Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, December 20, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Svk/20/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200390
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:4020200390.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: L.. R. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom
U. H. XX, K. U., proti žalovanému (sťažovateľovi): Mesto Zlaté Moravce, 1. mája 2, Zlaté Moravce, IČO:
00 308 676, právne zastúpeného JUDr. Miloslavom Tóthom, advokátom, AK so sídlom v Šali, Jarmočná
2264/3, IČO: 53 713 354, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Mestského zastupiteľstva v Zlatých
Moravciach č. 397/2020 zo dňa 02.07.2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti uzneseniu

Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/127/2020-387 zo dňa 09.11.2022, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/127/2020-387 zo dňa 9.novembra 2022 sa z r u š u j e a
v e c sa vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Uznesením č. 397/2020 zo dňa 02.07.2020 žalovaný odvolal žalobkyňu z funkcie hlavnej kontrolórky
podľa § 18a ods. 9 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej aj „zákon o obecnom
zriadení“ alebo „zákon č. 369/1990 Zb.“) z dôvodu, že opakovane a zvlášť hrubým spôsobom porušila
povinnosti zamestnanca, keď:

1) nerešpektovala uznesenie mestského zastupiteľstva mesta Zlaté Moravce č. 310/2020 zo dňa
30.01.2020, v zmysle ktorého bol vyňatý mestský podnik SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. z kontrolnej
činnosti hlavnej kontrolórky mesta Zlaté Moravce na časové obdobie šetrenia konfliktu hlavnej
kontrolórky a zamestnancov tohto podniku, pričom L.. R. W. ako hlavná kontrolórka mesta Zlaté Moravce
podaním zo dňa 05.06.2020 začala kontrolu v mestskom podniku SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p.,
čím nerešpektovala uvedené uznesenie a znenie zákona o obecnom zriadení a hrubo porušila svoje

povinnosti zamestnanca dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy a vnútorné predpisy,
2) napriek skutočnosti, že uznesením mestského zastupiteľstva mesta Zlaté Moravce č. 310/2020
zo dňa 30.01.2020 bol vyňatý mestský podnik SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. z kontrolnej činnosti
hlavnej kontrolórky mesta Zlaté Moravce na časové obdobie šetrenia konfliktu hlavnej kontrolórky a
zamestnancov tohto podniku a napriek pretrvávajúcemu šetreniu konfliktu medzi hlavnou kontrolórkou
a zamestnancami tohto mestského podniku, začala L.. R. W. dňa 05.06.2020 kontrolu tohto mestského

podniku, čo je porušením povinnosti zamestnanca konať a rozhodovať nestranne a zdržať sa pri výkone
práce vo verejnom záujme všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania
a rozhodovania,

3) vykonávala kontrolu protiepidemiologických opatrení v súvislosti s pandémiou COVID 19 v zariadení
opatrovateľskej služby Zlaté Moravce, hoci v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov a

vyjadrení hlavného hygienika SR a Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Nitre také konanie
nebolo v kompetencii hlavnej kontrolórky, pričom v tejto kontrole pokračovala aj po tom, ako bolaupozornenánaskutočnosť,ženiejeoprávnenýmorgánomnakontroluprotiepidemiologickýchopatrenív
súvislosti s pandémiou COVID 19, čím zvlášť hrubým spôsobom porušila svoje povinnosti zamestnanca
dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy,

4) pri vykonávaní kontroly protiepidemiologických opatrení v súvislosti s pandémiou COVID 19 v
zariadení opatrovateľskej služby Zlaté Moravce vyžadovala poskytnutie telefonického kontaktu na
všetkých zamestnancov Zariadenia opatrovateľskej služby v Zlatých Moravciach, hoci išlo o osobné
údaje týchto zamestnancov, na ktorých poskytnutie nebol právny dôvod, čím porušila svoje povinnosti

zamestnanca dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy,

5) po tom, ako bola zo strany členov krízového štábu COVID 19, zriadeného pri Mestskom úrade Zlaté
Moravce upozornená na to, že nie je oprávnená vykonávať kontrolu protiepidemiologických opatrení
v súvislosti s pandémiou COVID 19, dňa 12.06.2020 prostredníctvom emailu označila členov tohto
štábu ako „TOP 7“ a žiadala o doplnenie mien a priezvisk k vyjadreniu krízového štábu COVID -

19, zriadeného pri Mestskom úrade Zlaté Moravce za účelom podľa jej vyjadrenia „aby si poslanci
aj občania zapamätali mená ľudí, ktorí bránili hlavnej kontrolórke vykonať kontrolu dodržiavania
protiepidemiologických opatrení v zariadení, kde sú tí najzraniteľnejší ľudia z našej komunity“, čo
je porušením povinnosti zamestnanca konať a rozhodovať nestranne a zdržať sa pri výkone práce
vo verejnom záujme všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a

rozhodovania,

6) dňa 28.06.2020 uverejnila na internetovej stránke www.facebook.com informácie týkajúce sa ňou
vykonanej kontroly v Technických službách mesta Zlaté Moravce a Zariadení opatrovateľskej služby
mesta Zlaté Moravce, a to pred predložením správy o výsledku kontroly v týchto zariadeniach

mestskému zastupiteľstvu mesta Zlaté Moravce, čím konala v rozpore s ustanovením § 18f zákona
o obecnom zriadení a porušila svoje povinnosti zamestnanca dodržiavať všeobecne záväzné právne
predpisy,
7) uverejnením informácií podľa bodu 6. tohto uznesenia sa zároveň dopustila porušenia povinnosti
zamestnanca zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedela pri výkone práce vo

verejnom záujme a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám,

8) úmyselne, nepravdivo, cieľavedome uverejňuje nepravdy na internetovej stránke www.facebook.com,
ktorými zavádza občanov a širokú verejnosť, čím hrubým spôsobom porušuje povinnosti zamestnanca
(hlavnej kontrolórky), ktorý má zaujať pravdivý a nestranný postoj.

