Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Július Tóth
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/27/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8522201094
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:8522201094.2
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a členov senátu
JUDr. Mareka Kotoru a JUDr. Moniky Šabľovej, v spore žalobcu: General Administration s.r.o., so sídlom
Uralská 11, 040 12 Košice - mestská časť nad Jazerom, IČO: 36 547 166, právne zast.: CHOCHOĽAK
& ČESLA s.r.o. so sídlom advokátskej kancelárie: Krmanova 6, 040 01 Košice - mestská časť Staré
Mesto, IČO: 36 857 416, proti žalovanému: EDYMAX GROUP, a.s. so sídlom Hurbanova 669/21, 085
01 Bardejov, IČO: 44 232 195, právne zastúpenému: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS - ADVOKÁTI s.r.o.,
so sídlom Apollo Business Center II, blok A, Prievozská 4, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov,
IČO: 51 003 848, v konaní o určenie, že žalovaný nemá záložné právo, o odvolaní žalobcu a žalovaného
proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 19. októbra 2023, č.k. 5Cb/10/2022-121, takto
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 19. októbra 2023, č.k.
5Cb/10/2022-121.
II. Žiadnej zo strán sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol tak, že konanie zastavil a priznal žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal určenia, že žalovaný
nemá záložné právo v zmysle zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a náhrady trov
konania. Po vyjadreniach sporových strán súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň 28.4.2023,
na ktorom právny zástupca žalobcu podal návrh na rozšírenie žaloby a na nariadenie neodkladného
opatrenia. Z dôvodu, že bolo potrebné rozhodnúť o uvedených návrhoch žalobcu, súd prvej inštancie
odročil pojednávanie. Pred pojednávaním dňa 3.10.2023 právny zástupca žalobcu doručil súdu podanie
označené ako „Späťvzatie žaloby“, v ktorom uviedol, že na základe Rozhodnutia o povolení vkladu
kúpnej zmluvy V-492/2023 zo dňa 12.6.2023-80/23 došlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva v
prospechEDYMAXEstateManagements.r.o.,tzn.osobyprepojenejsožalovaným,titulomúkonov,ktoré
vykonal žalovaný v mene žalobcu, v rámci výkonu záložného práva, po začatí tohto súdneho sporu -
dôvod tohto sporu odpadol. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca vzal žalobu vo veci samej späť a
to v celom rozsahu.
3. Súd prvej inštancie doručil späťvzatie žaloby žalovanému s tým, že sa k späťvzatiu žaloby môže
vyjadriť v lehote 10 dní odo dňa doručenia. Právnemu zástupcovi žalovaného bola súdna zásielka
doručená dňa 4.10.2023. Žalovaný sa v súdom stanovenej lehote, ani do dňa rozhodnutia súdu prvej
inštancie k späťvzatiu žaloby žalobcom nevyjadril. Súd prvej inštancie podľa § 144, § 145 ods.1 a § 146
ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) konanie zastavil. O trovách
konania rozhodol podľa § 256 ods.1, § 257 a § 262 ods.1,2 CSP.4. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť a žalovaný v stanovenej
lehote neoznámil súdu prvej inštancie nesúhlas so späťvzatím žaloby a preto konanie zastavil.
5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo zrušil
uznesenie súdu prvej inštancie, konanie zastavil podľa § 161 CSP a priznal žalobcovi trovy konania
proti žalovanému.
6. Odvolanie žalobca odôvodnil odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d),e), f) a h) CSP,
že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, konajúci
súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, konajúci súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie konajúceho súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
7. Žalobca ďalej zdôraznil, že súd prvej inštancie mal konanie zastaviť z dôvodu nedostatku procesnej
podmienky v zmysle § 161 CSP – odpadnutia naliehavého právneho záujmu, a nie z dôvodu späťvzatia
žaloby zo strany žalobcu. Žalobca podaním zo dňa 3.10.2023 označeným ako „Späťvzatie žaloby“
oznámil konajúcemu súdu, že k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX vedenom pre k.ú. A.
