Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, January 14, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/97/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814010192
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5814010192.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudkýň JUDr.

Evy Kyselovej a Mgr. Anny Mihálikovej, na verejnom zasadnutí konanom 14. januára 2025 prejednal
odvolanie odsúdeného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 6T/98/2014 z 11.9.2024
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.
zn. 6T/98/2014 z 11.9.2024.

Na podklade § 322 ods. 3 Tr. por., § 405b ods. 1 druhá veta Tr. por., § 405a ods. 1, ods. 2 Tr. por., §

405d ods. 2 Tr. por., § 84 Tr. zák., pri nedotknutom výroku o vine
z rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 6T/98/2014 z 24.11.2016, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 3To/31/2017 z 8.6.2017, v dôsledku zániku trestnosti činu

zrušuje vo výroku o treste

rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 6T/98/2014 z 24.11.2016, v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 3To/31/2017 z 8.6.2017, ktorým bol odsúdenému A. B., nar. X.X.XXXX
v C., trvale bytom C., D., E. F. XXX, t.č. vo výkone trestu v ÚVV a ÚVTOS Ilava, pre pokračujúci zločin
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. v bodoch 1/ až 7 a pre pokračujúci prečin úverového
podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. v bodoch 8/ a 9/ Tr. zák., uložený podľa
§ 221 ods. 3, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 37 písm. m), § 38 ods. 4 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 7 (sedem) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody
zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa
§ 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste uložený odsúdenému rozsudkom Okresného súdu Námestovo,

sp. zn. 4T/115/2012 zo dňa 7.10.2014, ktorým mu bol za trestný čin úverového podvodu podľa § 222 ods.
1 Tr. zák. uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov so zaradením na výkon
trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad,

a odsúdenému A. B., nar. X.X.XXXX v C., trvale bytom C., D., E. F. XXX, t.č. vo výkone trestu v ÚVV

a ÚVTOS Ilava,

len pre pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák., s poukazom na § 138
písm. j) Tr. zák., v bodoch 1/-7/

u k l a d áPodľa § 221 ods. 3 Tr. zák. účinného do 6.8.2024 (ďalej len Tr. zák.), § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2
Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. primeraný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. z r u š u j e výrok o treste uložený odsúdenému rozsudkom Okresného súdu

Námestovo, sp. zn. 4T/115/2012 zo dňa 7.10.2014, ktorým mu bol za trestný čin úverového podvodu
podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov so
zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Námestovo napadnutým rozsudkom, sp. zn. 6T/98/2014 z 11.9.2024 podľa § 405b ods. 1
druhá veta Tr. por., § 405d ods. 1, ods. 2 Tr. por., s použitím § 84 Tr. zák. v dôsledku zániku trestnosti
činu, zrušil len vo výroku o treste za skutky pod bodmi 1/ až 9/ rozsudok Krajského súdu Žilina, sp. zn.
3To/31/2017 zo dňa 8.6.2017, ktorým bol odsúdenému A. B., nar. X.X.XXXX v C., trvale bytom C., D.,
E. F. XXX, t.č. vo výkone trestu v ÚVV a ÚVTOS Ilava, pre pokračujúci zločin podvodu podľa § 221 ods.

1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. v bodoch 1/ až 7 a pre pokračujúci prečin úverového podvodu podľa § 222
ods. 1 Tr. zák. v bodoch 8/ a 9/, uložený podľa § 221 ods. 3, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 37 písm. m),
§ 38 ods. 4 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 7 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol odsúdený na výkon trestu odňatia slobody
zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil

výrok o treste uložený rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 4T/115/2012 zo dňa 7.10.2014,
ktorým mu bol za trestný čin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov nepodmienečne so zaradením na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,

stratili podklad,

a súčasne s poukazom na právoplatne uznaný výrok o vine rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.
zn. 6T/98/2014 zo dňa 24.11.2016, ktorý zostal týmto rozhodnutím nedotknutý, odsúdenému A. B., nar.
X.X.XXXX v C., trvale bytom C., D., E. F. XXX, t.č. vo výkone trestu v ÚVV a ÚVTOS Ilava, len pre

pokračujúci zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. v bodoch 1/ až 7, uložil podľa
§ 221 ods. 3 Tr. zák., § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 37 písm. m), § 38 ods. 4 Tr. zák. súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 7 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd odsúdeného
na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa
§ 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste uložený rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp. zn.

