Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 28, 2023

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 10P/115/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4321203078
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Kosorínová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2023:4321203078.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Janou Kosorínovou v právnej veci manželov: manželky – A. A. B., C.

D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX, v konaní zastúpená splnomocnenou právnou zástupkyňou
- JUDr. Jana Ondrášiková, advokátka so sídlom Bernolákova 12, 934 01 Levice a manžela – A. G. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. J. XXXX/XX, K., v konaní zastúpený splnomocneným právnym
zástupcom - Špireková & Partners s.r.o., Námestie Matice slovenskej 6, Žiar nad Hronom, IČO: 47 232
811, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu J. B.,
nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice,takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov konania: G. B., nar. XX.XX.XXXX a A. A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX,
uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v K., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Levice, vo zväzku
XX, ročník XXXX, na strane XXX, por. č. XXX r o z v á d z a .

II. Mal. J., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke.

III. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í na čas po rozvode maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho

majetok.

IV. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 230,- eur mesačne, ktoré
výživné je povinný platiť vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám matky, počnúc
dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva.

V. U k l a d á sa mal. J. výchovné opatrenie – povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému
poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, soc. vecí a rodiny Levice

za účelom obnovenia vzťahu k otcovi v rozsahu 30 hodín v dňoch a hodinách určených referátom
poradensko-psychologických služieb v období 8 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto výroku
2 10P/115/2021

s tým, že matka je povinná zabezpečiť účasť mal. J. v stanovený čas na poradenstve.

VI. U k l a d á sa rodičom mal. dieťaťa výchovné opatrenie – povinnosť podrobiť sa odbornému
psychologickému poradenstvu za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie v rozsahu 20 hodín v dňoch
a hodinách určených referátom poradensko-psychologických služieb v období 6 mesiacov odo dňa
právoplatnosti tohto výroku.

VII. U p r a v u j e sa styk otca s mal. J. tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletou:

- každý párny týždeň v roku v sobotu a v nedeľu od 15:00 hod. do 19:00 hod. za prítomnosti matky,- každoročne 25.12. od 15:00 hod. do 19:00 hod. za prítomnosti matky.

VIII. Každý z rodičov je p o v i n n ý nahradiť trovy štátu vo výške 514,24 eur do 90-tich dní odo dňa

právoplatnosti rozsudku.

IX. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Manžel návrhom, súdu doručeným dňa 17.08.2021, žiadal, aby súd manželstvo rozviedol a upravil
práva a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. J., ktorú navrhol zveriť do osobnej starostlivosti

matke, určiť z jeho strany výživné vo výške 120,- eur mesačne s tým, že zastupovať dieťa budú obaja
rodičia. Navrhol tiež upraviť jeho styk s maloletou v písomnom návrhu tak, že bude oprávnený sa s
dieťaťom stretávať každý párny týždeň v stredu od 16:00 hod. do 18:00 hod., v sobotu od 09:00 hod. do
19:00 hod., v nedeľu od 09:00 hod. do 17:00 hod., každý nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 16:00
hod. do 18:00 hod. Nepárny rok v čase jarných prázdnin od pondelka 09:00 hod. do piatku do 18:00

hod., párny rok v čase veľkonočných prázdnin od Veľkonočného piatka od 09:00 hod. do Veľkonočného
pondelka do 18:00 hod., každý párny rok dňa 24.12. od 09:00 hod. do 18:00 hod. a od 28.12. od 09:00
hod. do 30.12. do 18:00 hod., každý nepárny rok od 31.12. od 09:00 hod. do nasledujúceho roka do
05.01. do 18:00 hod., každoročne od 01.07. od 09:00 hod. do 15.07. do 20:00 hod. a od 01.08. od 09:00
hod. do 15.08. do 20:00 hod. s tým, že rodičia budú navzájom oprávnení a povinní si maloletú odovzdať

pred bytom matky v stanovený čas. Na pojednávaniach poukazoval na to, že vzťahy medzi manželmi
sú dlhodobo narušené, pričom v súčasnosti je narušený i vzťah maloletej k nemu, i keď do roku 2020
boli vzájomné vzťahy v poriadku. Napriek súdnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností v r.
2012, začali s matkou dieťaťa opäť komunikovať. Síce spolu nežili, avšak ako rodina v rokoch 2015 –
2019 absolvovali niekoľko predĺžených víkendov, kedy sa i intímne zblížili. S dcérou sa stretával oveľa

častejšie ako mal upravené. Situácia sa zmenila v auguste 2021, kedy bola dcéra vypočutá kolíznym
opatrovníkom (v konaní sp. zn. 6P/111/2021 – pozn. súdu), nakoľko chcel zmeniť úpravu rodičovských
práv a povinností. Maloletú konfrontoval s tým, že uviedla nepravdy. Následne mu matka styk s dieťaťom
umožňuje len v rozsahu súdom upraveného styku, za jej prítomnosti. Nemal problém s tým, že matka
je prítomná, nakoľko si je vedomý

toho, že maloletá ťažko znáša zmeny. Sám súhlasil, aby matka, resp. mal. dieťa určili miesto stretávania
sa. Predtým maloletá aj s matkou chodili do jeho domácnosti, dcéra u neho mala oslavu menín a ďalšiu
oslavu u jeho rodičov. Na stretnutí nosil v aute lopty, kolobežku. Vždy sa pýtal dcéry, ako sa chce

hrať. hrali spolu napr. tenis, bedminton a pod. Snažil sa s ňou rozprávať o tom, aký je problém. Styk
prebieha tak, že dieťa sa hrá s mamou, on je len prítomný. Dcéra ho nezdraví. Pokiaľ je vonku zima,
matka s dcérou si sadnú do auta, kde sú do ukončenia styku. On sa vtedy aj dve hodiny prechádza,
resp. telefonicky vybavuje pracovné záležitosti. Pokiaľ matka pred dcérou na neho nadáva, musí si
to nahrať, musí sa brániť. Poukázal na to, že sám absolvoval 10 týždňový kurz filiálnej terapie, teda

tréning rodičovských zručností. Stretávajú sa na ihrisku, sám v súčasnosti nerozhoduje, kde budú tráviť
čas. Chodil sa pozerať i na tréningy dcéry, avšak matka mu písala, že dcéra sa ho bojí. Keď matka
súhlasila, boli aj na ranči v Tekove. Dcéra s ním nekomunikuje, resp. veľmi stručne. Svojvoľne prispieva
na jej výživu do rúk matky sumou 120,- eur mesačne, kupuje jej ošatenie a darčeky. Dcéra si niečo
vyberie a matka mu následne pošle fotku a veľkosť. Má prístup k internetovej žiackej knižke, takže

zaplatí aj zverejnené poplatky, prípadne pošle polovicu poplatkov, ktoré uhradila matka. Mal snahu
kúpiť dcére telefón, aby spolu mohli komunikovať, čo odmietla s tým, že ak niečo chce, nech píše jej
mame. Vzájomná komunikácia s matkou nie je dobrá. Má za to, že dcéra je ovplyvnená matkou, preberá
jej názory a postoje, pričom matka voči nemu prechováva negatívny postoj, čo potvrdila aj znalkyňa.
Má za to, že vzťah s dcérou by sa mohol zlepšiť absolvovaním odborného poradenstva. Poukázal na

to, že je v chladnom počasí nevhodné stretávanie sa na ihrisku. Zobral by dcéru do cukrárne, kina,
nevadila by mu prítomnosť matky. Pokiaľ to matke navrhol, uviedla, že nie ona, ale dcéra trvá na tom,
kde má byť styk. V záverečnom vyjadrení navrhol maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matky s
tým, že ju budú zastupovať obaja rodičia. Výživné navrhol určiť vo výške 120,- eur, aby mal zachovanú
možnosť i nad rámec určeného výživného kupovať dcére darčeky, ošatenie a podobne. Poukázal na

výšku svojich mesačných nákladov. Navrhol nariadiť výchovné opatrenie v zmysle písomne doručenéhonávrhu (čl. 599), teda uložiť mal. J. povinnosť podrobiť sa psychoterapii (filiálnej terapii) počas minimálne
6 mesiacov s účasťou minimálne 1 – krát týždenne na Referáte poradensko – psychologických služieb
(ďalej len „RPPS“) Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice a rodičom povinnosť podrobiť sa

rodičovskej terapii a poradenstvu počas 6 mesiacov s účasťou dvakrát mesačne taktiež na RPPS. Tiež
žiadal upraviť jeho styk s dcérou nejakým spôsobom aj do skončenia výchovného opatrenia, i keď na
doporučenie znalkyne za prítomnosti matky, avšak v dlhšom časovom rozsahu, aby mohol s dieťaťom
absolvovať nejakú aktivitu, napr. kino, keďže v tomto smere je komunikácia s matkou komplikovaná.

