Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/70/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123370331
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6123370331.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána

Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu MLT
Welding s.r.o., so sídlom Československej Armády 26/14, 935 21 Tlmače – Lipník, IČO: 45 728 038
proti žalovanému Schweisser Team s.r.o., so sídlom Sad SNP 8/668, 010 01 Žilina, IČO: 50 248 898,
zast. Mgr. Marek Chromjak, advokát, so sídlom Vojtecha Tvrdého 4, 010 01 Žilina, IČO: 53 530 799 o
zaplatenie 49.910,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina sp.
zn. 56Cb/88/2023-96 zo dňa 23. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 56Cb/88/2023-96 zo dňa 23. apríla 2024 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v prvom výroku napadnutého rozsudku žalobu zamietol. V druhom výroku priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 49.910,- Eur s 11 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 29.902,- Eur od 01.12.2022 do zaplatenia
a s úrokom z omeškania vo výške 11,5 % ročne zo sumy 20.008,- Eur od 22.12.2022 do zaplatenia,

nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a trov konania. Nárok odôvodnil tým,
že pre žalovaného vykonával zváračské a potrubárske práce na stavbe Butting Anlagenbau GbmH &
Co. KG, Kuhheide 13, 16303, Schwedt/Oder v mieste: Matsä Fibre Oy Kemi, Tehdastie 94 in 94200
Kemi, Finland. Za vykonané práce v prospech žalovaného vznikol žalobcovi nárok na odplatu, ktorú
vyúčtoval žalovanému, pričom žalovaný uhradil faktúry č. 7-9 za práce vykonané v mesiacoch júl -
september 2022 v celkovej výške 138.436,- Eur a na základe žalobcom predložených dokladov je možné
ustáliť, že došlo medzi stranami sporu k uzavretiu zmluvného vzťahu, na základe ktorého poskytol

žalobca žalovanému služby, za ktoré žalovaný platil odplatu, pričom eviduje neuhradenú odplatu za
mesiace október a november 2022 vyúčtovanú faktúrou č. 10/2022 na sumu 30.902,- Eur so splatnosťou
30.11.2022, z ktorej žalovaný uhradil časť vo výške 1.000,- Eur dňa 01.12.2022 a neuhradená ostala
suma 29.902,- Eur a faktúrou č. 11/2022 na sumu 20.008,- Eur so splatnosťou 21.12.2022, ktorá
uhradená nebola vôbec. Žalobca poukazoval na ustanovenie § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej
aj „ObZ“) v spojení s § 407 ods. 2 a 3 ObZ, keď čiastočná úhrada faktúry sa považuje za uznanie zostatku
dlhu zo strany žalovaného.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný dlžnú sumu neuznával a navrhol
žalobu zamietnuť. V priebehu celého konania žalovaný poukazoval na to, že uplatnený nárok žalobca
odvodzuje od Objednávky č. 1 zo dňa 18.07.2022 (ďalej „Objednávka“) k Zmluve o poskytnutí služiebč. 104 a poukazoval na skutočnosť, že v zmysle obsahu žalobcom písomne predloženej Objednávky
táto tvorí výlučne súčasť Zmluvy o poskytovaní služieb č. 104 a právne vzťahy spojené s objednávkou
sa spravujú dojednaniami tejto Zmluvy o poskytovaní služieb č. 104 (ďalej aj „Zmluva“). Namietal

tvrdenia žalobcu o založení zmluvného vzťahu na základe Objednávky, ktorá mala tvoriť samostatný
zmluvný vzťah, pretože táto bola súčasťou uvedenej Zmluvy. Podľa žalovaného však uvedenú Zmluvu
o poskytovaní služieb č. 104 žalovaný nemá k dispozícii vo formáte akceptovanom žalobcom. Takúto
Zmluvu k žalobe žalobca ani nepriložil. Žalovaný poukazoval na skutočnosť, že predmetom konania
je fakturácia prác vykonaných za október a november 2022, prílohou ktorých je tabuľka predstavujúca

zoznam osôb, podpísaná rôznymi osobami pre obidve z uvedených faktúr. Žalovaný namietal, že nie
je zrejmé, akých prác na diele sa majú tieto súpisy týkať, rozporoval skutočnosť, že neboli potvrdené
oprávnenou osobou a spochybňoval preskúmateľnosť reálneho výkonu prác na diele v hodnote
fakturovanej žalobcom uvedenými faktúrami. Pokiaľ mal žalobca za to, že zmluvný vzťah bol dohodnutý
ústne a jeho dôkazom je Objednávka, namietal, že dielo nie je v nej dostatočne špecifikované a ani
odmena za dielo nespĺňala zákonné požiadavky. Podľa žalovaného bez jednoznačne uzavretej Zmluvy,

ktorej súčasťou mala byť Objednávka, je možné na účinky takéhoto úkonu hľadieť ako na neplatné.
Namietal tvrdenia žalobcu o uznaní záväzku čiastočnou úhradou faktúry č. 10/2022 vo výške 1.000,- Eur.
Podľa žalovaného z jeho strany sa nejednalo o uznanie akéhokoľvek záväzku uplatňovaného žalobcom
v tomto konaní, keď z tvrdení a z dôkazov predložených v žalobe ani nevyplýva, vo vzťahu ku ktorej
faktúre mala uvedená úhrada smerovať, keďže sa jedná o platbu bez variabilného symbolu. K tvrdeniam

žalobcu o úhradách predchádzajúcich faktúr zo strany žalovaného uviedol, že tieto boli uhradené z
dôvodu nespornosti ich podkladu pri realizácii diela, čo v prípade žalobcom uplatnených faktúr v tomto
konaní absentuje. Návrh preto považoval za predčasný a poprel dôvodnosť nároku v rozsahu istiny,
ako aj príslušenstva s tým, že žalobcovi vrátil ním vystavené faktúry a žalobca ich žalovanému spätne
nevrátil.

4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný v priebehu konania zotrval na svojich
tvrdeniach, že žalobca nepreukázal existenciu konkrétneho zmluvného vzťahu medzi stranami sporu
vzhľadom k tomu, že Zmluva o poskytovaní služieb č. 104 nebola medzi stranami uzavretá, zotrval na
tvrdeniach, že aj v prípade preukázania obsahu dojednaní medzi stranami sporu na základe Objednávky

žalobca nepreukázal reálne plnenie zodpovedajúce výške fakturovaných súm. Pokiaľ aj žalobca bol
toho názoru, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu bol založený na základe Objednávky, v nej nie je
dielo dostatočne špecifikované tak, aby dielo a odmena spĺňali zákonné požiadavky a preto nemožno
dospieť k záveru o platne dojednanom kontrakte, pričom uvedená Objednávka mala byť súčasťou
písomne uzavretej Zmluvy, ktorú však strany sporu podpísanú k dispozícii nemajú, keďže žalobca

neakceptoval návrh na jej uzavretie, čo žalovaný preukazoval e-mailovou komunikáciou medzi stranami
sporu zo dňa 18.07.2023 a zo dňa 04.11.2023. Aj v prípade preukázania existencie zmluvného vzťahu
medzi stranami sporu a jeho obsahu, z ktorého by vyplývala možnosť uplatnenia žalovaného nároku,
žalovaný namietal podklady pre fakturáciu dodaných služieb. Poukázal na to, že prílohou k faktúram
boli tabuľky s prehľadom odpracovaných hodín jednotlivých zamestnancov, pričom za mesiac október

