Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 15, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18C/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123201303
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3123201303.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcu Slovenská republika

- Bytová agentúra rezortu Ministerstva obrany, so sídlom Pri Šajbách 12, Bratislava, IČO 34000666,
proti žalovaným 1) A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, E., zastúpenému JUDr. Miroslavom
Ondrušekom, advokátom so sídlom Radničné námestie 33, Bardejov, 2) F. G. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. XXX/X, E. a 3) I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Trenčín, o vypratanie nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný 1) je p o v i n n ý odovzdať žalobcovi byt č. 22 na 5. poschodí, vo vchode č. 2 bytového
domu súp. č. XXX J. H. K. L. E., postaveného na parcele registra C, parc. č. 625/2, zastavané plochy
a nádvoria o výmere 310 m2, evidovaný na LV č. XXXX pre k. ú. C., a to do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba voči žalovanému 1) z a m i e t a.

III. Žalovaná 2) je p o v i n n á vypratať a odovzdať žalobcovi byt č. 22 na 5. poschodí, vo vchode č. 2
bytového domu súp. č. XXX J. H. K. L. E., postaveného na parcele registra C, parc. č. 625/2, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 310 m2, evidovaný na LV č. XXXX pre k. ú. C., a to do 3 mesiacov od

právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žiadna zo strán vo vzťahu k žalobe voči žalovanému 1) n e m á právo na náhradu trov konania.

VI. Žalobcovi sa voči žalovanej 2) priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. Žalovanému 3) sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaných 1) - 3) vypratania bytu č. 22 na 5. poschodí,
vo vchode č. 2 bytového domu súp. č. XXX na H. K. L. E., bytový dom postavený na parcele registra
C, parc. č. 625/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 310 m2, evidovaný na LV č. XXXX pre k. ú.
C., spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku
vo veľkosti 4541/129238 a jeho odovzdania bez poskytnutia bytovej náhrady. Svoju žalobu odôvodnil
tým, že na základe zriaďovacej listiny č. XXXXX/XX zo dňa 30.06.1993 vydanej Ministerstvom obrany
SR je správcom bytového fondu rezortu MO SR. V júli 1997 uzavrel so žalovaným 1) nájomnú zmluvu

k služobnému bytu, na základe ktorej mu prenechal do nájmu byt I. kategórie č. 22 na 5. poschodí
vo vchode č. 2 bytového domu súp. č. XXX na H. K. L. E.. Nájomná zmluva bola dohodnutá na
dobu určitú, a to počas trvania služobného pomeru žalovaného 1) v rezorte obrany. So žalovaným bol
ukončený služobný pomer ku dňu 31.12.2014. Nájom bytu tak skončil dňom 31.12.2014. Od 01.01.2015žalovaný 1) užíva byt bez právneho dôvodu. Z dôvodu ukončenia nájomnej zmluvy ako aj z dôvodu, že
žalovaný 1) ďalej prenajímal dotknutý byt žalovaným 2), 3) bez jeho súhlasu, vyzval žalovaného 1) na
dobrovoľné vypratanie bytu spoločne s tretími osobami a jeho odovzdanie, pričom žalovaný 1) doposiaľ

tak neurobil. Poznamenal, že kontrola NKÚ SR, ktorá sa u neho uskutočnila v roku 2019, poukazovala na
nevyhnutnosť intenzívnejšie postupovať voči užívateľom bytov, ktorí užívajú byty bez právneho dôvodu.
Nesúhlasil, že nájom bytu žalovaným 1) naďalej trvá. Zdôraznil, že doba nájmu bola dojednaná počas
trvania služobného pomeru žalovaného 1), ktorý skončil dňa 31.12.2014. Podľa právnej úpravy platnej
v tomto čase už nedochádzalo k predlžovaniu nájmu bytu po uplynutí dojednanej doby nájmu. Vyjadril

názor, že žiadne ustanovenie zákona nezakazuje, aby doba nájmu služobného bytu bola dohodnutá
takýmto spôsobom. V tej súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/294/2009 ako aj
na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/775/2014. Žalobca opakovane zdôraznil, že
žalovaný 1) byt nevypratal a neodovzdal ho, naopak ho prenajal tretím osobám.