2. Manželka s rozvodom súhlasila. Potvrdila vážne narušenie vzťahov s tým, že manželstvo bolo
usporiadané asi tri týždne ešte v čase jej tehotenstva. Napriek tomu, že nežili spolu, stretávali sa s
manželom spolu s dcérou spolu, a obnovili intímny vzťah, ktorý trval do r. 2018. Od augusta 2021
udržiava vzťah s iným mužom. Na čas po rozvode navrhla mal. J. zveriť do svojej starostlivosti s tým,
že ju budú zastupovať obaja rodičia. Výživné navrhla určiť vo výške 200,- eur mesačne, s poukazom na
odôvodnené potreby dieťaťa, možnosti a schopnosti otca. Výživné by malo byť stanovené tak 25 – 30 %

z príjmu rodiča. Žiadala súd posúdiť náklady otca, keď predložil ročný cestovný lístok v hodnote 1 060,-
eur, t.j. 88,- eur mesačne, ale sám s i náklady na cestovné vyčíslil na 480,- eur mesačne. Potvrdila, že na
školské pomôcky od minulého školského roka prispieva. Nariadenie výchovného opatrenia ponechala
na úvahe súdu. Žiadala, aby styk otca s maloletou nebol upravený, keďže ani doterajšia úprava styku
nebola využitá na zlepšenie, resp. vybudovanie si vzťahu otca s dcérou, pretože styk prebieha 1 – 15

minút až pol hodinu a potom si každý robí svoje aktivity. Spôsob, ako styk prebiehal, to čo je medzi
rodičmi, sa prenieslo na maloletú. Dieťa

má k otcovi ambivalentný vzťah, nemá k nemu dôveru, nechce sa s ním stretávať. Je v puberte, čím sa

situácia horší. Obaja rodičia musia zmeniť prístup, najmä otec, ktorý sa nevie vysporiadať so vzťahom
k matke a potom kopíruje tento vzťah i k dcére. Vo výpovediach potvrdila, že pred pohovorom v inom
konaní bol vzťah dieťaťa k otcovi lepší. Vtedy to fungovalo tak, že sa spolu hrali a ona sedela na lavičke.
Následne otec na to, čo dcéra uviedla na pohovore sms – správou reagoval tak, že budú mať, čo si
zaslúžia. Toto sa dcéry dotklo. Následne začal styk prebiehať tak, že ona sa s dieťaťom hrá a otec

sedí na lavičke, niečo si študuje alebo sa vzdiali a telefonuje, pričom telefonát ukončí o 19:00 hod., keď
končí styk. Stane sa, že z miesta stretnutia odíde a prechádza sa po dedine. Potvrdila, že si zvyknú s
dcérou sadnúť do auta, keď je chladno a čakajú, kým uplynie doba styku. Snažila sa, napr. odkopnúť
loptu smerom k otcovi mysliac si, že zareaguje, čo sa však nestalo. Sám jej napísal, že styk sa bude
realizovať už len podľa súdneho rozhodnutia a nech miesto určí ona. Podľa nej, vzťah otca k dcére

kopíroval jeho vzťah k nej v tom – ktorom období. Ak mali medzi sebou ako rodičia dobrý vzťah, aj
vzťah otca k dcére bol dobrý. V minulosti sa prispôsobovali pracovným povinnostiam otca (službám),
ale ak ho žiada o zmenu termínu ona, napr. keď má dcéra zápas, tréning a následne sa musí učiť,
tak on sa napriek tomu na styk dostaví a čaká. Predtým sa dcéra stretávala aj s rodinou otca, chodili
do domácnosti jeho rodičov. V decembri 2021 otec napísal, že má dieťa u starých rodičov Mikulášsky

balíček, nech si ho príde prevziať, ale ju (matku) tam nechcú. Dcére situáciu vysvetlia, ale bez nej
odmieta ísť. Myslí si, že otcovi upravený styk vyhovoval dovtedy, kým zistil, že ona má vzťah s iným
mužom. Otec nemal skutočnú potrebu byť s dcérou bez matky. Nežiadal o rozšírenie styku, nevytvoril
v byte vhodné podmienky a nenavrhol, aby u neho dcéra prespala. Poukazovala na to, že otec do
septembra 2022 sám dcéru pri styku nepozdravil, nič sa jej nepýtal. Správanie zmenil až 24.09.2022.

Niektoré styky si nahrával na mobil. Nemal problém matku pred dcérou nazvať psychopatkou, príp.
maloletej uvádzať, že je „nevychované decko“. Napriek tomu, že sa ako rodičia podrobili psychologickým
konzultáciám, tieto k náprave neviedli. Otec neurobil nič pre to, aby sa pokúsil s dcérou zblížiť. Počas
styku sa snaží nekomunikovať s otcom, ale keď začne rozprávať o pojednávaní, resp. sa negatívne
vyjadrovať na jej osobu, vtedy sa ohradí. Aj dcéra vtedy zmení postoj, je odmeraná, snaží sa ju brániť.

Niekedy však styk prebehne v poriadku, otec vtedy komunikuje s dcérou o škole, futbale. Na poslednom
stretnutí jej otec pred dieťaťom povedal, že potrebuje „preplesknúť“. Tiež uviedla, že od r. 2020 otcovi
nevadilo, kde sa stretávajú, neapeloval na ňu a dcéru nech sa stretávajú na inom mieste. Počas styku,
napr. v cukrárni jej otec nekúpil ani kávu a dcéra uviedla, že tam už viac nepôjde. Dieťa sa dostalo
do puberty, otec s ním rok a pol nekomunikoval, čo viedlo k odmietaniu otca dcérou, i keď z jej strany

(matky) snaha bola. Dcéra jej uviedla, že ju donútila ísť na kuratelu, ku psychologičke, nech ju nenúti na
iné miesto stretávania. Nemôže ju predsa proti jej vôli niekde dotiahnuť za vlasy. S otcom komunikujú
len formou sms správ. Sama písala otcovi, nech sa s dcérou dohodne na tom, kde sa stretnú, k čomunedošlo. Dcéra sa počas styku v utorok a vo štvrtok učí aspoň na jeden predmet, keďže po tom, ako
okolo 15:00 hod. príde domov, je s kamarátkami. Učí sa keď otec odíde, resp. telefonuje.