2022 mala byť vykonaná práca v rozsahu 1795 hodín, čo v prípade dohodnutej ceny práce podľa
Objednávky pri sadzbe zvárača 35,- Eur na hodinu predstavuje 62.825,- Eur, resp. pri sadzbe potrubár
32,- Eur na hodinu predstavuje suma 57.440,- Eur, avšak za október žalobca podľa faktúry č. 10/2022
účtuje sumu 30.902,- Eur. Faktúra nesúhlasí so súpisom odpracovaných hodín a nie je zrejmé, na
základe akých podkladov žalobca dospel k fakturovanej sume za október. V súvislosti s uvedeným

súpisom za október namietal aj skutočnosť, že tento je podpísaný konateľom žalobcu, t.j. jedná sa
o irelevantný dôkaz aj z dôvodu neodsúhlasenia hodín oprávnenou osobou za žalovaného. Taktiež
pri súpise odpracovaných hodín ako podkladu pre vystavenie faktúry č. 11/2022 v sume 20.008,- Eur
v zmysle Objednávky, počtu hodín 2627,50 by zodpovedala úplne iná suma pri sadzbe pre zvárača,
ako aj pre potrubára. Aj v prípade akceptovania uvedených súpisov sa však na nich nachádzajú

rôzne osoby vykonávajúce práce na diele, teda nielen osoby vykonávajúce činnosť v mene žalobcu.
Žalobca teda nepreukázal, akým spôsobom, z akých dát vychádzal pri určení vyfakturovaných súm
a nárok uplatnený žalobcom považoval za nepodložený, pričom je preukázateľné, že osoby uvedené
v súpisoch sú zamestnancami, resp. spolupracovníkmi iných subjektov ako žalobcu. Žalobca preto
neuniesol dôkazné bremeno preukázania existencie a obsahu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu

anepreukázalanipodkladkfakturovanejsumekonkrétnymivýkonmi,atopočtomodpracovanýchhodín,
keď doklady predložené žalobcom sú zmätočné a nespĺňajú kritériá overenia zodpovednými osobami.
Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu o uznaní zvyšku dlhu čiastočnou úhradou vo výške 1.000,- Eur žalovaný
poukazoval na to, že v zmysle Obchodného zákonníka na účinky uznania zvyšku zostatku záväzku, savyžaduje existencia vôle na takéto uznanie zvyšku dlhu, čo však v konaní preukázané nebolo, keďže
žalovaný vrátil žalobcovi ním vystavené faktúry, ktoré sú predmetom tohto konania. Pokiaľ žalobca
poukazoval na úhrady za služby dodané žalovanému v predchádzajúcich obdobiach júl až september

2022, tieto plnenia za uvedené obdobie nie sú predmetom tohto konania.

5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že podľa žalobcu, vzhľadom na procesnú obranu
žalovaného, žalovaný nespochybnil vykonanie prác žalobcom. Námietky žalovaného považoval za
všeobecné, ktoré neobsahujú žiadne vlastné skutkové tvrdenia. Poukázal na vyjadrenie žalovaného,

podľa ktorého v súvislosti s faktúrami sú na strane žalovaného dôvodné pochybnosti o preskúmateľnosti
reálneho výkonu prác na diele v hodnote fakturovanej žalobcom. Poukazoval na rozdelenie bremena
tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami sporu, pričom v prejednávanej veci pokiaľ žalobca
preukázal právny titul na plnenie, je na žalovanom ako dlžníkovi, aby preukázal, že vzniknutý dlh
zaplatil alebo že dlh bol stanovený v inej výške. V tomto prípade sa presúva dôkazné bremeno na
žalovaného. Namietal vnútornú nekonzistentnosť vyjadrenia žalovaného, keď na jednej strane namietal

uplatnený nárok a na druhej strane uvádzal, že ho považuje za predčasný. Čiastočnou úhradou dlhu zo
strany žalovaného došlo k uznaniu zvyšku záväzku žalovaného. Pokiaľ žalovaný namietal neplatnosť
zmluvy, poukazoval na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/07 zo dňa 03.07.2008 preferujúceho
výklad zmluvných vzťahov vedúcich k platnosti zmluvy pred výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá.
Námietky žalovaného ohľadne neplatnosti zmluvy považoval za účelové. V priebehu konania zotrval na

tvrdení o tom, že preukázal po dlhšiu dobu vykonávanie diela, a to vo forme stavebných zváračských
prác pre žalobcu, za čo si pravidelne účtoval odplatu, ktorá mu za časť mesiacov aj uhradená bola
a následne bez udania dôvodu mu bolo odopreté zaplatenie ďalších faktúr uplatnených v žalobe za
október a november 2022, z ktorej sumy bola uhradená len čiastka 1.000,- Eur. Žalovaný nerozporoval
poskytnutie služieb a ani dôvody prečo a v akom rozsahu neuznáva služby, ktoré mu boli dodané

žalobcom. V priebehu konania poukázal aj na to, že úhrady, ktoré realizoval žalovaný v prospech
žalobcu, boli zaplatené v mesiacoch, počas ktorých žalobca pre žalovaného ďalej vykonával dielo
a ktorá suma je predmetom tohto sporu. Tvrdil, že preukázal v konaní uzavretie zmluvného vzťahu
medzi stranami sporu v podobe ústnej zmluvy, žalovaný nikdy neuviedol konkrétne okolnosti, s ktorými
nesúhlasil alebo aký bol dôvod, prečo nepristúpil k úhrade, pričom práce boli riadne vykonané počas

dvochmesiacov.Tvrdil,žehodiny,napokladektorýchbolifaktúryvyúčtované,boliuznané. Zdôrazňoval,
že mesiace bezprostredne pred obdobím, ktoré sú predmetom tohto sporu, žalobca dodal žalovanému
služby v rozsahu viac ako dvojnásobnom ako je predmet tohto konania, pričom sa jednalo o dodávky
v zahraničí, ktoré uhradené boli. Tvrdenia žalovaného považoval za účelové v snahe vyhnúť sa
zaplateniu faktúr.

6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd zamietol návrh žalobcu na
vykonanie dôkazu výsluchom žalobcu z dôvodu uplatnenia zásady sudcovskej koncentrácie, keďže
právny zástupca žalobcu mohol tento dôkaz navrhnúť aj skôr.

7.Okresnýsúdpovykonanomdokazovanídospelkzáveru,žežalobcanepreukázalžalobcomuplatnený
nárok a žalobu v celom rozsahu zamietol.

