Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/22/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121327034
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:6121327034.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov doc.

JUDr.PetraMolitorisa,PhD.aJUDr.AnnyKovaľovej,PhD.vprávnejvecižalobcu:Ing.P.H.T.,smiestom
podnikaniavT.,naul.O.č.XXXX/X,IČO:50669702,právnezastúpeného:Mgr.FrantiškomChocholom,
advokátom so sídlom vo Vranove nad Topľou, na ul. Kalinčiakovej č. 2729/10, proti žalovanej: MUDr.
H. V., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v V., na ul. R. č. XXXX/XX, právne zastúpenej: Mgr. Radovanom
Muzikom, advokátom so sídlom v Humennom, na ul. Štúrovej č. 30, o zaplatenie sumy 4.152,11 eur
s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 25.01.2024 č.k. 11C
57/2021-208, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Odmieta odvolanie proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške3.613,39eurspolusúrokomzomeškaniavovýške5%ročnezosumy3.613,39eurod09.12.2020
do zaplatenia. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo

vzťahu k žalovanej v rozsahu 74,04 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovanou
ako objednávateľom bola dňa 11.07.2020 uzatvorená zmluva o dielo v ústnej forme, ktorej predmetom
bolo vykonanie elektroinštalačných prác na stavbe rodinného domu žalovanej v obci S., okres V., za
dohodnutú hodinovú odmenu vo výške 13 eur za odpracovanú hodinu. Medzi zmluvnými stranami
došlo k dohode o cene diela, a to v podobe hodinovej odmeny vo výške 13 eur za 1 odpracovanú

hodinu, čo medzi stranami nebolo sporné a vyplýva to aj z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu
svedka P. P., ktorý túto dohodu medzi stranami potvrdil. Rovnako žalovaná za mesiace júl a august
2020 uhradila žalobcovi faktúry za vykonané práce v tejto výške hodinovej odmeny, čo nerozporovala,
čím potvrdila dohodu na cene. Medzi zmluvnými stranami nedošlo k dohode o konečnom termíne
realizácie týchto prác a ani spôsobu ich vykonávania, čo vyplynulo z tvrdení strán sporu i svedkov.
Žalovaná požadovala zhotovenie elektroinštalácie do 2 mesiacov, resp. do konca augusta, avšak
nepreukázala, že k takejto dohode medzi stranami aj skutočne došlo. Naopak, bolo preukázané, že

termín realizácie a spôsob, resp. rozsah prác, bol medzi zmluvnými stranami dohadovaný iba čiastkovo,
podľa vývoja ostatných stavebných prác, keďže žalovaná žalobcovi neposkytla projekt na vykonanie
elektroinštalačných prác. Nedodanie projektu zhodne potvrdili strany sporu i svedkovia. Žalobca od
počiatku tvrdil a vo svojej výpovedi to uviedol aj svedok P. P., že pri prvotnom stretnutí dňa 11.07.2020upozornili žalovanú, že práce nebude možné vykonať za 2 mesiace ako požadovala, ale najskôr
budú hotové do konca septembra 2020 v závislosti od ostatných stavebných prác, nevyhnutných
pre dokončenie elektroinštalácie (vymurovanie vnútorných stien, naplánovanie kuchyne, kamerového

systému, čističky odpadových vôd, a pod.). Uvedené vyplýva aj z doložených fotografi staveniska,
podľa ktorých technický stav stavby v mesiaci september 2020 neumožňoval vykonanie niektorých
elektroinštalačných prác. Táto skutočnosť bola preukázaná aj samotnou žalovanou tým, že v mesiaci
september 2020 trvala na ďalšom vykonávaní prác žalobcom a naďalej mu umožnila prístup na
stavenisko v mesiaci september i október 2020. Teda námietka omeškania prác na strane žalobcu nie je

dôvodná, keďže bola to práve žalovaná, ktorá neposkytla potrebnú súčinnosť na riadne vykonanie prác
žalobcom tak, aby boli podľa jej požiadavky dokončené čo najskôr.