B., ktoré sú predmetom konania došlo počas súdneho konania k zmene vlastníka nehnuteľnosti na
spoločnosť EDYMAX Estate Management s.r.o., Hurbanova 21 669, Bardejov, PSČ 085 01, SR, IČO:
52005429 v rámci výkonu záložného práva žalovaného. Žalobca dôvodil, že ako vyplýva z právnej
úpravy podstatnou procesnou podmienkou na vedenie konania o určení či tu právo je alebo nie je,
je preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcu na takomto určení. Výkonom záložného práva
žalobca stratil naliehavý právny záujem na určení neexistencie záložného práva a prípadný rozsudok v
tejto veci by nebol pre žalobcu užitočný a ochrany svojich práv sa musí domáhať podaním inej žaloby
voči inému subjektu.
8. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nesprávne rozhodol aj o trovách konania a mal priznať nárok na
náhradu trov žalobcovi, keď žalovaný svojím konaním spôsobil zastavenie konania prípadne nepriznať
žalobcovi trovy konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Žalobca poukázal na to, že sa vo vzťahu
k žalovanému opakovane domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktoré malo do právoplatného
skončenia tohto súdneho konania zamedziť žalovanému vykonať záložné právo. Žalobca tvrdil, že
skutočnosti, ktoré uviedol v späťvzatí žaloby predstavujú výnimočné okolnosti a skutočnosti hodné
osobitného zreteľa. Konaním žalovaného, došlo k zmareniu tohto konania a toto konanie žalovaného
viedlo k zastaveniu konania, či už z dôvodu späťvzatia žaloby alebo z dôvodu nesplnenia procesných
podmienok. Konaniu žalovaného žalobca nemohol objektívne zabrániť a v dôsledku zmien, ktoré nastali
po realizácii týchto úkonov, nemal inú možnosť, iba zobrať žalobu späť, pretože pokiaľ by v konaní
pokračoval, je zrejmé, že by nemohol byť úspešný.
9. Žalobca ďalej namietal, že uznesenie súdu prvej inštancie nie je riadne odôvodnené, je arbitrárne
a nepreskúmateľné. Poukázal na to, že odôvodnenie rozhodnutia súdu musí obsahovať okrem iného
výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia.
10. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalovaný a to proti výroku
I. uznesenia. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.
11. Odvolanie žalovaný podal z nasledujúcich dôvodov: rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP),
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365
ods. 1 písm. e) CSP), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods.
1 písm. b) CSP).12. V odvolaní poukázal na to, že pred pojednávaním dňa 3.10.2023 právny zástupca žalobcu doručil
súdu podanie označené ako „Späťvzatie žaloby“, s tým, že na základe Rozhodnutia o povolení vkladu
kúpnej zmluvy V-492/2023 zo dňa 12.6.2023-80/23 došlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva v
prospechEDYMAXEstateManagements.r.o.,tzn.osobyprepojenejsožalovaným,titulomúkonov,ktoré
vykonal žalovaný v mene žalobcu, v rámci výkonu záložného práva, po začatí tohto súdneho konania -
dôvod tohto konania odpadol. Žalobca preto vzal žalobcu vo veci samej späť a to v celom rozsahu.
13. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že má záujem na pokračovaní v konaní, aj napriek skutočnosti, že
žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť. Záujem žalovaného je naďalej daný naliehavým právnym
záujmom na určení či tu právo je alebo nie je. Žalobca podal podľa názoru žalovaného tendenčnú
žalobu, pričom v podanej žalobe sa domáhal, aby súd určil, že žalovaný nemá záložné právo na
nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu (v tom čase). Dôvody, na základe ktorých sa žalobca domáhal
určenia, že žalovaný nemá záložné právo boli určené v podanej žalobe, pričom má za to, že neboli
spôsobilé vyvolať zamýšľané právne účinky, a to určenia, že žalovaný nemá záložné právo. Uvedené
malo byť konštatované aj v rámci vyslovenia predbežného právneho posúdenia zo strany súdu prvej
inštancie. Nakoľko žalovaný má naliehavý právny záujem na vyriešení predmetnej veci, a teda na určení,
či žalovaný v čase výkonu záložného práva mal alebo nemal záložné právo, navrhol, aby odvolací súd
zrušil napadnuté uznesenie, ktorým súd prvej inštancie zastavil konanie a pokračoval v konaní a súdnym
rozhodnutím rozhodol meritórne.