8. Okresný súd dospel k záveru, že na základe Objednávky č. 1 zo dňa 18.07.2022 a správania strán
sporu mal preukázané, že medzi žalobcom ako poskytovateľom a žalovaným ako objednávateľom bola

uzavretáústnazmluvaoposkytovaníslužieb,nazákladektorejmalžalobcaakoposkytovateľposkytovať
pre žalovaného ako objednávateľa na podklade Objednávky č. 1 zo dňa 18.07.2022 zváračské a
potrubárske práce v období od 25.07.2022 do 31.12.2022 s miestom poskytovania služieb: Butting
Anlagenbau GmbH & Co. KG, Kuheide 13, 16303 Schwedt/Oder v mieste: Metsä Fibre Oy, Tehdastie 94
in 94 200 Kemi, Finland. Okresný súd poukázal na to, že uvedená Objednávka je podpísaná obidvoma

zmluvnýmistranami,okremslužby,dobyposkytovaniaamiestaposkytovaniaboladohodnutáajodmena
za službu, a to za každú hodinu poskytovania služieb potvrdenú objednávateľom alebo ním poverenou
osobou, a to zvárač 35,- Eur/hodina, potrubár 32,- Eur/hodina. Okresný súd dospel k záveru o uzavretí
ústnej zmluvy medzi stranami sporu aj s prihliadnutím na výkladové pravidlo podľa § 266 Obchodného
zákonníka, keď sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ktorý musel byť druhej strane

známy. Aj keď nebolo v konaní preukázané uzavretie písomnej Zmluvy o poskytovaní služieb, na ktorú
Objednávka č. 1 odkazuje, poukázal na to, že k oznámeniu o neakceptovaní návrhu Zmluvy žalobcom
voči žalovanému došlo 04.11.2022, t.j. v čase, keď už boli poskytované služby a fakturovalo sa už
za služby vykonané, ktoré faktúry boli zo strany žalovaného za júl až september 2022 žalobcovi ajuhradené. Okresný súd preto dospel k záveru, že podľa vôle strán sporu zmluva bola uzavretá v ústnej
podobe, pretože žalobca dojednané služby žalovanému s jeho vedomím reálne poskytoval a žalovaný
mu za poskytnuté služby aj platil napriek tomu, že nebola uzavretá Zmluva o poskytovaní služieb v

písomnej podobe, hoci podľa vôle žalovaného táto zmluva písomnú podobu mať mala. Okresný súd
poukázal na to, že samotná Objednávka č. 1 má náležitosti zmluvy, je uzavretá v písomnej podobe,
podpísaná zmluvnými stranami a podľa jej obsahu je možné ju považovať za písomne uzavretú zmluvu
o poskytovaní služieb podľa § 269 ods. 2 ObZ, nakoľko aj ostatné podstatné náležitosti sú dostatočne
určité, jasné a zrozumiteľné. Okresný súd preto konštatoval, že uvedenou Objednávkou bol medzi

stranami sporu dohodnutý predmet služby, doba poskytovania služby, miesto poskytovania služby, ako
aj odmena za ich poskytnutie. Ak by aj uvedenú Objednávku č. 1 podľa okresného súdu nebolo možné
považovať za písomnú zmluvu o poskytovaní služby podľa § 269 ods. 2 ObZ, žalovaný sa relevantným
spôsobom nedovolával neplatnosti ústnej zmluvy o poskytovaní služieb s odkazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30 Cdo 437/2003, podľa ktorého uplatnenie námietky relatívnej neplatnosti
musí byť výslovné, nestačí iba upozornenie, že právny úkon by mal byť neplatný. Podľa okresného súdu

sa žalovaný relatívnej neplatnosti ústnej zmluvy o poskytovaní služieb nedovolal, pričom na relatívnu
neplatnosť súd neprihliada ex offo.

9. Okresný súd neprihliadol na tvrdenie žalovaného, ktorý namietal, že v Objednávke nie je dielo
dostatočne špecifikované tak, aby špecifikácia diela a samotnej odmeny spĺňala zákonné požiadavky.

Podľa okresného súdu sú služby uvedené v Objednávke č.1 zo dňa 18.07.2022 vymedzené dostatočne
určite, čomu nasvedčuje aj to, že v období júl až september 2022 žalobca poskytol žalovanému rovnaké
služby – zváračské a potrubárske práce, za ktoré mu žalovaný na základe vystavených faktúr aj zaplatil.

10. Okresný súd však dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 49.910,-

Eur nebol žalobcom v konaní preukázaný, keď tento nepreukázal skutočný rozsah prác, ktoré
mal žalovanému v období október a november 2022 poskytnúť. Faktúra č. 10/2022 sama o sebe
nepreukazuje žiadne skutočnosti, je len účtovným dokladom, pričom ani zo samotnej faktúry však nie je
zrejmé, aké služby sú fakturované, t.j. či ňou boli účtované zváračské alebo potrubárske práce a v akom
rozsahu mali byť zo strany žalobcu žalovanému poskytnuté, a teda v akom rozsahu sú fakturované.

Nie je z nich vôbec zrejmé, koľko hodín predmetných služieb nimi bolo fakturované, pričom podklad k
faktúre č. 10/2022 je podpísaný len konateľom žalobcu, nie však žalovaného, pričom podľa Objednávky
č. 1 zo dňa 18.07.2022, článok II. bod 4 - odmena za každú skončenú hodinu mala byť potvrdená
žalovaným alebo ním poverenou osobou. Súpis k faktúre č. 10/2022 preto nie je odsúhlasený zo strany
žalovaného napriek tomu, že to bolo na základe písomnej Objednávky č. 1 medzi zmluvnými stranami

dohodnuté. Z tohto podkladu je zrejmé, že sú v ňom uvedené aj mená pracovníkov, ktorí služby pre
žalobcu nevykonávali a zároveň nie je zrejmé, či tieto osoby vykonávali zváračské alebo potrubárske
práce, keď ani vyúčtovaný počet hodín nesedí s fakturovanou sumou (1795 hodín v podklade k faktúre),
pričom pri zváračských prácach pri dohodnutej odmene 35,- Eur/hodina by bola suma 62.825,- Eur a pri
potrubárskych prácach pri cene 32,- Eur/hodina by to bolo 57.440,- Eur, čo nezodpovedá fakturovanej

sume 30.902,- Eur. Je na žalobcovi, aby svoj nárok voči žalovanému preukázal. Vo vzťahu k faktúre č.
11/2022 taktiež nie zrejmé, či ňou boli fakturované zváračské alebo potrubárske práce a v akom rozsahu,
nie je v nich špecifikovaná jednotková cena, ani počet hodín len výsledná suma. Aj vo vzťahu k podkladu
k tejto faktúre fakturovaná suma nesedí s vykázanými hodinami (v podklade 2627,5 hodín), teda je tam
uvedený vyšší počet hodín ako vo faktúre č. 10/2022, hoci faktúrou č. 11/2022 bola účtovaná suma

nižšia, a to 20.008,- Eur. Taktiež podklad k faktúre č. 11/2022 je podpísaný len jednou osobou, a to
ani žalobcom, ani žalovaným a žalobca nepreukázal, že sa jednalo o osobu poverenú žalovaným, tak
ako to bolo dohodnuté v Objednávke č. 1, hoci žalovaný túto skutočnosť namietal. Aj v tomto podklade
sú uvedení aj iní zamestnanci ako pracovníci pracujúci pre žalobcu a preto okresný súd z podkladov
predložených žalobcom nemal preukázaný skutočný rozsah prác, ktoré boli pre žalovaného vykonané

a nemal preukázaný žalobou uplatnený nárok.

