Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: KK-4Csp/47/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122228315
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Borovská

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:6122228315.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Remedium Legal,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prievozská 2, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, C.
D. E. XXX, XXX XX, F. G. F., H. I. C. J. XX, právne zastúpenej LEGALINK s.r.o., so sídlom v Bratislave,
na Mlynských nivách č. 53, IČO: 50 990 365, o zaplatenie sumy 2.678,13 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalobkyňajepovinnázaplatiťžalovanejnáhradutrovkonaniavplnomrozsahukrukámzástupcu
žalovanej: LEGALINK s.r.o., so sídlom v Bratislave, na Mlynských nivách č. 53, IČO: 50 990 365 s tým,

že o výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 28.01.2022 žalobkyňa podala na Okresný súd Banská Bystrica ako súd kauzálne príslušný na
konanie podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej už len „Zákon o upomínacom konaní“ a „upomínací súd“) návrh na vydanie
platobného rozkazu, ktorým žiadala, aby upomínací súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej 2.678,13
eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.678,13 eur od 15.07.2021 do zaplatenia,
a náhradu trov konania.

2. Žalobu zástupca žalobkyne odôvodnil tak, že dňa 17.05.2016 spoločnosť Home Credit Slovakia
a. s., Teplická 7343/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176 (ďalej už len „Home Credit Slovakia a.
s.“) ako veriteľ uzatvorila so žalovanou ako dlžníkom zmluvu č. 6605027879, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú obchodné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia a. s.. Na základe tejto zmluvy
spoločnosť Home Credit Slovakia a. s. poskytla žalovanej peňažné prostriedky. Podmienky čerpania
peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení

zmluvných povinností a ďalšie náležitostí sú upravené v zmluve a obchodných podmienkach. Zmluva
obsahuje všetky náležitosti zmluvy o úvere uzavretej podľa § 497 až § 507 Obchodného zákonníka,
ako aj zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou
o úvere sa veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky
do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Žalovaná
neplnila v stanovených termínoch splátky dohodnuté v zmluve, čím porušila svoju zmluvnú povinnosť.

Spoločnosť Home Credit Slovakia a. s. tak dňa 29.06.2020 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru. Na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.07.2021 uzavretej podľa § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka spoločnosť Home Credit Slovakia a. s. postúpila pohľadávku zo zmluvy voči žalovanej na
žalobkyňu.Kudňupostúpeniapohľadávkagenerovanábankovýmsystémombolavovýške9.143,30eura pozostávala z istiny vo výške 7.727,93 eur, riadnych úrokov 921,56 eur a úrokov z omeškania 493,81
eur. Žalovaná na základe zmluvy čerpala peňažné prostriedky v celkovej výške 19.208,13 eur. Pred
postúpením pohľadávky uhradila celkom 16.530 eur. Žalovaná suma 2.678,13 eur predstavuje rozdiel

medzi žalovanou čerpanými peňažnými prostriedkami a úhradami vykonanými žalovanou (19.208,13
eur – 16.530 eur). Zvyšnú časť si žalobkyňa v konaní neuplatňuje. S poukazom na ust. § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka a nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. žalobkyňa si žalobou uplatnila aj nárok
na úroky z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne počnúc dňom 15.07.2021, t. j. dňom nasledujúcim
po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

3. Spolu so žalobou zástupca žalobkyne predložil upomínaciemu súdu listiny označené ako: „Zmluva
o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver“, „Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia,
a. s. pre Úverovú kartu HC-IHK116“ platné od 15.03.2016, prehľad čerpania peňažných prostriedkov,
prehľad úhrad vykonaných žalovanou, listinu „Výzva k splateniu celého úveru„ zo dňa 29.06.2020
spolu s poštovým podacím hárkom, výzvu pred podaním žaloby zo dňa 13.01.2022 spolu s podacím

hárkom, „Zmluvu o postúpení pohľadávok č. B1/2021“ zo dňa 14.07.2021, vrátane príloh, a oznámenie
o postúpení pohľadávky zo dňa 22.07.2021.

4. Dňa 14.03.2022 upomínací súd vydal vo veci platobný rozkaz sp. zn. 26Up 92/2022, ktorým žalovanej
uložil povinnosti v súlade so žalobou žiadosťou. Proti tomuto platobnému rozkazu podala žalovaná

odpor, v ktorom s poukazom na § 3 ods. 6 Zákona o upomínacom konaní namietla, že neboli splnené
podmienky pre vydanie platobného rozkazu, nakoľko spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky. A to až do takej miery, že zmluvu je potrebné vyhodnotiť ako neplatnú. Žalobkyňa
si je vedomá, že zmluva je v rozpore so zákonom, a to tak, že je potrebné ju považovať za neplatnú, čo
potvrdila tým, že požaduje iba úhradu rozdielu medzi údajne čerpanými a údajne zaplatenými finančnými

prostriedkami. Žalobou žalobkyňa teda požaduje iba údajné bezdôvodné obohatenie, ktoré je však
vzhľadomnadátumpodaniažalobypremlčané.Napriekriadnemusplácaniupohľadávkažalobkynestále
narastala. Žalobkyňa všetky ňou poukazované platby započítavala na úroky a rôzne poplatky. Zmluva,
ktorá sleduje takýto účel, je neplatná nie len pre rozpor s právnym poriadkom, ale aj pre rozpor s dobrými
mravmi a poctivým obchodným stykom, a akékoľvek nároky z nej vyplývajúce nemôžu požívať ochranu.

Poprela, že by ju žalobkyňa bola 3 mesiace pred podaním žaloby vyzvala na dobrovoľné splnenie dlhu.
Žiadna takáto písomnosť jej nebola doručená. Preto návrh na vydanie platobného rozkazu je podľa
Zákona o upomínacom konaní neprípustný. Vzhľadom na neplatnosť zmluvy, ako aj na fakt, že výška
žalovanej pohľadávky nebola v konaní preukázaná (doložený iba akýsi výpis platieb), navrhla žalobu
celkom zamietnuť.