3. Žalovaná od počiatku namietala kvalitu a rozsah vykonaných prác, avšak nijakým spôsobom
nekonkretizovala, ktoré práce neboli žalobcom vykonané a aké vady tieto práce mali. Zároveň si
vady diela u žalobcu nijako neuplatnila a nežiadala o ich nápravu v zmysle príslušných ustanovení

Občianskeho zákonníka. K týmto svojim tvrdeniam nepredložila žiadne dôkazy. Žalovaná tvrdila, že
elektroinštaláciu si dala dokončiť tretím subjektom, za čo riadne zaplatila a má o tom potvrdenia. Strany
sporu navrhovali za účelom určenia rozsahu, hodnoty a kvality elektroinštalačných prác vykonaných
žalobcom, vykonať znalecké dokazovanie. Následne boli strany súdom vyzvané na predloženie otázok,
na ktoré žiadajú v rámci znaleckého dokazovania zodpovedať, a najmä žalovaná bola vyzvaná na

predloženie listinných dôkazov v zmysle jej vyjadrenia, ktoré elektroinštalačné práce boli dokončené
tretím subjektom tak, aby znalec vedel posúdiť rozsah a hodnotu prác vykonaných iba žalobcom.
Žalovaná takéto dôkazy nepredložila počas konania a ani na výzvu súdu, naopak následne uviedla, že
tie nešpecifikované práce a vady boli urobené, resp. opravené svojpomocne. Súd preto následne na
pojednávaní dňa 24.01.2024 návrh právnych zástupcov žalobcu a žalovanej na vykonanie znaleckého

dokazovania zamietol, pretože z dovtedy vykonaného dokazovania a predložených listinných dôkazov
mal za to, že znalecké dokazovanie by bolo neúčelné a nepreukázalo by skutočný rozsah prác
vykonaných žalobcom a následne doplnený žalovanou, keďže ako to vyplýva aj z výpovede svedka Ing.
I. Y., stavebný denník vedený nebol, takisto nebol vedený rozsah prác, ktorý si žalovaná svojpomocne
doplnila, resp. opravila. Nariadenie znaleckého dokazovania v takom prípade by iba neúmerne navýšilo

trovy tohto konania.

4. V danom prípade ide o sporové konanie. V civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia
zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich
nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti

nesplnila.Medzipovinnosťoutvrdeniaapovinnosťouoznačiťdôkazynapreukázanietvrdeníjevzájomná
väzba. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v
zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa
dôkazné bremeno viaže. Každá strana sporu je povinná k svojim tvrdeniam pripojiť listinné dôkazy, na
ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná

sa o jej dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené
s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv.
dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva.
Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky
(neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (nepredložil

potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Dôkazné bremeno ohľadne
určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky. Ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Ak neboli
preukázané tvrdenia strany, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo
veci samej v vydané v jej neprospech.

5. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej
strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im
zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady
potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať

skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.
Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet
(neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných
následkovtoho,akokebybolozistené,žeknaplneniuskutkovýchpredpokladovhypotézyprávnejnormy,ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 24/2019
z 9. júna 2020).

6. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola
alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať

záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalovaná tvrdí, že práce neboli vykonané v dohodnutom rozsahu a
kvalite a tieto si musela dať dokončiť a opraviť iným subjektom, bolo jej povinnosťou označiť a predložiť
súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Súd zásadne veci nevyšetruje, ale rozhoduje

na základe výsledkov dokazovania, ktoré navrhujú strany v spore.

7. Naopak z výsluchu žalobcu a svedka P. P. vyplýva, že práce podľa žalobcom predloženého a
vyfakturovaného rozpisu boli na stavbe vykonané. Uvedenú skutočnosť potvrdil i svedok Ing. I. Y., s
výnimkou montáže vypínačov a zásuviek do WC, kúpeľne, šatníka a detskej izby vedľa spálne, prípravy

pre vonkajšie osvetlenie a ČOV z garáže, ktoré podľa svedka vykonané neboli, avšak žalovaná uvedené
nijako nepreukázala. Na tieto námietky žalovanej k rozsahu a kvalite vykonaných prác preto nebolo
neprihliadané.

8. Žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia faktúry vo výške 4.152,11 eur spolu s úrokom

z omeškania za vykonané práce v mesiaci september a október 2020, za dodaný elektroinštalačný
materiál a za prepravné náklady na základe tejto zmluvy o dielo. Vzhľadom na výsledky vykonaného
dokazovania prvoinštančný súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná, a to v časti ceny za
vykonané práce za mesiace september a október 2020 v rozsahu 250 hodín a v časti ceny za dodaný
elektroinštalačný materiál, čo spolu predstavuje sumu vo výške 3.613,39 eur. V prevyšujúcej časti

ceny za cestovné náklady vo výške 538,72 eur bola žaloba zamietnutá, nakoľko žalobca nepreukázal
existenciu dohody o úhrade cestovných nákladov so žalovanou a túto skutočnosť nepotvrdil ani žiadny z
vykonaných dôkazov. Naopak svedok P. P. uviedol, že dohoda na cestovných nákladoch medzi stranami
nebola.

9. Žalovaná neuhradila ani čiastočne vystavenú faktúru v zmysle zmluvy o dielo, čím sa dostala do
omeškania, a preto žalobcovi bol priznaný aj uplatnený úrok z omeškania vo výške 5% ročne odo dňa
nasledujúceho po dni splatnosti faktúry.

10. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. Žalobca mal v konaní úspech v

rozsahu 87,02 % a žalovaná v rozsahu 12,98 %, keďže žaloba v časti o zaplatenie sumy 538,72 eur
s prísl. bola zamietnutá. Žalobcovi tak vznikol nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanej v
rozsahu 74,04 %.

11. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla rozsudok

zmeniť tak, aby žaloba žalobcu bola zamietnutá. Alternatívne požadovala rozhodnutie zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedla, že v priebehu konania namietala rozsah prác vykonaných
žalobcom a taktiež počet 250 hodín, ktoré mal žalobca údajne vykonať pri realizácii elektroinštalačných
prác v mesiacoch september až október 2020 na stavbe rodinného domu. K týmto skutočnostiam sa mal
podrobnevyjadriťIng.I.Y.,ktorýrealizovalpredmetnústavbuadohliadalnajednotlivéstavebnéprocesy.

Ing. I. Y. vo svojej výpovedi uviedol, že zo súpisu prác, ktoré predložil žalobca, nebolo dokončené
kompletné zapojenie hlavnej rozvodnej skrine domu, kompletné zapojenie automatizovaného zapínania
svetiel domu, príprava na inteligentný dom. Ďalej uviedol, že montáž vypínačov a zásuviek do WC,
kúpeľne, šatníka a detskej izby vedľa spálne, príprava na vonkajšie osvetlenie a ČOV z garáže neboli
vykonané. Žalobca v prílohe č. 2 uviedol celkový počet hodín 250. Z tohto počtu mal údajne žalobca

vykonať 227 hodín a pomocník 23 hodín. Žalovaná sa dohodla na vykonaní diela so žalobcom, ak bol
na stavbe pomocník, tak nebola medzi žalovanou a žalobcom dohoda, že tieto náklady znáša žalovaná.
Svedok Ing. I. Y. ďalej uviedol, že žalobca prichádzal na stavbu rôzne, niekedy to bolo o 9:00 hodine,
niekedy o 9:30 hodine, niekedy o 10:30 hodine, odchádzal okolo 14:00 hodiny popoludní. Nebol tamnejaký dlhý čas a dá sa povedať, že približne tam bol 5 až 6 hodín v priemere. Možno to bolo niekedy aj
7 hodín denne, avšak jeho prítomnosť nebola intenzívna, že by prišiel ráno o 7:00 hodine a odchádzal
o 16:00 hodine.

12. Žalovaná od začiatku namietala rozsah hodín, t.j. 250 hodín, ktoré mal žalobca vykonať pri realizácii
elektroinštalácieprežalovanú.Tujepotrebnéuviesť,žezpravidla,žekaždýpreukazujeibasvojevlastné
skutkové tvrdenia, existuje výnimka vychádzajúca zo skutočností, že od nikoho nemožno spravodlivo
požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti. Preukázanie takejto skutočnosti

je spravidla objektívne nemožné. V týchto prípadoch sa hovorí o presune dôkazného bremena na
protistranu. V civilnej procesualistike sa pre túto skutočnosť používa termín negatívna dôkazná teória.