11. Okresný súd poukázal aj na to, že úhrada predchádzajúcich faktúr č. 07/2022, č. 09/2022 a č.
7/2022 nepreukazuje oprávnenosť žalobcom uplatneného nároku v tomto konaní. Uvedené faktúry
nie sú predmetom tohto konania a podľa žalovaného práce podľa týchto predchádzajúcich faktúr boli

skutočnereálnevykonané.Vovzťahukčiastočnejúhrade1.000,-Eurodžalovanéhovprospechžalobcu
okresný súd nedospel k záveru, že úhradou tejto sumy došlo aj k uznaniu zvyšku dlhu podľa § 407
ods. 2,3 ObZ, pretože čiastočná úhrada záväzku má účinky uznania zvyšku dlhu len vtedy, ak možno
usudzovať, že čiastočným plnením dlžník uznáva aj zvyšok dlhu. Pretože f. č. 10/2022 a č. 11/2022 bolažalovaným žalobcovi vrátená, čo žalobca nepoprel, táto skutočnosť preukazuje, že žalovaný neuznal
pohľadávku žalobcu z faktúr, ktoré sú predmetom tohto konania. Ani z výpisu z účtu pritom nie je zrejmé,
ktorú faktúru mal žalovaný touto sumou 1.000,- Eur čiastočne uhradiť. Žalobca preto nepreukázal ním

uplatnený nárok a žalobu okresný súd preto zamietol.

12. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupoval okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP a
žalovanému ako strane úspešnej v spore priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, ktorý
úspešný v konaní nebol.

13. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie žalobca. V ňom uviedol, že s
napadnutým rozsudkom nesúhlasí, tento sa nezakladá na pravde, a to z dôvodu, že konajúca sudkyňa
bola voči žalobcovi zaujatá a vyniesla rozsudok, ktorý sa nestotožňuje s trestným oznámením žalobcu
a preto žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zrušil a nariadil vypočuť nových svedkov, ktorí
pracovaliprežalobcu.Žiadal,abykonajúcasudkyňaokresnéhosúdubolavymenenázdôvoduzaujatosti

voči žalobcovi a nebrala do úvahy jeho výpoveď. V odvolaní navrhol vypočuť žalovaného a poukázal
na to, že žalobca musel vyplatiť väčšinu pracovníkov, žalovaný dostal žalobcu do mínusu, ktorý nemá
prostriedky na vyplatenie ostatných pracovníkov, ktorí pracovali na zákazke vo Fínsku. Ďalej navrhol
vypočuť 9 svedkov, ktorí pracovali pre žalobcu na predmetnej zákazke.

14. Spolu s odvolaním priložil aj zápisnicu o podaní trestného oznámenia zo dňa 13.05.2024 a zápisnicu
o výsluchu konateľa žalobcu.

15. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 09.07.2024, v ktorom uviedol, že sa
stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie. Uviedol, že žalobca v odvolaní neuviedol

nijaké konkrétne dôvody, pre ktoré napadol rozsudok súdu prvej inštancie a nie zrejmé, v čom žalobca
vidí nesprávnosť alebo nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Poukázal na ustanovenie § 363 CSP, §
365 CSP, § 386 písm. d) CSP a vzhľadom k tomu, že podľa jeho názoru žalobca v odvolaní neuviedol
žiadne konkrétne odvolacie dôvody, ktoré nemožno ani extenzívne odvodiť z textu odvolania, je možné
jeho odvolanie odmietnuť podľa § 386 písm. d) CSP z dôvodu absencie odvolacích dôvodov ako

podstatnej náležitosti odvolania.

16. Ak by súd odvolanie neodmietol, žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca síce v odvolaní
poukazuje na údajnú zaujatosť sudkyne okresného súdu, avšak žalobcom formulovaná zaujatosť
nespĺňa požiadavky námietky zaujatosti a ak by tomu aj tak bolo, nejde o námietku uplatnenú včas,

ktorú uplatnil žalobca až v odvolaní. V odvolaní zároveň žalobca nespresňuje dôvody, pre ktoré by
mala byť konajúca sudkyňa zaujatá a navrhol na túto námietku neprehliadnuť. Pokiaľ žalobca uviedol,
že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade s obsahom jeho trestného oznámenia, podľa žalovaného
sa jedná o irelevantné tvrdenie a trestné oznámenie ako úkon subjektívneho názoru žalobcu nie je
spôsobilý ozrejmiť objektívny skutkový stav na rozdiel od napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie,

v ktorom sa vysporiadal s uplatneným nárokom žalobcu. Poukázal aj na to, že k podaniu trestného
oznámeniažalobcapristúpilažpovyhlásenírozsudkuokresnéhosúdu.Jehoobsahomsúzavádzajúcea
nepodložené tvrdenia žalobcu. Pokiaľ v odvolaní žalobca navrhol výsluch svedkov, žalobca nespresňuje
akékonkrétneskutočnostisamalizichvýpovedízistiťazároveňsajednáonávrhnavykonaniedôkazov,
ktoré žalobca mal možnosť predložiť v rámci prvostupňového konania, avšak tak neurobil a preto na

takéto návrhy nemožno prihliadnuť ako na novoty v odvolacom konaní podľa § 366 CSP. Navrhol aby
odvolací súd podané odvolanie odmietol alebo aby napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.

17. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 09.07.2024, v ktorom uviedol, že trvá
na odvolaní v celom rozsahu. Žalobca ďalej podal vyjadrenie zo dňa 23.07.2024, ku ktorému pripojil

vyjadrenie nemeckej spoločnosti Butting (originál a preklad do slovenského jazyka), ktorá potvrdila,
že žalovaný mal vždy a načas vyplatené finančné prostriedky ako aj faktúry, ktoré sú predmetom
súdneho konania a priložil aj oznámenie o pridelení daňového čísla od daňového úradu vo Fínsku,
ktoré preukazuje, že žalobca v tejto krajine pracoval. Žalobca doručil do súdneho spisu ďalšie podanie
zo dňa 01.08.2024, v ktorom poukázal na to, že dňa 21.07.2022 a 22.07.2022 boli žalobcovi na

jeho e-mail doručené dokumenty na podpis, a to pracovné zmluvy zamestnancov pre spoločnosť
žalovaného,atovšetkýmzúčastnenýmnazákazkevoFínsku.Taktodoručenézmluvyväčšinaadresátov
nepodpísala a osem osôb pracujúcich vo Fínsku mali ako samostatne zárobkovo činné osoby uzavreté
zmluvy so žalobcom. Len menšia časť pracovníkov sa rozhodla podpísať uvedené zmluvy, ktorým všaknebolo vyplatené plnenie. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný zaprel vo svojich vyjadreniach, že
nevie, aké má obchodné vzťahy so žalobcom, nepozná konateľa žalobcu Ondreja Majerníka, pričom
mu zasielal zmluvy, letenky, oboznámenia a evidoval ich v zdravotnej poisťovni, pričom k tomuto

podaniu predložil osem návrhov pracovných zmlúv na zamestnanca, osem oboznámení so spracovaním
osobných údajov, zoznam platiteľov poistného od 25.07.2022 do 29.10.2022 a päť leteniek.