5.Navýzvuupomínaciehosúdunavyjadreniekodporužalovanejzástupcažalobkynereagovalpodaním
zo dňa 07.06.2022, ktorým oznámil, že na podanej žalobe v celom rozsahu trvá. V podaní uviedol, že
zmluvou č. 6605027879 bol žalovanej poskytnutý revolvingový úver formou kreditnej karty s úverovým
rámcom 5.000 eur. Ide o úver, ktorého výška sa neustále dopĺňa po stanovenú hranicu, a ktorý je tak

možné čerpať opätovne. Nejednalo sa o splátkový úver, kedy dlžník spláca vopred dohodnutú presnú
sumu formou pravidelných splátok. Žalovaná síce bola podľa bodov 32. a 37. zmluvy povinná hradiť
vždy k 20. dňu v mesiaci splátku vo výške 121,80 eur, nejednalo sa však o splátky v zmysle ust. §
565 Občianskeho zákonníka. Táto minimálna splátka, ktorú podľa zmluvy žalovaná bola povinná platiť,
je len opakujúcim sa plnením v existujúcom záväzkovom vzťahu dojednanom na dobu neurčitú. Na

podporu tohoto právneho záveru citoval odborný komentár k ust. § 565 Občianskeho zákonníka: „Pri
plnení v splátkach je dlh, ktorého výška je vopred určená, rozdelený na dve alebo viac čiastkových
plnení, ktorých súčet predstavuje celkový objem záväzku. Od plnenia v splátkach je potrebné dôsledne
odlišovať opakujúce sa plnenie, resp. plnenie opakujúcich sa dávok v trvajúcom záväzkovom vzťahu.
Celková výška dlhu nie je v tomto prípade vopred stanovená a závisí od doby trvania samotného

záväzku. Záväzkové vzťahy s opakujúcim sa plnením nezanikajú splnením v pravom slova zmysle, ale
uplynutím času, výpoveďou, dohodou alebo iným odlišným spôsobom… Na právne vzťahy s opakujúcim
sa plnením nemožno § 565 aplikovať“. Poukázal ďalej na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 15CoCsp 1/2021 zo dňa 23.02.2021. Vzhľadom na uvedenú právnu argumentáciu preto ani na
predmetný záväzkový vzťah nemožno aplikovať ust. § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 53

ods. 9 Občianskeho zákonníka. Obe ust. sa vzťahujú len na plnenie dojednané v splátkach, o ktoré sa
v prejednávanej veci nejedná. V prejednávanej veci zmluvné strany v súlade s ust. § 563 Občianskeho
zákonníka a Hlavy 6 § 2 úverových zmluvných podmienok dohodli, že žalovaná je povinná v prípade
oneskorenia s platením aspoň dvoch splátok alebo s platením jednej splátky dlhšie ako tri mesiace,splatiť čerpaný úver a všetky záväzky na požiadanie. Žalovaná sa dostala do omeškania s platením
splátok splatných počnúc mesiacom december 2019 (poslednú splátku uhradila v mesiaci november
2019 a následne poukázala čiastočnú úhradu v mesiaci marec 2020). Spoločnosť Home Credit Slovakia

a. s. vyzvala žalovanú k splateniu celého úveru listom zo dňa 29.06.2020 do 15 dní od spísania tejto
výzvy.

6. Vo vzťahu k námietke premlčania vznesenej žalovanou v podaní uviedol, že právo na zaplatenie
celej pohľadávky žalobkyňa mohla uplatniť na súde najskôr v deň nasledujúci po poslednom dni

15 dňovej lehoty na zaplatenie, tzn. dňa 15.07.2020. Premlčacia doba by tak uplynula najskôr dňa
15.07.2023. Žaloba bola na súde podaná dňa 28.01.2022. Žalobkyňa si tak nárok uplatnila na súde v
rámci premlčacej doby.

7. Ďalej v podaní uviedol, že má za to, že zmluva o revolvingovom úvere obsahuje všetky náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadované zákonom, a to najmä: druh úveru – bezúčelový

spotrebiteľský úver – revolvingový/kreditná karta (čl. 27. zmluvy), riadne označenie veriteľa a
spotrebiteľa, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere – doba neurčitá (hlava 7 § 1 úverových
podmienok), celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru – úverový rámec vo výške
5.000 eur (čl. 30 zmluvy), ročnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru 23,50 % (čl. 31 zmluvy),
ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len „RPMN“) 26,30% (čl. 33 zmluvy), výšku, počet a

frekvenciu splátok 121,80 eur vždy k 20. dňu v mesiaci (čl. 32 a 37 zmluvy), a ďalšie. RPMN je
pritom v zmluve v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou súdov uvedená indikatívnym výpočtom
(rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co 95/2010 zo dňa 27.01.2011, rozhodnutie Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 9C 94/2013 zo dňa 10.12.2013, rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6Co
148/2016 zo dňa 28.02.2017).

8. Poprel tvrdenia žalovanej, že 3 mesiace pred podaním žaloby nebola vyzvaná na dobrovoľné splnenie
dlhu. Predložil súdu print screen zo stránky Slovenskej pošty a. s. https://tandt.posta.sk/, podľa ktorého
(spolu s predloženým poštovým podacím hárkom) listina, „Pokus o zmier“ zo dňa 13.01.2022 bola
žalovanej doručená dňa 18.01.2022.

9. Uznesením zo dňa 16.11.2022 č. k. 4Csp 47/2022-109 súd podľa § 167 ods. 4 Civilného sporového
poriadku vyzval žalovanú na vyjadrenie k vyjadreniu žalobkyne k odporu v lehote 15 dní od doručenia
uznesenia. Uznesenie bolo žalovanej doručené dňa 10.12.2022. Podaním zo dňa 27.12.2022 žalovaná
oznámila, že trvá na návrhu na zamietnutí žaloby celkom. Zotrvala na obrane uvedenej v odpore,

vrátane námietky premlčania s tým, že žalobkyňa si žalobou uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Namietla, že žalobkyňa nepreukázala, že spotrebiteľská zmluva je v súlade s predpismi
na ochranu spotrebiteľa, a že uplatňovaná čiastka zodpovedá skutočnému stavu údajnej pohľadávky.
Žalobkyňa nijako nepreukázala správnosť výpočtu úrokovej sadzby a RPMN. Ak by tieto údaje boli
správne, žalobkyňa by určite nepristúpila k vymáhaniu iba údajnej istiny úveru. Jediným podkladom je

predložený zoznam transakcií, ktorého relevanciu žalobkyňa nepodložila žiadnym iným vierohodným
spôsobom.Nemožnohopretopovažovaťzadôkazoposkytnutíúveru,ospôsobeasprávnomzapočítaní
úhrad. Nie je možné nijako overiť, či výška úrokov bola skutočne uplatnená, a to isté platí tiež o RPMN.
Žalobkyňa doposiaľ nepreukázala reálne poskytnutú výšku finančných prostriedkov, a dodatočne to už
nemôže urobiť.

10. Výzvou zo dňa 29.03.2023 súd zástupcu žalobkyne vyzval na doplnenie rozhodujúcich skutkových
tvrdení a uvedenie, či a ako bola pred uzavretím zmluvy skúmaná schopnosť žalovanej spotrebiteľský
úver splácať, a to s poukazom na § 7 Zákona č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a aktuálnu judikatúru,

a na predloženie všetkých dokladov a výstupov z registrov, ktorými úverovú bonitu žalovanej overovala.