13. Žalovaná nevie preukázať tzv. negatívnu skutočnosť, a to koľko hodín žalobca z celkového počtu 250
hodín reálne vykonal. Žalobca žiadnymi dôkaznými prostriedkami v konaní nepreukázal, že v jednotlivé
dni v mesiacoch september a október 2020 skutočne vykonal realizáciu elektroinštalačných prác v počte

hodín tam uvedených.

14. Žalovaná suma zahŕňa taktiež materiál vo výške 363,39 eur. Žalobca v konaní nepredložil žiadny
pokladničný doklad, daňový doklad - faktúru, ktorý by preukázal oprávnenosť jeho nároku na zaplatenie
sumy 363,39 eur za dodaný elektroinštalačný materiál.

15. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi žalovanou a žalobcom došlo k dohode o vykonanie
diela, a to elektroinštalačných prác. Cena diela bola určená 13 eur za hodinu. Žalobca vykonal jednotlivé
práce, ale nie v rozsahu ako uviedol v súpise vykonaných prác. Taktiež z vykonaného dokazovania
nevyplynulojednoznačneabezpochybností,žežalobcavykonávaltietopráce250hodín.Zodôvodnenia

rozsudku nie je zrejmé, z akých skutočností mal súd túto skutočnosť za preukázanú. Taktiež z
dokazovania nevyplynulo, že žalobca dodal žalovanej elektroinštalačný materiál, ktorého úhrada je
predmetom konania. V rozhodnutí nebola zohľadnená skutočnosť, že niektoré práce neboli zo stany
žalobcu vykonané vôbec a niektoré neboli dokončené. Je v rozpore so zásadou spravodlivosti, ak súd
prvejinštanciepriznalžalobcovinímuplatnenýnárokbeztoho,abyžalobcatentosvojnárok,jehorozsah,

dostatočne preukázal.

16. Žalobca odvolanie žalovanej považoval za nedôvodné a rozhodnutie prvoinštančného súdu označil
za zákonné a spravodlivé.

17. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalovanej nie je opodstatnené a v časti smerujúcej proti zamietavému výroku rozsudku je podané
neoprávnenou osobou.

18. Vo veci uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.613,39 eur spolu
s príslušným úrokom z omeškania sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností bol vyvodený správny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto
skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

19. Pokiaľ ide o námietky žalovanej, podľa ktorých rozhodnutie je v rozpore so zásadou spravodlivosti,
s týmito nie je možné sa stotožniť.

20. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu

spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné
prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo
na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť

rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.21. Na rokovaní Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 03. decembra
2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia
zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie

rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p.“.

22. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, je potrebné považovať za plne opodstatnené aj v

preskúmavanej veci. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila
druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len
celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napr. vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne
odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém, prípadne ak došlo
k vade tak zásadnej, že mala za následok justičný omyl.

23. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

24. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých
prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p.

25. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale
pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a

predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol
v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnoteniavykonanýchdôkazov.Podprocesnýmpostupomsarozumielenfaktická,vydaniukonečného
rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci

znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti
na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie
však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

26. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy a v súlade s princípmi, na ktorých
spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú dôkaznú zákonnú silu (článok 15 Základných
princípov Civilného sporového poriadku). Rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 C.s.p.) a nie strán sporu.

27.Okremzákladnýchprincípovjehodnoteniedôkazovupravenévust.§191C.s.p.Vychádzajúcztohto
ustanovenia, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť
každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

28. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada
voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a
prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.

Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz
svojho opaku.29. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov

navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k

uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

30. V danom prípade, ako to bolo správne zistené, medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 11.07.2020
uzatvorená zmluva o dielo v súlade s ust. § 631 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto
ustanovenia zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela),
že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

31. Predmetom diela bolo vykonanie elektroinštalačných prác na stavbe rodinného domu žalovanej
za dohodnutú hodinovú odmenu vo výške 13 eur za odpracovanú hodinu. Podľa faktúry vystavenej
žalobcom dňa 22.11.2020 (č.l. 11 spisu) hodnota elektroinštalačných prác na novostavbe predstavovala
3.250 eur za 250 odpracovaných hodín vo výške po 13 eur za odpracovanú hodinu. Hodnota materiálu

dodaného žalovaným bola vyčíslená sumou 363,39 eur. V prílohe 1 k tejto faktúre je uvedený zoznam
vykonaných prác a v prílohe 2 rozpis odpracovaných hodín v jednotlivých dňoch mesiacov september
a október roku 2020. V prílohe 2 faktúry je zároveň rozpísané množstvo a cena dodaného materiálu
zo strany žalobcu.