4T/115/2012 zo dňa 7.10.2014, ktorým mu bol za trestný čin úverového podvodu podľa § 222 ods.
1 Tr. zák. uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov nepodmienečne so
zaradením na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,

stratili podklad.

Zo zápisnice o verejnom zasadnutí z 11.9.2024 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení
a poučení o opravnom prostriedku odsúdený uviedol, že podáva odvolanie proti rozsudku, a to proti
výroku o treste. V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojej obhajkyne poukázal na to,

že výška trestu nezodpovedá skutočnosti, že podľa aktuálneho znenia Trestného zákona zanikla nielen
trestnosť činov v bodoch 1/, 3/, 4/, 6/,7/, za ktoré bol uznaný vinným v pôvodnom rozsudku Okresného
súdu Námestovo, sp. zn. 6T/98/2014 zo dňa 24.11.2016. Škoda pri každom z uvedených skutkov je
nižšia ako škoda malá, t.j. nižšia ako 700,- eur. Je toho názoru, že každý čiastkový útok má spĺňať všetky
znaky skutkovej podstaty trestného činu, a teda aj výšku škody. Trvá na tom, že vzhľadomna výrazný časový odstup jednotlivých skutkov nemožno voči nemu vyvodzovať trestnú zodpovednosť
za pokračovací trestný čin, pretože pri jednotlivých čiastkových útokoch absentuje objektívna stránka
a jej súčasť následok. Trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov je neprimerane vysoký aj

s poukazom na aktuálnu trestnú sadzbu stíhaných skutkov, kde vo vzťahu k páchateľom trestných činov,
ktorí sú posudzovaní podľa novelizovaného Trestného zákona za rovnakú trestnú činnosť, sa cíti byť
znevýhodnený. Trest uložený napadnutým rozsudkom považuje za neprimerane prísny nielen vzhľadom
na namietaný zánik trestnosti opísaných skutkov, ale aj skutočnosť, že prvostupňový súd síce konštatuje
zánik trestnosti skutkov pod bodmi 8/ a 9/ a napriek tomu uvedené nezohľadnil pri ukladaní trestu a tento

ponechal v pôvodnej výške, t.j. v hornej polovici modifikovanej trestnej sadzby. Okresný súd nezohľadnil
časový odstup od spáchania trestných činov, ktoré sa stali v priebehu roku 2013. Obžalovaný navrhol,
aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por., nakoľko napadnutým
rozsudkom bolo porušené ustanovenie Trestného zákona, v odvolaní namietaný zánik trestnosti pri
skutkoch 1/, 3/, 4/, 6/, 7/ a uložený trest je neprimeraný.

Obžalovaný v odvolaní, ktoré odôvodnil sám, poukázal na to, že okresný súd mal rozhodnúť o zániku
trestnosti aj pod bodmi 1/, 3/, 4/, 6/ a 7/, nielen v bodoch 8/ a 9/. Ani jeden zo skutkov (1/, 3/, 4/, 6/,
7/), ktoré sú kvalifikované ako pokračovací trestný čin podvodu, nepresiahol výšku škody nad 700,- eur.
Navrhol, aby krajský súd uložil súhrnný trest odňatia slobody len za skutky 2/ a 5/, a to v trestnej sadzbe
za prečin podvodu podľa

§ 221 ods. 1 Tr. zák. Zároveň poukázal aj na rozhodovania iných súdov o zániku trestnosti, pričom
v prípadoch podvodu ako pokračovací trestný čin s viacerými bodmi bol každý samostatne označený
ako zánik trestnosti, kde v bode nebola prekročená výška škody 700,-eur. Preto sa nestotožňuje
s napadnutým rozsudkom, lebo ten rozhodol úplne inak ako ostatné okresné súdy na Slovensku.