14. Vo vzťahu k skutočnosti konštatovanej v uznesení, že sa žalovaný v určenej lehote nevyjadril k výzve
súdu prvej inštancie, uviedol, že predmetná lehota predstavuje sudcovskú lehotu a súd prvej inštancie v
prípade, ak nemal doručené vyjadrenie žalovaného včas, mal žalovaného opätovne vyzvať s poučením,
že v prípade, ak sa v poskytnutej lehote nevyjadrí, súd konanie zastaví. Z výzvy Okresného súdu Stará
Ľubovňa, spis. zn. 5Cb/10/2022 zo dňa 4.10.2023 nevyplýva, že v prípade, ak sa žalovaný nevyjadrí
k späťvzatiu žaloby, súd konanie zastaví. Tým, že súd žalovaného nepoučil o procesných následkoch
nevyjadrenia sa k späťvzatiu žaloby a následne konanie zastavil, podľa názoru žalovaného zasiahol
negatívne do jeho procesných práv a odňal mu právo na spravodlivý súdny proces.
15. Súd prvej inštancie podľa žalovaného, skutkový ako aj právny stav nedostatočne zistil a takto zistený
skutkový stav nesprávne právne posúdil a napadnuté uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa, spis.
zn. 5Cb/10/2022 zo dňa 19.10.2023 považoval za nesprávne, nepreskúmateľné a arbitrárne.
16. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného a uviedol, že existuje dôvod na odmietnutie odvolania
odvolacím súdom, keďže žalovaný ako odvolateľ nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania
z dôvodu, že rozhodnutie bolo vydané v jeho prospech. Na to, aby bolo rozhodnutie vydané v
neprospech strany, stačí, ak bola strane spôsobená aj len nepatrná ujma na jej právach. Táto ujma
však musí objektívne existovať. Nestačí len subjektívne presvedčenie strany, že jej bola spôsobená
ujma. Ujma objektívne existuje vtedy, ak sa môže zlepšiť postavenie strany, a to zmenou alebo zrušením
rozhodnutia súdu. Podmienka existencie ujmy by však nebola splnená, ak by sa odvolaním sledovalo
len usporiadanie vnútorných pomerov strán sporu. Vydaným uznesením nebola žalovanému spôsobená
žiadna ujma, práve naopak, a rovnako zrušením napadnutého uznesenia a pokračovaním v konaní
sa žiadnym spôsobom nezlepší postavenie žalovaného, keďže vzhľadom na odpadnutie naliehavého
právneho záujmu (žalovaný už vykonal záložné právo) dôjde rovnako k zastaveniu konania. Vo vzťahu
k ďalším tvrdeniam žalovaného ohľadne neprípustnosti zastavenia konania z dôvodu potreby rozhodnúť
vo veci samej, žalobca uviedol, že súd prvej inštancie mal na základe predložených a vykonaných
dôkazov konanie zastaviť z dôvodu nedostatku procesnej podmienky v zmysle § 161 CSP – odpadnutia
naliehavého právneho záujmu, a nie z dôvodu späťvzatia žaloby zo strany žalobcu. Na základe vyššie
uvedených skutočností považoval žalobca podané odvolanie zo strany žalovaného v celom rozsahu za
nedôvodné a podané neoprávnenou osobou.
17. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu tak, že žalobca a žalovaný navrhli v zásade zhodné návrhy
na rozhodnutie vo veci, navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, že zruší a vráti vec Okresnému súdu
StaráĽubovňanaďalšiekonanieanovérozhodnutie,avšaksprihliadnutímnaargumentáciužalovaného
uvedenú v odvolaní zo dňa 7.11.2023.
18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu a odvolanie žalovaného,
ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému jeodvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na
prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Vec prejednal
podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu a žalovaného nie je dôvodné.
