Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 30, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5319203125
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:5319203125.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členiek

senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: E. E., X..
XX.XX.XXXX, L. B. X. L. XXX, B. X. L., zast.: JUDr. Milan Szőllőssy, advokát, so sídlom Mlynská
28, Košice, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom
Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, zast.: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo
nábrežie 8/A, Bratislava, o zaplatenie 23.378,10 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18. apríla 2023, č.k. 9C/2/2020-131, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti
žalovanému zaplatenia sumy 23.378,10 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spojenej s úhradou
liečebných a cestovných nákladov žalobcu v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia vzniknutého v
príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 29.10.2012; žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

2/ V dôvodoch napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukázal na skutkové zdôvodnenie žaloby,
ktoré žalobca vymedzil tak, že v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou utrpel ťažké zranenia
spočívajúce v mnohopočetných úrazových zmenách zahrňujúcich poranenia orgánov telesných dutín,
poranení mäkkých tkanív, krvácaniu do lebečnej dutiny, zlomenine priečneho pravostranného výbežku
7. krčného stavca, zlomeninám 2. - 5. rebra vpravo v oblasti zadnej strany trupu a 1. rebra vľavo, taktiež
v mieste zadnej strany trupu, zlomenine hrudnej kosti a poranení pľúc. V dôsledku týchto poranení sa
žalobca podrobil dlhodobej liečbe, pričom je zdravotne ťažko poškodený a odkázaný na pomoc inej

osoby. Pre zachovanie jeho zdravotného stavu je nevyhnutné neustále liečenie, ako i absolvovanie
rehabilitačnej liečby.

3/ Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou zo dňa 27.11.2019
a listinnými dôkazmi, a to najmä s Dohodou o urovnaní zo dňa 12.09.2016, doloženými bločkami a
faktúrami a z vykonaného dokazovania skutkovo zistil, že žalobca zaplatil za bližšie neurčené lieky,
vitamíny, paplón, zdravotné ponožky, čaje, olej a zdravotné pomôcky. Z faktúry č. 2018/12 zistil, že

odberateľovi L. E. bola fakturovaná suma 21.793,45 eur za stavebné a terénne práce pri zhotovení
chodníkov a parkovacej plochy. Z dohody o urovnaní z 12.09.2016 podľa súdu prvej inštancie vyplýva,
že jej súčasťou bolo jednorazové odškodnenie aj budúcich nárokov v zmysle § 449 a OZ, vrátane
budúcich nákladov spojených s liečením podľa § 449 ods. 1 OZ, ktorých úhrady sa žalobca domáha vtomto konaní. Na základe dohody o urovnaní bolo žalobcovi vyplatených celkovo 379.000,- eur. Podľa
čl. 1 bod 5 dohody sa urovnanie týka všetkých uplatnených, ako aj budúcich právnych nárokov podľa
akýchkoľvek právnych predpisov poškodeného E. E. vzniknutých v dôsledku dopravnej nehody zo dňa

29.10.2012, a to na odškodnenie - bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle § 444 OZ
a vyhlášky č. 440/2001 Sb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v príslušnom
znení. Urovnanie podľa Dohody sa ďalej týka náhrady straty na zárobku počas práceneschopnosti a
po skončení práceneschopnosti /renta/ podľa § 445 a nasl. OZ, vecnej škody a účelných nákladov
spojených s liečením podľa § 449 OZ. Urovnanie podľa dohody sa zároveň v zmysle § 449a OZ považuje

za dohodu o jednorazovom, úplnom a konečnom odškodnení akýchkoľvek budúcich nárokov podľa §
445 až § 449 OZ poškodeného E. E.Á..