3. Kolízny opatrovník navrhol mal. dieťa na čas po rozvode zveriť do osobnej starostlivosti matke.
Je názoru, že pokiaľ by bol styk ponechaný bez súdnej úpravy, nerealizoval by sa vôbec z dôvodu
aktuálneho postoja dieťaťa k otcovi. Vzhľadom k tomu, že maloletá opakovane verbalizovala, že
stretávanie počas školského týždňa je pre ňu z dôvodu prípravy do školy náročné, navrhol ponechať
upravený styk počas víkendu s tým, že počas školského týždňa by bol nahradený výchovným opatrením

- povinnosťou podrobiť sa poradenstvu na obnovu a stabilizáciu vzťahov v rodine. S poukazom na
vyjadrenie znalkyne

styk navrhol realizovať v prítomnosti matky. Výživné navrhol určiť aspoň vo výške 250,- eur mesačne.

4. Na pojednávaní dňa 28.11.2023 súd vyhlásil rozsudok v znení uvedenom vo výrokovej časti
rozhodnutia. Po vyhlásení, odôvodnení rozhodnutia a poučení o opravnom prostriedku sa účastníci
vzdali práva na podanie odvolania proti výroku I. rozsudku, ktorým súd manželstvo rozviedol. Z
uvedeného dôvodu súd v súlade s § 221 písm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tento
výrok neodôvodňuje.

5. Dokazovaním zistil súd nasledovný skutkový stav:

Maloletá J. sa narodila z manželstva, avšak rodičia dieťaťa prerušili spolužitie ešte pred jej narodením.
Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 04.12.2012 č.k. 10P/326/2012-169 bol upravený výkon práv a

povinností k maloletému dieťaťu tak, že maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matke a otcovi
bola určená povinnosť prispievať na jej výživu sumou 80,- eur mesačne. Zároveň mu bola uložená
povinnosť z titulu nákladov na výbavu uhradiť matke 467,77 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Styk otca s maloletou bol upravený za prítomnosti matky každý párny týždeň. v sobotu a v nedeľu od
17:00 hod. do 19:00 hod., nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 17:00 hod. do 19:00 hod. a každoročne

25.12. od 17:00 hod. do 19:00 hod.
5.1. Dňa 05.06.2013 otec doručil súdu návrh na zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom. Uznesením
zo dňa 19.03.2014 č.k. 10P/247/2013-31 bolo konanie z dôvodu späťvzatia návrhu zastavené.

5.2. Matka maloletej dňa 03.09.2013 doručila súdu návrh na rozvod manželstva úpravu výkonu

rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k mal. J.. Konanie bolo uznesením zo dňa 16.10.2015
č.k. 4P/11/2013-59 zastavené, nakoľko po prerušení konania na návrh manželov, žiaden z nich nepodal
v zákonnej lehote návrh na pokračovanie.

5.3. Ako vyplýva z prednesov rodičov v tomto konaní, ich opakovaných písomných vyjadrení, ako i v

konaní pod sp. zn. 6P/111/2021, rodičia po úprave výkonu rodičovských práv a povinností si vzťahy
upravili, spolužitie síce neobnovili, avšak stretávali sa, obnovili intímne spolužitie, absolvovali ako rodina
výlety, predĺžené víkendy. Mal. J. bola v kontakte so svojím otcom, styk sa vždy realizoval na prítomnosti
matky. Bola v kontakte i s rodinou zo strany otca. Týmto spôsobom rodina fungovala do r. 2018, resp.
začiatku r. 2019. Aj následne sa styk otca za prítomnosti matky realizoval bez závažných problémov.

Rodičia stretávanie otca s dcérou prispôsobovali pracovným povinnostiam otca. Otec dňa 06.08.2021
doručil súdu návrh na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, v ktorom navrhoval styk
upraviťbezprítomnostimatky.Návrhvzalspäťzdôvodu,žepodalnávrhnarozvodmanželstva,zktorého
dôvodu uznesením zo dňa 13.12.2021 č.k. 6P/111/2021-75 bolo konanie Okresným súdom Levice o
zmenuúpravyprávapovinnostízastavené.Vrámcikonaniabolvauguste2021vykonanýpohovorsmal.

J.. Otec s vyjadrením dieťaťa nesúhlasil, konfrontoval dcéru s jej, podľa neho, nepravdivými tvrdeniami,
čoho následkom sa vzťahy medzi nimi narušili a styk sa začal realizovať v súlade s rozhodnutím
súdu. Ako vyplynulo z vyjadrenia rodičov na pojednávaní a ich písomných vyjadrení, styk prebieha
len formálne, maloletá s otcom riadne nekomunikuje, otca nezdraví, resp. ani otec maloletú nezdravil,
počas styku nerealizujú spoločné aktivity. Taktiež komunikácia rodičov dieťaťa je nedostatočná, prebieha

formou správ, resp. pri realizácii styku osočovaním, až na ojedinelé výnimky. Z uvedeného dôvodu súd
v predmetnom konaníodkázal rodičov a mal. dieťa na spoluprácu s RPPS Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice.

5.4. Zo správy RPPS (poradenstvo sa realizovalo od mája do júla 2021) vypracovanej dňa 14.07.2021

vyplynulo, že sa uskutočnilo 9 osobných a 5 telefonických konzultácií s rodinou. Individuálne konzultácie
boli zamerané na exploráciu problému a preskúmanie motivácie rodičov a ich záujmu spolupracovať s
RPPS. Dyadické stretnutia boli zamerané na komunikáciu medzi rodičmi a vzájomnú spoluprácu rodičov
vo veci zlepšenia vzťahu otca s dieťaťom. Telefonické konzultácie boli určené na poskytovanie spätnej
väzby. Maloletá J. verbalizovala strach z otca, čo však nebolo v súlade s jej neverbálnymi prejavmi.

V rámci orientačnej diagnostiky sa tento strach nepotvrdil. Maloletá sa negatívne vyjadruje o otcovi,
avšak z jej odpovedí je cítiť jej túžbu po tom, aby sa otec o ňu zaujímal (vhodnejším spôsobom).
Celkovo verbalizuje negatívny postoj a nechuť voči otcovi. Bol zrejmý jej hnev a rozhorčenie nad
správaním otca. Vzťahy v rodine nebolo možné do hĺbky preskúmať, keďže maloletá sa snažila rodinu
prezentovať prehnane zidealizovane (v protiklade so zásadne negatívnym vykreslením otca). Na hlbšie
preskúmanie vzťahov v rodine a zistenie skutočných príčin vedúcich k negatívnemu postoju dieťaťa

k otcovi, by bola potrebná spolupráca so súdnym znalcom, čo by zároveň mohlo odhaliť príčinu J.
nekongruentného správania a vyjadrení. Maloletá viackrát odmietla stretnutie s otcom u psychologičky,
čo bolo rešpektované, keď podľa spisovej dokumentácie bola údajnou príčinou vzniknutej situácie
v rodine práve nútená spolupráca s inštitúciami. Mal. J. sa vyjadrila, že by sa už poradenského
procesu zúčastňovať nechcela. Obaja rodičia odmietli pracovať na zlepšení vzájomnej komunikácie,

avšak súhlasili s účasťou na dyadických stretnutiach za účelom spolupráce pri zlepšení vzťahu otca
s dieťaťom, kde je najdôležitejšou súčasťou procesu zmena správania oboch rodičov a ich vzájomná
spolupráca. Záujem rodičov spolupracovať s RPPS, ako aj spolupracovať navzájom, bol vnímaný skôr
ako verbalizovaný než skutočný. Rodičia plnili zadané úlohy čiastočne po viacnásobnom vyzvaní,
prípadne vôbec. Obaja boli skeptickí voči poradenskému procesu, dominovala snaha oboch presadiť si

svoje riešenie situácie. Na poslednom stretnutí sa obaja vyjadrili, že sa ďalších stretnutí zúčastňovať
nechcú. Keďže plnenie úloh zo strany rodičov nebolo kontinuálne, nepodarilo sa dosiahnuť stanovený
cieľ. Rodičom sa nepodarilo vytvoriť vhodné podmienky, za ktorých by sa mal. J. chcela stretnúť s otcom
(za účelom zlepšenia vzťahu). Keďže stretávanie sa otca s dieťaťom v doterajšej podobe nie je užitočné
pre žiadneho zo zúčastnených, bolo odporučené skrátiť stretnutia do doby, kým nedôjde k pozitívnym

