Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, January 21, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/62/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122010855
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2122010855.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.

Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX
vC.,preprečinvšeobecnéhoohrozeniapodľa§285ods.1,ods.3písm.a)Trestnéhozákona,oodvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 12T/22/2022-737 zo dňa 14.03.2024, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 21.01.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d) Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom
rozsahu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D.
E. XXX

sa podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trnava č. 2Pv 90/20/2207-62 zo dňa 20.04.2022 pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona
na skutkovom základe, že

dňa03.02.2020včaseod14:42hod.do15:44hod.vD.F.G.H.I.E.XX,vprevádzkesoláriaspol.Akcent
Sun plus, s. r. o., Nitra, Farská č. 42, nachádzajúceho sa na prízemí tohto obytného domu zapísaného

na LV č. XXX, ako servisný technik opaľovacích zariadení pri servise solárneho zariadenia zn. Ergoline
500 Evolution, nachádzajúcom sa v kabínke č. 5, po prerušení servisných prác na solárnom zariadení
postupoval v rozpore s návodom na použitie predmetného zariadenia a zariadenie riadne a dostatočne
neodpojil od zdroja elektrickej energie, teda ho riadne nezabezpečil, čím umožnil vznik požiaru na
predmetnom zariadení a jeho rozšírenie do miestnosti prevádzky spoločnosti Akcent Sun plus, s. r. o., s
dvomi soláriami a poškodenie zvyšných miestností sálavým teplom a dymovými splodinami, v dôsledku
ktorého bezprostredne hrozilo nebezpečenstvo vzniku škody na ostatných častiach obytného domu č.

XX v hodnote 137.260,95 Eur a nebezpečenstvo na živote a zdraví v tom čase tam sa nachádzajúcej
zamestnankyne J. K. z L. a jedného zákazníka L. H. z D., nachádzajúceho sa v kabínke č. 1, ako aj
nebezpečenstvo na živote a zdraví obyvateľov obytného domu č. XX M. N., H. N., J. N., O. N. a H.
N., ktorí sa v čase požiaru v ňom nachádzali, pričom následkom tohto požiaru bola spôsobená celková
škoda na majetku vo výške 72.364,03 Eur, z čoho škoda na vyššie uvedenej nehnuteľnosti je vo výške
25.320,59 Eur, ktorej vlastníkmi sú P. N. z N., M. N. a J. N. z D., škoda spôsobená poškodením strojových
zariadení, materiálu, interiéru, rôznych nehnuteľných a hnuteľných vecí patriacich spoločnosti Akcent

Sun plus, s. r. o., Nitra, vo výške 46.606,94 Eur, škoda na hnuteľných veciach J. K. je vo výške 396,50
Eur a výška škody na majetku O. L. H. je 40 Eur,pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd o d k a z u j e poškodených:
- Akcent Sun plus, s. r. o., so sídlom Farská 42, Nitra, IČO: 48 203 025,
- M. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D., H. I. XX,
- J. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D., H. I. XX,
- Q. P. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N., D. X,

s nárokom na náhradu škody na c i v i l n ý p r o c e s .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 12T/22/2022-737 zo 14.03.2024 bol obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX, uznaný vinným zo spáchania prečinu všeobecného
ohrozenia podľa § 285 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom
základe,

že

dňa 03. 02. 2020 v čase od 14:42 hod. do 15:44 hod. v D. F. G. H. I. E. XX, v prevádzke solária
spol. Akcent Sun plus, s. r. o., Nitra, Farská č. 42, nachádzajúceho sa na prízemí tohto obytného

domu zapísaného na LV č. XXX, ako servisný technik opaľovacích zariadení pri servise solárneho
zariadeniazn.Ergoline500Evolution,nachádzajúcomsavkabínkeč.5,poprerušeníservisnýchprácna
solárnom zariadení postupoval v rozpore s návodom na použitie predmetného zariadenia a zariadenie
riadne a dostatočne neodpojil od zdroja elektrickej energie, teda ho riadne nezabezpečil, čím umožnil
vznik požiaru na predmetnom zariadení a jeho rozšírenie do miestnosti prevádzky spoločnosti Akcent

Sun plus, s. r. o., s dvomi soláriami a poškodenie zvyšných miestností sálavým teplom a dymovými
splodinami, v dôsledku ktorého bezprostredne hrozilo nebezpečenstvo vzniku škody na ostatných
častiach obytného domu č. XX v hodnote 137.260,95 Eur a nebezpečenstvo na živote a zdraví v tom
čase tam sa nachádzajúcej zamestnankyne J. K. z L. a jedného zákazníka L. H. z D., nachádzajúceho
sa v kabínke č. 1, ako aj nebezpečenstvo na živote a zdraví obyvateľov obytného domu č. XX M. N.,