4/ Za tohto skutkového stavu, právne odkazujúc na § 39, § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, § 442 ods. 1 a
3, § 449 ods. 1 a 3, § 449a, § 574 ods. 2 a § 585 ods. 1 a 2 OZ súd prvej inštancie skonštatoval, že
žalobca si uplatňuje liečebné a cestovné náklady. Zhrnul, že v konaní nebolo sporné, že k poškodeniu

zdravia žalobcu došlo pri dopravnej nehode zo dňa 29.10.2012 v súvislosti s vedením vozidla, v ktorom
sa žalobca nachádzal ako spolujazdec, poisteného u žalovaného podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Sporným v konaní podľa súdu prvej inštancie bolo to, či má žalobca na uplatnené náklady nárok
z dôvodu, že dňa 12.09.2016 došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzavretiu dohody o urovnaní,

ktorá sa týkala i účelných nákladov spojených s liečením v zmysle § 449 OZ, a súčasťou ktorej
bolo aj jednorazové odškodnenie budúcich nárokov v zmysle § 449a OZ. Poukázal v tejto súvislosti
na to, že predmetná dohoda bola individuálne dojednaná, strany ju podpísali slobodne a vážne, jej
obsahu porozumeli a žalobca bol navyše zastúpený advokátom. Súd prvej inštancie vysvetlil, že prijatím
zákona č. 188/2006 Z.z. sa ustanovenia Občianskeho Zákonníka o nárokoch z poškodenia zdravia

doplnili o nový § 449a, a síce o možnosť, aby sa oprávnený a povinný dohodli na jednorazovom
odškodnení budúcich nárokov. Podľa dôvodovej správy k návrhu zákona prijaté ustanovenie malo
odstrániť pochybnosti, či podľa dovtedy platného práva bolo možné, aby sa oprávnený a povinný
dohodli na jednorazovom odškodnení budúcich nárokov (tzv. kapitalizácia). Dohoda o jednorazovom
odškodnení by sa tak mala týkať niektorých nárokov, konkrétne nároku na stratu na zárobku počas

práceneschopnosti,odškodneniastratynazárobkuposkončenípráceneschopnosti,stratynadôchodku,
pozostalostnej úrazovej renty, nákladov spojených s liečením a nákladov spojených s pohrebom.
Obsahom dohody je dojednanie o úplnom a konečnom vyporiadaní medzi oprávneným a povinným.
Súd prvej inštancie sa nestotožnil v tejto súvislosti s argumentáciou žalobcu, že predmetná dohoda
je s poukazom na § 574 ods. 2 OZ neplatná, nakoľko sa v nej žalobca vzdáva práv, ktoré môžu

vzniknúť až v budúcnosti. Dospel k záveru, že predmetná dohoda spĺňa obsahové i formálne náležitosti
a jasne z nej vyplýva vôľa zmluvných strán úplne a konečne vysporiadať všetky nároky žalobcu v
spojení s dopravnou nehodou zo dňa 29.10.2012. Dodal, že žalobca nepreukázal, že na náklady,
ktoré mu vznikli po podpísaní dohody, a ktorých úhrady sa v tomto konaní od žalovaného domáha,
nemohol v čase jej podpisu pomýšľať, nakoľko poznal svoj zdravotný stav a už v čase negociácie

dohody bolo zrejmé, že z titulu poškodenia zdravia mu budú celoživotne vznikať liečebné náklady,
ktoré mohol po dôslednom uvážení kvantifikovať tak, aby pokryli jeho potreby i do budúcna. Zhrnul,
že sa zo strany žalobcu nejednalo o ľahkovážne a neuvážené konanie, keď sa so žalovaným dohodol
v zmysle § 449a OZ na úplnom a konečnom odškodnení akýchkoľvek budúcich nárokov podľa § 445
až § 449 OZ, a preto nároky, ktoré si uplatnil v predmetnom konaní, posúdil ako konečne vyporiadané

a jednorazovo odškodnené v zmysle dohody o urovnaní zo dňa 12.09.2016. Pre úplnosť súd prvej
inštancie dodal, že žalobca si liečebné a cestovné náklady uplatňoval priebežne od podania žaloby,
avšak bez konkrétnej špecifikácie, keď sa obmedzil len na vymenovanie nákladov a ich cenu, pričom
súd prvej inštancie v konaní nedisponoval žiadnymi potvrdeniami ošetrujúceho lekára, tak aby vedel
vyhodnotiť, či vynaloženie liečebných nákladov súviselo s liečbou sporného úrazu. V tomto kontexte

