypovedala nepravdivo.

37. Žalobca na pojednávaní namietal výpoveď svedka p. E. v zmysle, že bezprostredne pred jeho
výpoveďou cez prestávku mal byť stranou žalovaného oboznámený o obsahu svedeckej výpovede
svedka D.. Súd nevie zhodnotiť, či k tvrdenému konaniu naozaj došlo, avšak svedok E. sa vo svojej
výpovedi žiadnym spôsobom nevyjadroval k predtým uvádzaným skutočnostiam svedkom D., preto

nemožno konštatovať, že výpoveď svedka bola ovplyvnená informáciami o obsahu výpovede iného
svedka.

38. Čo sa týka výpovede svedka D. z pohľadu konzistentnosti, jeho výpovede a vyjadrenia obsahujú
vnútorné rozpory. Tu súd považuje za potrebné poukázať na to, že pri hodnotení výpovede
svedka nemožno oddeliť osobu pôvodného veriteľa od osoby svedka. Inak povedané, svedok bol

účastník právnych vzťahov, o ktorých sa vedie daný spor, ako aj iných súčasne realizovaných
obchodných vzťahov, preto mohol poskytnúť ucelený obraz o podstatných skutočnostiach. Svedok však
produkoval tvrdenia poznačené veľkými rozpormi, zmenou argumentácie, resp. zemnou tvrdení, ktoré
sa nedopĺňajú, naopak niekedy sú v protiklade. Na pojednávaní dňa 20.09.2023 na otázku, či pozná
osoby H. F., H. E., E. A., uviedol, že H. F. pozná dobre, ale nie osobne, je to manželka jeho obchodného

partnera, o ostatných počul, sú to kamarátky jeho obchodných partnerov. V rámci svojej prvej výpovede
sa nijakým spôsobom nevyjadroval k platbám na účty týmto osobám. Následne potom, ako bol zo strany
žalobcu oboznámený o procesnej obrane žalovaného (t.j. že žalovaný uhradil pôžičku na tieto účty
z dôvodu, že mu svedok tieto osoby a účty oznámil), svedok v mailovej komunikácii zo septembra 2023
uviedol, že H. F. C. províziu od žalovaného z obchodu medzi jeho spoločnosťou a nejakou slovenskou

spoločnosťou. Čo sa táka H. P. E., k týmto uviedol, že sú priateľky žalovaného a jeho spoločného
obchodného partnera a možno chce žalovaný svedkovi účtovať nejaký dlh medzi ním a obchodným
partnerom. Nasledujúci deň svedok mailom uviedol žalobcovi, že našiel dokumenty k prevodom p. H.
a E. a zaslal žalobcovi darovacie zmluvy. V januári 2024 svedok uvádzal, že v obchode s tabakovými
strojmi sa so žalovaným a p. H. od počiatku dohodol, že provízie budú prevedené od žalovaného

z jeho súkromného účtu uvedeným osobám (svedok H. toto na pojednávaní nepotvrdil, uviedol, že nemá
vedomosť o vyplácaní platieb týmto osobám). Vo vzťahu k predloženým darovacím zmluvám sa svedok
pôvodne vyjadroval, že nevie, čo má byť dôvodom darovania medzi žalovaným a obdarovanými, neskôr
tvrdil, že malo ísť o provízie (ktoré sa mali označiť ako dar z dôvodu nižších daní) a zmluvy sám svedok
dať vypracovať. Rozpory a zmeny v tvrdeniach, na ktoré poukázal súd, diskvalifikujú výpoveď svedka D.

z hľadiska jej dôveryhodnosti, čo je znásobené jeho priamym ekonomickým záujmom na výsledku sporu.

39. Výpovede svedkov G. a E. boli konzistentné, vierohodné, navzájom súladné. Obaja svedkovia
potvrdili tvrdenia žalovaného, že p. D. potreboval previesť finančné prostriedky zo švajčiarskej banky,
obaja potvrdili, že boli prítomní pri rokovaniach. Obaja potvrdili, že poskytnuté prostriedky boli splácané

na účty v D. a v H. na základe pokynov pôvodného veriteľa. Svedkyňa konkrétne popisovala, ako
jej p. D. dával konkrétne pokyny na platby. Jej tvrdenia ohľadom označovania platieb korešpondujú
s predloženými výpismi z účtu, keď najprv platby označovala poznámkou DD a raz C. a po tomto bola
upozornená, aby dávala do poznámky poklon alebo dar v anglickom jazyku. Svedok E. potvrdil, že mu
p. D. potvrdil, že peniaze mu boli vrátené. Obaja svedkovia potvrdili, že sa realizovalo viacero stretnutí

za prítomnosti žalovaného a svedkov E., G. a D.. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že svedok D.
vypovedal o týchto skutočnostiach značne rozdielne, nikdy nemal rokovať za prítomnosti iných osôb, len
žalovaného, nikdy tam nebol prítomný svedok E. (pripustil, že bol raz prítomný pri stretnutiach ohľadom
strojov na tabakové výrobky), ani svedkyňa G., nikdy sa s ňou nestretol, iba raz neskôr, keď riešil kúpu
motorového vozidla od žalovaného. Vzhľadom na takto rozporné výpovede súd po zhodnotení výpovede

svedkov považuje z dôvodov uvádzaných vyššie za vierohodné výpovede svedkov G. a E. a z nich pri
zisťovaní skutkového stavu vychádzal.