2. Žalovaný 1) s podanou žalobou nesúhlasil a túto žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že nemal

vedomosť, že ho žalobca vyzýval na vypratanie bytu, nakoľko sa v ňom nezdržuje. Nesúhlasil, že by byt
užíval od 01.01.2015 bez právneho dôvodu, nakoľko v zmluve bol neurčito uvedený dátum ukončenia
nájmubytu,keďsavnejuvádza,ženájombytutrvápočastrvaniaslužobného,resp.pracovnéhopomeru
nájomcu v rezorte obrany. Takto uvedenú dobu trvania považuje za neurčitú a z toho dôvodu nájomnú
zmluvu v tejto časti za neplatnú. Má preto za to, že nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú.

Okrem toho v zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, sa nájom
aj bytu po uplynutí doby, na ktorú bol dojednaný, predlžuje vždy o rok, ak bol dojednaný na dlhšiu
dobu ako rok. Nájomná zmluva tak naďalej trvá. Vyjadril názor, že je potrebné právny vzťah posudzovať
podľa ustanovení právneho predpisu účinných v čase vzniku právneho vzťahu a nie účinných až v čase
ukončenia nájomného vzťahu. Poznamenal, že nájomné za byt riadne platil celú dobu. Žalovaný 1) ďalej

uviedol, že žalovanú 2) žiadal, aby sa z bytu vysťahovala a byt vypratala, na čo sa žalovaná 2) začala
u žalobcu domáhať ochrany a byt doposiaľ nevypratala. Poukázal, že žalobca netvrdí, že žalovaný 1)
má v byte svoje osobné veci a že sa tam skutočne zdržiava. Žalobný petit preto voči nemu považuje
za nevykonateľný, pretože z bytu nemá aké osobné veci vypratať. V byte sa dlhodobo nezdržuje ani
žalovaný 3) a jediným užívateľom bytu je žalovaná 2). Dodal, že od roku 2017 prebiehali so žalobcom

rokovania o odkúpení bytu za zvýhodnených podmienok. S odpredajom sa malo začať v roku 2020.
S týmto vedomím, že žalovaný 1) bude vlastníkom bytu, uzavrel so žalovanými 2), 3) zmluvu dňa
25.06.2020. Dňa 24.07.2020 bol vyrozumený o výsledkoch kontroly NKÚ, ktorá mala za následok, že
žalobca od predaja bytov upustil. Má tak za to, že nepostupoval protiprávne a vychádzal z informácii
poskytnutých mu žalobcom.

3. Žalovaná 2) s podanou žalobou nesúhlasila. Uviedla, že do zmluvného vzťahu vstupovala v dobre
viere a najmä v tiesni, pretože potrebovala niekde bývať. Z bytu sa vysťahovať nechce, lebo na bývanie
tam si už zvykla a zvykla si aj jej dcéra. Neverí, že ako slobodnej matke sa jej podarí nájsť si nové
bývanie, ktoré by jej vyhovovalo po finančnej stránke.. Dodala, že žalovaný 3) dotknutý byt neužíva,

nezdržiava sa v ňom a nemá tam žiadne svoje veci. Kľúče od bytu jej nechal.

4. Žalovaný 3) sa k podanej žalobe nevyjadril, hoci táto mu bola riadne a včas doručená podľa § 116
ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP").

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením zriaďovacej listiny č. XXXXX/XX, nájomnej zmluvy, výpisu
z LV č. XXXX pre k. ú. C., výzvy na vypratanie a odovzdanie bytu zo dňa 05.12.2022, personálneho
rozkazu zo dňa 09.12.2014, , mailovej komunikácie zo dňa 14.11.2022, nájomnej zmluvy zo dňa
25.06.2020, ktoré listinné dôkazy predlož žalobca, a oboznámením výzvy na vypratanie bytu zo dňa
31.01.2023, ktorý listinný dôkaz predložil žalovaný 1), a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Žalobca je na základe zriaďovacej listiny č. XXXXX/XX s účinnosťou od 01.07.1993 správcom
nehnuteľnosti vo vlastníctve Slovenskej republiky zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom
Trenčín, katastrálnym odborom pre k. ú. C., a to bytu č. XX J. X. poschodí vo vchode č. 2 bytového domu
súp. č. XXX postavenom na pozemku parcela registra C, parc. č. 625/2, zastavaná plocha a nádvorie o