potom vysvetlil, že nie je úlohou súdu nahrádzať žalobcom neunesené dôkazné bremeno, zasahovať
do zásady rovnosti sporových strán a kontradiktórnosti konania a tiež hypotetizovať o možnej účelnosti
a spojitosti týchto výdavkov s liečením žalobcu, bez ohľadu na skutočnosti vyplývajúce z predložených
dôkazov. Aj z tohto pohľadu preto považoval uplatnený nárok za nepreukázaný. Napokon súd prvej
inštancie uviedol, že nevykonal dôkaz vypočutím svedka k realizovaným stavebným úpravám, ktoré

navrhol žalobca až na pojednávaní, s poukazom na § 153 C.s.p., nakoľko žalobca, v spore zastúpený
advokátom, mal z pohľadu procesnej ekonómie dostatok času a príležitostí navrhnúť dokazovanie
podstatne skôr, ako až na pojednávaní, a preto súd prvej inštancie tento návrh na doplnenie dokazovania
zamietol. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.5/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že
žalovanému, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov

konania v celom rozsahu.

6/ Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Dôvodil, že mu súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a
jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal mu nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania v rozsahu 100 %. Úvodom odvolania žalobca zrekapituloval obsah podanej žaloby a dôvody,
pre ktoré súd prvej inštancie túto žalobu zamietol. Ďalej argumentoval, že prvoinštančný súd nesprávne

interpretovalaaplikoval§449aOZ.Konštatoval,žecitovanéustanoveniehovoríovyporiadaníbudúcich
nárokov a nie o vyporiadaní budúcich práv, pričom tieto pojmy nie sú totožné. Vysvetlil, že nárok je
zložkou subjektívneho práva a možno ho označiť za také štádium realizácie subjektívneho práva, v
ktorom možno vymáhať a vynútiť plnenie zodpovedajúcej právnej povinnosti. Na základe uvedeného
potom ustálil, že pojem budúci nárok v § 449a OZ nemožno zamieňať s pojmom budúce právo. S

poukazom na § 574 ods. 2 OZ zhrnul, že v zmysle § 449a OZ je možné vzdať sa len budúcich nárokov
ohľadom práv, ktoré už v čase uzavretia dohody existovali, ale ešte neboli nárokovateľné. Takáto dohoda
sa však podľa žalobcu nemôže vzťahovať na budúce nároky týkajúce sa práv, ktoré v čase dohody ešte
neexistovali, nakoľko by bola v zmysle § 574 ods. 2 OZ neplatná. V tejto súvislosti citoval z dôvodovej
správykzákonuč.188/2006Z.z.,ktorýmsameníadopĺňazákonč.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnom

poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov, podľa ktorej je zrejmé, že zákonodarca mal v úmysle pokryť
touto právnou úpravou možnú dohodu na kapitalizácii budúcich príjmov vo forme dôchodku a nie iných
práv na náhradu škody, ktoré eventuálne môžu vzniknúť v budúcnosti. Mal potom za to, že takýto zámer

je vyjadrený aj v čl. II. predmetnej dohody, z ktorého vyplýva, že predmetnou dohodou boli vyrovnané
všetky práva, ktoré v tom čase existovali, resp. budúce nároky z práv, ktoré v čase uzavretia dohody
už existovali. Nakoľko si potom žalobca podanou žalobou uplatnil nároky z práv na náhradu liečebných
nákladov, ktoré vznikli až po uzatvorení predmetnej dohody, tak táto dohoda sa na nich nevzťahuje.
Záverom žalobca vytkol súdu prvej inštancie, že nevypočul v konaní navrhnutú svedkyňu L. E.. Mal za

to, že tento návrh predložil v súlade so zákonnou koncentráciou konania podľa § 154 C.s.p., pričom
táto svedkyňa by sa z časových dôvodov ani nemohla dostaviť na pojednávanie v Bratislave, pretože sa
neustále stará o žalobcu. Jej výsluch by preto musel vykonať dožiadaný súd, čo by beztak vyžadovalo
nariadenie ďalšieho pojednávania. Uzavrel, že výsluch svedkyne mal podrobne preukázať účelnosť
jednotlivých vynaložených nákladov.