Krajský súd vykonal verejné zasadnutie po splnení zákonom stanovených podmienok (§ 293 ods. 3 Tr.
por., § 405d ods. 2 Tr. por.). Predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr. por.,
zistil, že odvolanie odsúdeného A. B. bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie
bolo podané oprávnenou osobou v súlade
s§307ods.1písm.b)Tr.por.,odvolaniespĺňanáležitosti§311ods.1,ods.2Tr.por.anedošlokvzdaniu

sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto
odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Odvolanie odsúdeného vyhodnotil ako nedôvodné.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd v rámci procesného postupu
rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por.,
najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods. 7, právo
na obhajobu - § 2 ods. 9, rovnosti (kontradiktórnosti) - § 2 ods. 14. Odvolací súd teda konštatuje, že

súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe v súlade so
všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.

V zmysle ust. § 405d ods. 1 Tr. por. na vyhotovenie rozhodnutia, jeho doručenie, opravný prostriedok
proti rozhodnutiu, opravu rozhodnutia podľa tohto dielu sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku a

o uznesení, ak v tomto diele nie je ustanovené inak.

V zmysle citovaného ustanovenia platí, že na vyhotovenie rozhodnutia, jeho doručenie, opravný
prostriedok proti rozhodnutiu a na opravu rozhodnutia podľa štvrtého oddielu ôsmej hlavy tretej časti
Trestného poriadku sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku a o uznesení, ak nie je ustanovené

inak. Odvolací súd zistil, že okresný súd postupoval dôsledne podľa § 405d ods. 2 Tr. por., keď v tejto
súvislosti odvolací súd uvádza, že vykonanie verejného zasadnutia je obligatórne v prípade, ak bol
odsúdenému uložený úhrnný trest alebo súhrnný trest (ako tomu bolo aj v prípade odsúdeného A.B.), pričom uvedené sa uskutoční za účasti odsúdeného, jeho obhajcu (z hľadiska existencie povinnej
obhajoby), ako aj prokurátora.

Nadriadený súd dospel k záveru, že odvolanie odsúdeného A. B. je nedôvodné, avšak došlo k formálnym
pochybeniam v napadnutom rozsudku prvostupňového súdu, pokiaľ ide o špecifikáciu Trestného
zákona, podľa ktorého prvostupňový súd ukladal odsúdenému primeraný súhrnný trest. Krajský súd
zároveň doplnil výrok o treste, nakoľko odsúdenému bol ukladaný primeraný súhrnný trest a tiež
bolo potrebné doplniť, že sa zrušuje výrok o treste aj rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp. zn.

6T/98/2014 zo dňa 24.11.2016, nakoľko okresný súd v napadnutom rozsudku zrušil len výrok o treste
rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 3To/31/2017 zo dňa 8.6.2017. Je nesporným faktom, že krajský
súd nerozhodoval ako súd prvej inštancie, ale ako súd odvolací.

Krajský súd postupoval dôsledne podľa § 405d ods. 2 Tr. por., v zmysle ktorého rozsudok sa vyhlasuje
vždy na verejnom zasadnutí.

Odvolací súd zistil, že prvostupňový súd postupoval dôsledne v zmysle § 405b ods. 1, veta druhá
Tr. por. a napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného
poriadku, a v tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na správne a vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku
prvostupňového súdu, s ktorým sa stotožňuje

a na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

V súvislosti s výrokom napadnutého rozsudku prvostupňového súdu o uložení primeraného súhrnného
trestu odsúdenému odvolací súd poukazuje na pochybenie okresného súdu, keď pri ukladaní nového
primeraného súhrnného trestu nešpecifikoval, podľa ktorého Trestného zákona postupoval, teda podľa

ktorého Trestného zákona bol nový primeraný trest ukladaný, hoci z odôvodnenia rozsudku je zrejmé,
že prvostupňový súd ukladal primeraný trest podľa Trestného zákona účinného v čase ukladania
pôvodného trestu. Toto pochybenie preto odvolací súd napravil. Pokiaľ ide o súvislosti spojené s
„primeraným“ trestom, odvolací súd dopĺňa, že v zmysle ust. § 405b ods. 1, veta druhá Tr. por.
súd v dôsledku zániku trestnosti rozsudkom zruší právoplatné rozhodnutie len vo výroku o treste, čo