II.
Konanie na krajskom súde

2. Krajský súd v Nitre napadnutým uznesením zrušil uznesenie Mestského zastupiteľstva v Zlatých

Moravciach č. 397/2020 z pokračovania 12. zasadnutia mestského zastupiteľstva konaného dňa
02.07.2020 podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) z
dôvodu,ženapadnutérozhodnutievychádzaloznesprávnehoprávnehoposúdeniaveciatospoukazom
na ustanovenie § 337 ods. 1. S.s.p.

3. Žalobu v časti petitu o určenie, že funkcia hlavnej kontrolórky L.. R. W. trvá, zastavil podľa § 63 S.s.p.,
nakoľko žalobkyňa zobrala v tejto časti petitu žalobu späť a to s poukazom na ustanovenie § 337 ods.
2 S.s.p.

4. Krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že v predmetnej veci kritériom pre posudzovanie

správnej žaloby s poukazom na vyššie citované ustanovenie 337 S.s.p. je len zákonnosť uvedeného
napádaného uznesenia zastupiteľstva žalovaného. Preto súd pri súdnom prieskume nemôže skúmať
vhodnosť a účelnosť obsahu výroku napadnutého uznesenia žalovaného. Posudzovanie vhodnosti a
účelnosti rozhodnutia, resp. uznesenia správnemu súdu nepatrí, lebo by súd takýmto posudzovaním
nahrádzal orgán výkonnej moci, zasahoval by nedovoleným spôsobom do otázok voľnej úvahy

správneho orgánu. Zákonnosť rozhodnutia a postupov je súlad týchto rozhodnutí a postupov s platným
právnym poriadkom SR. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu v
konkrétnej veci sa zásadne obmedzuje len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán
vychádza, nie sú pochybné, najmä s ohľadom na prameň, z ktorého pochádzajú alebo pre porušenieniektorej procesnej zásady správneho konania, ako aj na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia
vôbec možným skutkový záver, ku ktorému orgán verejnej správy dospel. Preskúmavaním zákonnosti
správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu sa posudzuje, či správny orgán aplikoval na

predmetnú vec relevantný právny predpis. Zákonnosť postupu sa skúma na základe rovnakých kritérií
ako zákonnosť rozhodnutí, t. j. či konkrétny postup je alebo nie je v súlade s platným právnym poriadkom.

5. Správny súd zdôraznil, že odvolanie hlavného kontrolóra z funkcie musí byť odôvodnené a musí byť
písomné. Dôvody sa uvádzajú v zápisnici zo zasadnutia obecného/mestského zastupiteľstva a tiež v

uznesení o odvolaní hlavného kontrolóra. Zápisnice zo zasadnutí obecných/mestských zastupiteľstiev,
ako aj uznesenia obecných/mestských zastupiteľstiev sú verejne prístupné a dostupné. Súčasťou
výrokovej časti uznesenia musia byť uvedené konkrétne dôvody, ktoré obecné/mestské zastupiteľstvo
k takémuto kroku viedlo, aby nemohlo dôjsť k zámene týchto dôvodov. Tieto dôvody musia byť totiž
preskúmateľné.

6. Ďalej konštatoval, že pod prieskumom zákonnosti uznesenia mestského zastupiteľstva je potrebné
rozumieť preskúmanie naplnenia všetkých zákonných podmienok, ktoré sa na odvolanie hlavného
kontrolóra vyžadujú, najmä existencia materiálnych dôvodov pre jeho odvolanie. Podľa názoru súdu
je potrebné preskúmať nielen formálne naplnenie podmienok a predpokladov na odvolanie hlavného
kontrolóra, ale sa aj vecne a skutkovo zaoberať, či skutočne došlo k porušeniu povinností hlavného

kontrolóra a či možno mať tieto okolnosti za preukázané.

7. Krajský súd ďalej uviedol, že je v prvom rade potrebné rozlišovať medzi povinnosťami hlavného
kontrolóra vyplývajúcimi mu z jeho pracovného pomeru podľa ustanovenia § 18a ods. 9 písm. a)
zákona o obecnom zriadení a povinnosťami hlavného kontrolóra vyplývajúcimi mu z jeho funkcie

hlavného kontrolóra (§ 18a ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení). Existenciu porušenia povinností
v zmysle § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení zisťuje starosta obce resp. primátor
mesta, ktorí sú štatutármi v pracovnoprávnych veciach. V danom prípade síce formálne v napadnutom
uznesení označené dôvody na odvolanie žalobkyne z funkcie hlavnej kontrolórky žalovaný podriadil
pod ustanovenia § 18a ods. 9 písm. a), teda ako porušenie povinností zamestnanca, uvedené dôvody

však nemajú charakter porušenia povinností zamestnanca, ale skutkovo sa vzťahujú na výkon funkcie
hlavného kontrolóra, teda už samotné zaradenie týchto dôvodov na odvolanie pod vyššie uvedené
ustanovenie § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení nie je správne. Obsahovo tieto dôvody
spadajú pod ustanovenie § 18a ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení, keďže sa týkajú samotného
výkonu funkcie hlavného kontrolóra. V tomto prípade teda nebol splnený ani zákonný postup pre

odvolanie žalobkyne, keď tu absentovalo písomné upozornenie žalobkyne zo strany zastupiteľstva v
zmysle ustanovenia § 18a ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení, čo zakladá dôvod nezákonnosti
tohto uznesenia.