7/ Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez potreby nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Súd prvej inštancie
vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil správne skutkový stav veci a vec aj

v nosných dôvodoch správne právne posúdil.

8/ Žalobcov podstatný argument v odvolaní spočíval v tvrdení, že súd prvej inštancie nesprávne
interpretoval a aplikoval § 449a OZ, keď mal za to, že dohoda o úplnom a konečnom vyporiadaní
budúcich nárokov sa vzťahuje len na budúce nároky ohľadom práv, ktoré už v čase uzavretia dohody

existovali, ale ešte neboli nárokovateľné (nie o vysporiadaní budúcich práv), pričom uplatnené liečebné
náklady vznikli až po uzavretí predmetnej dohody. V tomto kontexte potom svoju argumentáciu rozšíril
aj o tvrdenie, že takto kapitalizované nároky sa môžu uplatniť len vo forme dôchodku. V tejto súvislosti
namietal nesprávne skutkové zistenia, ako aj nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie.

9/ Podľa § 449 OZ pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením. Predpokladom
vzniku nároku na náhradu nákladov v zmysle ust. § 449 ods. 1 OZ je: a/ došlo ku škode na zdraví,
za ktorú škodca zodpovedá, b/ k vynaloženiu nákladov už došlo, c/ náklady, ktoré boli vynaložené, sú
spojené s liečením poškodeného. Zákon (§ 449 OZ) viaže nárok na náhradu nákladov spojených sliečením s predpokladom, že ide o náklady, ktoré boli vynaložené v spojení s liečením poškodeného,
teda, že medzi nákladmi a liečbou (alebo aspoň s udržaním existujúceho zdravia) je príčinná súvislosť.
Podľa ustálenej súdnej praxe sa za náklady spojené s liečením poškodeného považujú náklady spojené

s prilepšením na strave, náklady na diétne stravovanie, náklady spojené s rehabilitáciou, úhradou za
lieky alebo ortopedické pomôcky, náklady na ošetrovateľa ale aj náklad príbuzných poškodeného, ako
napr. náklady spojené s návštevou poškodeného v liečebnom zariadení. Vyžaduje sa, aby išlo o náklady,
ktoré boli účelne vynaložené. Vzhľadom na formuláciu hypotézy právnej úpravy, účelnosť vynaloženia
nákladov bude v zásade závislá od hodnotenia konkrétnej situácie súdom. Právo na náhradu nákladov

má ten, kto ich vynaložil. Za náklady spojené s liečením sa však nepovažujú náklady, ktoré vzniknú po
ustálení zdravotného stavu poškodeného.

10/ V kontexte vyššie uvedeného (ods. 10/) je potom úplne zrejmé, že stavebné a terénne práce
pri zhotovení chodníkov a parkovacej plochy s dodávkou materiálov (viď Faktúra č. 2018/12 zo dňa
26.04.2018 na sumu 21.793,45 eur - na č.l. 13) nie sú náklady spojené s liečením v zmysle § 449

ods. 1 OZ a preto nemôžu byť z tohto právneho titulu žalobcovi hradené. Vyššie označená platba za
stavebnéaterénneprácebymohlabyť,zasplneniazákonnýchpodmienok,nárokomhradenýmvoforme
štátneho peňažného príspevku na úpravu bytu, rodinného domu a garáže na bezbariérovú stavbu,
na odstraňovanie bariér, úpravy vstupu a prístupu do rodinného domu, ktoré uľahčia premiestňovanie
osôb s ŤZP, a to v zmysle zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého

zdravotného postihnutia. Pokiaľ ide o túto časť žalobného nároku, je v uvedenom kontexte následne
nielenže nedôvodná ale najmä bezpredmetná polemika žalobcu obsiahnutá v odvolaní, týkajúca sa
právnejterminológie(právo,nárok),akoajjehoargumenty vovzťahukprávnymdôsledkom uzatvorenej
Dohody o urovnaní v spojení s ustanoveniami § 449a OZ a § 574 OZ.