32. K druhu a rozsahu vykonaných prác žalobcom sa na pojednávaní konanom dňa 12.06.2023
nevyjadroval len samotný žalobca v rámci svojho výsluchu, ale aj svedok P. P.. Tento svedok bez
akýchkoľvek pochybností potvrdil, že zoznam vykonaných prác tvoriacich prílohu 1 faktúry súhlasí s
rozsahom a druhom vykonaných prác. O pravdivosti výpovede tohto svedka (§ 196 a nasl. C.s.p.) nemá
dôvod pochybovať ani odvolací súd.

33. K zoznamu vykonaných prác (príloha 1 faktúry) sa vyjadroval aj svedok I. Y.. Pôsobil ako projektant
celejstavbyajehoúlohoubolo,abyrodinnýdombolzrealizovanýpodľaprojektovejdokumentácie.Podľa
vlastného vyjadrenia si tento svedok viedol záznamy zo stavby, ale nie úplný stavebný denník. Potvrdil
skutočnosť, podľa ktorej práce podľa žalobcom predloženého a vyfakturovaného zoznamu vykonaných

prác boli v prevažnej miere vykonané. Na týmto svedkom uvádzaný nepatrný rozsah nevykonaných prác
však nebolo možné prihliadať, nakoľko v konaní nebolo ničím právne významným preukázané, aby tieto
práce vykonané neboli.

34. V priebehu konania bola žalovaná, resp. jej právny zástupca, viackrát vyzývaný na predloženie

dôkazov podporujúcich tvrdenia žalovanej. Malo ísť o povinnosť doložiť faktúry, potvrdenia o úhrade
dokončovacích elektroinštalačných prác vykonaných tretím subjektom v zmysle vyjadrenia žalovanej
na pojednávaní konanom dňa 12.06.2023. Na splnenie tejto povinnosti bol právny zástupca žalovanej
vyzvaný výzvami zo dňa 10.07.2023 a následne zo dňa 15.08.2023. K splneniu tejto povinnosti zo strany
žalovanej nedošlo.

35. Výsluchom svedka I. Y. nebol hodnoverným spôsobom spochybnený ani rozsah hodín
odpracovaných žalobcom v mesiacoch september a október roku 2020. Ako to už bolo skôr
konštatované, tento svedok si stavebný denník neviedol, a preto jeho tvrdenia o čase strávenom
žalobcom pri vykonávaní diela nemožno označiť inak ako ničím nepodložené domnienky.

36. Rovnako výpoveď svedka I. Y. nie je dôkazom o neopodstatnenosti nároku žalobcu na zaplatenie
ním dodaného materiálu v celkovej hodnote 363,39 eur. Samotný svedok uviedol, že elektroinštalačný
materiál obstarával on, ale nie všetok, nakoľko niečo obstarával aj žalobca, hlavne to, čo nebolodostupné. Vo vzťahu k zoznamu obstarávaného materiálu uvedeného v prílohe 2 faktúry, sa vyjadriť
nevedel. Týmto svedkom teda nebolo vyvrátené tvrdenie žalobcu o úhrade tohto materiálu z vlastných
prostriedkov.

37.Sprihliadnutímnavyššieuvedené,odvolacísúdpostupomvyplývajúcimzust.§387C.s.p.rozsudok,
s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako vecne správny potvrdil.

38. Zároveň odmietol odvolanie proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ako odvolanie

podané neoprávnenou osobou (§ 386 písm. b) C.s.p.).

39. Kto je oprávnený podať dovolanie upravuje ust. § 359 C.s.p. V zmysle tohto ustanovenia odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

40. V prejednávanej veci, v prípade výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, osobou oprávnenou

napodanieodvolaniamoholbyťibažalobca.Žalobcavšakodvolanienepodal,vdôsledkučohožalovaná
nemá postavenie osoby oprávnenej na podanie odvolania.

41. Zároveň úspešnému žalobcovi majúcemu v odvolacom konaní plný úspech, bola priznaná i náhrada
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v súlade s ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,

ods. 2 C.s.p. s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

42. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).