znamená,ženikdynerušívýrokovine(aanižiadneinévýroky,napr.onáhradeškodyalebooochrannom
opatrení) a nie je oprávnený takýto výrok preskúmavať, prípadne skutok inak právne kvalifikovať (pokiaľ
ide o trestný čin, ktorého trestnosť nezanikla). Z hľadiska formulácie výroku o ukladaní primeraného
trestu by mal tento obsahovať aj poukaz na výrok o vine
(s ohľadom na predchádzajúci rozsudok). To znamená, že primeraný trest je v daných súvislostiach

ukladaný podľa toho trestného činu, zo spáchania ktorého bol odsúdený uznaný vinným (t.j. podľa
Trestného zákona účinného v čase ukladania pôvodného trestu).
Za primeraný trest možno v daných intenciách považovať aj rovnaký trest, ako bol uložený, nie však
trest prísnejší (čo má súvis s nemožnosťou prieskumu výroku o vine).

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že
v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je

nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu
prvého stupňa.

Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého rozsudku predstavuje dostatočný základ pre
jeho výrok (formálne pochybenia ktorého odvolací súd napravil), lebo súd prvého stupňa v potrebnej

miere vysvetlil, na základe akých právnych úvah rozhodol, a jasne odôvodnil svoje zistenia a závery.

Reagujúc na odvolacie námietky odsúdeného, smerujúce voči výroku o vine rozsudku, ktorého trestnosť
nezanikla, krajský súd zdôrazňuje, že z ust. § 405b ods. 1, veta druhá Tr. por. je zrejmé, že súd
v takýchto prípadoch zruší iba výrok o treste, súd nikdy nepreskúmava výrok o vine, a preto ani nemôže

preskúmavať výrok o vine, či inak právne kvalifikovať skutok ohľadne trestného činu, ktorého trestnosť
nezanikla. Pri nezaniknutých trestných činoch vina zostáva nedotknutá a konajúci súd do nej nemôže
vstupovať.Odsúdený v odvolaní predovšetkým namietal, že podľa jeho názoru zanikla aj trestnosť čiastkových
útokov pod bodmi 1/, 3/, 4/, 6/ a 7/ pôvodného rozsudku Okresného súdu Námestovo. sp. zn. 6T98/2014
zo dňa 24.11.2016, ktorým bol uznaný vinným

za pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák., a z tohto dôvodu má za to,
že novouložený trest okresným súdom je neprimerane prísny.

Odvolací súd v súvislosti s týmito odvolacími námietkami poukazuje na stanovisko
č. 26 trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo 16.4.2018 Tpj 57/2017, v zmysle ktorého pojem

pokračovacieho trestného činu, charakterizovaného v prvej vete § 122 ods. 10 Tr. zák. pokračovaním
v páchaní toho istého trestného činu, vystihuje v jeho podstate a hmotnoprávnych dôsledkoch druhá veta
dotknutého ustanovenia. Zákon tu ustanovuje, že trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje
ako jeden trestný čin. To platí napriek tomu, že ide o súhrn čiastkových konaní toho istého páchateľa
a súhrn nimi vyvolaných čiastkových následkov, ktoré (konania a následky) tvoria z procesného hľadiska
samostatné a samostatne stíhateľné skutky. Trestnosť čiastkových útokov, ak je daná kvalifikačná

rovnorodosť (pokračovanie v páchaní toho istého trestného činu) a ak sú splnené kritériá uvedené
v druhej časti druhej vety § 122 ods. 10 Tr. zák. (objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania
a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený
trestný čin), sa v zmysle prvej časti naposledy citovanej vety posudzuje ako jeden trestný čin.

Posúdenie„akojedentrestnýčin“znamenáajposúdenie„akojedennásledok“.Toznamená,ževjednote
(súhrne) sa posudzuje nielen konanie, ale aj následok pokračovacieho trestného činu. Až v súčte
súm zodpovedajúcich pri jednotlivých čiastkových útokoch výške škody alebo rozsahu činu, sa teda
posudzuje trestnosť celého „súskutčia“, kvalifikovaného ako pokračovací trestný čin. Nie je v dôsledku
uvedeného kvalifikačne relevantné, aká je výška škody alebo rozsahu činu pri ktoromkoľvek čiastkovom

útoku, ale až pri ich finálnom súčte. Od tejto okolnosti závisí, či vôbec pôjde o pokračovací trestný čin,
a ak áno, či pôjde o jeho posúdenie v rámci len základnej alebo kvalifikovanej skutkovej podstaty, resp.
v ktorom jej odseku – podľa výšky škody alebo rozsahu činu.