11. Na výzvu zástupca žalobkyne reagoval podaním doručeným súdu dňa 21.04.2023, v ktorom uviedol,
že žalovaná v čl. 10. až 26. zmluvy o úvere uviedla, že je vo vzťahu druh/družka, počet vyživovacích
povinností 0, a formu bývania deklarovala ako podnájom. Ďalej žalovaná deklarovala, že je zamestnaná

od 09/2009, jej čistý mesačný príjem je 1.000 eur a čistý mesačný príjem partnera 800 eur (z tohto
príjmu partnera bolo braných do úvahy 50 %, t. j. 400 eur). Príjem žalovaná preukázala doložením
výplatných pások. Existujúce záväzky žalovanej veriteľ overil dopytom do úverového registra, ktorý tiež
v prílohe predkladá, a z ktorého je zrejmé, že žalovaná v čase podania žiadosti o úver mala 4 splátkovéúvery. Zároveň mala kreditné karty, ktoré podľa výpisu nečerpala. Spolu mesačné splátky vo výške 636
eur. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb veriteľ zobral do úvahy paušálne
minimum pre spotrebiteľa vo výške 160 eur (2 x 80 eur na členov domácnosti) a paušálne náklady

na bývanie vo výške 90 eur. Zastáva názor, že uplatňovanie paušálnych výdavkov v rámci overovania
platobnej kapacity spĺňa predpoklady postupu s odbornou starostlivosťou. Poskytovatelia úverov nie sú
ani v súčasnosti, po niekoľkonásobnom sprísnení podmienok pre poskytovanie úverov, povinní žiadať
preukazovanie konkrétnych mesačných nákladov (faktúry za telefón, bývanie a pod.), a to jednak
z dôvodu zachovania transparentnosti, ako aj z dôvodu častých zmien ich výšky. Pri posudzovaní bonity

žalovanej veriteľ tak vychádzal z čistého mesačného príjmu žalovanej 1.000 eur, jej partnera 400 eur,
životného minima dospelých členov domácnosti 160 eur, celkových mesačných nákladov domácnosti na
bývanie90eur,splátokinýmspoločnostiam636eur,asplátkypredmetnéhoúveru121,80eur,vdôsledku
čoho žalovanej stále ostávala finančná rezerva 392,20 eur. Žalovaná teda mala dostatočnú rezervu na
poskytnutie predmetného úveru. Preto zastáva názor, že veriteľ pri skúmaní úverovej bonity žalovanej
postupoval s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch. V prílohe

podania predložil úverovú správu a výplatné pásky žalovanej.

12. Zástupca žalovanej na toto vyjadrenie zástupcu žalobkyne reagoval podaním zo dňa 18.05.2023
v spojení s podaním zo dňa 02.06.2023, ktorými zotrval na zamietnutí žaloby celkom. V podaní
uviedol, že bonita dlžníka musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov a výdavkov, ako aj jeho

lustráciou cez príslušné databázy, pričom nevykonanie čo aj jedného z týchto postupov znamená hrubé
porušenie odbornej starostlivosti veriteľa v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Namietal,
že žalobkyňa nemala k dispozícii všetky relevantné údaje o výške celkových príjmoch a výdavkov
žalovanej, v dôsledku čoho došlo k naplneniu hypotézy § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., a žalobkyňa
nebola oprávnená požadovať jednorázové splatenie celého úveru a úver je potrebné považovať za

úver bez úrokov a bez poplatkov (rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co 53/2019, sp. zn.
22Co 107/2018, sp.zn.7Co 126/2016, sp. zn. 3Co 53/2019, sp. zn. 12Co 107/2019). Poukazoval na
porušenie povinnosti veriteľa stanovených v § 7 ods. 20 a ods. 27 zákona č. 129/2010 Z. z.. Podľa
ustálenej judikatúry nezosplatnený úver nemožno postúpiť na tretiu osobu, následkom čoho žalobkyňa
nedisponuje aktívnou legitimáciou.

13. Súd o žalobe žalobkyne rozhodol rozsudkom zo dňa 28.07.2023 č. k. KK-47/2022-192, ktorým
v merite veci uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 2.678,13 eur spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 2.678,13 eur od 18.03.2022 do zaplatenia (výrok I.) a v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol (výrok II.). Súd prvej inštancie v tomto rozsudku vychádzal zo skutkového stavu,

že dňa 17.05.2016 spoločnosť Home Credit Slovakia a. s. a žalovaná uzavreli platnú spotrebiteľskú
zmluvu o revolvingovom úvere formou kreditnej karty, evidovanú pod č. 6605027879, na základe ktorej
sa spoločnosť Home Credit Slovakia a. s. zaviazala poskytnúť žalovanej revolvingový úver s výškou
úverového rámca (kreditného limitu) 5.000 eur a žalovaná sa zaviazala platiť žalobkyni pravidelne
mesačné splátky vo výške 121,80 eur. Za dobu od 17.05.2016, kedy došlo k prvému čerpaniu úveru,

do doby rozhodovania súdu žalovaná vyčerpala celkom 19.208,13 eur, pričom za dobu od 20.06.2016,
kedy žalovaná zaplatila prvú splátku, do doby rozhodovania súdu na úverový účet poukázala úhrady
v celkovej výške 16.530 eur. Žalovaná tak z vyčerpaných prostriedkov do dňa rozhodovania súdu
nevrátila 2.678,13 eur. Žalobou sa žalobkyňa ako právny nástupca spoločnosti Home Credit Slovakia a.
s. domáhala na žalovanej len vrátenia nevrátenej časti istiny úveru vo výške 2.678,13 eur, a to naraz. Vo

vzťahu k splatnosti celej tejto nevrátenej istiny úveru súd prijal právny záver, že vrátenie revolvingového
úveru nie je dojednaním plnenia v splátkach v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, ale opakujúcim
sa plnením. Preto vychádzajúc z § 563 Občianskeho zákonníka a Hlavy 6 § 2 úverových zmluvných
podmienok mal za to, že žalovanej vznikla povinnosť vrátiť celú túto nevrátenú istinu úveru prvý deň
po tom, čo ju o toto plnenie veriteľ požiadal. Za takúto prvú výzvu na plnenie súd považoval žalobu,

ktorá bola žalovanej doručená dňa 17.03.2022. Žalobe tak súd v časti celej žalovanej istiny 2.678,13
eur vyhovel a žalobkyni priznal úroky z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne od 18.03.2022 (prvý deň
nasledujúci po doručení žaloby) do zaplatenia. Žalobu v prevyšujúcej časti príslušenstva žalovanej istiny
zamietol. Aktívnu legitimáciu žalobkyne súd považoval za preukázanú zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 14.07.2021.

14. Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 26.09.2024 č. k. 7CoCsp
1/2024-246 tento rozsudok súdu prvej inštancie s výnimkou výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Predmetom konania porozhodnutí odvolacieho súdu tak ostal nárok na vrátenie nevrátenej istiny úveru vo výške 2.678,13 eur
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne od 18.03.2022 do zaplatenia. V odôvodnení zrušujúceho
uznesenia odvolací súd skonštatoval, že z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalovanou a právnym

predchodcom žalobkyne bola dňa 17.05.2016 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom revolvingovom úvere
tak, ako to uzavrel súd prvej inštancie. Prisvedčil tomu, že revolvingový úver má svoje špecifiká oproti
klasickému úveru. Nestotožnil sa však so záverom súdu prvej inštancie o nemožnosti aplikácie ust. § 565
Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na prejednávanú vec z dôvodu,
že dojednanie o vrátení revolvingového úveru nemá povahu plnenia v splátkach, ale opakovaného

plnenia. Vyslovil právny názor, že splácanie revolvingového úveru je plnením v splátkach a nemožno
ho považovať za opakujúce sa plnenie, resp. plnenie opakujúcich sa dávok v trvajúcom záväzkovom
vzťahu. Vytkol súdu prvej inštancie, že v dôsledku tohoto nesprávneho právneho záveru sa nezaoberal
skúmaním osobitných podmienok pre možnosť veriteľa zosplatniť celý dlh zo zmluvy o spotrebiteľskom
revolvingovom úvere v zmysle § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Ďalej právny názor,
a to, že v prípade, ak zo strany veriteľa došlo k vyhláseniu úveru za predčasne splatný v súlade s ust.