19. Procesné podmienky sú definované v Civilnom sporovom poriadku (§ 161 ods.1CSP) ako
podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie mal
konanie zastaviť z dôvodu nedostatku procesnej podmienky v zmysle § 161 CSP – odpadnutia
naliehavého právneho záujmu, a nie z dôvodu späťvzatia žaloby zo strany žalobcu. Odvolací súd udáva,
že vo všeobecnosti v prípade záveru súdu o neexistencii naliehavého právneho záujmu na určení, súd
žalobu zamietne a nie zastaví konanie o nej podľa § 161 CSP.
20. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný
procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový
poriadok priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.
21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP je daný vtedy, ak došlo k pochybeniu v procesnom
postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takéto pochybenia odvolací súd konaním súdu
prvej inštancie nezistil.
22. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy
veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.
23. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
24. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval.
25. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, teda či
v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k porušeniu práva strany na spravodlivý proces; či súd
prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a či na
zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, to všetko s prihliadnutím na to, že
v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky II. ÚS 78/05) a dospel k záveru, že označené odvolacie dôvody neboli naplnené.
26. Vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia k odvolaniu žalobcu a žalovaného k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom
konaní, odvolací súd uvádza nasledovné:27.OdvolacísúdvsúvislostispodanýmodvolanímžalobcuudávaaodkazujeajnakomentárkCivilnému
sporovému poriadku (odkaz na komentár, Števček a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:
C. H. Beck, 2022), že sporovému konaniu dominuje dispozičný princíp. Konanie sa začína doručením
žaloby, prípadne návrhu na nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu (§ 156
CSP). Začatie sporu ex offo nie je možné. Žalobca ako dominus litis disponuje po začatí konania právom
vziať žalobu späť a v prípade splnenia zákonných podmienok tým dosiahnuť zastavenie konania alebo
jeho časti bez meritórneho rozhodnutia (§ 145 CSP). Ide súčasne o úkon fakultatívny, keďže žiadne
ustanovenie právneho poriadku neukladá žalobcovi povinnosť vziať podanú žalobu späť za akýchkoľvek
podmienok (odvolací súd to uvádza na margo tvrdenia žalobcu, že súd prvej inštancie nemal zastaviť
konanie na základe jeho späťvzatia žaloby).
28. Z hľadiska procesnej autonómie nie je žalobca nijako obmedzený vo výkone svojho práva vziať
žalobu späť, ak konanie ešte nebolo právoplatne skončené. Zastavenie konania alebo jeho časti ako
bezprostredný následok späťvzatia žaloby je však podmienené splnením ďalšej podmienky, ktorá je
od vôle žalobcu nezávislá. Ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu, je na zastavenie konania v dôsledku späťvzatia žaloby nevyhnutný súhlas žalovaného (§
146 ods. 2 CSP). V ostatných prípadoch súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby
z vážnych dôvodov nesúhlasí; s výnimkou späťvzatia žaloby pred predbežným prejednaním sporu
podľa § 168 CSP alebo pred pojednávaním (§ 146 ods. 3 CSP). Zastavenie konania alebo jeho časti
z dôvodu späťvzatia žaloby nie je limitované hospodárnosťou konania ako v prípade zmeny žaloby
(porovnaj § 143 ods. 1 CSP).
29. Späťvzatie žaloby je podaním v zmysle § 123 ods. 1 CSP a musí obsahovať všetky zákonné
náležitosti podľa § 127 ods. 1 a 2 CSP. Ide o jednostranný procesný úkon žalobcu, ktorý je adresovaný
súdu. Oznámenie žalovanému alebo inej osobe o späťvzatí žaloby, prípadne doručenie podania
niekomu inému ako súdu nevykazuje procesnoprávnu relevanciu. Späťvzatie žaloby musí byť urobené
v predpísanej forme, teda písomne, a to v listinnej podobe alebo elektronicky (§ 125 ods. 1 CSP).
Späťvzatie žaloby je podaním vo veci samej, v dôsledku čoho musí žalobca prípadné podanie
v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu dodatočne doručiť v listinnej podobe
alebo elektronicky s autorizáciou, a to najneskôr do desiatich dní, inak súd na späťvzatie žaloby
neprihliada.