Vychádzajúc z uvedeného potom odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky odsúdeného, pokiaľ ide

ozániktrestnostičiastkovýchútokov1/,3/,4/,6/a7/uvedenýchvrozsudkuOkresnéhosúduNámestovo,
sp. zn. 6T98/2014 zo dňa 24.11.2016, ako nedôvodné a neakceptovateľné.

Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa si vytvoril dostatočný skutkový základ k rozhodnutiu o druhu
avýmeretrestu.Súdprvéhostupňaodôvodnilsvojeskutkovéaprávneúvahyvovzťahukvýrokuotreste,

s ktorými sa krajský súd stotožnil.

V súvislosti s namietanou neprimeranosťou uloženého trestu odvolateľom treba dodať, že záver
o primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu medzi legitímnym cieľom a zvoleným
prostriedkom jeho realizácie. Možno konštatovať, že páchateľa môže

so spravodlivosťou, a teda aj so spoločnosťou zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať
spôsobenému bezpráviu, z toho vyplýva, že v prípade, ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá
v treste prísnejšia ako bezprávie spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia,
ale zároveň uloženým trestom vznikne nové bezprávie – bezprávie voči neprimerane potrestanému
páchateľovi trestného činu. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na

nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac
rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý. Spravodlivý je vždy len primeraný
trest. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho
prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.

Krajský súd si osvojil aplikáciu hmotnoprávnych noriem, ktoré súd prvého stupňa použil pri rozhodovaní
o výmere nového primeraného súhrnného trestu, a stavu veci a zákonu zodpovedá aj výška uloženého
trestu.

Aj podľa odvolacieho súdu, reagujúc na odvolacie námietky A. B., prvostupňový súd uložil odsúdenému

za zbiehajúcu sa trestnú činnosť pre trestné činy, ktorých trestnosť v dôsledku novely Trestného zákona
nezanikla,primeranýtrest(hocirovnakýtrest)atentopovažujeajodvolacísúdzazákonný.Zaprimeraný
trest možno totiž považovať aj rovnaký trest, ako bol uložený pôvodným rozsudkom, nie však trest
prísnejší (čo má súvis s nemožnosťou prieskumu výroku o vine). Takto uložený súhrnný trest vo výmere7 rokov odsúdenému A. B. je trestom primeraným z dôvodu, že pôvodne mu bol ukladaný súhrnný trest
za tri zbiehajúce sa trestné činy (pokračovací zločin podvodu podľa
§221ods.1,ods.3písm.c/Tr.zák.,spoukazomna§138písm.j/Tr.zák.,pokračovacíprečinúverového

podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. a prečin úverového podvodu podľa
§ 222 ods. 1 Tr. zák. spáchaný formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. - vec Okresného
súdu Námestovo, sp. zn. 4T/115/2012), pričom trestnosť činu zanikla len
vo vzťahu k jednému, menej závažnému prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák.

Krajský súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že keďže odsúdený sa trestnej činnosti pod
bodmi 1/ až 7/ dopustil ešte predtým, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok
Okresným súdom Námestovo, sp. zn. 4T/115/2012 zo dňa 7.10.2014, ktorým mu bol za trestný čin
úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
30 mesiacov, boli splnené podmienky
na uloženie súhrnného trestu podľa § 42 ods.1 Tr. zák. za celú sa zbiehajúcu trestnú činnosť, t.j. za

viacčinný súbeh trestných činov, pričom vychádzal z absorpčnej zásady zakotvenej
v ust. § 41 ods. 1 Tr. zák. a súhrnný trest odňatia slobody sa ukladal podľa § 221 ods. 3 Tr. zák.,
pretože zločin podvodu je spomedzi všetkých zbiehajúcich sa trestných činov najprísnejšie trestným.
Zákonodarca pre trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 3 Tr. zák.
v čase rozhodovania o vine stanovil trestnú sadzbu od 3 do 10 rokov. Zároveň trest súd ukladal za