8. Krajský súd ďalej vo svojom odôvodnení uviedol, že uznesenie mestského zastupiteľstva o odvolaní

hlavného kontrolóra je rozhodnutím, ktoré má individuálnu povahu, pretože sa ním rozhoduje o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach jediného konkrétneho subjektu - hlavného kontrolóra.
Z prijatého uznesenia, ako aj súvisiacich podkladov musí byť zrejmé, ktorý zo zákonných dôvodov na
odvolanie z funkcie bol uplatnený, ako aj špecifikácia konkrétnych skutkových okolností tak, aby bolo
možné overiť, či tieto skutočnosti, ktoré podmieňujú odvolanie, naozaj v konkrétnom čase nastali a či

porušenie zákonom ustanovených povinností dosiahlo (malo) určitú intenzitu. Odvolanie z funkcie musí
byť predvídateľné, založené na presvedčivých a pre dotknutú osobu jasných a zrozumiteľných dôvodoch
a musí vychádzať len zo zákonom taxatívne stanovených dôvodov. Mestské zastupiteľstvo teda nemôže
odvolať hlavného kontrolóra z funkcie z dôvodov, ktoré svojvoľne vyhodnotilo ako porušenie povinnosti,
hoci podľa zákona, resp. skutkových okolností o porušenie povinností hlavného kontrolóra nejde.

9. V tejto súvislosti správny súd poukázal tiež na to, že ustanovenie § 18 ods. 1 zákona o obecnom
zriadení veta prvá ustanovuje, že hlavný kontrolór je zamestnancom obce a zakotvuje subsidiárnu
pôsobnosť zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme. Zákon č. 552/2003 Z. z. o
výkone práce vo verejnom záujme potom v § 1 ods. 4 stanovuje subsidiárnu pôsobnosť Zákonníka

práce. Preto je na inštitúty, ktoré nie sú výslovne upravené, či už v zákone o obecnom zriadení alebo
v zákone o výkone práce vo verejnom záujme potrebné aplikovať Zákonník práce. Inštitút odvolania
hlavného kontrolóra z funkcie je priamo ustanovený v zákone o obecnom zriadení, preto sa na tento
inštitút Zákonník práce neaplikuje. Čo sa však týka skutkového vymedzenia tohto odvolania, je potrebnéna túto otázku použiť subsidiárne Zákonník práce, keďže takúto konkrétnu úpravu zákon o obecnom
zriadení ani zákon o výkone práce vo verejnom záujme nemá.

10. Krajský súd poukázal na tú skutočnosť, že pri vymedzení dôvodov na odvolanie žalobkyne z
funkcie hlavnej kontrolórky pre porušenie povinností zamestnanca v napadnutom rozhodnutí absentoval
poukazzostranyžalovanéhonaporušeniekonkrétnehovšeobecnezáväznéhoprávnehopredpisu,resp.
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré mali byť činnosťou žalobkyne porušené, pričom za
takéto nie je možné považovať odpoveď Úradu verejného zdravotníctva SR zo dňa 22.05.2020, ktorá

nemá ani charakter záväzného stanoviska, ktorý navyše sám poskytol žalobkyni určitú formu súčinnosti
v rámci kontroly v Zariadení opatrovateľskej služby v Zlatých Moravciach.

11. Podľa názoru krajského súdu uvedenie konkrétneho ustanovenia zákona, ale opätovne bližšie
nekonkretizované jeho odsekom prípadne písmenom, obsahoval iba dôvod odvolania uvedený v
napadnutom uznesení pod bodom č. 6, pričom správnemu súdu konkrétne porušenie ustanovenia §

18f zákona o obecnom zriadení zo skutkového stavu ani nevyplýva. Jednotlivé dôvody boli žalovaným v
napadnutom uznesení koncipované len tým spôsobom, že bolo opísané určité konanie žalobkyne, ktoré
žalovaný považoval za opakované a zvlášť hrubé porušenie povinností zamestnanca, so všeobecným
konštatovaním záveru o porušení všeobecne záväzného právneho predpisu alebo vnútorného predpisu,
ale konkrétny porušený všeobecne záväzný právny predpis nebol žalovaným bližšie špecifikovaný. V

napadnutom rozhodnutí ďalej absentovalo aj bližšie zdôvodnenie, akým spôsobom mohla byť ohrozená
dôvera v nestrannosť alebo objektívnosť žalobkyne jej činnosťou, konkretizácia žalovaným tvrdených
neprávd, ktoré mali byť žalobkyňou šírené a konkretizácia skutočností, pri ktorých mala žalobkyňa
zachovať povinnosť mlčanlivosti, opäť bez poukazu na konkrétne ustanovenia právnych predpisov, ktoré
mali byť takto porušené. Uvedené skutočnosti spôsobujú neurčitosť napadnutého rozhodnutia a aj jeho

nepreskúmateľnosť, a to aj z toho hľadiska, či porušenie zákonom ustanovených povinností dosiahlo
(malo) určitú intenzitu hrubého porušenia.

12. Krajský súd ďalej považoval za potrebné vyjadriť sa k porušeniu samotného uznesenia č. 310/2020
zo dňa 30.01.2020, ktorým Mestské zastupiteľstvo v Zlatých Moravciach vyňalo SLUŽBYT Zlaté

Moravce, m.p. z kontrolnej činnosti žalobkyne. Predovšetkým z § 11 ods. 4 zákona o obecnom
zriadení nevyplýva právomoc obecného zastupiteľstva (resp. mestského zastupiteľstva) obmedziť
činnosť hlavného kontrolóra, ktorá je kogentne upravená v § 18d ods. 1 a 2 zákona o obecnom
zriadení. Teda prijatie takého rozhodnutia nemôže byť podľa názoru správneho súdu zákonné. Zároveň
súdu z nijakého dokladu/dokladov nevyplýva, že v čase začatia vykonávania kontroly v SLUŽBYT

Zlaté Moravce, m.p. prebiehalo časové obdobie šetrenia konfliktu žalobkyne a zamestnancov podniku
SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. Nie je zrejmé, o aké šetrenie malo ísť a či konkrétny konflikt ešte trval
aj pri začatí kontroly dňa 05.06.2020, teda nie je možné ani konštatovať, že zo strany žalobkyne vôbec
došlo k porušeniu uvedeného uznesenia, keďže samotné vymedzenie konfliktu v uvedenom uznesení je
neurčité a skutočnosť jeho trvania nie je podľa názoru správneho súdu žiadnym spôsobom preukázaná.