H. N., J. N., O. N. a H. N., ktorí sa v čase požiaru v ňom nachádzali, pričom následkom tohto požiaru
bola spôsobená celková škoda na majetku vo výške 72.364,03 Eur, z čoho škoda na vyššie uvedenej
nehnuteľnosti je vo výške 25.320,59 Eur, ktorej vlastníkmi sú P. N. z N., M. N. a J. N. z D., škoda
spôsobená poškodením strojových zariadení, materiálu, interiéru, rôznych nehnuteľných a hnuteľných
vecí patriacich spoločnosti Akcent Sun plus, s. r. o., Nitra, vo výške 46.606,94 Eur, škoda na hnuteľných

veciach J. K. je vo výške 396,50 Eur a výška škody na majetku O. L. H. je 40 Eur.

Za tento skutok uložil okresný súd obžalovanému podľa § 285 ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím
na § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Podľa § 49
ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil

a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určil obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.

O náhrade škody rozhodol okresný súd podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku tak, že poškodených
Akcent Sun plus, s. r. o., so sídlom Farská 42, Nitra, IČO: 48 203 025, M. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom D., H. I. XX, J. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D., H. I. XX, Q. P. N., nar. XX. XX. XXXX,

trvale bytom N., D. X, odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 737-751.

Proti tomuto rozsudku čo do výroku o vine ako aj treste podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom

svojho obhajcu, ktoré písomne odôvodnil na č. l. 754.

Obžalovaný v odvolaní podanom prostredníctvom obhajcu namietal ignorovanie zrušujúceho uznesenia
odvolacieho súdu zo dňa 20.06.2023, nedostatočné vysporiadanie sa s obhajobou obžalovaného,
nevyhodnotenie dôkazov objektívnym a nestranným spôsobom. Obžalovaný poukázal na to, že ako

zamestnanec spoločnosti VIOL, s.r.o., ako servisný technik vykonal bežný servis solárneho zariadenia,a to výmenou vypálených trubíc, čistenia zariadenia a jeho testovanie. Po ukončení servisných prác
vypol istič k zariadeniu, poučil zamestnankyňu zariadenia a odišiel preč. Požiar na zariadení vznikol
predtým, ako vypol istič, pri odchádzaní od solárneho zariadenia bol požiar v takom štádiu, že si

ho nemohol všimnúť a nemohol skôr zasiahnuť, obžalovaný nespôsobil vznik požiaru. V ďalšom
obsahu odvolania poukazuje na argumentáciu odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení, ktorú okresný
súd po zrušení a vrátení veci nevzal do úvahy. Po opätovnom prejednaní okresný súd zmenil
pôvodnú skutkovú vetu, kde uviedol, že obžalovaný umožnil vznik požiaru. Takúto zmenu považuje
obžalovaný za neakceptovateľnú a žiadnym spôsobom nepotvrdenú. Po zrušení a vrátení veci okresný

súd ustálil, že v konaní bola bezpečne preukázaná vina obžalovaného, a teda nedošlo k žiadnej
zmene v skutkovom stave. Obžalovaný poukazuje na to, že okresný súd dodatočne vypočul znalca
mjr. Ing. Martina Cibrína, ktorý uviedol, že k znaleckým posudkom nechce nič doplniť, uviedol
tiež, že nebolo možné špecifikovať technickú poruchu, ktorá bola príčinou vzniku požiaru, nie je
možné či istiace prvky v čase požiaru boli zapnuté alebo vypnuté, prevádzkovatelia (poškodení)
nemohli prevádzkovať uvedené zariadenie. Po zrušení a vrátení veci sa dôkazná situácia nijako

nezmenila, nebolo preukázané zavinenie obžalovaného, aj naďalej nebolo a nie je možné určiť príčinu
vzniku požiaru. Okresný súd nijako neodstránil nedostatky vytýkané odvolacím súdom. Obžalovaný
jednoznačne istič vypol, pričom znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že vypnutie ističa má
rovnaký efekt ako vytiahnutie zo zásuvky. Konštatovanie okresného súdu považuje za nedôvodnú,
poukazujúc pritom na vyjadrenie znalca Ing. Hrčku, ktorý sám konštatoval, že sa nevie vyjadriť,

aké povinnosti mal obžalovaný porušiť pri prácach. Obžalovaný v závere zhrnul doposiaľ vykonané
dokazovanie, poukázal na závery znaleckých posudkom č. 2/2022, ČES:PPZ-KEU-BA-EXP-2020/3261,
výsluchy znalcov, ktorý sa vyjadrovali k možnej príčine vzniku požiaru. Uzatvoril, že v konaní nebolo bez
pochýb a jednoznačne preukázané tvrdenie obžaloby a aj okresného súdu o príčinnej súvislosti konania
obžalovaného s umožnením vzniku a rozšírením požiaru a vznikom škody. Žiaden dôkaz nevyvrátil

obhajobu obžalovaného a bezpečne nepotvrdil trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného. Vzhľadom
na uvedené navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku zrušil
napadnutý rozsudok a vo veci sám rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí.

Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 21.01.2025 za prítomnosti zástupcu Krajskej
prokuratúry v Trnave, obžalovaného a jeho obhajcu. Odvolacieho konania sa nezúčastnili poškodení,
na čo súd vyhlásil uznesenie, ktorým rozhodol, že verejné zasadnutie vykoná v ich neprítomnosti.
Obžalovaný zotrval na podanom odvolaní. Odvolací súd oboznámil prítomných s napadnutým

rozsudkom okresného súdu, odvolaním obžalovaného, odpisom registra trestov na obžalovaného,
príslušnými lustráciami na obžalovaného ako aj podstatným obsahom spisu. Procesné strany nemali
žiadne pripomienky k oboznamovanému spisovému materiálu. Zástupca krajskej prokuratúry uviedol,
že v čase vydania rozsudku bol tento zákonný a správny. Vzhľadom na zmenu právnej úpravy, t.j. novelu
Trestného zákona navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok, uznal obžalovaného vinným

a uložil mu trest podľa aktuálnej právnej úpravy. Obhajca obžalovaného sa pridržal písomných dôvodov
odvolania, okresný súd videl protiprávnosť v tom, že obžalovaný zariadenie dostatočne neodpojil od
zdroja elektrickej energie, pričom vytiahnutie zariadenia zo zásuvky a vypnutie ističa má ten istý
význam a odpája zariadenie od elektrickej energie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a obžalovaného oslobodil spod obžaloby. Obžalovaný sa pridržal prednesu svojho obhajcu.

Odvolací súd zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba v zákonnej lehote, a to
proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne odvolací súd preskúmal v intenciách § 317
ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj konanie
ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by prihliadol len

vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Po uvedenom
procesnom postupe dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie obžalovaného je v celom rozsahu
dôvodné, v dôsledku čoho napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d) Trestného poriadku
zrušil v celom rozsahu a vo veci sám rozhodol.

Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok pre chyby v
napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo
preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak bolo
napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania

poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Odvolací súd s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 322 ods. 3 Trestného poriadku konštatuje,
že skutkový stav tak ako bol zistený okresným súdom poskytoval dostatočný podklad pre rozhodnutie
odvolacieho súdu. Z uvedeného dôvodu potom vzhľadom na zistené pochybenia spočívajúce v tom, že
okresnýsúddospelnazákladevykonanéhodokazovaniaknesprávnymskutkovýmzisteniamanásledne

k nesprávnym právnym záverom, pričom svojim rozhodnutím porušil ustanovenie Trestného zákona, vo
veci sám rozhodol.

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich

rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Jedinýmvšeobecnýmpravidlomurčujúcimrozsahdokazovaniajezásadavyjadrenávovyššiecitovanom
ustanovení podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu
veci je nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie. Primárnym cieľom tejto
zásady je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí to s predmetom trestného konania a jeho

účelom, ktorým je náležité zistenie trestných činov, spravodlivé potrestanie páchateľov a uskutočnenie
spravodlivého procesu. (Uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1To/7/2012 z 30. januára 2013).

Na preukázanie toho, či sa skutok pre ktorý bola osoba obžalovaná sa stal, ako i na preukázanie viny
obžalovaného musí súhrn priamych i nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušenú sústavu

navzájom sa doplňujúcich dôkazov a skutočností, ktoré vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazujú
všetky okolnosti žalovaného skutku, t.j. či sa skutok stal, či z jeho spáchania obžalovaného spoľahlivo
usvedčujú a súčasne vylučujú možnosť akéhokoľvek iného právneho záveru. Výrok o vine môže byť
založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že skutok, ktorý je predmetom
trestného stíhania sa stal. Na tomto mieste je nutné zdôrazniť, že ani vysoký stupeň podozrenia sám

o sebe nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci výrok. V trestných veciach musia byť dôkazy totižto
nad slnko jasnejšie (lat. In criminalibus probationes debent esse luce clariores).

Každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie vo veci musí byť v súlade s uvedenou zásadou spoľahlivo
preukázaná tak, aby nemohla vzbudzovať žiadnu pochybnosť. Za zistenie skutočného stavu veci

preto nemožno považovať iba zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej skutočnosti, hoci výsledky
dokazovania pripúšťajú možnosť urobiť záver, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť
iného alebo opačného záveru. Ak zostanú po vyčerpaní všetkých dôkazných prostriedkov pochybnosti
o niektorej skutkovej okolnosti dôležitej pre zavinenie, bude nevyhnutné obžalovaného oslobodiť spod
obžaloby pri rešpektovaní zásady „in dubio pro reo“, t.j. v pochybnostiach v prospech obvineného.