zmenám na oboch stranách. S mal. J. boli v priebehu konania vykonané informatívne pohovory pre
konanie sp. zn. 6P/111/2021 (august 2021), nakoľko sa konania určitý časový úsek viedli paralelne.
Pohovor s dieťaťom vykonal kolízny opatrovník. Zo správy kolízneho opatrovníka z pohovoru v novembri
2021 vyplynulo, že oba pohovory boli pre maloletú zaťažujúce. Rozhnevala sa s tým, že koľkokrát má
ešte každému povedať, aké je to stretávať sa s otcom, že to nechce a prišla by to povedať aj na súd,

ak by sa potom už s otcom nemusela stretávať tak často. Vie, kde ocino býva, ale nechodieva tam a
už vôbec by tam nechcela prespať. Viackrát sa otec nahneval za niečo, čo povedala a potom sa s ňou
nerozprával, z ktorého dôvodu mu nehovorí, čo by chcela. Uviedla, že otec jej nedal dôvod na to, aby sa
ho bála alebo niečo také. Keď mu však hovorila, ako sa chce hrať, prípadne, že je po tréningu unavená
a chce sa stretnúť inokedy, nebral to do úvahy a trval na svojom. Sama mu volala, že je unavená. On sa

nahneval a povedal, že „to bude riešiť“, lebo nesplnili stretnutie tak, ako je súdom dané. Z toho mala zlý
pocit. Z rovnakého dôvodu sa s ním nechce stretávať bez matky a nie viackrát ako jeden deň v týždni a
maximálne 2 hodiny. Ak má byť otec stále nahnevaný, radšej by sa s ním nestretávala vôbec. Uviedla,
že pri stretnutiach sa hrá s mamou, ale otec sa s nimi nehrá, prechádza sa ďaleko pred nimi, telefonuje
alebo počúva hudbu. Pri rozhovore o otcovi mala negatívnu

náladu, bola nahnevaná, naproti tomu o témach voľného času a pod. jej nálada bola pomerne dobrá.
Matke bola odporučená spolupráca s RPPS Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice za účelom
zlepšenia komunikácie dieťaťa s otcom. Matka opakovane verbalizovala negatívny postoj dcéry k otcovi

s tým, že ak to nebude nevyhnutné, nechce dieťaťu pridávať ďalšie stresové situácie. Naproti tomu,
pri pohovore v auguste 2021 okrem iného uviedla, že chodia s ocinom (v prítomnosti matky) na ihrisko
alebo k nemu do bytu. Otec si zvykne dať na uši slúchadlá a pozerá televízor alebo telefonuje. Najskôr je
dobrý, ale potom je vždy nahnevaný. Povedal jej napr. „vyser si oko“, alebo že „nebude na ňu brať ohľad“.
Ocinovi neverí. Všimla si, že má v byte fotku jej sesternice a bratranca, ale jej fotku nemá. Nespýtala

sa ho prečo, aby sa nenahneval. Starká s maminou jej hovoria, ak sa jej nechce ísť k ocinovi, aby šla,
že bude dobre. S ocinom sa musí hrať ako on povie.5.5. V priebehu konania sa otec maloletej domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd
upraví jeho styk s maloletou do rozhodnutia vo veci samej bez prítomnosti matky. Uznesením zo
dňa 29.05.2023 č.k. 10P/115/2021-88 Okresný súd Levice návrh zamietol. Predmetné uznesenie bolo

potvrdené uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 27.09.2023 č.k. 13CoP/94/2023-589 v spojení
s opravným uznesením zo dňa 10.10.2023 č.k. 13CoP/94/2023-605. Otec doručil súdu návrh na
nariadenie výkonu rozhodnutia (rozsudku 10P/326/2012-169 zo dňa 04.12.2012) v časti úpravy styku z
dôvodu, že v jednom prípade mu nebol umožnený styk s dcérou, ktorá absolvovala oslavu u kamarátky
v čase, keď mala byť s ním. Matka ho síce žiadala o zmenu termínu, prípadne času, avšak sa nedohodli.

Konanie nie je ukončené, vedie sa pod spisovou značkou 10Em/1/2023.

5.6. V prejednávanej veci súd nariadil znalecké dokazovanie z Odboru psychológia, Odvetvie klinická
psychológia detí, klinická psychológia dospelých, poradenská psychológia. Za znalkyňu ustanovil L.
A. M., PhD. Zo záverov znaleckého posudku okrem iného vyplýva, že u mal. J. ide o osobnosť
vo vývinovom období staršieho školského veku (puberta), vývin nerovnomerný (citová a sociálna

zložka vývinu zaostáva za mentálnou zložkou), psychický stav destabilizovaný, naznačené neurotické
prežívanie (napätie, podráždenosť), čo možno pripísať vnímaniu konfliktného nastavenia medzi rodičmi,
aj bežným charakteristikám puberty (labilita, opozičný vzdor voči vybraným autoritám). V prežívaním
možno konštatovať odpojenie od vnútorného prežívania, idealizáciu svojej osobnej a rodinnej situácie vo
výchovnom prostredí matky a naznačené obavy z otca, že nebude rešpektovať jej nechuť k stretávaniu

sa s ním a uprednostňovanie iných aktivít pred aktivitami a osobou otca. Intelektová úroveň celkovo
v norme. nadpriemerné výsledky dosiahla v úlohách mapujúcich schopnosť slovnej generalizácie a
abstrakcie, krátkodobú mechanickú pamäť a počtovo – úsudkové spôsobilosti. Podpriemerné výsledky
dosiahla v úlohách založených na morálnom úsudku (úroveň socializovanosti myslenia v praktických
každodenných situáciách) i úrovni pojmotvorných procesov, myšlienkových operácií a dlhodobej pamäti.

Prechodné citové stavy neovplyvňujú jej výkon. V jej osobnostnej štruktúre sa formuje nedôverčivosť
až podozrievavosť. Je výrazne extrovertná so silnejšou pudovou zložkou osobnosti, rada sa predvádza.
Má znížené sebavedomie, zníženú schopnosť využívať životné príležitosti, cíti sa však dosť šikovná,
aby vyštudovala medicínu. Bola zistená výraznejšia tendencia k lži, predstieraniu, chce sa javiť v lepšom
svetle. Najviac si praje: mať „normálne detstvo“, chodiť na športové krúžky, byť dlho s kamošmi a nie

chodiť na stretnutia s otcom, mať súrodenca, mať normálneho otca (čo je mamin priateľ). Jej vzťah k
rodičomjesilnepolarizovaný,kmatkeajejvýchovnémuprostrediumábezvýhradnepozitívny,intenzívny
i určujúci vzťah. V rodine matky sa cíti byť hodnotená ako šikovná, pekná, dobrá, najdôležitejšia. Má
ochraniteľský postoj k matke, jej priateľovi a rodine zo strany matky. K otcovi má negatívny vzťah. V
súvislosti s otcom je zjavná „dospelácka“

rétorika (napr. mať „normálne detstvo“, „stres zo stretnutia s otcom, psychologičkami“). Disharmónie
medzi rodičmi, ako i starými rodičmi zo strany otca s matkou a zo strany matky s otcom sa maloletej
nemohli nedotknúť. Formovali jej vzťah k rodičom, kde matka vyznieva výlučne pozitívne a otec hlavne

od leta 2021 (kedy matka otvorene potvrdila svoj mimomanželský vzťah) postupne čoraz viac negatívne.
Maloletá nemá dostatok vývinových kompetencií na to, aby objektívne hodnotila osobnosť rodičov, ich
skutky a ich výchovné prostredie. Jej vzťah k rodičom je ovplyvňovaný celým komplexom skutočnosti v
jej najbližšom prostredí, zážitkami z kontaktu s otcom za prítomnosti matky a vysvetleniami, ktorých sa
jej dostáva. Vysvetlenia od matky však prijíma bez akejkoľvek korekcie, keďže matka je jej najbližšou

osobu a má na ňu od narodenia najväčší vplyv. Vysvetlenia a pôsobenie otca frontálne odmieta a k otcovi
prejavuje dešpekt. na základe analýzy výsledkov psychologického vyšetrenia nemožno porovnať úroveň
bežnej starostlivosti o dieťa, keďže rodičia nemajú rovnaký podiel času, v ktorom môžu pôsobiť na dieťa
(prežívať rodičovské radosti a starosti), ktorý je u matky oveľa väčší. Rodičia majú však skôr podobný,
ako rozdielny výchovný prístup k maloletej a majú k nej porovnateľne pozitívny vzťah. V osobnostnej