§ 565 v spojení v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platnosť takéhoto úkonu zo strany veriteľa je
nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení veriteľ presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú predčasne
a jednorázovo zosplatnil celý dlh. Poukázal pri tom na rozhodnutie NS SR zo dňa 25.01.2024 sp. zn.
5Cdo 2/2023. Konkretizovanie tejto splátky má zásadný význam pre plynutie premlčacej lehoty, ktorá
podľa § 103 Občianskeho zákonníka pri strate výhody splátok celého zvyšného dlhu v spotrebiteľských

veciach podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka začne plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh, a to za
podmienky, že v uvedenej lehote uplynula tiež 15- dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa
totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý krát (§ 101 Občianskeho zákonníka). Tu poukázal
na uznesenie NS SR zo dňa 29.11.2022 sp. zn. 7Cdo 268/2020 publikované v Zbierke stanovísk NS a

rozhodnutísúdovSR3/2023podč.29.Záveromskonštatoval,ževzhľadomnanesprávneprávnezávery
o nemožnosti aplikácie § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na prejednávanú vec a
tiež nepriznanie právnych účinkov výzve veriteľa k splateniu celého úveru zo dňa 29.06.2020 zostala
nezodpovedaná otázka, ako mohlo dôjsť platnému a účinnému zosplatneniu celého úveru zo strany
právneho predchodcu žalobkyne a následne k platnému a účinnému postúpeniu pohľadávky z úveru

na žalobkyňu. Uložil súdu prvej inštancie zaoberať sa otázkou vecnej aktívnej legitimácie žalobkyne a
následne vo veci opätovne rozhodnúť.

15. Tunajší súd vec opätovne v intenciách odvolacieho súdu prejednal na pojednávaní konanom dňa
26.11.2024 za prítomnosti zástupcov oboch sporových strán. Zástupca žalobkyne na pojednávaní trval

na celom žalobnom návrhu tak, ako sa stal predmetom konania po rozhodnutí odvolacieho súdu. Vyjadril
nesúhlas s právnym záverom vysloveným odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení, že je nevyhnutné,
aby veriteľ v zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú zosplatnil celý dlh. Dôvodil
tým, že zákon veriteľovi takúto povinnosť neukladá, a má za to, že ani z judikatúry, ktorú špecifikoval,
takáto povinnosť veriteľovi nevyplýva. Argumentoval, že je potrebné vychádzať z princípu racionálneho

správania sa účastníkov zmluvných vzťahov konajúcich v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka,
a tak predpokladať, že zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia tri
mesiace po splatnosti. Zástupca žalovanej žiadal žalobu zamietnuť. Namietol nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobkyne v konaní. Tvrdil, že nedošlo k platnému postúpeniu celej zosplatnenej pohľadávky
zo zmluvy o úvere z právneho predchodcu žalobkyne na žalobkyňu, nakoľko žalobkyňa nepreukázala

doručenie výzvy na splnenie celého dlhu žalovanej a vo výzve nešpecifikovala splátku, pre ktorú
k zosplatneniu pristupuje. Keďže strany nemali žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, súd po
prednesoch zástupcov sporových strán vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu celkom zamietol. K dôvodom
svojho rozhodnutia súd udáva:

16. Dokazovaním vykonaným v celom rozsahu návrhov strán súd považoval za nesporne preukázané
skutočnosti, ktoré neboli spochybnené ani odvolacím súdom, a to že dňa 17.05.2016 spoločnosť Home
Credit Slovakia a. s. a žalovaná uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom revolvingovom úvere formou kreditnej
karty, evidovanú pod č. 6605027879. Na základe tejto zmluvy sa spoločnosť Home Credit Slovakia a.
s. zaviazala poskytnúť žalovanej revolvingový úver s výškou úverového rámca (kreditného limitu) 5.000

eur a žalovaná sa zaviazala platiť žalobkyni pravidelne mesačné splátky vo výške 121,80 eur. Jedná
sa o úver s nasledujúcimi parametrami: druh úveru bezúčelový revolvingový úver, výška úverového
rámca 5.000 eur, ročná úroková sadzba 23,50 %, výška mesačnej splátky 121,80 eur, frekvencia splátok
vždy 20. deň v mesiaci, hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej už len „RPMN“) 26,30 %vypočítaná na obdobie jedného roku pri splácaní úveru v 12 mesačných splátkach s rovnakou výškou,
hodnote priemernej RPMN 24,34 %, výške odplaty 23,50% a dobe trvania zmluvy neurčitej (ďalej už len
„zmluva o spotrebiteľskom revolvingovom úvere“).

17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o
úvere, tzn. k 17.05.2016 (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) poskytnutý spotrebiteľský úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa 1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného

spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,18b)
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,

g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa)

21. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského

úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

22. Súd v prejednávanej veci zmluvu o spotrebiteľskom revolvingovom úvere považoval za zmluvu
uzavretú platne, a žalobou uplatnený nárok nárokom na peňažné plnenie vyplývajúce z tejto zmluvy,
nie nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatnej zmluvy tak, ako to v
rámci obrany namietala žalovaná strana. Tento právny záver nebol nijako spochybnený ani odvolacím

súdom, ktorý v zrušujúcom uznesení uložil tunajšiemu súdu zaoberať sa osobitnými podmienkami
zosplatnenia celého dlhu vyplývajúceho zo zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere, prípadne
premlčaním uplatneného nároku, čo predpokladá existenciu platného záväzkového vzťahu založeného
touto zmluvou. Vo vzťahu k obrane žalovanej v odpore, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky (bez ich bližšej špecifikácie) do tej miery, že je potrebné ju považovať za neplatnú, resp.