30. Odvolací súd zdôrazňuje, že podanie žalobcu zo dňa 3.10.2023 s názvom „Späťvzatie žaloby“
doručené súdu prvej inštancie je účinným späťvzatím žaloby keď obsahuje zrozumiteľný, jednoznačný
a bezpodmienečný prejav vôle žalobcu vziať žalobu späť. Tento prejav neobsahuje akúkoľvek
podmienku, či už vo vzťahu k žalovanému, súdu alebo iným osobám, a možno ho považovať za
späťvzatie žaloby s riadnymi procesnoprávnymi účinkami. Späťvzatie žaloby musí súd vždy dôsledne
odlíšiť od prejavu vôle žalobcu, ktorým sa vzdáva svojho nároku. Vzdanie sa nároku má za následok
zamietnutie žaloby rozsudkom pre vzdanie sa nároku na návrh žalovaného podľa § 286 a nasl. CSP,
čo však nie je tento prípad.
30.1. K tvrdeniam žalobcu v odvolaní odvolací súd zdôrazňuje, že späťvzatie žaloby je procesným
úkonom, ktorý súd posudzuje vždy podľa obsahu. Rozhodujúci je pritom prejav vôle žalobcu, ktorým je
súd viazaný. Po späťvzatí žaloby nemôže žalobca dodatočne namietať, že jeho vôľa smerovala k inému
následku, že konal v omyle, prípadne že si nebol vedomý účinkov tohto úkonu a podobne (tzv. teória
prejavu). Civilné právo procesné je odvetvím verejného práva a doktrinálna procesualistika nepripúšťa
analogickú aplikáciu hmotnoprávnych ustanovení o vadách právnych úkonov na procesné úkony strán
vsporovomkonaní.Prípadnévadyprocesnýchúkonovposudzujesúdvždypodľapredpisovprocesného
práva. Účinky späťvzatia žaloby nastávajú jeho doručením súdu. Späťvzatie žaloby nemôže žalobca
odvolať ani iným spôsobom negovať jeho právne následky.
31. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
31.1. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
31.2. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
32. V súvislosti s tvrdeniami žalovaného v odvolaní, odvolací súd konštatuje, že v zmysle § 146 ods. 1
CSP platí, že súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí.
Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa
začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Obligatórny súhlas žalovaného
na späťvzatie žaloby sa na uvedený spor neuplatní, keďže spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
sporu nevyplýva z osobitného predpisu. Lehotu na úkon učinený podľa § 146 ods. 1 CSP procesnýpredpis neustanovuje, a teda ju v súlade s § 118 ods. 1 CSP určil súd prvej inštancie a to v trvaní 10 dní.
Ako vyplýva zo súdneho spisu, žalovaný výzvu súdu prvej inštancie prevzal a teda bol oboznámený s
obsahom späťvzatia ako aj s tým, že prípadný nesúhlas so späťvzatím žaloby môže súdu prvej inštancie
vyjadriť v 10 dňovej ustanovenej lehote. Žalovaný sa v danej lehote nevyjadril resp. ani následne, a
ani nepožiadal súd o predĺženie lehoty, prípadne o odpustenie zmeškania lehoty z vážnych dôvodov.
Odvolací súd nesúhlasí s názorom a ani procesný právny predpis neustanovuje súdu povinnosť, aby
po uplynutí stanovenej lehoty a po nečinnosti sporovej strany, opätovne vyzýval nečinnú stranu sporu
na vyjadrenie sa. Žalovaný, navyše bol v spore zastúpený advokátom a súd prvej inštancie okrem
povinnosti, ktorú si aj splnil nemal dôvod opätovne žiadať žalovaného, aby sa vyjadril, pokiaľ tak neurobil
už na základe predchádzajúcej výzvy, ktorá mu bola riadne doručená.