13. Krajský súd navyše uviedol, že v konaní zistil aj procesné pochybenia žalovaného.

14. Podľa tvrdenia žalobkyne bol návrh programu zasadnutia mestského zastupiteľstva zverejnený až
dňa 24.06.2020, t.j. jeden deň pred konaním mestského zastupiteľstva, čo krajskému súdu vyplýva aj

z dokladov predložených žalobkyňou (z predložených printscreenov). Naopak z dokladov predložených
žalovaným nevyplýva ním tvrdené zverejnenie návrhu už dňa 19.06.2020. Uvedenú skutočnosť
nepreukazuje ani email zo dňa 19.06.2020 zaslaný zo strany vedúceho oddelenia vnútornej správy,
p. U. B., a ani predloženie ďalších dokladov žalovaným, vrátane vyjadrenia spoločnosti DATALAN, a. s.,
v ktorom je len konštatované zverejnenie poslednej verzie pozvánky dňa 23.06.2020, keď zverejnenie

starších verzií pozvánky sa v systéme neuchováva. Toto nepreukazuje skutočné skoršie zverejnenie
návrhu programu zasadnutia mestského zastupiteľstva. Súd zároveň uviedol, že je potrebné odlíšiť to,
kedy boli pozvánky vytvorené (resp. zaevidované) a kedy došlo k ich reálnemu zverejneniu. Nie je
tak preukázané skoršie zverejnenie návrhu, pričom z predložených listín vyplýva, že lehota v zmysle
ustanovenia § 12 ods. 4 zákona o obecnom zriadení ako aj § 14 ods. 2 Rokovacieho poriadku

Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach nebola dodržaná. Povinnosť zverejniť návrh programu
rokovania zastupiteľstva na úradnej tabuli a na webovom sídle obce aspoň tri dni pred zasadnutím
zastupiteľstva je obligatórnou povinnosťou. Táto podmienka musí byť nevyhnutne splnená, v žiadnom
prípade ju nemožno opomenúť. V prípade nesplnenia takejto podmienky sa zasadnutie obecného/mestského zastupiteľstva nemôže konať v stanovenom termíne. Prijatie akéhokoľvek rozhodnutia
obecného zastupiteľstva či už formou uznesenia alebo VZN na takomto zasadnutí je nezákonné, čiže
už samotné nedodržanie lehoty v zmysle § 12 ods. 4 zákona o obecnom zriadení by bolo postačujúcim

dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.

15. Krajský súd ďalej poukázal na to, že program zasadnutia mestského zastupiteľstva sa do podoby
záväzného dokumentu schvaľuje na začiatku zasadnutia zastupiteľstva postupom podľa § 12 ods. 5
zákona o obecnom zriadení. Schválením programu zasadnutia zastupiteľstva na začiatku zasadnutia sa

tento stáva záväzným dokumentom pre celý priebeh zasadnutia a žiadne zmeny programu v priebehu
zasadnutia už nemožno vykonať. V tomto zmysle krajský súd videl ďalšie pochybenie a porušenie § 12
ods. 5 zákona o obecnom zriadení, keďže z návrhu na odvolanie, ktorý bol schválený na zasadnutí dňa
02.07.2020, vyplýva, že jeho obsah nebol totožný s predloženým poslaneckým návrhom s uznesením zo
dňa 25.06.2020, keď tento obsahoval iba 5 skutkových dôvodov na odvolanie, zatiaľ čo v napadnutom
uznesení o odvolaní zo dňa 02.07.2020 je vymedzených 8 skutkových dôvodov, keď doplnenie dôvodov

č. 6, 7 a 8 mohlo reálne nastať až po 28.06.2020, keďže až v tento deň došlo k zverejneniu informácii
o vykonaných kontrolách na facebookovej stránke žalobkyne, teda došlo ku konaniu popísanému v
dôvodoch pre odvolanie č. 6, 7 a 8 napadnutého uznesenia. Čiže v danom prípade došlo k zmene
programu, t.j. obsahovej zmene konkrétneho návrhu na odvolanie hlavného kontrolóra, ktorý zároveň
nebol totožný ani s obsahom návrhu, ktorý bol prezentovaný na samotnom zasadnutí dňa 02.07.2020,

ktorý mal, tak ako je to uvedené v zápisnici z pokračovania 12. zasadnutia zo dňa 02.07.2020, po
formálnej stránke iba štyri body, pričom absentoval dôvod č. 5 pre odvolanie žalobkyne z funkcie hlavnej
kontrolórky, s ktorým tak táto formálne nebola na zasadnutí zo dňa 02.07.2020 oboznámená.

16. Ohľadom zmeny poradia jednotlivých bodov programu krajský súd len doplnkovo uviedol, že

poradie a usporiadanie jednotlivých bodov programu zasadnutia mestského zastupiteľstva je výhradnou
záležitosťou mestského zastupiteľstva a v plnom rozsahu závisí od jeho úvahy o dôležitosti jednotlivých
bodov programu rokovania, zohľadnenia účasti verejnosti, tradícií rokovania atď.

17. V zmysle všetkých vyššie uvedených skutočností bolo zo strany krajského súdu potrebné

konštatovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a bolo potrebné toto rozhodnutie zrušiť,
predovšetkým z dôvodu nesprávnej aplikácie ustanovenia § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom
zriadení, absencie konkrétnych ustanovení právnych predpisov, aplikáciou ktorých dospelo mestské
zastupiteľstvo k uvedenej právnej kvalifikácii konania vytýkaného žalobkyni a ďalších vyššie uvedených
pochybení procesného charakteru.