18. K podaniam žalobcu zo dňa 23.07.2024 a 01.08.2024 sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa
08.08.2024. Zotrval na svojom vyjadrení k odvolaniu a poukázal na to, že uvedené vyjadrenia žalobcu

sú už ďalšími vyjadreniami v poradí, pričom žalobca doposiaľ neuviedol konkrétne odvolacie dôvody.
Uviedol, že až v rámci odvolacieho konania prichádza žalobca s novými tvrdeniami a dôkazmi, ktoré
mohol použiť aj v prvostupňovom konaní, avšak tak neurobil. Žalobca ale neupresňuje a nepreukazuje
dôvody, pre ktoré by mal odvolací súd na tieto novoty prihliadnuť v zmysle § 366 CSP. Navrhol preto, aby
odvolací súd na akékoľvek tvrdenia a podklady predložené žalobcom po podaní odvolania neprihliadol.
Pokiaľ však žalobca predložil vyjadrenie nemeckej spoločnosti Butting, namietol hodnovernosť prekladu

tohto vyjadrenia a ak by bol preklad vierohodný, nie je z tohto dokladu možné určiť, akých záväzkov
nemeckej spoločnosti voči žalovanému sa toto potvrdenie týka a aký súvis by mali mať tieto tvrdenia
s nárokmi uplatnenými žalobcom v tomto konaní voči žalovanému. Ak nemecký partner žalovanému
v minulosti uhradil záväzky riadne a včas, nemožno ani nepriamo z tohto vyvodiť záver o dôvodnosti
záväzku žalovaného voči žalobcovi na úhradu ním uplatnených faktúr, keď žalobca nepreukázal

dôvodnosť ich vystavenia, ani nárok na ich zaplatenie. Namietal aj absenciu súvisu pridelenia daňového
identifikačnéhočíslaprežalobcuvoFínsku.Kžalobcompredloženýmkópiámpracovnýchzmlúvuviedol,
že sa týkajú iných zmluvných vzťahov, jedná o pracovnoprávne vzťahy so zamestnancami - fyzickými
osobami a nie o obchodnoprávny vzťah so žalobcom.

19. Žalobca doručil ďalšie podanie zo dňa 07.09.2024, v ktorom poukázal na spôsob fakturácie voči
žalovanému, ktorá takýmto spôsobom prebiehala počas celej doby až do ukončenia zákazky na
podklade odpracovaných hodín, ktoré boli zasielané na sekretariát žalovaného p. A. A., ktorá tento
podklad aj odsúhlasila na základe e-mailu zo dňa 02.08.2022, ktorý žalobca k podaniu aj pripojil. Žalobca
poukázal na spôsob fakturácie za júl 2022 pri faktúre č. 07/2022, rozpisom jednotlivých hodín podľa

mien a typu prác (zvárač, potrubár) a rovnakým spôsobom postupoval aj pri vyúčtovaní a fakturácii za
október a november 2022 pri faktúrach č. 10/2022 a č. 11/2022, ktoré sú predmetom tohto konania.

20. K tomuto podaniu pripojil faktúru č. 07/2022, podklad ku tejto faktúre, faktúru č. 10/2022, rozpis
odpracovaných hodín, faktúru č. 11/2022 a rozpis k tejto faktúre a e-mail žalovaného zo dňa 02.08.2022

k faktúre č. 7/2022.

21. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) v senáte bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože nie
je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani

dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

22. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie a z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania
bol nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 49.910,- Eur s príslušenstvom, ktorá suma

má predstavovať žalobcom vyúčtované a ním poskytnuté služby v prospech žalovaného na základe
Objednávky č. 1 zo dňa 18.07.2022 za obdobie október a november 2022 týkajúcich sa poskytnutia
zváračských a potrubárskych prác vykonávaných žalobcom v prospech žalovaného na zákazke vo
Fínsku, ktorá uhradená suma zo strany žalovaného nebola. Podľa žalobcu bol medzi stranami sporu bol
založený zmluvný vzťah na základe uvedenej objednávky, pričom za obdobie predchádzajúce októbru

a novembru 2022, a to od júla 2022 do septembra 2022 na základe toho istého zmluvného vzťahu,
žalobcom vyúčtované sumy za poskytnuté tie isté služby na uvedenej zákazke v zahraničí žalovaný
uhradil. Podľa žalobcu čiastočná úhrada vo výške 1.000,- Eur predstavuje uznanie zvyšku dlhu zo strany
žalovaného podľa § 407 ods. 2 a 3 v spojení s § 323 ObZ.

23. Žalovaný namietal nárok žalobcu tvrdiac, že medzi stranami sporu nedošlo k uzavretiu písomnej
Zmluvy o poskytovaní služieb č. 104, na uzavretie ktorej odkazuje samotná Objednávka predložená
žalobcom v tomto konaní a teda namietal absenciu zmluvného vzťahu. Aj v prípade pokiaľ by bola
zistená existencia zmluvného vzťahu na základe ústnej dohody a žalobcom predloženej Objednávky,namietal, že žalobca nepreukázal oprávnenosť vyúčtovanej sumy, keďže na základe samotným
žalobcom predloženej Objednávky, podklady k uvedeným faktúram neboli potvrdené žalovaným
alebo žalovaným poverenou oprávnenou osobou, ďalej namietal, že z podkladov k uvedených

faktúram nevyplýva rozsah a druh vykonaných prác a v podkladoch k týmto faktúram sa nachádzajú
aj zamestnanci, ktorí nevykonávali práce pre žalovaného. Namietal teda absenciu identifikácie
rozsahu hodín, druhu vykonaných prác, ako aj nesúladu počtu hodín podľa podkladov k faktúram a
následne vystavených faktúr. Tvrdil, že žalobca nepreukázal nárok uplatnený žalobou, vzhľadom na
nepreukázanie rozsahu, druhu, ako aj oprávnenosti vyúčtovaných prác.

24. Podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“) účastníci môžu
uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia
predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

25. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilných sporový poriadok (ďalej len „CSP“) sudca

je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám,
ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho
nezaujatosti.