40. Dôkazy priame aj nepriame hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom prihliada ku všetkému, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane

toho, čo uviedli účastníci konania. Výsledky hodnotenia dôkazov umožňujú súdu dospieť k záveru o
pravdivosti skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania, ak na ich základe je možné nadobudnúť istotu
o tom, že sa táto skutočnosť naozaj stala, bez toho, aby o tom nemohli byť rozumné pochybnosti.41. Nebolo sporné, že medzi pôvodným veriteľom a žalovaným došlo k poskytnutiu pôžičky (finančných
prostriedkov, ktoré majú byť vrátené) a že žalovaný dlh uznala zaviazal sa ho vrátiť do 31.10.2021 na
účet veriteľa. Súd má na základe vykonaného dokazovania za preukázané, po zhodnotení dôkazov

jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, že následne (po uznaní dlhu) došlo k zmene obsahu záväzku
v spôsobe splnenia dlhu - platobnom mieste (§ 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a žalovaný splnil
svoj dlh tým, že na základe pokynov veriteľa poskytol peňažné prostriedky na veriteľom určené účty.
Žalovaný tak uniesol dôkazné bremeno v preukázaní splnenia dlhu tak, ako sa na tom s veriteľom
dohodli.

42. K ostávajúcim argumentom žalobcu súd uvádza, že samotné vyhlásenia prijímateliek platieb, že
tieto prijímali v mene spoločnosti pôvodného veriteľa (M&D ADRIATIC d.o.o.), nevyvracajú tvrdenia
žalovaného, že malo ísť o úhradu pôžičky. Tieto vyhlásenia preukazujú len to, že uvádzané osoby
prijímajú platby v mene spoločnosti pôvodného veriteľa. Vyhlásenia nijakým spôsobom neobsahujú
uvedenie alebo zdôvodnenie právneho dôvodu plnení, resp. kauzy. V zásade strana žalobcu predložila

dôkazy a tvrdila, že sám pôvodný veriteľ dal presné pokyny žalovanému na uhrádzanie platieb. V tejto
súvislosti nie je možné opomenúť meniacu sa argumentáciu žalobcu, vyplývajúcu z takto predkladaných
tvrdení pôvodného veriteľa, ktorý sa k platbám v prospech tretích osôb a ani k týmto osobám spočiatku
nevyjadroval (prvý výsluch pôvodného veriteľa ako svedka), neskôr na dopyt žalobcu predložil tvrdenia
o províziách vyplácaných jednej osobe a vo vzťahu k ďalším dvom osobám tvrdenia o dare žalovaného

týmto osobám podporené darovacími zmluvami. Napokon podľa posledného tvrdenia darovacie zmluvy
predstavovali len zastretý právny úkon, ktorý mal slúžiť ba účely zníženia dane (poplatku) a v skutočnosti
malo ísť o zaplatenie provízií. Pôvodný veriteľ teda prekladal rozporné tvrdenia k darovacím zmluvám,
ktoré mu od počiatku boli známe, pričom sám ich mal vypracovať za pomoci srbského advokáta,
čo potvrdila svedkyňa G., keď uviedla, že doniesol USB a z neho zmluvy vytlačila (nedá súdu

nespomenúť, že podpisy žalovaného na darovacích zmluvách boli overené s notárskou doložkou, ktorá
nebola pravá; v konaní nebolo preukázané, kto osvedčovaciu doložku do zmlúv pripojil, na nepravú
doložku však upozornil žalovaný, pričom osvedčenie podpisu bolo potrebné na účely preukázania
darovania v D., čo potreboval preukazovať pôvodný veriteľ, žalovaný nikde zmluvy nepredkladal, ani
nimi nedisponoval; pôvodný veriteľ sám skoncipoval darovacie zmluvy, ktoré nezodpovedali skutočnosti,

nakoľko k darovaniu nedošlo a ani nemalo dôjsť a žalovaný potvrdil, že účelom darovacích zmlúv bolo
vyhnúť sa riadnemu plateniu dane – preto potom je namieste pochybovať o výpovednej hodnote listín
predkladaných pôvodným veriteľom).