33. Okolnosti späťvzatia žaloby sú pre súd, ktorý rozhoduje o späťvzatí žaloby osobitne významné aj pri
posudzovaní prípadného nesúhlasu žalovaného s týmto úkonom v zmysle § 146 ods. 1 CSP. Samotný
dôvodnesúhlasužalovanéhomusíbyťpodľanormatívnehovyjadrenia„vážny“,avšakakosavkomentári
k § 146 CSP uvádza nemusí byť nevyhnutne aj právny. Môže byť vyvolaný ekonomickými, etickými,
morálnymi alebo inými príčinami, ktoré musí súd dôsledne vyhodnotiť z hľadiska načrtnutého kritéria. Pri
komplexnom posúdení danej otázky súd vždy zohľadňuje aj motív žalobcu, ak bol pri späťvzatí žaloby
explicitne vyjadrený. V konkrétnom prípade súd prvej inštancie neposudzoval nesúhlas žalovaného, keď
žalovaný nesúhlas podopretý vážnymi dôvodmi nedoručil a k dôvodom nesúhlasu so späťvzatím žaloby
sa vyjadril až v podanom odvolaní, s tým, že má záujem na pokračovaní sporu.
34. S tvrdením žalovaného, že súd prvej inštancie žalovaného nepoučil o procesných následkoch
nevyjadreniasakspäťvzatiužalobyanáslednekonaniezastavil,atakpodľanázoružalovanéhozasiahol
negatívne do jeho procesných práv a odňal mu právo na spravodlivý súdny proces sa odvolací súd
nestotožňuje a odkazuje na dôvody uvedené v odseku 31. tohto uznesenia.
34.1. K tvrdeniam žalobcu aj žalovaného, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne,
nepreskúmateľné a arbitrárne odvolací súd udáva, že ani toto tvrdenie nie je správne. V posudzovanom
prípade odvolací súd nezistil naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b)
CSP spočívajúcom v nedostatočnom odôvodnení uznesenia súdu prvej inštancie, resp. v jeho
nepreskúmateľnosti. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia o zastavení konania starostlivo
prihliadol na všetko, čo vyšlo počas sporu do času späťvzatia žaloby najavo. Z odôvodnenia súdneho
rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na
jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v
odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov
dospel, boli racionálne a presvedčivé, čo predmetné uznesenia spĺňa. O nepreskúmateľné rozhodnutie
ide vtedy, ak rozhodnutie dôvody neobsahuje alebo sú nezrozumiteľne podané. Odôvodnenie musí
byť úplné v zmysle, že sa vysporiada so všetkými otázkami riešenými v konaní a musí byť v súlade s
výrokom. Súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho závery
sú dostatočne vysvetlené. Odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
nie je nepreskúmateľné pretože obsahuje dôvody, ktoré úplne a komplexne odôvodňovali výroky tohto
rozhodnutia a zároveň obsahuje dôvody, ktoré nie sú nezrozumiteľne podané.
35. Zohľadňujúc všetky uvedené skutkové a právne závery odvolací súd v predmetnej veci dospel k
záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne a preto napadnuté rozhodnutie podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.
36. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
37. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
38. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
39. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.40. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu aj proti závislému výroku o trovách konania v konaní na
súde prvej inštancie (výrok II.), ktorým súd prvej inštancie priznal žalovanému proti žalobcovi náhradu
trov konania. Odvolací súd dospel k záveru, že takýto výrok o trovách konania je vecne správny, keďže
z obsahu spisu je zjavné, že súd prvej inštancie v súlade so zásadou procesnej zodpovednosti za
zavinenie zastavenia konania rozhodol o tejto povinnosti žalobcu, na ktorého strane existovalo procesné
zavinenie, ktorý vzal žalobu späť z dôvodu, že stratila pre neho význam pre nedostatok naliehavého
právneho záujmu na takomto určení. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov
konania skúmal zavinenie iba z procesného hľadiska a neposudzoval žalobu podľa hmotného práva.
41. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal, v odvolacom
konaní trovy odvolacieho konania, keď v odvolacom konaní nebol úspešný ani žalobca ani žalovaný,
ktorý obaja podali odvolanie a odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení konania ako
vecne správne potvrdil.
42.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených
v § 429 ods. 2 CSP, ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.