11/ Podľa § 574 ods. 1 Obč. Zák. „Veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva
alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda sa musí uzavrieť písomne“. Podľa ods. 2 „Dohoda, ktorou sa niekto
vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná“. Aplikačnej praxi robí ťažkosti otázka
výkladu pojmu „vzdanie sa práva vopred“. Pod vzdaním sa práva je treba pritom rozumieť vzdanie
sa práva ako k celku už v existujúcom záväzkovom vzťahu. Nemožno ho vykladať v tom zmysle, že

zmluvné strany nemôžu za trvania záväzkového vzťahu modifikovať predmet plnenia, teda dohodnúť
ešte pred vznikom práva iné právne dôsledky. Podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. 32 Odo 1/2002 „z
ust. § 574 ods. 2 OZ vyplýva, že sa možno vzdať len tých práv, ktoré v čase uzavretia dohody existujú,
pričom sa nemožno platne vzdať majetkových práv, o ktorých nie je známe, či v budúcnosti vzniknú,
ani tých, ktoré čase uzavretia dohody ešte nevznikli (napríklad právo na náhradu škody). Najvyšší

súd ČR v rozhodnutí sp. zn. 29 Odo 645/2001 vyslovil, že „neplatnosť vzdania sa budúcich práv na
základe dohody podľa ust. § 574 ods. 2 OZ môže nastať len ohľadom tých práv (budúcich nárokov),
ktoré vzniknú na základe zákona alebo zmluvy, popr. iných právnych skutočností, pričom vznik týchto
práv (nárokov) je založený obligatórne. Avšak tam, kde zákon umožňuje odchylnú úpravu, t.j. dohodu
medzi účastníkmi, ktorou možno určitú úpravu modifikovať alebo ju aj vylúčiť, nemožno takúto dohodu

kvalifikovať ako dohodu o vzdaní sa budúcich práv (nárokov) a teda dohodu neplatnú“. Za zmienku
stojí aj rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28 Cdo 1227/2007, podľa ktorého „je potrebné ust. § 574 ods.
2 OZ vykladať vo svetle rozhodujúcej zásady súkromného práva, ktorou je zásada autonómie vôle,
teda možnosti osoby vlastnou vôľou ovplyvňovať a určovať svoje postavenie v právnych vzťahoch
(zvlášť v takých záväzkových právnych vzťahoch, kde sa prejavuje zásada zmluvnej voľnosti). Len

pri rešpektovaní autonómie vôle je možné najlepšie realizovať spoločenské a ekonomické záujmy
subjektov práva. Obmedzenie autonómie vôle, ktoré je, o.i. obsiahnuté aj v kogentnom ustanovení §
574 ods. 2 OZ v právnom poriadku demokratického a právneho štátu, kde sloboda jedinca je štátom
garantovaná, nie však poskytovaná (viď čl. 8 Listiny základných práv a slobôd), prichádza do úvahy
len vtedy, kedy by jej dôsledné uplatňovanie viedlo k založeniu, či prehlbovaniu prirodzenej nerovnosti

medzi subjektami právnych vzťahov napr. u spotrebiteľských zmlúv, kedy na jednej strane vystupuje
spotrebiteľ (slabšia strana) a na druhej dodávateľ (profesionál). Za takýto verejný záujem nie je ale
možné považovať ochranu veriteľa pred jeho vlastným nerozvážnym konaním, osobitne potom ak sa
jedná o subjekt práva, ktorý je dostatočne vybavený na to, aby svoje vážne rozhodnutia vopred a
dôkladne zvážil so všetkou odbornosťou. Takúto ochranu nemá a nemôže mať na mysli ustanovenie