III.
Konanie na kasačnom súde

18. Proti uzneseniu krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť v časti výroku

o zrušení uznesenia Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach č. 397/2020 z pokračovania 12.
zasadnutia mestského zastupiteľstva konaného dňa 02.07.2020 z dôvodu uvedeného v ustanovení §
440 ods.1 písm. f), g) a h) S.s.p, a teda že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
žalovanému, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od

ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Sťažovateľ preto navrhol kasačnému súdu, aby v zmysle
§ 461 ods. 2 S.s.p. zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

19. Sťažovateľ namietal, že v danom prípade je potrebné rozlišovať medzi zanedbaním povinností
uložených hlavnému kontrolórovi zákonom pri výkone jeho funkcie a prekročením právomocí, ktoré

zákon hlavnému kontrolórovi priznáva, k čomu však zo strany krajského súdu nedošlo. Ako vyplýva
z Uznesenia MZ, žalobkyňa sa nedopustila pochybenia tým, že zanedbala jej zákonom uložené
povinnosti hlavného kontrolóra (t.j., že nevykonala kontrolu, na ktorej vykonanie bola zo zákona
povinná) ale dopustila sa pochybenia tým, že vykonávala činnosť, na ktorú v zmysle právnych predpisov
nebola oprávnená, teda prekročila svoje právomoci jej priznané zákonom. Z tohto pohľadu nemožno

subsumovať jej pochybenie pod ustanovenie § 18a ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení, keďže
toto postihuje nesplnenie si povinností (t.j. pasívne konanie) hlavného kontrolóra vyplývajúce zo zákona.20. Sťažovateľ ďalej uviedol, že hlavný kontrolór je zamestnancom obce v zmysle ustanovenia § 18 ods.
1 zákona o obecnom zriadení a vzťahujú sa na neho povinnosti podľa § 8 ods. 1 zákona č. 552/2003
Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, okrem iných aj povinnosti dodržiavať všeobecne záväzné

právne predpisy, konať nestranne a zdržať sa pri výkone práce vo verejnom záujme všetkého, čo by
mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania, či zachovávať mlčanlivosť
o skutočnostiach, o ktorých sa dozvie pri výkone práce vo verejnom záujme. Sťažovateľ mal zo to,
že nakoľko sa žalobkyňa dopustila aktívnej činnosti, špecifikovanej v Uznesení MZ, na ktorú nebola
v zmysle právnych predpisov SR oprávnená, dopustila sa porušenia § 8 ods. 1 písm. a), písm. b) a

písm. c) zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, keďže nedodržala všeobecne
záväzné právne predpisy, nekonala nestranne a nezdržala sa pri výkone práce vo verejnom záujme
konania, ktoré mohlo ohroziť dôveru v jej nestrannosť a objektívnosť jej konania a rozhodovania a tiež
nezachovalamlčanlivosťoskutočnostiach,oktorýchsadozvedelaprivýkoneprácevoverejnomzáujme,
čo v súvislosti s ustanovením § 18a ods. 9 zákona o obecnom zriadení možno subsumovať iba pod
písmeno a) tohto ustanovenia, preto sťažovateľ považuje Uznesenie MZ za správne.

21. Podľa názoru sťažovateľa súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, keď
nesprávne subsumoval dôvody na odvolanie žalobkyne, uvedené v Uznesení MZ pod ustanovenie §
18 ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení, čo napĺňa sťažnostný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm.
g) S.s.p.

22. Sťažovateľ ďalej uviedol, že ustanovenie § 18a ods. 9 zákona o obecnom zriadení v písmenách a)
aj b) dáva možnosť obecnému zastupiteľstvu odvolať hlavného kontrolóra z funkcie nielen v prípade
porušenia povinností zamestnanca zvlášť hrubým spôsobom, resp. hrubého zanedbania povinnosti
vyplývajúcej z jeho funkcie, ale aj v prípade opakovaného porušenia povinností. Z tohto pohľadu súdom

uvedená potreba skúmania intenzity porušenia povinností (bod 61 rozsudku) platí len v prípade, ak
ide o odvolanie z dôvodu hrubého porušenia povinností, nie však v prípade opakovaného porušenia,
kedy zákon nevyžaduje dosiahnutie intenzity. V prípade opakovaného porušenia povinnosti teda nie je
potrebné skúmať intenzitu porušenia povinnosti.

23. Podľa názoru sťažovateľa Zákonník práce sa nevzťahuje v danom prípade na prípadné náležitosti
odôvodnenia rozhodnutia o odvolaní hlavného kontrolóra. V čase vydania Uznesenia MZ zákon o
obecnom zriadení neobsahoval povinnosť odôvodniť odvolanie v zmysle § 18a ods. 9 písm. a), ako
je tomu v súčasnom znení. Napriek uvedenému súdna prax dospela k záveru, že toto odvolanie
musí byť odôvodnené, k čomu žalovaný poukázal na rozsudok NS SR zo dňa 05.02.2019, sp. zn.

4Usam/2/2018, kde súd v obdobnej veci konštatoval, že „špecifikácia konkrétnych skutkových okolností
nemusí byť priamo súčasťou uznesenia, ale postačí, ak je súčasťou podkladov, z ktorých uznesenie
vychádza, teda súčasťou administratívneho spisu odporcu, aby bolo možné overiť, či skutočnosti,
ktorých existenciou zákon podmieňuje odvolanie hlavného kontrolóra z funkcie naozaj nastali.“ Podľa
názoru sťažovateľa v Uznesení ZM boli riadne skutkovo vymedzené dôvody odvolania žalobkyne,

nakoľko toto uznesenie obsahuje konkrétne konanie žalobkyne, ktoré je nezameniteľným spôsobom
špecifikované, pričom špecifikácia konkrétnych skutkových okolností vyplýva aj z podkladov, z ktorých
uznesenievychádzalo,napr.zápisnicazozasadnutiamestskéhozastupiteľstva,kdeprebehlaajdiskusia
o konkrétnych dôvodoch odvolania a žalobkyňa bola s týmito dôvodmi oboznámená. V tomto smere sa
krajský súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.