26. Podľa § 49 ods. 3CSP dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom

postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

27. Podľa § 52 ods. 1 CSP strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti.

28. Podľa § 52 ods. 2 CSP v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania

uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si
námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to
pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa
prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o
odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

29. Podľa § 53 ods. 1 CSP námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy
sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti
súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

30. Podľa § 53 ods. 3 CSP, ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade
sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

31. Podľa § 54 ods. 1 CSP súd predloží vec s vyjadrením namietaného sudcu nadriadenému súdu do

siedmich dní od uplatnenia námietky zaujatosti.

32. Podľa § 54 ods. 2 CSP o tom, či je sudca vylúčený, rozhodne nadriadený súd do siedmich dní.

33. Podľa § 56 CSP lehoty podľa § 54 sa neuplatnia, ak sa vec zároveň predkladá na rozhodnutie o

odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej.

34. Podľa § 366 CSP Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

35. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov
uvedených žalobcom v odvolaní. Zistený skutkový stav súdu prvej inštancie považoval odvolací súd za
dostatočný, ktorý je spôsobilý na rozhodnutie vo veci samej, pričom nepovažoval za potrebné vykonané
dokazovanie doplniť alebo ho zopakovať.36. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd
prvejinštancievtejtovecidostatočnezistilskutkovýstavazistenéskutočnostisprávneposúdil,keďvydal

napadnutý rozsudok, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol. V konaní súdu prvej inštancie nezistil
odvolacísúdvady,ktorýchdôsledkombybolonesprávnerozhodnutievoveci,okresnýsúdsadostatočne
vysporiadalstvrdeniamistránsporuaodôvodnenienapadnutéhorozhodnutiaspĺňazákonomstanovené
náležitosti na odôvodnenie rozsudku súdu ako rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd dospel k záveru,
že súd prvej inštancie neporušil vo vzťahu k žalobcovi právo na spravodlivý proces. Odvolací súd sa v

celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré v zmysle § 387 ods. 2 CSP
odkazuje. Vzhľadom na dôvody žalobcom podaného odvolania odvolací súd dodáva nasledovné.

37. Žalobca vo včas podanom odvolaní uviedol, že nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím, toto sa
nezakladá na pravde z dôvodu, že konajúca sudkyňa bola voči nemu zaujatá, rozsudok sa nestotožňuje
s obsahom jeho trestného oznámenia, pričom žiada o výmenu sudkyne z dôvodu jej zaujatosti voči

žalobcovi, ktorá nebrala do úvahy jeho výpoveď a navrhol vykonanie dokazovania, a to svedkov
pracujúcich pre žalobcu a výsluch žalovaného.

38. Odvolací súd v zmysle čl. 11 bod 1 s použitím § 124 ods. 1 CSP posúdil odvolanie podané žalobcom
podľa jeho obsahu. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu tvrdil, že žiadne odvolacie dôvody v žalobcom

podanom odvolaní uvedené nie sú a navrhol podané odvolanie odmietnuť. Odvolací súd sa s týmto
názorom žalovaného nestotožnil.

39. V zmysle § 365 ods. 1 písm. c) CSP odvolacím dôvodom je aj to, pokiaľ vec rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd.

40. Vzhľadom k tomu, že žalobca v odvolaní uplatnil námietku zaujatosti konajúcej sudkyne súdu prvej
inštancie,zformálnehohľadiskaboluplatnenýodvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.c)CSP.Odvolací
súd preto posúdil podľa obsahu odvolanie žalobcu tak, že obsahuje odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm. c) CSP a preto sa zaoberal dôvodnosťou takto uplatneného odvolacieho dôvodu, pričom dospel

k záveru, že tento odvolací dôvod nie je daný a na tvrdenie žalobcu v odvolaní o zaujatosti konajúcej
sudkyne nie je možné prihliadnuť, vzhľadom na nesplnenie zákonných podmienok uplatnenia námietky
zaujatosti voči konajúcej sudkyni.

41. Z ustanovenia § 49 ods. 1 CSP vyplývajú dôvody zaujatosti sudcu, ktoré v prípade ich naplnenia

znamenajú vylúčenie konajúceho sudcu z prejednávania a rozhodnutia sporu. Jedná sa o zákonom
vymedzené tri skutočnosti majúce za následok zaujatosť sudcu a jeho vylúčenie z prejednávania a
rozhodovania vo veci, a to zaujatosť z dôvodu pomeru sudcu k sporu samotnému, k stranám sporu a
k ich zástupcom. Žalobca vymedzil dôvod zaujatosti konajúcej sudkyne na súde prvej inštancie tým,
že nezobrala do úvahy jeho výpoveď, pričom žiadny iný dôvod zaujatosti konajúcej sudkyne odvolanie

žalobcu neobsahuje. Odvolací súd konštatuje, že v zmysle § 49 ods. 3 CSP dôvodom zaujatosti
konajúceho sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej
činnosti.

42. Ak teda žalobca namietal, že konajúca sudkyňa rozhodla spor inak ako si predstavoval, v rozpore

s obsahom následne ním podaného trestného oznámenia a z dôvodu, že neprehliadla na jeho výpoveď,
potom sa jedná o výhrady voči procesnému postupu konajúcej sudkyne (nemala prihliadnuť na jeho
výpoveď) a voči jej rozhodovacej činnosti (rozhodla inak ako si predstavoval žalobca a v rozpore s
obsahom trestného oznámenia podaného až po vydaní napadnutého rozsudku).

43. Vo vzťahu k tvrdeniu, že sudkyňa neprihliadla na jeho výpoveď odvolací súd poukazuje na ust. §
191 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd hodnotí vykonané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Teda je na konajúcom súde, akým spôsobom vyhodnotí
vykonané dokazovanie, resp. či konkrétne dôkazy aj vykoná, pričom sa jedná výhradne o procesný
postup súdu pri vykonávaní dokazovania a jeho hodnotení. Teda žalobcom tvrdené neprihliadanie na

jeho výpoveď, t.j. procesný postup súdu a ani samotná rozhodovacia činnosť (v danom prípade v
rozpore s predstavou žalobcu) nie je dôvodom zaujatosti sudcu podľa § 49 ods. 3 CSP. Odvolací súd
zdôrazňuje, že v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 CSP námietka zaujatosti týkajúca sa len okolností,
ktoré spočívali v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti má za následok, že súd natakúto námietku neprihliada. Odôvodnenie zaujatosti konajúcej sudkyne všeobecným konštatovaním o
rozhodnutí v rozpore s predstavou žalobcu a tvrdením o neprihliadnutí na jeho výpoveď, je námietkou
voči rozhodovacej činnosti a procesnému postupu sudkyne, ktorého dôsledkom je neprihliadnutie na

námietku zaujatosti. Žiadne iné vymedzenie dôvodov zaujatosti konajúcej sudkyne žalobca v odvolaní
neuviedol. Odvolací súd vzhľadom na takto všeobecne vymedzené námietky zaujatosti, ktoré sú priamo
zo zákona vylúčené ako dôvody zaujatosti, nemohol prihliadať.