štruktúre rodičov neboli zistené fenomény, ktoré by toho-ktorého rodiča vylučovali, resp. obmedzovali v
osobnej starostlivosti o maloletú. U otca možno postrehnúť konštruktívnu snahu o požadovanie slušnosti
v správaní a v komunikácii dieťaťa s ním, resp. jeho rodičmi. U matky skôr kamarátsky, ako formatívny
prístup, motivačné tendencie a ústupčivosť, keď je verbálny prejav maloletej k otcovi (miestami aj k
matke) nevhodný (hlasný, konfrontačný, podráždený, neúctivý). Otec uznáva dôležitosť matky v živote

dieťaťa. Mužský a ženský princíp považuje za rovnocenné. Matku dieťaťa vníma ako najkompetentnejšiu
a najdôležitejšiu v rodine, prechováva k nej pozitívny vzťah, chcel by ju späť. Viní ju však, že bráni
maloletej v osobnom raste, ako aj za vzniknutú situáciu, keďže usiluje, aby dcéra o ňom mala negatívnu
mienku, čo matke, podľa neho, vyhovuje. Matka v svojich podaniach uznáva dôležitosť otca v životemaloletej, čo však oslabuje svojim otvorene kritický postojom k otcovi a nadradzovaním postoja maloletej
k stretávaniu sa s otcom nad prednosť dohody rodičov ako zrelých osobností nad vývinovo nezrelý
a ovplyvniteľný názor maloletej. V koncepte rodiny sformovanej matkou je maloletá najdôležitejšou

osobou a matkin priateľ nahrádza v živote maloletej osobu otca. Komunikácia rodičov týkajúca sa
záležitostí maloletej je deficitná a nekonštruktívna. Hlavne zo strany otca sa v komunikácii miestami
objavujú citlivé osobné témy tkajúce sa skôr manželských vzťahov. Matka je skôr pragmatická, rázna
a v osobnom kontakte s otcom zjavne cíti podporu mal. dcéry, ktorá s ňou evidentne lojalizuje (môže
matkine názory, postoje a vyjadrenia vnímať a prezentovať ako vlastné). Maloletá je aktuálne negatívne

naladená voči otcovi (aj voči inštitúciám, kde intuitívne vníma pokus zlepšiť jej vzťah s otcom). Ak
by došlo k náhlej zmene stretávania sa s otcom bez prítomnosti matky, bolo by možné očakávať
negatívne následky na psychickú stabilitu dieťaťa a tým aj na jej fyzický a psychický vývoj. Zmena
postoja matky voči otcovi (úplný odklon od neho ako partnera v lete 2021), na ktorú otec reagoval
množstvom sms, v ktorých matku obviňoval z klamstva, vyznával jej city, mohla spôsobiť celkovú zmenu
atmosféry vo výchovnom pôsobení matky a iniciovať podobné naladenia maloletej voči otcovi. maloletá

bola dezorientovaná zmenou správania rodičov, reagovala podráždením, zlosťou a intuitívne sa snažila
vyhnúť napätiu panujúcom na stretnutiach s otcom únikom do iných činností (školské úlohy, tréningy,
zápasy). U maloletej je aktuálne sformovaný koncept vitálnej doplnenej rodiny (matka, jej priateľa a
maloletá), kde je matkin priateľ najdôležitejšou osobou a v jej živote nahrádza zjavne postavu otca.
Otec a jeho príbuzní sú z rodinného prostredia maloletej vytesnení. Znalkyňa poukázala na to, že v

osobnostných charakteristikách rodičov existujú mnohé riziká pre výchovu a starostlivosť o maloletú,
ktoré sa už vo výchove prejavili a pravdepodobne viedli k destabilizácii psychického stavu u maloletej.
Zlepšovanie vzťahov v rodine vyžaduje odbornú intervenciu,

z ktorého dôvodu odporučila maloletej psychoterapiu a rodičom intenzívny, aspoň pol roka trvajúci kurz
rodičovskej terapie a poradenstva.

5.7. Mal. J. je žiačkou druhého stupňa základnej školy. Je zdravá. V ročných intervaloch absolvuje
kontrolu u ortopéda v Nitre. Aktívne sa venuje futbalu, poplatok športovému klubu sa neplatí. Matka

vyčíslila ročné náklady na dieťa (čl. 698) vo výške 8 877 – 9 077,- eur (cestovné škola a tréning 720,-
eur, strava a hygiena 3 000,- eur, zubár a dentálna hygiena 100,- eur, desiata v škole 1 000,- eur - t.j. 5,-
eur denne, vreckové 480,- eur, ošatenie na tréning – jednorazovo 150,- eur, ošatenie bežne a športové
X XXX,- eur, obuv 600,- eur, voľný čas 400,- eur, športové pomôcky – korčule, kolobežka, lyže, lyžiarsky
200 – 400,- eur, kaderník 40,- eur, lieky a vitamíny 240,- eur, školská taška a pomôcky – jednorazovo

150,- eur, pomôcky do školy v priebehu roka 200,- eur, poplatky v škole 197,- eur - t.j. 739,75 – 756,42
eur mesačne. Súd dospel k záveru, že odôvodnené potreby maloletej ročne predstavujú okolo 4 797,-
eur, keď uznal ročné náklady na cestovné 240,- eur, stravu 2 000,- eur vrátane desiaty, zubár a dentálna
hygiena 100,- eur, vreckové 120,- eur, športové ošatenie na tréning 150,- eur, ostatné ošatenie vrátane
športového 1 000,- eur, obuv 300,- eur, voľný čas 200,- eur, športové pomôcky 150,- eur, nakoľko tieto sa

dieťaťu nezakupujú každý rok, ani sa každoročne nezúčastňuje lyžiarskeho výcviku, kaderník 40,- eur,
doplatky za lieky a vitamíny 100,- eur, školské pomôcky na začiatku školského roka 100,- eur – školská
taška sa nekupuje každoročne, pomôcky do školy v priebehu školského roka 100,- eur, poplatky v škole
197,- eur – t.j. 399,75 eur mesačne. Alikvotná časť nákladov na bývanie – polovica zo sumy 178,50
eur (preddavky 109,47 eur, elektrina 18,- eur, plyn 33,33 eur, UPC 17,70 eur) činí 89,25 eur. Celkové

mesačné odôvodnené náklady dieťaťa predstavujú teda zhruba 489,- eur, na ktoré súd prihliadol pri
určovaní výživného.