24. Sťažovateľ konštatoval, že krajský súd nesprávne právne posúdil otázku potreby skúmania intenzity
porušenia povinností hlavného kontrolóra pri každom jeho odvolaní, nesprávne právne posúdil obsah
Uznesenia ZM v spojitosti s rozsahom okolností, ktoré majú byť jeho obsahom a v tejto otázke sa tiež
odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu čo, čo napĺňa sťažnostné dôvody podľa §

440 ods.1 písm. g) a h) S.s.p.

25. Pokiaľ sa jedná o odôvodnenie rozsudku krajského súdu, kde sa krajský súd zaoberal otázkou
zákonnosti uznesenia č. 310/2020 zo dňa 30.01.2020, ktorým mestské zastupiteľstvo v Zlatých
Moravciach vyňalo SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. z kontrolnej činnosti žalobkyne, pričom dospel k

záveru, že takého rozhodnutie nemôže byť zákonné a nemal ani preukázané trvanie konfliktu žalobkyne
a zamestnancov SLUŽBYT, m.p. Zlaté Moravce v čase začatia kontroly, sťažovateľ poukázal na
skutočnosť, že samotná žalobkyňa podala podnet na protest prokurátora proti predmetnému uzneseniu.
Pokiaľ teda súd chcel posudzovať v rámci prejudiciality otázku zákonnosti tohto uznesenia, malnajprv zistiť, či nebola táto otázka vyriešená orgánom do ktorého právomoci táto otázka spadá,
nakoľko v zmysle § 132 S.s.p. v prípade rozhodnutia o takej otázke bol povinný na také rozhodnutie
prihliadnuť a vysporiadať sa s ním v rámci odôvodnenia rozsudku. Súd teda nesprávnym procesným

postupom znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko posudzoval pri rozhodovaní otázku, na
ktorej posudzovanie bol povinný si zabezpečiť podklady, ktoré si nezabezpečil, pričom vzhľadom na
tento postup súdu sťažovateľ nemohol predpokladať, že súd bude posudzovať otázku zákonnosti
predmetného uznesenia bez relevantných podkladov a tým súd znemožnil sťažovateľovi sa efektívne

vyjadriť k tejto otázke, čo napĺňa sťažnostný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p.

26.Taktiežsťažovateľdôvodiltým,žesúdsanevysporiadalsoskutočnosťou,žezpotvrdeniaspoločnosti
DATALAN, a.s. vyplývalo, že prvá verzia pozvánky na zastupiteľstvo bola skutočne vytvorená dňa
19.06.2020, čo následne potvrdzuje printscreen predložený sťažovateľom ako aj email U. B. zo dňa
19.06.2020, z ktorého potom vyplýva uverejnenie tejto pozvánky na webovej stránke žalovaného dňa

19.06.2020. Uvedenými zásadnými skutočnosťami sa však súd nezaoberal a svoje rozhodnutie v
tomto smere riadne neodôvodnil, čím porušil právo žalovaného na riadne odôvodnenie rozhodnutia,
čím nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo napĺňa sťažnostný
dôvod podľa § 40 ods. 1 písm. f) S.s.p.

27. Podľa názoru sťažovateľa je potrebné rozlišovať pojmy návrh programu zasadnutia obecného
zastupiteľstva a program zasadnutia obecného zastupiteľstva s pojmom návrh uznesenia v rámci bodu
zaradeného do programu zasadnutia obecného zastupiteľstva. Ako vyplýva z ustanovenia § 12 ods. 4 a
ods. 5 zákona o obecnom zriadení, návrh programu zasadnutia obecného zastupiteľstva sa zverejňuje

vopred a tento návrh programu obecného zastupiteľstva sa následne schvaľuje na začiatku zasadnutia
obecného zastupiteľstva. Návrh programu obecného zastupiteľstva predstavuje súhrn bodov, ktoré
sa majú prejednať na konkrétnom zasadnutí obecného zastupiteľstva, pričom v prípade zasadnutia
mestského zastupiteľstva v dňoch 25.06.2020 a 02.07.2020, kedy bolo prijaté Uznesenie ZM, nedošlo
k zmene programu zasadnutia mestského zastupiteľstva, keďže od počiatku bol v programe zasadnutia

mestského zastupiteľstva zaradený bod „Návrh na odvolanie hlavnej kontrolórky“, pričom tento bod sa aj
riadneprejednal.Skutočnosť,žedošlokzmeneobsahuuznesenia,ktorépredkladateľtohtobodunávrhu
navrhoval prijať žiadnym spôsobom neznamená, že došlo k zmene samotného programu zasadnutia
mestského zastupiteľstva, keďže tento program naďalej zahŕňal predmetný bod o odvolaní hlavnej
kontrolórky. Poslanci mestského zastupiteľstva boli pred hlasovaním oboznámení s návrhom uznesenia,

pričom zmenu textu navrhovaného uznesenia pred hlasovaním o ňom pripúšťa aj Najvyšší súd
Slovenskej republiky. Konečná formulácia textu uznesenia bola pred hlasovaním oznámená poslancom
mestského zastupiteľstva, z čoho vyplýva, že neboli uvedení do omylu ohľadne predmetu hlasovania a
zo zápisnice nevyplýva ani náznak pochybností, že by výrok uznesenia nebol výrazom ich vôle slobodne
a vážne prejavenej hlasovaním. (rozsudok NS SR sp. zn. Usam/2/2018 zo dňa 05.02.2019).

IV.
Právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

28. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods.

2 S.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola
podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 S.s.p., § 443 ods. 1 S.s.p.), a že ide o
uznesenie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

29. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému uzneseniu
krajského súdu potom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu ako i ustálenou
judikatúrou Najvyššieho súdu SR a dospel k záveru, že s dôvodmi obsiahnutými v odôvodnení
napadnutého uznesenia sa nestotožňuje.