že zmluva je neplatná pre rozpor so zákonom, a že žalobou uplatnený nárok je tak nárokom na
vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatného právneho úkonu, súd poukazuje
na ust. § 53 ods. 1 veta prvá a druhá Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiachzmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To však neplatí, ak ide
o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne

dojednané. Toto ustanovenie upravuje výnimku zo všeobecne vyjadrenej zásady rovnovážnosti práv a
povinností v zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá sa vzťahuje na hlavný predmet
plnenia a primeranosť ceny, ak boli v spotrebiteľskej zmluve jasne, určito a zrozumiteľne vyjadrené.
Uvedená výnimka je transpozíciou čl. 4 ods. 2 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993, o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nasledovne: „Hodnotenie nekalej povahy podmienok sa

nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a úhradu na jednej
strane, ako aj na tovar a služby dodávané výmenným spôsobom druhej strane, pokiaľ tieto podmienky
sú zrozumiteľné.“ V prejednávanej veci sa žalobkyňa žalobou domáhala na žalovanej iba vrátenia
vyčerpanej nevrátenej istiny revolvingového úveru. Žalobou uplatnený nárok sa teda týka iba hlavného
predmetu zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere, nie jej ďalších zmluvných podmienok, ako
sú zmluvné podmienky týkajúce sa zmluvných úrokov za úver, poplatkov, a pod. Súd zastáva názor,

že hlavný predmet je v zmluve o spotrebiteľskom revolvingovom úvere vyjadrený dostatočne určito,
jasne a zrozumiteľne. Preto za tejto situácie súd pre rozhodnutie v prejednávanej veci považoval za
právne irelevantné a nehospodárne zaoberať sa hodnotením prípadnej nekalej povahy zmluvných
podmienok netýkajúcich sa hlavného predmetu zmluvy a ich neprijateľnosti, resp. neplatnosti (ktoré
zástupca žalovanej ani nijako v priebehu celého konania nešpecifikoval). Navyše, platná právna úprava

s neprijateľnosťou a neplatnosťou zmluvných podmienok nespája automaticky neplatnosť celej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ale iba neplatnosť neprijateľných zmluvných dojednaní alebo bezúročnosť a
bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, § 11 ods. 1 ods. 2 Zákona
o spotrebiteľských úveroch). Z rovnakého dôvodu sa súd nezaoberal ani skúmaním dôvodov, ktoré
právnaúpravaobsiahnutávcit.§11ods.1a2Zákonaospotrebiteľskýchúverochspájasbezúročnosťou

a bezpoplatkovosťou spotrebiteľského úveru správnosť výpočtu úrokovej sadzby a RPMN).

23. Za relevantné pre rozhodnutie o nároku uplatnenom žalobou vzťahujúceho sa k hlavnému predmetu
zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere súd považoval žalobkyňou preukázané skutočnosti, a
to, že žalovaná prevodom hotovosti z úverového účtu do doby rozhodovania súdu vyčerpala celkom

19.208,13 eur, pričom do doby rozhodnutia súdu na úverový účet zaplatila úhrady v celkovej výške
16.530 eur. Tieto skutočnosti vyplývajú z prehľadov čerpania a úhrad predložených žalobkyňou (čl.
18 a čl. 33 spisu). Podľa prehľadu čerpania úveru (čl. 33 spisu) k prvému čerpaniu úveru došlo dňa
17.05.2016, kedy bola jednorázovo na účet poukázaná suma 5.000 eur. Následne žalovaná čerpala
z účtu peňažné prostriedky nasledovne: dňa 06.02.2017 sumu 100 eur, dňa 10.04.2017 sumu 100 eur,

dňa 28.04.2017 sumu 100 eur, dňa 24.10.2017 sumu 100 eur, dňa 29.01.2019 sumu 48,13 eur, dňa
22.02.2018 sumu 5.000 eur, dňa 26.02.2018 sumu 5.000 eur, dňa 30.05.2018 sumu 3.000 eur, dňa
20.08.2018 sumu 180 eur, dňa 13.11.2018 sumu 100 eur, dňa 17.01.2019 sumu 200 eur, dňa 19.08.2019
sumu 200 eur a dňa 16.10.2019 sumu 80 eur. Žalovaná tak podľa tohto prehľadu vyčerpala za uvedené
obdobie celkom 19.208,13 eur. Podľa prehľadu úhrad poukázaných žalovanou na účet (čl. 18 spisu)

žalovaná dohodnuté mesačné splátky vo výške 121,80 eur riadne platila od 20.06.2016 do 13.11.2017
(18x121,80=2.182,40eur).Dňa05.12.2017poukázalaúhraduvovýške5.044,36eur adňa23.02.2018
úhradu vo výške 5.000 eur. Následne v mesiacoch marec 2018, apríl 2018 a máj 2018 poukázala 3
x 121,80 eur (121,80 eur x 3 = 365,40 eur). Od júna 2018 do novembra 2019 poukázala 18 x 194,88
eur, t.j. 3.507,84 eur. Poslednú úhradu žalovaná poukázala dňa 03.03.2020 vo výške 420 eur. Spolu

teda podľa prehľadu predloženého žalobkyňou žalovaná poukázala úhrady celkom vo výške 16.530 eur.
Žalovaná tak z vyčerpaných peňažných prostriedkov doposiaľ nevrátila sumu 2.678,13 eur (19.208,13
eur + 16.530 eur), ktorú žalobkyňa učinila predmetom žaloby. Pokiaľ zástupca žalovanej namietal, že
žalobkyňa nepreukázala výšku skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov a výšku zaplatených
úhrad, súd túto obranu žalovanej považoval za neúčinnú. Podľa ust. § 150 ods. 1 ods. 2 Civilného

sporového poriadku ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Zástupca žalovanej,
ktorý nepoprel uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere (namietal len jej neplatnosť),
v priebehu celého konania neuviedol žiadne vlastné tvrdenia o popieraných skutočnostiach týkajúcich
sa výšky žalovanou vyčerpaných a žalovanou vrátených peňažných prostriedkov na úverový účet.

Nepredložil a nenavrhol súdu v tomto smere žiadne dôkazy. Preto súd popretie skutočnosti týkajúcich
sa celkovej výšky vyčerpaných a vrátených peňažných prostriedkoch zástupcom žalovanej, dostatočne
preukázané zo strany žalobkyne listinami na čl. 18 a 33 spisu, považoval za neúčinné.24. Žalobou sa žalobkyňa domáhala vrátenia nevrátenej časti revolvingového úveru vo výške 2.678,13
eur dohodnutého podľa záväzného právneho záveru odvolacieho súdu vysloveného v zrušujúcom
uznesení v splátkach, naraz. Zástupca žalobkyne pritom poukazoval na omeškanie žalovanej s platením

dohodnutých mesačných splátok a písomnú výzvu spoločnosti Home Credit Slovakia a. s. na zaplatenie
celého úveru naraz pre omeškanie so splátkami zo dňa 29.06.2020. Nesúhlasil so záverom odvolacieho
súduopovinnostiveriteľašpecifikovaťsplátku,prektorúpristúpilkzosplatneniuceléhodlhu.Poukazoval
na niektoré rozhodnutia NS SR, ako uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo 123/2022 zo dňa 30.01.2024,
rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 224/2021 z 30.11.2022, sp. zn. 4Cdo 132/2021 z 15.12.2022,