5.8. Matka dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 1 419,14 eur. S dcérou býva v byte, ktorý je vo
vlastníctve jej rodičov. Mesačne uhrádza elektrinu 18,- eur, preddavky spojené s užívaním bytu 109,47

eur, plyn 33,33 eur, UPC 17,70 eur, mobil 40,80 eur, stavebný úver 184,51 eur (na rekonštrukciu bytu),
PZP 7,41 eur, daň z nehnuteľností 4,67 eur a komunálny odpad 6,67 eur. Nevlastní nehnuteľný majetok.
Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Poberá rodinné prídavky vo výške 60,- eur mesačne.

5.9. Priemerný čistý mesačný príjem otca je 2 227,39 eur. Žije sám v byte, ktorého je výlučným

vlastníkom. Podľa ním vyčíslených nákladov mesačne uhrádza dcére poistenie 31,10 eur, rodičom
prispieva 250,- eur za varenie, pranie, žehlenie (v čase začatia konania tvrdil, že im prispieva 150,-
eur), spláca pôžičku sestre po 100,- eur (v čase začatia konania tvrdil, že po 33,- eur), platí úver E.
55,- eur, mobil 46,- eur, TV + internet 45,85 eur, elektrinu 50,- eur, preddavky na byt 150,- eur. Ďalejvyčíslil mesačné náklady na stravu 270,- eur, cestovné do práce 480,- eur, cestovné za účelom styku s
dcérou 50,- eur, na drogériu 25,- eur, oblečenie 40,- eur, posilňovňu 20,- eur, doplnky stravy súvisiace
s cvičením 30,- eur, vitamíny 25,- eur. Ročne uhrádza PZP 82,92 eur, poistenie zodpovednosti 65,48

eur, poistenie bytu 17,93 eur, poistenie úveru 50,01 eur, diaľničnú známku 60,- eur, daň z nehnuteľnosti
16,65 eur a komunálny odpad 25,- eur. Tiež nemá inú vyživovaciu povinnosť.

6. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

7. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak

so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

8. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

9. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

10. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

11. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,

b) zastupovanie maloletého dieťaťa,

c) správa majetku maloletého dieťaťa.

12. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

13. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd
uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému
odbornému poradenstvu.

14. Podľa § 37 ods. 7 Zákona o rodine, súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti

s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.

15. Podľa § 37 ods. 8 (veta prvá, druhá a tretia) Zákona o rodine, súd hodnotí účinnosť výchovného
opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil
splnenie účelu výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v

záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o
uložení iného vhodného výchovného opatrenia.16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30

% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

19.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

22. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

23. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.

24. Rešpektujúc zhodné návrhy a vyjadrenia rodičov, prihliadnuc na vyjadrenie kolízneho opatrovníka,
ako i na citovú väzbu mal. dieťaťa k matke, ktorá sa o maloletú nepretržite stará od jej narodenia, súd na
čas po rozvode zveril mal. J. do osobnej starostlivosti matke s tým, že obaja rodičia i na čas po rozvode

sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, keď obaja sú nositeľmi rodičovských práv
a povinností v plnom rozsahu. V bežných veciach je každý z rodičov oprávnený maloletú zastupovať
samostatne, avšak v podstatných veciach týkajúcich sa dieťaťa sa vyžaduje konsenzus rodičov.

25.Súdpoukazujenato,žepovinnosťouobochrodičovjevenovaťvšetkysilynadôslednézabezpečenie

výživy detí v záujme ich náležitého telesného a duševného vývoja, za ktorým účelom má povinnosť
každý z rodičov vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaobstaral prostriedky pre svoje deti. Účelom výživného
je uhrádzanie nielen priebežne sa vyskytujúcich bežných potrieb mal. dieťaťa, ale všetkých potrieb
prospešných k jeho všestrannému vývoju. Tomu je prispôsobená i splatnosť výživného vo forme
pravidelných plnení. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom musí mať súd

na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých
nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich

schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby

dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, prípravu
na povolanie.

26. Základnými pravidlami, pri určovaní výšky výživného sú jednak odôvodnené potreby oprávneného,
ako i schopnosti, i možnosti a majetkové pomery povinného. Oprávnené potreby nezahŕňajú iba

stravovanie, ale sú dané širšie – potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, či kultúrnymi. Závisia
najmä od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa sám o seba a
pod. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky
súvisiace so zdravotným stavom oprávneného alebo s jeho rekreačnými pobytmi. Súd pri určeníbežného výživného na ne musí prihliadnuť. Zároveň musí skúmať i možnosti, schopnosti a majetkové
pomery oprávneného, teda, či existuje stav odkázanosti na výživu. Na strane povinného súd prihliada
najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ktoré dosahuje v čase súdneho konania. Prihliada

však aj na potencionálne príjmy, teda nielen to, čo povinný skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne
možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, vedomosti, zručnosti,
pracovné skúsenosti, situáciou na trhu práce a pod. Skúma tiež majetkové pomery, ktoré posudzuje
komplexne, okruh osôb, ktorým je povinný poskytovať výživné, zárobkové možnosti podľa príjmov
z obdobia pred stratou zamestnania, ak sa preukáže, že sa povinný vzdal bez vážneho dôvodu

výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. Rovnako súd posudzuje, ak sa povinný vzdá bez vážneho
dôvodu majetkového prospechu, alebo povinný na seba berie neprimerané majetkové riziká.

27. Prihliadnuc na vyššie citované zákonné ustanovenia určil súd povinnosť otcovi prispievať na výživu
mal. J. výživným vo výške 230,- eur mesačne, ktoré výživné je podľa názoru súdu primerané jednak
súčasným odôvodneným potrebám maloletej, ako i možnostiam a schopnostiam oboch rodičov, ktorí inú

vyživovaciu povinnosť nemajú. Ako vyplýva z bodu 5.7. odôvodnenia, mesačné odôvodnené potreby
maloletej predstavujú cca 489,- eur, avšak tieto sú z časti pokryté rodinnými prídavkami, ktoré matka
pre dieťa poberá vo výške 60,- eur mesačne. Rodičia sú teda povinní pokryť zostávajúce náklady
svojej dcéry vo výške 429,- eur. Otec, s poukazom na výšku svojho príjmu, je schopný na výživu
maloletej prispievať mesačne sumou 230,- eur a to bez ohrozenia možnosti uspokojovať si svoje

odôvodnené potreby. Aj v prípade, že by súd uznal všetky ním vyčíslené náklady za opodstatnené, ich
výška by mesačne predstavovala zhruba 1 700,- eur (v tom sú zahrnuté i ročné náklady v prepočte na
mesiac), teda zo sumy zostávajúcej je určené výživné schopný uhradiť a mať možnosť sa v prípade
svojho uváženia podieľať na výživu dieťaťa nad rámec výživného, ako i to v súčasnosti nesporne robí.
Samozrejme i matka má k dieťaťu vyživovaciu povinnosť, ktorú je povinná si plniť v medziach svojich

možností a schopností, keď dosahuje podstatne nižší príjem ako otec. Súd poukazuje na to, že matkou
vyčíslené náklady na dieťa sú premrštené, presahujúce polovinu jej príjmu. Je potrebné zdôrazniť, že
súd ani u jedného z rodičov neprihliadol na náklady spočívajúce v úhradách pôžičiek, resp. poistení,
keď výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a je evidentné, že otec si súkromnú pôžičku
navýšil umelo v priebehu konania, majúc snahu dosiahnuť nižšiu výšku výživného. Matka zas vynaložila

financie z úveru na zhodnotenie nehnuteľnosti, ktorá nie je jej vlastníctvom. Určené výživné rešpektuje
aj zásadu zakotvenú v Zákona o rodine, v zmysle ktorej majú deti právo podieľať sa na životnej úrovni
svojich rodičov a to tak v pozitívnom, ako i negatívnom zmysle. Súd podotýka, že zákonná vyživovacia
povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza vždy z individuálnych schopností,
možností a majetkových pomerov každého z nich. Pri určovaní výživného zo strany jedného z rodičov

nejde o vyrovnanie príjmov rodičov, či ich životnej úrovne, ale ide o to, aby mal. dieťa malo

zabezpečenú približne rovnakú úroveň v obidvoch rodičov a zabezpečené všetky odôvodnené potreby.

28. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia,
v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu
dieťaťa, okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,

ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu viny, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného

prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

29. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že rodičia mal. dieťaťa majú vážne narušené vzťahy, v
ktorej súvislosti došlo i k narušeniu, až úplnému odmietaniu otca maloletou J.. Súd v priebehu konania
mal snahu ich vzťahy napraviť, za ktorým účelom bola rodina zapojená do dobrovoľného poradenstva

na RPPS Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice. Z dôvodu vzájomnej nevraživosti rodičov,
presadzovanie svojich predstáv a odmietania ďalšej spolupráce, dobrovoľné poradenstvo neprinieslo
želaný efekt. Naopak, správanie rodičov k sebe navzájom sa vyostrovalo, vzájomne si vyčítali veci z
minulosti a aj pred maloletou sa nezdržali negatívneho vyjadrovania jeden na druhého. Je evidentné,že matka maloletú J. oboznamuje s obsahom správ, ktoré jej otec zasiela, bez ohľadu na to, že sa
týkajú partnerského života rodičov. V konaní nebolo preukázané, že by sa otec voči maloletej dopustil
tak fatálneho konania, pre ktoré by dieťa malo k nemu mať odmietavý postoj. Pokiaľ i konfrontoval

dcéru s podľa neho nepravdivými tvrdeniami a maloletá sa následne urazila, situáciu mohli obaja rodičia
vhodným spôsobom zvládnuť, pokiaľ by spolu dokázali komunikovať a obaja mali záujem na zachovaní
pozitívneho vzťahu dieťaťa k otcovi. Negatívny zážitok dieťaťa s otcom mohol byť už dávno prekonaný
zážitkami pozitívnymi. Je evidentné, že si maloletá negatívne nastavenie matky voči otcovi osvojila,
čomu nasvedčuje i vyjadrenie znalkyne v písomne podanom znaleckom posudku. Nie je žiadúce, aby

výchovné prostredie u matky malo za následok vylúčenie otca zo života ich spoločného dieťaťa a
nahradenie jeho osoby osobou priateľa matky. Súd dospel k záveru, že matka negatívne až neslušné a
neúctivé správanie sa maloletej k otcovi usmerňuje len formálne „na oko“, teda nie výchovne, zrejme v
snahe dieťaťu sa zapáčiť ako lepší rodič. Maloletá pod vplyvom nepriateľského postoja rodičov preberá
ochranárky postoj voči matke a teda nedokáže slobodne vyjadrovať voči otcovi svoje pocity. Súd dáva
do pozornosti rodičov, najmä matke zistenie, že paradoxne je najdôležitejšou osobu v živote dieťaťa

v súčasnosti partner matky, a teda ani jeden z rodičov. Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú
rodiča.Obsahomichpráva„vychovávať“dieťajevprvomradeprávoapovinnosťchrániťzáujmydieťaťa,
ďalej riadiť a usmerňovať jeho konanie, vykonávať nad nim dohľad, právo mať dieťa u seba, právo
určiť miesto jeho pobytu a právo o neho sa osobne starať. Rodičia sú pri výkone rodičovských práv a
povinností zásadne rovnoprávni za podmienky, že sú obaja nositeľmi práva výkonu. Na tom nič nemení

ani skutočnosť, že nežijú v spoločnej domácnosti. Je povinnosťou matky, ako dominantného rodiča v
tomto prípade, pripraviť dieťa na to, že časť svojho voľného času bude tráviť so svojím otcom, zdržať sa
pred maloletou negatívnych vyjadrení na otca. Tiež otec musí svoje správanie korigovať tak

vočimatke,aleivočidcére,ktorejjepotrebnéprejaviťpochopenieispoukazomnajejvek,byťempatický
k jej potrebám (napr. zbytočne nehrotiť situáciu, keď dieťa chcelo zmeniť deň, resp. hodinu styku z
dôvodu účasti na oslave u kamarátky, čo otec odmietol), čo nie je v rozpore s usmerňovaním neúctivého
správania maloletej voči nemu. Rodičia sú povinní prekonať vzájomnú averziu a v záujme zdravého
vývoja svojho dieťaťa je nevyhnutné, aby si vybudovali korektné vzťah, ktoré budú viesť k realizácii

práva otca stýkať sa s dieťaťom. Je rozhodne v záujme dieťaťa byť v kontakte s oboma rodičmi.
Rešpekt k právam iných je jedným z predpokladov riadnej výchovy maloletej. Paradoxne rodičia, ktorí
obaja svoje dieťa milujú, mu svojím správaním ubližujú. Nie je žiadúce, aby matka ponechávala na
rozhodnutí mal. J., či sa s otcom bude stretávať. Pokiaľ tak činí, je namieste otázka, či ponecháva
na rozhodnutí a vôli maloletej aj plnenie povinností, ktoré sama v rámci výchovného pôsobenia od

dcéry požaduje. Súd poznamenáva, že rodičia musia v najlepšom záujme ich vlastného dieťaťa medzi
sebou komunikovať vždy pokojne a s prejavením vzájomnej úcty a ak budú voči sebe navzájom vznášať
konkrétne požiadavky, tieto majú riešiť pragmaticky, bez prejavov negatívnych emócií, a teda bez ohľadu
na to, aké boli ich vzťahy a správanie v minulosti. Je paradoxné, že dieťa odmieta styk s otcom, avšak
nemá žiaden problém prevziať od otca vecné plnenia podľa vlastného výberu.

30. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa v blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného života.
Je chránené Článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého
vyplýva tiež pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržaniu a obnovovaniu
rodinnoprávnych väzieb. Právo styku sa premieta do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý

opakovane konštatoval, že „je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a
a by nebolo odtrhnuté od svojich koreňov a má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah
ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne, slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo
strany druhého rodiča“. Akékoľvek výhrady (aj oprávnené) jedného rodiča voči druhému rodičovi, ktoré
satýkajújehopostojaakopartnera,nemôžubyťdôvodomnazásahdostykusdieťaťom.Takistonemôže

byť dôvodom na obmedzenie styku len ničím neodôvodnená nechuť dieťaťa, najmä vtedy, ak indície
smerujú k zámernému pôsobeniu preferenčného rodiča s cieľom vyvolať takéto správanie dieťaťa. Aj
deti sú svojim rodičom povinné prejavovať úctu a rešpekt a táto povinnosť nemôže bezdôvodne zaniknúť
a to ani rešpektovaním všetkých práv dieťaťa. Ak teda súd nezistí také okolnosti v správaní rodiča, ktoré
by mohli viesť k zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností, nemôže byť odmietanie dieťaťa

samé o sebe dôvodom na obmedzenie, prípadne zákaz styku. Práve naopak, v takom prípade musí
súd zvážiť širší záujem dieťaťa, ktorým je naplnenie cieľov jeho riadnej výchovy a urobiť všetky kroky
smerujúce k tomu, aby sa narušený vzťah medzi rodičom a dieťaťom obnovil, resp. prehĺbil. S poukazom
na vyššie uvedené, súd uložil rodičom dieťaťa, ako aj mal. J. výchovné opatrenie – povinnosť podrobiťsa odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko psychologických služieb Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Levice v rozsahu špecifikovanom vo výroku V. a VI. rozsudku. Účelom
poradenstva je zlepšiť vzájomnú komunikáciu rodičov, ktorá by mala byť vecná, konštruktívna a v záujme

mal. dieťaťa a mala by viesť k uprednostneniu záujmov maloletej pred záujmami rodičov. Rodičia by mali
dospieť k spoločnej zodpovedností za výchovu, riadny fyzický a psychický vývin svojho dieťaťa, ktoré
nemá byť zaťažované problémami dospelých, ale má právo na prežitie šťastného a pokojného detstva,
čo môžu zabezpečiť len rodičia, i napriek tomu, že spolu nežijú a nie žiadne inštitúcie, ktoré môžu byť
rodičom len nápomocné v ich úsilí. Poradenstvo poskytované mal. dieťaťu má viesť k obnoveniu dôvery,

vzťahu a istoty dieťaťa k otcovi, keď otec ako mužský prvok má v živote svojej dcéry nenahraditeľnú
funkciu. Je žiadúce, aby si rodičia uvedomili, že správaním sa voči sebe

navzájom dávajú základ a príklad na budovanie si partnerských vzťahov spoločnej dcéry v budúcnosti.