30. Predmetom tohto súdneho konania je preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného -
uznesenia Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach č. 397/2020 z pokračovania 12. zasadnutia
mestského zastupiteľstva konaného dňa 02.07.2020, ktorým bola žalobkyňa odvolaná z funkcie hlavnej
kontrolórky mesta Zlaté Moravce ku dňu schválenia tohto uznesenia a to podľa § 18a ods. 9 písm. a)zákona o obecnom zriadení z dôvodu, že opakovane a zvlášť hrubým spôsobom porušila povinnosti
zamestnanca. Kasačný súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil skutkový stav tak, ako
bol podrobne opísaný v uznesení krajského súdu, a preto naň v celom rozsahu odkazuje a nebude

zistenia opakovať.

31. Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť. Preto súd nemôže preskúmavať vhodnosť a účelnosť
obsahu výrokov napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Posudzovanie vhodnosti a účelnosti
rozhodnutí orgánov verejnej správy správnemu súdnictvu nepatrí, lebo súdy by takýmto posudzovaním

nahradzovali orgány výkonnej moci a zasahovali by nedovoleným spôsobom do otázok voľnej úvahy
správneho orgánu. Zákonnosťou rozhodnutí a postupov je súlad týchto rozhodnutí a postupov s platným
poriadkom Slovenskej republiky. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu
správneho orgánu v konkrétnej veci sa zásadne obmedzí len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých
správnyorgánvychádzal,niesúpochybné,najmäsohľadomnaprameň,zktorýchvychádzajú,alebopre
porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky

robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému orgán verejnej správy dospel. Zákonnosť postupu sa
skúma na základe rovnakých kritérií ako zákonnosť rozhodnutí, t.j. či konkrétny postup je, alebo nie je
v súlade s platným právnym poriadkom.

32. Podľa názoru kasačného súdu v rámci tohto typu súdneho prieskumu je potrebné sa zamerať na

otázkuzákonnostiodvolaniahlavnejkontrolórkyzfunkciezpohľadudodržaniaformálnychaobsahových
náležitostí uznesenia o odvolaní (t.j. jasnosť, určitosť a zrozumiteľnosť formulácie textu, obligatórny
odkaz v uznesení na právne predpisy právne kvalifikujúce skutkový stav) a z pohľadu skutočnej
existencie skutkových okolností slúžiacich ako podklad pre vyvodenie zodpovednosti voči hlavnej
kontrolórke vo forme jej odvolania.

33. Úlohou súdu v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť uznesenia mestského zastupiteľstva.
Zákonnosť uznesenia nemôže byť naplnená len tým, že ho vydal orgán samosprávy, ktorému túto
kompetenciu zveruje zákon. Nakoľko príslušná právna norma nepriznáva mestskému zastupiteľstvu len
bianco kompetenciu pri rozhodovaní o zvolení a odvolávaní hlavného kontrolóra, ale stanovuje zároveň

aj podmienky, za splnenia ktorých môže mestské zastupiteľstvo svoju kompetenciu realizovať, pod
prieskumom zákonnosti uznesenia mestského zastupiteľstva je preto potrebné rozumieť preskúmanie
naplnenia všetkých zákonných podmienok, ktoré sa na odvolanie hlavného kontrolóra vyžadujú.
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky je toho názoru, že v prípade hlavného kontrolóra sa jedná
o zamestnanca mesta s osobitným statusom, odvodeným z ustanovení zákona o obecnej samospráve,

avšak je tiež potrebné brať zreteľ na to, že rozhodovanie o trvaní jeho funkcie zákon neponechal
na úplnej „svojvôli“ mestského zastupiteľstva, ale realizovanie práva orgánu samosprávy podmienil
existenciou určitých zákonne vymedzených skutočností.

34. Po preskúmaní procedurálnej stránky postupu, akým mestské zastupiteľstvo dospelo k odvolaniu

žalobkyne z funkcie hlavnej kontrolórky mesta Zlaté Moravce, nezistil kasačný súd nedostatky
zakladajúce dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia. Podľa názoru kasačného súdu bolo
preukázané, že zasadnutie mestského zastupiteľstva bolo riadne zvolané a počas celého trvania
zasadnutia dňa 02.07.2020 bolo uznášaniaschopné. V prípade zasadnutia mestského zastupiteľstva
v dňoch 25.06.2020 a 02.07.2020, kedy bolo prijaté uznesenie mestského zastupiteľstva o odvolaní

hlavnej kontrolórky, nedošlo k zmene programu zasadnutia mestského zastupiteľstva, keď hneď od
počiatku bol v programe zasadnutia mestského zastupiteľstva zaradený bod programu „Návrh na
odvolanie hlavnej kontrolórky“ a tento bod sa aj riadne prejednal. Konečná formulácia textu uznesenia
bola pred hlasovaním oznámená poslancom mestského zastupiteľstva, z čoho vyplýva, že neboli
uvedení do omylu ohľadne predmetu hlasovania a zo zápisnice nevyplýva ani náznak pochybností, že

by výrok uznesenia nebol výrazom ich slobodnej a vážnej vôle prejavenej hlasovaním.

35. Taktiež kasačný súd uvádza, že náš právny poriadok pokiaľ ide o formálne náležitosti uznesenia
mestského zastupiteľstva, neustanovuje jeho obsahové náležitosti. Uznesenia zastupiteľských zborov
obcí, miest a vyšších územných celkov sú vo svojej podstate zachytením väčšinovej vôle kolektívneho

orgánu samosprávy, pričom z ustanovení zákona o obecnom zriadení nevyplýva, žeby sa na náležitosti
uznesení zastupiteľských orgánov vzťahovali ustanovenia správneho poriadku o náležitostiach
správneho rozhodnutia. Uznášanie sa zastupiteľských zborov na rozhodnutiach týkajúcich sa realizácie
samosprávnych kompetencií nemožno stotožniť s rozhodovaním správnych orgánov v oblasti verejnejsprávy podľa správneho poriadku. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky je toho názoru, že z
pohľadu obsahových a formálnych náležitostí postačí, ak v uznesení mestského zastupiteľstva bude
zrozumiteľne zachytené samotné rozhodnutie prijaté mestským zastupiteľstvom s jasným odkazom na

právne normy, ktoré prijatie takéhoto konkrétneho uznesenia podmieňujú.