(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6To/8/2018 z 20. februára 2019).

Za dôvodnú pochybnosť možno pritom považovať takú pochybnosť, ktorá by spôsobila, že sudca alebo
orgán činný v trestnom konaní po dôkladnom, nestrannom zhodnotení všetkých dostupných dôkazovby bol tak nerozhodný, že by nemohol povedať, že získal ustálené presvedčenie o vine obžalovaného.
Je to teda taká pochybnosť, ktorá by u rozumnej osoby zapríčinila, aby zaváhala alebo zastala pri
vybavovaní dôležitej životnej záležitosti. Nízke požiadavky na istotu zvyšuje nebezpečenstvo justičných

omylov a naopak požiadavka istoty skutkového zistenia bez dôvodných pochybností potom podstatne
zvyšuje autoritu práva, pretože rozsudok opretý len o pravdepodobné zistenie viny nemá náležitú
morálnu váhu a nie je spoločnosťou hodnotený ako akt spravodlivosti. Preto požiadavku bezpečného
skutkového zistenia bez dôvodných pochybností nie je možné zamieňať s nebezpečnou teóriou, že stačí
pravdepodobné usvedčenie páchateľa.

Na úvod je potrebné uviesť, že predmetná trestná vec už bola raz prejednávaná odvolacím súdom, ktorý
svojímostatnýmrozhodnutímč.k.3To/52/2023-690zodňa20.06.2023napodkladeodvolaniapodaného
obžalovaným, podľa § 321 ods.1 písm. b), c) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom
rozsahu a podľa § 322 ods.1 Trestného poriadku vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého, v poradí už druhého rozsudku okresného súdu v kontexte
vykonaného dokazovania zistil a konštatuje, že okresný súd opätovne dospel k nesprávnym skutkovým
ako aj právnym záverom, v dôsledku čoho uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu
všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, a to aj napriek tomu,

že v konaní boli naďalej výrazné pochybnosti o tom, či sa skutok stal tak ako je opísané v obžalobe.
Pochybnosti sa pritom nepodarilo rozptýliť ani po zrušení a vrátení veci vyššie citovaným uznesením,
po ktorom okresný súd doplnil dokazovanie výsluchom znalca mjr. Ing. Martina Cibrína a oboznámením
listinného dôkazu – Záznamom zo školenia z požiarnej ochrany a BOZP.

Okresný súd mal ja po doplnenom dokazovaní naďalej za to, že obžalovaný svojim konaním
spočívajúcim v tom, že po prerušení servisných prác solárne zariadenie riadne nezabezpečil a neodpojil
od zdroja elektrickej energie, čím spôsobil (resp. po zmene skutkovej vety okresným súdom „umožnil“)
vznik požiaru na solárnom zariadení a jeho rozšírenie do miestnosti prevádzky spoločnosti Akcent Sun
plus,s.r.o.,sdvomisoláriamiapoškodeniezvyšnýchmiestnostísálavýmteplomadymovýmisplodinami,

v dôsledku ktorého bezprostredne hrozilo nebezpečenstvo vzniku škody na ostatných častiach obytného
domu a nebezpečenstvo na živote a zdraví osôb nachádzajúcich sa v rozhodnom čase v soláriu, a tiež
osôb žijúcich v predmetnom obytnom dome.

Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že okresný súd

nerešpektoval závery zrušujúceho uznesenia, opakovane vyhodnotil dôkazy, a najmä pochybnosti z nich
vyplývajúce v neprospech obžalovaného (a teda v príkrom rozpore so zásadou in dubio pro reo),
nereagoval na všetky obhajobné námietky obžalovaného a v konečnom dôsledku jeho skutkové závery
viedli k nesprávnemu rozhodnutiu o vine obžalovaného.

Odvolací súd tak dáva za pravdu odvolacím námietkam obžalovaného a konštatuje, že v predmetnej
veci aj napriek pomerne rozsiahlemu dokazovaniu naďalej nebolo možné jednoznačne ustáliť nielen
presnú príčinu požiaru, dostatočne a riadne zabezpečenie solárneho zariadenia v čase jeho opravy, ale
ani a najmä príčinnú súvislosť konania obžalovaného s následkom.