31. S poukazom na uložené výchovné opatrenie súd upravil styk otca s mal. J. zatiaľ v obmedzenom
rozsahu a to každý párny týždeň v sobotu a v nedeľu od 15:00 hod. do 19:00 hod., a v takom istom
rozsahu každoročne 25.12. majúc za to, že pokiaľ by súdom styk do ukončenia poradenstva nebol vôbec
upravený, hrozí reálne riziko, že otec by sa zrejme s dcérou pre jej odmietavý postoj nestretával vôbec.
V konečnom dôsledku obaja rodičia by mali prejaviť úsilie zmeniť súčasnú situáciu, a ako súd vyššie

uviedol, prevziať a uvedomiť si spoločnú zodpovednosť za výchovu svojho maloletého dieťaťa mysliac
na to, že nápravou narušených vzťahov umožnia maloletej zbaviť sa napätia z konfliktných situácií a
vyrastať v blízkosti oboch milujúcich, i keď rozvedených rodičov. Prihliadnuc na súčasný stav zistený
z dokazovania vrátane odporučenia znalkyne, súd mal za to, že je naďalej potrebné, aby mohla byť
matka prítomná pri styku. Otec počas štyroch hodín bude mať možnosť s dieťaťom si pripraviť adekvátny

program na prežitie spoločného času. Súd priebežne bude vyhodnocovať uložené výchovné opatrenie
a po jeho ukončení, v prípade potreby, upraví styk otca s maloletou, prípadne uloží ďalšie výchovné
opatrenie, ak si to bude vyžadovať záujem maloletého dieťaťa.

32. Dokazovanie navrhnuté matkou, t.j. výsluch mal. J. pred súdom, starostu Obce Veľké Kozmálovce,

ktorý mal osvedčiť, že sa otec dieťaťa počas realizácie styku prechádzal po obci a zabezpečenie
nahrávkyzoškoly,ktorútamúdajnezaslalotecdieťaťa,súdnevykonal.MaloletáJ.máprávosamostatne
vyjadriť svoj názor ku každej veci, ktorá sa jej týka. Má právo byť vypočutá. Názoru mal. dieťaťa
musí súd venovať náležitú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku a rozumovej vyspelosti (§ 43 ods. 1
Zákona o rodine). Názor maloletej bol v priebehu konania opakovane zisťovaný tak cestou kolízneho

opatrovníka, cestou psychologičky RPPS Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, ako i znalkyňou
ustanovenou v konaní. Súd s názorom maloletej je oboznámený a nevzhliadol dôvod opakovane ho
zisťovať výsluchom pred súdom, najmä keď v priebehu konania sa jej postoj k stretávaniu sa s otcom
nezmenil. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že právo dieťaťa vyjadrovať svoj názor sa nemôže
vykladať tak, že mu dáva bezpodmienečné právo veta bez toho, aby boli brané do úvahy ďalšie faktory a

aby sa preskúmalo, čo je v jeho najlepšom záujme. V prejednávanej veci súd nezistil žiadnu relevantnú
prekážku, ktorá by bola dostatočná na to, aby prevážila nad záujmom rodiča mať pravidelný kontakt so
svojím dieťaťom. Ďalšie matkou navrhnuté dôkazy pre rozhodnutie súdu z dôvodu už zisteného stavu
veci sa javili ako nehospodárne a nadbytočné, nemajúce žiaden podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci.

33. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto
zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon
neustanovuje inak.

34. Podľa článku 3 ods. 1 Základných princípov CMP, ak sa právna vec nedá prejednať, rozhodnúť na

základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo
iného zákona, ktoré upravuje právnu vec, čo do obsahu a účelu, najbližšiu k posudzovanej právnej veci.

35. Podľa článku 3 ods. 2 CMP, ak takéhoto ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec
podľa normy, ktorú by prijal, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej

spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, abyvýsledkombolorozumnéusporiadanieprocesnýchvzťahovzohľadňujúcestavapoznatkyprávnejnáuky
a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

36. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

37. Podľa § 58 ods. 1 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

38. Podľa § 58 ods. 2 CMP, o nároku štátu na náhradu trov konania a o výške náhrady trov konania
štátu môže súd rozhodnúť samostatným uznesením aj po vydaní rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

39. Civilný mimosporový poriadok obsahuje ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od všeobecnej úpravy trov
konania v CSP, pričom sa jedná aj o úpravu náhrady tzv. trov v mimosporových konaniach. V konaniach

mimosporových platí vyšetrovacia zásada vyplývajúca z § 35 a 36 CMP, preto Civilný mimosporový
poriadok počíta s eventuálnou možnosťou vzniku trov štátu, ktoré vzniknú v súvislosti s dokazovaním,
o ktorých povinnosti nahradiť ich štátu súd rozhodne z úradnej povinnosti. Nakoľko CMP neobsahuje
žiadne ďalšie ustanovenia o rozhodovaní súdu o náhrade trov štátu, je potrebné v súlade s vyššie
citovaným článkom 3 ods. 1 a 2 princípov CMP aj na rozhodovanie o trovách štátu aplikovať ustanovenia

CMP, ktoré sú do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej veci. V prejednávanej veci bolo
uznesením zo dňa 06.11.2023 č.k. 10P/115/2021-366 nariadené znalecké dokazovanie ustanovenou
znalkyňou z Odboru psychológia, Odvetvie klinická psychológia detí a dospelých L. A. M. L.. Bol
vypracovaný písomný posudok, súdu doručený dňa 23.08.2023. V konaní teda vznikli trovy štátu v
súvislosti so znaleckým dokazovaním, keďže tieto neboli pokryté preddavkom ale odmena znalca bola

vo výške 1 028,48 eur hradená zo štátneho rozpočtu. Vzhľadom na to, že v mimosporových konaniach
nie je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov konania, je potrebné trovy
dokazovania, ktoré platil štát, považovať za spoločné trovy účastníkov konania, ktoré majú platiť podľa
pomeru účastníctva na veci a na konaní, ktorý pomer v konaní súdu starostlivosti o maloleté dieťa je
medzi rodičmi rovnaký.

33. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie proti výrokom II. – IX. v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v troch písomných vyhotoveniach. Právo podať
odvolanie nemajú účastníci, ktorý sa svojho procesného práva výslovne vzdali.
Odvolanie musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena,
zamestnania a bydliska účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí

byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.Proti výroku I. rozsudku nie je možné podať odvolanie, nakoľko účastníci konania sa svojho procesného
práva výslovne vzdali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh

na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa civilného mimosporového poriadku (iná ako peňažná povinnosť
týkajúca sa maloletého, resp. podľa osobitného zákona (exekučný poriadok ).
Rozsudok v časti výživného je vykonateľný doručením (§ 44 CMP).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia
o rozvode manželstva oznámiť príslušnému úradu poverenému viesť matriku, že opätovne prijíma svoje

predošlé priezvisko.