§ 574 ods. 2 Obč. Zák., nakoľko by naopak a paradoxne zakladalo nerovnosť medzi subjektami
súkromnoprávneho vzťahu.“12/ Pokiaľ ide o samotnú Dohodu o urovnaní zo dňa 12.09.2016 uzatvorenú medzi žalobcom a jeho
rodinnými príslušníkmi (v zastúpení splnomocneným advokátom) na jednej strane a žalovaným na
strane druhej, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ustanovenie § 449a OZ („Budúce nároky

podľa ustanovení § 445 až 449 možno odškodniť jednorazovo na základe písomnej dohody o ich
úplnom a konečnom vyporiadaní medzi oprávneným a povinným.“) predstavuje vyporiadanie budúcich
nárokov una tantum (iba jedenkrát). Netýka sa nárokov, ktoré sú vyplácané jednorazovo, ale len nárokov
upravených v ustanoveniach § 445 až 449 OZ (s výnimkou jednorazového vyrovnania podľa § 447b
Obč. Zák.). Citované zákonné ustanovenie sa tak vzťahuje aj na jednorazové odškodnenie tzv. budúcich

nákladov spojených s liečením (§ 449 OZ), teda aj nákladov vo zvyšnej žalobcom v tejto žalobe
uplatnenej časti (1.584,65 eur). Keďže zákon výslovne umožňuje takúto dohodu uzavrieť, nie je možné
ju vyhodnotiť ako neplatný právny úkon pre jeho rozpor so zákonom (§ 39 OZ). Prvoinštančný súd teda
dospel k správnemu právnemu záveru, že pokiaľ sporové strany uzatvorili dňa 12.09.2016 dohodu o
úplnom a konečnom vyporiadaní budúcich nárokov, táto sa vzťahuje aj na žalobou uplatnené liečebné
náklady. Žalobca s odkazom na dôvodovú správu k zákonu č. 188/2006 Z.z., ktorým bol do Občianskeho

zákonníka zavedený inštitút dohody o úplnom a konečnom vyporiadaní budúcich nárokov dôvodí, že
zákonodarca mal v úmysle pokryť touto právnou úpravou len možnú dohodu na kapitalizácii budúcich
príjmov vo forme dôchodku a nie iných práv na náhradu škody. Žalobca však opomína, že znenie ust.
§ 449a OZ celkom jasne a zrozumiteľne pokrýva aj budúce nároky liečebných nákladov (§ 449 OZ) ,
teda aj nároky na touto žalobou uplatnené náklady na lieky (antihistaminikum Prothazin, analgetikum

Flector, neuroleptikum Haloperidok...), ako aj za ortopedické pomôcky (ponožky), ostatné zdravotnícke
pomôcky, ako aj rehabilitáciu.

13/ Žalobca ďalej v odvolaní argumentuje, že dohoda v zmysle § 449a OZ pokrýva len nároky týkajúce
sa práv, ktoré už v čase uzatvorenia dohody existovali. Odvolací súd sa ani s touto argumentáciou

nestotožňuje, pretože odporuje samotnému zmyslu citovanej právnej normy. Ratio legis predmetnej
právnej úpravy je predsa dohoda strán na úplnom a konečnom vyporiadaní sporných nárokov
vyplývajúcich zo škodovej udalosti, v konkrétnom prípade z dopravnej nehody zo dňa 29.10.2012.
Uzatvorenie takejto dohody má medzi stranami odstrániť akúkoľvek spornosť, pričom vyplatením
takéhoto jednorazového odškodnenia aj smerom do budúcnosti (čo má byť zohľadnené v konečnej

finančnej čiastke) sa všetky dohodou dotknuté nároky, vyplývajúce zo škodovej udalosti, považujú za
vysporiadané. Ako bolo uvedené už vyššie, zmyslom tohto inštitútu je odstrániť spornosť a predísť
zbytočnému rozmnožovaniu sporov do budúcna súvisiacich s dodatočným vyčíslovaním a uplatňovaním
si ďalších nárokov vzniknutých v súvislosti s takouto škodovou udalosťou. Súd prvej inštancie potom
správne poukázal na to, že žalobca v čase uzatvárania predmetnej dohody bol zastúpený advokátom,