sp. zn. 7Cdo 26/2023 z 29.11.2023, sp. zn. 6Cdo 87/2023 z 31.05.2023 a sp. zn. 1Cdo 148/2022
z 12.07.2023). Ďalej poukazoval na Hlavu 6 § 2 písm. a) úverových podmienok s kódom IHK116,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere, a ktoré obsahuje
dojednanie o možnosti predčasného zosplatnenia celého úveru veriteľom. Nesúhlasil s námietkou
premlčania nároku vznesenou žalovanou stranou. Zástupca žalovanej namietal, že v prejednávanej
veci veriteľ nemá v zmysle cit. § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch oprávnenie vyžadovať

od žalovanej jednorázové splatenie celého spotrebiteľského úveru, nakoľko porušil povinnosť uloženú
veriteľovi v ust. § 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch skúmať s odbornou starostlivosťou schopnosť
žalovanej spotrebiteľský úver splácať. Ďalej namietal, že žalobkyňa nepredložila žiadny dôkaz o výzve
žalovanej predchádzajúcej zosplatneniu dlhu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V písomnej
výzve na zaplatenie celého dlhu zo dňa 29.06.2020 absentuje špecifikácia splátky, pre ktorú právny

predchodca žalobkyne pristúpil k zosplatneniu celého dlhu. Navyše, zmluvné dojednanie o možnosti
veriteľa zosplatniť celý úver nie je možné považovať za platné, nakoľko ide iba formulárové ustanovenie
obsiahnutévovšeobecnýchzmluvnýchpodmienkach,ktoréneboloindividuálnedojednané,ktorénebolo
žalovanou podpísané, a ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Argumentoval, že podľa judikatúry nezosplatnený úver nemožno postúpiť

na tretiu osobu, a preto žalobkyňa nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou v konaní. Trval na
námietke premlčania nároku uplatneného žalobou s tvrdením, že podľa prehľadu úhrad predloženého
žalobkyňou žalovaná poslednú splátku v dojednanej výške 121,80 eur mesačne zaplatila v novembri
2017 (13.11.2017), prvý krát sa dostala do omeškania so zaplatením splátky splatnej v decembri 2017
(20.12.2017), trojročná premlčacia doba tak plynula od 20.11.2017 a uplynula 20.11.2020, pričom žaloba

bola podaná na súd až dňa 28.01.2022.

25. Súd v súlade so záväzným pokynom odvolacieho súdu vysloveným v zrušujúcom uznesení zo dňa
26.09.2024 sa ďalej zaoberal predovšetkým skúmaním splnenia osobitných podmienok stanovených v
ust. § 565 Občianskeho zákonníka v spojení so špeciálnym ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka

pre možnosť veriteľa zosplatniť celý dlh zo spotrebiteľského úveru naraz, a v nadväznosti na to
námietkou premlčania nároku vznesenou žalovanou stranou a aktívnou vecnou legitimáciou žalobkyne
v konaní. Bolo na žalobkyni, ktorá sa ako právny nástupca pôvodného veriteľa (spoločnosti Home Credit
Slovakia a. s.) žalobou domáhala zaplatenia celého zosplatneného dlhu zo zmluvy o spotrebiteľskom
revolvingovom úvere, aby splnenie osobitných zákonných podmienok pre zosplatnenie celej úverovej

pohľadávky v konaní preukázala, čo sa žalobkyni nepodarilo. K tomu súd nižšie udáva:

26. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

27. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

28. Citované ustanovenia Občianskeho zákonníka pre predčasné zosplatnenie spotrebiteľského
úveru dohodnutého v splátkach vyžadujú výzvu veriteľa adresovanú a preukázateľne doručovanú
spotrebiteľovi, obsahujúcu upozornenie na aktuálny dlh a výslovné upozornenie na možnosť veriteľa
požadovať zaplatenie celej úverovej pohľadávky naraz z dôvodu nezaplatenia aktuálneho dlhu. Podľa cit

§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka právo na zaplatenie celej úverovej pohľadávky má veriteľ najskôr po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Podľa cit. § 565 Občianskeho zákonníka,
ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej
splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Právo podľa § 53 ods. 9 Občianskehozákonníka, ktoré predstavuje v spotrebiteľských zmluvách lex specialis oproti všeobecnej norme § 565,
totoprávomôževeriteľvykonaťlenpouplynutízákonnejlehoty,ktorúnemožnoskrátiť,azapredpokladu,
že omeškanie s uvedenou splátkou, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní viac ako tri mesiace trvá. Pred

žiadosťou veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky sa ďalej vyžaduje, aby veriteľ v zákonom stanovenej
lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva, pričom
lehotanadoručenieupozorneniaspotrebiteľovivlehoteniekratšejako15dnínauplatneniezosplatnenia
celej pohľadávky nemusí bez ďalšieho začať plynúť až potom, ako je dlžník v omeškaní so splátkou 3
mesiace.Vychádzajúczcit.ust.§53ods.9Občianskehozákonníkatotozákonnéust.neupravujelehotu,

v ktorej musí veriteľ žiadať právo na predčasné zosplatnenie úveru najneskôr. Táto je upravená v § 565
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie
nasledujúcejsplátkyasúčasnespotrebiteľmusíbyťvomeškanísozaplatenímsplátky3mesiace,pričom
postačuje, aby bol v omeškaní len s jednou splátkou. Veriteľ je tak časovo limitovaný využitím práva
na zosplatnenie. Do splatnosti tejto splátky, ktorá nadväzuje na splátku, od splatnosti ktorej uplynuli 3
mesiace, musí veriteľ právo na zosplatnenie uplatniť, inak jeho právo zaniká.

29. Medzi stranami nebolo sporné a ani vykonaným dokazovaním spochybnené, že právna
predchodkyňa žalobkyne pristúpila k zosplatneniu celej úverovej pohľadávky listom označeným ako
„Výzva k splateniu celého úveru“ zo dňa 29.06.2020 (čl. 31 spisu). Táto listina obsahuje výzvu
spoločnosti Home Credit Slovakia a. s. adresovanú žalovanej na adresu Trenčianska 39, 821 01

Bratislava 2, na zaplatenie celého úveru čerpaného na základe zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom
úvere naraz z dôvodu omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z tejto zmluvy, a na zaplatenie
čiastky 8.726,49 eur do 15 dní od spísania výzvy. Táto listina neobsahuje žiadnu špecifikáciu
omeškaného záväzku žalovanej, teda omeškaných splátok, a ani špecifikáciu splátky, pre ktorú
pristupuje k zosplatneniu celej úverovej pohľadávky. Podľa prehľadu úhrad (čl. 18 spisu) žalovaná ku

dňu 29.06.2020 nebola v omeškaní so žiadnou splátkou. Podľa tohoto prehľadu žalovaná za obdobie
od 20.06.2016 (splatnosť prvej splátky) do 03.03.2020, kedy zaplatila poslednú úhradu, zaplatila celkom
16.530 eur, čo zodpovedá 135 mesačným splátkach a čiastočne zaplatenej 136. splátke, pričom od
20.06.2016 do 29.06.2020 bolo splatných len 49 mesačných splátok. Súd zároveň prisvedčil zástupcovi
žalovanej, že žalobkyňa nepreukázala, že listom zo dňa 29.06.2020 veriteľ pristúpil k zosplatneniu