výmere 310 m2 a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku
vo veľkosti XXXX/XXXXXX.7. Žalobca ako prenajímateľ uzavrel v júli 1997 so žalovaným 1) ako nájomcom nájomnú zmluvu,
predmetom ktorej bol byt č. XX J. X. M. L. L. N. X I. domu súp. č. XXX na ulici H. L. E.. Nájomná
zmluva bola uzavretá na dobu určitú, a to počas trvania služobného, resp. pracovného pomeru nájomcu

v rezorte obrany. Nájomné a úhrada za plnenia spojené s užívaním bytu boli dohodnuté na sumu 1.168,-
Sk (38,77 eur). Zmluvné strany sa dohodli, že nájomná zmluva zanikne okrem iného aj uplynutím doby,
na ktorú bola uzavretá. Personálnym rozkazom č. 11 133 zo dňa 09.12.2014 bol žalovaný 1) ku dňu
31.12.2014 prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka.

8. Nájomnou zmluvou zo dňa 25.06.2020 žalovaný 1) ako prenajímateľ prenajal žalovaným 2), 3) byt č.
22na5.poschodívovchodeč.2bytovéhodomusúp.č.XXXnauliciH.vTrenčíne.Nájomnázmluvabola
uzavretá na dobu určitú do 24.06.2021. Žalovaná 2) sa mailom zo dňa 14.11.2022 obrátila na žalobcu so
žiadosťou o prešetrenie postupu žalovaného 1), či bol oprávnený dať nájomný byt do podnájmu. Výzvou
na vypratanie bytu zo dňa 31.01.2023 vyzval žalovaný 1) žalovanú 2), aby predmetný byt vypratala,
nakoľko ho od 31.01.2023 užíva neoprávnene.

9. Výzvou na vypratanie a odovzdanie bytu zo dňa 05.12.2022 vyzval žalobca žalovaného 1) na
vypratanie a odovzdanie bytu, nakoľko k zániku nájmu došlo dňa 31.12.2014 a od 01.01.2015 užíva byt
bez právneho dôvodu. Okrem toho hrubo porušuje povinnosti vyplývajúce z užívania dotknutého bytu,
nakoľko tento bez súhlasu prenajíma. Žalobcovi sa zásielka s výzvou vrátila neprevzatá s poznámkou,

že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote.

10. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

11. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia nájomnej zmluvy, nájom bytu
vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a
to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis
príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať

len z dôvodov ustanovených v zákone.

12. Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase zániku nájomnej zmluvy, ak bol nájom
bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre
zánik nájmu bytu.

13. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu vo vzťahu k žalovanému
1) je čiastočne dôvodná. Žaloba o vypratanie nehnuteľnosti (bytu) je osobitným druhom reivindikačnej
žaloby. Takáto žaloba môže mať úspech len vtedy, ak žalobca preukáže svoje vlastnícke právo a ďalej
ak preukáže, že žalovaný neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva, t. j. bez právneho dôvodu

zadržiava
vec patriacu žalobcovi a súčasne mu ju odmieta vydať. V súdenej veci nebolo sporné, že vlastníkom
dotknutého bytu je žalobca. Sporným bolo to, či žalovaný 1) bez právneho dôvodu byt užíva. Z
predloženýchdôkazov,najmäznájomnejzmluvyazpersonálnehorozkazuč.11133zodňa09.12.2014,
vyplynulo, že nájomná zmluva medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným 1) ako nájomcom