vedomý si svojho zdravotného stavu, ako i nevyhnutnosti konštantne sa do budúcna podrobovať
liečbe, rehabilitáciám. Rovnako nie je možné stotožniť sa v tejto súvislosti s argumentáciou žalobcu,
že predmetná dohoda zo dňa 12.09.2016 v čl. II. presne špecifikovala, že strany urovnávajú práva
a povinnosti, ktoré sú predmetnom súdnych konaní špecifikovaných v bode 1 čl. I. tejto dohody, a
teda nemožno ju aplikovať aj na dodatočné liečebné náklady vzniknuté až po podpise predmetnej

dohody. Žalobca však opomína čl. I. bod 5. tejto dohody, podľa ktorého sa urovnanie týka všetkých
uplatnených, ako aj budúcich právnych nárokov podľa akýchkoľvek právnych predpisov žalobcu, medzi
ktorými sú uvedené aj účelné náklady spojené s liečením podľa § 449 OZ. Z takto formulovaného článku,
podľa názoru odvolacieho súdu, nad mieru akýchkoľvek pochybností vyplýva jednoznačný zámer ako
žalovaného, tak aj žalobcu, vysporiadať si do budúcna jednorazovo v dohode označené sporné nároky,

ktoré vznikli do dňa uzatvorenia tejto dohody, ako aj tie, ktoré môžu vzniknúť v budúcnosti.

14/ Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie nesprávne procesne postupoval, keď nevypočul
ním navrhnutú svedkyňu L. E., čím porušil právo žalobcu na spravodlivý proces, čo zároveň spôsobilo
tzv. inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vo všeobecnosti k týmto

odvolacím námietkám odvolací súd uvádza, že za´sada´m spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 ods.
1 U´stavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane za´kladny´ch lˇudsky´ch pra´v a slobo^d zodpoveda´
pozˇiadavka, aby su´dmi urobene´ skutkove´ zistenia a prijate´ pra´vne za´very boli riadne (dostatočne)
a zrozumitelˇne (logicky) odo^vodnene´. V pra´ve na spravodlivy´ proces je obsiahnuta´ aj dˇalsˇia u
´stavna´ za´sada (čl. 47 ods. 3 U´stavy SR a čl. 6 C.s.p.), a to „rovnostˇ zbrani´“ v civilnom konani´, ktora

´ vsˇeobecne zahr´nˇa tiezˇ rovnostˇ bremien, ktore´ su´ na strany sporu kladene´, a ktore´ nesmie bytˇ
neprimerane´ (IV. U´S 468/2018). Z pra´va na spravodlivy´ su´dny proces vyply´va aj podlˇa Euro´pskeho
su´du pre lˇudske´ pra´va povinnostˇ su´du zaoberatˇ sa u´činne na´mietkami, argumentmi a na´vrhmi
na vykonanie do^kazov stra´n s vy´hradou, zˇe maju´ vy´znam pre rozhodnutie (Kraska c. Sˇvajčiarskozo dňa 29. apri´la 1993, II. U´S 410/06). V su´lade s touto judikatu´rou u´stavne´ho su´du najvysˇsˇi´ su
´d v rozhodnutiach sp. zn. 4Cdo/100/2018 a 5Cdo/202/2018 vyslovil, zˇe procesne´mu pra´vu u´častni
´ka navrhovatˇ do^kazy zodpoveda´ povinnostˇ su´du nielen o vzneseny´ch na´vrhoch (a do^kazoch)