celej úverovej pohľadávky po tom, čo žalovanú vopred upozornil na aktuálny dlh, poskytol jej lehotu
na jeho zaplatenie, a to nie kratšiu ako 15 dní, a upozornil ju na následky nezaplatenia dlhu. Citované
ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pre predčasné zosplatnenie plnenia zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, totiž vyžaduje predchádzajúcu výzvu veriteľa adresovanú a
preukázateľne doručovanú spotrebiteľovi, obsahujúcu upozornenie na aktuálny dlh, výzvu na zaplatenie

tohoto aktuálneho dlhu v lehote nie kratšej ako 15 dní a výslovné upozornenie spotrebiteľa na možnosť
veriteľa požadovať zaplatenie celej úverovej pohľadávky naraz v prípade nezaplatenia aktuálneho
dlhu v lehote nie kratšej ako 15 dní. Žalobkyňa v tomto smere v priebehu celého konania neuviedla
žiadne tvrdenia. Netvrdila, že by zosplatneniu predchádzajúce upozornenie, ktoré by obsahovalo
výzvu na zaplatenie omeškaných splátok v stanovenej lehote a výslovne upozornenie na možnosť

veriteľa požadovať zaplatenie celej úverovej pohľadávky v prípade ich nezaplatenia bola vôbec niekedy
adresovala a doručovala žalovanej. Takýto záver súd nemohol vyvodiť ani z vykonaného dokazovania.
Preto súdu už len z uvedených dvoch dôvodov neostávalo nič iné, iba prijať záver, že zosplatneniu celej
úverovej pohľadávky v prejednávanej veci, ku ktorému právna predchodkyňa žalobkyne pristúpila listom
zo dňa 29.06.2020, nemožno priznať právne účinky predčasného zosplatnenia celého dlhu zo zmluvy

o spotrebiteľskom revolvingovom úvere.

30. Súd zastáva názor, že zosplatneniu celej úverovej pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom
revolvingovom úvere nebolo možné priznať právne účinky aj z ďalších dôvodov, ktorými sa však súd
vzhľadom na vyššie uvedené dôvody neúčinnosti predčasného zosplatnenia listom zo dňa 29.06.2020

v záujme hospodárnosti konania nepovažoval za dôvodné podrobne zaoberať. Preto tu súd len stručne
poukazuje na záväzný právny záver vyslovený odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení zo dňa
26.09.2024, ktorým je tunajší súd pri svojom opakovanom rozhodovaní v prejednávanej veci viazaný
(§ 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku), a podľa ktorého pre platnosť právneho úkonu zo strany
veriteľa, ktorým došlo k vyhláseniu úveru za predčasne splatný podľa ust. § 565 v spojení v § 53

ods. 9 Občianskeho zákonníka je nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení veriteľ presne špecifikoval
konkrétnu splátku, pre ktorú predčasne a jednorázovo zosplatnil celý dlh (rozhodnutie NS SR zo dňa
25.01.2024 sp. zn. 5Cdo 2/2023). Preto pokiaľ zástupca žalovanej v rámci svojej obrany poukazoval
na odlišné rozhodnutia NS SR v tejto právnej otázke, súd sa vzhľadom na vyššie uvedený záver oabsencii prechádzajúceho upozornenia spotrebiteľa, ako aj na viazanosť súdu záverom odvolacieho
súdu v konkrétnej prejednávanej veci, touto medzi stranami spornou otázkou z pohľadu existujúcej
rozdielnej judikatúry NS SR nezaoberal (porovnaj napr. odlišné uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo 123/2022

zo dňa 30.01.2024 a pod).

31. Vo vzťahu k ďalším dôvodom nepriznania účinnosti predčasnému zosplatneniu úveru listom veriteľa
zo dňa 29.06.2020 súd poukazuje predovšetkým na to, že žalobkyňa nepreukázala, že by list zo dňa
29.06.2020 sa bol vôbec dostal do dispozičnej sféry žalovanej (§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Žalovaná túto skutočnosť poprela a súd mal na základe výsledkov vykonaného dokazovania o tejto
skutočnosti dôvodné pochybnosti. Zástupca žalobkyne v tomto smere predložil súdu iba poštový podací
hárok (čl. 31 spisu), podľa ktorého dňa 01.07.2020 bola pod č. zásielky E. podaná na prepravu
na poštu zásielka adresovaná žalovanej na adresu Trenčianska 39, 821 01 Bratislava. Z podacieho
lístka však nie je možno zistiť, o akú zásielku sa jednalo. Navyše, podľa zmluvy o spotrebiteľskom
revolvingovom úvere žalovaná ako adresu trvalého bydliska uviedla E. XXX, K., L. M., a ako doručovaciu

adresu F. XX, XXX XX F.. Teda nie adresu Trenčianska 39, 821 01 Bratislava, na ktorú bola zásielka
podľa podacieho hárku podaná na prepravu dňa 01.07.2020. Zásielka tak nebola doručovaná žalovanej
ani na jednu z adries uvedených žalovanou v zmluve. Pritom, napr. listina „Oznámenie o postúpení
pohľadávky„ zo dňa 22.07.2021 (čl. 32 spisu) bola žalovanej doručovaná na adresu trvalého pobytu
E. XXX, K., a napr. listina „Pokus o zmier“ zo dňa 13.01.2022 (čl.10 spisu) na adresu Trenčianska

39,821 01 Bratislava. Za danej dôkaznej situácie bolo na žalobkyni, aby svoje dôkazné bremeno vo
vzťahu k doručeniu listu zo dňa 29.06.2020 do dispozičnej sféry žalovanej uniesla. Tu súd v nadväznosti
na súdu známu argumentáciu z obdobných sporov, že listina o predčasnom zosplatnení úveru má len
deklaratórny charakter, poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 36/2000 zo
dňa 15.12.2000, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí

súdov SR pod č. 4/2021, podľa ktorého: „11.3….Princíp doručovania právnych úkonov ako podmienka
ich účinnosti vyplýva nielen z § 45 Občianskeho zákonníka, ale je jednou z hlavných zásad súkromného
práva. Je neprípustné, aby k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností účastníkov právnych
vzťahov dochádzalo na základe prejavu vôle konajúceho subjektu bez toho, aby mal adresát minimálne
objektívnu možnosť sa s týmto úkonom oboznámiť - ak má byť určitý právny úkon uskutočnený jednou

osobou významný pre inú osobu, musí mať táto osoba aspoň príležitosť spoznať jeho obsah (musí dôjsť
do jej dispozičnej sféry). Dispozičná sféra adresáta je vymedzená zmluvne dohodnutým doručovacím
režimom, t.j. kontaktnými adresami účastníkov alebo určením kontaktnej osoby (spravidla v záhlaví
zmluvy) s tým, že doručenie písomnosti je účinné už tým, že sa doručí do dohodnutého miesta alebo
určenej osobe. Týmto okamihom sa zásielka dostáva do sféry adresáta, pričom už nie je dôležité, či