bola uzavretá na dobu určitú, a to počas trvania služobného pomeru žalovaného 1). Služobný pomer
žalovaného 1) zanikol dňa 31.12.2014, a preto možno konštatovať, že týmto dňom došlo k zániku nájmu
dotknutého bytu, pričom odo dňa 01.01.2015 žalovaný 1) tým, že doposiaľ neodovzdal byt žalobcovi,
neoprávnene tento zadržiava. Pokiaľ sa žalovaný 1) v konaní bránil tvrdeniami, že nájomnú zmluvu treba
považovať za zmluvu uzavretú na dobu neurčitú pre neurčité vyjadrenie doby jej trvania (počas trvania

služobného pomeru), v tejto súvislosti súd poznamenáva, že doba nájomného pomeru dohodnutého
na dobu určitú môže byť dohodnutá nielen uvedením určitého časového obdobia (napr. mesiacov,
rokov) jeho trvania, prípadne uvedením konkrétneho dňa, ku ktorému nájomný pomer zanikne, ale i
tak, že dobu trvania nájomného pomeru možno viazať na konkrétnym dátumom neurčenú objektívne
zistiteľnú skutočnosť, z ktorej je možné bez pochybností zistiť, kedy nájomný pomer skončí, pričom v

dobe uzatvárania takejto dohody nemusia mať účastníci istotu, kedy takto dohodnutá doba uplynie; je
však isté, že táto skutočnosť nastane, a to buď nezávisle na vôli účastníkov (napr. smrťou, odchodom
do dôchodku) alebo nastane z vôle účastníkov (napr. výpoveďou z pracovného pomeru, dohodou o
skončení pracovného pomeru). Nie je preto správny právny názor žalovaného 1), že ním uzavretánájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, a preto nájomný vzťah trvá, nakoľko v dotknutej
nájomnejzmluvebolojasneazrozumiteľneuvedené,dokedytrvá,atodoskončeniaslužobnéhopomeru
žalovaného 1). Žalovaný 1) sa proti tvrdeniu žalobcu o neoprávnenom užívaní bytu bránil tiež tým,

že nájomný vzťah sa po jeho skončení opätovne predlžoval vždy o rok, a to v zmysle § 676 ods. 2
v nadväznosti na § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia nájomnej zmluvy.
Súd zastáva názor, že hoci právny vzťah z nájomnej zmluvy vznikol za účinnosti právnej úpravy, ktorá
umožňovala predlžovanie nájmu bytu aj po uplynutí doby nájmu (§ 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v nadväznosti na § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia nájomnej zmluvy), na

skončenie nájmu bytu a z toho plynúce následné právne vzťahy je za absencie prechodných ustanovení
k úprave § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinnej od 01.09.2001 potrebné aplikovať právnu úpravu
účinnú v čase skončenia nájmu, ktorá už výslovne vylučovala aplikáciu § 676 ods. 2 Občianskeho
zákonníka na prípady nájmu bytu. Je potrebné si uvedomiť, že právna veda rozoznáva okrem pravej
retroaktivity aj nepravú retroaktivitu, ktorá spočíva v tom, že právne vzťahy hmotného i procesného
práva, ktoré vznikli za platnosti práva starého, sa spravujú zásadne týmto právom, a to až do doby

účinnostiprávanového;pojehoúčinnostisavšakriadiaprávomnovým.Tátozásadavšakplatílenpotiaľ,
pokiaľ ostatné záverečné ustanovenia právnej normy nestanovia so zreteľom na zvláštnosti niektorých
právnych vzťahov niečo iné. Ak teda prechodné ustanovenia nepamätajú na špecifické riešenie určitej
dielčej konkrétnej situácie, potom je na mieste dospieť k záveru, že nová právna úprava odo dňa svojej
účinnosti do budúcna upravuje i právne vzťahy a jednotlivé skutočnosti, ktoré síce vznikli v minulosti,

ale existujú ďalej. Zhrnúc
uvedené, v prípadoch časového stretu starej a novej právnej normy zásadne platí nepravá retroaktivita,
t. j. od účinnosti nového právneho predpisu sa i právne vzťahy, vzniknuté podľa zrušeného právneho
predpisu, riadia právnym predpisom novým (viď rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo 5259/2015 zo
dňa 27.06.2017). S poukazom na uvedené tak možno uzavrieť, že nájomný vzťah medzi žalobcom a

žalovaným 1) založený nájomnou zmluvou uzavretou v júli 1997 sa skončil dňom 31.12.2014 uplynutím
doby nájmu bez akejkoľvek možnosti jeho ďalšieho predlžovania v zmysle § 676 ods. 2 v nadväznosti na
§ 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Po tomto dni žalovaný 1) nemá žiadny právny dôvod na užívanie
predmetného bytu. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný 1) reálne byt neužíva a nemá v ňom
žiadne svoje veci (toto tvrdenie žalovaného 1) žalobca v zmysle § 151 CSP výslovne účinne nepoprel).