36. Kasačný súd považoval za dodržané aj formálne náležitosti napadnutého rozhodnutia. Z textu
uznesenia je zrejmá a zrozumiteľná vôľa mestského zastupiteľstva odvolať žalobkyňu z funkcie hlavnej
kontrolórky mesta Zlaté Moravce. Žalobkyňu identifikoval menom a ostatnými údajmi znemožňujúcimi

jej zámenu s inou osobou s poukazom na ustanovenie § 18a ods. 9 písm. a) zákon o obecnom zriadení.
Uznesenie odkazuje na skutkové zistenia, ktoré právne kvalifikuje ako zvlášť hrubé a opakované
porušenie pracovnej disciplíny.

37. Je nepochybné, že v prejednávanej veci bolo uznesením mestského zastupiteľstva zasiahnuté do
práv fyzickej osoby, preto je dôvodné očakávať, že z prijatého uznesenia bude zrejmé, že sa do týchto

práv zasiahlo zo zákonných dôvodov, pričom špecifikácia konkrétnych skutkových okolností nemusí
byť (ako vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, rozsudok sp. zn. 2Sžo 4/2014 zo dňa
28.01.2015 ) priamo súčasťou uznesenia, ale postačí, ak je súčasťou podkladov, z ktorých uznesenie
vychádza, teda súčasťou administratívneho spisu žalovaného tak aby bolo možné overiť, či skutočnosti,
ktorých existenciou zákon podmieňuje odvolanie hlavného kontrolóra z funkcie naozaj nastali.

38. Aj samotné ustanovenie § 18 ods. 9 zákona o obecnom zriadení uvádza že obecné zastupiteľstvo je
oprávnené odvolať z funkcie hlavného kontrolóra len v troch taxatívne vymedzených prípadoch, a teda
zo samotného uznesenia musí byť zrejmé, z akého dôvodu bol hlavný kontrolór odvolaný. Dôvody sa
uvádzajú v zápisnici zo zasadnutia mestského zastupiteľstva a tiež v uznesení o odvolaní kontrolórky

obce. Pre určitosť a zrozumiteľnosť rozhodnutia o odvolaní sa vyžaduje, aby dôvody odvolania boli
v uznesení skutkovo a právne vymedzené tak, aby nebolo možné ich zameniť s inými dôvodmi a
aby ich bolo možné preskúmať. Podľa názoru kasačného súdu postačuje z hľadiska materiálneho len
uvedenie zákonného ustanovenia, podľa ktorého sa hlavný kontrolór/kontrolórka odvoláva, ale súčasťou
výrokovej časti uznesenia (v krajnom prípade aspoň súčasťou zápisnice o rokovaní zastupiteľstva, kde

bolo prijaté rozhodnutie o odvolaní hlavného kontrolóra z funkcie) musia byť konkrétne dôvody, ktoré
obecnézastupiteľstvoktomuviedli.Vopačnomprípadesavýkonzákonomzverenýchprávomocíorgánu
verejnej správy mení na svojvôľu.

39. Pokiaľ išlo o samotný obsah napadnutého uznesenia mestského zastupiteľstva Zlaté Moravce

č. 397/2020 zo dňa 02.07.2020 kasačný súd konštatuje, že v jeho ôsmych bodoch boli dostatočne
vymedzené skutkové okolnosti, na základe ktorých mestské zastupiteľstvo rozhodlo o odvolaní
žalobkyne ako hlavnej kontrolórky. Opakovane kasačný súd uvádza, že taktiež nezistil žiadne formálne
nedostatky, ktoré by mohli mať za následok nezákonnosť. V uznesení je formulovaný dôvod odvolania
zrozumiteľne, je z neho zrejmé, čím mala v danom prípade hlavná kontrolórka porušiť zákon tak, aby

to bolo dôvodom pre jej odvolanie. Napadnuté uznesenie obsahuje odkaz na zákonný dôvod a to § 18a
ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení.

40. Následne kasačný súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že z obsahu administratívneho spisu a
to z potvrdenia spoločnosti DATALAN, a.s. vyplýva, že prvá verzia pozvánky na zastupiteľstvo bola

vytvorená dňa 19.06.2020. Túto skutočnosť potvrdzuje i e-mail U. B. zo dňa 19.06.2020, z ktorého
následne vyplynulo i uverejnenie tejto pozvánky na webovej stránke sťažovateľa dňa 19.06.2020.

41. Pokiaľ sa jedná o skúmanie otázky zákonnosti uznesenia Mestského zastupiteľstva v Zlatých
Moravciach zo dňa 30.01.2020 č. 310/2020, ktorým mestské zastupiteľstvo vyňalo SLUŽBYT, m.p. z

kontrolnej činnosti žalobkyne ako hlavnej kontrolórky, podľa názoru kasačného súdu skúmanie tejto
otázky ako prejudiciálnej nebolo v tomto konaní v kompetencii krajského súdu.

42. Kasačný súd dospel k záveru, že uznesenie krajského súdu je potrebné v napadnutom výroku vo
vecisamejzrušiťzdôvodunesprávnehoprávnehoposúdeniaveci(§440ods.1písm.g)S.s.p.)avecmu

vrátiť na ďalšie konanie (§ 462 ods. 1 S.s.p.). Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude preskúmať
zákonnosť napadnutého uznesenia žalovaného a rozhodnúť v súlade s vyššie uvedeným právnym
názorom kasačného súdu. V novom rozhodnutí vo veci krajský súd znovu rozhodne aj o náhrade trov
konania, vrátane trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 S.s.p.).43. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.