Pokiaľ ide o posúdenie skutočnosti, či obžalovaný zabezpečil solárne zariadenie, obžalovaný uviedol,
že po vykonaní servisných prác vypol istič, o čom mal nasvedčovať okrem jeho výpovede kamerový
záznam, minutáž 16:43 inkriminovaného dňa, z ktorého jasne vyplýva, že po odchode obžalovaného
z kabíny solária k ističom došlo k náhlemu zhasnutiu solária. Zo záverov znaleckého posudku znalca
mjr. Ing. Martina Cibrína vyplynulo, že ističe solárneho zariadenia boli v čase obhliadky miesta požiaru

vypnuté, avšak vzhľadom na typ ističov nebolo zrejmé, či boli ističe vypnuté fyzicky obžalovaným, alebo
v dôsledku skratu pri požiari. Znalec mjr. Ing. Rastislav Hrčka v znaleckom posudku konštatoval, že
v danej veci bolo technicky prijateľné a možné, že obžalovaný tesne pred odchodom vypol istič. Okresný
súd, pokiaľ ide o preukázanie skutočnosti, či obžalovaný skutočne ističe vypol, konštatoval, že aj napriek
vykonanémudokazovaniunaďalejzostalipochybnostiotom,čiobžalovanýpoprerušeníservisnýchprác

vypol istič, čo však neznamená, že sa skutok nestal. Popri tom poukázal, že obžalovaný nepostupoval
v súlade s návodom na použitie solárneho zariadenia, pretože solárium neodpojil od napätia, tak ako
to ukladá práve predmetný návod na použitie.Je celkom zrejmé, že v konaní vyvstala pochybnosť o tom, či obžalovaný skutočne vypol ističe
po ukončení, resp. prerušení servisných prác, s čím sa odvolací súd zhoduje. Odvolací súd však
nesúhlasí a nemôže validovať postup, ktorý zvolil okresný súd, a to vyhodnotenie tejto (či akejkoľvek

inej) pochybnosti v neprospech obžalovaného. V konaní bolo bez pochybností preukázané to, že
predmetný istič vypnutý bol, nebolo však preukázané, resp. vznikli pochybnosti o tom, či k vypnutiu došlo
konaním obžalovaného alebo v dôsledku skratu. Táto pochybnosť preto musela byť bezpodmienečne
vyhodnotená v prospech obžalovaného, nie naopak, ako postupoval okresný súd.

Nemožno tak učiniť ani v kontexte záverov okresného súdu o tom, že obžalovaný nepostupoval
v súlade s návodom na použitie solária, podľa ktorého mal obžalovaný odpojiť zariadenie od zdroja
napätia. Okresný súd v tomto smere vyhodnotil časť návodu na použitie solárneho zariadenia absolútne
izolovane, a rovnako izolovane vyňal jednotlivé závery znaleckých posudkov, ktoré mali podporovať
nedostatočne zabezpečenie solária v čase jeho opravy.

Vykonaným dokazovaním bolo skutočne preukázané, že solárium bolo po požiari naďalej zapojené
v napájacej zásuvke, a teda na zdroj napätia. V návode na použitie solárneho zariadenia je však
uvedené (str. 17), a to práve pri spôsobe odpojenia od zdroja elektrickej energie ako alternatívna
nielen fyzické vytiahnutie kábla ale aj znázornenie vypnutia ističa do polohy „0“. Návod na použitie
solária tak vypovedá aj o inej alternatívne odpojenia od zdroja elektrickej energie, a teda o zabezpečení

zariadenia počas jeho údržby (opravy). Pokiaľ ide o posúdenie, či vypnutie ističa bolo v danom
prípade dostatočným zabezpečením solária, okresný súd v tejto súvislosti vyhodnotil závery znaleckých
posudkov izolovane, a to tak, že vyňal tie časti, v ktorých znalec mjr. Ing. Martin Cibrín jednoznačne
uviedol, že vypnutím ističa je zariadenie odstavené od napájania a tiež to, že z technického hľadiska
je rovnaké vypnutie ističa a vytiahnutie zo zásuvky, na čo opakovane poukazoval obžalovaný, pričom

okresný súd tejto významnej skutočnosti nevenoval žiadnu pozornosť. Znalec tiež konštatoval, že
návod na obsluhu solária upravuje postup pred začatím servisných prác, pričom nevie čo je postupom
ukončenia servisných prác. Z technického hľadiska vypnutím ističa je zásuvkový obvod a tým pádom
zariadenie odpojené od napájania. Ani tento záver okresný súd v rámci dokazovania nijako nezohľadnil,
pričom z neho celkom jasne a jednoznačne vyplýva, že nielen odpojením kábla zo zásuvky, ale aj

vypnutím ističa dochádza k odpojeniu z napájania. Oba spôsoby zabezpečenia zariadenia pred začatím
servisných práv vedú k rovnakému výsledku, a to k odpojeniu solária od zdroja elektrickej energie.
Úvahy okresného súdu, ktoré sa de facto zamerali výhradne na určitú časť návodu na použitie solárneho
zariadenia, ktorá ani neupravovala postup po ukončení, či prerušení prác, neboli správne. O to viac,
že nezohľadňovali závery znaleckých posudkov komplexne, ale len určité časti, a to práve tie, ktoré

svedčali v neprospech obžalovaného.