Žalovaný 1) však doposiaľ byt žalobcovi neodovzdal, v dôsledku čoho možno dospieť k záveru, že
žalovaný 1) naďalej zadržiava vec patriacu žalobcovi a odmieta mu ju vydať. Je síce pravda, že žalovaný
1) prejavil vôľu byt odovzdať, avšak za podmienok, ktorých splnenie žalobcovi nevyplýva z hmotného
práva. Za takéhoto stavu, keď žalovaný 1) podmieňoval splnenie svojej povinnosti (odovzdanie bytu)
splnením inej, zo zákona nevyplývajúcej povinnosti žalobcu, nemožno mať za to, že žalovaný 1) mienil

riadne splniť svoju povinnosť a žalobca toto plnenie odmietol. Žalovaný 1) doposiaľ byt žalobcovi
neodovzdal a hoci ho reálne neužíva a nemá v ňom žiadne svoje veci, je žaloba v časti odovzdania
bytu dôvodná. Preto súd uložil žalovanému 1) povinnosť odovzdať žalobcovi predmetný byt a vo zvyšnej
časti (v časti vypratania bytu) žalobu ako nedôvodnú zamietol.

14. Čo sa týka žalobou uplatneného nároku vo vzťahu k žalovanej 2), tu dospel súd k záveru, že žaloba je
v tejto časti dôvodná. Žalovaní 2), 3) ako nájomcovia uzavreli so žalovaným 1) dňa 25.06.2020 nájomnú
zmluvu,zktorejvyplynulo(čl.Ibod1zmluvy),žežalovaný1)jenájomcompredmetnéhobytu.Bolobytak
možné predmetnú zmluvu podľa obsahu posúdiť ako zmluvu o podnájme. Žalovaný 1) aplikujúc závery o
skončení nájomného vzťahu so žalobcom uvedené v bode 13 tohto rozsudku však v čase uzavretia tejto

zmluvynemalpostavenienájomcupredmetnéhobytu,nakoľkonájomnývzťahzanikoldňom31.12.2014,
a nemal ani žiadne iné právne postavenie oprávňujúce ho uzavrieť so žalovanými 2), 3) zmluvu o nájme,
príp. zmluvu o podnájme. Pokiaľ žalovaný 1) dôvodil, že nájomnú zmluvu so žalovanými 2), 3) uzavrel
na základe prísľubu žalobcu, že byt mu predá a stane sa jeho vlastníkom, k tomu súd uvádza, že súdna
prax pripúšťa, že prenajímateľom môže byť aj iná osoba odlišná od vlastníka, ak má právo s predmetom

nájmu disponovať z iného dôvodu. Žalovaný 1) však nemal žiadne právo oprávňujúce ho disponovať
s bytom, a preto nebol ani oprávnený dotknutý byt prenajať, alebo dať do podnájmu. Žalovaný 1) tak
nebol oprávnený uzatvárať žiadnu zmluvu so žalovanými 2), 3), na základe ktorej im prenechal byt do
užívania, pretože v danom čase nemal žiadny právny vzťah k predmetnej nehnuteľnosti a túto sám užíval
bez právneho dôvodu. Vzhľadom k tomu možno zmluvu uzavretú dňa 25.06.2020 medzi žalovaným 1)