použitia asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., keďže jeden zo zbiehajúcich sa trestných
činov, ktoré boli spáchané viacerými skutkami (viacčinný súbeh), bol zločinom. Pri ukladaní trestu súd
obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a
priťažujúcich okolností. V prípade odsúdeného bola zistená iba priťažujúcu okolnosť, že pred spáchaním
trestného činu už bol za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zák.). Poľahčujúce okolnosti zistené

neboli. Okresný súd správne nevyhodnotil ako priťažujúcu okolnosť, že obžalovaný sa dopustil viacerých
trestných činov, keďže obžalovanému ukladal súhrnný trest za použitia ust. § 42 ods. 1, § 41 ods.
2 Tr. zák. Vzhľadom na vyššie uvedené okresný súd tak správne pri ukladaní trestu zvyšoval hornú
hranicu trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu najprísnejšie trestného (zločinu podvodu podľa
§ 221 ods. 3 Tr. zák.) o jednu tretinu a ukladal odsúdenému trest v upravenej trestnej sadzbe od 3

rokov do 13 rokov a 4 mesiacov. Aj krajský súd považoval trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov za
trest správny, zákonný a nie neprimeraný. Obžalovaný v čase pôvodného rozhodovania výroku o vine
a treste mal v registri trestov celkom 16 záznamov, pričom s výnimkou dvoch prípadov bol právoplatne
odsúdený za majetkovú trestnú činnosť. Aktuálne má odsúdený v registri trestov celkom 29 záznamov,
a to prevažne za majetkovú trestnú činnosť. K hodnoteniu osoby odsúdeného je potrebné pripomenúť,

že podľa odpisu z registra trestov bol už pred spáchaním súdených trestných činov osemkrát potrestaný
pre majetkovú trestnú činnosť (veci Okresného súdu Dolný Kubín, sp. zn. 3T/101/00, 3T/34/03,
2T/99/04, 4T/93/07, 4T/ 78/07, 2T/197/06, 5T/40/08 a Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 6T/10/10).
Uvedené odsúdenia nemali na odsúdeného prevýchovný vplyv. Tieto skutočnosti dokumentujú výraznú
spoločenskú neprispôsobivosť odsúdeného a jeho pohŕdavý postoj k normám a pravidlám slušného

správania, ale aj k základným hodnotám chráneným Trestným zákonom, z čoho vyplýva, že osobu
odsúdeného charakterizujú ako osobu mimoriadne náchylnú k protispoločenskej i protizákonnej činnosti.
Z týchto dôvodov aj krajský súd považoval, vzhľadom najmä na hodnotenie osoby odsúdeného, za
nevyhnutné mu uložiť trest v rovnakej výmere, t.j. vo výmere 7 rokov, ktorý odsúdenému zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň ochráni spoločnosť pred jeho protiprávnym konaním.

Ako už bolo vyššie uvedené, nový primeraný súhrnný trest bol odsúdenému A. B. ukladaný podľa
toho trestného činu, zo spáchania ktorého bol uznaný vinným, t.j. podľa Trestného zákona účinného
v čase ukladania trestu, a to trest súhrnný, za súčasného zrušenia výroku o treste uloženého skorším
rozsudkom v zmysle § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

Trestný poriadok predpokladá, že v takejto situácii (pri ukladaní primeraného trestu) súd zároveň
rozhodne o započítaní už vykonaného trestu, pokiaľ takéto započítanie je možné. Nie je však
nevyhnutné, aby predmetný výrok o (primeranom) treste obsahoval automaticky aj započítanie trestu,
keďže ide o proces pôsobiaci ex lege naviazaný na právoplatnosť takéhoto rozsudku. Po právoplatnosti

tohtorozsudkuprvostupňovýsúdozapočítaníužvykonanéhotresturozhodnesamostatnýmuznesením.

Odkazujúc v ostatnom na správne a vyčerpávajúce dôvody rozsudku prvostupňového súdu, na ktoré
v celom rozsahu odvolací súd odkazuje, nezistiac ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoréby boli takej povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného
prostriedku, a to dovolania na základe ust. § 371 ods. 1 Tr. por. alebo § 371 ods. 3 Tr. por., rozhodol
krajský súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.