Vzhľadom na uvedené potom vyznieva absurdne a nelogicky záver okresného súdu na strane 24 a 25
napadnutého rozsudku, keď konštatuje, že v konaní bola bezpochyby vylúčená obrana obžalovaného,
ktorý tvrdil, že svoje povinnosti v súvislosti s výkonom servisných prác nezanedbal, o to viac, keď v úvode

svojho odôvodnenia na str. 19 okresný súd výslovne uviedol, že v konaní zostali pochybnosti o tom, či
obžalovaný po prerušení servisných prác vypol istič.

Pochybnosti o tom, či sa skutok stal tak, ako je uvedené v obžalobe neboli identifikované len
vo vzťahu k riadnemu zabezpečeniu odpojenia solárneho zariadenia od zdroja elektrickej energie,

ale aj pokiaľ ide o definovanie príčiny vzniku požiaru. Zo znaleckého posudku znalca mjr. Mgr.
Rastislava Hrčku vyplynulo, že príčina požiaru bola s najväčšou pravdepodobnosťou stanovená ako
„bližšie nešpecifikovaná technická porucha v hlavovej časti horizontálneho solária“, vznik požiaru
bol s najväčšou pravdepodobnosťou v príčinnej súvislosti s bezprostredným servisným zásahom
vykonaným priamo na zariadení. Znalec mjr. Ing. Martin Cibrín vo svojom znaleckom posudku a rovnako

vo výpovedi na hlavnom pojednávaní po zrušení a vrátení veci odvolací súdom uviedol, že aj naďalej
nie je možné špecifikovať presnú technickú poruchu, ktorá bola príčinu požiaru. Z odborného vyjadrenia
Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Trnave vyplýva, že iniciáciu požiaru spôsobili
bližšie nešpecifikované elektrické podnety na solárnom zariadení. Ako príčina požiaru bola odborným
vyjadrením stanovená prevádzkovo – technická porucha na solárnom zariadení.

Z vyššie uvedeného vyplýva, resp. nie je možné identifikovať presnú príčinu požiaru, nakoľko znaleckým
dokazovaním, a to ani po výsluchu znalcov či oboznámením sa s odborným vyjadrením nebolo
možné zistiť čo predstavuje presne nešpecifikovanú poruchu zariadenia. V tejto súvislosti odvolacísúd poukazuje aj na to, čomu okresný súd nevenoval dostatočnú pozornosť, resp. zámerne zľahčil
skutočnosť, že v prevádzke (a to najmä s poukazom na to, aké služby boli v prevádzke poskytované)
chýbal v rozvodovej skrini prúdový chránič, ktorý v zariadení povinne mal byť, a ktorý slúžil práve

na to, že v prípade poruchy dôjde k odpojeniu elektrického obvodu od prívodu elektrickej siete.
Zásadnou skutočnosťou, ktorá mala vplyv na to, či by v prípade či už riadneho alebo nedostatočného
zabezpečenia solária eventuálne mohlo dôjsť k požiaru bola aj tá skutočnosť, že v predmetnej prevádzke
došlo k významnému zásahu do stávajúcej elektrickej siete doinštalovaním zásuvky na 380 V, ktorá
podlieha špecifickému postupu, a to vypracovaniu projektovej dokumentácie, vypracovaniu správy

o odbornej prehliadke, odbornej skúške elektrickej sústavy revíznym technikom. Bez revíznych správ
a opakovaných odborných skúškach prevádzkovatelia nemohli prevádzkovať solárium. Poškodení –
konatelia spoločnosti prevádzkujúcej solárium sa nevedeli vyjadriť k tomu, či vyššie uvedený postup
bol dodržaný, resp. nepredložili súdu ani znalcovi na vyžiadanie dokumenty preukazujúce splnenie
podmienok na prevádzku solária po zásahu do elektrickej sústavy. Táto skutočnosť rovnako vyvoláva
pochybnosť o skutočnej príčine požiaru, pričom odvolací súd v žiadnom prípade nemôže súhlasiť so

záverom okresného súdu, ktorý konštatoval, že obžalovaný si v prípade pochybnosti mohol vyžiadať
dokumentáciu k elektroinštalácií. Nebolo totižto povinnosťou obžalovaného kontrolovať a preskúmavať
to, či spoločnosť Akcent Sun plus, s.r.o. dodržala všetky potrebné technické požiadavky na to, aby
mohla bezpečne, bez akéhokoľvek rizika prevádzkovať solárium. Týmto konštatovaním práve naopak,
okresnýsúdprenášazodpovednosťzatechnickýstavelektroinštalácievprevádzke,oktorejmáodvolací

súd výrazné pochybnosti, práve na obžalovaného, ktorého úlohou bolo vykonávať servis solárnych
zariadení, spoliehajúc sa na vyhovujúci stav elektrickej siete v prevádzke.