a žalovanými 2), 3) vyhodnotiť ako neplatnú. V konaní nebolo sporné, že žalovaná 2) predmetný byt
skutočne užíva a odmieta ho žalobcovi odovzdať, pričom vzhľadom na neplatnosť zmluvy uzavretej dňa
25.06.2020 na to nemá žiadny právny dôvod. Preto súd uložil žalovanej 2) povinnosť byt vypratať a
odovzdať ho žalobcovi. K tomu súd ešte uvádza, že hoci žalovaná 2) užíva byt so súhlasom žalovaného1), je na podanie žaloby o vypratanie bytu aktívne vecne legitimovaný žalobca, pretože, ako súd už
vyššieuviedol,žalovaný1)nemalžiadenprávnydôvodktomu,abybytvovlastníctvežalobcužalovaným
2), 3) prenechal do užívania. Z toho dôvodu by sa ani nemohol úspešne domáhať vypratania tohto bytu,

pretože by nepreukázal svoj vzťah k nemu, keďže žiadny nemá. Iná by bola situácia, keby žalovaný
1) mal postavenie nájomcu. V takom prípade by bol aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby o
vypratanie práve on, čo však nie je prípad súdenej veci. Pokiaľ sa žalovaná 2) v konaní bránila tým, že
pri uzatváraní nájomnej zmluvy bola uvedená do omylu, v tejto súvislosti súd súhlasí, nakoľko žalovaný
1) v zmluve o sebe prehlasoval, že je nájomcom predmetného bytu, hoci mu muselo byť nad všetky

pochybnosti jasné, že skončením služobného pomeru, nájom bytu zanikol, a teda nájomcom nie je, čím
žalovanú 2) uviedol do omylu. V zmysle § 49a Občianskeho zákonníka takýto omyl spôsobuje neplatnosť
právneho úkonu, čo opäť vedie k záveru, že žalovaná 2) nemá žiadny právny titul, na základe ktorého
by mohla predmetný byt užívať, a teda ho užíva neoprávnene. Tvrdenú tieseň žalovaná 2) v konaní
nepreukázala, ale aj keby tak urobila, opäť by bola nájomná zmluva z tohto dôvodu neplatná s rovnakými
dôsledkami ako súd už vyššie konštatoval. Žalovaná tiež počas konania naznačovala, že by jej mala

byť poskytnutá bytová náhrada. Bytová náhrada sa poskytuje v prípadne zániku nájmu bytu. V danom
prípade však nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovanou 2) a ani medzi žalovaným 1) a žalovanou 2)
neexistoval, preto žalovaná 2) nemôže mať nárok na bytovú náhradu.

15. Vo vzťahu k žalovanému 3) súd žalobu vzhliadol ako nedôvodnú, nakoľko v konaní nebolo sporné,

že žalovaný 3) byt neužíva, nemá v ňom žiadne veci a nedisponuje ani kľúčmi od tohto bytu (žalobca
tieto tvrdenia žalovaných 1), 2) nijak nepoprel). Nie sú tak splnené podmienky pre uloženie povinnosti
žalovanému 3) byt vypratať a odovzdať. Preto súd žalobu voči žalovanému 3) zamietol.

16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

18. V predmetnej veci vo vzťahu k žalovanému 1) mali obe strany úspech čiastočný, keď súd žalobu

v časti vypratania bytu zamietol a v časti odovzdania bytu žalobe vyhovel, pričom úspech oboch strán
je približne rovnaký, preto súd žiadnej strane nepriznal právo na náhradu trov konania. Vo vzťahu k
žalovanej 2) mal úspech žalobca, preto mu súd voči žalovanej 2) priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP). V časti žaloby o vypratanie žalovaného 3) plný úspech žalovaný 3). Z

obsahu spisu však nevyplynuli žiadne trovy, ktoré by mu v súvislosti s týmto konaním vznikli, a preto mu
súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.

19. Lehotu na splnenie povinnosti žalovanému 1), 3 dni, určil súd podľa § 232 ods. 3 CSP. Žalovanej 2)
určil súd lehotu na splnenie povinnosti 3 mesiace. Túto lehotu súd považuje za primeranú vzhľadom na

charakter povinnosti, ktorej splnenie bolo žalovanej 2) uložené.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísanéhosúdukuKrajskémusúdu vTrenčíne,pokiaľsatohtoprávapovyhlásenírozsudkuúčastníci
výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.