44. Odvolací súd sa už ďalej nezaoberal ďalším predpokladom na úspešné uplatnenie námietky

zaujatosti, ktorým je ich včasné uplatnenie do siedmich dní, odkedy sa o nich strana dozvedela podľa
§ 53 ods. 1 CSP, pretože pokiaľ sa na námietky neprihliada z dôvodu ich vecnej neprípustnosti
(smerujúce voči rozhodovacej činnosti a procesnému postupu sudkyne) je nadbytočné sa zaoberať
otázkou včasnosti ich uplatnenia.

45. Odvolací súd teda dospel k záveru, že žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c)

CSP, avšak tento nebol preukázaný.

46. Odvolací súd následne posudzoval, či odvolanie žalovaného okrem námietky zaujatosti sudkyne,
ako odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP, obsahuje aj ďalšie dôvody nesprávnosti
napadnutého rozhodnutia. Podľa odvolacieho súdu ani podľa obsahu odvolania nebolo možné

dospieť k zisteniu akýchkoľvek konkrétnych vecných odvolacích dôvodov, ktorými by žalobca napádal
nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca v napadnutom rozhodnutí len všeobecne konštatoval
a vyslovil nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keď poukázal na to, že s týmto rozhodnutím
nesúhlasí a nezakladá sa na pravde, pričom v odvolaní neuviedol žiadne vecné dôvody nesprávnosti
napadnutého rozhodnutia, či z hľadiska skutkového stavu alebo právneho posúdenia.

47. V súlade s dispozičnou zásadou, ktorá ovláda civilné sporové konanie, je stranám dané, aby
slobodne nakladali s konaním a s jeho predmetom. Dispozičná zásada sa podľa právnej doktríny
prejavuje ako v konaní pred súdom prvej inštancie, tak aj pred odvolacím súdom, ktorého iniciovanie
je na odvolateľovi, preto predmet odvolacieho prieskumu je daný len rozsahom odvolania a odvolacími

dôvodmi, ktoré odvolateľ v odvolaní vymedzí. Neuvedenie konkrétnych dôvodoch nesprávnosti
preskúmavaného rozhodnutia má za následok, že podané odvolanie odvolací súd pre absenciu
relevantných odvolacích tvrdení nemôže posúdiť ako dôvodné.

48. Žalobca teda okrem svojho neodôvodného tvrdenia o zaujatosti konajúcej sudkyne a všeobecne

vysloveného názoru o napadnutom rozhodnutí, ktoré sa nezakladá na pravde, žiadne vecne vymedzené
dôvody nesprávnosti napadnutého rozhodnutia v odvolaní neuviedol. Pokiaľ žalobca v odvolaní
neuviedol argumentáciu voči konkrétnym záverom okresného súdu o neunesení dôkazného bremena
zo strany žalobcu pri preukázaní dôvodnosti ním uplatneného nároku, vzhľadom na absenciu dôkazu,
z ktorého by bolo možné zistiť rozsah, povahu a cenu plnenia vykonaného žalobcom pre žalovaného

v období október a november a december 2022 v sume uvedenej vo faktúre č. 10/2022 a č. 11/2022,
neumožnil tým odvolaciemu súdu prieskum napadnutého rozhodnutia voči záverom okresného súdu.
Odvolací súd posudzuje nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa odvolateľom tvrdených
odvolacích dôvodov a ich obsahového vymedzenia, keď podľa § 380 ods. 1 CSP platí, že odvolací súd
je odvolacími dôvodmi viazaný a s výnimkou vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok a na ktoré

odvolací súd podľa § 380 ods. 2 CSP prihliadne, aj keby neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené,
odvolací súd na iné pochybenie súdu prvej inštancie prihliadnuť nemôže, aj keby ich v odvolacom konaní
zistil. Pretože odvolacie dôvody, vrátane ich obsahového vymedzenia, možno podľa § 365 ods. 3 CSP
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, potom v zmysle § 373 ods. 1 CSP in
fine platí, že na doplnenie odvolacích dôvodov súd odvolateľa nevyzýva a potom v súlade s § 387

ods. 1 CSP procesnou sankciu za nedostatok odvolacej argumentácie strán sporu je záver, že podané
odvolanie nie je dôvodné a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne vo vzťahu k záverom
okresného súdu o nepreukázaní nároku žalobcu v rozsahu uplatnenom žalobou z dôvodu neunesenia
dôkazného bremena. Pre absenciu vecných odvolacích dôvodov voči tomuto záveru okresného súdu
odvolací súd z vlastnej iniciatívy správnosť tohto záveru napadnutého rozhodnutia okresného súdu

preskúmať nemohol. Keďže v podanom odvolaní absentujú vecné dôvody o nesprávnosti záverov
okresného súdu o nepreukázaní nároku uplatneného žalobcom (z dôvodu neunesenia dôkazného
bremena, t.j. nepredloženia relevantných podkladov umožňujúcich preskúmať správnosť žalobcomvystavených faktúr), odvolací súd napadnuté rozhodnutie v prvom výroku o zamietnutí žaloby v zmysle
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

49. Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na absenciu akýchkoľvek odvolacích dôvodov nebolo možné
preskúmať závery okresného súdu o existencii zmluvného vzťahu medzi stranami sporu na základe
ústneho dojednania v zmysle Objednávky č. 1, ani závery o dostatočnom vymedzení práv a povinností
medzi stranami sporu na základe tejto Objednávky, ako aj na základe faktického konania strán sporu,
ktoré predchádzalo obdobiu, za ktoré si uplatnil žalobca predmetný nárok (október a november 2022).

Hlavne však nebolo možné preskúmať závery okresného súdu o tom, že podklady predložené žalobcom
pri odôvodňovaní jeho nároku (súpis vykonaných prác) nie sú podpísané oprávnenými osobami podľa
podmienok Objednávky č. 1, neobsahujú rozlíšenie na zamestnancov vykonávajúcich prác pre žalobcu
a pre iné osoby, neobsahujú konkrétnu identifikáciu, ktoré z evidovaných hodín podľa týchto súpisov sa
týkajú práve žalobcom vyúčtovaných čiastok, keďže násobky počtu hodín podľa súpisov a dohodnutých
cien sú odlišné od žalobcom vystavených faktúr. Absenciou odvolacích dôvodov žalobca neumožnil

odvolaciemu súdu preskúmať tieto závery okresného súdu.

50. Žalovaný v podanom odvolaní navrhol vykonanie dokazovania, a to výsluchom žalovaného, ako aj
deviatich svedkov pracujúcich pre žalobcu.