O pochybnosti pokiaľ ide o technickú príčinu požiaru ako aj stave elektrickej siete svedčia aj závery
znaleckého posudku č. 2/2022 znalca Mgr. Ing. Marčeka, z ktorého vyplýva, že u prevádzkovateľov

(poškodených) bolo preukázané nedodržiavanie predpísaných bezpečnostných opatrení a ich nesúlad
s vyhláškou MPSVaR č. 508/2009 Z.z. nevykonaním predpísaných postupov a skúšok elektrickej
inštalácie a tiež nevykonaním postupov a skúšok jednotlivých spotrebičov v prevádzke. Taktiež nebolo
preukázané preškolenie zamestnancov prevádzky o BOZP. Z doplnenie k uvedenému znaleckému
posudku vyplynulo tiež to, že v čase vzniku požiaru nebol v objekte solária inštalovaný prúdový

chránič, pričom inštalovaný mal byť. Podľa názoru odvolacieho súdu ide o významný dôkaz, z ktorého
vyplýva prinajmenšom pochybnosť o vyhovujúcej elektroinštalácií v prevádzke solária, čo mohlo mať
nepopierateľný vplyv na vznik požiaru. Podľa znalca, ak by spotrebič a elektrická inštalácia vyhovovala
platným normám, s najväčšou pravdepodobnosťou by nedošlo k vzniku požiaru, lebo by došlo k
vybaveniu prúdového chrániča alebo ističa a zároveň, ak by personál solária bol preškolený z BOZP,

včasným zásahom personálu by sa rozšíreniu požiaru a vzniku škody v takom rozsahu zamedzilo. Pokiaľ
teda nebola ani znaleckým dokazovaním zistená príčina vzniku požiaru, logicky nemohol požiar, hoci
aj po výkone servisných prác zakladať príčinnú súvislosť s konaním obžalovaného spočívajúcim vo
vypnutí, resp. nevypnutí ističa.

Okresný súd opäť, už po druhýkrát nesprávne neprihliadol k záverom znalca Mgr. Ing. Marčeka, a to
s odôvodnením „...úlohou znalca nebolo uzatvárať, že prevádzkovatelia solária tým, že nepredložili
potrebné podklady, nimi ani v skutočnosti nedisponovali. Úlohou znalca bolo poskytnúť odborné
znalosti a zodpovedať odborné otázky súvisiace s objasňovaním skutočností dôležitých pre trestné
konanie, prípadne vypracovať varianty pre prípad, že by prevádzkovatelia solária potrebnými dokladmi

disponovali, a pre prípad, že nimi, resp. niektorou z nich nedisponujú. Súd preto zo záverov takto
vypracovaného znaleckého posudku nevychádzal, keď právne posudzovanie znalcovi nepatrí.“

Vyššie uvedený postup okresného súdu pri vyhodnotení znaleckého posudku č. 2/2022 znalca Mgr.
Ing. Marčeka možno považovať za neakceptovateľný, o to viac, že pochybnosť o dodržaní postupov

a bezpečnostných opatrení zo strany prevádzkovateľa vyplynulo aj z ďalšieho dôkazu, a to zo
znaleckého posudku KEÚ PPZ ČEZ:PPZ-KEU-BA-EXP-2020/3261 a následne výsluchu znalca mjr.
Ing. Cibrína. Pokiaľ mal okresný súd za to, že znalec Ing. Marček vo svojom znaleckom posudku
„prekračuje“ svoje povinnosti, resp. prezentuje závery, ktoré má z dokazovania vyvodiť práve súd,
uvedené nespôsobuje neplatnosť, či vecnú resp. odbornú nesprávnosť celého znaleckého posudku.

Okresný súd mal jednoducho vyňať z dokazovania závery, ktoré vyvodil znalec, hoci mu neprislúchali,
nie diskvalifikovať tento znalecký posudok ako dôkaz v celosti.Napokon, a čo bolo v konaní kľúčové bolo, že ani jedným z dôkazov nebola preukázaná
príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného a vznikom následku. Skutkový záver prezentovaný
v napadnutom rozsudku, keď okresný súd uviedol, že pokiaľ by obžalovaný riadne a dostatočne odpojil

zariadenie od napätia vytiahnutím káblu zo zásuvky, k požiaru by nedošlo, nielenže nevyplýva zo
žiadneho dôkazu, ale je dokonca v rozpore s vykonaným dokazovaním, ktoré je plné rozporností.
Jednak, v konaní nebolo preukázané, resp. vnikli výrazné pochybnosti o tom, či vypnutie ističa bolo
dostatočnýmzabezpečenímsolária(spoukazomnakonštatovaniaznalcaIng.Cibrínaotom,ževypnutie
ističa dochádza k odpojeniu napájania), a jednak žiadny zo znalcov, či odborné vyjadrenie výslovne