sa adresát s obsahom zásielky zoznámil alebo nie…Z povahy ustanovenia § 45 ods. 1 Občianskeho
zákonníka vyplýva, že ide o kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa odchylnú dohodu zmluvných
strán v podobe fikcie doručenia. Právna konštrukcia doručovania upravená týmto ustanovením totiž
zabezpečuje spravodlivé vyvažovanie záujmov zmluvných strán. Adresátovi právneho úkonu poskytuje
možnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu a taktiež istotu, aby účinky daného právneho úkonu

nenastali bez toho, že mu to nebolo umožnené. Subjekt realizujúci právny úkon má na druhej strane
istotu, že doručovaný právny úkon sa stane právne perfektným a vyvolá zamýšľané právne následky
aj v prípade, že sa adresát vyhýba prevzatiu zásielky, príp. zmarí jej doručenie hoci i z nedbanlivosti
(napr. zmenou doručovacej adresy bez oznámenia tejto skutočnosti druhej zmluvnej strane). Tu je
potrebné poukázať práve na požiadavku právnej istoty na strane adresáta, aby sa mohol s prejavom

vôle oboznámiť, ale zároveň sa chráni aj právna istota odosielateľa v tom zmysle, že ak sa adresát
mal možnosť (príležitosť) oboznámiť s prejavom vôle, ale sa tak nestalo, prejav vôle sa považuje za
účinný. Pritom nie je podstatné, či sa adresát s obsahom zásielky aj skutočne oboznámil. Je potrebné si
však uvedomiť, že v prípade sporu o doručení písomnosti bude dôkazné bremeno o doručení zaťažovať
odosielateľa. Je preto vhodné, aby odosielateľ vhodným spôsobom doručenie zásielky adresátovi

zdokumentoval, resp. ju vedel relevantne preukázať“. (porovnaj tiež napr. rozsudky Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 12CoCsp 26/2021 zo dňa 10.03.2022, sp. zn. 8CoCsp 16/2021 zo dňa 28.02.2022,
sp. zn. 3CoCsp 23/2021 zo dňa 16.02.2022, a ďalšie). Keďže žalobkyňa nepreukázala, že list zo dňa
29.06.2020 vo veci predčasného zosplatnenia úveru sa dostal do dispozičnej sféry žalovanej, súd aj
z tohoto dôvodu predčasnému zosplatneniu úveru týmto listom nemohol priznať právne účinky. Ďalšími

skutočnosťami namietanými žalovanou stranou vo vzťahu k predčasnému zosplatneniu úveru, ako je
neplatnosť zmluvného dojednania o možnosti predčasného zosplatnenia úveru, oprávnenie veriteľa
žiadať zaplatenie celého úveru naraz pre nesplnenie povinnosti podľa § 7 Zákona o spotrebiteľských
úveroch v spojení s § 11 ods. 2 tohoto zákona sa súd z dôvodu hospodárnosti konania už nezaoberal.Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky položené stranami v konaní, ak to pre rozhodnutie v merite
veci vzhľadom na vyriešenie iných otázok nie je rozhodujúce.

32. Keďže žalobkyňa nepreukázala splnenie osobitných podmienok stanovených v ust. § 565
Občianskeho zákonníka v spojení so špeciálnym ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pre možnosť
veriteľa zosplatniť celý dlh zo spotrebiteľského úveru naraz, žalovaná bola povinná žalovanú istinu úveru
vo výške 2.678,13 eur zaplatiť veriteľovi v pravidelných mesačných splátkach v dohodnutej výške 121,80
eur so splatnosťou vždy k 20. dňu v mesiaci. V nadväznosti na tento záver súd vo vzťahu k námietke

premlčania vznesenej žalovanou stranou poukazuje na ust. § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Podľa prehľadu úhrad žalovaná za obdobie od 20.06.2016 (splatnosť
prvej splátky) do doby rozhodovania súdu zaplatila celkom 16.530 eur, čo zodpovedá 135 mesačným
splátkach a čiastočne zaplatenej 136. splátke. Od 20.06.2016 do doby rozhodovania súdu (26.11.2024 )
však bolo splatných len 102 mesačných splátok (7 splátok za rok 2016, roky 2017 – 2023 84 mesačných

splátok, za rok 2024 11 mesačných splátok). Žalovaná teda do doby rozhodovania súdu zaplatila
nie len všetky splatné mesačné splátky, ale dokonca aj sumu naviac. Preto súd žalobou uplatnený
nárok na zaplatenie istiny 2.678,13 eur nepovažoval za premlčaný, avšak ani za opodstatnený, keďže
žalovaná istina predstavuje splátky, ktoré sú splatné až v budúcnosti. Preto súd žalobu celkom, vrátane
jej príslušenstva, zamietol.

33. Súd za ďalší dôvod pre zamietnutie žaloby celkom považoval aj nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobkyne v konaní. Zástupca žalobkyne aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne dôvodil
poukazom na zmluvu o postúpení pohľadávok uzavretú pôvodným veriteľom, spoločnosťou Home
Credit Slovakia a. s., a žalobkyňou, zo dňa 14.07.2021 (čl. 13 – 17 spisu, ďalej už len „Zmluva o

postúpení pohľadávok“). Podľa prílohy tejto písomnej zmluvy o postúpení predmetom postúpenia bola
aj pohľadávka spoločnosti Home Credit Slovakia a. s. voči žalovanej zo zmluvy o spotrebiteľskom
revolvingovom úvere, zosplatnená ku dňu 29.06.2020 vo výške k 30.06.2021 9.143,30 eur. Podľa
všeobecného ust. § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ síce môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa ust. § 17 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských

úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávok práva vyplývajúce zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak
prechádzaalebosapostupujepohľadávkasovšetkýmiprávamisňouspojenýmiaa)ideoprechodalebo
postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného
predpisu18b)naveriteľapodľa§20ods.1písm.a),banku,zahraničnúbankualebopobočkuzahraničnej

banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského
úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru. V prejednávanej veci sa nejednalo o postúpenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
ani predčasne splatnej, a ani po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru. Preto takéto
postúpenie pohľadávky je v rozpore so zákonom a podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne

neplatné.NeplatnáZmluvaopostúpenípohľadávoknemôžezaložiťaktívnuvecnú legitimáciužalobkyne
v konaní.

34. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo.

36. Podľa 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú

dôvody hodné osobitného zreteľa.

37. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.39. Súd žalobu žalobkyne v celom jej rozsahu zamietol. Preto podľa zásady úspechu v konaní vyjadrenej
v cit. ust. § 255 Civilného sporového poriadku žalovanej prislúcha voči žalobkyni právo na náhradu trov
konania v plnom rozsahu. Strany netvrdili, a súd nezistil, že by vo veci existovali dôvody, pre ktoré by

súd nemal výnimočne úspešnej žalovanej náhradu trov priznať. O výške tejto náhrady v súlade s cit.
právnou úpravou rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdny úradník
tunajšieho súdu.

Poučenie:

Proti výrokom I. – II. toho rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).