51. Odvolací súd zdôrazňuje, že Civilný sporový poriadok je postavený na zásade kontradiktórnosti
sporu, pričom jedným zo základných princípov Civilného sporového poriadku je hospodárnosť konania
podľa článku 17 CSP. Princípu hospodárnosti konania zodpovedá Civilným sporovým poriadkom
upravená zásada sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 CSP, ako aj zásada zákonnej
koncentrácie konania podľa § 154 CSP. Zo zásady zákonnej koncentrácie konania vyplýva, že

prostriedky procesného útoku a procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa dokazovanie končí. Keďže návrh na vykonanie dokazovania je prostriedkom procesnej obrany
(§ 149 CSP), potom návrhy na vykonanie dokazovania, vrátane tých ktoré uplatnil žalobca v odvolaní
(výsluch žalovaného a výsluch deviatich svedkov), podlieha zákonnej koncentrácii konania. Vzhľadom
k tomu, že okresný súd na pojednávaní dňa 23.04.2024 vydal uznesenie o skončení dokazovania,

najneskôr do tohto okamihu bolo možné uplatniť návrhy na vykonanie dokazovania. Pokiaľ preto žalobca
v podanom odvolaní navrhol vykonať ďalšie dokazovanie, jedná sa o prostriedok procesného útoku
uplatnený v rozpore so zásadou zákonnej koncentrácie konania. Civilný sporový poriadok pripúšťa aj
v odvolacom konaní prihliadnuť na tzv. novoty, t.j. na prostriedky procesného útoku alebo procesnej
obrany, okrem iného vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom

prvej inštancie (§ 366 písm. d) CSP). Žalobca v podanom odvolaní žiadnym spôsobom neuviedol
a nepreukázal, aké okolnosti alebo prekážky mu bránili v konaní pred súdom prvej inštancie navrhnúť
vykonanie tých dôkazov, ktoré uplatnil v odvolaní (výsluch žalovaného, výsluch deviatich svedkov).

52. Z odvolania žalobcu, ale ani z jeho ďalších podaní nevyplýva žiadna prekážka, ktorá by žalobcovi

znemožnila uplatniť tieto prostriedky procesného útoku v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré
uplatnil oneskorene, a to až v podanom odvolaní v rozpore so zásadou zákonnej koncentrácie konania.
Odvolacísúdpretonatietonavrhovanédôkazyprihliadnuťnemoholaposúdilichakoneprípustnénovoty
v odvolacom konaní.

53. Ten istý záver sa týka všetkých žalobcom uvedených skutkových tvrdení (ktoré sú taktiež
prostriedkom procesnej útoku podľa § 149 CSP), ktoré žalobca uviedol vo svojich podaniach zo dňa
23.07.2024, zo dňa 01.08.2024 a zo dňa 07.09.2024.

54. Pokiaľ k odvolaniu žalobca pripojil zápisnicu o trestnom oznámení a zápisnicu z výsluchu konateľa

žalobcu, odvolací súd konštatuje, že z obsahu týchto podaní vyplývajú určité skutkové tvrdenia. Ako už
bolo uvedené skutkové tvrdenie je prostriedkom procesného útoku žalobcu podľa § 149 CSP. Odvolací
súd tým mieni poukázať na skutočnosť, že tie skutkové tvrdenia, na ktoré sa mienil odvolávať žalobca
pri podaní odvolania poukázaním na obsah trestného oznámenia a na zápisnicu o jeho výsluchu, mohol
kedykoľvek uplatniť v priebehu konania pred súdom prvej inštancie ako prostriedok procesného útoku,

čo však neurobil a preto ani na skutkové tvrdenia obsiahnuté v týchto dokladoch odvolací súd prihliadnuť
nemohol.55. Odvolací súd konštatuje, že všetky žalobcom pripojené doklady, a to originál vyjadrenia nemeckej
spoločnosti Butting (k podaniu zo dňa 23.07.2024), oznámenie o pridelení daňového čísla vo Fínsku,
pracovnézmluvy,oboznámeniasasospracovanímosobnýchúdajov,zoznamplatiteľovpoistného,kópie

leteniek, ako aj skutkové tvrdenia vysvetľujúce proces fakturácie v podaní žalobcu zo dňa 07.09.2024, sú
prostriedkami procesného útoku uplatnenými žalobcom v rozpore so zákonnou koncentráciou konania,
pričom žalobca žiadnym spôsobom pri predkladaní týchto dokladov a tvrdení v odvolacom konaní
neuviedol dôvody, ktoré by mu bránili v uplatnení týchto prostriedkov procesného útoku v konaní pred
súdom prvej inštancie v rámci zákonnej koncentrácie konania. Odvolací súd preto tieto prostriedky

procesného útoku posúdil ako neprípustné novoty v odvolacom konaní a neprihliadol na ne.

56. Ani písomné vyjadrenie nemeckej spoločnosti Butting, ktoré je datované zo dňa 16.07.2024,
nepreukazuje, že by toto vyjadrenie nemohol žalobca predložiť včas v priebehu konania pred súdom
prvej inštancie v rámci zákonnej koncentrácie konania podľa § 154 CSP. Žalobcovi bola od 11.10.2023
(kedy bol zástupcovi žalobcu doručený odpor proti platobnému rozkazu) známa obrana žalovaného,

ktorý namietal nepreukázanie prác účtovaných žalobcom. Žalobca mal preto dostatok času predložiť
vyjadrenie uvedenej spoločnosti, keďže k ukončeniu dokazovania došlo až na pojednávaní dňa
23.04.2024. Nad rámec vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, ako to uviedol aj žalovaný vo
vyjadrení k tomuto podaniu, že ani z tohto vyjadrenia spoločnosti Butting nevyplýva presná špecifikácia
tých zamestnancov a toho počtu hodín a druhu prác, ktoré mali odôvodňovať vystavenie faktúry

č. 10/2022 a č. 11/2022 za obdobie október a november 2022. Všeobecné vyjadrenie nemeckej
spoločnosti, že žalovanému tento subjekt uhradil všetky ním vyúčtované sumy ešte nepreukazuje
oprávnenosť nároku žalobcu, pokiaľ sa v podkladoch predložených žalobcom nachádzajú aj iné
osoby vykonávajúce práce na predmetnej zákazke, t.j. nielen osoby vykonávajúce práce v zmluvnom
vzťahu so žalobcom. Ani vyjadrenie nemeckej spoločnosti by teda neumožnilo konkrétnu identifikáciu

sumy uplatnenej žalobcom vo vyššie uvedených faktúrach č. 10/2022 a č. 11/2022. Odvolací súd
však zdôrazňuje, že tieto skutkové okolnosti uviedol nad rámec toho, že na obsah týchto dokladov
predložených žalobcom v rámci odvolania prihliadnuť nemohol, pretože nespĺňajú predpoklady novoty
podľa § 366 CSP.

57. V druhom výroku napadnutého rozhodnutia okresný súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. Vzhľadom k tomu, že okresný súd žalobu zamietol, žalovaný
bol v konaní procesne úspešný a preto okresný súd rozhodol správne aj v druhom výroku napadnutého
rozhodnutia, keď žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %
podľa zásady úspechu v spore v zmysle § 255 ods. 1 CSP.

58. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie potvrdil v celom rozsahu ako vecne správne v zmysle
§ 387 ods. 1 CSP.

59. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania sa odvolací súd riadil ustanovením § 255 ods.

1 s použitím § 396 ods. 1 CSP. Pretože v odvolacom konaní bol žalovaný úspešný, odvolací súd mu
priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

60. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).