neuviedol, že práve servisný zásah predstavoval priamu príčinnú súvislosť konania obžalovaného so
vznikom požiaru. Z odborného vyjadrenie Hasičského a záchranného zbor totižto vyplynulo, že príčinnú
súvislosť medzi bezprostredným servisným zásahom do zariadenia nie je možné jednoznačne vylúčiť
ani potvrdiť. Aj napriek tomuto záveru, v spojení so záverom znalca Mgr. Rastislava Hrčku, ktorý uviedol,
že príčina požiaru bola s najväčšou pravdepodobnosťou bližšie nešpecifikovaná technická porucha
zariadenia, a teda išlo o záver pravdepodobný nie istý, navyše vzťahujúci sa na technickú poruchu,

ktorá nebola v rámci dokazovania identifikovaná, okresný súd v odôvodnení na str. 25 uviedol, že
obžalovaný je zodpovedný za konanie, ktoré mu je obžalobou kladené za vinu. Znalci sa vyjadrili
o možnej pravdepodobnosti, nie istote, a odborné vyjadrenie dokonca vypovedalo o tom, že príčinnú
súvislosti nemožno vylúčiť ani potvrdiť. Išlo teda výlučne o rovinu pravdepodobnosti.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že kauzálny nexus je obligatórnym znakom objektívnej
stránky skutkovej podstaty trestného činu. Je to proces vnútorného prepojenia konania s následkom.
Príčinou následku je len také konanie, bez ktorého by následok nenastal, avšak každé konanie nie
je vždy rovnako príčinou následku. Je preto nepochybné, že medzi konaním páchateľa a škodlivým
následkom musí existovať príčinná súvislosť. Nepostačuje iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či

okolnosti, ktoré jej nasvedčujú. Otázka príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a následkom je
preto vždy otázkou skutkovou.

Okresný súd založil záver o príčinnej súvislosti na pravdepodobnosti, bez podpory vo vykonanom
dokazovaní a takpovediac svojvoľnom závere, nerešpektujúc početné pochybnosti o priebehu skutku,

ktoré mali byť vyhodnotené opačne, a to v kontexte zásady in dubio pro reo, a teda v prospech
obžalovaného.

Odôvodnenie výroku o vine musí byť výrazom úplne jednoznačného, dôvodné pochybnosti
nevzbudzujúceho záveru, že skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie sa stal, že tento skutok

vykazuje znaky niektorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona a tento spáchal
obžalovaný ako trestne zodpovedná osoba. Rozsudok opretý len o pravdepodobné zistenia nemá
náležitú morálnu váhu a nie je spoločnosťou hodnotený ako akt spravodlivosti. Prezumpcia neviny
vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie v trestnom konaní konkrétne dôkazné bremeno, pričom je to nakoniec
súd, na ktorom spočíva zodpovednosť za náležité objasnenie veci.

Odvolací súd v predmetnej veci nenadobudol jednoznačný záver o tom, že skutok sa stal, tak, ako
je obžalovanému kladené za vinu, pričom svoj záver nemohol oprieť ani o pravdepodobnosť toho, že
príčinou vzniku požiaru v prevádzke solária došlo práve a výlučne v dôsledku konania obžalovaného,
spočívajúceho v tom, že riadne nezabezpečil a dostatočne neodpojil solárne zariadenie od zdroja

elektrickej energie v súlade s návodom na použitie. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti
nemohol súd rozhodnúť inak ako obžalovaného podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodiť
spod obžaloby, pretože vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že skutok, pre ktorý je obžalovaný
stíhaný sa stal.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku, ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže
poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným
príslušným orgánom.

Výrok o náhrade škody ma vždy oporu vo výroku o vine (to znamená-bez výroku o vine niet odsúdenej

osoby, ktorej by protiprávnym konaním vznikla povinnosť nahradiť škodu poškodenému). Pokiaľ ide
o nárok na náhradu škody, odvolací súd vzhľadom k tomu, že obžalovaného oslobodil spod obžaloby,
rozhodol podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku tak, že poškodených Akcent Sun plus, s. r. o., so sídlom
Farská 42, Nitra, IČO: 48 203 025; M. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D., H. I. XX, J. N., nar. XX.XX. XXXX, trvale bytom D., H. I. XX, Q. P. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N., D. X, s nárokom na
náhradu škody odkázal na civilný proces.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa § 163 ods. 4 Trestného
poriadku v spojení s § 170 ods. 6 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.