43. Pokiaľ pôvodný veriteľ tvrdí, že platby od žalovaného nie sú úhradou dlhu, ale vyplácaním provízií za

obchodovanie so strojmi na tabakové výrobky, žalobca (resp. pôvodný veriteľ) v tomto smere nepredložil
logické a ucelené tvrdenia, ako mal tento mechanizmus provízií fungovať. Nebolo sporné, že takýto
obchod prebiehal. Spoločnosti FLEXTRONICS s.r.o. a NETKONN s.r.o., za ktoré vystupoval svedok H.,
mali zhodnotiť kúpené stroje a následne za vyššiu cenu predať (toto bola úloha svedka H. – výpoveď
svedka na pojednávaní) . Ak teda platby mali predstavovať provízie pre pôvodného veriteľa, resp. jeho

spoločnosť, ako to naznačuje žalobca (čo by aj naznačovali vyhlásenia 3. osôb), prečo by finančné
prostriedky získané predajom boli uložené na súkromný účet žalovaného a komplikovane posielané ako
dary fyzickým osobám v prospech spoločnosti pôvodného veriteľa, keď by si tieto provízie z osobného
účtu mohol pôvodný veriteľ vybrať od žalovaného priamo (bez daní a poplatkov). Ďalšia otázka je, prečo
potom pôvodný veriteľ pri druhej svedeckej výpovedi uvádza, že mu vyhovovalo, že boli vyplávané

z osobného účtu žalovaného ako dar, čo bolo dôležité pre klienta, ktorému takto výplatu sľúbil (teda sám
uvádza, že provízie mali ísť tretím osobám). Nič nebránilo žalobcovi (resp. pôvodnému veriteľovi), aby
najneskôr pri oboznámení pôvodného veriteľa s procesnou obranou žalovaného (mailom v septembri
2023) predložiť jasnú a logickú argumentáciu, o aké provízie malo ísť, ako boli získané a ako a prečo
vyplácané spôsobom, ktorý teraz tvrdí strana žalobcu.

44. V súvislosti s uvádzanými platbami na účty tretích osôb sa súd nestotožňuje s argumentom
žalobcu, že žalovaný nepreukázal mandátny alebo poukážkový vzťah pri plnení z majetku fyzickej
osoby – pôvodného veriteľa záväzky jeho obchodnej spoločnosti. Toto tvrdenie je tvrdením žalobcu, nie
žalovaného. Žalovaný nikde netvrdil, že ním uvádzanými platbami platiť záväzky spoločnosti pôvodného

veriteľa.

45. Napokon žalobca namietal plnenie o vyššej výške zo strany žalovaného, t.j. že vrátil viac, ako
si požičal. Pôvodný veriteľ potvrdil, že dal žalovanému pokyny na úhradu všetkých platieb. Tvrdeniežalovaného, že mal na pokyn pôvodného veriteľa previesť z jeho peňazí (zo J.) finančné prostriedky
na iný účet a tieto už nepostačovali, preto ich pôvodný veriteľ doplnil v hotovosti, preukázané nebolo.
Ak však mal súd preukázané (svedkami), že platby žalovaného predstavovali plnenia dlhu pôvodnému

veriteľovi a poskytnutá suma bola vyplatená, potom táto skutočnosť (plnenie vo väčšom rozsahu) na
zánik dlhu nemá vplyv. Súd sa stotožňuje so žalovaným v jeho argumente, že iný právny titul platieb
(ako úhrada dlhu) preukázaný nebol, resp., že by mal žalovaný voči pôvodnému veriteľovi (alebo jeho
obchodnej spoločnosti) iný dlh ako z prevedených prostriedkov zo J..

46. Čo sa týka ekonomického dôvodu, prečo mali byť platby poukazované na účet tretích osôb na
základe pokynu pôvodného veriteľa, tento v konaní nebol dôveryhodne preukázaný. Nie je vylúčené,
že tieto platby súviseli s obchodovaním so strojmi na tabakové výrobky, (časová súvislosť by bola
daná), čo však nevylučuje, že tieto ekonomické záujmy pôvodný veriteľ riešil platbami z vlastných
finančných prostriedkov, ktoré boli prevedené zo švajčiarskeho účtu. Súd opakovane zdôrazňuje, že
žalobca hodnoverne nepreukázal, čo mali predstavovať uvedené platby, ale najmä nepreukázal, že

to bol iný záväzok žalovaného (ako splatenie pôžičky), ku ktorému sa žalovaný zaviazal popri vrátení
poskytnutých peňazí zo J., čo v rámci posudzovania dôkazného bremena zaťažovalo žalobcu (za stavu,
keď žalovaný svoje skutkové tvrdenia preukazoval výpoveďami svedkov a sám pôvodný veriteľ po
zmene argumentácie potvrdil vydávanie pokynov na realizáciu platieb).

47. Na základe vyššie uvedených záverov súd dospel k záveru, že žalovaný preukázal, že svoj záväzok
vrátiť poskytnuté sumy pôvodným veriteľom, splnil, čím došlo k zániku dlhu, a preto súd žalobu zamietol.

48. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane
náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže bol v konaní úspešný žalovaný, súd mu priznal

náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

49. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

8C/58/2022

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu

sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.