Uznesenie Judgement was issued on Friday, October 18, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 5S/79/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724101055
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:0724101055.1

Uznesenie

4 5S/79/2024

Správny súd v Bratislave vo veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova
1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpeného: Tkáč & Partners, s.r.o., advokátska
kancelária, so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53929691,

proti žalovanému: Okresný úrad Topoľčany, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Nám.
Ľ. Štúra 1738, 955 40 Topoľčany, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-
TO-OCDPK-2024/006412-003 zo dňa 13. 05. 2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe zo dňa 10. 07. 2024, takto

r o z h o d o l :

4 5S/79/2024

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 10. 07.
2024 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 10.
07. 2024 (ďalej len „žaloba“) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TO-
OCDPK-2024/006412-003 zo dňa 13. 05. 2024 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“), ktorým došlo

k zamietnutiu odvolania žalobcu a k potvrdeniu stavebného povolenia obce Horné Obdokovce č.
ŠSÚ XXXX/XXX-X-007 zo dňa 23. 01. 2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) o povolení stavby
Modernizácia farmy dojníc Horné Obdokovce, stavebný objekt SO 07 – Obslužné komunikácie, na
pozemkoch parc. č. 435/2, 435/20, 435/61, 435/61, 435/62 v katastrálnom území A. B., stavebníkovi
Poľnohospodárske družstvo Horné Obdokovce, Horné Obdokovce č. 3, 956 08 Horné Obdokovce, IČO:
00 205 150.

2. Súčasťou žaloby (bod 5.) bol aj návrh na priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. a) zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) (ďalej len
„návrh“). Žalobca v úvode návrhu konštatoval, že v dôsledku rozhodnutia prvostupňového orgánu hrozí
závažná ujma a iný nenapraviteľný následok, pričom priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s
verejným poriadkom. Žalobca uviedol, že princípy právnej bdelosti (vigilantibus iura scripta sunt – práva

patria bdelým), princípy prevencie a princíp predbežnej opatrnosti, je v súvislosti s ochranou životného
prostredia potrebné prepojiť s inštitútom odkladného účinku správnej žaloby podľa § 184 a nasl. SSP. Ich
použitie nastáva podľa žalobcu aj vtedy, ak hrozí závažná ujma na životnom prostredí, pretože vzhľadom
na dĺžku súdnych konaní v oblasti životného prostredia sa v praxi stáva, že pokiaľ sa rozhodnutie orgánu
verejnej správy zruší pre nezákonnosť, je takéto rozhodnutie už medzičasom zrealizované. Žalobca
v tejto súvislosti skonštatoval, že práve orgány verejnej správy sa spoliehajú na prezumpciu správnosti

vlastných rozhodnutí, čím dochádza niekedy k zneužívaniu tohto princípu na vydávanie arbitrárnych
a nezákonných rozhodnutí. Aby nedošlo podľa žalobcu k nenávratnému vylúčeniu jedného z uvedenýchprincípov je potrebné, aby princíp zákonnosti dočasne ustúpil princípu predbežnej opatrnosti, ktorý je
založený na materiálnom ohrození životného prostredia. Formalistické bazírovanie správnych súdov
na uvedenom princípe prezumpcie správnosti rozhodnutí má podľa žalobcu za následok porušovanie

práva verejnosti na priaznivé životné prostredie. Žalobca ďalej poukázal na fakt, že v prípade priznania
odkladného účinku správnej žalobe nejde o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej a súd ho môže
podľa § 189 SSP i bez návrhu zrušiť, ak sa následne preukáže, že dôvody naň neboli dané alebo
ak následne odpadli. Nepriznanie odkladného účinku v danej veci by znamenal nezvratný zásah do
životného prostredia a k jeho nenávratnému poškodeniu. Žalobca v závere návrhu so zreteľom na

povinnosť poznania vplyvov realizovanej činnosti a ústavného práva na priaznivé životné prostredie
žiadal priznať žalobe odkladný účinok.

3. K žalobe a k návrhu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným správnemu súdu dňa 26.09.2024,
kedy spolu s vyjadrením bol doručený aj na vec sa vzťahujúci administratívny spis č. OU-
TO-OCDPK-2024/006412-003. Vo vyjadrení žalovaný opísal vydanie prvostupňového rozhodnutia

a rozhodnutia žalovaného. Následne uviedol, že po vyžiadaní si administratívneho spisu Okresnou
prokuratúrou Topoľčany a následným doručením protestu prokurátora voči rozhodnutiu žalovaného
dňa 06. 08. 2024 vydal rozhodnutie č. OU-TO-OCDPK-2024/008375-005, ktorým podanému protestu
vyhovel a zrušil rozhodnutie žalovaného.

4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5.Podľa§185písm.a)SSPsprávnysúdmôže,akosobitnýpredpisneustanovujeinak,nanávrhžalobcu
a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým

výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

6. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Rozhodnutie o priznaní alebo nepriznaní odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a)
SSP nie je rozhodnutím vo veci samej a následky z neho plynúce nie sú konečné a nezmeniteľné.
Možno konštatovať, že jeho charakter je predbežný. Ide o možnosť, nie povinnosť súdu priznať podanej

žalobe odkladný účinok. Posudzuje sa tu možnosť vzniku ujmy na strane žalobcu v prípade ponechania
účinku napadnutého rozhodnutia vydaného žalovaným. Jeho ďalším účelom je „zmrazenie“ právnych
následkov už existujúceho, resp. platného a právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej
správy. Možnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe rozhodnutím správneho súdu je plne
ovládaná dispozičnou zásadou. Návrh by mal okrem všeobecných náležitostí obsahovať aj dostatočnú

identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP. Pri dôvode
týkajúcom sa písm. a) § 185 by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny
dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere
aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia (obdobne aj uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 468/2018, zo dňa 04.12.2018, bod 17 a sp. zn. II. ÚS 457/2022, zo

dňa 13.10.2022, bod 7, príp. aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 158/2020,
zo dňa 16.04.2020, bod 18).

8. Nevyhnutnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku je splnenie povinnosti žalobcu tvrdiť
a preukázať hrozbu závažnej ujmy, pričom sa od neho očakáva dostatočne určité a individualizované

tvrdenie a vysvetlenie, v čom konkrétne takáto ujma spočíva a tiež uvedenie jej rozsahu. Rovnako je
nutné, aby žalobca svoje tvrdenia, ktorými odôvodňuje priznanie odkladného účinku aj riadne doložil
(obdobne aj uznesenia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 2 As 218/2015 zo dňa
24.09.2015, bod 5, príp. sp. zn. 6 Afs 247/2021 zo dňa 10. 09.2021, bod 7) .

9. Hrozba závažnej ujmy nesmie byť len hypotetická, musí byť priama, nie nepatrná a musí mať
závažný dopad. Musí ísť o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalobcu, ďalšieho účastníka
konania, osoby zúčastnenej na konaní, príp. o hrozbu spojenú s nastolením nezákonného stavu.
Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledkutrvania účinkov priamo hrozil alebo už nastal. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či
iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia žalovaného. Pokiaľ by súd rozhodoval o návrhoch
na priznanie odkladného účinku žalobe alebo kasačnej sťažnosti paušálne, tak by ho priznával vždy,

pokiaľ by finančná situácia toho kto návrh na priznanie odkladného účinku podáva bola negatívne
ovplyvnená vzhľadom na výkon rozhodnutia správneho orgánu, čím by sa poprel zmysel priznania
odkladného účinku. Základným zmyslom odkladného účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie
účinku právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie
stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia správneho orgánu bola

konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu
hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (obdobne aj
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Sžfk/24/2017, zo dňa 13. júna 2018, bod
14 a 15 a uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sžk/14/2019, zo dňa
26. januára 2022, bod 34).

10. Správny súd so zreteľom na citovanú rozhodovaciu činnosť pristúpil k posudzovaniu dôvodnosti
návrhu. Podstata žalobcovej argumentácie spočívala v tvrdeniach o prednosti princípov prevencie
a predbežnej opatrnosti ako materiálnej ochrany životného prostredia, ktoré ak by neboli priznaním
odkladného účinku aplikované, došlo by k nenávratnému poškodeniu životného prostredia.

11. Žalobcom prezentované tvrdenia správny súd vyhodnotil ako všeobecné teoretické východiská pre
aplikáciu jednotlivých princípov práva životného prostredia. Okrem predmetných tvrdení ale žalobca
neuviedol skutočnosti o hroziacej ujme, škode, príp. iných nenapraviteľných následkoch, teda neuviedol
dôvody, ktoré správny súd posudzuje pri rozhodovaní o priznaní odkladného účinku správnej žaloby
podľa § 185 SSP. Zároveň žalobca v návrhu neprezentoval akékoľvek skutkové tvrdenia súvisiace

s okamžitým výkonom rozhodnutia žalovaného alebo súvisiace s jeho bezprostrednými účinkami,
resp. následkami (povinnosť tvrdiť) spolu s dôkazmi, ktoré by tieto tvrdenia preukazovali (povinnosť
preukázať). Zo strany žalobcu preto nedošlo k naplneniu základných obsahových náležitostí návrhu
predpokladaných citovanou judikatúrou (ods. 7 uznesenia). V tejto súvislosti považoval správny súd za
potrebné dodať, že inštitút odkladného účinku správnej žaloby je výnimočnej povahy, a jeho úlohou nie

len vo všeobecnosti oddialiť účinky napadnutého právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bez
toho, aby na to boli nastolené relevantné dôvody.

12. V súlade s citovanou rozhodovacou činnosťou najvyšších súdnych autorít správny súd dodáva, že
od rozsahu vymedzenia dôvodov v návrhu závisí aj samotný rozsah odôvodnenia rozhodnutia súdu

o odkladnom účinku správnej žaloby.

13. V kontexte žalobcových tvrdení o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného súd uvádza, že v danom
štádiu konania sa nie je možné zaoberať otázkami, ktoré spadajú do fázy konečného rozhodnutia o veci
samej.

14. Otázky prípadného rozporu priznania odkladného účinku s verejným záujmom správny súd
neskúmal, pretože žalobca v návrhu primárne neuviedol a nepreukázal existenciu hrozby značnej škody,
závažnej ujmy alebo iného nenapraviteľného následku, ako prvej zákonnom stanovenej kumulatívnej
podmienky.

15. Správny súd na základe vyjadrenia žalovaného preskúmal aj na vec sa vzťahujúci administratívny
spis. Zo žurnalizovaných listín spisu bolo zistené, že žalovaný svojim rozhodnutím č. OU-TO-
OCDPK-2024/008375-005 zo dňa 06. 08. 2024, právoplatným dňa 22.08.2024, zrušil na základe
predchádzajúceho protestu prokurátora, doručeného žalovanému dňa 10. 07. 2024, svoje rozhodnutie,

ktoré je predmetom prieskumu v súčasnom prebiehajúcom konaní. Táto skutočnosť mala vplyv aj na
posudzovanie samotného návrhu, keďže žalobca žiadal pozastavenie účinkov rozhodnutia žalovaného,
ktoré po podaní žaloby následne stratilo účinnosť.

16. So zreteľom na konštatované závery a v konaní nastolené právne skutočnosti správny súd návrh

žalobcu podľa § 188 SSP zamietol.

17. Toto uznesenie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).Poučenie:

4 5S/79/2024

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].