rozhodnu´tˇ,aletiezˇ,pokialˇimnevyhovie,vosvojomrozhodnuti´odo^vodnitˇ,prečo,zaky´chdo^vodov
tak neurobil. Nevyhovenie do^kazne´mu na´vrhu strany sporu mozˇno zalozˇitˇ len tromi do^vodmi.
Prvy´m je argument, podlˇa ktore´ho tvrdena´ skutočnostˇ, ku ktorej overeniu alebo vyvra´teniu je
navrhnuty´ do^kaz je bez relevantnej su´vislosti s predmetom konania; dˇalsˇi´m je argument, podlˇa
ktore´ho do^kaz neoveri´/nevyvra´ti tvrdenu´ skutočnostˇ, čizˇe vo va¨zbe na toto tvrdenie nedisponuje

vypovedacou potenciou. Nakoniec treti´m je nadbytočnostˇ do^kazu, t.j. argument, podlˇa ktore´ho určite
´ tvrdenie, ku ktore´mu overeniu alebo vyvra´teniu je do^kaz navrhovany´, bolo uzˇ doterajsˇi´m konani
´m bez do^vodny´ch pochybnosti´ overene´ alebo vyvra´tene´. Ak tieto do^vody zistene´ neboli, su´d by
postupovalvrozporesčl.46ods.1ačl.48ods.2U´stavySR,ktore´garantuju´prestranusporuu´stavne
´ pra´vo na spravodlivy´ proces, čizˇe ta´to do^kazna´ vada (tzv. opomenute´ do^kazy) takmer vzˇdy
zalozˇí nielen nepresku´matelˇnostˇ vydane´ho rozhodnutia pre nedostatok do^vodov, ale su´časne

tiezˇ jeho protiu´stavnostˇ (Najvysˇsˇi´ su´d SR, sp. zn. 4Cdo/10/2020). V tejto súvislosti potom nebolo
potrebné vypočuť navrhovanú svedkyňu, ktorá by sa, podľa odvolacej argumentácie žalobcu, vyjadrila
k účelnosti jednotlivých vynaložených nákladov. Súd prvej inštancie totiž primárne ustálil nedôvodnosť
samotného základu uplatneného nároku. Naviac, ako odvolací súd zistil z obsahu spisu, navrhovaná
svedkyňa je súdom ustanovenou opatrovníčkou žalobcu, ktorá za žalobcu vykonáva právne úkony.

Za splnenia ostatných zákonných podmienok by na relevantné preukázanie príčinnej súvislosti medzi
nákladmi na lieky a liečbou poškodeného aj odvolaciemu súdu chýbala objektívna lekárska správa
ošetrujúceholekára,ktoroubysapreukázalajednakúčelnosťvznikutýchtonákladovapríčinnásúvislosť
so zdravotným stavom poškodeného (žalobcu). Takýto dôkaz však žalobca v konaní neprodukoval.
Odvolací súd preto v tejto súvislosti konštatuje správnosť postupu súdu prvej inštancie, ktorý nevykonal

žalobcom navrhnutý výsluch svedkyne, a aj tieto odvolacie námietky vyhodnotil ako irelevantné.

15/ Sumarizujúc vyššie uvedené možno uzavrieť, že podstatná časť z uplatňovaného nároku žalobcu
(vo výške 21.793,45 eur) nie je z právneho hľadiska liečebným nákladom; v konaní nebolo preukázané,
že uplatnené náklady spojené s liečením vynaložil žalobca účelne a v príčinnej súvislosti s jeho liečbou;

naviac ide o nárok, ktorý je vysporiadaný Dohodou o urovnaní zo dňa 12.09.2016.

16/ Vzhľadom na vyššie uvedené obsah odvolania žalobcu nebol spôsobilý spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených,
a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

17/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. a
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p tak, že plne procesne úspešnému žalovanému nárok na ich náhradu
nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli (žalovaný sa k odvolaniu žalobcu
nevyjadril).

18/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je:

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v

tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada
(§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).

V Bratislave, dňa 30.08.2024

JUDr. Zuzana Kučerová
predsedníčka senátu
(sudca spravodajca)

JUDr. Michaela Frimmelová
členka senátu

Mgr. Jana Janics Bajánková
členka senátu